Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123010906
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7123010906.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
18. septembra 2023, v trestnej veci proti obvinenému A. B., pre prečin porušenia predpisov o štátnych
technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti
uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 13.06.2023 sp. zn. 0T/80/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením zo dňa 13. júna 2023 sp. zn. 0T/80/2023 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr.
por. odmietol obžalobu prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp. zn. 1Pv 269/23 zo dňa 11.
júna2023,ktorúpodalanaobvinenéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvŠostke,trvalebytomA.C.X,D.,E., pre
skutok kvalifikovaný ako prečin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie

tovaru podľa § 279 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,

že dňa 09.06.2023 do 22.40 hod. prechovával a prepravoval po rýchlostnej ceste Milhosť R4 v smere
z Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky v motorovom vozidle zn. F. C. typ Sprinter 312D
šedej farby imatrikulované na Ukrajine s EČV CE0190EK tabakové výrobky - cigarety zn. Compliment
Red 3000 kusov cigariet balených po 20 kusov v dĺžke tabakového povrazca 80 mm vrátane, ktoré boli

bez označenia platnou slovenskou kontrolnou známkou, v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1, ods. 2 a §
10 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších
predpisov, za účelom uvedenia spomínaného tovaru do voľného obehu, čím takto svojím konaním
spôsobil Slovenskej republike finančný únik na spotrebnej dani z tabakových výrobkov a alkoholických
nápojov škodu vo výške 396,30 € a vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, a
to porušenie práva na obhajobu.

Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor do zápisnice zahlásil sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor
uviedol nasledovné:

Rozhodnutie súdu sa opiera o absenciu písomného prekladu uznesenia o vznesení obvinenia a

obžaloby, ako aj absenciu obligatórnej náležitosti obžaloby, ktorým je uvedenie dôkazov, ktoré prokurátor
navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní. Uvedené zistenia majú podľa názoru súdu zasiahnuť do
práva na obhajobu a spôsobiť neschopnosť uplatniť si svoje zákonné právo. Poukazujúc na skutočnosti
uvádzané v napádanom uznesení je toho názoru, že v danom prípade neboli naplnené dôvody a
podmienky na vyslovenie takéhoto právneho názoru a odmietnutie obžaloby.

Tvrdenie súdu, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s ustanoveniami Trestného
poriadku je nesprávne. Je nepochybné, že obvinený je štátnym občanom Ukrajiny a zo zápisníc o jehovýsluchu je taktiež zrejmé, že neovláda slovenský jazyk. V prvom rade je však potrebné uviesť, že
od začatia konania mu bolo zabezpečené tlmočenie. Tým, že obvinený vypovedal, vedel o predmete
trestného stíhania, ako aj o dôvodoch zadržania. Skutočnosť, že v zápisnici nie je výslovne zachytená

formulácia ohľadom preloženia aj uznesenie o vznesení obvinenia, je len formálnym nedostatkom práve
pri spísaní zápisnice, ktorá bola obvinenému tlmočená vrátane všetkých poučení. Priestor na vyslovenie
existencie závažnej chyby a závažného porušenia práva na obhajobu by vznikol v prípade, ak by pri
akomkoľvek procesnom úkone, na ktorom bol obvinený osobne účastný, nebol prítomný tlmočník.

Obvinený nikdy nevyhlásil, že nerozumie akejkoľvek písomnosti, či procesnému úkonu. Skutočnosť,
že v zápisnici nie je zaznamenané vyhlásenie obvineného podľa § 28 odsek 4 Trestného poriadku
je len formálnym nedostatkom. Súd si navyše pri výsluchu overil, že obvinený porozumel vzneseniu
obvinenia, keď mu bolo duplicitne pretlmočené pri jeho výsluchu. Obvinený pritom opätovne jasne a
zrozumiteľnevyhlásil,ženepodalopravnýprostriedok,čopreukazuje,ženemienilnapadnúťrozhodnutie
pre akúkoľvek jeho nesprávnosť. Ani pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu neuplatnil žiadne konkrétne

návrhy na doplnenie a opakovanie dokazovania, resp. na zmenu právnej kvalifikácie vo vzťahu k
zisteným skutkovým okolnostiam. V prípade, pokiaľ by obvinený nemal vedomosť, čo je predmetom
konania, uviedol by to priamo sudcovi pre prípravné konanie a namietal by všetky tieto nedostatky. Veď
napokon aj v súdnom konaní bol pri výsluchu prítomný tlmočník.

