Rozsudok – Zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125281672
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6125281672.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/62/2025

OkresnýsúdTrenčínvkonanípredsudkyňouMgr.GabrielouChudovskouvprávnejvecižalobcu:M.B.A.
Consult Investments s.r.o., so sídlom: Boženy Němcovej 1080/13, Brezno, IČO: 55 414 656, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, Banská
Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XX/XX, A.
E. F., o zaplatenie 3.136,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/62/2025

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/62/2025
1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 3.136,64 eur spolu s úrokom z omeškania 7,5
% ročne zo sumy 3.136,64 eur od 27.01.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ - spoločnosť Československá obchodná banka, a.s. prijala
dňa 19.11.2019 zo strany žalovaného žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX.

Predmetom žiadosti bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 900,- eur. Nakoľko žalovaný
splnilpodmienkypreposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru,pôvodnýveriteľakceptovalžiadosťžalovaného
a dňa 19.11.2019 mu schválil a poskytol spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj obchodné
podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré žalovaný
prevzal dňa 19.11.2019, čo potvrdil svojím podpisom. Pôvodný veriteľ si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvy o úvere spočívajúcu v poskytnutí úveru splnil, čo preukazuje výpis z úverového účtu, z ktorého
je zrejmé, že žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu načerpal spolu sumu 3.900,- eur. Žalovaný

však podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržiaval, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný uhradil
splátky v celkovej výške 1.824,35 eur, ktoré boli započítané na istinu v sume 763,36 eur, na riadny
úrok v sume 808,85 eur, na poplatky v sume 244,68 eur a na úrok z omeškania v sume 7,46 eur.
Dlžná istina tak po odpočítaní uhradených splátok započítaných na istinu predstavovala sumu 3.136,64
eur. Žalovaný dohodnuté podmienky nedodržal, čím sa dostal do omeškania, na čo bol upozornený
zo strany pôvodného veriteľa výzvou zo dňa 13.9.2022. Záväzok žalovaného predstavoval sumu 95,92
eur. Ďalej bol upozornený výzvou zo dňa 13.10.2022. Záväzok žalovaného predstavoval sumu 153,68

eur. Výzvou zo dňa 28.11.2022 oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že je v omeškaní so splácaním
pohľadávky. Žalovaný bol upozornený, že ku dňu 27.11.2022, je výška pohľadávky banky 301,74
eur. Banka žalovaného predmetnou výzvou upozornila, že ak nedôjde k vysporiadaniu pohľadávku
banky, tak banka je oprávnená vyhlásiť úver za splatný Žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnostiúveru neuhradil pôvodnému veriteľovi nič. Pôvodný veriteľ splnil podmienky vyžadované ust. § 53 ods.
9 OZ, keď od splatnosti neuhradenej splátky uplynula 3 mesačná lehota, pôvodný veriteľ si splnil
notifikačnú povinnosť výzvou zo dňa 28.11.2022, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol upozornený na

možnosť zosplatnenia úveru, ak neuhradí dlžnú sumu. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu
zmluvných podmienok, pristúpil pôvodný veriteľ dňa 26.01.2023 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pohľadávky. Uvedené oznámenie bolo žalovanému zasielané dňa 29.1.2023. Dlžná suma ku dňu
zosplatnenia úveru predstavovala sumu 3.387,67 eur, a to vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov
podľa sadzobníka banky. Výzvou zo dňa 27.8.2024, vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na úhradu

záväzku vo výške 4.518,35 eur a žalovaný bol predmetnou výzvou upozornený na možnosť súdneho
vymáhania a postúpenia pohľadávky. Uvedená výzva bola žalovanému zasielaná 30.8.2024. Pôvodný
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 26.01.2023. Od splatnosti nezaplatenej splátky splatnej
26.9.2022 uplynuli tri mesiace. Kvalifikovaná výzva zo dňa 28.11.2022 bola žalovanému zo strany
pôvodného veriteľa zasielaná. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, pristúpil
pôvodný veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a to do splatnosti najbližšej splátky, t.j. splatnosť

najbližšej splátky bola zmluvou určená na 26. deň v mesiaci a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
došlo 26.01.2023. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 022451000205 zo dňa 11.12.2024
nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa Československá obchodná
banka, a.s., na žalobcu. O vyššie uvedenej skutočnosti bolo žalovanému expedované oznámenie o
postúpení pohľadávky. Žalovaný bol pôvodným veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie omeškanej

