Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125346881
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125346881.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., proti žalovanému D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX
XX, XXX XX C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 6C/32/2025-16 zo 4. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
zakázať žalovanému vykonať akékoľvek kroky smerujúce k vysťahovaniu žalobkyne (navrhovateľky)

zbytunachádzajúcehosanaadreseE.X.XXXXXXF.C.,vovýlučnomvlastníctvežalovanéhoazároveň
určiť, že žalobkyňa je oprávnená byt žalovaného užívať spolu s ich spoločným synom G. B., nar.
XX.XX.XXXX až do skončenia jeho denného štúdia na strednej škole.
1.1 Dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa dôvodov napadnutého
rozhodnutia bolo nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
ustanovených v § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), medzi ktoré patrí existencia takého nároku, ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana a potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, prípadne obava, že
exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie vysvetlil, že neodkladné opatrenie slúži na dočasnú úpravu
pomerov strán do času, kým nie je rozhodnuté vo veci samej. Vo výnimočných prípadoch je možné
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov aj samotným neodkladným opatrením. Žalobkyňa odôvodňovala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obavou, že po dovŕšení plnoletosti spoločného syna so

žalovaným bude musieť opustiť byt, v ktorom v súčasnosti so synom býva a zmena bydliska by výrazne
narušila stabilitu a zázemie ich syna, ktorý nie je schopný samostatne fungovať bez jej starostlivosti.
Sám žalovaný vyhlásil, že po dovŕšení plnoletosti syna bude musieť žalobkyňa predmetný byt opustiť,
pritom žalovaný v označenom byte nebýva, má zabezpečené bývanie so svojou partnerkou v jej byte.
Tvrdila, že voči žalovanému je vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.
Z takéhoto opisu rozhodujúcich skutočností nedokázal súd prvej inštancie vyvodiť, akému nároku

žalobkyne sa má poskytnúť dočasná ochrana, z akého základného práva odvodzuje žalobkyňa potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a akého práva by sa žalobkyňa mienila domáhať vo veci
samej. Súd vyhodnotil, že starostlivosť žalobkyne o syna nezakladá jej právo užívať byt vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Z opisu skutkových okolností nevyplýva, že by žalobkyňa mala k označenému
bytu vlastnícke právo, právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy, prípadne dohody o prenechaní bytu do
bezplatného užívania, či inej zmluvy uzavretej so žalovaným ako vlastníkom bytu, či už písomne,

ústne alebo konkludentne. Žalobkyňa nepreukázala žiadne oprávnenie na užívanie bytu žalovaného.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola splnená ani druhá zákonná podmienka pre vyhovenienávrhu žalobkyne a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keď žalovaný nevyzval žalobkyňu na
vypratanie predmetného bytu, takáto požiadavka bola podľa návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniazatiaľlenavizovanádobudúcnakčasudosiahnutiaplnoletostispoločnéhodieťaťastránsporu,

t. j. k XX.XX.XXXX.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa odôvodňujúc ho odvolacími dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) Civilného sporového poriadku, ktoré spresnila ako dôvody nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Za nesprávny názor súdu prvej

inštancie označila, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, akému nároku má
byť poskytnutá dočasná ochrana a z akého základného práva odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. Tvrdila, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vyplýva z § 24 ods. 1 a § 28 ods. 1
písm. a), b) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorých je rodič povinný a oprávnený sa starať
o dieťa a zabezpečovať mu bývanie a starostlivosť. Ide aj o ochranu práv dieťaťa podľa článku 41
ods. 4 Ústavy SR (starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú

starostlivosť a výchovu) a podľa článku 3 ods. 1 a článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje
právo dieťaťa na primeranú životnú úroveň a bývanie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd
povinný prihliadať v zmysle § 5 Zákona o rodine na najlepší záujem dieťaťa. Ujma jej hrozí zámerom
žalovaného vysťahovať ju a syna z bytu bez poskytnutia náhradného bývania. Ak sa tak stane pred
ukončením synovho štúdia, dôjde k zásadnej zmene pomerov v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine

a k priamemu ohrozeniu jeho stabilného prostredia. Syn nadobudne plnoletosť 03.02.2026, naďalej však
bude nezaopatreným dieťaťom až do ukončenia denného štúdia na strednej škole. Náhle vysťahovanie
z bytu by znamenalo narušenie jeho vzdelávania a psychickej stability. Jej nárok potvrdzuje judikatúra
a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/184/2017, podľa ktorého najlepší
záujem dieťaťa musí byť prioritným hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú; ochrana