Úvaha súdu o nutnosti vyhotoviť preklad vopred nekorešponduje s obsahom výkladu ust. § 28 ods. 4
Trestného poriadku, a to najmä pri možnosti pretlmočenia, ktoré nie je možné realizovať s predstihom,
než je úkon vykonaný.

V súvislosti s nevyhotovením prekladu obžaloby podotýkam, že doručovanie obžaloby je výlučne v

kompetencii súdu (§ 240 Trestného poriadku). Nakoľko spolu s obžalobou doručuje súd aj výzvu podľa
§ 240 ods. 3 Trestného poriadku, preklad dokumentov zo strany prokuratúry neprichádza do úvahy.
Zabezpečenie prekladu by podľa názoru sťažovateľa neprimerane predĺžilo dobu obmedzenia osobnej
slobody obvineného, čo možno považovať za podstatne väčší zásah do jeho práv.

Odhliadnuc od toho je potrebné vo všeobecnosti dodať, že pokiaľ je možnosť pretlmočenia obžaloby
ďalšou z akceptovateľných možností, tou prokurátor ani nedisponuje, keďže technicky to nevie
zabezpečiť po odovzdaní vyšetrovacieho spisu súdu. Možnosť pretlmočenia obžaloby je prvýkrát v
kompetencii sudcu, keďže vykonáva prvý kontakt s obvineným prostredníctvom výsluchu, či hlavného
pojednávania, čo je aj logickým postupom pri zabezpečení práva obvineného. Z toho možno analogicky

vyvodiť,ženakoľkoprokurátornedisponujesovšetkýmizákonnýmialternatívamizabezpečeniaprekladu
tejto písomnosti v zrozumiteľnom jazyku, musí tento legislatívny nedostatok nahrádzať súd.

Čo sa týka samotného konania na súde, do pozornosti dáva, že pri doručovaní obžaloby, súd
nepostupoval v súlade s ustanovením § 240 odsek 3 Trestného poriadku a spolu s obžalobou

nezabezpečil preklad či tlmočenie výzvy na doplnenie dôkazov. Rovnako tak zo zápisnice zo dňa
13.6.2023 nevyplýva jasné a určité vyjadrenie obvineného k porozumeniu ustanovenia § 28 odsek
4 Trestného poriadku. Nie je zrejmé, či obvinený dostatočne porozumel poučeniu vzdať sa práva
na preloženie a o jeho dôsledkoch. Súd len formálne uviedol, že obvinený tomuto porozumel, ale
bez ďalšieho jeho vyjadrenia (vyhlásenie, že obvinený bude vypovedať sa nevzťahuje na citované

ustanovenie a malo byť zaznamenané pri inom druhu poučenia). V rovnakom rozsahu preto možno
konštatovať, že ani súd nesplnil vlastnú požiadavku na účinné vykonanie prehlásenia o vzdaní sa práva
na preloženie týchto dokumentov. Vyvstáva preto otázka, či tieto pochybenie súdu nie sú taktiež vážnym
zásahom do práv obvineného a nespôsobujú celkovú zmätočnosť konania. Je však potrebné uviesť, že
prílišný a striktný formalizmus ani pri takomto pochybení nie je namieste.

Vo vzťahu k nesplneniu zákonných náležitostí obhajoby:
Tvrdenie súdu, že „uvedenie rozsahu prokurátorom navrhovaného dokazovania v trestnej veci
predstavuje nevyhnutný podklad na to, aby súd mohol vyhodnotiť odôvodnenosť podanej obžaloby“, je
zavádzajúci a nesprávny. Okolnosti, či výsledky vyšetrovania odôvodňujú postavenie obvineného pred

