Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224203068
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4224203068.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci oprávneného: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
C. D. E. XX, F., Maďarsko, občan Maďarska, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Peter Kubik, advokát,
s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, proti povinnej: G. H., narodená
XX.XX.XXXX,bytomB.I..XXXX/XX,F.,zastúpenásplnomocnencom:JUDr.LíviaKňažiková,advokátka,

so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31 167 586, v konaní o návrhu oprávneného na
výkon rozhodnutia vo vzťahu k maloletému dieťaťu: J. K. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 11Em/5/2024 – 114 z 3. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil oprávnenému, povinnej
a maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno v rozsahu 15 hodín konzultácií
podľa pokynov psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb za účelom zlepšenia a
upevnenia vzťahu maloletého s otcom, posilnenia schopností rodičov brať ohľad na potreby a vývin
maloletého, posilnenie schopnosti vzájomnej komunikácie rodičov a rešpektovania úlohy druhého rodiča

v živote maloletého dieťaťa.

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal na Okresný súd Komárno dňa 24.10.2024
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 24.05.2021, sp. zn. 18P/223/2020 a tiež navrhol, aby v prípade,
že úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd

uskutočnil výkon rozhodnutia. Rodičia maloletého sa zúčastnili dňa 16.01.2025 informatívneho stretnutia
rodičov v rámci rozhodovania o maloletých deťoch, tzv. interdisciplinárnou spoluprácou.

1.1.1 Povinná na informatívnom stretnutí uviedla, že maloletý momentálne odmieta otca a ona ho
nevie donútiť stretnúť sa s otcom. Uviedla tiež, že posledný styk sa uskutočnil v septembri. Rodičia
sa dohodli, že otec s maloletým postupne obnoví styk, a to tak, že otec sa bude stretávať so synom

každý víkend od 25.01.2025 v sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod. Právna zástupkyňa povinnej na
pojednávaní dňa 16.04.2025 uviedla, že maloletý sa vyjadril, že sa nechce stretávať s oprávneným, má
strach, že oprávnený ublíži povinnej. Čo sa týka prítomnosti tretej osoby pri preberaní maloletého, už
na informatívnom stretnutí rodičov bolo uvedené, že vzhľadom na vzťahy rodičov by bolo vhodné, aby
pri preberaní bola prítomná tretia osoba. Maloletý odmietol ísť s otcom, rovnako tak o týždeň neskôr.

1.1.2 Oprávnený uviedol, že sa s matkou dohodli, že povinná maloletého riadne pripraví na styk
s oprávneným, pričom mu maloletého odovzdá pred schodiskom bytovky a oprávnený maloletéhorovnako odovzdá pred bytovkou, kde maloletý s povinnou bývajú. Na pojednávaní dňa 16.04.2025
právny zástupca oprávneného uviedol, že boli ešte tri pokusy stretnutia oprávneného s maloletým
vždy na verejnosti v prítomnosti povinnej, pričom povinná dbala na to, aby maloletý nemohol byť sám

s oprávneným. Uviedol, že styk oprávneného s maloletým sa nerealizuje a za posledných sedem
mesiacov oprávnený videl maloletého 5 alebo 6-krát. Oprávnený na pojednávaní ďalej uviedol, že styk
sa nerealizuje od septembra 2024. Bolo mnoho pokusov z jeho strany, aby sa styk mohol realizovať,
4-5 krát išiel k bytu povinnej, vznikli z toho nepríjemné situácie, buď nebola doma, alebo mu nechcela
maloletého dať.

1.1.3 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno reagujúc na výzvu súdu dňa 20.05.2025 oznámil,
že po zhodnotení situácie maloletého a jeho rodiny navrhuje, aby súd v danom konaní nariadil pre
rodinu psychologické poradenstvo v rozsahu 15 hodín, ktoré bude realizované na referáte poradensko-
psychologických služieb úradu.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v súčasnosti nedochádza k
riadnemu plneniu rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 18P/223/2020-164 zo dňa 24.05.2021 v časti
úpravy styku oprávneného s maloletým, a to od septembra 2024. Na informatívnom stretnutí rodičov
dňa 16.01.2025 sa rodičia dohodli, že styk oprávneného s maloletým sa bude realizovať každý víkend
v sobotu od 9:00 hod. do 19:00 hod., avšak v konaní bolo preukázané, že ani na základe tejto dohody

rodičov nedochádza k realizácii styku oprávneného s maloletým. Z vyjadrenia psychologičky maloletého
zo dňa 23.05.2025 vyplynulo, že maloletý sa v prítomnosti otca necíti dobre, má pocit, že otec na neho
tlačí, z otázok otca má pocit, ako keby ho vypočúval.

