Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201205
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725201205.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: R.. Ľ.U. E. Á. K.
L. F. X. I. Í. N. T. O. Á. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. K. Š. XXX, XXX XX K. Š., zastúpená spoločnosťou:
AK Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., so sídlom Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO: 48 214 337, v mene
ktorej koná Mgr. Beáta Kartíková, proti žalovanému: R.. B. E. Á. K. L. F. X. I. Í. N. , I. X. XX.X.XXXX, G.

Z. K. Š. XXX, XXX XX K. Š., zastúpený JUDr. Stanislavom Pavolom, PhD., Bratislava, Šancová 58, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
zo dňa 14. apríla 2025, č. k. 47 C 24/2025-29, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. apríla 2025, č. k. 47 C 24/2025-29,
- vo výroku I. mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým súd prvej
inštancie ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rekreačného domu so súpisným číslom XXX,

postaveného na pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 325 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom M., katastrálnym
odborom, pre katastrálne územie K. Š., obec K. Š., okres M., a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, z a m i e t a ;
- vo výroku II. p o t v r d z u j e ;

- vo výroku IV., ktorým uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala
ako žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené
výrokom I. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší, mení tak, že u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia
§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak

súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom II. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší.
- vo výroku V. mení tak, že žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov provinštančného
konania.

II. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 14.4.2025, č. k. 47 C 24/2025-29 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rekreačného domu so
súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku
zastavanáplochaanádvorieovýmere325m2,zapísanéhonaLVč.XXXX,vedenéhoOkresnýmúradom
M., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie K. O., obec K. O., okres M., a to do právoplatného
skončenia konania vo
veci samej; vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov

nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v
trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, naktorébudežalovanýpredvolaný,vrozsahunevyhnutnomnariadnuúčasťžalovanéhonatýchtoúkonoch;
vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.) a zároveň uložil
žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa

proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. tohto
uznesenia aj bez návrhu zruší (výrok IV.). Vo výroku V. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %.

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods.
3, § 325 ods. l, ods. 2, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, § 332
ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že po
preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a popisu skutkových udalostí
ustálil, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný ako jej
bývalý manžel, s ktorým žije v spoločnej nehnuteľnosti sa vo vzťahu k nej dopustil fyzického násilia,

z ktorého dôvodu sa domáha ochrany nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325
ods. 2 písm. e), g) a h) C.s.p. Uviedol, že primárnym účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods.
2 písm. e) až h) C.s.p. je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v
blízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálnenásilie,prenasledovanie,zastrašovanie
alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá

okamžitá a efektívna súdna ochrana, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich
skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami daného prípadu ad hoc pričom dôkazné
bremeno zaťažuje osobu, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva. Navrhovateľ

neodkladného opatrenia musí hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického
alebo psychického násilia. Pojem násilia ako taký pritom nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom
predpise definovaný. Základným charakteristickým znakom násilia je úmysel. Násilie je následkom
istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,
vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte

sa totiž stretnú rovnocenné strany, kým násilie je situácia, keď jedna strana zneužije prevahu svojej
moci. Násilie však nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka a je zvlášť účinné vtedy, ak sa spojí
s fyzický násilím. Prvoinštančný súd po preskúmaní okolností daného prípadu dospel k záveru, že

návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti, ktorou sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom mal za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný
sú bývalí manželia, ktorí spolu žijú v spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktoré síce rozvodom manželstva zaniklo, ale ku dňu podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ešte nebolo vyporiadané. Ako vyplynulo zo skutkových tvrdení
žalobkyne, zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26.3.2025 a z predloženej fotodokumentácie
zranení, medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 25.3.2025 k incidentu, počas ktorého žalovaný
žalobkyňu fyzicky napadol, keď ju udieral do oblasti tváre, hlavy a hornej časti rúk, v dôsledku čoho bola
žalobkyňa práceneschopná od 25.3.2025 a jej práceneschopnosť v čase podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia trvala. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalobkyni boli spôsobené
rozsiahle pomliaždeniny v oblasti tváre a pravého ucha. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že žalobkyňa osvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov strán sporu, keďže správanie
žalovaného ako bývalého manžela žalobkyne voči nej v mieste ich spoločného bydliska dňa 25.3.2025
opodstatňuje obavu o jej zdravie a život. Žalobkyňou popísané správanie žalovaného po fyzickom