súd je vecou úvahy prokurátora, v ktorej opačnou alternatívou z hľadiska dokázania viny vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam je zastavenie trestného stíhania podľa § 215 odsek 1 písmeno a) až písmeno c)
Trestného poriadku. Unesenie dôkazného bremena a udržanie obžaloby je v každom prípade úlohou
prokurátora. Dôkazná núdza spôsobená nepoužiteľnosťou usvedčujúcich dôkazov zaobstaraných vprípravnom konaní vedie v konaní pred súdom k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. V zmysle
ustanovenia § 1 a § 2 odsek 18 Trestného poriadku je trestný proces upravený ako kontradiktórne
konanie dvoch protistrán, medzi ktoré súd nepatrí. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred

súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou
súdu ako nestranného rozhodovacieho orgánu je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť spor medzi
prokurátorom a obžalovaným. Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností
a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 odsek 10
Trestného poriadku nie je procesnou chybou v zmysle § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku,

nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Sankciou je
neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní.

Má za to, že v žiadnom prípade nedošlo na strane obžaloby k akémukoľvek procesnému pochybeniu,
ktoré by malo za následok porušenie práva na obhajobu. Vzhľadom na počtom malý rozsah dôkazov
zabezpečených v priebehu konania, boli na strane prokuratúry jasne definované návrhové opatrenia.

V každom prípade, ustanovenie § 235 písmeno e) Trestného poriadku nekonkretizuje, akou formou
má prokurátor návrhy na vykonanie dôkazov uviesť po formálnej či materiálnej stránke. Citované
ustanovenie umožňuje širší výklad a je len na prokurátorovi, akým spôsobom opíše dôkazy, ktoré
navrhuje v priebehu súdneho konania vykonať. Odkaz na „vykonanie všetkých dôkazov, ktoré sú
súčasťou vyšetrovacieho spisu“ je bezpochyby akceptovateľný pre jeho presný obsahový význam.

Argument súdu, že absolútne pomenovanie dôkazov neumožňuje obvinenému zaujať k obžalobe
stanovisko, je doslova klamlivý najmä, ak sa obvinený prioritne vyjadruje ku skutku, ktorý mu je kladený
za vinu a k právnej kvalifikácii. Je tiež potrebné uviesť, že dôkazné návrhy má v priebehu súdneho
konania ktorákoľvek strana, a to až do momentu vyhlásenia, že dokazovanie je skončené (§ 274 odsek
1 Trestného poriadku). Z uvedeného možno dôvodiť, že návrhové opatrenia môžu byť konkretizované

po prečítaní obžaloby.

Okrem skutočnosti, že obvinený mal zvoleného obhajcu, ktorý mal možnosť ho v plnom rozsahu
zastupovať a uplatňovať v jeho mene práva, ako aj možnosť sa oboznámiť so všetkými dôkazmi, ktoré
bolivprípravnomkonanívykonanépripreštudovanívyšetrovaciehospisu.Obombolposkytnutýzákonný

priestor na uplatnenie si práv samostatne i spoločne. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní
nebol vykonaný žiaden procesný úkon bez toho, aby o ňom obvinený nemal vedomosť. Z uvedeného
dôvodu má za to, že výklad tohto ustanovenia súdom je prehnaný, zdeformovaný a nespôsobilý vyvolať
následky, resp. účinky, ktoré súd predpokladá vo svojom rozhodnutí. Podotýka, že úprava práv obhajoby,
ktorých porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako procesné chyby, sa odvíja od ustanovení

§ 34 odsek 1 Trestného poriadku a § 44 odsek 2 Trestného poriadku. K porušeniu týchto konkrétnych
ustanovení nedošlo, keďže prípravné konanie bolo realizované kontradiktórnym spôsobom.

Navyše, obvinený nepopieral, že prevážal cigarety v motorovom vozidle, že boli u neho nájdené, a to
aj po viacerých poučeniach, pričom vedel, čo je predmetom trestného konania aj z čoho bol obvinený.

To nakoniec vyhlásil aj pred sudcom pre prípravné konanie v priebehu výsluchu. Neexistoval preto daný
žiaden relevantný a zákonný dôvod, aby súd neprijal obžalobu a nerozhodol vo veci.

