Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124352788
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124352788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX B. B., zast. JUDr. Andrea Stupárová, Novomeského
1266/25, 962 31 Veľká Lúka, IČO: 50224620 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 00151866, o zaplatenie 6 535,98 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 535,98 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
nahradiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 07. 2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
6 535,98 Eur s príslušenstvom ako náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za ujmu,
ktorá mu bola spôsobená v období od 01. 07. 2021 do 30. 06. 2024 z dôvodu porušenia práva Európskej
únie,SmerniceEurópskehoparlamentuaradyč.2003/88/ESzodňa04.11.2003oniektorýchaspektoch
organizácie pracovného času tým, že bola žalovaným nesprávne implementovaná do vnútroštátneho

právnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,konkrétnedozákonaoHasičskomazáchrannomzbore.Svojho
nároku sa domáhal v zmysle ustanovení § 11 a nasledujúcich O. z. upravujúcich nemajetkovú ujmu
z dôvodu, že právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje žiaden špecifický právny predpis pre
posudzovanie náhrady škody vzniknutej porušením práva únie, či už by sa jednalo o základ tohto
nároku alebo o určenie jeho výšky. Mal za to, že jeho nárok potom treba posudzovať analogicky podľa
ustanoveníprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,ktoréupravujúvzťahyobsahomaúčelomnajbližšie.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcov strán, výplatnými páskami žalobcu,
evidenciou jeho dochádzky, oznámením o sume a zložení platu a zistil tento skutkový stav :
4. Podľa tvrdenia žalobcu tento je príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. Dňom 01. 10.
2010 bol vymenovaný do funkcie hasič čakateľ – rotmajster. V súčasnej dobe bol povýšený do
hodnosti práporčík. Jeho pracovná zmena sa skladá z vykonávania štátnej služby, po ktorej nasleduje
služobná pohotovosť na pracovisku (§ 92 ods. 1 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore – ďalej ako
„určená služobná pohotovosť“). Okrem určenej služobnej pohotovosti mu býva nariadená aj služobná

pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času, t. j. mimo bežnej služobnej zmeny (ďalej ako „nariadená
pracovná pohotovosť“) v zmysle ust. § 92 ods.2 ZoHZZ. Jedná sa o pohotovosť, ktorá nie je vopred
plánovaná(jednásaopohotovosťnapríkladvprípadenáhlevzniknutejsituácievyžadujúcejsizásahviac
hasičov ako tých, ktorí práve vykonávajú určenú služobnú pohotovosť v rámci svojej služobnej zmeny).5. Tak, ako to vyplýva zo znenia zákonných ustanovení o služobných pohotovostiach, ani jedna z
nich sa podľa zákona o Hasičskom a záchrannom zbore nezapočítava do služobného času hasiča.
Služobnú pohotovosť vykonáva buď tak, že sa zdržiava po určený čas na pracovisku a je pripravený

na výkon práce, t. j. čaká na výkon práce, ale prácu ešte nevykonáva, je teda neaktívnou časťou
pracovnej pohotovosti, alebo tak, že aktívne vykonáva služobnú pohotovosť (aktívne vykonáva prácu,
vykonáva zásah) a vtedy sa služobná pohotovosť mení na prácu nadčas. Počas celej doby služobnej
pohotovosti sa musí nachádzať na svojom pracovisku – Hasičskej stanici so sídlom v Banskej Bystrici
bez možnosti opustenia a musí byť k dispozícii, odetý v služobnej uniforme a pripravený okamžite plniť

svoje povinnosti.
6. Pracovná zmena mu bola do 31. 12. 2021 rozvrhnutá nasledovne: Výkon služby 17 hodín, určená
služobná pohotovosť 7 hodín, ktorá bola vykonávaná v čase od 22,30 hod. do 05,30 hod. Od 01. 01.
2022 je jeho pracovná zmena rozvrhnutá - výkon služby 16 hodín, určená služobná pohotovosť 8 hodín,
ktorá je vykonávaná v čase od 22,00 hod. do 06,00 hod. V súčasnej dobe dĺžka 1 pracovnej zmeny
predstavuje najmenej 24 hodín. Na pracovisku prácu vykonávajú hasiči zaradení do 3 služobných zmien,

tzv. čata A, čata B, čata C. Žalobca každý 3. deň odpracuje zmenu v dĺžke minimálne 24 hodín. Následne
má 2 dni voľna, pomedzi to absolvuje výcviky, školenia, rekondičné pobyty. Jeho služobný čas je
rozvrhnutý nerovnomerne. V rámci 1 týždňa žalobca odslúži buď 2 alebo 3 zmeny, t. j. minimálne 48
hodín alebo 72 hodín, a teda buď v danom mesiaci odslúži 10 alebo niekedy až 11 zmien, t. j. 240 hodín
alebo 264 hodín. Ročne tak pri službe vykonávanej v zmene každý tretí deň odslúži 121,66 zmien, čo

je v priemere 2 919,84 hodín služby. Stane sa, že odslúži aj viac hodín, ak je zásah vyhlásený pred
ukončením jeho služobnej zmeny (pred 06,00 hod.), pričom hasičský zásah trvá aj niekoľko hodín. V
tom prípade služobná zmena mu nekončí o 06,00 hod., ale až keď je zásah ukončený.
7. V žalovanom období od 01. 07. 2021 do 30. 06. 2024 odpracoval len v rámci samotnej určenej
služobnej pohotovosti priamo nadväzujúcej na výkon zmenovej služby:

– rok 2021
– 348,27
– rok 2022
– 733,11
– rok 2023

– 681,94
– rok 2024
– 346,05
– spolu
– 2 109,37 hodín

8. Poukázal na znenie ustanovení § 85 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona o Hasičskom a záchrannom
zbore (ďalej ZoHaZZ), § 86 ods. 1 a ods. 2, § 91 ods. 1 a ods. 3, § 92 ods. 1, 2, 4, § 122 ods. 1, 2,
3, § 193 ZoHaZZ .Tiež poukázal na čl. 36 ods.1 písm. c), d) a e) a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a články 1,
2 a 6 Smernice 2003/88/ES.
9. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je

určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom.
10. Podľa žalobcu tak, ako vysvetlil Súdny dvor v prípade Simmenthal, 106/77, priamo uplatniteľné
komunitárne normy musia byť aplikované „počnúc od ich vstupu do platnosti a počas celého obdobia
ich platnosti, akoby boli súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území jednotlivých členských

štátov,” pričom majú vyššiu právnu silu ako normy vnútroštátne Citovaná Smernica mala byť do zákona
o Hasičskom a záchrannom zbore riadne implementovaná. Z rozdielnych znení zákona o Hasičskom a
záchrannom zbore a Smernice však jednoznačne vyplýva, že k správnej transpozícii nedošlo. Článok 6
písm. b) Smernice 2003/88/ES jednoznačne stanovuje, že priemerný pracovný čas pre každé obdobie
siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín. Zo znenia zákona o Hasičskom a záchrannom

zbore je zrejmé, že služobná pohotovosť sa nezapočítava do služobného času príslušníka Hasičského
a záchranného zboru, čo je v priamom rozpore so znením Smernice, a to s čl. 2 ods. 1 Smernice, podľa
ktorého pracovný čas je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa
a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou
a čl. 2 ods. 2 Smernice, podľa ktorého čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.

