Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011540
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7220011540.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Mateja Čintalu a JUDr. Mareka Dudíka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. septembra 2025,
v trestnej veci obžalovanej A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm.
a) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 2.4.2025, sp. zn.
K2-1T/80/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovanú A. B. C., D. E. za vinnú z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v C. na ulici F. A. G.. dňa 20.10.2019 v čase o 8.15 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. H. I.

EČV C. XXX G., v smere jazdy od ulici J. k ulici K.. C., kde v tesnej blízkosti pred
riadne vyznačeným priechodom pre chodcov v blízkosti zastávky MHD ,,J.“, počas jazdy v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, sa plne nevenovala
vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke a oneskorene reagovala na vývoj dopravnej
situácie, následkom čoho zachytila ľavou prednou časťou svojho vozidla chodkyňu L. M., ktorá v tom
čase prechádzala cez vozovku z ľavej strany na pravú z pohľadu vodičky, mimo vyznačený priechod

pre chodcov tým spôsobom, že 8,5 m pred priechodom vstúpila do vozovky a v chôdzi pokračovala
šikmo cez vozovku smerom k danému priechodu, a to do miesta ukončenia priechodu na protismernej
strane vozovky, kde po zrážke chodkyňa L. M. spadla na zem, pričom utrpela ťažkú ujmu na zdraví,
a to viacnásobné zlomeniny panvy, ktoré tvorili: zlomenina krížovej kosti vpravo s posunom úlomkov,
zlomenina dolného ramienka lonovej kosti vpravo s posunom úlomkov, zlomenina horného ramienka
lonovej kosti vpravo zasahujúca do predného piliera jamky pravého bedrového kĺbu s posunom úlomkov

s dobou liečenia 84 dní.

Za to prvostupňový súd uložil obžalovanej podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej uložil povinnosť zaplatiť poškodenému L. M., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom I., N. XXXX/X, zastúpeného splnomocnencom JUDr. A. D., so sídlom C. XX, 040 01 C.,
IČO: XX XXX XXX, škodu v sume 1.169,89 eur (tisícstošesťdesiatdeväť eur osemdesiatdeväť centov).Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú stranu E. O. A., P., N. N. N. K. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX a
poškodenú L. Q. R., D. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, C. - C., adresa na doručovanie:
Q., T. XXX/X, XXX XX C. E. X, U. D., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že
Mestský súd Košice na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2025 prijal v zmysle ustanovenia §
257 ods. 5 Tr. por. vyhlásenie obžalovanej o vine zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, ktorá bola
podaná na obžalovanú PhDr. B. C. prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a konanie obžalovanej prekvalifikoval na prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Je toho názoru, že Mestský súd Košice po tom, čo prijal
vyhlásenieobžalovanejovinezoskutkuobžaloby,malskutokobžalovanejprávnekvalifikovaťakoprečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., tak po objektívnej, ako aj subjektívnej
stránke. Obžalovaná svojou technikou jazdy vozidla zn. H. I. ohrozila chodkyňu L. M., ktorá prechádzala
cez cestu v tesnej blízkosti riadne vyznačeného priechodu pre chodcov. Obžalovaná mala možnosť v

dostatočnom predstihu rozpoznať blížiaci sa priechod pre chodcov a zároveň mala miestnu znalosť a
vedela,ževuvedenommiestesanachádzavyznačenýpriechodprechodcovavčasprispôsobiťvedenie
svojho motorového vozidla. Vodič je riadne vyznačeným priechodom pre chodcov vždy z technického
hľadiska obmedzený a musí predpokladať po takto vyznačenom priechode pre chodcov pohyb osôb.
Podotkol, že z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4To/83/2024 zo dňa

31.10.2024, ktorý zrušil rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K2-1T/80/2020 zo dňa 26.02.2024,
vyplýva, že na základe vykonaných dôkazov existuje dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona obžalovanou. Povinnosťou prvostupňového súdu
podľa názoru odvolacieho súdu bolo po opätovnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov pri rozhodovaní
o výroku o vine zvážiť, či v uvedenom prípade sa jedná na strane obžalovanej o porušenie dôležitej

