Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822201553
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8822201553.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o už plnoletého
L. J., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, predtým zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny U. W. M., W. L. X, U. W. M., zast. splnomocnencom R.. R. F., T. T.Ň. XX, F.,
na návrh otca Y. J., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX, zast. splnomocnencom R.. R. F., T. T. XX, F., za účasti

matky N. J., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XXX, T. W. E. S. XX-XX/X/XX U. XXXX, C., zast. JUDr. Petrom
Rychnavským, PhD., advokátom, AK, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného,
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/120/2022-241 zo dňa
15.02.2024 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec
vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na mal. L. zo sumy 100 eur mesačne na
sumu 400 eur mesačne začínajúc dňom 01.07.2022, a to tak, že sumu 300 eur bude matka uhrádzať k
rukám otca maloletého dieťaťa a sumou 100 eur mesačne bude prispievať na tvorbu úspor.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„M e n í s a výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 6P/40/2017-195 zo
dňa 13.06.2019 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. L. J., W.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.07.2022
do 31.05.2023 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 350,- eur mesačne a od 01.06.2023 do budúcna
zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Dlžné výživné na mal. dieťa za obdobie od 01.07.2022 do 31.01.2024 v sume 4.350,- eur súd p o v o ľ
u j e matke uhrádzať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám
otca začínajúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“3. Súd vec právne posúdil podľa ust. čl. 5, § 26, § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 191, § 217 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), čl. 4, čl. 10 ods. 1, čl. 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len „CMP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od poslednej úpravy výživného mal. L. fyzicky vyrástol, stal
sa študentom strednej školy, čím nepochybne došlo k významnému nárastu výdavkov spojených s
uspokojovaním jeho základných potrieb. Otcom prezentované mesačné výdavky na maloletého vo

výške cca 580 eur považoval súd prvej inštancie za odôvodnené. Zohľadnil, že matka nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o syna, finančne sa podieľa na úhrade týchto zvýšených výdavkov len vo výške
stanoveného výživného, nad rámec výživného neprispieva, na narodeniny, meniny a iné sviatky
maloletému darčeky nekupuje. S maloletým sa matka minimálne 2 roky nestretla. Súd prvej inštancie
vychádzal z odporúčajúcej tabuľky pre stanovenie výšky výživného vydanej MS SR, ktorá pre dieťa
na strednej škole vo veku nad 15 rokov odporúča stanoviť výšku výživného vo výške 18 % z čistého

príjmu povinného rodiča v prípade, že tento rodič má 2 vyživovacie povinnosti. Za týchto okolností
súd prvej inštancie zvýšil výživné na mal. L. začínajúc dňom 01.07.2022 zo sumy 100 eur na sumu
350 eur mesačne, pričom vychádzal z príjmu matky, ktorý je uvedený na č.l. 206 spisu, a to 2.200 eur
mesačne. Nakoľko matke pribudla dňa XX.XX.XXXX ďalšia vyživovacia povinnosť, od uvedenej doby
do budúcna súd prvej inštancie zvýšil výživné na mal. L. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 300 eur

mesačne zohľadňujúc tabuľku MS SR, ktorá odporúča stanoviť výživné vo výške 15 % z čistého príjmu
povinného rodiča, ktorý má 3 vyživovacie povinnosti. Vychádzal z toho, že matka v čase, keď bola na
rodičovskej dovolenke so synom X., poberala mesačný príjem 2.200 eur, a preto je pravdepodobné,
že po tom, čo jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, dosahovala príjem minimálne v tejto výške a
k zníženiu jej mesačného príjmu nedošlo. Súd prvej inštancie zohľadnil aj príspevok štátu určený na

úhradupotriebmaloletéhovpodoberodinnýchprídavkovvovýške60eurmesačne.Pretood01.06.2023
zvýšil sumu výživného na mal. L. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. Zohľadnil aj
ostatné majetkové pomery matky. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote matka maloletého. Napadnutý rozsudok
považuje za nezákonný, zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko nereflektuje na skutočný stav veci.

Uviedla, že od 08.10.2022 nemá mesačný príjem vo výške 2.200 eur, ako to ustálil súd prvej inštancie,
čo podľa nej vyplýva aj zo samotného súdneho spisu a dokladov, ktoré tamojšiemu súdu predložila.
Ustálenú výšku výživného, ktorá vychádzala z jej príjmu 2.200 eur aj po 07.10.2022 preto považuje za
nesprávnu, nekorešpondujúcu s jej skutočným príjmom, ktorú v danom období dosahovala. Nie je jej
zrejmé, prečo súd prvej inštancie vychádzal po celé obdobie zo sumy 2.200 eur a prečo túto sumu bral

za základ pre zvýšenie výživného na mal. L.. Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil jej
výdavky a vychádzal z fikcie, že náklady spojené s bývaním a ostatné uhrádza otec mal. X. a mal. V.,
hoci na to nemá žiaden dôkaz. Uviedla, že nebýva s otcom mal. X. a mal. V. v spoločnej domácnosti, nie
sú manželia, ani inak registrovaní partneri. Všetky náklady uhrádza iba ona. Pokiaľ ide o sumu, ktorú
by mala mať vyplatenú od otca ako vyporiadanie BSM, túto sumu doteraz neobdŕžala a má dojem, že

