Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010116
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323010116.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátu
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20.05.2024, č. k. 31T/7/2023-911, na verejnom zasadnutí

konanom 09.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 20.05.2024, č. k. 31T/7/2023-911,
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv 53/21/2202 zo dňa 30.01.2023 pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe, že
od nezistenej doby roku 2015 až do dňa 26.01.2021 v meste D., E. F. G. XX, v byte na 4. poschodí, v
ktorom býva spolu s manželkou poškodenou H. B., nar. XX.XX.XXXX, a maloletými deťmi A.. B., nar.
XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom D., G. XX, výhradne v súkromí, manželku a ich
spoločné maloleté deti, najmä po nástupe na povinnú školskú dochádzku, aj pod vplyvom alkoholu,

týral tým spôsobom, že niekedy v intervaloch asi dvakrát za týždeň, niekedy raz alebo dvakrát za
mesiac maloleté deti bil remeňom od nohavíc po chrbte a nohách, udieral ich ako otvorenou dlaňou,
tak aj zovretou rukou v päsť do oblasti tela, pričom maloletej A.. B. obúchal hlavu o stenu z toho
dôvodu, že maloletá A.. B. ako prváčka na základnej škole, si nevedela sama urobiť úlohy, maloletej
A.. B. buchol o hlavu notebook, ktorý potom hodil o stenu (v presne nezistenej dobe roku 2015),
maloletému I. B., ktorý ma diagnostikovanú dyslexiu, dysgrafiu a ADHD obúchal hlavu o stenu, nakoľko

si nevedel sám urobiť úlohy (v roku 2016), maloletú A.. B. hodil na posteľ, kde potom ako si na maloletú
A.. B. položil nohu, tak ju zbil, pričom sa u nej spustila močová a fekálna inkontinencia, pričom jej
spôsobil monokel (v presne nezistenom období roku 2019), maloletej A.. B. dal do oblasti hlavy niekoľko
silných faciek otvorenou rukou, pričom jej spôsobil začervenanie pokožky v tvárovej oblasti s doposiaľ
nezistenou dobou práceneschopnosti a keď išiel obvinený kedykoľvek okolo nej, tak sa u maloletej
A.. B. spustila močová inkontinencia, pričom poškodená, matka maloletých, opakovane potom ako

bránila maloleté deti, hodil do nej stoličku na kolieskach, ktorá zranila poškodenú H. B. v oblasti palca
a priehlavku pravej nohy (v roku 2018), následne bola poškodená H. B. ošetrená na centrálnom príjme
v nemocnici v Galante, taktiež poškodenú silno odsotil, pričom jej spôsobil v oblasti bicepsu pravej ruky
hematómsozačervenanímkožeanáslednýmopuchom(vletnomobdobíroku2020),taktiežpoškodenej
H. B. pravidelne vulgárne nadával, pri hádkach do nej viackrát strkal, čím svojim konaním spôsobil
poškodenej, H. B. nar. XX.XX.XXXX (sic) fyzické zranenia, s prežívaním strachu a úzkosti a maloletým

deťom A.. B. a I. B. posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá u maloletej A.. B. trvala od 11.03.2021 s
nezisteným obdobím jej sanácie a u maloletého I. B. trvala minimálne od 23.08.2021 až do 08.11.2022pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
2. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že spáchanie trestného činu vo vzťahu k manželke
H. B. nebolo preukázané žiadnymi vykonanými dôkazmi. Okresný súd uviedol, že samotná poškodená

spomenula, že počas manželstva (od roku 1997) ju obžalovaný udrel možno 3 či 4 krát, raz po nej
hodil stoličku, ktorá jej poranila nohu, sotil ju pri hádke na gauč či silno ju stlačil za rameno. Okresný
súd uviedol, že uvedené konanie nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pri
ktorom sa vyžaduje určitá miera trvalosti, prípadne sústavnosti týrania (viď. ZSP 44/2007). Uvedené
nepočetné fyzické útoky rozložené v priebehu niekoľkých rokoch túto požiadavku nenapĺňajú. Vulgárne