povinnosti (nie každé porušenie povinnosti je porušením dôležitej povinnosti), a to aj vzhľadom na
závažné spoluzavinenie poškodenej a v závislosti od toho vo veci opätovne rozhodnúť.
K dôvodom odvolania čo do výroku o treste u obžalovanej uviedol, že súd pri ukladaní druhu a
výmery trestu zohľadnil zásady ukladania trestov podľa § 33a, § 34, § 36, § 37 a § 38 Tr. zák.,
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, pohnútku, mieru zavinenia, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd uviedol, že
obžalovanej poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku priznala, svoje konanie úprimne oľutovala a doposiaľ
nebola súdne trestaná, je kladne charakterizovaná z miesta bydliska, aj zamestnávateľom. Priťažujúcu
okolnosť na strane obžalovanej súd nezistil.
Mestský súd Košice na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2025 obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá s poukázaním na jej nedbanlivostné zavinenie, a to, že obžalovaná nebola
doposiaľ súdne trestaná a nemá žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča. Naviac, od spáchania
trestného činu uplynulo viac ako 5 rokov a obžalovaná sa počas tohto času nedopustila pri vedení
motorového vozidla žiadneho protizákonného konania na úseku dopravy.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam je prokurátor toho názoru, že Mestský súd Košice sa pri

ukladaní trestu u obžalovanej neriadil dôsledne ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Je namieste a dôvodné uznať vinu obžalovanej PhDr. B. C. v zmysle podanej obžaloby a uložiť
obžalovanej podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok

Mestského súdu Košice sp. zn. K2-1T/80/2020 zo dňa 02.04.2025 vo výroku o vine a treste a vrátil vec
Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne prokurátor doplnil dôvody odvolania v tom zmysle, že na pojednávaní dňa 02.04.2025 došlo
k procesnej vade, keď súd opätovne umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. a jej

vyhlásenie prijal, hoci po zmene senátu obžalovaná v zmysle § 277a ods. 1 Tr. por. súhlasila s touto
zmenou a v hlavnom pojednávaní sa teda pokračovalo, nešlo o nové hlavné pojednávanie. Vyhlásenie
obžalovanéhopodľa§257Tr.por.jemožnéurobiťlennazačiatkuhlavnéhopojednávaniapoprednesení
obžaloby. V ďalších štádiách hlavného pojednávania takéto vyhlásenie s procesnými dôsledkami podľa§ 257 ods. 8 Tr. por. už nie je možné urobiť. Konanie na hlavnom pojednávaní dňa 02.04.2025 teda
trpí procesnou vadou. Z uvedených dôvodov je prokurátor toho názoru, že predmetná procesná vada
spôsobuje nezákonnosť rozsudku zo dňa 02.04.2025. Navrhol preto zrušiť uvedený rozsudok postupom

podľa § 321 ods. 1 Tr. por. a vrátiť vec Mestskému súdu Košice na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dôvodom odvolania prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu tak, že
považuje odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II vrátane skutočností, ktoré uviedol v jeho
písomnom odôvodnení zo dňa 02.05.2025, v celom rozsahu za nedôvodné.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že prokurátor namieta, že prvostupňový súd ju neuznal vinnou
zo spáchania žalovaného skutku podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. h) Tr. zák., ale podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., a teda neuznal, že spáchala trestný čin závažnejším
spôsobom konania, a to tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona č. 8/2009 Z.z.
- ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a
sledovať situáciu v cestnej premávke.

S touto odvolacou námietkou prokurátora nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú, pričom poukázala na
to, že od začatia jej trestného stíhania právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa
ustanovení § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., namietala ako
nesprávnu, nezodpovedajúcu výsledkom vykonaného dokazovania.
Zdôraznila, že pri porušení povinností účastníkov cestnej premávky, ktoré môžu byť dôležitými

povinnosťami, vždy závisí od okolností toho ktorého prípadu, či porušenie zistenej povinnosti je v
danom prípade i porušením dôležitej povinnosti v zmysle príslušného ustanovenia Trestného zákona.
Za porušenie dôležitej povinnosti možno považovať len porušenie takej povinnosti, ktorej porušenie
za danej situácie spravidla podstatne zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie. Význam
porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča je priamo závislý od konkrétnej dopravnej situácie (R 36/1984,

