Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204150
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125204150.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XX, D. E., zastúpenej
advokátkou: JUDr. Alexandra Karlíková, so sídlom Račianska 24e, Bratislava, proti žalovanému: F. B.,
nar. X.X.XXXX, adresa C. XX, D. E., zastúpenému advokátskou kanceláriou: ŠKODA LEGAL, s.r.o., so
sídlom Jarabinkova 17563/2C, Bratislava, IČO: 47 244 259, o nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 31C/44/2025-20 zo dňa 4.6.2025,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:
Žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX
podľa výpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie D. E., obec D. E., okres Trnava:
- rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ č. 117/16,
- pozemok, parcela registra „C“ č. 117/16 o výmere 223 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok, parcela registra „C“ č. 163/34 o výmere 329 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúce
vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností.
II. Neodkladné opatrenie trvá do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov - sporových
strán.
III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej

žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% .

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326
ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1,

2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (v texte aj len CSP), § 143, § 145 ods. 1, § 40, §
148, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – v texte aj len OZ).

3. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že sporové strany sú
manželmi, a to od 15.7.2016 (sobášny list č.l. 7), a teda týmto okamihom začali nadobúdať majetok
podľa § 143 OZ do BSM. V ich BSM je tak všetko, čo nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas trvania

manželstva s výnimkami podľa § 143 OZ. Podľa LV č. XXX pre k.ú. D. E. nehnuteľnosti označené
vo výroku rozhodnutia (ďalej „nehnuteľnosti“) boli nadobudnuté kúpnou zmluvou s povolením vkladu30.5.2017, kúpnou zmluvou s povolením vkladu 13.10.2017 a kúpnou zmluvou s povolením vkladu
13.5.2019 (LV č. X). Rovnako je z daného LV zrejmé, že rodinný dom bol skolaudovaný v roku 2020.
Z vyššie uvedeného je vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na danom LV boli nadobudnuté počas

trvania manželstva sporových strán, a preto bez ďalšieho spadajú do ich BSM. Na uvedenom nič
nemení ani zápis iba žalovaného ako výlučného vlastníka daných nehnuteľností v katastri nehnuteľností.
Naopak uvedený zápis umožňuje žalovanému právne nakladať s nehnuteľnosťami s tretími osobami
aj bez súčinnosti žalobkyne, keďže prípadné tretie osoby, a súčasne ani kataster nehnuteľností,
nemajú dôvod spochybňovať oprávnenosť jeho dispozície. Nakladaním s nehnuteľnosťami v BSM bez

súhlasu žalobkyne (podľa § 145 OZ) dochádza však k porušeniu jej práv spoluvlastníka, pričom takéto
právne úkony sú zaťažené relatívnou neplatnosťou. Súd tak po oboznámení sa s obsahom návrhu
a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že je dôvodné uložiť žalovanému žalobkyňou
žiadanú povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nadobudnutými počas trvania manželstva
sporových strán. Súd mal za to, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je správne
zvoleným prostriedkom právnej ochrany aj z toho dôvodu, že žalobkyňa momentálne nemá možnosť

podať žalobu vo veci samej, ktorá by efektívne riešila pomery sporových strán, keďže medzi nimi ešte
prebieha rozvodové konanie. Až po skončení tohto konania a rozvode manželstva, ktorý povedie k
zániku BSM, bude môcť žalobkyňa pristúpiť k podaniu žaloby o vyporiadanie tohto BSM (prípadne
dôjde k jeho vyporiadaniu dohodou), ktorú súd považuje za žalobu, ktorá má hmotnoprávnu nadväznosť
na pomery sporových strán riešené v tomto neodkladnom opatrení, avšak žalobkyni nemôže uložiť

povinnosť túto žalobu teraz podať. Rovnako až v tomto konaní sa bude môcť hlbšie riešiť aj prípadná
predbežná právna otázka, či nehnuteľnosti ne/patria do BSM sporových strán, v prípade, ak túto spraví
žalovaný spornou, keď aktuálne skutkové tvrdenia a žalovanou predložené listinné dôkazy osvedčujú,
že nehnuteľnosti do BSM sporových strán patria, keďže premisa, že veci nadobudnuté počas trvania
manželstva ktorýmkoľvek z manželov patria do BSM je základným východiskom a akékoľvek výnimky

je povinný preukázať subjekt tvrdiaci opak. Neodkladnosť situácie, resp. potreba neodkladnej úpravy
pomerov je tu daná skutočnosťou, že aktuálne právne postavenie žalobkyne je právne neistým, keď
žalovaný má možnosť voľne nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v jeho výlučnom vlastníctve,
pričom žalobkyňa je za týchto okolností nútená neustále sledovať situáciu a podávať žaloby o určenie
(relatívnej) neplatnosti právneho úkonu, pričom rozvodové konanie sporových strán môže trvať ešte

dlhú dobu, pričom aj po jeho skončení (až do vyporiadania BSM) žalovaného nič neobmedzuje
v prípadnom nakladaní s nehnuteľnosťami bez súhlasu žalobkyne. Bez nariadenia neodkladného
opatrenia hrozí pritom žalovanej aj prípadné znehodnotenie nehnuteľností, napr. v prípade ich prenájmu,
či prevodu cudzím osobám, ktoré by takto nadobudnutý majetok mohli užívať podľa svojho uváženia.
Uvedeným spôsobom je tak priamo ohrozené vlastnícke (spoluvlastnícke) právo žalobkyne, keď

nielenže nakladaním s nehnuteľnosťami môže byť obmedzená jej možnosť ich fakticky užívať, ale v
čase vyporiadania BSM už prípadne ani niektoré zo spoločných nehnuteľností ani nemusia fakticky
existovať, prípadne nie v súčasnom stave, ale znehodnotené, či zmenené, čo nepochybne predstavuje
nie zanedbateľné riziko, ktorému je žalobkyňa vystavená. Súd súčasne poukázal na preventívny
charakter tohto neodkladného opatrenia, ktoré zabráni prípadným žalobám žalobkyne na určenie, že

veci patria do BSM (neplatnosti prevodných právnych úkonov žalovaného), v prípade, ak by došlo k ich
prevodu. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a obavu, že žalovaný by mohol konať žalobkyňou
predpokladaným spôsobom (nakladať s nehnuteľnosťami bez jej súhlasu) potvrdzuje skutočnosť, že
takto už mal i nakladať, a to v prípade nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. D. E. (č.l. 9), kde
žalobkyňa podala samostatnú žalobu (potvrdenie č.l. 12). Potenciálne účelovému charakteru konania