bývania dieťaťa patrí medzi tieto záujmy, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/68/2019, podľa ktorého
je neodkladné opatrenie možné nariadiť aj na ochranu užívacieho práva k nehnuteľnosti, ak je to
nevyhnutné pre výkon rodičovských práv a ochranu dieťaťa, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 383/2015, podľa ktorého zásah do bývania dieťaťa bez zabezpečenia náhradného riešenia
môže predstavovať porušenie jeho základných práv, ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci „Voľf proti Poľsku (č. 44546/98)“ o tom, že štát má pozitívnu povinnosť zabezpečiť, aby
bolo dieťa chránené pred zásahmi, ktoré ohrozujú jeho rodinný život a stabilné bývanie.
2.1 Za podstatnú skutočnosť žalobkyňa označila, že žalovaný reálne nebýva v spodnom byte a má
zabezpečené nové bývanie na adrese H. XX vo vlastníctve jeho terajšej partnerky. Potrebu ochrany
pokojného domova podľa nej zvyšuje, že voči žalovanému prebieha trestné stíhanie pre prečin týrania

blízkej a zverenej osoby.
2.2 Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovie výrokom: „Súd zakazuje odporcovi vykonať akékoľvek kroky smerujúce
k vysťahovaniu navrhovateľky D. A. B. a G. B. z bytu na adrese X. XXXX XX, C., a určuje, že
navrhovateľka je oprávnená tento byt užívať spolu so synom do ukončenia jeho štúdia na strednej škole

vdennejformealebododoby,kýmsinavrhovateľkaajejsynnezabezpečiaprimeranénáhradnébývanie,
podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.“, alternatívne, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo 07.10.2025, v ktorom uviedol, že

rozhodnutie o starostlivosti o ich spoločné dieťa nijako nesúvisí s právom žalobkyne a syna užívať
byt v jeho vlastníctve. Byt nadobudol ešte pred uzavretím manželstva, netvorí súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vypratanie z bytu sa netýka syna, ale výlučne žalovanej, ktorá v byte
býva bez právneho dôvodu. Žalobkyňa podala voči žalovanému trestné oznámenie účelovo, aby ho
poškodila a konanie o jej trestnom oznámení žiadnym spôsobom nesúvisí s občianskoprávnym konaním

o nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh žalobkyne, aby mohla byt žalovaného užívať až do
ukončenia štúdia spoločného syna na strednej škole, prípadne do doby, kým si zabezpečí náhradné
bývanie je bez právneho základu. Žalobkyňa nemá žiaden právny titul, ktorý by ju oprávňoval bývať
v byte žalovaného. Žalobkyňa ho obmedzuje v jeho vlastníckom práve k bytu. Žalobkyňou predkladané
dôkazy nesúvisia s prejednávanou vecou alebo sú irelevantné. Navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej

inštancie s tým, že trvá na tom, aby žalobkyňa vypratala jeho byt a nahradila mu škodu vo výške 7 200,-
€, ktorá vznikla neoprávneným užívaním bytu.4. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34
ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že odvolanie smeruje
proti procesnému uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

o ktorom môže súd podľa § 329 ods. 1 C. s. p. rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania a zákonné
podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania ustanovené v § 385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli
a po vyhodnotení odvolania žalobkyne ako nedôvodného v celom rozsahu stotožňujúc sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne.

5. Skutkové okolnosti vyplývajúce z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani podľa názoru
odvolacieho súdu neboli postačujúce na identifikáciu nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného
opatrenia poskytnúť ochrana. Žalobkyňa v návrhu uviedla iba to, že je bývalou manželkou žalovaného,
z ich manželstva pochádza spoločný syn G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom po rozvode
zverený do jej osobnej starostlivosti a v súčasnosti študuje na strednej škole formou denného štúdia.
Žalobkyňa spolu so synom býva na A. X. XXXX XX, C. v byte vo výlučnom vlastníctve žalovaného,

ktorý počas manželstva tvoril spoločné rodinné obydlie. Po rozvode manželstva žalobkyňa zabezpečuje
starostlivosť o syna v tomto byte. Žalovaný podľa tvrdenia žalobkyne ju informoval, že po nadobudnutí
plnoletosti syna bude musieť ona tento byt opustiť. Žalovaný býva so svojou priateľkou v byte v jej
výlučnomvlastníctve.Akodôkazy,ktorémalipreukázaťdôvodnosťjejnávrhudoložilapotvrdenieoštúdiu
synanastrednejškole,výpiszkatastranehnuteľnostíovlastníctvebytu,vktoromžiježalovanýsosvojou

priateľkou, rozsudok o zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a kópiu upovedomenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej
kriminality z 26.06.2025 adresovaného žalobkyni, v ktorom orgán činný v trestnom konaní upovedomuje
žalobkyňu ako oznamovateľku a poškodenú o začatí trestného stíhania za zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby preto, že v rozmedzí rokov 2002 až 2004 jej žalovaný mal spôsobovať psychické

a fyzické utrpenie, v období od roku 2010 do roku 2023 opakovane jej žalovaný spôsoboval svojím
správaním psychické a fyzické utrpenie a že ju v roku 2013 fyzicky žalovaný napadol.

6. V súlade s § 185 ods. 2 C. s. p. si súd prvej inštancie obstaral z verejných registrov a zoznamov
výpisy, z ktorých zistil, že žalobkyňa je v Registri obyvateľov evidovaná s trvalým bydliskom v obci C..

Žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na adrese E. X. XXXX XXXX/XX, C.. Spoločným synom strán sporu
je G. B., nar. XX.XX.XXXX. Byt č. X vo vchode č. XX na X. I. bytového domu na č. XX na E. X. D. F. C.
je podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C. evidovaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu F./XX z 12.07.2004 a v časti C-Ťarchy je k tomuto bytu
evidované len zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. v prospech ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

7. Žalobkyňa tvrdí, že nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana vyplýva z § 24 a § 28 Zákona
o rodine, z článku 41 ods. 4 Ústavy SR, článku 3 ods. 1 a článku 27 Dohovoru o právach
dieťaťa. Žalobkyňa si nesprávne vysvetľuje pojem nárok – právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Navrhovaným neodkladným opatrením žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému zákaz podnikať kroky
smerujúcekvysťahovaniujejosobyzbytunaadreseE.X.XXXXXXF.C.arozhodnúťotom,žemáprávo
tento byt užívať spolu so spoločným synom G. B. až do skončenia jeho denného štúdia na strednej škole.
Na to, aby mohlo byť návrhu žalobkyne vyhovené by musela žalobkyňa preukázať, tak ako dôvodil súd
prvej inštancie, že žalobkyni svedčí právo užívania bytu vo výlučnom vlastníctve žalovaného na základe

nejakého právneho titulu, ktorého existencia tvrdená ani nebola. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil,
že rozhodnutie o rozvode manželstva a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti žalobkyne nezakladá
právo žalobkyne bývať v byte vo výlučnom vlastníctve žalovaného a že z ňou prednášaných skutkových
tvrdení nie je možné vyvodiť existenciu akéhokoľvek práva žalobkyne k bytu žalovaného. Odvolací
súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím dôvodom (správne podriadeným

pod § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku podľa slovného vymedzenia) uvádza, že
skutkový stav zistil súd prvej inštancie správne a vec správne právne posúdil. Ustanovenie § 24 ani § 28
Zákona o rodine nepriznáva žalobkyni právo obývať byt žalovaného bez právneho titulu a takéto právo
jej nevyplýva ani z článku 41 ods. 4 Ústavy SR, ani z článkov 3 a 27 Dohovoru o právach dieťaťa.

8. Nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že judikatúra najvyšších súdnych autorít potvrdzuje existenciu
jej nároku, ktorému žiadala poskytnúť ochranu. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/184/2017 sa netýka najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, predmetom tohto konania
bolo rozhodnutie o navrátení vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam podľa reštitučných zákonov.Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/184/2017 bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 412/2018.
8.1 Uznesením sp. zn. 3Cdo/68/2019 z 23.05.2019 zastavil Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie

konanie z dôvodu úmrtia žalobcu a späťvzatia dovolania jeho právnymi nástupcami. Pokiaľ žalobkyňa
mala na mysli poukazom na toto rozhodnutie, že jej právo užívať byt žalovaného a nedôvodná žiadosť
žalovaného na vypratanie jeho bytu je podložená rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co/220/2016, voči ktorému dovolanie smerovalo, opäť ide o nesprávny názor žalobkyne. Skutkové
okolnosti, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby o vypratanie bytu vo veci prejednávanej Krajským súdom

v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/220/2016 nie sú totožné ani porovnateľné s tými, ktoré vyplývajú
z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovanej, voči ktorej sa vo veci sp. zn.
17Co/220/2016 domáhal žalobca vypratania bytu, svedčilo právo bývania v byte titulom vlastníckeho
práva k bytu nadobudnutého darom.
8.2 Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 383/2015 odmietol sťažnosť obchodnej
spoločnosti smerujúcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/82/2014, ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto rozhodnutí sa ústavný súd vôbec nezaoberal právami
dieťaťa na bývanie.
8.3 Žalobkyňou označené rozhodnutie ESĽP „Voľf proti Poľsku (č. 44546/98)“, v ktorom má byť

vyslovené, že štát má pozitívnu povinnosť zabezpečiť, aby bolo dieťa chránené pred zásahmi, ktoré
ohrozujú jeho rodinný život a stabilné bývanie odvolací súd nenašiel. Jeho existenciu žalobkyňa
nepreukázala.

9. Žalobkyňa argumentuje právami dieťaťa, avšak navrhovaným neodkladným opatrením žiadala

zabezpečiť právo na bývanie v byte žalovaného pre seba bez toho, aby jej k tomu svedčil akýkoľvek
právny titul. Súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru o neexistencii práva žalobkyne, ktorému
má byť poskytnutá dočasná ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Nebol splnený ani druhý
predpoklad pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, keď nebolo preukázané, že by žalobkyni hrozilo porušenie existujúceho práva.

10. Žalovanému ako úspešnej strane vznikol voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 Základných
princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa

jej náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).