Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124324100
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124324100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia

senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 1201/20 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 489,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV, č.k. 55C/18/2024-74 zo dňa 7. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 55C/18/2024-74 zo dňa 7. mája

2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 55C/18/2024-74 zo dňa 7. mája 2025 zaviazal žalovanú
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 489,99 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne zo sumy
489,99 eur od 06.06.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 08.02.2024 došlo v D. k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. K. J., ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bola spoločnosť A. S..X..F.. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo, za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 24.04.2024,
na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval

od 24.04.2024 do 07.05.2024; teda až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou,
po ktorú dobu nemohol poškodený disponovať motorovým vozidlom z dôvodu vzniku škody. Po dobu
trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo, a nájom náhradného motorového
vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 22.05.2024 na sumu 1.628,29 eur bez DPH za 14
dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom

náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Poškodený odplatne
postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej, titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcouz vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.05.2024 mu
vzniklavočižalovanejpohľadávkavovýške1.628,29eurbezDPH,ktorejpostúpeniepoškodenýoznámil
žalovanej. Následne ju vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla,

ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaná mu dňa 22.05.2024 poskytla poistné
plnenie vo výške 1.138,30 eur, pričom poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe svojvoľných
výpočtov. Vzhľadom k tomu, že mu žalovaná neposkytla poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
jeho pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo,
používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku

škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je aktívne vecne legitimovaný na zaplatenie dlžnej
sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla, vyplývajúcimi z vyššie
uvedenej faktúry, a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené
sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi, ktoré mu bola povinná
poskytnúť najneskôr do 05.06.2024 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej
udalosti dňa 21.05.2024 (podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia).

3. Žalovaná uviedla, že vzhľadom na typ zapožičaného vozidla zn. I. V. považuje za primeranú
dennú sadzbu prenájmu vozidla sumu 94,- eur; žalobcom uplatnená denná sadzba prenájmu takéhoto
vozidla vo výške 136,- eur s DPH je neprimeraná. V tejto súvislosti predložila cenníky iných požičovní
motorových vozidiel. Uviedla, že v zmysle jej Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.05.2024 priznala

poškodenému poistné plnenie vo výške 1.138,30 eur; poškodenému neposkytla poistné plnenie za
neprimerane vyúčtovanú dennú sadzbu za prenájom náhradného motorového vozidla. Poukazuje na
cenníky iných požičovní motorových vozidiel, z ktorých vyplýva, že priznanie ceny nájmu vo výške
94,- eur s DPH za deň, v kategórii vozidiel I. V. (rovnaká kategória vozidla ako prenajaté náhradné
vozidlo) bolo adekvátne a v súlade s judikatúrou súdov SR. Navyše aj sám žalobca ako autopožičovňa,

v skutkovo obdobnom prípade za nájom náhradného vozidla rovnakej značky I. V., fakturoval len čiastku
94,- eur s DPH. V predmetnom spore však žalobca fakturoval omnoho vyššiu čiastku vo výške 136,-
eur. Medzi jednotlivými vystavenými faktúrami je obdobie len niekoľkých dní, sú teda z úzkeho časového
rozmedzia a nemali by sa preto takto rozchádzať vo fakturovanej čiastke. Sám žalobca svojim konaním
potvrdil,žecenanájmuvovýške94,-eurjeprimeraná,keďžecenanájmuvovýške136,-eurjeodklonom

aj od žalobcom bežne účtovanej výšky nájmu za motorové vozidlo I. V..

4. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že ak sa žalovaná odvoláva na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, účelovo skúmala vzorku trhu s čo najnižšou
výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jej tvrdeniam. Prieskum trhu prostredníctvom internetu

nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom
náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej
cene a či je uvádzaná cena finálna. Výška denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy,
konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného
motorového vozidla, preto bola výška denného nájomného vozidla v danom prípade stanovená na sumu

136,- eur. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil prehľad cien denného nájmu porovnateľných
vozidiel v regióne D. - (i) W. W. poskytuje prenájom porovnateľného motorového vozidla s náhradným
vozidlom K. V. vo výške 132,- eur s DPH a podľa cenovej ponuky spoločnosti (ii) X..sk predstavuje denné
nájomné za prenájom vozidla W. H. sumu vo výške 119,- eur bez DPH, resp. 142,80 eur s DPH. Podľa
cenníka spoločnosti (iii) sa-cars.sk predstavuje cena denného nájmu totožného vozidla s poškodeným

vozidlom v kategórii S. - stredná trieda, K. J. sumu vo výške 150,- eur s DPH. Ďalej predložil cenník z
portálu spoločnosti (v) prestige-sk.eu ktorá ponúka prenájom vozidla totožného s poškodeným - K. J.
za sumu vo výške 150,- eur. Žalobca neakceptuje cenníky, ktoré do konania predložil žalovaný, nakoľko
tieto cenníky sú z autopožičovní, ktoré sa nachádzajú v I., a teda žiadnym spôsobom neodzrkadľujú ceny
nájmov vozidiel v uvedenom mieste, tak ako uvádza žalovaný. Žalovaný taktiež do konania predložil

faktúru, ktorú vystavil žalobca s odvolávaním sa na nižšiu cenu prenájmu totožného náhradného
vozidla. Žalobca k tomu uvádza, že cena prenájmu náhradného vozidla sa odvíja od typu a kategórie
poškodeného vozidla. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádza pravdepodobne tiež z ceny
stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové
okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa

odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo
prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca však nie je
klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je
rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvaniaopravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je
možné,avšakvčaseuzavretianájomnejzmluvyžalobcaspoškodenýmsúvpozícii,kedydobuprenájmu
nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania

opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia
za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného.
Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni,
by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s
nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu

odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné
nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá
doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady
na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z judikatúry vyplýva, že
poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať
najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi

požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Pokiaľ žalovaný poukazuje na akési stanovisko NBS,
predmetný dôkaz nemá podľa názoru žalobcu nijakú právnu relevanciu v tomto alebo iných súdnych
konaniach, a z toho dôvodu ho považuje za irelevantný.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobca predložil cenníky z webových portálov spoločností W..sk,

X..sk, S.-T..sk W. Z.-sk.C.. Žalovaná spochybňuje predložené cenníky, nakoľko má za to, že nie sú z
obdobia kedy bol nájom náhradného vozidla uskutočnený, ale sú novšieho dáta. Sú teda s ohľadom
na infláciu s vyššími sumami ako žalovanou priznaná hodnota denného nájmu na úrovni 95,- eur. Čo
sa týka konkrétne cenníka spoločnosti W., žalobca uvádza hodnotu za jeden deň nájmu vo výške 132,-
eur. Pri zohľadnení dĺžky nájmu 14 dní však spoločnosť W. poskytuje vozidlo zn.: K. V. za sumu 1.260,-

eur, t. j. 90,- eur za jeden deň. Ide teda o ešte nižšiu sumu denného nájmu ako priznala žalovaná.
Ako vyplýva z cenníka spoločnosti X., predloženého žalobcom, pri zohľadnení dĺžky nájmu v trvaní 14
dní, je pre túto kategóriu uvedená suma 89,- eur, t.j. opätovne nižšia suma ako priznaná žalovanou
na úrovni 95,- eur. Rovnako v prípade obchodnej spoločnosti S.-T. je cena pri dlhšom nájme znížená
až na sumu 100,- eur za deň nájmu. Žalobca zjavne účelovo predložil ako dôkaz v konaní len časť

webovej stránky spoločnosti Z. X.-W.-T., keďže pri dĺžke nájmu 8-14 dní je pri vozidle K. J. uvedená
suma len 109,- eur namiesto žalobcom tvrdenej sumy 150,- eur. Táto suma bola ešte nižšia, keďže je
zjavné, že cenník sa ku dňu 07.01.2025 menil a sumy sa navyšovali. Na základe vyššie uvedených
skutočností je zjavné, že cenníky predložené žalobcom nielen nepreukázali ním tvrdené skutočnosti, ale
sú dokonca na prospech žalovanej, keďže dokazujú primeranosť dennej sadzby priznanej žalovanou vo

