Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204311
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323204311.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX,
D., zastúpeného advokátkou: JUDr. Barbora Jasenovcová, so sídlom Hrubý Šúr 247, proti žalovanej:
E. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. F. I. XXXX/XX, D., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16. decembra 2024 č.k.

35C/129/2023-57, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 163 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2023 domáhal, aby súd vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré medzi nimi vzniklo počas, toho času už rozvedeného
manželstva,aktoréneboloeštevysporiadané.Vpriebehukonaniasúduznesenímč.k.35C/129/2023-52

zo dňa 10.6.2024 konanie prerušil, pretože prerušenie konania zhodne navrhli obidve strany sporu.
Dôvodom boli prebiehajúce mimosúdne rokovania a možné dosiahnutie mimosúdnej dohody. Uznesenie
oprerušeníkonanianadobudloprávoplatnosťdňa10.6.2024.Dňa12.12.2024o18:37bolosúdomprijaté
podanieodprávnejzástupkynežalobcu,ktorýmsúduoznámila,ževzhľadomnaskutočnosť,žežalovaná
nepredložila a nevyjadrila súhlas s vyporiadaním mimosúdnou cestou, žiada o pokračovanie v konaní.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetné konanie bolo prerušené na základe zhodného návrhu strán
sporu, pričom prerušujúce uznesenie právoplatnosť nadobudlo dňa 10.6.2024. Vzhľadom na uvedené
a s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 2 CSP, posledným dňom zákonom stanovenej lehoty 6-
tich mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie, ktoroukoľvek sporovou stranou, bol 10.12.2024.
Návrh na pokračovanie v konaní podaný právnou zástupkyňou žalobcu bol súdu doručený až dňa
12.12.2024. Keďže v danom prípade síce návrh na pokračovanie podaný bol, avšak k jeho podaniu

došlo až po uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty, súd konanie zastavil. Urobil tak z dôvodu
procesnej nečinnosti sporových strán, t.j. titulu absencie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote
určenej zákonom, v dôsledku ktorej nastúpil dôsledok vyplývajúci priamo zo zákona (§ 163 ods. 2 CSP).
V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS
262/2019-57 z 28.4.2020.

4. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 257 CSP a vecne tým, že
predmetné konanie sa zastavilo z dôvodu, že tak ustanovuje zákon, pričom zastavenie konania zaviniliobidve strany konania, keď ani jedna z nich nepodala v zákonom určenej lehote návrh na pokračovanie
v konaní, preto mal súd za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda nárok na náhradu trov
konania nepriznal žiadnej zo strán konania. Uviedol tiež, že o vrátení krátenej časti súdneho poplatku

uhradeného žalobcom za podanú žalobu rozhodne po právoplatnosti predmetného uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. Odvolanie odôvodnil (posudzujúc ho podľa jeho obsahu) ust. § 365 ods. 1 písm. b/
a h/ CSP. Dôvodil, že žalobca zhodne so žalovanou navrhli prerušenie konania o vyporiadanie BSM z

dôvodu, že majú záujem sa dohodnúť mimosúdne. K rokovaniu medzi právnou zástupkyňou žalobcu a
žalovanou aj došlo, avšak nebola uzatvorená dohoda a bolo dohodnuté, že ešte bude ďalšie stretnutie v
záujme vyporiadania mimosúdnou cestou a žalovaná predloží svoj návrh na dohodu. Súd prvej inštancie
v zápisnici zo dňa 10.6.2024 len v krátkosti uviedol, že bolo prijaté uznesenie, že súd konanie prerušuje.
Táto zápisnica bola doručená právnej zástupkyni dňa 12.6.2024 a prevzatá z pošty Slovensko Sk dňa
25.6.2024. Žalobca poukázal na § 235 CSP a mal za to, že žiadne z týchto skutočností súd v tomto

uznesení neuviedol. Uznesenie uvedené len v zápisnici nespĺňa náležitosti uznesenia v zmysle platných
právnych predpisov, hlavne nie z dôvodu, ak strany môžu byť uvedené do omylu. Výroky uznesenia sa
musia uviesť v zápisnici v zmysle § 99 CSP, ak je o procesnom úkone spisovaná zápisnica. Zápisnica
o procesných úkonoch podľa § 99 CSP nenahrádza uznesenie, ktoré malo byť podľa názoru žalobcu
vyhotovené a doručené stranám sporu. V prípade, ak by daná zápisnica aj spĺňala všetky náležitosti

