Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-11Cpr/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221209727
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221209727.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B. C., A. nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom D. XXX, E. A., práv. zast.: JUDr. Rudolf Bezák, advokát, so sídlom Krmanova 14, Košice
proti žalovanému: Mesto Moldava nad Bodvou, IČO: 00 324 451, so sídlom Školská 356/2, Moldava
nad Bodvou, práv. zast.: JUDr. Alena Zadáková, advokátka, so sídlom Kováčska 32, Košice, o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu náhrady mzdy vo výške 63.923,96 € brutto s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 142,07 € od 11.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 €
od 11.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 € od 11.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63
€ od 11.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 € od 11.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63
€ od 11.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 € od 11.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63
€ od 11.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 € od 11.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.125,63 €
od 11.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od 11.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 €
od 11.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od 11.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od

11.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od 11.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od
11.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od 11.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od
11.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od 11.1.2023 do zaplatenia, zo sumy 3.241,02 € od
11.2.2023 do zaplatenia a zo sumy 3.241,02 € od 11.3.2023 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. októbra 2019 č.k.

16Cpr/2/2016-273 výrokom I. určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca,
založeného vymenovaním z 29.8.1991 so vznikom pracovnoprávneho vzťahu 1.11.1991, výpoveďou
žalovaného ako zamestnávateľa zo 4.9.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu trvá, výrokom II.
vylúčil nárok žalobcu na náhradu mzdy na samostatné konanie, výrokom III. konanie v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy zastavil, výrokom IV. zamietol vzájomný návrh žalovaného, výrokom V. nepriznal
žalobcovi v rozsahu zastavenia konania nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal a výrokom VI. v prevyšujúcej časti, okrem nároku vylúčeného na samostatné konanie,

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

2. Vylúčená časť žaloby o náhradu mzdy na samostatné konanie je ďalej vedená na Mestskom súde
Košice pod sp.zn. K2-11Cpr/11/2021.3. V žalobe žalobca k náhrade mzdy uviedla, že napriek právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku,
žalovaný neprideľuje žalobcovi prácu v súlade s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve.

Žalovaný síce vyzval žalobcu na nástup do práce listom zo dňa 23.06.2021, avšak pri pokuse žalobcu
nastúpiť do práce dňa 30.06.2021 (deň nasledujúci po dni doručenia výzvy a zároveň deň právoplatnosti
Okresného súdu Košice – okolie sp. zn.: 16Cpr/2/2016 zo dňa 23.10.2019), žalovaný oznámil žalobcovi,
že mu prácu v súlade s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve nebude prideľovať, pretože
pozíciu náčelníka Mestskej polície v Moldave nad Bodvou už má obsadenú. Na základe uvedeného

žalobca upozornil žalovaného na jeho povinnosť poskytovať žalobcovi náhradu mzdy podľa ustanovenia
§ 142 odsek 3 Zákonníka práce, no bezúspešne. Žalovaný je v omeškaní s poskytnutím náhrady mzdy
žalobcovi za obdobie od 30.06.2021 do 31.10.2021. Dôvody, pre ktoré žalovaný neprideľuje žalobcovi
prácu v súlade s druhom práce dojednaným v pracovnej zmluve, spočívajú výlučne na žalovanom.
Výlučne žalovaný, z vlastného rozhodnutia, prijal na pracovnú pozíciu žalobcu (náčelník Mestskej polície
v Moldave nad Bodvou) iného zamestnanca, a to hneď potom ako so žalobcom neplatne skončil

pracovný pomer. Žalovaný už počnúc dňom 01.02.2016 zamestnal na pozíciu náčelníka Mestskej polície
vMoldavenadBodvouF.G..AjkeďF.G.zaniklafunkciavnovembri2019,žalovanýanipotomneumožnil
žalobcovi nástup do práce, napriek tomu, že túto funkciu mal žalovaný neobsadenú iným zamestnancom
až do októbra 2020 (20.10.2020), kedy bol do tejto funkcie menovaný H. G. a ktorý ju zastáva až do
súčasnosti. Dňa 24.09.2021 bol žalobcovi doručený ďalší list žalovaného, v ktorom mu s odkazom na

ustanovenie§55odsek4Zákonníkapráceoznámilpreradenienainúprácu–príslušníkMestskejpolície.
Preradenie na inú prácu žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že podal dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoPr/5/2020 zo dňa 13.05.2021. Uvedené ale nie je žiadnou mimoriadnou
udalosťou, ktorá by oprávňovala zamestnávateľa svojvoľne preraďovať zamestnanca na inú prácu.
Ďalšou skutočnosťou, ktorou žalovaný odôvodnil preradenie žalobcu na inú prácu je, že v súčasnej

dobe má žalovaný vo funkcii náčelníka menované dve osoby. Ani to však nie je mimoriadnou udalosťou
ako ju má na mysli ustanovenie § 55 odsek 4 Zákonníka práce. To, že má žalovaný ustanovených 2
náčelníkov Mestskej polície, je výlučne jeho zodpovednosť za ním spôsobený protiprávny stav. Nakoľko
žalovaný z dôvodov na svojej strane neprideľuje žalobcovi prácu v súlade s druhom dojednaným v
pracovnej zmluve, je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy. Žalovaný je s odkazom na vyššie