časti dlhu, a to výzvou zo dňa 28.11.2022. Napriek písomnej výzve bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako
90 dní, nakoľko posledná splátka splatná 26.9.2022 nebola uhradená. Ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavuje dlžná istina úveru sumu 3.136,64 eur.
3. Súd v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 02.05.2025, proti
ktorému podal žalovaný včas odpor. Namietal v ňom, že splatnosť jeho záväzku nenastala, keďže

nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. V zosplatnení nebola špecifikovaná konkrétna splátka, pre
ktorú sa dlh zosplatňuje a v tomto smere poukazoval na príslušnú judikatúru. Uvedený nedostatok
podľa žalovaného nie je možné ničím konvalidovať. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu nebol dlh v celom rozsahu
splatný, keď splatnými boli len jednotlivé splátky úveru, nie však celý dlh. Podľa žalovaného však banka

môže postúpiť inej osobe len tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Mal za to, že
ani zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná pre rozpor so zákonom, a preto žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
4. Žalobca následne navrhol pokračovanie sporu na miestne príslušnom súde, a preto bola vec po
zrušení platobného rozkazu z dôvodu podaného odporu postúpená tunajšiemu súdu. Odpor mal žalobca

doručený dňa 15.05.2025, k odporu nepodal vyjadrenie.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.08.2025, na ktoré sa dostavil žalovaný. Právny zástupca
žalobcu mal doručené predvolanie riadne do vlastných rúk, následne podaním doručeným súdu dňa
18.08.2025 ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu a súhlasil, aby súd konal a rozhodol
aj v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol,

že trvá na tom, že veriteľ riadne úver nezosplatnil a tiež namietal, že žalobca nepreukázal ani to, že výzva
veriteľa sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Trval na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.
Pre prípad, že by súd mu však uložil povinnosť zaplatiť nejakú sumu žalobcovi, žiadal o povolenie
platenia dlhu v splátkach vo výške 150,- eur mesačne.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a po

vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

7. Súd mal preukázané, že žalovaný požiadal dňa 19.11.2019 v Československej obchodnej banke,
a.s. (ČSOB, a.s.) o poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 3.900,- eur. Následne dňa 19.11.2019
ČSOB, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.

012052170R,ktorejpredmetomboloposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruvsume3.900,-eur.Žalovanýsa
zaviazal spotrebiteľský úver splácať v 96 mesačných splátkach po 59,09 eur, pričom bolo dohodnuté aj
poistenie schopnosti splácať úver pre prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti v sume
4,84 eur mesačne. Celkovo sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 6.156,12 eur. Úroková sadzba bola 9,90
% ročne. Prvá splátka bola splatná dňa 26.12.2019, každá splátka bola splatná vždy k 26.dňu v mesiaci

s konečnou splatnosťou dňa 26.11.2027. Poplatok za poskytnutie úveru bol 20,- eur. Uzatvorenie zmluvy
s týmto obsahom sporné nebolo.8. Podľa čl. VII bod 1 písm. a/ v spojení s bodom 2 písm. b/ Obchodných podmienok pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, banka je oprávnená, ak nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy
vyplývajúcej zo zmluvy voči banke, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky

odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.

9. Žalovaný bol listom zo dňa 13.09.2022 označeným ako výzva na zaplatenie dlžnej čiastky vyzvaný
zo strany veriteľa - ČSOB a.s. na úhradu sumy zo zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019
k spotrebiteľskému úveru v sume 76,42 eur na účte spotrebiteľského úveru (+ 19,50 eur na nepovolenom

debete na bežnom účte – z tohto titulu ale nie je žalovaný nárok uplatnený – poznámka súdu).
Opakovanou výzvou zo dňa 13.10.2022 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 147,93 eur titulom
dlhu na účte spotrebiteľského úveru z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2019.
Dňa 28.11.2022 bol žalovaný vyzvaný poslednou výzvou na úhradu pohľadávky na uhradenie dlhu zo
spotrebiteľského úveru zo zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 v sume 286,47 eur (+ 15,- eur dlh
na nepovolenom debete na bežnom účte). Žalovaný bol súčasne upozornený, že ak nebude táto suma

okamžite zaplatená, úver bude vyhlásený za splatný a bude povinný uhradiť celý úver s príslušenstvom
v sume 3.286,22 eur. Táto výzva bola dňa 02.12.2022 prevzatá matkou žalovaného - zjavne osoba
podpísaná ako „Madárová“ s označením „mama“. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo
dňa 29.01.2023 veriteľ – ČSOB, a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo zmluvy č. 012052170R dňom
26.01.2023 a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie sumy 3.387,67 eur s príslušenstvom a poplatkami.

10. Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaný čerpal sumu 3.900,- eur. Nebolo sporné tvrdenie
žalobcu, že žalovaný uhradil sumu 1.824,35 eur.

11.Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu aj výzvou zo dňa 27.08.2024 s upozornením na možnosť
postúpiť pohľadávku inej osobe. Výzva bola žalovanému doručovaná poštou v zmysle pripojeného

poštového podacieho hárku dňa 30.08.2024. Dňa 11.12.2024 spol. ČSOB, a.s. ako postupca a žalobca
ako postupník uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka -
žalobcu pohľadávky spolu s príslušenstvom, pričom v zmysle prílohy k zmluve bola na postupníka
postúpená aj pohľadávka voči žalovanému vo výške istiny 4.651,18 eur zo zmluvy č. 012052170R.
Listom zo dňa 13.12.2024 bol žalovaný informovaný postupcom o postúpení pohľadávky na žalobcu,

pričom podľa podacieho poštového hárku, list bol žalovanému doručovaný poštou dňa 16.12.2024.

12. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 17 ods. 1, 3 a 5 zákona účinného v čase postúpenia pohľadávky, (1) Práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod
alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku

zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. (3) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich
riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie alebo ide o prechod
pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské
úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s

predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. (5)Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nepoužijú na
prevod práv veriteľa v súvislosti s nesplácaným úverom poskytnutým úverovou inštitúciou na základe
zmluvy o úvere alebo na prevod samotnej zmluvy o úvere vzťahujúcej sa na nesplácaný úver podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Veriteľ –ČSOB, a.s v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010

Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy na základe zmluvy
uzavretej dňa 19.11.2019 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto
zákona.

14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so spol. ČSOB, a.s. (bankou) ako veriteľom zmluvu

o spotrebiteľskom úvere dňa 19.11.2019. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver bez uvedenia účelu vo výške 3.900,- eur. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená
so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd
najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
tohtozákona,pričomsúdkonštatuje,žezmluvaobsahujevšetkypovinnénáležitostivymenovanévtomto

zákonnom ustanovení a žiadna taká náležitosť, ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bez poplatkovosť
úveru (§ 11 ods. 1 zákona), neabsentuje. Nechýba žiadna taká náležitosť, pre absenciu ktorej by dlžník
nevedel posúdiť rozsah svojho záväzku.

15. V konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy so žalovaným, ani čerpanie finančných prostriedkov

vtvrdenejvýške3.900,-euržalovaným. Vkonaníbolopreukázané,žežalovanýsazaviazalsplácaťúver
v96mesačnýchsplátkach.Žalobcatvrdil,žežalovanýtútosvojupovinnosťporušil,apretoveriteľvyhlásil
predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru v súlade s ustanovením úverovej zmluvy a obchodných
podmienok. Súd sa preto zameral na posúdenie, či k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo
v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nebolo platné.

16. Súd sa zameral na posúdenie náležitostí výzvy – predžalobnej upomienky (označená ako posledná
výzva na úhradu pohľadávky) zo dňa 28.11.2022, a to aj vo svetle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý
v uznesení sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 uzavrel, že výzva, ktorú veriteľ adresuje dlžníkovipred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí
obsahovať uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, pre ktorú hrozí, že bude úver predčasne zosplatnený.
V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie
celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so
zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka
je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na

to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia
§ 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve

(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka
o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému

plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť
poškodený. S prihliadnutím na tieto východiská súd konštatuje, že veriteľom vyhotovená výzva zo dňa
28.11.2022 neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú by mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru,

keď uvádza, iba súhrnnú dlžnú sumu ku dňu 27.11.2022 vo výške 286,74 eur na účte spotrebiteľského
úveru a vo výške 15,- eur na nepovolenom debete na bežnom účte. Mesačná splátka úveru bola
dohodnutá v zmluve na sumu 59,09 eur bez poistenia (63,93 eur s poistením), a teda suma 286,74
eur celkom zrejme predstavuje za určité obdobie (nevedno aké) naakumulovaný dlh titulom viacerých
nezaplatených splátok. Uvedenie konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej hrozí zosplatnenie úveru,

resp. zaplatením ktorej dlžník odvráti zosplatnenie úveru, nie je vo výzve uvedené a jej identifikáciu
nie je možné ani z obsahu výzvy nijak odvodiť. Táto náležitosť nie je naplnená ani pri predošlých
výzvach zo dňa 13.09.2022 a 13.10.2022, v ktorých sa tiež uvádza len súhrnná dlžná suma splátok
úveru naakumulovaná za dlhšie obdobie bez ich identifikácie. Navyše výzva zo dňa 28.11.2022 (ako aj
obe predošlé výzvy) uvádzajú nielen dlžnú sumu na splátkach úveru (286,74 eur) ale súčasne aj dlh

na nepovolenom debete na bežnom účte (15,- eur), pričom veriteľ uviedol, že ak nebudú tieto dlžné
sumy uhradené, tak vyhlási úver č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 za predčasne splatný. Súdu nie je
jasné, z akého dôvodu banka do výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka týkajúcej sa úveru
zo zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019 zahrnula aj výzvu na zaplatenie dlžnej sumy debetného
zostatku na bežnom účte, keďže jeho nezaplatenie ako dlhu z iného záväzkovo-právneho vzťahu (iného

ako z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.11.2019) nemôže veriteľa oprávňovať
k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019. Výzva
tak pôsobí celkom mätúco, pretože nielenže nekonkretizuje, pre ktorú konkrétnu splátku úveru hrozí
predčasné zosplatnenie úveru, ale navyše nesprávne spotrebiteľa poučuje o tom, že na to, aby sa
vyhol vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru z úverovej zmluvy č. 012052170R zo dňa 19.11.2019,

musí dlžník zaplatiť aj dlh na debete na bankovom účte, ktorý vzťah však vôbec s úverovým vzťahom
z predmetnej úverovej zmluvy nesúvisí a nesplnenie pohľadávky banky z neho voči žalovanému
dlžníkovi nemôže privodiť vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru z iného úverového vzťahu. O to viac
je potom výzva banky čo do obsahu zmätočná, pretože jej obsah sa javí tak, že na to, aby sa dlžník
vyhol vyhláseniu predčasnej splatnosti žalovaného úveru, musí uhradiť všetky záväzky voči banke bez

ohľadu na to, z akého záväzkovo-právneho vzťahu s bankou vznikli. Takáto výzva podľa názoru súdu
tak v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za riadnu výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Napokon, uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú sa úver zosplatňuje, neobsahuje ani
následné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.01.2023, kde sa uvádza len
celková dlžná suma 3.387,67 eur s príslušenstvom a poplatkami. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že

nebol dodržaný postup pri vyhlasovaní predčasnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
a teda je jej vyhlásenie pre rozpor so zákonom neplatné. Navyše výzva zo dňa 28.11.2022 bola doručená
v zmysle pripojenej doručenky matke žalovaného a k oznámeniu o vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru zo dňa 29.01.2023 nebol pripojený žiaden doklad o tom, že by táto listina bola doručovanážalovanému. Žalovaný pritom na pojednávaní poprel, že sa výzva dostala do jeho dispozície. Keďže
nebolo preukázané ani to, že by bol pôvodný veriteľ písomnosti súvisiace s vyhlasovaním predčasnej
splatnosti úveru doručil do dispozičnej sféry žalovaného, ani z tohto dôvodu (nad rámec uvedeného

dôvodu neplatnosti) nebolo možné na vyhlásenie predčasnej splatnosti prihliadnuť.