uznesenia, žalobca mal za to, že lehota na právoplatnosť začala plynúť až doručením, resp. prevzatím
účastníkmikonania.VdanomprípadedoručeniepodľavýpisuzSkSlovenskoje12.6.2024,aleprevzatie
25.6.2024. Súd prvej inštancie mal buď uviesť všetky skutočnosti v zápisnici o prijatom uznesení,
alebo mal vyhotoviť samostatné uznesenie, aby nemohlo dôjsť k mylnému výkladu jeho právoplatnosti.
Súd týmto spôsobom účastníkov uviedol do omylu dvomi spôsobmi: 1. doručenie uznesenia stranám

nesprávne vyhodnotil, t.j. nepočítal dátum doručenia ako deň prevzatia, ak to vôbec je kvalifikované
uznesenie; 2. nevydal riadne uznesenie o zastavení konania. Pri doručení tzv. uznesenia /zápisnice/
o prerušení konania stranám sporu nebola doručená ani doložka právoplatnosti. Žalobca teda nemal
vedomosť kedy presne došlo k správoplatneniu uznesenia. Z konania žalobcu napokon nevyplynulo, že
by nemal záujem o pokračovanie, ale došlo k omylu vo veci vydania uznesenia a jeho doručenia, resp.

doručenia doložky právoplatnosti. Súd nesprávnym výkladom právoplatnosti tak znemožnil stranám, aby
uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Takýmto spôsobom súd vydaním uznesenia o zastavení konania uprel právo účastníkov na spravodlivé
súdne konanie.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že na pojednávaní súdu dňa 10.6.2024 strany zhodne navrhli odročenie termínu pojednávania,
na základe čoho bolo na pojednávaní súdu vyhlásené uznesenie o prerušení konania podľa § 163
CSP. Sudkyňa ich na pojednávaní poučila, že súd bude pokračovať v prerušenom konaní na návrh
ktorejkoľvek strany a ak sa na návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od

právoplatnostiuzneseniaoprerušeníkonania,súdkonaniezastaví.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
vyhlásením na pojednávaní súdu dňa 10.6.2024. Ak teda žalobca nepodal návrh na pokračovanie v
konaní riadne a včas (do 10.12.2024), súd mal povinnosť toto konanie zastaviť, čo sa aj stalo vydaním
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázala na ust. § 163 ods. 1, 2, § 235 ods. 1, 2, § 238
ods. 1, § 355 ods. 2, § 357 písm. n/ CSP a mala za to, že proti uzneseniu o prerušení konania podľa

§ 163 CSP, ktoré bol vyhlásené na pojednávaní súdu 10.6.2024, nebolo prípustné odvolanie a nebolo
ani potrebné ho vyhotoviť písomne a doručiť. Argumentácia žalobcu spočíva v nesprávnej interpretácii
povinnosti súdu vyhotoviť uznesenie o prerušení konania písomne, doručiť ho stranám sporu a z toho
vyplývajúcej povinnosti súdu po uplynutí 6 mesačnej lehoty zastaviť konanie z dôvodu nepodania návrhu
na pokračovanie v konaní žiadnou zo strán sporu. Okamih doručenia zápisnice o pojednávaní súdu,

na ktorom bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu aj žalobca, je právne bezvýznamné, nemožno od
neho odvodzovať lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Žalobca je počas celého konania
riadne zastúpený advokátkou, súd preto nemá vo vzťahu k žalobcovi všeobecnú poučovaciu povinnosť
podľa § 160 ods. 3 písm. b) CSP, uvedenie žalobcu do omylu teda žalovaná považovala za vylúčené.

7. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1

písm.b/,h/CSP),preskúmalrozhodnutievnapadnutejčastivmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak konanie vo veci samej v celom rozsahu
zastavil, pretože žiadna zo strán nepodala v lehote 6 mesiacov návrh na pokračovanie v konaní po tom,

čo bolo toto konanie na základe zhodného návrhu strán sporu na odročenie pojednávania uznesením
súdu prerušené.