B 44/4/1985).
Za porušenie dôležitej povinnosti judikatúra neuznala napríklad prípad, keď vodič, ktorý nesprávne
reagoval na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením pravidiel tým,
že nezabránil dopravnej nehode, pričom pri správnej reakcii jej bolo možné predísť (R 36/1984).
Trestný zákon nedefinuje pojem dôležitej povinnosti. Preto túto skutočnosť je potrebné v každom

konkrétnom prípade posudzovať individuálne. Ona nie si je vedomá toho, aby počas vedenia vozidla
porušila akúkoľvek povinnosť, ktorá pre vodiča vyplýva zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
a uvedená skutočnosť v priebehu dokazovania ani nebola preukázaná. V plnom rozsahu sa venovala
vedeniu svojho vozidla a sledovala situáciu v cestnej premávke, avšak aj vzhľadom na porušenie
viacerých povinností poškodenou ako chodkyňou, ktoré pre ňu vyplývajú zo zákona o cestnej premávke,

nebolo v objektívnych možnostiach zabrániť zrážke ňou vedeného vozidla s poškodenou.
V tomto poukázala tiež na to, že každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je
rovnako dôležitou príčinou následku (zásada gradácie príčinnej súvislosti). Dôležité tiež je, aby konanie
páchateľa bolo z hľadiska spôsobenia následku príčinou dostatočne významnou. Ak pri vzniku následku
spolupôsobilo viacero príčin, treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku zvlášť

a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvineného nastal (NS Rč XX/XXXX-X 389).
Z výsledkov vykonaného dokazovania okrem iného tiež nesporne vyplynulo, že sama poškodená
spôsobom svojho prechodu cez vozovku porušila viacero povinností, ktoré pre ňu ako chodca vyplývajú
zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to
- § 53 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Pri

prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo
podchod“,
- § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Chodec nesmie vstupovať
na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť“,

- § 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Mimo priechodu pre chodcov
sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os“,
- § 53 ods. 4 zákona č . 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého: „Pred vstupom na vozovku sa
chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie
sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho“.

Vo vzťahu k výsledkom znaleckého dokazovania sám prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II v
odôvodnení odvolania poukázal okrem iného aj na skutočnosť, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku
(resp. jeho doplnení, a síce že „technickou príčinou dopravnej nehody je skutočnosť, že chodkyňaprechádzala vozovku mimo priechod pre chodcov, preto bola povinná zastaviť pred súvislou deliacou
čiarou a dať prednosť vozidlu“.
Z predmetných záverov znaleckého skúmania tak jednoznačne vyplýva, že dopravnú nehodu

nezapríčinila a nezavinila výlučne ona, ale aj poškodená, a to nesprávnym spôsobom jej prechodu cez
vozovku, ktorým v nie zanedbateľnej miere porušila viacero ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke (§ 53 ods. 1,2,3a4 zákona).
K viacnásobnému porušeniu ustanovení zákona o cestnej premávke poškodenou tiež poukázala aj
na nasledovnú judikatúru: „Vodič nie je zodpovedným za nehodu a jej následok, ktoré boli vyvolané

nevypočítateľným a neodvrátiteľným konaním poškodeného (R 2858/1927). Od vodičov tiež nemožno
požadovať, aby predvídali vždy od druhého účastníka dopravy možné porušenie pravidiel cestnej
premávky (B 23/3/1971).“
„Od vodiča vozidla idúceho povolenou rýchlosťou, ktorá je primeraná tiež vzhľadom na poveternostné
podmienky, stav vozovky a pod., nie je možné očakávať, aby predvídal, že dospelí chodci, nachádzajúci
savblízkostivozovky,môžuneočakávanevstúpiťdovozovky,abypretoobmedzilrýchlosťsvojhovozidla

tak, aby mohol včas zastaviť i pri vyskytnutí sa nepredvídateľnej situácie spôsobenej tým, že chodec
hrubo poruší pravidlá cestnej premávky (R 28/1981)“.
Z prezentovaných dôvodov plne súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že svojím konaním naplnila
skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., a nie prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. Preto

považuje napadnutý prvostupňový rozsudok za správny, zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci výsledky
vykonaného dokazovania, a založený na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
K odvolaniu prokurátora proti výroku o treste uviedla, že aj tento výrok napadnutého rozsudku
považuje za primeraný, zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu a miere
spoluzavinenia poškodenej na vzniku dopravnej nehody.