citované ustanovenie v omeškaní s poskytnutím náhrady mzdy žalobcovi za obdobie od 30.06.2021 do
31.10.2021. Výplatný termín je u žalovaného v 10. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Ako vyplýva
z oznámenia žalovaného o výške mzdy zo dňa 21.02.2014, žalobcovi bola od 01.01.2014 vyplácaná
základná mesačná mzda vo výške 1.472,- eur brutto + pohyblivá zložka mzdy vo výške 294,- eur brutto,
celkom vo výške 1.766,- eur brutto mesačne. S poukazom na uvedené sa žalobca domáha priznania

nároku na náhradu mzdy vo výške 1.766,- eur brutto mesačne počnúc dňom 30.06.2021 do 31.10.2021,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z príslušnej náhrady mzdy od 11. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca do zaplatenia. Za deň 30.06.2021 si žalobca uplatňuje nárok na náhradu mzdy
vo výške 80,27 eur brutto, ktorá bola vypočítaná ako podiel 1/22 z mesačného nároku na náhradu mzdy,
prihliadnuc k počtu 22 pracovných dní v mesiaci jún 2021.

4. Žalovaný sa ku žalobcom uplatnenému nároku vyjadril v podaní zo dňa 15.2.2021. Nárok žalobcu
na náhradu mzdy neuznáva čo do dôvodu a výšky. Spornou medzi stranami sporu je otázka platnosti
pracovnej zmluvy žalobcu zo dňa 1.11.1990 a „ menovanie“ žalobcu do funkcie náčelníka mestskej
polície, nakoľko ani vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom nebola vyriešená pozícia žalobcu

ako náčelníka mestskej polície. Predmetom súdneho konania bolo len posudzovanie platnosti resp.
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Žalobca totiž vôbec nerozlišuje vznik pracovného pomeru
a menovanie do funkcie za náčelníka mestskej polície ako dve kategórie pracovnoprávneho vzťahu.
Ako vyplynulo z dokazovania v rámci vyššie citovaného súdneho konania pred všeobecnými súdmi ,
žalobca odvodzuje svoju pozíciu náčelníka z pracovnej zmluvy zo dňa 1. 11. 1991, ktorú uzatvoril s

primátorom mesta a v ktorej ako druh práce sa uvádza : náčelník mestskej polície v Moldave nad
Bodvou. Rovnako svoju pozíciu odvodzuje od menovacieho dekrétu zo dňa 1. 11. 1991 , ktorý opäť
podpísal len primátor mesta a to na základe uznesenia mestského zastupiteľstva č. 9/91-MZ bod č.
B 1 . Pod týmto bodov však nebolo menovanie žalobcu do pozície náčelníka mesta, ale len prijatie
štatútu mestskej polície. Tieto dôkazy priložil žalobca aj k samotnej žalobe o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru , ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom Košice – okolie pod
sp. zn. 16Cpr/2/2016. Napriek uvedenému konajúci súd určil založenie pracovného pomeru žalobcu
vymenovaním v mestskom zastupiteľstve zo dňa 29. 08. 1991 , čo žalobca ani nikdy netvrdil a takto
založený pracovný pomer , podľa názoru súdu , bol ustálený len na základe dôkazu : výpisu zo dňa17. 9. 1991 z uznesenia z 8. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Moldave nad Bodvou , podľa
ktorého pod bodom B. 5 / bol schválený za náčelníka mestskej polície v Moldave nad Bodvou žalobca.
Všeobecný súd rozhodol o tomto „ založení pracovného pomeru „ napriek tomu, že mal z Archívu MV

SR originálne dôkazy: Zápisnicu z 8. zasadania MZ , ako aj príslušné uznesenia z tohto zasadnutia,
z ktorých menovanie žalobcu do funkcie náčelníka nevyplýva. Navyše, mestská polícia bola zriadená
až 10. 10. 1991 a teda je bez elementárnej logiky, načo by si mestské zastupiteľstvo volilo náčelníka
mestskej polície už 29.8.1991. Z predložených listín nevyplýva, že by menovanie žalobcu bolo čo len
predmetomrokovaniauždňa29.08.1991adokoncaanina9.zasadnutíMZkonanomdňa10.10.1991,