11. Poukázal na závery z rozhodnutí Súdneho dvora - rozsudok SD EÚ C-580/19 zo dňa 9. marca 2021
(Čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti zamestnanca pre zamestnávateľa môže
byť v celom rozsahu považovaný za pracovný čas, aj keď sa zamestnanec nezdržiava na pracovisku
a ani sa nemusí zdržiavať na konkrétnom mieste), rozsudok vo veci Matzak C-518-15 (keď rozhodol,že aj pracovná pohotovosť, ktorú zamestnanec zabezpečuje v mieste vlastného bydliska, sa má tiež
považovať za pracovný čas, a to na základe jednak povinnosti pracovníka zdržiavať sa na mieste
určenom zamestnávateľom a jednak na základe obmedzenia možností pracovníka venovať sa svojim

osobným a sociálnym záujmom, ktoré je spôsobené potrebou dostaviť sa na svoje pracovisko do ôsmich
minút), C-429/09 vo veci Fuß, C-397/01 Bernhard Pfeiffer atď. Uviedol, že Súdny dvor taktiež rozhodol,
že Smernica je aplikovateľná aj na výkon služby hasičov.
12. Rovnaký právny názor ustálili i súdy SR. Citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
17Co/82/2022 zo dňa 14. 12. 2022, podľa ktorého „Na účely Smernice 2003/88/ES nemôže byť pojem

pracovníka vykladaný rôzne podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ale má autonómny význam
vlastný právu Únie, keď za pracovníka sa považuje každý, kto vykonáva skutočné a konkrétne činnosti
pre zamestnávateľa a právna povaha pracovnoprávneho vzťahu z hľadiska vnútroštátneho práva
nemôže mať nijaký dosah na postavenie pracovníka v zmysle práva Únie. Skutočnosť, či je niekto podľa
vnútroštátneho práva profesionálny alebo dobrovoľný hasič, nie je relevantná na účely charakteristiky
pracovníka, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia Smernice 2003/88/ES.

13. Služobná pohotovosť, ktorú v rámci 1 služobnej zmeny odpracuje v rozsahu 7 hodín do 31. 12.
2021, od 01. 01. 2022 v rozsahu 8 hodín, nie je započítavaná do jeho pracovného času. Z 24 hodinovej
služobnej zmeny je mu v súčasnosti započítavaných do pracovného času len 16 hodín (do konca roka
2021 to bolo 17 hodín). Jeho skutočný priemerný týždenný pracovný čas za žalované obdobie tak
predstavuje 56 hod týždenne, čo markantne presahuje limit maximálneho týždenného pracovného času

stanoveného úniovým právom - Smernicou, hoci sa formálne javí, že odpracuje priemerne menej hodín,
nakoľko zamestnávateľ nezapočítava služobnú pohotovosť do fondu pracovného času. Za správne
prebratie Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky zodpovedá žalovaný, za ktorého koná
Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy. V zmysle judikatúry Súdneho dvora absolútna
objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením úniového práva je daná bez ohľadu na

to, ktorý verejný orgán s porušenia úniového práva dopustil, resp. ktorý z orgánov by mal povinnosť
škodu podľa vnútroštátnych noriem nahradiť. Ide o zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie a
exkulpácie.
14. Podľa Súdneho dvora (C-303/98, C-241/99, C-26614) pracovný čas zodpovedajúci pracovnej
pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku,

je súčasťou pojmu pracovný čas tak, ako to predpokladá Smernica. Také vymedzenie pojmu, ako ho
kogentne ustanovuje článok 2 Smernice, bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný
týždenný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa takéto obdobia pracovnej pohotovosti
a pohotovostnej služby, prekračuje maximálnu 48-hodinovú týždennú hranicu upravenú v článku 6 písm.
b) Smernice. Rovnaký záver jednoznačne vyplýva aj podľa neho z ťažiskového rozsudku vo veci Günter

Fuß C-429/09.
15. Aplikujúc uvedené závery Súdneho dvora na tento konkrétny prípad, keďže počas žalovaného
obdobia pravidelne pracoval nad stanovený limit vyplývajúci z článku 6 písm. b) Smernice, mal žalobca
za to, že v jeho prípade šlo o zjavné porušenie judikatúry Súdneho dvora a prvá podmienka spočívajúca
v dostatočnej závažnosti porušenia právnej normy Únie bola jednoznačne naplnená. Pokiaľ ide o

druhú podmienku podľa judikatúry Súdneho dvora, týkajúcej sa priamo škôd vznikajúcich hasičom pre
nerešpektovanie 48 hodinovej pracovnej doby podľa Smernice, treba pod škodou v takomto prípade
v prvom rade rozumieť ujmu, ktorá dotknutému hasičovi vznikla v dôsledku straty času odpočinku, na
ktorý by mal nárok, ak by bol maximálny 48 hodinový týždenný pracovný čas upravený článkom 6
písm. b) Smernice rešpektovaný. V tomto zmysle je treba za primeraný odpočinok v zmysle Smernice

považovať taký, ktorý by mal nasledovať po maximálne 48 hodinovej týždennej pracovnej dobe
zahŕňajúcej jeho služobnú pohotovosť na pracovisku (viď bod 59 rozsudku vo veci Günter Fuß).
Náhrada škôd spôsobených jednotlivcom porušením práva Únie musí byť primeraná vzniknutej škode,
aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu práv poškodených. Podmienky náhrady škody stanovené vo
vnútroštátnej právnej úprave zároveň nesmú byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných

vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k
praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity); náhrada škody
zároveň musí byť primeraná vzniknutej ujme (viď napr. rozsudok vo veci Brasserie du pecheur a
Factortame).
16. Smernica samotná neobsahuje ustanovenia týkajúce sa procesu náhrady škody vzniknutej

porušením jej ustanovení, rovnako neobsahuje ani kritéria zakotvujúce spôsob určenia výšky nároku na
náhradu škody.
17. Mal za to, že ním uplatnený nárok je pri absencii explicitnej vnútroštátnej úpravy nároku na
náhradu škody z porušenia práva Únie jednotlivcovi, potrebné posudzovať analogicky podľa ustanoveníprávneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito
ustanoveniamisúustanovenia§11-§13OZ,upravujúcenemajetkovúujmu,ktorejnáhradasaposkytuje
aj v peniazoch. Uviedol, že dlhoročne dochádza k porušovaniu jeho osobnostných práv na ochranu

zdravia, telesnej a psychickej integrity spočívajúce v porušení práva na primeranú dobu odpočinku,
ako aj k porušeniu práva na súkromie a rodinný život, a to v príčinnej súvislosti s tým, že v dôsledku
nezapočítania hodín služobnej pohotovosti do pracovného času reálne odpracoval viac, než pripúšťa
článok 6 písm. b) Smernice. Práca hasiča je pritom veľmi zodpovednou prácou, ktorú vníma ako životné
poslanie. Pri svojej práci neraz nasadzuje svoj vlastný život, preto o to viac nevyhnutne a dôvodne

potrebuje dostatočný odpočinok po práci na regeneráciu fyzických a psychických síl, čoho sa mu v
dôsledku sústavného porušovania práva na primeranú dobu odpočinku nedostáva. Chcel by viac času
tráviť so svojou rodinou, matkou, s ktorou býva v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý v
súčasnosti prerába, ako aj priateľmi, ktorým sa nemôže počas služobnej pohotovosti plnohodnotne
venovať.
18. K požadovanej výške náhrady uviedol, že za odpracované hodiny tzv. určenej služobnej pohotovosti

(vyššie citovaný § 92 ods. 1 ZoHaZZ) je mu uhrádzaná peňažná náhrada (nie teda „mzda” resp.
„služobný plat”, čo taktiež potvrdzuje, že služobná pohotovosť nie je považovaná za pracovný čas) vo
výške v zmysle ustanovenia § 122 ods. 1 ZoHaZZ. Práve hodiny tzv. určenej služobnej pohotovosti
sú tým časom, ktorý odpracuje v rámci každej 24 hodinovej služby a tieto mu nie sú započítavané do
služobného času.