výške 95,- eur. Žalobca vo svojej replike argumentuje tým, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy poškodený
nemá vedomosť ako dlho bude potrebovať náhradné vozidlo. Žalovaná považuje takúto argumentáciu
za absurdnú, nakoľko faktúra za nájom náhradného vozidla bola žalobcom vystavená až po skončení
nájmu, a to dňa 07.04.2024. Dĺžka nájmu teda môže byť zohľadnená pri vyúčtovaní celkovej ceny nájmu
v závere doby nájmu, rovnako ako je to pri kalkulácii prípadných poškodení, spotrebe pohonných hmôt,

či počtu najazdených kilometrov. Tieto všetky okolnosti sú autopožičovni známe až po ukončení nájmu,
a následne sú aj fakturované. Z tohto dôvodu žalovaná nevidí prekážku, ktorá by mala brániť výpočtu
výšky nájmu s ohľadom na počet dní prenájmu v závere prenájmu vozidla poškodeným. Navyše už v
samotnej Zmluve o nájme náhradného vozidla zo dňa 24.04.2024 žalobca ako autopožičovňa uvádza,
že nájom náhradného vozidla sa dojednáva na dobu od 24.04.2024 do 07.05.2024. Žalobca teda mal

vedomosť o dĺžke trvania nájmu, jeho argumentácia je preto nelogická, klamlivá a fakticky nesprávna.
Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov v skutkovo podobných veciach.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2 a 4, § 11 ods. 6, ods. 7 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o PZP“), § 427 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2, § 580,
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)
a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

7. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie sumy 489,99
eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov naprenájom náhradného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej
udalosti zapríčinenej klientom žalovanej.

8. V konaní považoval súd prvej inštancie za nesporné, že dňa 08.02.2024 došlo v D. k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol poškodený, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovanej. Taktiež nebolo sporné, že vznikla poškodenému (právnemu
predchodcovi žalobcu) potreba prenájmu náhradného vozidla, nakoľko žalovaná časť sumy uhradila,

čím uznala dôvodnosť potreby prenájmu náhradného vozidla. Sporná nebola ani dĺžka nájmu. Spornou
skutočnosťou nebol ani typ prenajatého vozidla, teda súd prvej inštancie vychádzal z toho, že prenajaté
vozidlo a vozidlo poškodené boli obdobných kategórií. Spornou skutočnosťou zostala len cena za
prenájom, konkrétne suma denného nájmu.

9. Pokiaľ ide o primeranosť ceny nájmu tejto sa venovala aj rozhodovacia prax; v rozhodnutí Najvyššieho

súdu SR vydaného pod sp. zn. 3MCdo/3/2015, prišiel najvyšší súd k záveru, že skutočnú škodu,
spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku
motorového vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli
vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom
pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej

je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto je pri určení skutočnej
škody, treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a
čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s
osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.
Uvedené rozhodnutie však nezakladá povinnosť pre poškodeného v čase keď nemôže používať svoje

motorové vozidlo, aby si robil prieskum trhu a hľadal najlacnejšie vozidlo, po dobu, ktorú nemôže
používať vlastné vozidlo, a to bez vlastnej viny, a tým tak šetril finančné prostriedky poisťovne. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení ani ustanovenia Občianskeho zákonníka
neustanovuje poškodenému povinnosť vo zvýšenej miere prihliadať na výšku nákladov poisťovacej
spoločnosti, hradiacej vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku nákladov túto je nevyhnutné posudzovať v

spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno
považovať iba takú cenu, ktorá výrazne nevybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Je
potrebné vychádzať z celého cenového pásma, teda tak najnižších, ale aj najvyšších cien. Nejde teda o
cenu priemernú. Pokiaľ cena z tejto sumy nevybočuje, je potrebné ju považovať za obvyklú (uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/161/2022). Za neprimerane vysokú cenu možno považovať

iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase.
K cene prenájmu motorového vozidla obe sporové strany doložili cenníky. Cenníky predložené
žalovanou vychádzali z ceny denného prenájmu, ktorý bol nižší ako cenníky predložené žalobcom. V
prípade žalovanou predložených cenníkov sa cena denného prenájmu pri poskytnutí obdobného vozidla
v danom miesta a čase pohybovala od 90,- eur do 92,- eur s DPH. V prípade žalobcu sa predložená

cena pohybovala od132,- eur do 150,- eur s DPH.
Žalobcom požadovaný denný nájom je vo výške 136,- eur s DPH denne, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že účtovaná výška denného nájmu
je primeraná a obvyklá. Aj keď cenníky nájomného predložené žalovaným sú nižšie, ako denný nájom
účtovaný žalobcom poškodenému, súd prvej inštancie mal aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax

súdovzato,žepoškodenýniejepovinnýprinájmenáhradnéhovozidlavyhľadaťnajlacnejšiualternatívu.
Preto bol postup žalovanej, ktorá krátila poistné plnenie znížením denného nájmu, nedôvodný.
Stanovenie denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla na základe aritmetického
priemeru nemá oporu v zákone. K cenníkom predloženým žalovanou súd prvej inštancie navyše uvádza,
že sa jedná o cenníky spoločností pôsobiacich výlučne v regióne I., pričom k nájmu náhradného vozidla

prišlo v regióne D. a teda takto predložené cenníky nezodpovedajú požiadavke ceny obvyklej pre miesto,
kde k nájmu náhradného vozidla prichádza. Zároveň v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaná
poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od viacerých premenných (trvania doby nájmu,
uhradenia zálohy a pod.). Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany tvrdila, že žalobca poukazoval
v predložených cenníkoch autopožičovní len na cenu denného nájomného, pričom pri zohľadnení

skutočnej dĺžky nájmu náhradného vozidla (14 dní) by táto bola nižšia a pohyboval by sa v rozmedzí
cca 90,- eur až 110,- eur. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou
žalobcu, že pri klasických autopožičovniach je bežnou obchodnou praxou, že cena sa odvíja od
počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie vopred uviesť na ako dlho si plánuje vozidloprenajať, autopožičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje aktivity. Žalobca však nie je klasickou
autopožičovňou, účtuje si vždy skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za každý deň je rovnaká ako
za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Súd

prvej inštancie mal za to, že práve poškodený bol tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach
a nemá žiadnu zákonnú ani morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu (t.j. žalovanú) najvhodnejšiu
alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla.
Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči
žalovanému v sume 1.628,- eur a zaplatenou čiastkou 1.138,03 eur, strany v konaní nespochybňovali,

že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného
motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom
vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto
je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide

o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné
vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť
potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii,
kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.
Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré

by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody
poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu
vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla.

10. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 06.06.2024 do zaplatenia, tento

podľa názoru súdu bol zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania so
svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení
poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil
šetreniedňa21.05.2024,bolpovinnýplniťpoškodenémunajneskôrdňa05.06.2025.Nasledujúcimdňom
sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd prvej inštancie svoj právny názor podporil odkazom
na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn.: II. ÚS 263/2022.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania
proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a to z dôvodov
podľa ust. § 365 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie podľa žalovanej dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď výšku primeraného
denného nájmu posudzoval na základe vzájomne nekorešpondujúcich hodnôt z jednotlivých cenníkov.
Súd prvej inštancie porovnával ceny dennej sadzby nájmu náhradného vozidla podľa jednotlivých súm
uvedených v cenníkoch predložených žalobcom a žalovanou. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že

pri cenníkoch žalovanej bral do úvahy príslušnú dennú sadzbu pre reálny počet dní, po ktoré mal
poškodený vozidlo prenajaté, zatiaľ čo pri cenníkoch predložených žalobcom poukazoval na najvyššiu
dennú sadzbu za nájom vozidla po najnižšiu dobu (1 deň) nájmu náhradného vozidla. Takýto postup je
nepochybne vecne nesprávny.
Súd prvej inštancie odôvodnil takéto vyvodenie skutkových a právnych záverov tým, že pri uzatváraní