nadávky a partnerské hádky tiež nenapĺňajú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, pretože v
konaní bolo preukázané, že sa jednalo o vzájomné správanie sprevádzajúce rozpad ich partnerského
vzťahu, a nie jednostranné či bezdôvodné správanie iba zo strany obžalovaného, ktorým by sledoval
vyvolávanie strachu alebo stresu.
3. Okresný súd uviedol, že syn I. pri výpovedi všeobecne uviedol, že otec ho bije. V konkrétnostiach
spomenul bitku a rozbitie tabletu keď bol ešte malý. Poškodená H. B. vo vzťahu k I. uviedla, že

obžalovaný na neho kričal a zbil ho po telefonáte od spolužiakovej mami. Okresný súd poukázal
na skutočnosť, že trestný čin mal byť podľa obžaloby páchaný od roku 2015, predstavujú uvedené
konkrétne udalosti príliš málo na to, aby bolo možné konštatovať spáchanie trestného činu. Okresný súd
poukázal, že nie je možné vyplniť žalované obdobie skoro 6 rokov iba konštatovaním, že obžalovaný
mal biť syna. Svedok aj jeho matka neboli schopní uviesť konkrétne udalosti a okolnosti, za ktorých

boli spáchané (hodenie stoličky, rozbitie tabletu), preto absencia týchto podrobností pri zvyšnom období
a útokoch pôsobí z pohľadu okresného súdu nedôveryhodne. Okresný súd uviedol, že preukázaný
skutkový stav však nebol dostatočný na konštatovanie spomenutej trvalosti a sústavnosti trestného činu
týrania. Tým, že poškodený I. nijako bližšie nekonkretizoval situácie, za ktorých malo dôjsť k jeho týraniu,
a situácie, ktoré konkretizoval, boli príliš málo početné a nízkej intenzity, aby napĺňali znaky skutkovej

podstaty trestného činu, nemal okresný súd skutok ani v tejto časti preukázaný.
4. Ďalej okresný súd uviedol, že dcéra A. konkrétne opísala jednu bitku od obžalovaného pri tom,
ako v noci telefonovala, a udalosť s rozbitím tabletu o jej hlavu asi spred 5 rokov, ktoré potvrdil
aj obžalovaný. Zvyšok žalovaného obdobia však opísala všeobecným konštatovaním ohľadom bitia.
Okresný súd uviedol, že opäť nedôveryhodne pôsobila, ak bola schopná uviesť podrobnosti o situácii

spred 5 rokov, ale neuviedla takéto podrobnosti o správaní obžalovaného vo zvyšnom období, iba
ho pokryla všeobecným konštatovaním. Pri posudzovaní výpovedí detí zohľadnil okresný súd aj tú
skutočnosť, že po vzatí obžalovaného do väzby a zákaze styku boli deti materiálne a z časti aj citovo
závislé od svojej matky, ktorá v konaní vystupuje tiež ako poškodená so zjavne negatívnym vzťahom
k obžalovanému, pričom bola prítomná v pojednávacej miestnosti aj počas výsluchu jej dcéry A.. Ako

uviedla aj znalkyňa PhDr. Piačková, uvedené môže mať vplyv na vnímanie a popis prežitých udalostí a
tieto podávať prehnane v neprospech obžalovaného. Okresný súd poukázal, že rodina obžalovaného
žila bežným spoločenským životom, stretávali sa so známymi, chodili do školy, k doktorovi, neskrývali sa
a nežili samotársky. Žiadny zo svedkov nevidel na poškodenej A. B. zranenia zodpovedajúce tvrdenému
pravidelnému bitiu päsťami, ani na poškodenom I. B. zranenia po fackách či tvrdších ranách.