19. Od určenej služobnej pohotovosti sa nariadená služobná pohotovosť (vyššie citovaný § 92 ods. 2
ZoHaZZ), odlišuje tým, že príslušník HaZZ je na výkon služby privolaný mimo svojho pracovného času,
t. j. mimo rozpisu svojich pravidelných služobných zmien a to spravidla z domu. Je to tak napr. v prípade
náhlej potreby privolania väčšieho počtu hasičov, ak dôjde ku živelnej pohrome, resp. inej závažnej
udalosti, ktorá si vyžaduje zásah väčšieho počtu príslušníkov, než ktorí sú v službe v rámci pracovných

zmien. Základný rozdiel je teda v tom, že zatiaľ čo určenú služobnú pohotovosť hasič vykonáva v
rámci každej jednej pracovnej zmeny a nachádza sa v práci na hasičskej stanici, na výkon nariadenej
pohotovosti je privolaný do služby mimo svojho bežného služobného času, a to spravidla v čase, keď
sa nachádza v domácom prostredí, prípadne inde (avšak mimo miesta výkonu služby).
20. Za výkon takejto nariadenej pohotovosti sa poskytuje vyššia peňažná náhrada, než za výkon určenej

služobnej pohotovosti, keďže:
– za určenú služobnú pohotovosť sa poskytuje 15 % (v bežné služobné dni), resp. 30 % (v
dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu za každú
odslúženú hodinu pohotovosti,
– za nariadenú služobnú pohotovosť v mieste výkonu služby (keď je hasič privolaný

z domova do služby na hasičskú stanicu) je poskytovaná peňažná náhrada vo výške
50 % (v bežné pracovné dni), resp. 100 % (v dni služobného pokoja) zo sumy, ktorou je
príslušná časť jeho služobného platu, za každú odslúženú hodinu pohotovosti.
21. Vzhľadom na rozhodujúce skutkové a právne okolnosti tejto veci je ustanovenie § 122 ZoHaZZ
práve takým ustanovením, ktoré je z hľadiska analógie iuris „najbližšie” prejednávanej veci na to, aby

jeho aplikáciou bolo možné určiť primeranú výšku náhrady škody. Podľa jeho názoru je totiž aj výšku
nemajetkovej ujmy potrebné určiť spôsobom, ktorý najviac a najlepšie zohľadňuje okolnosti, za ktorých
táto ujma vznikla.
22. Uvedenýmspôsobomstanovenáauplatňovanáprimeranánáhradaškodypredstavujerozdielmedzi
výškou náhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti (50 % zo sumy príslušnej časti služobného platu

podľa § 122 ods. 2 písm. a) ZoHaZZ) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15 % zo
sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 1 ZoHaZZ a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň
služobného pokoja), t. j. vo výške zodpovedajúcej 35 %, resp. 20 % zo sumy, ktorá je príslušnou časťou
služobného platu žalobcu (50 % - 15 % = 35 % a v prípade, ak ide o deň služobného pokoja 50 % -
30 % = 20 %).

23. Takýto spôsob výpočtu náhrady škody spĺňa odškodňovaciu úlohu, je v súlade s vyššie uvedenou
judikatúrou Súdneho dvora ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov v obdobných veciach a
zároveň spĺňa aj požiadavku primeranosti, pričom nie je sumou neprimerane vysokou.
24. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej
legitimácie z dôvodu, že Slovenská republika a ministerstvo vnútra sú dva samostatné nezávislé

subjektyprávnychvzťahov.ŽalovanýnemôžezodpovedaťzasprávnosťprebratiaSmernicedoprávneho
poriadku Slovenskej republiky. Ďalej namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko
muzhmotnoprávnehopredpisunevyplývajúžiadneoprávneniadomáhaťsanáhradyškodyzaporušenie
povinnosti transponovať Smernicu.25. V článku 6 Smernice 2003/88/ES je spomenutý v článok 17 ods. 1 Smernice, ktorý umožňuje
členským štátom, aby sa odchýlili od uplatňovania tohto článku v prípade, keď sa jedná o protipožiarne
služby a služby civilnej ochrany. Rozsah pôsobnosti Smernice je pozitívne vymedzený v článku 2 ods.

1 ako aj negatívne v článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS, z čoho vyplýva, že sa neuplatňuje na
odvetvia a činnosti, ktoré zahŕňajú určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Z uvedených dôvodov
a vzhľadom na charakter vykonávaných činností príslušníkov hasičského zboru možno jednoznačne
subsumovať štátnu službu príslušníkov pod negatívne vymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS,
článku 2 ods. 2 Smernice.

26. Tvrdenie žalobcu, že malo dôjsť k nesprávnej transpozícii Smernice 2003/88/ES do zákona č.
315/2001 Z. z., podľa ktorého sa doba služobnej pohotovosti nezapočítava do týždenného pracovného
času hasičov, považoval za neopodstatnené. Poukázal na prílohu č. 4 k tomuto zákonu, v ktorej uvedené
v zozname prebraných právnych záväzných aktov EÚ aj uvedená Smernica. V tejto súvislosti však
poukázalnajmänačlánok16,19a17ods.3Smerniceakoaj17bod2Smernice.Vzhľadomnaichznenie
mal za to, že minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia ako aj uplatnenie odchýlky v zmysle

Smernice boli riadne transponované do legislatívy, zákona č. 315/2001 Z. z. Služobná pohotovosť
v štátnej službe je vykonávaná v rámci riadneho rozvrhnutia služobného času. Poukázal na znenie § 85
ods. 1, § 86 ods. 1, 2 a 3 a § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.
27. K samotnému nároku na náhradu uviedol, že žalobca neosvedčil, že by mu tento nárok vznikol.
V čase služobnej pohotovosti je pracovník povinný byť v zariadení zamestnávateľa a pokiaľ nie je

zásah, môže odpočívať alebo sa venovať inej činnosti. Má na to vytvorený priestor, pričom sa od
neho nevyžaduje aktívna činnosť. V prípade, ak by súd mal za to, že napriek tomu sa má služobná
pohotovosť zarátavať do pracovného fondu, nie je to samo o sebe dôvodom na priznanie nároku na
náhradu škody. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-46/93 a 48/93, podľa ktorého možno priznať
náhradu, ak súd preverí, či poškodená osoba prejavila primeranú snahu s cieľom odvrátiť škodu alebo

obmedziť jej rozsah a či včas využila všetky dostupné prostriedky na právnu ochranu. Žalobca žiadnym
spôsobom neoznámil svojmu zamestnávateľovi, že odmieta vykonávať služobnú pohotovosť a že ju
pociťuje ako výraznú ujmu. Mal pritom možnosť pred nástupom do štátnej služby sa oboznámiť so
všetkými podmienkami. Nevyužil všetky dostupné prostriedky na svoju právnu ochranu.
28. Z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-742/19 vyplýva, že článok 2 Smernice sa má vykladať

v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa doba, ktorú príslušník strávi zdržiavaním sa vo svojom útvare
počas služobnej pohotovosti sa odmeňovala iným spôsobom ako doba štátnej služby, počas ktorej plní
služobné úlohy. Z uvedených dôvodov mal za to, že žalobca nebol z hľadiska odmeny v predmetnom
období na svojich právach ukrátený.
29. Ohľadom formy a spôsobu výpočtu náhrady škody poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora

C-429/09, podľa ktorého Smernica neobsahuje nijaké ustanovenia týkajúce sa náhrady škody vzniknutej
porušením jej ustanovení. Je na vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby určilo, či
škoda vzniknutá pracovníkov v dôsledku porušenia právnej normy únie musí byť nahradená udelením
dodatočného náhradného voľna alebo finančným odškodnením a definovala pravidlá týkajúce sa
spôsobu výpočtu.