návrh otca na zvýšenie výživného v takej vysokej sume otec podal práve z toho dôvodu, aby ju vôbec
nemusel vyplácať vo vzťahu k vyporiadaniu BSM. Má za to, že súd prvej inštancie mal zohľadniť aj tú
skutočnosť, že nehnuteľnosť, v ktorej býva otec aj s mal. L., je nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníčkou je aj
matka maloletého, pričom obaja túto nehnuteľnosť užívajú vo vzťahu k jej osobe bezodplatne. Rovnako
rozporovala výdavky otca na mal. L., ktoré sa jej zdajú nadhodnotené. Výškou výživného, ktorú ustálil

súd prvej inštancie, vystavil jej dve maloleté deti do ohrozenia chudoby práve na úkor mal. L.. V prípade,
že bude nútená platiť výživné v takejto sume, hrozí jej totálna chudoba, a to až do takej miery, že sa
môže stať bezdomovkyňou, a to aj s maloletými deťmi.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec mal. L.. Uviedol, že odvolanie matky považuje za účelové v snahe

odďaľovať plnenie si zákonných povinností matky voči maloletému dieťaťu. Zdôraznil, že od poslednej
úpravy výživného maloletému, okrem súdom určenej sumy, neprispieva absolútne ničím a o maloletého
sa vôbec nezaujíma. Poukázal na nehnuteľnosť, ktorú vlastní matka. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.8. K odvolaniu matky sa po dosiahnutí plnoletosti vyjadril aj L., ako osoba oprávnená z vyživovacej
povinnosti. Uviedol, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného a v celom rozsahu sa pridržiava

toho, čo bolo uvedené vo vyjadrení jeho otca. Zdôraznil, že tvrdenia jeho matky o tom, že otec mu bránil
v styku s matkou, sú účelové a zavádzajúce. Otec mu nikdy nebránil v stretávaní sa s matkou. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

9. K vyjadreniu otca a plnoletého dieťaťa zaslala repliku matka. Uviedla, že trvá na podanom odvolaní

v celom rozsahu, v ktorom sa dostatočne podrobne vyjadrila k dôvodom, pre ktorý rozsudok napadla.
Tvrdenie, že otec jej nikdy nebránil v styku so L., považuje za vyslovenie tendenčné a nepravdivé. K
vyplateniu podielu na BSM zo strany otca aj naďalej nedošlo, nesúhlasí s prípadným zarátaním výplaty
z domu, aktíva matky, vo vzťahu k dlžnému výživnému na L..

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil,

že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané

skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného pre mal. L. tak, ako ho stanovil súd prvej inštancie.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že od poslednej úpravy výživného mal.
L. fyzicky vyrástol, stal sa študentom strednej školy, čím nepochybne došlo k významnému nárastu
výdavkov, spojených s uspokojovaním jeho základných potrieb. Otcom prezentované mesačné výdavky
na maloletého syna vo výške cca 580 eur považoval za odôvodnené. Pri určení výživného vzal do

istej miery do úvahy aj odporúčajúce tabuľky pre stanovenie výšky výživného vydané MS Slovenskej
republiky. Výživné ustálil z predpokladaného príjmu matky v sume 2.200 eur mesačne.

17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
v zmysle ustanovení § 111 až § 122 CMP. Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľaustanovenia § 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom
aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. L. bol účastníkom predmetného konania aj pred
dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania L. nadobudol procesnú spôsobilosť, kedy pred

súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda L. získal spôsobilosť konať
samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo
strany povinnej matky v čase, keď bol ešte maloletý. Na základe jeho súhlasu s pokračovaním v konaní
sa stal účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na zvýšenie výživného podaný pred

dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti
s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie.

XX.L.jestáleosobouoprávnenouzvýživnéhoajeodkázanýnaplnenievyživovacejpovinnostizostrany
rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom
plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme.

Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia
oprávneného dieťaťa, ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva
a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť
dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali.

20. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Civilný
sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s

prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje
zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic
stantibus“).

21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy

vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

22. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje.
Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,
trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane
povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby súd teda
mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by súd

nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o
neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

23. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a prijatého záveru súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie pri ustaľovaní spravodlivej výšky výživného na L. vychádzal z potencionálneho

príjmu matky, a to 2.200 eur mesačne. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností
prvoinštančný súd považoval za dôvodné aplikovať princíp potencionality, keď príjem matky je riadne
zdokladovaný. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že matka poberala dávky v materstve od
10.06.2022 do 07.10.2022 vo výške 2.052,96 eur mesačne (č.l. 206), od 08.10.2022 do 31.12.2022
poberala rodičovský príspevok vo výške cca 1.016,40 eur mesačne (č.l. 201), od 01.01.2023 do