5. Okresný súd na záver uviedol, že skutok mal byť podľa obžaloby páchaný po dobu približne 6
rokov, bolo pred okresným súdom preukázaných málo konkrétnych situácii, na základe ktorých by
moholkonštatovaťspáchanieuvedenéhoskutku.Vozvyškubolaobžalobanekonkrétnasovšeobecnými
konštatovaniami o bitkách a úderoch, bez ich presnejšieho opisu. Okresný súd uviedol, že na spáchanie
trestného činu je však potrebné aby páchateľ svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty podľa

Trestného zákona a toto okresný súd nemal preukázané.
6. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní zahlásil voči nemu prokurátor ihneď odvolanie
v neprospech obžalovaného, obžalovaný po porade s obhajcom Mgr. Robertom Čibrikom (ďalej len
obhajca) sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.
7. Prokurátor zahlásené odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním doručeným okresnému

súdu 28.10.2024.
8. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že na základe
vykonaného a vyhodnoteného dokazovania malo prísť o oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby.
Prokurátor uviedol, že sudca na hlavnom pojednávaní vypočul poškodenú H. B. (manželku
obžalovaného) aj napriek tomu, že prokurátor navrhol iba prehrať kamerový záznam z výsluchu

poškodenej. Okresný súd s poškodenou nezaobchádzal ako s obzvlášť zraniteľnou obeťou, ako to má
na mysli osobitný zákon, taktiež nepribral do konania psychológa, čo bolo povinnosťou súdu. Okresný
súdu vo vzťahu k poškodenej neprehral dôkaz a to výsluch poškodenej na kamerovom zázname ale
vypočul poškodenú a tento postup prokurátor považuje za nesprávny a nezákonný. Ak okresný súdpoškodenú v súdnom konaní nevypočul za prítomnosti psychológa alebo znalca, čím sa tento dôkaz stal
nezákonným a nepoužiteľným v procese dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov.
8.1. Prokurátor uviedol, že obdobne okresný súd postupoval aj pri maloletej svedkyne A.. B., keď

s ňou nezaobchádzal ako s obzvlášť zraniteľnou osobou, teda okresný súd nesprávne postupoval,
keď poškodenú v súdnom konaní nevypočul za prítomnosti psychológa prípadne zástupcu orgánov
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, čím sa daný dôkaz stáva nezákonným.
8.2. Prokurátor taktiež poukázal, že z vykonaných výsluchov vyplynuli skutočnosti, že voči obom
poškodeným sa obžalovaný mal správať násilníckym spôsobom. Obžalovaný mal biť poškodenú

maloletú dcéru ešte intenzívnejšie keď bola pubertiačka s tým odôvodnením, že viacej vymýšľa hlúposti
a preto mal byť obžalovaný nahnevaný a mal ju biť.
8.3. Okresný súd nesprávne vyhodnotil závery znaleckého posudku a jeho doplnku MUDr. Ľubici
Slováčikovej, ktorá uviedla, že maloletá poškodená dcéra a maloletý poškodený syn trpia post
traumatickým syndrómom, ktorý mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom.
8.4. Prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania možno mať spáchanie skutku obžalovaného

za dostatočne preukázané a to z výpovedí manželky a detí, pričom sa ich výpovede v podstatných
častiach a najmä čiastkových útokoch prelínajú. Tiež bolo preukázané, že konanie obžalovaného nebolo
jednorazové, ktoré sa dalo považovať za exces voči poškodeným osobám. Správanie obžalovaného
nie je možné nijako ospravedlniť, pretože v prípade, že by aj naďalej takýmto spôsobom obžalovaný
vychovával deti, je možné, že by mohlo prísť k fatálnejším následkom. Obžalovaný si určité návyky

výchovy detí niesol už zo svojho života a považoval taký spôsob života za normálny.
8.5. Prokurátor uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutok v podanej obžalobe, pretože pri
spôsobovaní psychického a fyzického utrpenia po dlhšiu dobu páchania trestného činu obžalovaným
a to 6 ročné obdobie je prakticky nemožné v skutkovej vete detailnejšie špecifikovať všetky konania
obžalovaného za dané obdobie.

8.6. Zhrnutím vyššie uvedených skutočností opätovne prokurátor poukázal na tú skutočnosť, že okresný
súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané skutkové zistenia týkajúce sa viny
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trnave
(ďalej len krajský súd) zrušil napadnutý rozsudok a nariadil okresnému súdu, aby túto vec znovu
prejednal a rozhodol.

9. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že
s uvedenými názormi prokurátora sa nestotožňuje a rozhodnutie okresného súdu ako aj postup, ktorý
mu predchádzal považuje za zákonný a správny. Obhajca poukázal, že vulgárne nadávky a partnerské
hádkynemôžunapĺňaťskutkovúpodstatužalovanéhotrestnéhočinu,pretoževkonaníbolopreukázané,
že sa jednalo o vzájomné správanie sprevádzané rozpad ich partnerského vzťahu a nie jednostranné či

bezdôvodné správanie iba zo strany obžalovaného, ktorým by prišlo k vyvolávaniu strachu alebo stresu.
Obhajca uviedol, že okresný súd vykonal dôkazy zákonným spôsobom, pri hodnotení vykonaných
dôkazov bol dôsledný, keď postupoval podľa kritérií hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a zohľadnil všetky skutočnosti významné pre riadne posúdenia danej veci. Obhajca poukázal,
že nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy v trestnom konaní.

Okresný súd sa oboznámil a vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie danej
veci a spravodlivo v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou súdov správne rozhodol a predmetné
rozhodnutie dostatočne zdôvodnil a s týmto zdôvodnení sa v plnom rozsahu stotožňuje. Poukazujúc
na dané skutočnosti žiada krajský súd, aby odvolanie prokuratúry podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

10. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie 20.11.2024.
11. Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
09.09.2025. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného
a obžalovaný. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu,

aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Keďže žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor uviedol,
že sa pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, navrhuje aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil
a nariadil okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného uviedol, že
pridržiava sa jeho vyjadrenia a taktiež aj záverečnej reči v tomto súdnom konaní a navrhuje, aby krajský

súd odvolanie prokurátora zamietol. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca
a k veci viac nič nechce uviesť.
12. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
13. Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - prokurátor, proti
výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní
predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré oslobodzujúcemu výroku predchádzalo
14. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o oslobodení

spod obžaloby, v tomto smere prokurátor namietal vypočutie poškodenej manželky H. B. a taktiež aj
poškodenej maloletej dcéry ako obzvlášť zraniteľnej osoby na hlavnom pojednávaní bez prítomnosti
psychológa alebo znalca. Krajský súd považuje za potrebné k predmetnej námietke uviesť, že
výsluch poškodenej manželky a poškodenej maloletej dcéry ako obzvlášť zraniteľnej osoby bez
účasti psychológa nespôsobuje automaticky nezákonnosť vykonaného dôkazu. Predmetná prítomnosť

psychológa slúži na ochranu poškodenej a v prípade, ak by poškodená nechcela vypovedať bez
prítomnosti psychológa, mohla využiť svoje právo a odmietnuť vypovedať, čo však nie je tento prípad.
K namietanému neprehratiu výsluchov poškodenej manželky a poškodenej dcéry zachytenom na
kamerovom zázname krajský súd uvádza, že výsluchom poškodených mal okresný súd v dostatočnej
miere objasnenie skutkového stavu uvedeného v obžalobe a je potrebné poukázať, že zo zápisnice

zhlavnéhopojednávania05.06.2023,vyplýva,žeprokurátoružnemalnávrhynadoplneniedokazovania,
a preto nedôvodne namieta, že okresný súd neprehral kamerový záznam o výsluchu poškodenej
z prípravného konania, pretože to ku koncu dokazovania už vôbec nenavrhol.
15. Žiadne iné námietky voči konaniu pred okresným súdom prokurátor neuplatnil a chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, krajský

súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd na hlavnom pojednávaní
vykonal všetky dôkazy zákonným spôsobom.
K oslobodzujúcemu výroku
16. Krajský súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument prokurátora, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
17. Pokiaľ ide o napadnutý výrok, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal na

hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, tieto
dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12
Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že vina obžalovaného nebola preukázaná. Následne
v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku je presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku
a keďže voči tejto časti odôvodneniu napadnutého rozsudku nemá podstatné výhrady, tak si ho osvojuje
bez potreby ho na tomto mieste detailne opakovať.18. Krajský súd poukazuje, že odvolacie námietky prokurátora smerovali výhradne do spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, kde prokurátor polemizuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou

a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že sa vôbec
nestotožňuje s argumentáciou okresného súdu, podľa prokurátora nemá oporu vo vykonaných
dôkazoch.
19.Pretopokiaľideovýhradyprokurátoravočihodnoteniudôkazov,krajskýsúdpripomína,ževtrestnom
konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie

dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
20. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý
rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť
žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
21. Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces

neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je

zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie.
22.Vkonkrétnostiachposudzovanéhoprípadukrajskýsúdkonštatuje,ževšetkydôkazyvykonanévtejto
veci sú voči obžalovanému nedostačujúce na preukázanie skutku uvedeného v obžalobe. Krajský súd

plne súhlasí so záverom okresného súdu, že prokurátor v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno.
Tu platí, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len

na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal žalovaný skutok a že ho spáchal
obžalovaný.
23. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku potom predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok. Okresný súd v potrebnej miere vysvetlil,
na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby postupom podľa

§ 285 písm. a) Trestného poriadku a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne
závery. Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že z vykonaných dôkazov žiaden
jednoznačne nepreukázal, že by obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm.
j) Trestného zákona.

24. S prihliadnutím na obsah odvolacích námietok prokurátora, v ktorých opätovne hodnotil vykonané
dôkazy, pričom v súhrne zastával názor, že vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa skutok stal tak, ako
je uvedené v obžalobe, naopak krajský súd, totožne ako okresný súd, je toho názoru, že pokiaľ ideoštruktúruusvedčujúcichdôkazov,tátojejednoznačnenedostatočnánapreukázanieprávnerelevantnej
skutočnosti, že sa žalovaný skutok stal v takom časovom úseku ako je uvedený v podanej obžalobe.
25.Prokurátorvrámciodvolacíchnámietokopätovnepoukázalnavýpovedepoškodenýchatomanželky

a dcéry a syna, na základe ktorých bola postavená obžaloba, a ktorí mali obžalovaného usvedčovať
zo žalovanej trestnej činnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že v prípade, ak majú slúžiť výpovede svedkov
ako jediný dôkaz, preukazujúce vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento
dôkaznýprostriedokvpodobevýpovedejasný,logický,zrozumiteľný,presvedčivý,vierohodnýazároveň
nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

26. V tomto kontexte krajský súd v prvom rade uvádza, že súd v rámci posudzovania tej ktorej
skutkovej okolnosti pri danej dôkaznej situácii nie je viazaný žiadnym dôkazom, a zároveň žiaden
zákonne získaný a vykonaný dôkaz nie je vylúčený v tom smere, že by nemohol slúžiť ako podklad
pre rozhodnutie v merite veci. Treba pripomenúť, že v trestnom konaní neplatí tá skutočnosť, že by
musela byť uznaná vina obžalovaného na základe konkrétneho dôkazu, resp. dôkazov. Premietnuté na
prejednávanú trestnú vec neplatí téza, že na základe výpovedí vyššie zmienených svedkov - poškodenej

manželky a poškodenej dcéry, môže a musí byť uznaná vina obžalovaného. Tieto výpovede by museli
byť vyhodnotené ako vierohodné a žalované okolnosti by museli byť podporené i inými dôkazmi, čo sa
nestalo. V prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanému skutku krajský súd skutkové závery okresného
súdu nespochybňuje. Toto všetko potom spolupôsobí pri posudzovaní dokazovaných okolností, ako
to pri hodnotení dôkazov učinil okresný súd, na čo súhlasne nadviazal i krajský súd. Krajský súd

sa stotožňuje s úvahami okresného súdu ohľadom poukázania na znalecké dokazovanie ohľadom
znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Martiny
Piačkovej a to znalecký posudok č. 8/2021 zo dňa 10.06.2021 s dodatkom č. 32/2022 zo dňa 04.11.2022
o psychologickom vyšetrení poškodených A. a I.. Z predmetného znaleckého posudku a dodatku
k posudku okrem iného vyplynulo, že pri posudzovaní dcéry v psychologickej špecifickej vierohodnosti