nájomnej zmluvy poškodený nemá vedomosť ako dlho bude potrebovať náhradné vozidlo. Žalovaná
považuje takúto argumentáciu za absurdnú, nakoľko faktúra za nájom náhradného vozidla bola
žalobcomvystavenáažposkončenínájmu,atodňa07.04.2024,Dĺžkanájmutedamôžebyťzohľadnená
pri vyúčtovaní celkovej ceny nájmu v závere doby nájmu, rovnako ako je to pri kalkulácii prípadnýchpoškodení, spotrebe pohonných hmôt, či počtu najazdených kilometrov. Tieto všetky okolnosti sú
autopožičovni známe až po ukončení nájmu, a následne sú aj fakturované. Z tohto dôvodu žalovaná
nevidí prekážku, ktorá by mala brániť výpočtu výšky nájmu s ohľadom na počet dní prenájmu v závere

prenájmu vozidla poškodeným. Navyše už v samotnej Zmluve o nájme náhradného vozidla zo dňa
24.04.2024 žalobca ako autopožičovňa uvádza, že nájom náhradného vozidla sa zajednáva na dobu od
24.04.2024 do 07.05.2024. Žalobca teda mal vedomosť o dĺžke trvania nájmu, odôvodnenie Rozsudku
súdom prvej inštancie je teda fakticky nesprávne, nelogické a nekorešpondujúce s reálne zisteným
skutkovým stavom. Na základe vyššie citovaného rozhodnutia súdu je nepochybné, že v tomto prípade

je daný odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie prihliadol na tvrdenia žalobcu, ktoré sú v zjavnom
rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Je teda nesporné, že v hodnotení dôkazov je zjavný nesúlad
medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými závermi súdu, čo zakladá nesprávnosť rozhodnutia vo veci
samej.
Žalovaná tiež namietala, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnych záveroch
vyplývajúcich z predložených dôkazov, a rovnako nesprávne právne posúdil celú prejednávanú vec.

Podľa žalovanej neobstojí záver, že poškodenému prináleží náhrada prenájmu za nájom náhradného
vozidla v akejkoľvek výške. Na podklade cenníkov predložených žalovanou ide o nepomerne vyššiu
sumu účtovanú žalobcom oproti primeranej výške v danom regióne za príslušný typ motorového vozidla.
Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Cdo/173/2020 zo dňa
31.1.2022, Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 4Co/102/2018 zo dňa 11.04.2019 a Okresného súdu

Námestovo, sp. zn.: 5C/43/2022.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a
nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pričom tieto nedostatky môžu viesť k porušeniu práva
žalovanej na spravodlivý proces, a preto rozsudok v ďalšom súdnom prieskume neobstojí. Na základe
vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %, alebo aby rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu žalobcu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť
žalovanej trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla nijaké

relevantné skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových
zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom jej nesúhlasu s rozsudkom,
postoj žalovanej však nemá vecné ani právne opodstatnenie. Napadnuté rozhodnutie žalobca považuje
za vecne správne, má zato, že konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa
stotožňuje s názorom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia, preto nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo

zmenu a navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
Žalovanou prezentované odvolacie dôvody žalobca považuje za neopodstatnené a zavádzajúce,
súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní
a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust. § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolateľ v podstate vytýka
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predpokladaným hodnotením skutkových
okolností, procesného stavu v konaní a právnym názorom vo vzťahu k jeho návrhu na zamietnutie
žaloby. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

nevysporiadal s argumentáciou sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Možno teda jednoznačne
konštatovať, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a
s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom
nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a
zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Súd prvej inštancie sa v

odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán,
pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal
so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že s nevyhodnotil
dôkazy podľa predstáv žalovanej nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení.
Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že súd prvej inštancie údajne akceptoval vyjadrenia a predložené

dôkazy žalobcu bez toho že by ich konfrontoval s argumentáciou žalovanej.
Pokiaľ ide o výšku žalovaného a priznaného nároku, žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je plne súladné s charakterom, účelom a povahou povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalovanouprezentované skutkové a právne okolnosti v jeho odvolaní podľa nášho názoru neodôvodňujú zmenu
rozhodnutia alebo zamietnutie uplatneného nároku. V celom rozsahu sa stotožňujeme s odôvodnením
rozhodnutia a právnym posúdením veci zo strany prvostupňového súdu. Vo vzťahu k účelnosti