1.3 Vec právne posúdil ako oprávnenie súdu v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých

uložiť rodičom maloletého a maloletému dieťaťu povinnosť zúčastniť sa na sociálnom poradenstve,
psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve v prípade, ak je možné reálne
očakávať, že takéto poradenstvo prispeje k dobrovoľnému splneniu vykonávaného rozhodnutia súdu
podľa § 376 ods. 1 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien
a doplnení (ďalej len „CMP“) a § 3 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republikyčíslo207/2016Z.z.,ktorousavykonávajúpodrobnostivýkonurozhodnutiavoveciachmaloletý,
ďalej len „Vyhláška“ a dospel k záveru, že v danom prípade je v najlepšom záujme maloletého uložiť
povinnosť účastníkom konania podrobiť sa psychologickému poradenstvu, nakoľko mal za to, že
odbornou pomocou je možné postupne eliminovať eskaláciu napätia medzi rodičmi, posilniť schopnosti
vzájomnej komunikácie rodičov a rešpektovania úlohy druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa a

zlepšiť a upevniť vzťah maloletého s otcom, a to s cieľom, aby sa styk otca s maloletým začal riadne
realizovať a aby tak došlo k eliminácii negatívnych vplyvov ohrozujúcich maloletého.

2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaní otec – oprávnený prostredníctvom právneho
zástupcu, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a § 62 CMP. Navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že výrok napadnutého rozhodnutia považuje za neurčitý a tým
pádomajzanevykonateľný.Zvýrokunapadnutéhorozhodnutia,aleanizodôvodneniarozhodnutiasúdu

prvej inštancie nevyplýva, či psychologické poradenstvo má absolvovať otec, resp. každý z účastníkom
sám, alebo spoločne. Aj podľa vyjadrenia matky konzultácia, ktorú obaja rodičia už absolvovali na
ÚPSVaR Komárno dopadla katastrofálne. Otec sa rád stretne s maloletým, hoci aj u psychológa, ak tým
napomôže obnoveniu vzťahu s maloletým. Otec nemá záujem na stretávaní a komunikácii s matkou
maloletého nad skutočne nevyhnutný rámec určený potrebami maloletého, nemá záujem na obnovení

vzťahusmatkoumaloletého.Aksavšakporadenstvomáuskutočniťspoločne,vychádzajúczpredošlých
zlých skúseností uvedených v úvode, nie je vylúčené, ba je pravdepodobné, že bude dochádzať k
prenášaniu negatívnych dôsledkov komplikovaných vzťahov medzi otcom a matkou na maloletého,
a to priamo na poradenských stretnutiach, čo nie je v najlepšom záujme maloletého. Vzhľadnom aj
na uvedené skutočnosti by bolo podľa názoru otca vhodné jednoznačne vo výroku, alebo aspoň v

odôvodnení rozhodnutia súdu určiť, akým spôsobom má prebiehať psychologické poradenstvo.

2.2 V ďalšom oprávnený uvádzal, že súd prvej inštancie ukladá povinnosť všetkým účastníkom bez toho,
aby na základe doposiaľ zistených skutočností diferencoval, že ktorý z nich do akej miery sa pričinilo to, že styk otca s maloletým nemohol realizovať riadne. Pritom už aj zo skutočností uvedených v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že matka opakovanie nepripravila nielen fyzicky,
ale hlavne psychicky maloletého na stretnutia s otcom. V zmysle vyhlášky súd zisťuje, či sa povinný

podrobuje rozhodnutiu. Súd prvej inštancie túto skutočnosť síce zisťoval, avšak nesprávne, neúplne
zistil skutkový stav, neposúdil individuálnu mieru zavinenia rodičov v marení styku otca s maloletým.
Tým došlo k porušeniu princípu proporcionality a rovnosti strán, ktoré porušenie sa odzrkadlilo v uložení
kolektívneho neodkladného opatrenia bez diferenciácie postavenia účastníkov, čo je nesprávnym
právnym posúdením veci.