30. Žalobca k námietke aktívnej a pasívnej legitimácie poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho
dvora EÚ, podľa ktorého je daná zodpovednosť štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením
práva únie. Označenie žalovaného je správne, označuje sa štát, za ktorý koná ústredný štátny orgán
štátnej správy pre Hasičský a záchranný zbor. Zodpovednosť štátu je objektívna, uplatňovanie náhrady
škody z titulu nesprávnej transpozície Smernice, resp. aplikácie ustanovenia vnútroštátneho právneho

poriadku odporujúce úniovému právu, je v zmysle judikatúry Súdneho dvora daný.
31. Z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej
pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku,
je súčasťou pojmu pracovný čas v zmysle Smernice 2003/88/ES. Rozhodujúcim kritériom pri tom je
požiadavka prítomnosti na mieste určenom zamestnávateľom a okamžitej pripravenosti na poskytovanie

práce. Túto pohotovosť žalobca vykonáva v nočných hodinách ako aj počas celej služby v budove
hasičskej stanice, ktorú nemôže opustiť a musí byť aj v nočných hodinách bdelý, oblečený, pripravený
na zásah. Nejedná sa potom o odpočinok (poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-437/05).
32. Jedno z najvýznamnejších osobnostných práv je aj právo na ochranu zdravia. Súvisí s tým právo na
primeraný odpočinok a zotavenie. Toto jeho právo bolo permanentne niekoľko rokov porušované . Nemá

dostatok času na súkromie, rodinný život, aby sa mohol venovať svojím záľubám. Nemajetková ujma mu
vznikla v dôsledku prekračovania maximálneho pracovného času a tým súvisiacou stratou odpočinku.
33.Knámietkežalovaného,žeužalobysajednáoskrytýmzdovýnárokanienemajetkovúujmu,uviedol,
že k výpočtu nemajetkovej ujmy pristúpil týmto spôsobom z dôvodu absencie právnej úpravy, ktorá bystanovovala spôsob výpočtu ohľadom daného nároku. Tento spôsob nestanovuje, o aký druh nárok sa
jedná. Jeho spôsob je logicky stanovený s použitím § 122 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZoHaZZ. Takýto spôsob
bol v početných rozhodnutiach súdov SR akceptovaný. Pokiaľ by sa malo jednať o uplatnenie mzdového

nároku,bolbyodvodzovanýzustanoveníZoHaZZ,prípadneinýchprávnychaktov,ktorébymupriznávali
takýto mzdový nárok. Tento by však požadoval od svojho zamestnávateľa a nie od štátu. Žalobou si
neuplatnil nárok na náhradu škody za presný počet hodín odpracovaných nad 48 hodín týždenne, čo sa
žalovaný snaží zavádzajúco tvrdiť. Za žalované obdobie odpracoval 1 959,03 hodín určenej služobnej
pohotovosti, ktorú strávil v práci, ale ktorú žalovaný v rozpore so Smernicou za odpracovaný pracovný

čas nepovažuje. K porušeniu Smernice dochádzalo a dochádza nielen tým, že pravidelne odpracuje viac
než maximálne prípustných 48 hodín týždenne, ale zároveň žiadna z týchto hodín určenej pohotovosti
sa mu nezapočítava do služobného času. Tým pádom sa mu tieto hodiny nezapočítavajú ani pre účely
určenia výšky výsluhového dôchodku.
34. Poprel, že by sa výnimka v článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/EHS vzťahovala na činnosť hasiča. Bola
prijatá len pre prípady, keď je potrebné zabezpečiť riadne fungovanie služieb v čase osobitne vážnej

situácie, napr. prírodnej katastrofy. Príslušníci hasičského zboru jednoznačne nespadajú pod civilnú
ochranu, aj keď zriedkavo vykonávajú niektoré činnosti, ktoré tam patria. V zmysle rozhodnutie Súdneho
dvora C-429/09 vo veci Günter Fuß, z rozsahu úpravy Smernice 2003/88/ES nie sú vyňatí hasiči.
35. Už len z rozvrhnutia služobného (pracovného) času hasičov je zjavné, že toto priamo vylučuje
možnosť dodržania a neprekročenia maximálne 48-hodiného týždenného pracovného času, o čom

žalovaný úplne nepochybne vie a musí vedieť. Zdôraznil, že po minimálne 24 hodín trvajúcej zmene,
(ktorá môže byť predĺžená výjazdom), by mal mať 2 dni voľna, avšak ani tieto 2 dni voľna na regeneráciu
po práci reálne k dispozícii častokrát nemá. Ako hasič v rámci HaZZ je povinný pravidelne absolvovať
rôzne kurzy a školenia, ktoré im služobný úrad plánuje spravidla práve na obdobie medzi služobnými
zmenami,tedavrámcitých2dní,ktorébymalmaťmedzizmenamivoľno. Právenačasmedzizmenami,

teda práve na obdobie, ktoré by mali predstavovať 2 dni odpočinku, sú im totiž pravidelne nariaďované
rôzny kurzy, školenia a výcviky, ktoré sú povinní absolvovať, pričom za čas strávený na týchto kurzoch
neodstávajú žiadnu odmenu, ale len náhradné voľno. Toto náhradné voľno sú však povinní čerpať
prioritne pred čerpaním dovolenky, pričom 2-krát do roka (vždy po pol roku) sa náhradné voľno „nuluje,“
čo znamená, že ak si toho dovtedy nestihne vyčerpať, toto náhradné voľno prepadá bez náhrady. Keďže

sú takto nútení prednostne čerpať náhradné voľno, je potom problém s čerpaním dovoleniek, ktoré
častokrát nestihnú reálne vyčerpať.
36. Vnútroštátne právo (ZoHaZZ) a kolektívne zmluvy stanovujú týždenný služobný čas hasičov
len formálne. Rozsah maximálneho pracovného času je nedodržiavaný a neustále prekračovaný.
K prekračovaniu maximálnej dĺžky pracovného času dochádza z dôvodu, že služobná pohotovosť

hasičov je odčlenená od výkonu služby a nie je považovaná za pracovný (služobný) čas. V zmysle
judikatúry EÚ ako aj rozhodovacej praxe súdov SR musí byť služobná pohotovosť vykonávaná hasičmi
považovaná za súčasť ich služobného (pracovného) času. Uvedené vyplýva aj zo samotného Zákonníka
práce a to i napriek tomu, že tento sa na služobný pomer hasičov nevzťahuje vo všetkých ustanoveniach,
ale len v tých, v ktorých to výslovne stanovuje ZoHaZZ. V tomto smere však ZoHaZZ na právnu

úpravu Zákonníka práce neodkazuje. Je teda nepochybné, že vnútroštátna právna úprava SR umožňuje
zamestnávateľovi nezapočítať časť služobnej pohotovosti do služobného času a rozvrhnúť príslušníkovi
HaZZ služobný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú čl. 6 písm. b) Smernice č.
2003/88/ES.
37. Článok 17 ods. 1 Smernice 2003/88/ES sa na hasičov – príslušníkov HaZZ vôbec nevzťahuje, čo je

úplne zjavné už len zo samotného textu tohto ustanovenia. V článku 17 ods. 3 písm. b) bod iii) Smernice
sa síce uvádzajú aj protipožiarne služby, avšak odchýlky, ktoré toto ustanovenie pripúšťa, sa môžu
týkať len článkov 3, 4, 5, 8 a 16 Smernice, teda medzi prípustnými odchýlkami nie je uvedený článok 6
Smernice, t. j . odchýlka sa nesmie týkať maximálneho 48-hodinového týždenného pracovného času.
38. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakoval svoju argumentáciu

a poukázal na rozhodovaciu prax súdov vo veciach náhrady nemajetkovej ujmy.
39. Na pojednávaní zástupkyňa žalobcu poukázala na novelu ZoHaZZ, ktorá s účinnosťou od 01. 04.
2024 v ustanovení § 94 ods. 3 ZoHaZZ zapracovala požiadavku Smernice, že sa bude započítavať
služobná pohotovosť do priemerného služobného času.
40. Žalobca vypočutý na pojednávaní uviedol, že žalobu podal z dôvodu, aby sa mu čas, ktorý strávil

v práci navyše, započítal do dôchodku a mohol ho tráviť s rodinou. Uviedol, že má manželku a 4-ročnú
dcéru. Manželka musela zostať po materskej dovolenke dlhšiu dobu doma, nakoľko hľadala prácu,
ktorá by nadväzovala na jeho služobný čas. Museli zladiť jej prácu s jeho prácou aj vo vzťahu k noseniudieťaťa do škôlky, tráveniu jeho záujmov a záľub. Tiež musel hľadať spôsob, ako sa venovať svojej
psychohygiene, ktorá predstavuje jeho športové aktivity.
41. Zástupca žalovaného napriek zmene ustanovenia § 97 ods. 3 ZoHaZZ mal za to, že ani do jeho