útoku na žalobkyňu, kedy uviedol, že sa mu uľavilo a toto bude robiť každý deň ako aj po návrate
žalobkyne z nemocnice, kedy uviedol, že nemá žiadny problém, ale žalobkyňa bude mať, je spôsobilé
vyvolať u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie aj do budúcna a tiež odôvodňuje nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu, ako to vyplývalo z výroku I. a II. tohto uznesenia. Povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov súd prvej inštancie uložil s výnimkou

úkonov vymedzených vo výroku II. tohto uznesenia z dôvodu, že nie je možné predpokladať, že žalovaný
bude schopný tento zákaz dodržať bezvýnimočne, najmä s ohľadom na skutočnosť, že bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov nebolo doposiaľ vyporiadané, ako aj s ohľadom
na podané trestné oznámenie, kedy je možné predpokladať uskutočňovanie úkonov aj v prítomnostižalobkyne. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby
súd žalovanému uložil povinnosť nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo inými prostriedkami, súd prvej inštancie v tejto časti jej návrh ako nedôvodný zamietol s

odôvodnením, že žalobkyňa v návrhu ani len netvrdila a ani neosvedčila, žeby ju žalovaný písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktoval takým spôsobom, žeby
tým bola ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, resp. žeby u nej vyvolával dôvodnú obavu
o jej život a zdravie. Trvanie neodkladného opatrenia obmedzil tak, že žalovanému uložil povinnosť
nevstupovať do nehnuteľnosti do času skončenia konania vo veci samej (výrok I.), pričom zároveň

výrokom IV. uložil žalobkyni v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 C.s.p. povinnosť podať proti
žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou bude žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Prvoinštančný súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň osvedčené,
že sa strany sporu snažili vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou,
pričom si vymenili niekoľko návrhov, ale ich názory na vyporiadanie spoločného majetku sa diametrálne
líšili a ani po niekoľkých mesiacoch nedokázali nájsť spoločné riešenie. Práve otázku vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje medzi stranami sporu spornú otázku, ktorá
potenciálne vie prispieť k eskalovaniu konfliktov medzi nimi a práve vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa záveru súdu prvej inštancie prispeje ku konečnému riešeniu sporu
medzi stranami sporu. Žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu podľa ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný už v čase rozhodovania súdu o podanom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú manželmi. Návrhu žalobkyne, aby jej bola uložená
povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na ochranu osobnosti
prvoinštančný súd nevyhovel z dôvodu, že takéto súdne konanie by nebolo spôsobilé vyriešiť natrvalo
otázku vstupu a užívania nehnuteľnosti sporovými stranami a konanie o ochranu osobnosti by mohlo
viesť k uloženiu zákazu priblíženia žalovanému natrvalo, čo nezodpovedá druhému oddielu druhej

hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje základné ľudské práva a slobody a ktorý predpokladá
obmedzenie základných ľudských práv a slobôd jednotlivca len na základe zákona resp. v prípadoch
ustanovených zákonom. Samotné približovanie sa žalovaného k žalobkyni nepredstavuje neoprávnený
zásah do jej osobnostných práv, a preto ho nie je možné žalovanému na základe žaloby vo veci samej
v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázať. Za neoprávnený zásah je totiž

potrebné vyhodnotiť len akékoľvek agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré odporuje
právu alebo etickým normám spoločnosti, alebo ktoré zasahuje do osobnosti žalobkyne, do jej práva
na ochranu života a zdravia, práva na súkromie a pod. Aj samo právo na priblíženie sa k inému resp.
kontaktovanie iného patrí do čiastkového osobnostného práva na slobodné budovanie si spoločenských
vzťahov s inými subjektami a má presah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných

ľudských práv a slobôd. Obmedzenia ukladané subjektu, ktorý zasahuje do osobnostných práv iného
jedinca musia byť proporcionálne k možnosti výkonu jeho základných práv a slobôd, a to z hľadiska
sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na
právne pomery žalovaného subjektu ako aj na systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej
sústave. S odkazom na uvedené konajúci súd nepovažuje uloženie zákazu priblíženia k žalobkyni za

prostriedokochranyosobnostnýchpráv,ktorýjeaplikovateľnývsúladesustanovením§13Občianskeho
zákonníka, nakoľko by mali charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo nezodpovedá ústavným
princípom ochrany základných ľudských práv a slobôd. Neodkladné opatrenie nariadené vo výroku II.
tohto uznesenia uložil bez časového obmedzenia, a teda takto nariadené neodkladné opatrenie bude
trvať do času, kým ho súd na návrh niektorej zo sporových strán v súlade s ustanovením § 334 C.s.p.

nezruší.

3. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 33,34 % z dôvodu, že žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech, keď z troch požadovaných

nárokov bola úspešná v dvoch (66,67 %) a v jednom bola neúspešná (33,33 %).

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov I., II., IV. a V. podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac
ustanovením § 365 ods. l písm. a/, f/, g/ a h/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). V prvom rade považoval za potrebné ozrejmiť o akú veľkú
nehnuteľnosť ide a o ktorú sa je potrebné postarať. Ide o nehnuteľnosť, ktorá sa skladá z dvochsamostatných a oddeliteľných častí - dvoch kupol (väčšia a menšia kupola, nazvaná v celom areály
aj ako Lesná záhrada), ktoré je možné využívať samostatne a ktoré je možné aj stavebno-technicky
oddeliť samostatne. Konajúci súd napadnutým rozhodnutím neprimerane zasiahol do jeho práv keďže

svoj majetok nemôže užívať oddelene, ale zabránil mu sa o svoj majetok aj starať, aby neupadal a
nechátral. Ním predložené listinné dôkazy preukazujú do akej nehnuteľnosti mu bol zakázaný vstup
na základe zavádzajúcich a klamlivých tvrdení žalobkyne. Predmetná nehnuteľnosť sa skladá z dvoch
samostatných kupol, spojených centrálnou chodbou s uzamykateľnými dverami do malej kupoly, ktorá
je aj technicky oddeliteľná od veľkej kupoly. Malá kupola má tri obývateľné izby, dve kúpeľne, obývačku

s kuchyňou, spoločne o výmere 135 m2, pričom má aj samostatný uzamykateľný vchod, teda je
zabezpečené oddelené a samostatné fungovanie sporových strán, v malej kupole oddelenie, ako aj
vo veľkej kupole oddelene, ktorá je taktiež plne obývateľná a slúžila na rôzne semináre a stretnutia.
Zopakoval, že konajúci súd neprimeraným spôsobom zasiahol do jeho práv starať sa o spoločnú
nehnuteľnosť, udržiavať ju a vykonávať na nej pravidelné opravy, ktoré nemá kto vykonať po nariadenom
zákaze žalovanému vo vstupe do tejto nehnuteľnosti. Predmetný zásah do práv žalovaného predstavuje

neprimeraný zásah v rozpore s § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, pričom vlastníkom sa poskytuje
rovnaká právna ochrana a majú rovnaké práva a povinnosti. Tieto skutočnosti a obavy žalovaného
sa naplnili aj tak, že žalobkyňa na predmetnej nehnuteľnosti vymenila všetky vonkajšie zámky, o čom
žalovaného neinformovala, iba priebežne vynášala pred vstupné dvere tašky s vecami a potravinami
bez akéhokoľvek upozornenia a kontaktu so žalovaným. Aj táto skutočnosť preukazuje neprimeraný

zásah do jeho práv a porušenie rovnakej právnej ochrany vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa
bola so žalovaným dohodnutá na fungovaní a realizácii užívania predmetnej nehnuteľnosti, pričom
žalovaný na základe tejto vzájomnej dohody zo dňa 15.6.2023 uhrádzal žalobkyni mesačne sumu
1.300,- €, ktorá predstavovala náhradu za nevyužívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, ktorá
sa zo spoločnej nehnuteľnosti ešte pred rozvodom manželstva odsťahovala do prenajatého bytu v