2.3 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že plnenie rozhodnutia ohľadom styku
otca s maloletým je možné dosiahnuť účasťou na psychologickom poradenstve. Vychádza pritom z
odporúčania ÚPSVaR a z vyjadrenia psychologičky maloletého. V tomto smere oprávnený namietal,
že k týmto podkladom sa ani nemal možnosť vyjadriť. Podľa názoru oprávneného takýto postup súdu
predstavuje zásah do jeho práva na spravodlivý proces garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky. Súd mal rovnako možnosť vypočuť aj názor maloletého spôsobom zodpovedajúcim veku a
vyspelosti maloletého, čo však neurobil.

2.4 Záverom oprávnený namietal, že súd prvej inštancie nezhodnotil primerane vek, vývinové štádium
a duševné nastavenie maloletého dieťaťa, a to ani z pohľadu zásady najlepšieho záujmu dieťaťa podľa

Dohovoru o právach dieťaťa. Uloženie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k maloletému v relatívne
extenzívnom rozsahu určenom súdom nie je v skutočnom záujme maloletého. Pre maloletého 15 hodín
trávených v psychologickej poradni v prítomnosti hádajúcich sa rodičov môže byť podstatným zásahom
do duševnej integrity maloletého, do jeho psychickej pohody a emocionálnej stability.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vecne vyjadrila tak, že ako je aj z doteraz vykonaného
dokazovania zrejmé, maloletý sa nechce stretávať so svojim otcom, lebo má strach, že ublíži matke
alebo jemu. Strach má z agresívneho správania otca, ktorého bol svedkom niekoľkokrát a vyplýva to
aj zo samotnej výpovede oprávneného na pojednávaní dňa 16.04.2025. Na druhej strane je zrejmé, že
je to práve matka dieťaťa, ktorá javí záujem o urovnanie vzťahov a za tým účelom práve ona dohodla

stretnutia s otcom dieťaťa napr. v dňoch 06.02.2025, 06.04.2025. Tieto stretnutia sa aj uskutočnili, avšak
maloletý bol ochotný ostať v prítomnosti otca len, ak tam ostane aj povinná. Matka s maloletým chodí
k psychológovi z dôvodu, aby sa vzniknutý stav urovnal. Účastníci konania sa zúčastnili aj konzultácie
u psychológa ÚPSVaR Komárno, ktorá dopadla negatívne. Na stretnutí otec dieťaťa matke vulgárne
nadával, riešil veci, ktoré s predmetom konania nesúvisia.

3.1 Povinná je toho názoru, že pokiaľ oprávnený nezmení svoje správanie a neuvedomí si, že pokiaľ
sa voči matke dieťaťa bude správať agresívne a útočne, v dieťati sa bude vytvárať strach z otca a
následkom bude odmietnutie otca, a to aj bez akéhokoľvek vplyvu matky a naopak vyvinú sa v ňom
ochranárske prejavy voči matke. Bariéra, ktorá sa vytvorila medzi otcom a dieťaťom sa odstráni, ak sa

urovnajú konflikty medzi rodičmi. Pokiaľ by mal oprávnený úprimný záujem o stretávanie sa s maloletým,
neodmietol by nariadené výchovné poradenstvo, a sám by mal javiť snahu o vzájomné bezkonfliktné
prostredie. Podrobenie sa psychologickému poradenstvu v rozsahu 15 hodín konzultácií podľa pokynov
psychológa môže viesť k narovnaniu narušených vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom, bez ohľadu na to,
kto rozvrat vzťahov medzi oprávneným a maloletým dieťaťom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu

vinu. S poukazom na uvedené skutočnosti záverom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania oprávneného voči uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti uloženej rodičom

a maloletému dieťaťu podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (nakoľko komunikácia rodičov je komplikovaná a
vzťahy v rodine sú vážne narušené, čo má negatívny dopad na maloleté dieťa). Práve pre správnosť

a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s
odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s týmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7.1 Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

7.2 Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

7.3 Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.
1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu.