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017. V prejednávanom spore je určujúca
skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo
za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Poškodený prenájmom

náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval
nepriaznivý stav.
Vo vzťahu k posúdeniu ceny za nájom zapožičaného vozidla súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Prenájom porovnateľného náhradného vozidla
považujesúčasnájudikatúrazaskutočnúškodu,ktorápoškodenémuvzniklavdôsledkupoistnejudalosti
a ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, nie aritmetický priemer resp.

individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného vo vybranom okruhu
požičovní prostredníctvom internetu. Je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je
povinný zisťovať si ceny na trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo.
Z hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne
neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné

osobné motorové vozidlo.
Poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý
je preukázaný. Rozsah škody určuje § 442 OZ, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý
zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“, avšak podľa ustálenej judikatúry sa
skutočnou škodou rozumie ujma predstavujúca zmenšenie majetku poškodeného, ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody
a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch)
spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty
potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa
prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda predstavuje

náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu alebo aj
náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.
Každopádne prieskum trhu prostredníctvom internetových cenníkov nemožno považovať za jediné
východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, keďže pri dlhšom trvaní nájmu
poskytujú niektoré požičovne zľavu z nájomného, pričom je nutné prihliadať aj na to, že je rozdiel medzi

prenájmom na vopred známe konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi prenájmom na neurčitú dobu,
keď nie je zrejmé ako dlho bude nájom trvať. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo práve v prípade
dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v opravovni. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 13Cob/155/2019.
Odvolacie námietky a tvrdenia žalovanej o rezignácii súdu na riadne zistenie skutkového stavu,

nesprávnomvyhodnotenískutkovéhostavu,činevykonaníriadnehodokazovania,súcelkomnedôvodné
a neopodstatnené. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno za žiadnych
okolností dať za pravdu žalovanej. Závery súdu prvej inštancie sú žalovanou skreslené a nesprávne
interpretované, keďže z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd neprihliadol na námietky
žalovaného alebo že by nevykonal v predmetnej veci dokazovanie. Práve naopak, pokiaľ ide o

samotný záver o konštatovaní primeranosti výšky žalobcom fakturovaného denného nájomného, z
rozsudku jasne vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní zaoberal a vyhodnocoval všetky
predložené listinné dôkazy, t.j. cenníky predložené ako žalobcom, tak i žalovaným, tvrdenie žalovaného
o nevykonaní riadneho dokazovania preto považujeme za čisto účelové a zavádzajúce. Tvrdenia a
odvolacie dôvody uplatnené žalovanou tak ani v tomto smere nemajú nijaké opodstatnenie a keďže súd

svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, rozsudku nemožno pričítať znaky arbitrárnosti.
S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.16. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj

náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery

riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie
je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj
spravodlivé.

17. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej, považuje za potrebné doplniť
ešte nasledovné.

18. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky
poškodeného) sa žalobou domáhal proti žalovanej ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške
489,99 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 530,04 eur s DPH;

ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa
08.02.2024 došlo v D. k dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
žalovanou a tým k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné
poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (14 dní), a počas doby nevyhnutnej na opravu
poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné

motorové vozidlo žalobcu za nájomné, pričom k zániku záväzku poškodeného došlo započítaním
pohľadávokdohodouvZmluveopostúpenípohľadávky(pohľadávkypoškodenéhonazaplatenieodplaty
za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového
vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným
ako náhradu škody žalovaná čiastočne neuznala a neposkytla v tejto časti poistné plnenie.

19. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí
porušením právnej povinnosti.

20. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

23. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúťalebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

24. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

27. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému

uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru
všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.

Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho,
že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné
za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová
udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za

skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených
so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené
motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu
dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné poškodené
motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho

nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca poškodeného si na
základeplatnejZmluvyopostúpenípohľadávkyvkonaníuplatňovalžalovanou(poisťovňou)nevyplatenú
sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a
ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo.
Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovanej.

28. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom
motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 a ods. 3
zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravujú právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia

zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku

na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.
ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že, cit.: „...Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“.29. Odvolací súd má za to, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má vo svojej podstate poškodenému čo najviac zjednodušiť postup
smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Určitú mieru účelovosti vykazuje

aj samotná čiastočná úhrada žalovanej pohľadávky zo strany žalovanej pred začatím súdneho konania,
aj keď ako žalovaná uviedla v odvolaní, táto sama o sebe ju nezbavuje možnosti obrany v spore.
Nemožno však prisvedčiť argumentácii žalovanej, že v danom čase nemala inú možnosť ako uznať
platnosť zmluvy a záväzok uhradiť.

30. Odvolací súd považuje za podstatné v prvom rade uviesť, že je nesporné a aj z ustálenej judikatúry
vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie
nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.
V prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne
a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 14 dní, pričom k
jeho zapožičaniu došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 08.02.2024, ktorú zavinil

klient žalovanej. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na dobu trvania opravy poškodeného
motorového vozidla, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku
opravy nemohol ovplyvniť. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného vozidla je
formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za
požičanie náhradného vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti

používať vlastné motorové vozidlo.

31. K samotnej výške nájmu 134,- eur za jeden deň, odvolací súd uvádza, že žalobca predložil v konaní
cenníky autopožičovní, ktoré preukazujú, že táto cena je primeraná a účelne vynaložená. Z ustanovenia
§ 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je pritom zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú

uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z
ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj

majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do
pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté
motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná
udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú

škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody.
Ako už bolo uvedené vyššie, stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu),
zavinil klient žalovanej. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným
zaťažovaním a požadovať od neho, aby v sieti požičovní vozidiel zisťoval a hľadal požičovňu s najnižšou

cenou nájmu motorového vozidla obdobnej kategórie, ako bolo jeho poškodené motorové vozidlo.
Rovnako tak nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného
motorového vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania
svojho vlastného motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto
prístupom by bol totiž poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný. Už samotný stav poškodenia

jehomotorovéhovozidladopravnounehodouakopoistnouudalosťoujetotižprepoškodenéhozáťažový,
ktorý ho výrazne obmedzuje. Poškodený je nemožnosťou používania svojho motorového vozidla
paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov
spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa ešte splnenia
ďalších podmienok.

Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla, túto je potrebné
posudzovať jednak z hľadiska primeranosti vynaložených nákladov na prenájom vozidla, čo znamená,
že tieto musia zodpovedať obvyklej cene za prenájom obdobného vozidla v danom mieste a čase, ako aj
z hľadiska objektívnej doby, ktorá bola nevyhnutne potrebná na vykonanie opravy poškodeného vozidla.
Ustálená rozhodovacia prax súdov ustálila, že povinnosťou je nahradiť cenu obvyklú, nie cenu najnižšiu,

o dosiahnutie ktorej sa snaží žalovaná. Obvyklosť ceny je však vždy potrebné posudzovať v kontexte
porovnateľných podmienok nájmu a posúdiť sumárne ponuky od ceny najnižšej až po najvyššiu. Je
potrebné prisvedčiť žalobcovi, že prieskum cien predložený žalovanou je sumárom cenovo najnižších
ponúk (navyše bez preukázania ďalších podmienok nájmu), navyše ide o cenníky autopožičovniposkytujúcich svoje služby v I. a nie v D., kde došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Uvedené ceny
sú iba orientačným prehľadom najnižších cien a žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, či za
cenu prezentovanú v ponuke bolo uvedené vozidlo možné aj reálne na dané obdobie požičať. Cena

požadovaná žalobcom za prenájom v prejednávanej veci pritom zásadným spôsobom neprevyšuje cenu
obvyklú v danom mieste (Košice) a čase, za motorové vozidlo rovnakej triedy, a preto cena uhradená
za prenájom náhradného vozidla je, i podľa názoru odvolacieho súdu, primeraná všetkým okolnostiam
(por. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/110/2021). Záverom odvolací súd
dopĺňa, že vo vzťahu namietanej výške sumy dohodnutej za prenájom má za to, že závery rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, boli pri určovaní
výšky účelného nájomného v danej veci súdom prvej inštancie dôsledne rešpektované.