10. Podľa § 163 ods. 1 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

11. Podľa § 163 ods. 2 CSP ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania, súd konanie zastaví.

12. Ustanovenie § 163 CSP upravuje osobitný prípad prerušenia konania, ktorý je vyvolaný aktivitou
sporových strán, t. j. buď zhodným návrhom všetkých sporových strán na prerušenie konania, alebo ich
zhodným návrhom na odročenie pojednávania. Najčastejším dôvodom pre podanie takýchto návrhov,
je snaha strán sporu o mimosúdne vyriešenie veci. V takomto prípade je súd povinný konanie najmenej
na tri mesiace prerušiť (táto lehota môže byť aj dlhšia, najviac však šesťmesačná vzhľadom na znenie

odseku 2). Právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania začína plynúť lehota, počas ktorej konanie
spočíva. V prerušenom konaní podľa § 163 ods. 1 CSP, môže súd pokračovať len na návrh jednej
zo sporových strán podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania (§ 163 ods. 2 CSP). Ak potom návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do šiestich
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie obligatórne zastaví.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
10.6.2024, na základe zhodného návrhu strán sporu na odročenie pojednávania, konanie prerušil podľa
§ 163 ods. 1 CSP. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 12.12.2024 podal žalobca návrh na
pokračovanie v konaní. Napadnutým uznesením zo dňa 16.12.2024 súd prvej inštancie konanie zastavil.

14. Podľa § 235 ods. 1 CSP, uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri
inom úkone súdu.

15. Podľa § 235 ods. 2 CSP, uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné

odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá
nejaká povinnosť.

16. Podľa § 238 ods. 1, 2 CSP, doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo
sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné

doručením.

17. Podľa 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

18. Podľa § 357 písm. n/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164.19. S poukazom na vyššie citované ustanovenia, odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia
žalobcu nebola dôvodná. Nie každé uznesenie sa vyhotovuje vo forme samostatnej listiny a za
určitých okolností môže byť uznesenie pojaté do zápisnice. Pokiaľ uznesenie nie je obsahom zápisnice,

súd ho vyhotoví vo forme samostatnej listiny. Zároveň nie každé uznesenie, ktoré sa písomne
vyhotovuje, musí súd aj doručiť. Okruh uznesení, ktoré sa doručujú, a to s ohľadom na ich povahu,
sú uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie, uznesenia, pri ktorých je to pre vedenie konania
potrebné a uznesenia, ktorými sa ukladá nejaká povinnosť. Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o
prerušení konania podľa § 163 CSP nie je prípustné odvolanie a pokiaľ o prerušení konania súd

rozhodol na pojednávaní za prítomnosti strán sporu, toto uznesenie súd nemusí osobitne písomne
vyhotovovať a ani ho v podobe takejto samostatnej listiny doručovať. Vzhľadom na dikciu 238 ods.
2 CSP v takomto prípade sa za moment doručenia uznesenia považuje vyhlásenie uznesenia o
prerušení konania do zápisnice o pojednávaní, kde boli prítomné obe sporové strany a touto cestou
sa mali možnosť s rozhodnutím súdu oboznámiť. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva,
že by právoplatnosť uznesenia, bolo vyhlásené na pojednávaní za prítomnosti strán sporu a ktoré

sa nedoručuje, plynula od doručenia zápisnice o pojednávaní stranám, či povinnosť súdu doručovať
stranám doložku právoplatnosti uznesenia, ktoré sa nedoručuje, ako sa mylne domnieva žalobca. Súd
prvej inštancie tak správne uviedol, že uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa
10.6.2024 (vyhlásením uznesenia na pojednávaní, na ktorom boli prítomné obe strany sporu). Uplynutím
lehoty6mesiacovpočítanejod10.6.2024(právoplatnosťuzneseniaoprerušeníkonania),t.j.10.12.2024

nastúpili zákonné účinky ust. § 163 ods. 2 druhej vety CSP, a teda súd prvej inštancie bol povinný
obligatórne takéto konanie zastaviť. Ak potom žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní dňa
12.12.2024, urobil tak až po uplynutí zákonnej 6 mesačnej lehoty, preto nebolo možné jeho návrhu
vyhovieť.

20.Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciespoužitím§
387 ods. 1 CSP ako vecne správne, vrátane výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej
zo strán osobitne napadnutým, potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396

CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne úspešnej
žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).