žalovaného pritom nasvedčuje skutočnosť, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. D. E. boli v
nedávnej dobe prevedené na spoločnosť, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom (výpis
z obchodného registra č.l. 10). Súd pritom poukazuje na to, že „zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa
dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla, až keď takáto dispozícia nastane (plomba),
alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s

nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď
sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením
už nemožno zabrániť.“ (Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016). Nariadením neodkladného
opatrenia možno dosiahnuť žalobkyňou zamýšľanú ochranu (zabezpečí sa zachovanie majetku do času
zániku a vyporiadania BSM), pričom žalovaný nebude nariadením neodkladného opatrenia neprimerane

obmedzený, či zaťažený, keď mu je uložená iba povinnosť, ktorá je fakticky deklarovaná samotným OZ
(proporcionalita), t.j. nenakladať s nehnuteľnosťami v BSM bez súhlasu druhého manžela a súčasne sa
môže zabrániť i vzniku ďalších sporov (princíp efektívnosti). Uložením povinnosti žalovanému v zmysle
návrhunebudetaktentoobmedzenýneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah,keďpovinnosť,ktorá je predmetom návrhu, je jeho zákonnou povinnosťou i bez deklarovania tejto skutočnosti súdom,
pričom jej neplnením (bez rozhodnutia súdu) sa sám vystavuje riziku nákladov v prípade iných súdnych
konaní,alebozodpovednostizaškodu,ktorájehokonanímmôževzniknúť.Účelsledovanýneodkladným

opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (subsidiarita), keďže nejde o spor o
finančné plnenie, ale týkajúci sa samotného predmetu vlastníckeho práva.

4. Prvoinštančný súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného
opatrenia žalobu vo veci samej, keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť

dlhodobú úpravu pomerov medzi stranami, a to až do času zániku BSM a jeho vyporiadania, ale
poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.). V tejto
súvislosti (neuloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej) súd odkázal napr. na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol,
že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

nemusíbyťnasledovanýžalobou,vydanéneodkladnéopatreniekonzumujevecsamuaprostredníctvom
jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi....Počas trvania účinkov
neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré
pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“ Súd prvej inštancie mal za to, že postup podľa
ustanovenia § 337 CSP (bez potreby ukladať žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej), v

tomto prípade zodpovedá efektívnemu a spravodlivému vyriešeniu skutkovej situácie, aj s poukazom
na skutočnosť, že obmedzenie žalovaného v zmysle žalobkyňou osvedčených skutkových tvrdení
zodpovedá jeho zákonnej povinnosti, neobmedzujú sa žiadne jeho iné práva. Naopak súd má za to, že
ukladanie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej (namiesto neodkladného opatrenia pri jeho
nevydaní, prípadne určitej žaloby vo veci samej popri neodkladnom opatrení, napr. v podobe žaloby

o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM - keď inú žalobu aktuálne podať nemôže, ktorá otázka
však môže byť efektívne riešená v rámci konania o jeho vyporiadanie ako predbežná) by neviedlo k
dosiahnutiu účelu neodkladného opatrenia (ochrane tvrdeného vlastníckeho práva žalobkyne), ale iba
k zbytočnej a neefektívnej kumulácii súdnych sporových konaní, zvyšovaniu trov konania a eskalácii
konfliktu medzi sporovými stranami.

5. Súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia vo výroku II. obmedzil časovo vyporiadaním BSM
sporových strán, keď po tomto okamihu už nebude mať právny význam, pričom uvedeným obmedzením
zabezpečí, že žalovaný nebude musieť podávať návrh na jeho zrušenie.

6. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a súd jej tak
priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%
(výrok IV. rozhodnutia). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu všetkých jeho výrokov z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamapísm.h)tohto
ustanovenia, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podal prostredníctvom
svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. K nesprávnemu zisteniu skutkového stavu uviedol, že tvrdenia žalobkyne o tom, že sa k nej správa
nepatrične sa nezakladajú na pravde a nie sú ničím nepodložené. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam
uviedol, že tieto nehnuteľnosti nadobudol rok po uzavretí manželstva so žalobkyňou, ktorá predmetným

sobášom nadobudla plnoletosť a v danom období nemala možnosť disponovať akoukoľvek hotovosťou
na nadobudnutie spoločného majetku a zároveň nemala absolútne žiadne vedomosti o podnikateľských
aktivitách žalovaného, o ktoré sa nezaujímala. Predmetné nehnuteľnosti však nadobudol žalovaný
v rámci svojho podnikania, kedy disponoval živnostenským oprávnením a zároveň bol registrovaný ako
samostatne hospodáriaci roľník a preto tieto nepatria do BSM, nakoľko nadobudnutie nehnuteľnosti