Bratislave. Táto dohoda bola oboma stranami sporu rešpektovaná až do mesiaca január 2025, kedy
sa žalobkyňa nečakane vrátila späť bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom svoj návrat oznámila, či
informovala žalovaného. Po návrate žalobkyne do predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný tieto úhrady
prestal platiť. Žalobkyňa postupne začala stupňovať a vyvolávať konflikty, pričom žalovaný na tieto
jej ataky žiadnym spôsobom nereagoval a nenechal sa vyprovokovať. K hádke zo dňa 24.3.2025

tak, ako ju opísala žalobkyňa uviedol, že jej prezentácie a tvrdenia sú klamlivé a zavádzajúce,
konajúci súd bol uvedený do omylu a predložil videozáznam z uvedeného dňa, ktorý vyhotovil z
dôvodu, že vzhľadom na správanie samotnej žalobkyne predpokladal eskaláciu konfliktu z jej strany.
Zachytená situácia je v absolútnom rozmere a neguje prezentácie žalobkyne k hlasnej televízii a jej
počúvania online hodiny astrológie. V uvedenom čase to bola práve žalobkyňa, ktoré vystupovala

tak, ako sa sama prezentuje na predloženom videozázname z prezentovaného skutku a vyhotovenie
videozáznamu prinieslo predovšetkým upokojenie napätej situácie, ktorú vyvolala samotná žalobkyňa.
Tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé a vyhotovený videozáznam žalobkyne preukazuje práve pokojné a
rozvážne správanie sa žalovaného, oproti správaniu žalobkyne, ktorá na žalovaného zaútočila nielen
vulgárne, ale aj fyzicky. Agresívne správanie žalobkyne plynie predovšetkým z požitia alkoholu aj pri

tomto incidente. Žalobkyni nebránilo nič pokračovať vo svojej činnosti v ostatných miestnostiach tak
veľkej nehnuteľnosti, ako je tento rekreačný dom skladajúci sa z dvoch samostatných a obývateľných
častí. Žalobkyňa sama stupňovala konflikt a na svojom notebooku pustila hardrockovú hudbu, čo je
zrejmé a počuteľné aj z videozáznamu. Aby žalovaný predišiel stupňujúcemu sa konfliktu, vzdialil sa od
žalobkyne a presadol si na pohovku. Vidiac jej mimiku a postoje tela spustil nahrávanie videozáznamu,

nakoľko z konania žalobkyne bolo zrejmé, že chce stupňovať konflikt a v konflikte pokračovať, čo
žalovaný svojím postojom odmietol a nenechal sa vyprovokovať. Aj tvrdenia žalobkyne k nasledujúcim
skutočnostiam označil žalovaný za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že nasledujúci deň 25.3.2025
si chystal večeru a mal pustený malý reproduktor na polovičný výkon, keďže ho mal priamo pred
sebou. Žalobkyňa začala na neho kričať, že reproduktor vyhodí von oknom a opäť vystupňovala konflikt,

vyvíjala na žalovaného nežiadúci fyzický kontakt, pričom on sa voči atakom žalobkyne bránil spôsobom
ako na predloženom videozázname. Opäť sa nenechal vyprovokovať, prirodzene sa bránil fyzickým
atakom žalobkyne, táto napokon v psychickom rozladení odišla na poschodie predmetnej nehnuteľnosti.
Tvrdenia o pokračovaní útokov na sedačke sú preto tiež nepravdivé a vymyslené. Pri varení večere ho
odetého v pyžame o krátku chvíľu legitimovali príslušníci PZ v Senci, ich otázky zodpovedal logicky,

pričom žalobkyňa bola naďalej konfliktná, skákala príslušníkom PZ do reči, preto ju príslušník PZ
odviedol do inej izby. Obaja absolvovali dychovú skúšku a výsledok dychovej skúšky žalobkyne bol
takmer 2 promile alkoholu, u žalovaného s negatívnym výsledkom. Po opísaní skutočností zo strany
žalobkyne, príslušníci OO PZ v Senci preskúmali aj jeho ruky a hánky, nafotili ich a nezistili žiadnestopy po násilí, teda že by žalovaný mal päsťou útočiť na žalovanú. Nikdy takto žalovaný nekonal.
Príslušník PZ zhodnotil situáciu tak, že nie je potrebné vykázanie žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti
a na ďalší deň bol podať na polícii vysvetlenie. Všetky tieto skutočnosti sú obsahom spisu pod č.