17. Preto súd konštatuje aj to, že úver nebol účinne predčasne zosplatnený, a teda na vykonané
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 29.01.2023 súd ani neprihliadal. Úver sa teda
nestal splatným v celom rozsahu v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti a tento úver sa nestal

splatným celkom ani v dôsledku uplynutia konečnej splatnosti, pretože táto ešte neuplynula ani ku
dňu vyhlásenia rozsudku, keď posledná splátka je splatná až v novembri 2027. Ide tak stále o „živý“
úver z existujúcej úverovej zmluvy, ktorá trvá aj do času rozhodnutia súdu, ktorého konečná splatnosť
nenastala, z ktorej teda zmluvným stranám stále plynú práva aj povinnosti. Takýto úver však v zmysle
§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z. nemôže byť predmetom postúpenia z veriteľa na tretiu osobu. Podľa §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že veriteľ nemôže previesť práva zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere na tretiu osobu a tieto ani nemôžu prejsť na tretiu osobu. Z tohto zákazu platí výnimka v prípade
ak, a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené podmienky pod a/ + b/, za ktorých môže byť pohľadávka
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predmetom postúpenia, musia byť splnené kumulatívne, pričom už
nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok, že pohľadávka bola postúpená z veriteľa na tretiu
osobu v rozpore so zákonom. V prejednávanej veci nebola splnená podmienka uvedená pod písm. b/,
keď sa zmluvou o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňu 11.12.2024 na žalobcu pohľadávka voči

žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola ani po konečnom termíne splatnosti a ani
sa pohľadávka nestala splatnou pred konečnou splatnosťou, nakoľko vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru nebolo platné a nevyvolalo účinky. Je preto nutné konštatovať, že k postúpeniu pohľadávky
z pôvodného veriteľa na žalobcu došlo v rozpore s týmto osobitným zákonným ustanovením, a teda
takéto postúpenie je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Súd ešte dodáva, že za

určitých okolností síce cit. ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neplatí, avšak to pripadá do úvahy
len za podmienok uvedených v § 17 ods. 3 tohto zákona (riešenie krízových situácií na finančnom
trhu, resp. konkurzné konanie), pričom existenciu týchto výnimiek žalobca ani len netvrdil. Rovnako
výnimkou je podľa § 17 ods. 3 tohto zákona prípad prechodu pohľadávky z jedného veriteľa na inú osobu
(prechod – univerzálna sukcesia), avšak nie postúpenie pohľadávky (teda singulárna sukcesia). V čase

postupovania pohľadávky bol účinný aj ods.5 § 17 tohto zákona ako výnimka z pravidiel postupovania
pohľadávky podľa tohto ustanovenia, pričom však nebolo tvrdené ani preukázané, že by v danom
prípade šlo o prevod práv na žalobcu v režime zákona č. 106/2024 Z.z. o správcoch úverov a nákupcoch
úverov a ani to, že by žalobca spĺňal zákonom vyžadované predpoklady na správu úverov.

18. Nakoľko teda zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ),
žalobca sa v dôsledku tohto úkonu, od ktorého odvodzuje v spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu,
nestal veriteľom žalovanej pohľadávky. V spore mu tak chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko nie je
podľa hmotného práva nositeľom tvrdeného oprávnenia, o ktoré v spore ide a ktorého splnenia sa voči
žalovanému domáha. Na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd prihliada ex offo. S poukazom na

túto skutočnosť súd preto žalobu o zaplatenie žalovanej pohľadávky s úrokom a úrokom z omeškania
v celom rozsahu zamietol.

19. Okrem toho (aj nebyť nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu), nakoľko nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, súd konštatuje, že jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru

sú splatnými v zmysle dátumov ich splatnosti dohodnutých v úverovej zmluve, teda vždy mesačne
od 26.12.2019 až do 26.11.2027. V tejto súvislosti ale súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na
zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie
celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je

neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne
priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca
jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru (a aj odôvodňoval, akým postupom
sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal priznať práve a len takto zosplatnenýúver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na
zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by
rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Vychádzajúc teda z uvedeného rozhodnutia najvyššej

súdnejautority,súddospelkzáveru,žežalobebyajnebyťnedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu
v každom prípade nebolo možné vyhovieť ani čiastočne (nie je možné priznať namiesto predčasnej
zosplatneného úveru dlžné splátky splatné do dňa rozhodnutia súdu). Súd preto aj z tohto dôvodu žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd žalobu zamietol, a preto žalovaný má proti
neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanému zo spisu vyplývajú trovy
minimálne titulom poštovného za podanie odporu proti platobnému rozkazu. Súd preto žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku podľa

§ 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

15Csp/62/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.