spočívalo v rozšírení podnikania žalovaného a v rozhodnom čase potreboval pozemok na rozšírenie
svojich aktivít, nakoľko chcel na ňom vybudovať orechový sad. Ako dôkaz v tejto súvislosti pripojil
platby za nadobudnutie pozemkov. Preto tieto pozemky podľa odvolateľa patria do obchodného majetku
žalovaného, a nie do jeho vlastníctva, ako si žalobkyňa mylne myslí. V tejto súvislosti ako dôkaz označilosvedčenie o registrácii SHR a výpis zo živnostenského registra. Žalovaný mal v úmysle nadobudnúť do
vlastníctva aj vedľajší (v podaní neoznačený) pozemok, avšak pre nedostatok financií to nebolo možné,
preto sa na uvedenom pozemku rozhodol postaviť nehnuteľnosť, pričom pôvodný zámer bol vytvorenie

krátkodobého ubytovania pre tretie osoby. Nikdy nebolo v pláne, že na predmetnom pozemku vznikne
nehnuteľnosť, ktorá by slúžila na bývanie pre rodinu. Žalobkyňa tvrdí niečo, čo nemá s predmetom
budúceho vyporiadania BSM nič spoločné, pričom svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi. Podľa
odvolateľa je pravdou, že predmetná (bližšie nešpecifikovaná) nehnuteľnosť (patriaca inému subjektu
bez kolaudácie) je jednou stenou spojená s bytovou jednotkou, avšak ide o praktický dôvod a nie

je a nebude súčasťou BSM, nakoľko stavebníkom je úplne iný subjekt. Žalobkyňa sa nikdy reálne
nezaujímala o to, ako žalovaný podniká a jej jediným zámerom je čo najviac sa rozvodom a následným
vyporiadaním BSM obohatiť. V prípade, ak majetok nadobúda fyzická osoba – podnikateľ na základe
živnostenského prípadne iného oprávnenia za účelom podnikania, tak v zmysle § 7 písm. c) v spojení
s § 42 zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa evidujú údaje o vlastníkoch nehnuteľností, ak
ide o fyzickú osobu, len jej meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto

trvalého pobytu, obchodné meno živnostníka nie je predmetnom evidovania a teda ani jeho IČO. Zo
samotného zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že udaná adresa korešponduje s adresou sídla
podnikania, a nie trvalého pobytu žalovaného. V tejto súvislosti má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávny skutkovým
zisteniam. Podľa odvolateľa nie je pravdou, že robí kroky, ktoré vedú k znižovaniu masy BSM, len chráni

svoje podnikateľské aktivity z dôvodu, že žalobkyňa má stále väčšie nároky a sama žiadny vnos do
BSM neposkytla, nakoľko žila len z príjmov žalovaného. To, že žalovaný predal pozemok, ktorý eviduje
v majetku svojho podnikania neznamená, že vyvádza majetok z BSM, nakoľko tento majetok nikdy
v BSM ani nebol. Za finančné prostriedky z predaja zabezpečil nové stroje a iné hnuteľné veci pre
účely podnikania. Žalobca pritom nijakým spôsobom nerozporuje, že rodinný dom nachádzajúci sa na

pozemku nepatrí do BSM, avšak pozemky a prístavba, ktorá je v štádiu rozostavania, patria inému
subjektu a nie sú súčasťou masy BSM.

9. V časti odvolania o nesprávnom právnom posúdení veci odvolateľ uviedol, že žalobkyňa sa návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia domáha niečoho, čo zjavne do BSM manželov nepatrí a netvorí

jehosúčasť.Odvolateľzdôraznil,ženadobudnutie(vpodaníbližšieneoznačených)pozemkovslúžiacich
výkonupovolanianespadádoBSMapretosúdvecnesprávneprávneposúdil.Nedošlopretoknaplneniu
podmienok a predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež sa neosvedčila potreba
neodkladnej úpravy a súd nesprávne procesným postupom zistil, že je potrebná takáto neodkladná
úprava, ak vychádzal z dôkazov poskytnutých žalobkyňou. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán

pritom nie je potrebná, neexistuje ani reálna hrozba obavy, ani naliehavý právny záujem.

10. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalovaného navrhla, aby
odvolacísúdvcelomrozsahupotvrdilnapadnutéuznesenieažalobkynipriznalnáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100%.

11. K údajnému nesprávnemu zisteniu skutkového stavu uviedla, že jej pocity, ktoré sú výsledkom
dlhodobej manipulácie zo strany žalovaného a jeho psychického nátlaku rozhodne nie sú iba domnelé.
Sú následkom spolunažívania strán, ktorého základom od začiatku bolo manipulatívne správanie o 20
rokov staršieho muža k dievčaťu. Tieto skutočnosti však nesúvisia priamo s predmetom tohto konania.

Napriek tomu žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sa zoznámila cez internet, keď mala 14 rokov
a navštevovala 8. ročník základnej školy. V čase návštevy 9. ročníka ako 15-ročná so
žalovaným otehotnela a vo februári 2016 sa im narodila dcéra F., čo bolo dôvodom prečo strany uzavreli
manželstvo s povolením súdu, nakoľko žalobkyňa mala v tom čase 16 rokov. Žalovaný žalobkyňu
nepodporoval v ukončení štúdia, napriek tomu študovala ďalej externe, avšak tretí ročník v dôsledku

druhého tehotenstva nezvládla ukončiť. Žalobkyňa tak uprednostnila rodinu pred štúdiom. V roku 2020
sa rozhodla do školy vrátiť, avšak žalovaný apeloval na žalobkyňu, že si to neželá a má sa venovať
rodine. Žalobkyňa mu vyhovela a štúdium prerušila a doposiaľ nemá ukončené stredoškolské vzdelanie.
Žalobkyňa sa úplne podrobila žalovanému, pričom žalovaný cielene budoval v nej pocit závislosti
s cieľom, aby bola „poslušnou manželkou“.

12. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do BSM.
Skutočnosť, že žalovaný podniká ako živnostník a samostatne hospodáriaci roľník, vo vzťahu k danému
majetku je bezpredmetná. Platí, že ak jeden z manželov počas manželstva kúpi nehnuteľnosť, táto savo všeobecnosti stáva súčasťou BSM. Jediné výnimky sú obsiahnuté v § 143 OZ, ide aj o veci, ktoré
podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania jedného z manželov. Predmetné nehnuteľnosti ale nikdy
neslúžili na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, práve naopak, užívala ich žalobkyňa spolu so

žalovaným a spoločnými deťmi za účelom bývania a vytvorenia spoločnej domácnosti. Nehnuteľnosti
sú v zastavanom území obce, preto úvahy žalovaného o ich využití na poľnohospodársku výrobu sú
zavádzajúce. Pozemky boli zapísané na žalovaného v čase, keď samostatne hospodáriacim roľníkom
nebol (osvedčenie získal až 20.8.2019). Je pravdou, že v čase, keď zabezpečoval vklad vlastníckeho
práva k pozemkom, bol živnostníkom, avšak nikdy neslúžili na výkon živnostenskej činnosti žalovaným.

V časti pozemkov, konkrétne parc. č. 163/34 a 117/9 boli financované aj z prostriedkov žalobkyne,
ktoré získala od svojej matky. Od začiatku manželstva strany riešili projekt rodinného domu, čo vyplýva
aj z priloženej vzájomnej komunikácie. Žalovaný dňa 20.2.2017 poslal žalobkyni viaceré projekty ich
budúceho rodinného domu z nákresov ktorých nevyplýva, že by žalovaný mal záujem a chcel na
týchto nehnuteľnostiach vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť. Práve naopak, v tejto súvislosti
poukázala na správu žalovaného žalobkyni v prílohe podania, v ktorom hovorí o ich spoločnom domčeku

na daných pozemkoch. Manželia spoločne počas manželstva budovali rodinný dom, ktorý bol následne
skolaudovaný. Podľa žalobkyne sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovaného, že mal záujem do
vlastníctva nadobudnúť aj vedľajší pozemok so zámerom vytvorenia krátkodobého ubytovania pre tretie
osoby. V roku 2019 pred kolaudáciou prvej časti domu sa strany spoločne dohodli, že kúpia vedľajší
pozemok parc. č. 117/2 a rodinný dom rozšíria, nakoľko žalovanému sa nadpriemerne darilo v podnikaní.

Žalobkyňa si pravidelne odkladala finančné dary od rodiny a tieto prostriedky potom použila na
nadobudnutienehnuteľnosti.Časťkúpnejcenyzaparc.č.117/2uhradilažalobkyňazosvojhobankového
účtu, o čom ako dôkaz pripojila výpis. Žalobkyňa sa niekoľkokrát domáhala zápisu na LV, avšak žalovaný
tvrdil, že to vyriešia neskôr, po kolaudácii. V júni 2022 sa začalo s výstavbou prístavby rodinného
domu, kde bol vybudovaný bazén, hoby miestnosť, garáž a dve izby, pričom stavba bola dokončená

v roku 2023, ale dosiaľ nie je skolaudovaná. Napokon žalovaný bez súhlasu žalobkyne previedol
vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 117/2 a 117/9 v prospech obchodnej spoločnosti F. G. s cieľom,
aby pozemky neboli predmetom vyporiadania BSM po rozvode strán. Podľa žalobkyňou pripojenej
komunikácievyplýva,žepredmetnénehnuteľnostineslúžilinavýkonpodnikateľskejčinnostižalovaného,
ale na užívanie celej rodiny pre zabezpečenie jej bytových potrieb, preto nehnuteľnosti nepatria do BSM.

Žalobkyňa sa pritom vždy zaujímala o podnikanie žalovaného, pravidelne mu pomáhala a to už od roku
2018, čo má vyplývať ňou pripojenej komunikácie.

13. K odvolateľom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobkyňa uviedla, že
s argumentáciou žalovaného nesúhlasí, keďže je zrejmé, že rodinný dom celkom určite neslúžil

len pre potreby žalovaného, prístavba rodinného domu na parc. č. 117/2 rovnako neslúži na výkon
podnikateľskej činnosti, keďže je zrejmé, že sa tam nachádza bazén, hoby miestnosť, garáž a dve
miestnosti ako zázemie rodinného domu. Pozemky, na ktorých sa nachádzajú tieto stavby rovnako
neslúžia na výkon podnikateľskej činnosti a rovnako tak záhrada, ktorá slúži potrebám rodiny.
Skutočnosť, že žalovaný počas manželstva bez súhlasu žalobkyne previedol nehnuteľnosti, na ktorých

nikdy nevykonával podnikateľskú činnosť a ktoré slúžili výlučne rodine, zakladá reálnu hrozbu, že sa
tak bude správať aj vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam na ujmu žalobkyne. Podľa žalobkyne súd
v napadnutom uznesení dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

14. Žalovaný vo svojej replike uviedol, že žalobkyňa bola tá, ktorá si žalovaného vyhliadla ako

solventného muža, ktorý jej mohol zabezpečiť život, ktorý chcela, teda nepracovať a užívať si jeho
peniaze. Trvá na tom, že žalobkyňa sa nikdy nezaujímala o podnikanie žalovaného, jej pomoc, resp.
práca pre spoločnosť bola zanedbateľná a trvala len pár dní. Podľa žalovaného vyjadrenie žalobkyne
obsahuje trestuhodné množstvo výmyslov a fabulácií. Strany sa spoznali, keď mala 15 a nie 14 rokov,
ako to ona uvádza, avšak pri stretnutí deklarovala, že má 18 rokov. Nie je pravdou, že by žalovaný

žalobkyňu nepodporoval v ukončení štúdia, naopak, on jej platil náklady diaľkového štúdia a ona sa
miesto štúdia venovala iným mužom. Jediný človek, kvôli ktorému žalobkyňa nemá ukončenú školu je
ona sama, nakoľko pred vzdelaním uprednostňovala chlapov. Javí sa veľmi pravdepodobné, že práve
tým, že „len rodila“ si zabezpečovala svoju budúcnosť prostredníctvom budúceho výživného na maloleté
deti a následne prospechu z vyporiadania BSM. Okrem toho sama žalobkyňa sa prezentuje tým, že

vzťah so žalovaným je vlastne jej celoživotnou kariérou.

15. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že pozemok, na ktorom v súčasnosti stojí rodinný
dom, nadobudol kúpnou zmluvou pol roka po svadbe, avšak bol by ho nadobudol skôr, keby nenastalikomplikácie na strane predávajúceho. Žalobkyňa v čase jeho kúpy vo svojich 17-tich rokoch nemala
možnosť disponovať akoukoľvek hotovosťou na nadobudnutie spoločného majetku. Žalovaný opätovne
zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli nadobudnuté za účelom výkonu jeho

podnikateľskej činnosti z príjmov dosiahnutých v rámci jeho podnikania a pri ich nadobúdaní bolo
zámerom žalovaného využiť tieto pozemky na poľnohospodársku činnosť, konkrétne založenie
orechového sadu a vybudovanie prevádzkového zázemia. Žalovaný nikdy nerozporoval, že rodinný dom
je súčasťou BSM. Oproti tomu všetky ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom podania žalobkyne
a ďalšie boli nadobúdané výlučne zo zdrojov žalovaného za účelom výkonu jeho povolania, teda sú

súčasťou jeho podnikateľského majetku. Ako dôkaz v tejto súvislosti označil zápisnicu z pojednávania
vo veci 111Pc/4/2024 zo dňa 3.6.2025. Tieto pozemky žalobkyňa nikdy neužívala ako vlastné, neslúžili
na bývanie, ani domácnosť, ale boli zahrnuté do podnikateľského zámeru žalovaného, pričom náklady
s nimi spojené financovala výlučne spoločnosť F., G.. Tieto nehnuteľnosti sú vedené vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, nikdy neslúžili ako spoločný rodinný majetok, ich užívanie žalobkyňou s deťmi
bolo len dôsledkom faktu, že žalovaný jej poskytol bývanie v rámci rodiny, z toho však nemožno

vyvodzovať vlastnícke právo. Parc. č. 117/2 je pritom stále vedená ako orná pôda.

16. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zásadne nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že sa finančne
podieľala na nadobudnutí nehnuteľností uvedených v konaní, keď v tom čase nedisponovala žiadnymi
finančnými prostriedkami a ani nepreukázala ich existenciu. Tvrdenie, že kúpna cena bola sčasti

financovaná z darov od matky žalobkyne, je nepodložené a účelové. Rodičia žalobkyne sa nikdy
nepodieľali na financovaní nehnuteľností a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by disponovali majetkom
umožňujúci takýto zásah. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na výpis z bankového účtu žalobkyne, túto sumu
dal žalobkyni žalovaný v hotovosti, aby peniaze následne po vložení na bankový účet previedla na
účet predávajúceho. Žalobkyňa bola v tom čase bez vlastného príjmu, bez ukončeného vzdelania plne

odkázaná na zabezpečenie zo strany žalovaného. Je preto nepravdepodobné, že by mala akúkoľvek
reálnu schopnosť prispieť na kúpnu nehnuteľností, čo zároveň vyvracia tvrdenie o spoluvlastníckych
ambíciách.Vtejtosúvislostižalovanýzdôraznil,žeBSMvovzťahukdomuapozemku,naktoromrodinný
dom stojí (parc. č. 117/16) nerozporujú. Komunikácia medzi manželmi, na ktorú žalobkyňa odkazuje, je
vytrhnutá z kontextu.

17. Tvrdenia o tom, že žalobkyňa pomáhala žalovanému, ktoré podložila fotografiou za pracovným
stolom, ešte neosvedčuje aktívne podieľanie sa na chode podnikania žalovaného, pričom žalobkyňa
vykonávala prácu pre žalovaného presne dva dni. Nie je pravdou, že žalovaný robí kroky vedúce
k zníženiu masy BSM a podobne, len chráni svoje podnikateľské aktivity z dôvodu, že žalobkyňa

má stále väčšie nároky. To, že žalovaný predal pozemok (v podaní bližšie nešpecifikovaný), ktorý
eviduje v majetku svojho podnikania, neznamená, že vyvádza majetok z BSM, nakoľko tento majetok
nikdy v BSM nebol. Žalobca nijakým spôsobom nerozporuje, že rodinný nachádzajúci sa na pozemku
nepatrí do BSM (poznámka odvolacieho súdu: zrejme patrí), avšak pozemky a prístavba, ktorá je
v štádiu rozostavania, nie sú súčasťou masy BSM. Žalovaný má za to, že nadobudnutie pozemkov

slúžiacich výkonu povolania nespadá do BSM a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že žalobkyňa neosvedčila
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko jej predložené dôkazy sú
vytrhnuté z kontextu, netýkajú sa danej veci a v konečnom dôsledku žalovaný deklaroval, že nepopiera
existenciu BSM vo vzťahu k rodinnému domu a pozemku pod týmto domom, avšak ostatné sporné

pozemky slúžia výlučne pre podnikateľské aktivity žalovaného a sú majetkom v podnikaní. V tejto
súvislosti preto nedošlo k naplneniu podmienok a predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 324 a nasl. CSP, taktiež sa neosvedčila potreba neodkladnej úpravy, neexistuje reálne
hrozba obavy, ani naliehavý právny záujem, ktorý žalobkyňa reálne nepreukázala, iba domnienkami,
na ktorých nemôže byť obsah neodkladného opatrenia postavený, pričom neexistuje ani iný dôvod na

takúto úpravu. Účtovné doklady, zmluvu o budúcej zmluve a ďalšie listiny žalovaný predloží dodatočne.