ORP-P-165/SC-OPP2-2025 na OO PZ v Senci. Žalovaný však k týmto podkladom nemá prístup,
nakoľko nie je podozrivým zo žiadnej protiprávnej činnosti. Poukázal pritom na rozporuplné prezentácie
žalobkyne, keď uvádzala, že až dňa 1.4.2025 mala ísť na ošetrenie k svojej obvodnej lekárke, teda
po 6 dňoch od spáchania tvrdeného skutku. Ak by jej tvrdenia boli pravdivé, polícia by prešetrovaný
skutok vyhodnotila inak a lekárske ošetrenie žalobkyne by bolo vykonané hneď v deň spáchaného

skutku, teda rýchlou zdravotnou pomocou, o čom neexistuje žiaden záznam, teda podľa opísaného
skutkového deja sa žalobkyňou prezentované skutočnosti nestali. K nestálosti názorov a prezentácií
žalobkyne predložil zápisnicu z pojednávania o rozvode manželstva sporových strán vedeného pod sp.
zn. 37 Pc 6/2022, zo dňa 25.4.2023, podľa ktorej je žalobkyňa vnútorne rozpoltená osobnosť, práve
vo vzťahu k svojím postojom k žalovanému, aj pri ich vzájomnej interakcii. Uviedol, že spúšťačom
stupňovania konfliktov z jej strany mala byť žiarlivosť, keďže žalovaný má v súčasnosti priateľku,

ktorá ho navštevuje aj v spoločnej nehnuteľnosti. Označil sa za pacifistu vo vzťahu k útokom a k
vyvolaným konfliktom zo strany žalobkyne. Nenechal sa ňou vyprovokovať a preto výsledkom konania
žalobkyne sú klamlivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré majú jediný cieľ spôsobiť mu útrapy a zamedziť
mu vstup do predmetnej nehnuteľnosti, o ktorú sa po rozvode manželstva staral výlučne sám. Svoje
útrapy preukazoval aj lekárskymi správami, kedy žalovaný z psychických atakov žalobkyne mal vážne

zdravotné problémy, ktoré vyústili až do hospitalizácie dňa 6.4.2025 a následnej operácie. Do domáceho
liečenia bol prepustený až dňa 10.4.2025. Odvolaciemu súdu navrhol návrh žalobkyne ako nedôvodný
zamietnuť a priznať mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 11.7.2025, v ktorom vyjadrení uviedla,

že od januára 2025 spoločne fungovali ako spolubývajúci v predmetnej nehnuteľnosti, ale veľmi spolu
nekomunikovali. Zmena nastala až v momente, keď sa žalobkyňa dňa 11.3.2025 vrátila z dovolenky a
zistila, že žalovaný bez jej súhlasu postavil okolo časti nehnuteľnosti plot s ostnatým drôtom. Hoci už
predtým prebehli rokovania ohľadne predaja spoločnej nehnuteľnosti a jej rozdelenia na polovicu, začalo
sa v žalovanom stupňovať napätie, znovu začal vykrikovať, že jej nič nepatrí, provokoval k hádkam,

pričom tieto si začal už 2 týždne pred incidentom nahrávať. Žalobkyňa má podozrenie, že celý skutok
chladnokrvne plánoval, keďže asi po týždni jej dcéra poslala mail s inkriminovaným videom, kde ho
vraj bije káblom. Zo záznamu je jasne vidieť, že je to kábel, ktorý trčí z počítača a nedopatrením sa
dotkol jeho nohy. Keď sa začala brániť, tak nahrával tak, že nebolo vidno, že do nej kopal. Deťom
deň pred incidentom poslal mail s názvom predmetu „Je mi ľúto, ale už si sama vedome ubližuje“ a

v správe uvádza, že „Je to smutné, ale obávam sa, že pre ňu sa to môže stať tragickým.“ Tvrdila, že
prezentácia udalostí žalovaným je nepravdivá a zavádzajúca. Nikdy netvrdila, že ju bil päsťou, v zápise
z prokuratúry je uvedené, že ju bil otvorenými dlaňami a rovnako nepravdivé sú aj ďalšie informácie o
tom, že nie je žiadny záznam o jej ošetrení v deň konfliktu ani RZP ani lekárom. Žalobkyňa bola hneď
po čine ošetrená RZP, odvezená na urgentný príjem, kde jej robili CT hlavy. Rovnako je nepravdivý