znalec postrehol diskrepancie vo výpovediach na polícii a pri pohovore. Obsahovo je udalosť popísaná
takmer identicky, avšak obraz otca ako agresora a matky ako obete hodnotí diametrálne odlišne, čo
odôvodnila zmenou názoru pri pobyte na psychiatrii. Obsah výpovede postráda špecifickú kvantitu
detailov s tendenciou zovšeobecňovať, nadsadzovať a dramatizovať. Znalkyňa uviedla, že dcéra je
ovplyvnená v interpretovaní prežitých udalostí matkou, a preto vzhľadom k uvedenému a stanoveným

diagnózam je jej špecifická vierohodnosť výpovede oslabená. Voči otcovi zaujímala odmietavý postoj s
výlučne negatívnymi výrokmi. Agresivita zo strany otca mohla byť jedným z prejavov nakumulovaného
napätia, ktoré vyplýva z neuspokojivého rodinného života. Znalkyňa uviedla, že u syna I. všeobecná
aj špecifická vierohodnosť zodpovedajú intelektovej úrovni. Diskrepancie v jeho výpovediach môžu byť
ovplyvnené jeho diagnózami a s nimi spojenou slabšou vyjadrovacou schopnosťou a pozornosťou.

Interpretácie udalostí matkou prijíma bezvýhradne, nekriticky a identifikuje sa s jej postojmi. Z hľadiska
popisu vyšetrovaných udalostí je nejasné časové zaradenie zážitkov a ich frekvencia. Jeho osobnosť je
detská vo vývine so symptomatológiou ADHD. Je skôr submisívny, prispôsobivý a poddajný. Voči otcovi
zaujíma odmietavý postoj, vyjadruje z neho strach. Deti takmer zhodne popisujú atmosféru a súžitie
oboch rodičov. Prostredie, v ktorom vyrastali, bolo disfunkčné a disharmonické. Ich výpovede nenesú

známky fabulácii, avšak zaznamenáva tendencie k zvýšenej dramatizácii popisu niektorých prežitých
udalostí, čo môže byť ovplyvnené interpretáciou udalostí matkou.
27. Krajský súd poukazuje taktiež na znalecký posudok znalca PhDr. Roberta Mátheho, PhD. č. 12/2021
zo dňa 25.07.2021 s doplnením č. 8/2022 zo dňa 28.06.2022 týkajúci sa psychologického vyšetrenia
poškodenej manželky obžalovaného, z ktorého vyplynulo okrem iného, že jej špecifická vierohodnosť vo

vzťahu k obžalovanému je vo významnej miere znížená. Viaceré časti jej výpovede, napríklad vo vzťahu
k frekvencii a intenzity jeho agresívnych prejavov, môžu byť preexponované a účelovo nadsadené. Jej
osobnosť je zúžená, prevažne introvertovaná, nezrelá, s emocionálnymi rozladmi, s výkyvmi nálad,
so zvýšenou úzkostnosťou, so zvýraznenou podriadivosťou a závislosťou od svojho okolia, s prejavmi
slabosti a stotožnenosti s rolou obete. Poškodená netrpí žiadnou forenzne významnou psychickou

poruchou. Úzkostne depresívne ladenie a výkyvy jej emotivity, strachu, ktorých prežívanie manifestuje,
akoajnedôveravľudívjejokolí,súnechorobnéhocharakteru.Krajskýsúdzdôrazňuje,žezoznaleckého
posudkuvyplýva,žekonfliktovéstretysobžalovanýmtakmohlibyťvzájomnéhocharakteru,sevidentnou
aktívnou participáciou poškodenej vrátane ich iniciácie. Poškodenou prezentované psychické utrpenie,
ktoré sama dáva do kauzálneho vzťahu so správaním obžalovaného, sa javí byť účelovo nadsadené.