7.4 Podľa § 3 ods. 2 Vyhlášky ak súd zistí, že plnenie rozhodnutia možno dosiahnuť účasťou na
sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť
podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie nariadiť po
predchádzajúcomposúdenívhodnostiapredpokladanéhočasutrvanianeodkladnéhoopatreniaosobou,

u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

7.5 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7.6 Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň
starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

7.7 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom

rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.7.8 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa ( tu por. oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. ) je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má

teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru

o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

7.9 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

7.10 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa
nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti
maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch

rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon
zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu
výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by
viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého
priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával.

Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné
postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04). Základným právom každého
maloletého dieťaťa je právo na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba

skúmať z objektívneho hľadiska a je nesporné, že v záujme maloletých detí je, aby sa vytváral pozitívny
vzťahmaloletýchdetíkobomrodičom,atonevyhnutnevyžadujepravidelnýstyk(uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

8. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že súd prvej inštancie nezohľadnil prvoradý záujem maloletého,

keďže nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov a maloletého podrobiť sa
odbornému psychologickému poradenstvu zameranému na zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov
a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa.

9. Aj odvolací súd považuje predmetné neodkladné opatrenie za účelné, keď bolo nesporné, že rodičia

nie sú schopní spolupracovať ani do takej miery, aby sa obaja podieľali na výchove maloletého. Matka
poukazovala na nevhodné, až agresívne a hrubé správanie otca, a to aj v prítomnosti maloletého. Otec
vníma situáciu tak, že matka nespolupracuje, neposkytuje potrebnú súčinnosť k realizácii styku otca
s maloletým a naopak mu v styku so synom bráni. Odvolací súd sa stotožnil so zistením súdu prvej
inštancie, že v centre tohto konfliktu je maloletý. Od septembra 2024 maloletý otca odmieta. Z vyjadrenia

psychologičky maloletého zo dňa 23.05.2025 vyplynulo, že maloletý sa v prítomnosti otca necíti dobre,
má pocit, že otec na neho tlačí, z otázok otca má pocit, ako keby ho vypočúval. Nemožno opomenúť,
že od uvedeného času až doposiaľ je maloletý pod výlučným vplyvom matky, preto je priam nevyhnutné
poskytnúť i maloletému odborné poradenstvo s cieľom obnovy jeho vzťahu s otcom.

9.1 Neodkladné opatrenie je realizované psychológom referátu poradensko-psychologických služieb na
Úradepráce,sociálnychvecíarodinyKomárno,ktorýužzpovahysvojhopovolaniaavsúlades určením
cieľa neodkladného opatrenia je predurčený k smerovaniu poradenstva k zlepšeniu komunikácie medzi
rodičmi, vrátane eliminácie nevhodných vyjadrení či správania, na ktoré vo vzťahu k otcovi poukazovalamatka. Odvolaciemu súdu nie je celkom zrejmé, aký konkrétny (iný) postup, s tým ktorým rodičom mal
podľa otca súd prvej inštancie zvoliť. Keďže rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu maloletých
detí, musia byť spôsobilí spolu komunikovať aspoň v miere nevyhnutnej pre splnenie si svojej povinnosti

vychovávať deti tak, aby chránili ich záujmy (§ 28 ods. 2 veta druhá ZR). Z článku 8 Dohovoru o právach
dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného
a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom
na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom
(napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128) Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú

však nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia
u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá
(napr. Reslová proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 56).

9.2 Na základe uvedeného, pre pretrvávajúcu neschopnosť rodičov efektívne spolupracovať s
negatívnym dopadom na maloletého, ktorý otca odmieta, predstavuje nariadenie predmetného

neodkladného opatrenia účinný prostriedok smerujúci k plneniu rozhodnutia. Odvolací súd dospel
k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej veci existuje nevyhnutnosť nariadenia
neodkladného opatrenia bezodkladne nariadiť oprávnenému, povinnej a maloletému dieťaťu povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno v rozsahu 15 hodín. Rovnako podľa názoru odvolacieho

súdu nedostatok komunikácie medzi rodičmi a kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o
maloleté dieťa rezonuje v priebehu všetkých konaní vedených rodičmi maloletého dieťaťa pred súdmi
a vyplýva aj z ich vzájomnej komunikácie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že využitie uloženia
povinnosti sociálneho alebo iného odborného poradenstva, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého
dieťaťa alebo dieťaťu, sa v praxi ukázalo veľmi účinným prostriedkom na zmierenie antagonistických

strán konania. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom jednotlivo, spoločne obom
rodičom, niektorému z rodičom a dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Výhodou tohto opatrenia je, že
súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie. Súd vyhodnotí účinnosť výchovného
opatrenia, a to na základe správy, ktorú mu zariadenie doručí.