32. Odvolací súd záverom dodáva, že žalobcom účtovaná výška denného nájomného 134,- eur/deň
je cenou primeranou, nakoľko nijak výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné motorové vozidlo, o ktorej skutočnosti svedčia

žalobcom označené dôkazy. Správne namietal v konaní žalobca, že viaceré žalovanou v konaní
predložené ponuky autopožičovní nepôsobia v košickom regióne a ani ostatné internetové ponuky
neodôvodňujú zníženie sadzby. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že poškodený
je nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu
nemožno u poškodeného ešte umocňovať tým, aby tento na úkor svojho voľného času (pracovného,

určeného na oddych, resp. rodinný život) v sieti požičovní hľadal požičovňu s najvýhodnejšími cenovými
podmienkami, robil trhový prieskum a vyhodnocoval celkovú výhodnosť/nevýhodnosť ponuky, vrátane
iných než cenových dojednaní (stav vozidla, depozit, nájazd km a pod.) stanovených autopožičovňami.

33. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“), a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.
Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu

ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS

26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a
1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom

súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce

opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho
procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

34. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah

podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové
tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a
zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými
rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup,

ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v
takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký
prípad nešlo.35. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana
sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o
zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva

na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť
súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z
uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III.

ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018,
4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).

36. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010,
sp. zn. 5Cdo/218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,

obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu

základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,

II. ÚS 251/03)“.

37. V podanom odvolaní žalovaná uplatnila aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, majúc za to, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú

subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie
v širšom, než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu),
pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia

predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o
práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie
predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2).
Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil.

38. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP, treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom
prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne
právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu
škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho

zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne,
ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému
(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú
bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe

Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.

39. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovanej odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vecpodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.
40. Zároveň vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovanej odvolací súd pripomína, že nie je jeho

povinnosťou zodpovedať všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína, že súdne rozhodnutia musia v
dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999),
a nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

41. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, v rámci odvolacieho prieskumu nezistil existenciu žiadneho zo
žalovanou namietaných odvolacích dôvodov. Hodnotenie dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom

nie je v rozpore s § 191 CSP, či pre účely rozhodnutia nedostatočné, selektívne, bez zohľadnenia
vzájomných súvislostí. Na vykonaným dokazovaním správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie
správne aplikoval ust. § 427, § 442, § 524 OZ a § 4, § 11 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a tieto vyložil
v súlade s ich účelom a v tomto smere ustálenou súdnou praxou, keď dospel k záveru, že žalobca v
konaní preukázal vecnú legitimáciu sporových strán (u žalobcu odvodenú od platne uzatvorenej zmluvy

o postúpení pohľadávky), ako aj všetky zákonné podmienky pre úspešne uplatnenie škodového nároku
(udalosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vzniku škody a existenciu
príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a danou udalosťou, to všetko počas trvania poistenia
zodpovednosti). Svoje závery aj riadne, logicky, presvedčivo a v súlade s požiadavkami kladenými ust.
§ 220 ods. 2 CSP, ako aj súdnou praxou vyšších súdnych autorít odôvodnil.

42. Nakoľko odvolací súd nezistil ani prítomnosť závažnej meritórnej svojvôle, od existencie ktorej
žalovaná odvíjala aj danosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP a porušenie
ústavne chráneného vlastníckeho práva, ani tento odvolací dôvod a argumentáciu nebolo možné
vyhodnotiť ako opodstatnené. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100%.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).