18. Žalobkyňa vo svojom následnom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalobcu uviedla, že
absurdné vyjadrenia o tom, že dieťa v pubertálnom veku je schopné sofistikovane vyhľadať solventného
človeka, aby si zabezpečilo do budúcnosti pohodlný život, nie sú hodné ani komentára. Žalovaný

si zamieňa postavenie faktickej obete s útočníkom. Z predtým pripojenej zápisnice z pojednávania
3.6.2025 vyplývajú zasa skutočnosti o nezdravom vzťahu žalovaného k žalobkyni, o jeho vzniku
a jeho vývoji. Rozhodne z toho nie je možné vyvodiť žiadne sofistikované správanie dospievajúceho
dieťaťa k dospelému mužovi, ako to prezentuje žalovaný vo vyjadrení. Ak žalovaný ponižuje pomocžalobkyne žalovanému pri jeho podnikaní na konštatovanie, že táto nemala žiadny prínos, ak je
schopný presvedčovať súd o tom, že žalobkyňa si zabezpečovala svoju budúcnosť tým, že „len rodila“
a že stretnutie žalobkyne so žalovaným predstavuje jej „celoživotnú kariéru“, ide o klasický prejav

sexizmu a rodovej nerovnosti, ku ktorej sa naša demokratická spoločnosť rozhodne nehlási a nemá ani
oporu v ústavnoprávnych princípoch. Predmetom tohto súdneho konania nie je riešenie vzájomného
psychologického a sociálneho vzťahu sporových strán. Žalobkyňa sa rozhodne nestretávala so žiadnymi
mužmi, ani by to nebolo dosť dobre možné, keďže „len rodila“, ako to tvrdí žalovaný a starala sa
o domácnosť a maloleté deti.

19. Prioritne žalobkyňa poukázala na to, že predmetom tohto konania nie je ustalovanie masy BSM, ani
ktorázostráninvestovalazvlastnýchprostriedkovnadobudnutéhomajetkudoBSM,aničizospoločných
prostriedkov sa investovali peňažné prostriedky do majetku. Žalobkyňa ale trvá na tom, že nehnuteľnosti
vedené na LV č. XXX v kat. úz. D. E. patria do BSM a v tomto smere podala aj osobitnú žalobu. V tomto
konaní je nelogické a hlavne nesprávne, aby si súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

ako prejudiciálnu otázku riešil, či nehnuteľnosti ne/patria do BSM a podľa toho rozhodoval, či potvrdí
nariadené neodkladné opatrenie alebo nie, resp. či tu existuje potreba neodkladného opatrenia. Preto
trvá na tom, že argumentácia žalovaného v tomto smere nemá priamy vecný súvis s prejednávanou
vecou. Ohľadom parc. č. 117/9 poukázala na to, že pôvodne mala výmeru 437m2 a po podaní návrhu
na rozvod si žalovaný nechal urobiť geometrický plán, ktorým sa výmera zmenšila na súčasných

279m2. Parc. č. 117/2 strany kupovali spoločne, pričom časť kúpnej ceny uhradila žalobkyňa zo svojho
účtu a nie je pravdou, že by pred prevodom túto sumu žalovaný odovzdal žalobkyni. Z komunikácie,
ktorú žalobkyňa predložila vyplýva, že parc. č. 117/2 sporové strany nikdy neplánovali využívať na
podnikanie žalovaným. Naopak pozemok mal byť využitý na vybudovanie prístavby bazéna, k čomu
aj došlo. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovanému pomáhala s podnikaním. Nesúhlasí s argumentáciou

žalovaného, že nevyvádza majetok z BSM. Je faktom, že predmetný majetok bol nadobudnutý počas
BSM a preto žalobkyni svedčí právna domnienka, že patrí do BSM. Pokiaľ by žalovaný nesledoval zámer
znížiť masu BSM, potom by predmetný nehnuteľný majetok v čase rozvodového konania neprevádzal
v prospech obchodnej spoločnosti. Úvaha žalobkyne, že žalovaný bude prevádzať aj ďalší majetok, je
preto namieste. V závere žalobkyňa uviedla, že trvá na tom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Žalovaný v nadväznom vyjadrení k predchádzajúcemu vyjadreniu žalobkyne uviedol, že na osobu
žalobkyne poukazoval len z dôvodu, že so žalovaným, ako aj s celým svojim okolím manipuluje, aby
získala prospech výlučne pre seba a najmä z dôvodu obavy, nakoľko žalobkyňa ho vykresľuje ako

manipulátora, ktorý ju psychicky týral. Žalovaný zásadne odmieta tvrdenia žalobkyne o tom, že by
ju akýmkoľvek spôsobom sociálne izoloval, naopak, žalobkyňa mala počas manželstva plnú slobodu,
žalovaný jej nikdy nebránil v kontakte s okolím.