10. K odvolacej námietke otca, že výrok napadnutého rozhodnutia je neurčitý, nakoľko z neho
nevyplýva, či psychologické poradenstvo má absolvovať otec, resp. každý z účastníkov sám, alebo
spoločne, odvolací súd dodáva, že z výroku napadnutého uznesenia je zrejmé, že povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb uložil súd
oprávnenému, povinnej ako aj maloletému dieťaťu, a to v rozsahu 15 hodín konzultácií a podľa pokynov

psychológa. Je teda zrejmé, že túto povinnosť majú obaja rodičia ako aj maloleté dieťa a systém, ako
bude v tejto rodine poradenstvo prebiehať stanoví psychológ, ktorý bude s rodinou pracovať. Odborné
psychologické poradenstvo je vedené klinickým psychológom a nie súdom. Rodičia maloletého sú
povinní zabezpečiť účasť maloletého na odbornom psychologickom poradenstve a sú povinní riadiť sa
pokynmi psychológa a dodržiavať stanovené termíny stretnutí.

11. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,

že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 376 ods.
1 CMP, § 3 ods. 1 a 2 Vyhlášky, teda na danú vec aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne
interpretoval, pričom takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd
považuje za správne a námietky oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

12. Neobstojí ani námietka otca, že nemal možnosť sa vyjadriť k odporúčaniu ÚPSVaR ani k vyjadreniu
psychologičky maloletého a že súd nezisťoval ani názor maloletého dieťaťa v predmetnom konaní.
Odvolací súd k tejto odvolacej námietke dodáva, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto

procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania
a procesného dokazovania. Pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorýchmožno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že
ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo
stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami.

Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou
vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že nejde o uloženie výchovného opatrenia rodičom v zmysle ustanovení Zákona
o rodine, ale o aplikáciu osobitného inštitútu v zmysle cit. § 3 ods. 2 Vyhlášky, ktorý v danom prípade

ešte nebol aplikovaný a vzhľadom na prebiehajúci výkon rozhodnutia sa javí náležitý a žiaduci. Je totiž
potrebné, aby súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa prijal všetky dostupné a vhodné opatrenia
za účelom umožnenia plnohodnotného styku rodiča s dieťaťom. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným
je toho názoru, že realizácia nariadeného neodkladného opatrenia môže reálne, aspoň s časti, viesť
k reparácii narušených rodinných vzťahov. Existujúce dôvody odmietania otca maloletým, pre ktoré
sa údajne matka s maloletým riadne nepodrobujú vykonateľnému rozhodnutiu, je možné uvedeným

postupom odstrániť. Odvolací súd v súvislosti so zisťovaním názoru maloletého dieťaťa uvádza, že
vzhľadom na vek maloletého a jeho reakcie v kontakte s psychologičkou a kolíznou opatrovníčkou, by
bol tento zbytočne zaťažovaný stresom, čo je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Zároveň zdôrazňuje,
že rozhodnutie súdu nemožno založiť len na jednom dôkaze, a to zistenom názore maloletého dieťaťa,
keď súd vyhodnocuje všetky dôkazy komplexne.

13. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

14. V závere však odvolací súd považuje za potrebné dodať, že rodičia by mali spoločne využiť

všetky možnosti na pochopenie dôvodov vzájomného partnerského a rodičovského konfliktu a postupne
odstraňovať vzájomnú animozitu a neférovosť pri vzájomnej komunikácii. Zrelí a milujúci rodičia, vedomí
si vlastných limitov či pochybení pri výchove a starostlivosti o maloleté dieťa, by nemali za žiadnych
okolností rezignovať na ich odstraňovanie či eliminovanie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).