31.05.2023 poberala rodičovský príspevok vo výške cca 1.075,50 eur (č.l. 201), od 01.06.2023 do
28.06.2023 poberala opätovne dávky v materstve vo výške 1.003,80 eur (č.l. 203). Materská dávka mala
byť matke vyplácaná minimálne do 21.09.2023 (č.l. 204).24. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré výdavky matky považuje súd za opodstatnené.
Odvolací súd sa z tohto dôvodu nevie náležitým spôsobom vysporiadať s odvolacou námietkou matky,
že v prípade, ak bude súdom zaviazaná k úhrade výživného v takejto výške, bude ohrozená výživa

jej ďalších mal. detí, dôjde k strate bývania a pod. Odvolací súd nespochybňuje, že každý rodič si
musí riadne plniť svoju zákonom danú vyživovaciu povinnosť. Pri určovaní spravodlivej výšky výživného
súd musí vychádzať nielen z odôvodnených potrieb dieťaťa, ale aj z majetkových pomerov povinného
rodiča, jeho možností a schopností. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie ustáliť, aké sú opodstatnené
výdavky matky, pod ktoré čiastočne spadajú aj výdavky na mal. X. a mal. V. (ku ktorým má však

vyživovaciu povinnosť aj ich otec). Zásadnou otázkou tiež je, či matka poberá prídavky na mal. deti
v C.. Vo vyjadrení matky zo dňa 18.11.2022 matka uviedla, že poberá prídavky na mal. X. vo výške
172 eur. Táto skutočnosť sa však do rozhodnutia prvoinštančného súdu nepremietla. Navyše, nie je
zrejmé, či matka poberá prídavky aj na mal. V.. Tieto skutočnosti majú význam pre náležité posúdenie
majetkových možností a schopností matky ako povinného rodiča. Súd prvej inštancie v súlade s § 35 a
§ 36 CMP je povinný zistiť skutočný stav veci, vykonať dokazovanie vo vyššie naznačených intenciách,

uvedené zistenia následne riadne posúdiť v kontexte prejednávanej veci (zvýšenie výživného na L. zo
strany matky) a premietnuť ich aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Matka v odvolaní ďalej namieta,
že s otcom mal. detí nie sú manželmi, nemajú ani inak registrované partnerstvo, v spoločnej domácnosti
nežijú. Z obsahu Zápisnice o výsluchu matky zo dňa 28.08.2023, ktorý vykonal dožiadaný súd, však
vyplýva, že matka žije v spoločnej domácnosti s otcom mal. V. a X..

25. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie neporovnal príjem matky, ktorý
dosahovala v čase pôvodného konania a príjem, ktorý matka dosahuje teraz. Rovnako sa prvoinštančný
súd nevysporiadal s participáciou matky na starostlivosti o L. do času, kým dosiahol plnoletosť.
Tvrdenia rodičov sú v tomto ohľade protichodné. Otec uvádza, že matka sa o maloletého nezaujímala,

nestretávala sa s ním, nie je s ním v kontakte, nad rámec výživného na jeho starostlivosť neprispieva.
Matka tvrdenia otca označuje za tendenčné a účelové, uvádza, že má záujem o svojho syna, chce sa
podieľať na jeho výchove a starostlivosti, no zo strany otca je jej v tom bránené.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých

dôležitých okolností rozhodných pre prijatie záveru o zmene výživného. Pri ustálení odôvodených
potrieb mal. dieťaťa súd posúdi schopnosti a možnosti povinného rodiča podieľať sa na uspokojovaní
potrieb platením výživného. Vyhodnotí kritéria osobnej starostlivosti u oboch rodičov samostatne. Všetky
rozhodné kritériá musí súd vyhodnotiť po náležitom vyhodnotení skutočného stavu veci a vykonanom
dokazovaní vo vzťahu k zisteniu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, otázky posúdenia zvýšených

výdajov od času posledného rozhodnutia a schopností povinného rodiča. Zároveň pri zisťovaní
oprávnených nákladov je potrebné zistiť náklady, ktoré má otec s bývaním a chodom domácnosti,
pretože aj na týchto nákladoch sa dieťa podieľa. Súd prvej inštancie sa musí vyrovnať s majetkovými
pomermi na strane oboch rodičov a porovná tieto majetkové pomery v čase pôvodného rozhodnutia a v
čase nového konania. Zistenia súdu sa musia premietnuť do otázky porovnania majetkových pomerov

matky a z toho vyplývajúcej otázky jej životnej úrovne.

27. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd argumentuje, že nezávislosť rozhodovania súdov
sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako

vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov,
predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj
povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP, preto
z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je

vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré
môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým
a právnym názorom tej-ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne
akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v napadnutom rozsudku naplnené nebolo. Uvedená odvolacia
námietka bola naplnená, a to tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho

sa zvýšenia výživného nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami
účastníkov v priebehu konania, na ktoré odvolací súd poukázal vyššie, čím zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou.28. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1

dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS
265/05).

29. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS
14/07).

30. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

31. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal s elementárnymi
kritériami určovania výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b)

CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania
a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

32. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami
odvolacieho súdu, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vysporiadať sa so všetkými námietkami
účastníkov konania vznesenými v odvolacom konaní. Následne súd opätovne vo veci rozhodne, pričom
svoje rozhodnutie odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP a v
zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine. Zároveň rozhodne o trovách

prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).