21. K charakteru nadobudnutých nehnuteľností žalovaný uviedol, že boli nadobudnuté v roku 2019

výlučnezaúčelomrozšíreniajehopodnikaniaakosamostatnehospodáriacehoroľníka,pričomzámerom
bola kúpa vedľajšieho pozemku za účelom vybudovania orechového sadu. Samotný predmetný (v
podaní bližšie neoznačený) pozemok nikdy nebol kúpený ako spoločný majetok rodiny, ale výlučne
ako podnikateľský majetok. Pôvodný zámer (orechový sad) sa síce neuskutočnil, no hľadalo sa ďalšie
využitie – tým bola následne realizovaná prístavby, ktorá bola financovaná výlučne cez spoločnosť

žalovaného F., G., ktorá hradila všetky náklady a práce súvisiace so stavbou, čo preukazuje aj
uzatvorená zmluva žalovaným v postavení SZČO a spoločnosťou F. G. a samotná kolaudácia. V tejto
súvislosti ako dôkaz označil predmetnú zmluvu o budúcej zmluve a účtovné doklady, faktúry a bločky
z výstavby na roky 2022 a 2023. I na samotnej výstavbe a zveľaďovaní stavby sa podieľali práve
zamestnanci spoločnosti F., G., o čom pripojil čestné vyhlásenia zamestnancov. Je preto nepochybné,

že ani predmetný (v podaní bližšie nešpecifikovaný) pozemok, ani stavba na ňom nepatria a nikdy
nepatrili BSM strán. Vyššie uvedený účel je zrejmý aj charakteru pozemkov a to konkrétne parc. č. 117/2,
ktorá je vedená ako orná pôda. Fotografie, ktoré navrhovateľka predložila, nesvedčia o jej vlastníckom
alebo spoluvlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti, zachytávajú spoločenské podujatia, ktoré
boli organizované pre zamestnancov spoločnosti a ich rodiny. Ako dôkaz žalovaný pripojil fotografie

zo spoločenských udalostí zamestnancov spoločnosti F., G.. Žalovaný zopakoval, že do katastra sa
nezapisujeúdajoživnostenskomoprávnenífyzickejosobyapretobolinehnuteľnostievidovanénameno
žalovaného.Žalobkyňalentvrdí,žefinančnýmiprostriedkaminakúpupozemkovdisponovala,avšakbez
akéhokoľvek relevantného dôkazu. Žalovaný odmieta tvrdenia o účelovom vyvádzaní majetku z BSM,keďže dotknuté pozemky nikdy v BSM neboli. K tvrdeniam, že dom slúžil potrebám rodiny uviedol,
že to, že nehnuteľnosť (bližšie neoznačená) bola aj využívaná pre potreby rodiny pre usporiadanie
osláv, večierkov a podobne ešte nevylučuje, že ide o nehnuteľnosti vytvorené pre podnikateľský účel,

čo žalobkyňa nevyvrátila.

22. V závere vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd pri rozhodovaní prihliadal výlučne na právne
relevantné skutočnosti, a nie na subjektívne hodnotenia vzťahu sporových strán. Potreba dočasnej
úpravy pomerov strán sporu podľa neho nie je daná, neexistuje reálna hrozba obavy, ani naliehavý

právny záujem, ktorý žalobkyňa reálne nepreukázala. Vzhľadom na to podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia neboli dané, nehnuteľnosti nepatria do BSM, žalobkyňa sa na ich nadobudnutí
nijako nezúčastnila a tvrdenia o spolufinancovaní nie sú hodnoverné, ani preukázané. Vo zvyšku sa
pridržiava odvolania a vyjadrenia, ktoré je súčasťou súdneho spisu.

23. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 388 CSP).

25. Predmetom konania je návrhom uplatnený nárok žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
v rozsahu výroku I. preskúmavaného vyhovujúceho uznesenia.

26. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale
i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo v intenciách podaného odvolania žalovaného posúdiť, či boli

splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle súdom prvej inštancie
aplikovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP.

27. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho

právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

v intenciách podaného odvolania dopĺňa iba nasledovné:

28. V úvode odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania podľa návrhu sú
výlučne nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 117/16 a dva pozemky parcely registra
C č. 117/16 a č. 163/34 v kat. úz. D. E., obec D. E., okres Trnava, ktoré sú na LV č. XXX vedené

vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia sa netýka
susediacich a súvisiacich parciel č. 117/9 a 117/2, žalovaným na základe vkladu povoleného dňa
10.3.2025 prevedených na spoločnosť F., G., ktorej je žalovaný jediným konateľom a spoločníkom.
V dôsledku toho argumentácia strán v podaniach predložených v odvolacom konaní týkajúca sa týchto
parciel č. 117/9 a 117/2 je nenáležitá a bezpredmetná.

29. Žalovaný pritom vo svojej replike výslovne uviedol a zdôraznil, že vo vzťahu k domu a pozemku, na
ktorom rodinný dom stojí (teda k parc. č. 117/16) bezpodielové vlastníctvo manželov nerozporuje. Bolo
preto dôvodné vychádzať z nesporných a zhodných tvrdení strán, (§ 186 ods. 2 CSP) že rodinný domsúp. č. XXX postavený na parc. č. 117/16 a pozemok parc. č. 117/16 pod týmto rodinným domom patria
do BSM strán. Vo vzťahu k parc. č. 163/34, ktorá je predzáhradkou s chodníkom k domu a príjazdovou
cestou do garáže, ktorá v podstate z troch strán obkolesuje parc. č. 117/16, na ktorej stojí predmetný

rodinný dom, sa žalovaný osobitne a výslovne nevyjadruje. Z kontextu jeho odvolacích podaní vyplýva,
že svoju argumentáciu smeruje najmä vo vzťahu k parc. č. 117/9 a 117/2, na ktorej stojí prístavba
predmetného rodinného domu, ktoré ale netvoria predmet tohto konania. Vzhľadom na predmet konania
a zároveň s poukazom na hospodárnosť občianskeho súdneho konania zakotvenú v čl. 17 Základných
princípov CSP, sa odvolací súd odvolacou argumentáciou strán k parc. č. 117/9 a 117/2 nezaoberal.

Zároveň pre toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantný spôsob a okolnosti
zoznámenia sa strán, prípadne priebeh ich manželstva, ako na to poukazovali strany.