S rozhodnutím prvoinštančného súdu - neuložiť jej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, sa v
plnom rozsahu stotožňuje.
Záverom poukázala na to, že jej po dopravnej nehode orgánmi PZ nebolo zadržané vodičské
oprávnenie, a že je držiteľkou vodičského preukazu od r. 1978, pričom od r. 1986 denne používa
osobné motorové vozidlo. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania - z evidenčnej karty vodiča, počas

posledných desiatich rokov sa nedopustila žiadneho iného protiprávneho konania a ani priestupku v
cestnej premávke a na úseku dopravy. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že pre výkon svojej práce
fyzioterapeuta/zdravotníckeho zamestnanca potrebuje byť časovo flexibilná, dostupná a pripravená
poskytnúť zdravotnú starostlivosť svojím pacientom kedykoľvek, a v čo najkratšom čase. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že ňou zavinenie dopravnej nehody je excesom z jej bežného správania,

a že by k nemu s veľmi veľkou pravdepodobnosťou nebolo došlo bez už pertraktovaného výrazného
spoluzavinenia poškodenej.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumentáciu preto navrhla, aby Krajský súd v Košiciach
ako odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 02.04.2025, sp.
zn. K2-1T/80/2020 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

Krajský súd zistil, že prokurátor podal obžalobu prvostupňovému súdu na obžalovanú pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to
uvedené v napadnutom rozsudku.
Prvostupňovýsúd povykonanomdokazovanírozsudkomsp.zn.K2-1T/80/2020zodňa26.2.2024podľa

§ 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovanú spod obžaloby prokurátora, pretože skutok nie je trestným
činom.
Na základe odvolania prokurátora krajský súd uznesením sp. zn. 4To/83/2024 zo dňa 31.10.2024 podľa
§ 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že na základe vykonaných dôkazov s poukázaním
na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona a Zákona o cestnej premávke existuje dôvodné
podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. obžalovanou, pričom
bude zákonnou povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní po opätovnom vyhodnoteníjednotlivých dôkazov zvážiť pri rozhodovaní o výroku o vine, či v uvedenom prípade sa jedná na strane
obžalovanej o porušenie dôležitej povinnosti (správne uviedol prvostupňový súd v rozsudku, že nie
každé porušenie povinnosti je porušením dôležitej povinnosti) vzhľadom na závažné spoluzavinenie

poškodenej a v závislosti od toho vo veci opätovne zákonne rozhodnúť.

Obžalovaná po zmene samosudcu v zmysle ustanovenia § 277a ods. 1 Tr. por. súhlasila so zmenou
senátu a po prečítaní uznesenia krajského súdu sp. zn. 4To/83/2024 zo dňa 31.10.2024 uviedla, že chce
učiniť vyhlásenie o vine vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák. Následne po

zákonnom poučení prvostupňového súdu prehlásila vinu a na otázky súdu v zmysle ustanovenia § 333
ods.3 Tr. por. odpovedala kladne. Vzhľadom k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej,
tak prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1 Tr. zák. s tým, že nebude vykonávať dokazovanie k preukazovaniu viny obžalovanej,
ale vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a výroku o škode.

Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd prijal nové vyhlásenie obžalovanej o vine na základe
návrhu prokurátora, prítomného na hlavnom pojednávaní, z čoho je zrejmé, že intervenujúci prokurátor
modifikoval pôvodnú právnu kvalifikáciu, uvedenú v obžalobe a následným prijatím tohto vyhlásenia
obžalovanej súdom sa výrok o vine stal právoplatným, a preto krajský súd nemá žiadne zákonné
oprávnenie na zrušenie, resp. zmenu výroku o vine napadnutého rozsudku.

V súvislosti s námietkou prokurátora o opätovnom vyhlásení obžalovanej krajský súd uvádza, že
z ustanovenia § 257 ods.1 Tr. por. vyplýva, že po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, a to, že je nevinný, je vinný zo spáchania
skutku, alebo niektorého zo skutkov, uvedených v obžalobe, resp. že nepopiera spáchanie skutku, alebo

niektorého zo skutkov, uvedeného v obžalobe.
Samotné znenie tohto ustanovenia však nevylučuje, aby obžalovaný aj v priebehu dokazovania
nemohol požiadať súd o možnosť vykonať prípadné nové vyhlásenie. Krajský súd k tomu považuje za
potrebné uviesť, že v takomto prípade súd môže umožniť obžalovanému vykonať nové prehlásenie,
avšak nie je to jeho povinnosť. Ak súd umožní obžalovanému vykonať nové vyhlásenie, tak krajský

súd nepovažuje takýto postup za nezákonný, avšak je vecou konajúceho súdu posúdenie takéhoto
prípadného prehlásenia viny obžalovaného v súvislosti s ukladaním trestu.