Argumentácia súdu o potrebe odmietnuť obžalobu je celkom nepreskúmateľná, nakoľko z jeho strany
bolo iba všeobecne poukázané na vady bez toho, aby bolo vysvetlené, aké pochybenia prípravného

konania majú byť reparované (ktoré už mimochodom nahradil vlastnou iniciatívou), resp. akých úkonov
sa v rámci došetrenia domáhal obvinený. Je preto toho názoru, že nie sú dané také závažné procesné
chyby orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by opodstatňovali postup sudcu pre prípravné konanie
za účelom ich odstránenia a doplnenie ktorých by v konaní pred súdom bolo spojené s výraznými
ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania. Tiež je toho názoru, že kritériá právne

záväzného aktu Európskej únie - smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20.10.20210
boli v preskúmavanom konaní splnené v miere potrebnej pre dostatočné uplatnenie obhajobných práv
obvineného.

Záverom podotýka, že postupom súdu sa úplne zmenil význam super rýchleho konania, ktorý vo svojej

podstate mal naopak zmierniť prílišnú formálnosť trestného konania.

Navrhuje preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce

výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

V predmetnej trestnej veci postupoval sudca pre prípravné konanie zákonným spôsobom, keď po podaní
obžaloby v stanovenej lehote vypočul obvineného, posúdil vec v zmysle § 348 ods. 1, ods. 2, §

241 s použitím § 238 Tr. por. a rozhodol napadnutým uznesením. Správne teda aplikoval príslušnú
právnu normu, na základe čoho dospel k zisteniam, ktoré náležite vyhodnotil a napokon sformuloval
jasné závery, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. V odôvodnení podrobne vysvetlil svoje úvahy, ktorými
sa riadil, pričom vychádzal zo skutočnosti, ktoré nepochybne vyplynuli z predloženého spisového
materiálu a zrozumiteľne vysvetlil v čom vidí závažné procesné chyby, ktoré porušili právo na obhajobu
obvineného. S vyčerpávajúcou argumentáciou sudcu pre prípravné konanie sa nadriadený súd stotožnil

v celom rozsahu, hodnotí ju ako vecne správnu a v podrobnostiach odkazuje na detailne podané
odôvodnenie bez toho, aby bolo potrebné jeho myšlienky znovu opakovať resp. v niektorých smeroch
dopĺňať.

Pokiaľ ide o konkrétne sťažnostné námietky s týmito sa súd nestotožnil. Tvrdenie, že obvinenému

bolo zabezpečené od počiatku tlmočenie, v dôsledku čoho vedel o predmete výsluchu a obvinenia,
ako aj o dôvodoch zadržania, je vo svojej podstate akceptovateľné, avšak nič nemení na závere, že
voči nemu nebolo postupované v súlade so zákonom. Ustanovenie § 28 ods. 4 Tr. por. jednoznačne
priznáva obvinenému právo na písomný preklad taxatívne uvedených rozhodnutí, pričom jediným
prípadom, kedy nie je potrebné dodržať uvedené ustanovenie je situácia, ak sa obvinený sám tohto

práva výslovne vzdá. Tejto možnosti vzdania sa prekladu určitých rozhodnutí, však musí predchádzať
poučenie o tomto práve, ako aj o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Trestný poriadok teda nepočíta
s možnosťou upustenia od zachovania tohto práva v situácii, ak obvinenému sa zabezpečí v konaní
tlmočník, ktorý mu tlmočí obsah vykonávaných procesných úkonov a rozhodnutí. Z predloženého
spisového materiálu je zrejmé, že obvinený pri svojom výsluchu konanom dňa 10.6.2023 nepochybne

bol poučený o § 28 ods. 4 Tr. por. , avšak ako priznáva aj sťažovateľ, jeho vyjadrenie k touto právu
absentuje. Uvedené je podľa názoru nadriadeného súdu nielen formálnou chybou zápisnice o výsluchu
obvineného, ale materiálne obmedzením práva na preklad dôležitých rozhodnutí vo veci, čo v konečnom
dôsledku vážnym spôsobom porušilo aj právo obvineného na obhajobu. Uvedený nedostatok nemôže
zhojiť to, že v konaní vystupoval tlmočník, ktorý pretlmočil obvinenému všetky poučenia, rozhodnutia

a priebeh jednotlivých úkonov, nakoľko samotné tlmočenie, síce zabezpečilo že obvinený mal vedomosť
o podstatných skutočnostiach trestného konania, avšak formálne nebola naplnená litera zákona.
Skutočnosť, že obvinený nenamietal, že nerozumie nejakej písomnosti či procesnému úkonu počas
celého konania a nepodal ani proti uzneseniu o vznesení obvinenia opravný prostriedok môže byť
pravda, avšak nič to nemení na závere, že mu nebol náležite poskytnutý práve ten rozsah práv, aký

mu ho priznáva zákonný predpis, čo vylučuje zachovanie práva na obhajobu v kvalite, aká sa vyžaduje
v takýchto veciach.