účinnosti nedošlo k porušovaniu účelu Smernice. Trval na tom, že žalobca nepreukázal, že došlo
nesprávnoutranspozíciouknejakémuzásahudojehoosobnéhoživota.Spochybnilrelevantnosťdôkazu
pripojenou tabuľkou žalobcom, keď predložil výkladové oznámenie komisie o Smernici Európskeho
parlamentu a rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času publikované pod
C-165/1 dňa 24. 05. 2017, konkrétne poukázal na stranu 7, 17 a 29. Týka sa výpočtu pracovného času vo

vzťahu k referenčným obdobiam a vo vzťahu k čerpaniu dovolenky a voľna za sviatok. Trval ďalej na tom,
že žalobca sa žalobou domáhal svojich skrytých mzdových nárokov a nepreukázal, že je daný jeho nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodov, ktoré uviedol. Nespochybnil, že do fondu pracovného času
žalobcu nebola zarátavaná neaktívna časť pohotovosti. Došlo však k skresleniu jeho fondu pracovnej
doby tým, že započítal do neho aj svoj čas odpočinku z titulu dovolenky a podobne.
42. Podľa § 85 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Služobný čas

príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému
úradu. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne.“
43. Podľa § 86 ods. 1 a ods. 2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Služobný čas príslušníkov
môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý
na obdobie šiestich mesiacov. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v

jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby aj na ňu
bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24
hodín v služobnom dni.“
44. Podľa § 91 ods. 1 a ods. 3 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Štátnou službou nadčas
je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času. V kalendárnom roku možno

príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.“ 8
45. Podľa § 92 ods. 1 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Služobný úrad určuje príslušníkovi
služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne
nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.“
46. Podľa § 92 ods. 2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Na zabezpečenie nevyhnutných

úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo
rozvrhnutia služobného času a) v mieste vykonávania štátnej služby, b) v mieste pobytu alebo na inom
dohodnutom mieste, c) s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.“
47. Podľa § 92 ods. 4 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Pri nariadenej služobnej pohotovosti
v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na

odpočinok.“
48. Podľa § 122 ods. 1 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1
určenáslužobnápohotovosť,patrímuzakaždúhodinutejtopohotovostipeňažnánáhrada15%zosumy,
ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.“
49. Podľa § 122 ods. 2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods.

2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada a) 50%
zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste
vykonávania jeho štátnej služby, a 100% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, b) 15% zo sumy,
ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu,
alebo na inom dohodnutom mieste, a 25% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, c) 5% zo sumy,

ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia
mobilných prostriedkov spojenia, a 10% z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.“
50. Podľa § 122 ods. 3 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Náhrada za služobnú pohotovosť
podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto
vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.“

51. Podľa § 12 ods. 6 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Na právne vzťahy príslušníkov pri
vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.“
52. Podľa § 193 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore: „Na služobný pomer príslušníkov sa použijú
primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a) a c), § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105,
§ 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 151, § 152 ods.

1, 2, ods. 9 tretej vety, ods. 5 a 7, § 152a, § 152b, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222,
§ 230, § 231 ods. 4 a 232 až 240 Zákonníka práce.“
53. Podľa čl. 36 ods.1 písm. c), d) a e) Ústavy SR: „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a
uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä - ochranu bezpečnosti a zdravia pripráci (písm. c)), - najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času (písm. d)), - primeraný odpočinok po práci
(písm. e)).“
54. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR: „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola

ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.“

55. Podľa článku 2 Smernice 2003/88/ES: „Na účely tejto smernice platia tieto definície:1. "pracovný
čas" je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva
svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou;2. "čas
odpočinku" je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.“
56. Podľa článku 6 Smernice: „Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v
súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov:

a) týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi
opatreniami alebo kolektívnymi zmluvami alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi;
b) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.“
57. Článok 1 Smernice bod 1. „Ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre
organizáciu pracovného času. Podľa bodu 2. sa táto smernica vzťahuje na: a) minimálne doby denného

odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný
pracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce. Podľa bodu 3. sa
smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 Smernice
89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice.“
58. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy ako škody vzniknutej v

dôsledku porušenia práva Európskej únie, a to Smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/88/ES o
niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá bola žalovaným nesprávne implementovaná
do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne do ZoHaZZ.
59. Spor o náhradu škody z dôvodu porušenia únijného práva patrí do právomoci súdu, keďže v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje iný orgán ako všeobecný súd v

civilnom sporovom konaní, ktorý by mal právomoc rozhodnúť o tomto nároku (viď článok 1 CSP).
Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti
členského štátu za vzniknutú škodu, keď článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES o niektorých aspektoch
organizáciepracovnéhočasumápriamyúčinok,keďžepriznávajednotlivcoviprávavrámciminimálnych
požiadaviek na bezpečnosť na ochranu zdravia pri organizácii pracovného času. Z uvedených dôvodov

je žalovaný – Slovenská republika v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, za ktorý koná
Ministerstvo vnútra SR ako ústredný štátny orgán, do pôsobnosti ktorého patrí hasičský a záchranný
zbor,ktoréhopríslušníkomježalobca.Zároveňsajednáajoštátnyorgán,dokompetenciektoréhospadá
právna úprava postavenia organizácie a riadenia hasičského a záchranného zboru. Ministerstvo vnútra
je potom zodpovedné aj za riadnu transpozíciu smerníc EÚ do slovenského právneho poriadku týkajúce

sa úpravy požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri organizácii pracovného času príslušníkov
hasičského a záchranného zboru.
60. Článok 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04. 11. 2003 o niektorých
aspektochorganizáciepracovnéhočasu(ďalejlen„Smernica“),bod1.ustanovujeminimálnepožiadavky
na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času. Podľa bodu 2. sa táto smernica

vzťahuje na:
a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci
a na maximálny týždenný pracovný čas a
b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.
Podľa bodu 3. sa smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku

2 Smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto Smernice.
61. Podľa článku 2 Smernice 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pracovníkov pri práci: bod 1. Táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činnosti,
verejné a súkromné (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie,
kultúru, voľný čas atď.). Bod 2. Táto smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore

charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, ako sú napríklad ozbrojené sily,
polícia alebo pre určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.
V takom prípade sa bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov, pokiaľ je to možné, musí zabezpečiť
v zmysle cieľov tejto smernice.62. Žalovaný namietal, že Smernica 2003/88/ES sa nevzťahuje na služobný pomer žalobcu ako
príslušníka HaZZ a to s poukazom na to, že príslušníci HaZZ sa podieľajú (aj) na plnení úloh civilnej
ochrany. Súd k tomu uvádza, že Smernica 2003/88/ES (odkazom na Smernicu 89/391/EHS) definuje

svoj rozsah pôsobnosti na všetky odvetvia a činnosti – verejné i súkromné. Ako vyplýva z bodu 2 prvého
pododseku článku 2, predmetná Smernica sa neuplatňuje tam, kde sú s ňou nevyhnutne v rozpore
charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, napríklad v oblasti služieb civilnej
ochrany. V prejednávanom spore sa na činnosť vykonávanú žalobcom v rámci služobného pomeru táto
výnimka nevzťahuje. Je potrebné poukázať na cieľ súvisiacej Smernice 89/391/EHS, ktorý je zameraný

na podporu zlepšenia bezpečnosti, ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Aj zo znenia čl. 2 ods.1 tejto
Smernice vyplýva, že rozsah pôsobnosti je nutné chápať širšie. Výnimky z pôsobnosti uvedené v čl. 2
ods. 2 v prvom pododseku je potrebné vykladať zužujúco. Čl. 2 ods. 2 prvý pododsek Smernice 89/391/
EHS nevylučuje z pôsobnosti smernice služby civilnej ochrany ako takej, ale len určité osobitné činnosti
týchto služieb, ak charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení tejto
smernice. Táto výnimka zo široko vymedzeného rozsahu pôsobnosti Smernice 89/391/EHS sa musí

vykladať tak, že jej rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na prípady nevyhnutnej ochrany záujmov, napríklad
v prípade katastrofy, pre ktorú je typické, že nie je možné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a
záchranné tímy.
63. Aj keď služba žalobcu okrem plnenia úloh pri zdolávaní požiarov zahŕňa aj úlohy na úseku civilnej
ochrany obyvateľstva, najmä pri poskytovaní priameho výkonu záchranárskych činností, pri haváriách,

živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach, a teda musí čeliť udalostiam, ktoré prirodzene
nemožno predvídať, tak za obvyklých podmienok činnosti s ňou spojené možno vopred plánovať,
vrátane pracovného času jej personálu v súlade s úlohami, ktoré boli na ňu prenesené. Táto služba sa
teda nevyznačuje žiadnymi osobitosťami, ktoré by odporovali použitiu právnych noriem spoločenstva v
oblasti ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, takže sa na ňu nevzťahuje vylúčenie z

pôsobnostiuvedenejvčl.2ods.2vprvompododsekuSmernice-naopaksanaňupoužijetátoSmernica.
64. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že hoci zákonodarca spoločenstva vychádzal zo zásady
použiteľnosti Smernice 2003/88/ES na takéto činnosti, súčasne dal možnosť členským štátom odchýliť
sa za určitých podmienok od jednotlivých ustanovení Smernice (čl. 17), avšak podľa článku 17 ods.3
písm. b/, (iii) Smernice 2003/89/ES sa uvádza, že v súlade s ods. 2 tohto článku sa môžu vykonať

odchýlky len od článkov 3, 4, 5, 8 a 16, avšak odchýlku od čl. 2 alebo čl. 6 Smernica nepripúšťa. Zo
záverov uznesenia Súdneho dvora C-52/04 Personalrat der Feuerwehr Hamburg vyplýva, že článok
2 smernice Rady 89/391/EHS, ako aj článok 1 ods.3 Smernice Rady 2003/88/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že činnosti vykonávané zásahovými silami takej verejnej požiarnej služby ako je verejná
služba, o ktorú ide vo veci samej, obvykle patria do pôsobnosti uvedených smerníc, takže článok

6 bod 2 Smernice v zásade bráni prekročeniu maximálnej hranice 48 hodín určenej ako maximálny
týždenný pracovný čas vzťahujúci sa aj na služby hliadky. Jeho prekročenie je však možné v prípade
výnimočných okolností takej závažnosti a rozsahu, ako je napríklad katastrofa. V tomto prípade sa
predmetná Smernica musí uplatňovať na činnosti hasičskej služby, aj keď tieto činnosti zásahové sily v
teréne vykonávajú bez ohľadu na to, či sú zamerané na boj proti požiarom, alebo poskytnutie pomoci

iným spôsobom, ak sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním, ktoré bolo zverené
príslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ktoré môžu byť spojené s týmito činnosťami, sú vzhľadom
na svoju povahu nepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, určitému riziku,
pokiaľ ide o ich bezpečnosť a/alebo zdravie. Aj samotný zákona o HaZZ v prílohe č. 4 bod 6 uvádza,
že preberá Smernicu. Je tak potrebné prijať záver, že v danom prípade služobná činnosť žalobcu patrí

do pôsobnosti Smernice 2003/88/ES.
65. Nesprávny je názor žalovaného, že článok 17 ods. 1 Smernice 2003/88/ES umožňuje odklon od
článku 6 Smernice v prípade príslušníkov hasičského zboru. Tento článok sa na príslušníkov Hasičského
a záchranného zboru nevzťahuje. Na pracovníkov protipožiarnej služby sa vzťahuje článok 17 ods. 3,
ktorý však neumožňuje odklon od článku 6 Smernice.

66. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa

čl. 120 ods. 2. Podľa ods. 5, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.67. V zmysle článku 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR, článku 144 Ústavy SR a tiež článku 3 CSP,
je súd viazaný medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, je tiež viazaný judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej

únie. Komunitárne právo je bez ďalšieho nadriadené právu členských štátov a nesmie byť medzi
nimi rozpor. Prípadný rozpor medzi komunitárnym a vnútroštátnym právom by mal byť riešený v
prospech komunitárneho práva. Pri výkone súdnej moci treba prihliadať na interpretáciu prameňov
práva Európskej únie tak, ako je podávaná súdnym dvorom. Vzťah Úniového a vnútroštátneho práva sa
riadi zásadou prednosti a priameho účinku a tiež povinnosťou vnútroštátnych orgánov aplikovať normy

komunitárneho práva ex officio. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veci zodpovednosti členských štátov
za porušenie práva Únie je založená na zásade pacta sumt servanda, vyjadrená v článku 10 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorého sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia
potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich im zo zmluvy, alebo z činnosti spoločenstva
a zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy alebo ohroziť
reálny účinok komunitárneho práva. Predpoklady zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle judikatúry

ESD vychádzajú z absolútnej objektívnej zodpovednosti členského štátu za takto vzniknutú škodu a
ide o prípady porušenia práva Únie členským štátom pre absentujúcu alebo nesprávnu transpozíciu
smerníc. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právne akty Európskej Únie sú uvedené v článku
288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Medzi tieto akty patria nariadenia, smernice, rozhodnutia,
odporúčania a stanoviská. Smernice sú osobitosťou práva Európskej Únie, nakoľko sú záväzné pre

členské štáty vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a metóda dosiahnutia daného výsledku
sa ponecháva na členské štáty - smernica je záväzná pre členské štáty, ktorým je určená, pokiaľ ide o
cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Štátnym orgánom však je ponechaná voľba formy a prostriedkov.
68. Vnútroštátni zákonodarcovia musia do vnútroštátneho práva prijať transponujúci právny akt
(vnútroštátne vykonávacie opatrenie), ktorým sa vnútroštátne právne predpisy prispôsobia cieľom

stanoveným v smernici. Prijatím novej smernice vzniknú dotknutým členským štátom dve povinnosti
(1.) implementovať smernicu včas, t. j. v lehote určenej priamo v smernici, resp. do 20 dní odo dňa jej
zverejnenia v Úradnom vestníku a (2.) implementovať smernicu správne. Smernice v zásade nemajú
priamy účinok, avšak Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že určité opatrenia stanovené smernicou
môžu mať vo výnimočných prípadoch priamy účinok na členský štát aj vtedy, ak tento ešte neprijal

transponujúci právny akt, t. j. v prípadoch, keď smernica nebola transponovaná do vnútroštátneho práva
alebobolatransponovanánesprávne,ustanoveniasmernicesúimperatívneadostatočnejasnéapresné
a ustanoveniami smernice sa priznávajú práva jednotlivcom. Doktrína priamej účinnosti smerníc je teda
produktom Súdneho dvoru EÚ - vznikla z viacerých rozhodnutí Súdneho dvoru EÚ(napr. Rozhodnutia
SúdnehodvoruvoveciVanDuyn;voveciC152/84Marshallv.SouthamptonandSouth-WestHampshire