V uvedenom prípade došlo po zrušení prvého rozsudku prvostupňového súdu a vrátení veci k ďalšiemu
konaniu a rozhodnutiu ku zmene samosudcu, pričom obžalovaná súhlasila so zmenou senátu. Z toho

vyplýva, že prvostupňový súd nemusel umožniť obžalovanej vykonať nové prehlásenie o prípadnej vine,
pretože obžalovaná už pred iným sudcom prvostupňového konania po otvorení hlavného pojednávania
a prednesení obžaloby prokurátorom vykonala prehlásenie. Ak však umožnil obžalovanej vykonať
takéto vyhlásenie na základe žiadosti obžalovanej (zrejme na základe zrušujúceho uznesenia krajského
súdu), tak nepostupoval nezákonne. Krajský súd navyše poznamenáva, že zo zápisnice z hlavného

pojednávania nevyplýva, aby intervenujúci prokurátor namietal nezákonnosť takéhoto postupu zo strany
súdu, pričom sám navrhol prijať nové vyhlásenie obžalovanej.

Krajskýsúdvsúvislostisodvolanímprokurátoraprotivýrokuotrestevprvomradeuvádza,žejepotrebné
pri posudzovaní zákonnosti trestu upozorniť na skutočnosť, že výrok o vine v napadnutom rozsudku je

právoplatný a na základe tohto právoplatného výroku bola obžalovaná na rozdiel od právnej kvalifikácie,
uvedenej v obžalobe – prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. uznaná
vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom je trestná sadzba v rozpätí
6 mesiacov až 2 roky na rozdiel od trestnej sadzby pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá je v rozpätí 2 až 5 rokov.

Pri preskúmaní zákonnosti výroku o treste krajský súd dospel k záveru, že uložený trest je správny
a zákonný. Prvostupňový súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval v súlade s ustanoveniami §
33a, § 34, § 36, § 37 a § 38 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
pohnútku, mieru zavinenia, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosti nápravy. Správne postupoval prvostupňový súd, ak v uvedenom prípade prihliadol aj
napriznaniesaobžalovanej,vzhľadomktomu,žeobžalovanábolauznanávinnouzospáchaniaprečinu,
ohľadne ktorého prehlásila vinu, ako aj k tomu, že svoje konanie úprimne oľutovala, doposiaľ nebola
súdne trestaná, je kladne charakterizovaná z miesta bydliska aj zamestnávateľom a správne zohľadnilaj tú skutočnosť, že ku skutku došlo pred približne 6 rokmi, pričom obžaloba bola podaná príslušnému
súdu pred približne 5 rokmi. Zároveň nebola zistená u obžalovanej žiadna priťažujúca okolnosť.

Krajský súd považuje prvostupňovým súdom uložený trest za spravodlivý, primeraný a zákonný, ktorý
spĺňa účel trestu tak z hľadiska individuálnej prevencie, keďže bude dostatočne výchovne pôsobiť na
obžalovanú, aby viedla v budúcnosti riadny život, nedopúšťala sa trestnej činnosti a takisto spĺňa účel
aj z hľadiska generálnej prevencie, pretože samotný druh a dĺžka trestu bude odradzujúco pôsobiť na
ďalších členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali trestnej činnosti.

Za správny a zákonný považuje krajský súd postup prvostupňového súdu, ak obžalovanej neuložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá napriek tomu, že spáchala trestný čin na úseku dopravy s
poukazom na jej nedbanlivostné zavinenie a zistenie, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná
a v posledných desiatich rokoch nemá žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča, poukazujúc taktiež
na skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynulo skoro 6 rokov a obžalovaná sa počas tohto

času nedopustila pri vedení motorového vozidla žiadneho protizákonného konania v oblasti dopravy a
nespáchala ani priestupok.

Krajský súd v súvislosti s uloženým trestom navyše dodáva, že v uvedenom prípade nebolo
potrebné ukladať obžalovanej aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vzhľadom na závažné

spoluzavinenie poškodenej, pričom obžalovaná na verejnom zasadnutí ešte uviedla, že doma sa stará
o manžela, ktorý má amputovanú časť nohy a ktorého vozí na zdravotné vyšetrenia.

Prvostupňový súd postupoval správne aj pri rozhodovaní o nároku poškodených, keď uložil obžalovanej
nahradiť poškodenému L. M. škodu uvedenú vo výroku o vine, ktorú si riadne a včas uplatnil, a táto

škoda bola riadne vyčíslená.
Správnepostupovalprvostupňovýsúd,akzároveňodkázalpoškodenýchE.O.A.,P.aL.Q.R.snárokom
na náhradu škody na civilný proces, pretože poškodené strany sa na hlavnom pojednávaní nezúčastnili,
k náhrade škody sa ani písomne nevyjadrili, pričom škoda v prípade dopravných nehôd môže byť
vyplatená aj zo zákonného poistenia obžalovanej.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.