30.Keďžežalobkyňapresvojúspechvtomtokonanímusíosvedčiťdôvodnosťatrvanienároku,ktorému
má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana (§ 326 ods. 1 CSP), jej povinnosťou bolo osvedčiť,
že dané nehnuteľnosti patria do BSM strán, i keď je v LV č. XXX zapísané, že ich výlučným vlastníkom

je žalovaný. Z osvedčeného obsahom spisu vyplýva, že manželstvo strán bolo uzavreté dňa 18.7.2016.
Z pripojeného LV č. XXX vyplýva, že nehnuteľnosti boli nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy, pričom
vklad bol povolený dňa 13.10.2017 a kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.12.2020. Z uvedeného je zrejmé a bolo aj nesporné, že všetky dotknuté nehnuteľnosti boli
žalovaným nadobudnuté za trvania manželstva strán.

31. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (BSM) je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý
z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú veci
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

32. Predmet oddeleného majetku manželov podľa výslovného znenia citovaného ustanovenia tvoria aj

veci, ktoré slúžia výkonu povolania jedného z manželov. Predpoklad vyňatia takejto veci z BSM bude
naplnený iba za splnenia podmienky, že vec je podľa svojej povahy schopná slúžiť výkonu povolania
a zároveň, že vec na tento účel (výkon povolania) aj skutočne slúži a že vec slúži výlučne iba jednému
z manželov. Za splnenia uvedených podmienok vec, bez ohľadu na svoju hodnotu aj bez ohľadu na to,
z akých prostriedkov bola získaná, do BSM nepatrí a je vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorého

výkonu povolania slúži (R 42/1972). Výkonom povolania v zmysle citovaného ustanovenia sa pritom
rozumie tiež výkon povolania osobou samostatne zárobkovo činnou. Ak citované ustanovenie používa
termín „podľa svojej povahy slúži“, je potrebné vychádzať z toho, na aký účel vec v súlade s vôľou oboch
manželov skutočne slúži a nie z predpokladaného účelu jej využitia. Vec musí skutočne slúžiť výkonu
povolania jedného z manželov, nestačí ak by tomuto účelu iba mohla slúžiť (R 70/1965). Ak bude za

trvania manželstva kúpená vec, ktorá by podľa svojej povahy mohla slúžiť výkonu povolania jednému
z manželov, avšak vec nebude jedným z manželov takto skutočne užívaná, nestane sa výlučným
vlastníctvom tohto manžela.

33. Opierajúc sa o citované zákonné ustanovenie, s poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické

východiská, vychádzajúc z osvedčenej skutočnosti, že predmetný rodinný dom súp. č. XXX a priľahlé
parcelyč.117/16aparc.č.163/34,tvoriacekomplexdomovýchnehnuteľností,boliužívanérodinoustrán
na bývanie a nikdy neslúžili výkonu povolania žalovaného, bez ohľadu na ním tvrdený ani nepreukázaný
iný zámer, odvolací súd uzatvára, že dotknuté nehnuteľnosti netvoria výnimku v zmysle citovaného
§ 143 OZ a nepatria do výlučného vlastníctva žalovaného. Dané nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania

manželstva žalovaným potom patria do BSM strán.

34. S poukazom na vyššie uvedené je potom irelevantná a pre rozhodnutie danej veci nerozhodujúca
argumentácia žalovaného, že nehnuteľnosti žalovaný nadobudol rok po uzavretí manželstva so
žalobkyňou,ktoráhouzatváralaako17-ročná,pričomnedisponovalafinančnýmiprostriedkamianemala

vedomosti o podnikateľských aktivitách žalovaného. Rovnako je bez významu tvrdenie žalovaného, že
nehnuteľnosti nadobudol „v rámci svojho podnikania“, že mal zámer – úmysel na pozemkoch podnikať
i to, že nehnuteľnosti boli zakúpené z príjmov žalovaného získaných z podnikania. Právne bez významu
pre rozhodnutie o nariadenie neodkladného opatrenia je aj to, či sa žalobkyňa finančne podieľala nanadobudnutí nehnuteľností. Nie je rozhodujúce za akým účelom, s akým úmyslom, s akým zámerom
boli predmetné nehnuteľnosti kúpené, rozhodujúce je akému účelu slúžia, resp. či ne/slúžia výkonu
povolania žalovaného.

35. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia
bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že dotknuté nehnuteľné veci: - rodinný dom súp. č. XXX,
pozemky parc. č. 117/16 a č. 163/34 nadobudnuté za trvania manželstva strán žalovaným, neslúžia
a nikdy neslúžili výkonu povolania žalovaného, preto nie sú vyňaté z BSM strán a tvoria jeho súčasť.

Zároveň bolo osvedčené, resp. preukázané, že žalovaný, ktorý je resp. bol ako výlučný vlastník
dotknutých nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, po začatí rozvodového konania previedol
susediace nehnuteľnosti parc. č. 117/9 a 117/2 na obchodnú spoločnosť F., G., ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom, čím je osvedčená i bezprostredná hrozba odôvodňujúca potrebu neodkladnej
úpravy pomerov navrhnutým spôsobom. Na základe uvedeného boli osvedčené základné predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, ktorému sa má

neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ako aj potreba bezodkladne upraviť pomery. V danom
prípade boli zároveň splnené aj všetky ostatné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
tak ako ich prvoinštančný súd správne analyzuje v závere ods. 7 preskúmavaného uznesenia, na ktorý
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

36. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného
uznesenia súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného,
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správne, včítane výrokov
II. o trvaní neodkladného opatrenia, III. o poučení žalovaného a IV. o náhrade trov prvoinštančného

konania, odvolacími dôvodmi ani osobitne nenapadnutých, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

38. V odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v
zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP
rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Odvolací súd preto žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalovanému.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V

dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).