Námietky prokurátora, že preklad nie je možné vyhotoviť vopred, resp. že trvanie na preklade písomnosti
by neprimerané predlžovalo konanie a marilo by sa tým uskutočnenie konania v zmysle § 204 Tr. por.

jednoducho neobstoja. V prípade, že obvinený sa nevzdá tohto práva, ktoré mu je priznané od počiatku
a ktorého sa osoba nemusí dovolávať, sú orgány činné v trestnom konaní povinné postupovať tak, aby
toto právo bolo náležite rešpektované a naplnené, čo pochopiteľne kladie zvýšené nároky na časovú
organizáciu a vykonávanie jednotlivých procesných úkonov, avšak táto náročnosť nemôže ospravedlniť
postup orgánov činných v trestnom konaní, v tom aby rezignovali na dodržanie tohto práva obvineného.

Samozrejme vopred pripraviť preklad rozhodnutia, ktoré ešte nebolo učinené sa pochopiteľne nedá,
avšak po vyhotovení rozhodnutia súd nevidí dôvod, aby nebol vykonaný jeho preklad, pokiaľ sa osoba
tohto práva nevzdala.

Teda absencia prejavu vôle obvineného, ktorým by sa vzdal práva na preklad daných rozhodnutí,

automaticky zakladá existenciu tohto práva obvineného, ktoré je potrebné bez výnimky rešpektovať
a to aj v prípade, že obvinený mal v konaní tlmočníka a preto orgány činné v trestnom konaní sú
povinné zabezpečiť reálny výkon Trestným poriadkom daného práva ako nedielnu súčasť jeho práva
na obhajobu.Obdobne sa nemožno stotožniť ani s ďalšou sťažnostnou argumentáciou, zameranou na otázku
prekladu obžaloby. Obžaloba je rozhodnutím prokurátora, pričom podľa § 28 ods. 4 posledná veta Tr.

por., preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide. Z uvedeného
vyplýva, že v sťažnosti prezentované výhrady voči postupu sudcu pre prípravné konanie, nemajú vecné
opodstatnenie. Prokurátor v tejto súvislosti zároveň poukazuje aj na potrebu prekladu výzvy podľa § 240
Tr. por., ktorá sa doručuje spoločne s obžalobou. Pokiaľ ide o posúdenie potreby prekladu výzvy podľa
§ 240 Tr. por., podľa doslovného znenia Trestného poriadku, táto nie je uvedená v § 28 ods. 4 Tr. por.,

a skôr by mala spadať pod režim § 28 ods. 5 Tr. por..

K procesnému postupu samotného sudcu pre prípravné konanie zaznela zo strany sťažovateľa výčitka,
že aj tento pri výsluchu obvineného dňa 13.6.2023 po poučení o § 28 ods. 4 Tr. por. si počínal formálne,
keď presne neuviedol do zápisnice, či obvinený dostatočne porozumel poučeniu vzdať sa práva na
preklad a o jeho dôsledkoch. Zo zápisnice o výsluchu obvineného pred sudcom skutočne vyplýva, že

takéto vyjadrenie nie je zaprotokolované, avšak uvedené nemusí byť procesným pochybením, nakoľko
pokiaľ nie je zaprotokolované vzdanie sa tohto práva, treba mať za to, že obvinenému obligatórne je
potrebné preložiť dotknuté rozhodnutia. Prípadné pochybenie pri poučovaní obvineného podľa § 28
ods. 4 Tr. por. by bolo právne irelevantné v prípade, že k porušeniu práva na preklad rozhodnutí došlo
už na počiatku predchádzajúceho procesného štádia, ktoré v dôsledku toho trpí závažným porušením

procesných práv obvineného, ktoré nie je možné zhojiť ani perfektným poučením podľa § 28 ods. 4
Tr. por. a precíznym zaprotokolovaním vyjadrenia k vzdaniu sa tohto práva v konaní pred sudcom pre
prípravné konanie.