Area Health Authority; vo veci C 8/81 Becker; vo veci C 148/78, Pubblico Ministero v. Tullio Ratti) a bola
vytvorená s cieľom vyriešiť situáciu, keď členský štát neimplementoval smernicu v určenej lehote, resp.
určeným spôsobom a zároveň sú splnené štyri podmienky na priznanie priamej účinnosti, a to (a) jasný,
presný a dostatočne určitý záväzok obsiahnutý v smernici, (b) nepodmienený záväzok, (c) uplynutie
lehoty na transpozíciu smernice do vnútroštátneho poriadku a (d) nejde o záväzok, ktorý priamo ukladá

povinnosť jednotlivcovi (naopak, priznáva mu nejaké právo).
69. Pri splnení týchto požiadaviek sa môžu jednotlivci odvolať na ustanovenia smernice pred orgánom
verejnej moci. Súdny dvor EÚ judikoval, že znením smerníc nie sú viazané len vnútroštátne súdy, ale
aj ostatné orgány verejnej moci, ako aj iné verejné orgány. Cieľ smerníc je záväzný pre všetky orgány,
ktoré sú na základe rozhodnutia štátu zodpovedné za poskytovanie verejných služieb a ktoré majú na

tento účel určité osobitné právomoci, ktoré sú nad rámec pravidiel medzi jednotlivcami. Podľa judikatúry
Súdneho dvora (vec Francovich, spoločné veci C-6/90 a C-9/90) má jednotlivec nárok na náhradu škody
od členského štátu, ktorý nedodržiava právne predpisy Únie. Súdny dvor znovu zopakoval, že aj keď
komunitárne právo nemá výslovné ustanovenie o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jednotlivcovi
porušením komunitárneho práva, tento princíp je vlastný komunitárnemu právu. K tomuto záveru dospel

interpretáciou Zmluvy o založení ES, odvolávajúc sa na základné princípy komunitárneho právneho
systému a všeobecné princípy spoločné pre právne systémy členských štátov.
70. Priama použiteľnosť ustanovení komunitárneho práva nevylučuje právo jednotlivca na odškodnenie
v prípade ich porušenia. Práve naopak, právo jednotlivca na odškodnenie je nevyhnutnou súčasťou
priamehoúčinkuustanoveníkomunitárnehopráva,ktorýchporušeniejepríčinouspôsobenejškody.Bola

potom daná vecná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Súdny dvor tiež dal jednoznačnú odpoveď, že
povinnosť štátu vzniká bez ohľadu na to, ktorá zložka jeho moci spôsobila porušenie komunitárneho
práv, t. j. aj v prípade, ak porušenie komunitárneho práva svojou činnosťou alebo nečinnosťou spôsobil
vnútroštátny zákonodarca.71. O tom, že táto Smernica nebola prebratá do zákona o Hasičskom a záchrannom zbore správne,
svedčí aj tá skutočnosť, že medzičasom došlo k novelizácii zákona práve ustanovení § 97 ods.
3 s účinnosť od 01. 11. 2024. Podľa tohto nového ustanovenia sa na účely výpočtu priemerného

týždenného služobného platu, ktorý vrátane služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
a štátnej služby nadčas v období 6 mesiacov nesmie prekročiť 48 hodín, sa ako vykonávanie štátnej
služby neposudzujú časy podľa ods. 1 písm. a) až d), okrem rekondičného pobytu, čerpania dovolenky
podľa § 93 ods. 1 a časť podľa ods. 1 písm. j) prvého bodu sa na účely výpočtu priemerného týždenného
služobného času do obdobia 6 mesiacov nezapočítavajú.

72. K námietke žalovaného poukazujúcej na povinnosť žalobcu upozorniť nadriadeného na jeho
porušovanie práv a na to, že mu vzniká v dôsledku porušovania jeho práva ujma, súd poukazuje na
rozhodnutia súdneho dvora vo veci Günter Fuß C-429/09 zo dňa 25.11.2010. Jedná sa o rozhodnutie
týkajúce sa pracovníka, ktorý bol ako hasič zamestnaný v rámci zásahovej služby spadajúcej do
verejného sektora a jeho rozpis služieb (pracovných zmien) stanovoval priemerne 54 hodín týždenne
a zahŕňal 24 hodinové zmeny, pričom každá takáto 24 hodinová zmena, v rámci ktorej musel byť

hasič prítomný na pracovisku, pozostávala z aktívnej služby a pohotovostnej služby, ktorá mohla byť
prerušená zásahovou činnosťou. Išlo o skutkovo a právne identickú vec aká bola predmetom tohto
sporu. Podľa tohto rozhodnutia v prípade porušenia ustanovenia práva únie s priamym účinkom zo
strany zamestnávateľa vo verejnom sektore, vyžadovanie splnenia podmienky, aby dotknutý pracovníci
najprvpožadovalisvojhozamestnávateľaoskončenieporušovaniaprávaúnienaúčelyzískanianáhrady

škody vzniknutej v dôsledku toho porušenia, by malo za následok, že orgánom dotknutého členského
štátu by sa umožnilo, aby bola povinnosť dbať o dodržiavanie takýchto noriem systematicky prenášaná
na jednotlivca, čím sa týmto orgánom môže umožniť, aby boli v prípade nepodania takejto žiadosti
vyňatí z ich dodržiavania. Vyžadovanie tejto podmienky by znamenalo spochybnenie práva na náhradu
škody, ktoré má základ v právnom poriadku európskej únie a povinnosti členských štátov zabezpečiť

jeho dodržiavanie bez toho, aby ju mohli preniesť na jednotlivcov.
73. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku porušenia
práva Európskej únie v dôsledku nesprávnej implementácie Smernice do vnútroštátneho právneho
poriadku.
74. Súdny dvor judikoval vo viacerých prípadoch, že poškodení jednotlivci majú právo na náhradu škody,

keď sú splnené tri podmienky: Podľa judikatúry Súdneho dvora štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu
spôsobenú porušením práva únie, ak:
a) porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým osobám alebo zakladá povinnosti pre členský
štát,
b) porušenie práva únie je dostatočne závažné,

c) medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom škody jednotlivca existuje príčinná súvislosť
s tým, že o výške náhrady škody vždy rozhoduje vnútroštátny súd.
75. Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd konštatuje, že v prejednávanej veci bola splnená, nakoľko čl. 2 a
čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES predstavuje pravidlo sociálneho práva Únie s osobitným významom,
z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie

bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom stanoviť 48-hodinovú hranicu pre
priemerný týždenný pracovný čas. Táto hranica zahŕňa aj nadčasy, ako aj pracovnú pohotovosť, od
ktorej sa nemožno v žiadnom prípade odchýliť ani pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o
ktorú ide vo veci samej.
76. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nedostatočne transponoval Smernicu, jej článku 6 písm.

b), ktorý nebol do nášho právneho poriadku (zákona o Hasičskom a záchrannom zbore) prebratý
správne, pretože náš právny poriadok umožňoval, aby priemerný týždenný pracovný čas žalobcu
vrátane nadčasov presiahol 48 hodín tým, že v rozpore s článkom 2 Smernice nepovažoval za výkon
práce obdobie, kedy musel byť k príslušník hasičského zboru/ žalobca/ k dispozícii žalovanému v čase
určenej a nariadenej pohotovosti, ktorá skutočnosť je sama o sebe považovaná za dostatočne závažné

porušenie únijnej právnej normy. Účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného času v tejto
Smernici bolo zabezpečiť potreby odpočinku, aby nedošlo k poškodeniu zdravia pracovníka, prípadne
tretích osôb a aby nedošlo k zásahu do práva na súkromie a rodinný život. Žalobca preukázal, že
v dôsledku porušenia únijného práva musel reálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle Smernice,
na úkor svojich blízkych, koníčkov, rodiny a iných aktivít nesúvisiacich s jeho pracovným zaradením.