Krajský súd poukazuje na záverečné konštatovanie znalca, že zo psychologického hľadiska nemožno
hovoriť o pociťovaní ťažkého príkoria.
28. Krajský súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že okresný súd správne posúdil skutočnosti
vyplývajúce z výpovedí detí najmä ohľadom citovej a materiálnej závislosti detí od poškodenej – ichmatky, pretože v konaní vystupuje tiež ako poškodená so zjavne negatívnym vzťahom k obžalovanému.
Okresný súd poukázal aj na výsluch znalkyne PhDr. Piačkovej, z ktorej vyplynulo, že vzťah matky k
deťom môže mať vplyv na vnímanie a popis prežitých udalostí a tieto podávať prehnane v neprospech

obžalovaného.
29. Krajský súd preto konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na
ustálenie skutkového stavu ako základu pre uznanie viny obžalovaného neobstáli výpovede svedkov
poškodených, pričom tieto výpovede svedkov boli vyhodnocované aj vo vzťahu k celému komplexu
relevantných skutočností produkovaných v procese dokazovania v súlade so zásadami náležitého

zistenia skutkového stavu a voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovení § 12 ods. 10, 12 Trestného
poriadku. Možno tiež zhrnúť, že okresný súd prezentoval východiskovú logickú úvahu, ktorú aplikoval v
procese voľného hodnotenia výpovedí svedkov, kde poukázal na prirodzený mechanizmus konfrontácie
a rozporov obsahu takýchto výpovedí s inými relevantným informáciami získanými v dôkaznom procese.
30. Krajský súd uvádza, že pokiaľ priamym dôkazom usvedčujúcim obžalovaného má byť výpoveď
poškodenej manželky, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť v súhrne s inými vykonanými dôkazmi.

Okresný súd sa správne vysporiadal s výpoveďou poškodenej a správne ustálil aj jednotlivé skutkové
okolnosti uvádzané v obžalobe. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami ohľadom jednotlivých vzťahov
medzi manželmi a vzájomnými manželskými nezhodami. Okresný súd sa správne vysporiadal so
skutočnosťami ohľadom páchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý mal trvať približne 6 rokov,
pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo iba málo konkrétnych situácií na základe ktorých by sa

dalo konštatovať spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.
31. Krajský súd uvádza, že tak ako uviedol okresný súd, nie je možné daný skutok kvantifikovať tým
spôsobom ako je uvedené v podanej obžalobe. Aj krajský súd uvádza, že pri výpovedi poškodených
vznikali diskrepancie ohľadom nevhodného správania zo strany obžalovaného. Krajský súd sa stotožnil
správnymiúvahamiokresnéhosúduohľadomtýchskutočností,ževulgárnenadávkyapartnerskéhádky

tiež nenapĺňajú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, pretože v danom trestnom konaní bolo
preukázané, že sa jednalo o vzájomné správanie sprevádzajúce rozpad partnerského vzťahu medzi
obžalovaným a poškodenou, a nie iba jednostranné či bezdôvodné správanie zo strany obžalovaného,
ktorým by sledoval vyvolávanie strachu alebo stresu u poškodenej.
32. Záverom k odvolaniu prokurátora vo vzťahu medzi spáchaným skutkom a osobou obžalovaného,

krajský súd konštatuje, že podstatným faktom je, že prokuratúre sa nepodarilo bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že žalovaný skutok sa stal a to najmä vzhľadom na absentujúce dôkazy
usvedčujúce obžalovaného. Okolnosti, ktoré prokurátor uvádzal v dôvodoch odvolania, vyznievajú skôr
iba v podobe indícií, nie je však možné na základe týchto skutočností vysloviť jednoznačný záver,
že trestný čin sa stal a tento následne pripísať na vrub obžalovanému. Z uvedených dôvodov, preto

nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam prokurátora, ktoré smerovali len do iného hodnotenia
vierohodnosti dôkazov o vine obžalovaného.
Záverečné zhrnutie
33. Vzhľadom k uvedenému krajský súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď
obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo

preukázané, že žalovaný skutok sa stal. Preto krajskému súdu nezostávalo nič iné ako odvolanie
prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
34. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.