údaj, že lekára navštívila až dňa 1.4.2025, keďže v tento deň bola už na následnej kontrole. Ohľadne
hospitalizácie žalovaného uviedla, že žalovaný jej dňa 3.4.2025 poslal správu od gastroenterológa a
žiadal ju, nevládnu a dobitú, aby mu išla kúpiť lieky. S ňou v tom čase bola priateľka, ktorá sa o ňu
starala až do nedele, kedy žalovaného odviezla sanitka. Toto jeho ochorenie nemá súvis s predmetným
incidentom, keďže lekára informoval, že bolesti brucha eviduje už cca 2 týždne. Sám sa dobrovoľne

týral, lebo nedokázal v sebe spracovať to, čo vykonal. Jeho tvrdenia o pacifizme a útrapách označila
za subjektívnu obranu, ktorá nenarúša osvedčené skutočnosti a dôvodnosť neodkladného opatrenia.
V sms správe zo dňa 21.6.2025 sa k svojmu činu priznal. Pripojila aj vyjadrenie dcéry, podľa ktorého
jej mal niekedy v r. 2009 - 2010 obúchať hlavu o stôl v karavane. Syna rovnako neprimerane zbil
keď mal cca 10 rokov. Fyzické útoky žalovaného k žalobkyni začali cca v roku 2018. Ženy, ktoré

ho poznajú, napísali na ich Fb stránku svoje vyjadrenia na jeho osobu, ktoré však všetky okamžite
zablokoval a vymazal celú históriu komunikácie. K tvrdeniam žalovaného o zásahu do jeho vlastníckeho
práva uviedla, že tieto sa nezakladajú na skutočnosti. Predmetnú nehnuteľnosť bolo možné technicky
oddeliť, avšak iba za predpokladu vykonania rozsiahlych stavebno- technických úprav a v súčasnosti
nie je technicky oddeliteľná, keďže všetky technické zariadenia (voda, kúrenie, elektrina) sú spoločné

pre obe časti domu a nachádzajú sa v strede predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu nie je
možné, aby sa účastníci v takom prípade fyzicky nestretli. Žalobkyňa tvrdila, že zabezpečuje údržbu a
opravy nehnuteľnosti a informácie poskytnuté žalovaným sú v tomto ohľade zavádzajúce. Zdôraznila,
že žalovaný nie je absolútne vylúčený z nehnuteľnosti, nakoľko na parcele č. XXX/XX. stojí samostatnestojaca garáž, ku ktorej je pristavaný plnohodnotný funkčný byt, v ktorom aj momentálne žalovaný býva,
pričom ostatné časti nehnuteľnosti môže žalovaný bez obmedzenia užívať, vrátane záhrady, saunového
domčeka, garáže a celého pozemku. K výmene zámkov uviedla, že toto vykonala až potom, čo sa

žalovaný aj po vydaní a doručení neodkladného opatrenia dopustil jeho marenia tým, že niekoľkokrát
vstúpil do predmetnej nehnuteľnosti, čím naďalej ohrozoval telesnú a duševnú integritu žalobkyne a
dňa 7.5.2025 bola nútená podať ďalšie trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zhrnula, že ochrana zdravia,
telesnej integrity a bezpečia žalobkyne má prednosť pred právom žalovaného na užívanie spoločnej

nehnuteľnosti, najmä keď nehnuteľnosť nie je ešte vyporiadaná, a teda vlastníkmi sú obe strany, žalobca
bol podľa preukázaných dôkazov páchateľom násilia, je naplnený predpoklad reálneho opakovania
útoku a súd rozhodol dočasne, nie trvalo, s možnosťou ďalšieho súdneho preskúmania. Podľa jej
názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil jej návrh ako dôvodný a upozornila, že žalovaný svoj
skutok popiera a zranenia žalobkyne pripisuje „sebazraneniam“. Zo záverov zabezpečeného odborného
vyjadrenia v rámci trestného stíhania ako aj z lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že v deň incidentu

boli žalobkyni spôsobené viaceré zranenia, ktoré si podľa znalca vyžiadali liečbu v trvaní minimálne 21
dní a práceneschopnosť v trvaní minimálne 30 dní, s obmedzením obvyklého spôsobu života nie iba na
krátkyčas,pričommechanizmusvznikuporaneníkorešpondujesvýpoveďoupoškodenej,išloorelatívne
silné údery dlaňou útočníka do oblasti tváre, do spánkovej časti, do oblasti pravého ucha. S poukazom
na vyššie uvedené je možné spoľahlivo ustáliť, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného došlo k

spáchaniutrestnéhočinuublíženianazdravípodľa§156Trestnéhozákona.Násilienebolojednorazové,
žalovanýpoútokužalobkyniotvorenepovedal,že„tobuderobiťkaždýdeň“,čímbolnaplnenýajdôvodný
strach žalobkyne o život a zdravie. Súd prvej inštancie zároveň právne korektne uložil žalobkyni podať
žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný nie je oprávnený odvolať
sa voči tomuto výroku, keďže sa ho vecne netýka. Taktiež výrok o trovách zodpovedá podielu úspechu

v prospech žalobkyne a je procesne aj vecne správny. Na záver, považujúc napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie za vecne správne a primerané okolnostiam prípadu, navrhla odvolaciemu súdu odvolanie
žalovaného zamietnuť ako nedôvodné a napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie (§ 380 ods. 2 C.s.p.), túto prejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti
dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., IV. a nadväzujúci výrok o trovách konania zmenil,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.), a výrok II.
a III. potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.).

7. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo

osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a
hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

8. Účelom inštitútu podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je eliminovať kontakt páchateľa

domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese,
ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu
chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné
subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho
práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom.
Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruhaktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb (§ 116 Občianskeho
zákonníka). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z
násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné

hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického
násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu) a podobne. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až
h/ C.s.p. upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide
o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že

je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.
Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
inéformynepriamehonátlaku.Chránenejosobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá
a efektívna súdna ochrana. Účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. a účel
neodkladných opatrení podľa písm. e/ a f/ sa do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na

osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.
Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného
opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné

miesto (písm. f/), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú
alebo duševnú integritu žalobcu. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/
C.s.p. (a aj písm. e/, f/ a g/) je skutočnosť, že vydanie tohto opatrenia slúži na ochranu jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v
odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje.

9. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného

opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

10. Odvolací súd pripomína, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,

si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení a musí

deklarovať opodstatnenie neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi
stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť
úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie
práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o tvrdené (konkrétne,
podrobné) skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň

má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

11. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s obsahom
skutkových tvrdení oboch strán sporu a nimi predložených listinných dôkazov, dospel odvolací súd k
záveru, že tvrdenia žalobkyne jednoznačne neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd dočasne zamedzil žalovanému vstup do spoločnej nehnuteľnosti (v zmysle
ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p.) tak, ako nariadil súd prvej inštancie, keďže toto
obmedzenie by malo trvať síce dočasne, ale až do skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov, pričom však takáto žaloba zatiaľ ani nebolapodaná a „dočasnosť“ takéhoto opatrenia by tým stratila akékoľvek opodstatnenie. Podľa záverov,
ku ktorým dospel prvoinštančný i odvolací súd niet pochybností, že medzi sporovými stranami dňa
24.3.2025 došlo k incidentu, pri ktorom žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu a spôsobil jej viaceré

zranenia, v dôsledku ktorých bola žalobkyňa práceneschopná v trvaní minimálne 30 dní. Úlohou súdu
v posudzovanej veci je poskytnutie dostatočnej, avšak primeranej a proporcionálnej súdnej ochrany
žalobkyne, ktorá (bez ohľadu na mieru spoluzavinenia) je preukázateľne osobou, ktorej integrita bola
spomínaným incidentom ohrozená. Posúdenie miery zavinenia žalovaného, či „pričinenia“ žalobkyne
nie je predmetom tohto konania. Avšak práve v záujme ochrany žalobkyne, presnejšie za účelom

odvrátenia prípadného výraznejšieho násilia žalovaného, resp. za účelom zabránenia akejkoľvek ďalšej
formy násilia žalovaného voči žalobkyni sa odvolaciemu súdu javí ako postačujúci spôsob ochrany
v podobe nariadenia iba jedného z navrhovaných opatrení, a to opatrenia, ktorým sa žalovanému
uloží povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, pričom nie je
rozhodujúce, či je predmetná nehnuteľnosť spoločne užívaná stranami sporu reálne, resp. technicky
deliteľná alebo nie (tak ako pripomína žalobkyňa), a to bez časového obmedzenia. Žalobkyňa nijako

nerozporovala tvrdenia žalovaného týkajúce sa okolností zásahu privolaných príslušníkov policajného
zboru,ktorípopríchodedonehnuteľnostinevzhliadlipotrebuvyužiťoprávnenievykázaťosobupodozrivú
z násilia, teda žalovaného zo spoločného obydlia a zakázať mu doň vstup, keďže žalovaný (už) zrejme
nevykazoval útočné a násilné správanie voči žalobkyni (nebol teda považovaný za osobu „dôvodne
podozrivú z násilia“), ktorá naopak vykazovala znaky požitia alkoholu a jej správanie bolo konfliktné.

Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa mala mať po absolvovaní dychovej skúšky viac než 2 promile
alkoholu a jej správanie bolo konfliktné aj voči príslušníkom PZ síce zo žiadneho dôkazu nevyplývajú,
avšak žalobkyňa tieto tvrdenia nijako nenamietala ani účinne nepoprela. Z tohto dôvodu odvolací súd
považoval vykonanie dôkazu pripojením si vyšetrovacieho spisu vedeného OO PZ v Senci pod č.
ORP-P-165/SC-OPP2-2025 za nadbytočné a presahujúce rámec dokazovania v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia. I keď atak žalovaného voči žalobkyni bol ojedinelý, súd prvej inštancie správne
návrhu žalobkyne vyhovel a v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. zakázal žalovanému sa k
nej približovať na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov (okrem úkonov spojených s účasťou na procesných
úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, či v obdobnom konaní
pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na

jeho riadnu účasť na týchto úkonoch), keď mal za to, že telesná alebo duševná integrita žalobkyne by
v budúcnosti mohla byť ohrozená a ide len o menej závažný zásah do osobných slobôd povinného
(žalovaného) a ktoré opatrenie považuje odvolací súd za postačujúce a naplňujúce účel okamžitej a
efektívnej súdnej ochrany žalobkyne. Jednoznačný záver odvolacieho súdu nie je daný z dôvodu, že
zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný sa inej formy násilia voči žalobkyni nedopustil,

uvedený incident bol ojedinelý a je zároveň pravdepodobná aj určitá miera spoluzavinenia zo strany
žalobkyne, ktorá sa svojím konaním (možno aj pod vplyvom alkoholu) môže v nemalej miere „pričiniť“
o následné násilné správanie sa žalovaného. Je však potrebné zdôrazniť, že akákoľvek forma násilia
je vylúčená a neakceptovateľná, či už bola poškodenou osobou vyprovokovaná alebo nie. Keďže
žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu rozhodujúcimi

skutočnosťami, ktoré by osvedčovali také správanie žalovaného, ktoré môže dôvodne vzbudzovať
podozrenie, že sa žalovaný dopúšťa násilia vo vzťahu k žalobkyni (ako nevyhnutnej podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p.), ako aj to, že je bezprostredne
ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne (ako nevyhnutnej podmienky pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.f/C.s.p.),odvolacísúdvýrokI.napadnutéhouznesenia

súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
akonedôvodnýzamietolavýrokII.,ktorýmsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťnepribližovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov (s určitými výnimkami) podľa § 325 ods. 2 písm.
h/ C.s.p. potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

12. Rozsah odvolania žalovaného sa týkal aj výroku IV. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej
inštancie uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa
proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom I.
tohto uznesenia aj bez návrhu zruší. Keďže uvedená povinnosť nebola uložená žalovanému, a

teda toto rozhodnutie nebolo vydané v neprospech žalovaného, nie je v zmysle ustanovenia § 359
C.s.p. oprávnenou osobou, neopomenúc pritom skutočnosť, že žalovaný ohľadom tohto odvolaním
napadnutého výroku súdu prvej inštancie žiadne odvolacie dôvody neuviedol. Nakoľko je všaknapadnutý výrok výrokom závislým v zmysle ustanovenia § 379 písm. a/ C.s.p., odvolací súd zmenil
znenie výroku IV. tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

13. Odvolací súd v nadväznosti na rozsah odvolania žalovaného, ako aj z dôvodu dikcie ustanovenia
§ 396 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie aj čo do výroku o náhrade trov konania (výrok V.). Po
rozhodnutí odvolacím súdom predmetným uznesením v konaní pred súdom prvej inštancie zostala
žalobkyňa úspešná len sčasti a zároveň neúspech žalovaného bol tiež len čiastočný, odvolací súd preto
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania zmenil (§ 388 C.s.p.) a rozhodol tak, že

žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p.

14. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech. Ak strana
sporu v jednej žalobe (návrhu) uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne.

Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán
sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu
konkrétnej sporovej strany voči protistrane.

15. V zmysle uvedeného teda odvolací súd posúdil úspech žalovaného (odvolateľa), resp. neúspech

žalobkyne aj v odvolacom konaní ako čiastočný, a preto v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a ods. 2
C.s.p., § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).