Preukázal tým splnenie podmienky uvedenej pod bodom c/. Žalovaný jeho tvrdenie nijakým spôsobom
nevyvrátil.
77. Súd nezastáva názor, že žalobca spôsobom výpočtu nemajetkovej ujmy skrýval svoj mzdový
nárok. Z obsahu žaloby, okolností prípadu a z vyjadrenia samotného žalobcu je zrejmé, že sa mujednalo predovšetkým o dodržanie maximálnej hranice odpracovaných hodín v súlade so Smernicou
už z uvedených dôvodov. Súdny dvor ustálil, že náhrada škody spôsobenej jednotlivcom porušením
komunitárneho práva zo strany členského štátu musí byť adekvátna spôsobenej škode. Keďže v tejto

oblasti neexistuje komunitárna právna úprava, kritériá na určenie rozsahu odškodnenia by mali vyplývať
z vnútroštátneho právneho poriadku, pričom však tieto kritériá by nemali byť menej priaznivé ako tie,
ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia vnútroštátneho práva, a rovnako tieto kritériá nesmú mať taký
charakter, že spôsobia praktickú nemožnosť dosiahnutia odškodnenia, prípadne ho neprimerane sťažia.
78. Súd poukazuje aj na článok 36 ods. 1 písm. c), d) a e) Ústavy SR, podľa ktorých majú mať

zamestnanci (teda aj žalobca) právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a zákon (v
danom prípade ZoHaZZ) im má zabezpečiť i. a. ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, najvyššiu
prípustnú dĺžku pracovného času a primeraný odpočinok po práci Obdobne v zmysle čl. 40 Ústavy SR
má každý právo na ochranu zdravia. Každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného
vymedzenia pracovného času a pravidelne platenej dovolenky tak, ako to je zakotvené aj v článku 24
Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

79. Ako už bolo uvedené Smernica 2003/88/ES neobsahuje žiadne ustanovenia o práve na náhradu
škody v prípade jej porušenia. Ani právny poriadok Slovenskej republiky nemá výslovnú úpravu ohľadom
práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobnej porušením práva únie. Takúto právnu úpravu
neobsahuje ani zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Z uvedených dôvodov súd akceptoval názor žalobcu, že pre stanovenie výšky ujmy má najbližšie k práve

na náhradu škody z titulu porušenia práva únie analogicky ustanovenie § 11 až § 13 Občianskeho
zákonníka upravujúcich nároky fyzickej osoby pri zásahoch do osobnosti / viď § 853 Obč. Z./
80. Podľa § 13 O. z.
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané

zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.
81. V prejednávanej veci, ktorá vychádza z tej skutočnosti, že SR neprijala takú vnútroštátnu úpravu pri
služobnom pomere hasičov, aby boli transformované dotknuté ustanovenia smernice do vnútroštátneho
poriadku, je potrebné dospieť k záveru, že žaloba na upustenie od neoprávneného zásahu, ako aj
žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je na mieste, vzhľadom na subjekt zodpovednosti za

neoprávnený zásah (štát) a vzhľadom na dĺžku trvania neoprávnených zásahov zo strany žalovaného
do práv žalobcu. Rovnako tak neprichádza do úvahy ani morálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej
praxerozumiepredovšetkýmospravedlnenie.Tietoprostriedkynápravyzauvedenýchokolnostístrácajú
svoju účinnosť a funkčnosť a v takom prípade súdna prax nevylučuje možnosť bez ďalšieho uplatniť
finančné zadosťučinenie. Samotné ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza pritom

možnosti domáhať sa peňažného zadosťučinenia len príkladmo a podmienky pre vznik tohto práva sú
splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov obdobnej závažnosti, kedy bude len morálne
zadosťučinenie nepostačujúce
82. V danej veci súd považoval za relevantné, že dochádzalo niekoľko rokov k porušovaniu práva
žalobcu na primeraný odpočinok, pričom povaha výkonu práce žalobcu ako aj jej čas nerovnomerne

rozvrhnutý, je veľmi psychicky ako aj fyzicky náročná, a preto je dôležité, aby mal možnosť si po
vykonanej práci si aj primerane odpočinúť. V dôsledku právnej úpravy platnej v čase zásahu, keďže
čas služobnej pohotovosti nebol súčasťou služobného času žalobcu, skracoval sa mu čas odpočinku,
v ktorom sa mohol venovať svojim záľubám, rodine a iným aktivitám, pričom tento čas mu nebude
zohľadnený pre účely dôchodku. Tým mal súd preukázanú existenciu závažnej ujmy na strane žalobcu,

ktorá nepochybne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením komunitárneho práva.
83. Žalovaný namietal výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú považoval za neprimeranú.
Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade má byť náhrada škody (nemajetkovej ujmy)
nielen primeranou k charakteru a rozsahu zásahu, ale má spĺňať aj satisfakčnú sankčnú funkciu
a funkciu generálnej prevencie pred pokračovaním v porušovaní práva. Žalobca sa podanou žalobou

domáhalnáhradyškodyvoformenemajetkovejujmyvyčíslenejpodľapočtuhodínslužobnejpohotovosti,
ktoré reálne odslúžil a ktoré mu neboli započítané do služobného času. Nežaloval teda nemajetkovú
ujmu vyčíslenú za presný počet odpracovaných hodín nad 48 hodín týždenne. Za primeranú náhradu
považoval finančné odškodnenie rovnajúce sa odmene, ktorú mu priznáva zákon o HaZZ ako prinariadenej služobnej pohotovosti. Súd stanovený postup žalobcu pri výpočte náhrady škody považoval
za primeraný charakteru a spôsobu akým k zásahu došlo, ako aj k následkom na jeho živote a to vo
väzbe na porovnateľné kritérium ceny práce, z ktorého vychádzal žalobca.

84. Súd si osvojil tento spôsob výpočtu náhrady škody ako nemajetkovej ujmy a považoval ho za
primeraný s poukazom na rozsah a charakter protiprávneho zásahu žalovaného do rodinného života
žalobcu, jeho súkromia, jeho Ústavou garantovaného práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri
práci, najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a primeraný odpočinok po práci. Nárok žalobcu ako
už bolo uvedené nepredstavuje mzdový nárok. Nemajetková ujma mohla byť stanovená imaginárnou

čiastkou, pričom žalobca si výšku nemajetkovej ujmy určil spôsobom najbližšie vypočítateľným v zmysle
ustanovení zákona o HaZZ. Reálne vyčíslil sadzbu za služobnú pohotovosť, ktorú v žalovanom období
vykonávalaktoránebolavyplatená.Súdsastakýmtovyčíslenímstotožnil.Jejvýškujemožnépovažovať
zasumu,ktorájeprimeranouknemajetkovejujme,ktorážalobcovivznikla,pretožespĺňaodškodňovaciu
funkciu a súčasne nie je sumou neprimerane vysokou za obdobie, po ktoré trvalo porušovanie práva
žalobcu. Vzniknutú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu podľa názoru súdu by ako závažnú

pociťoval každý nachádzajúci sa v postavení žalobcu a zároveň nie je likvidačnou vzhľadom k pomerom
žalovaného.
85. Žalobcom požadovanú výšky náhrady takto vypočítanú preto považoval za primeranú, spĺňajúcu
satisfakčnú aj reparačnú funkciu. Priznal ju v súlade s ustálenou judikatúrou Okresného súdu Banská
Bystrica ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobných sporoch a zjavne splnila aj funkciu

generálnej prevencie, keď v dôsledku týchto žalôb došlo aj ku zmene právnej úpravy zákona o HaZZ .
86. Žalovaný poukazoval aj na nesplnenie prevenčnej povinnosti žalobcu vyžadovanú ustanovením §
415 O. z., podľa ktorého je každý počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku.
Žalobca podľa neho (žalobca to poprel) počas trvania služobného pomeru nenamietal proti rozpisu
služieb, ani prekračovanie maximálneho týždenného pracovného času. V tomto smere súd poukazuje

na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Günter Fuß C-429/09, v ktorom išlo skutkovo a právne identickú
vec a kde je okrem iného výslovne uvedené, že v prípade porušenia ustanovenia práva únie s priamym
účinkom zo strany zamestnávateľa vo verejnom sektore vyžadovanie splnenia podmienky, aby dotknutí
pracovníci najprv požadovali od svojho zamestnávateľa o skončenie porušovania práva únie na účely
získania náhrady škody vzniknutej v dôsledku tohto porušenia, by malo za následok, že orgánom

dotknutého štátu by sa umožnilo, aby bola povinnosť dbať o dodržiavanie takýchto noriem systematicky
prenášaná na jednotlivca, čím sa týmto orgánom môže umožniť, aby boli v prípade nepodania takejto
žiadosti vyňatí z ich dodržiavania.
87. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

88. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodovať súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).