Ďalším podstatným sťažnostným dôvodom bol spôsob vymedzenia rozsahu navrhovaného dokazovania

vobžalobe.Nadriadenýsúdsiosvojilnázor,žeurčenierozsahudokazovaniavobžalobejenevyhnutným
podkladom na posúdenie dôvodnosti podanej obžaloby, ako aj zachovania zásady rovností zbraní.
V tomto zmysle nemá súd žiadne výhrady k názoru 1. stupňového súdu a v danej súvislosti súd
uvádza, že vo svojej podstate nejde o otázku unesenia dôkazného bremena, ale skutočne ide o
naplnenie práv obvineného v zmysle § 34 Tr. por., ako aj zachovania princípu rovnosti zbraní. Je

pravda, že v posudzovanej veci ide o pomerne skutkovo a právne jednoduchú vec, kde skutkový
stav je preukazovaný malým počtom dôkazov a preto aj vymedzenie navrhnutých dôkazov v obžalobe
spočívajúce vo formulácii – dôkazy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu, nemusí predstavovať
automaticky taký významný nedostatok v náležitosti obžaloby, aby nebolo možné ďalej konať vo veci,
avšak v princípe takéto označenie dôkazov je potrebné vnímať ako veľmi nešťastné a v zložitejších

a rozsiahlejších veciach za jednoznačne neprípustné. V trestnom procese s kontradiktórnymi prvkami
konania a pri uplatňovaní koncentračnej zásady je potrebné, aby druhá strana mala jasnú predstavu
o vymedzení dokazovania a mohla včas reagovať svojimi protinávrhmi. Preto do budúcna, v tejto, ale
aj v ďalších trestných veciach je potrebné nekompromisne trvať na jasnom, určitom a vyčerpávajúcom
vymedzení jednotlivých návrhoch na vykonanie dokazovania v každej jednej veci – jednoduchej aj

zložitej, teda ako nevyhnutnú podmienku na dodržanie jednotlivých zásad trestného konania, ako
aj zákonnosti celého konania pred súdom. Preto nemožno súhlasiť s argumentáciou prokurátora,
pokiaľ tvrdí, že v kontradiktórnom konaní sa poslanie súdu obmedzuje len na posudzovanie dôkazov
a rozhodovanie sporu, nakoľko súd musí zabezpečovať aj rovnosť zbraní a plné rešpektovanie práv
obvineného. V podrobnostiach súd poukazuje na odôvodnenie sudcu pre prípravné konanie v odseku

prvom na str. 4 napadnutého uznesenia.

Pochybenia vytýkané sudcom pre prípravné konanie, sú tak závažné, že ani prítomnosť obhajcu
vpriebehuprípravnéhokonanianemôžekompenzovaťdanénedostatky.Dokoncaanipostupomsúdupo
podaní obžaloby neboli tieto vady zhojené a po vrátení veci bude potrebné dôsledne naplniť požiadavku

§ 28 ods. 4 Tr. por. a až po odstránení daného pochybenia bude potrebné ukončiť predsúdne konanie
zákonným spôsobom.

V prípade opätovného podania obžaloby, bude nevyhnutné konkretizovať dôkazne návrhy v súlade s
§ 235 Tr. por.. Poukazovanie na záujem tzv. super rýchleho konania v danej veci neobstojí, nakoľko

rýchlosťkonanianemôžebyťdanánaúkorinýchpráv,hlavnevovzťahukuprávu,ktorépriamoexpressis
verbis vyplýva z Tr. por., ak k vzdaniu sa tohto práva zákonne stanoveným spôsobom nedošlo.Zhrnúc vyššie uvedené úvahy dospel nadriadený súd k záveru, že sťažnosť je nedôvodná v celom
rozsahu, nakoľko v nej obsiahnutá argumentácia nie je spôsobilá po odbornej ako aj vecnej stránke
spochybniť správnosť úvah a záverov, na základe ktorých bolo rozhodnuté napadnutým uznesením.

Z uvedených dôvodov rozhodol nadriadený súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.