minimálne rozpravy, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie sa v tomto smere javí ako nepochopiteľné
a nezákonné a jeho postup bude predmetom prieskumu na dovolacom súde. Jediným relevantným
dôkazom o menovaní žalobcu do funkcie náčelníka mestskej polície je menovací dekrét zo dňa 1. 11.
1991 podpísaný primátorom mesta, čo je nezákonný akt , nakoľko takéto menovanie bolo v kompetencií
mestského zastupiteľstva na základe Zákona o obecnom zriadení. Nakoľko žalobca neosvedčil, že by
jeho menovanie do funkcie prebehlo v súlade s ust. § 19 Zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení a to prijatím uznesenia o jeho menovaní mestským zastupiteľstvom do funkcie, nie je možné
tvrdiť, že jeho pracovný vzťah vznikol menovaním, ale len faktickým výkonom funkcie. Menovací dekrét
pod hlavičkou Mestského úradu Moldava nad Bodvou zo dňa 1.11.1991, ktorým bol žalobca menovaný
do funkcie náčelníka primátorom mesta, rovnako ako pracovná zmluva uzatvorená s Mestským úradom
v Moldave nad Bodvou s nástupom od 1.11.1991 na druh práce: náčelník Mestskej polície v Moldave

nad Bodvou na dobu neurčitú s 2 mesačnou skúšobnou dobou sú absolútne neplatné právne úkony
s odkazom na ust. § 39 OZ , nakoľko tieto úkony obchádzajú ust. § 19 Zákona NR SR č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení a nie je možné ich považovať za rozhodnutia kompetentného správneho
orgánu, ktorým je pre danú vec výlučne mestské zastupiteľstvo. Uvedené zostalo aj ku dnešnému dňu
sporné medzi stranami tohto sporu, keďže žalovaný naďalej neuznáva , že by žalobca mal zastávať

pozíciu náčelníka mestskej polície. Zotrvávame na názore, že žalobca mal so žalovaným len faktický
pracovný pomer založený nezákonným menovacím dekrétom od 1.11.1991 do uplynutia výpovednej
lehoty t. j. do 31.12.2015 a aj pre prípad ustálenia, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným je neplatná,
menovanie do funkcie náčelníka mestskej polície bolo nezákonné. V podmienkach mesta Moldava
nad Bodvou pracovala Mestská polícia fakticky od 10. 10. 1991 do 28. 10. 2015 , kedy bolo prijaté

VZN o zriadení mestskej polície. Podnet na prehodnotenie fungovania mestskej polície pritom vzišiel
od Okresnej prokuratúry Košice – okolie podaním pod sp. zn. Pd 115/15/8806 – 8 zo dňa 13. júla
2015 , podľa ktorej mestská polícia v Moldave nad Bodvou „ nefungovala „ v súlade so všeobecne
záväznými predpismi, najmä ust. § 2. ods. 2 Zákona o obecnej polícií a tento „ faktický stav fungovania
„ bolo nutné zosúladiť so Zákonom o obecnej polícií a prijať riadne VZN. Mesto Moldava nad Bodvou

preto prijala zákonné VZN o mestskej polícií č. 91 na zasadnutí MZ dňa 28. 10. 2015 a v súlade
so Zákonom o obecnej polícií menovala najskôr p. F. G. menovacím dekrétom zo dňa 11.11.2015 na
základe uznesenia zo 14. zasadania MZ v Moldave nad Bodvou zo dňa 10.12.2015 a následne pána
H. G. menovacím dekrétom zo dňa 21.10.2020 na základe uznesenia z 22. zasadnutia MZ zo dňa
20.10.2020 a tento vykonáva funkciu náčelníka mestskej polície s účinnosťou od 1.11.2020. Žalobca

teda vykonával funkciu náčelníka mestskej polície od 1.11.1991 len fakticky až do riadneho menovania
náčelníka mestskej polície mestským zastupiteľstvom a mestské zastupiteľstvo faktický výkon tejto
funkcie žalobcom zobral na vedomie a nepovažoval za právne nutné, aby bol osobitne odvolávaný.
Žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný mu neprideľuje prácu v súlade s druhom práce dojednaným v
pracovnej zmluve a že dôvody, prečo tak robí sú výlučne na jeho strane. Je nutné uviesť že žalobca

spája prácu dojednanú v pracovnej zmluve s menovaním do funkcie náčelníka mestskej polície. Pokiaľ
si mesto Moldava nad Bodvou v súlade so Zákonom o obecnej polícií menovalo náčelníka mestskej
polícií , nakoľko žalobcu za náčelníka nepovažuje, bol žalobca po právoplatnom rozsudku v konaní pod
sp. zn. 16Cpr/2/2016 povinný nastúpiť do zamestnania a to na miesto policajta. Minimálne bol povinný
rešpektovať dočasné zaradenie na túto pozíciu, nakoľko menovanie a odvolávanie postu náčelníka

mestskej polície patrí do kompetencie mestského zastupiteľstva a nie primátora mesta, s ktorým žalobca
komunikoval. Žalovaný prostredníctvom primátora mesta podaním zo dňa 23.06.2021, t. j. už v deň ,
kedy prevzal rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoPr/5/2020 vyzval žalobcu na nástup do
práce, nasledovala písomná komunikácia, ktorú žalobca priložil k žalobe a v ktorej dal jasne najavo,
že mieni vykonávať len funkciu náčelníka mestskej polície. Podaním zo dňa 15.07.2021 žalovaný

prostredníctvom primátora mesta ponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu a to mestského policajta, v podaní
muopakovaneuviedol,žemestskézastupiteľstvosizvoliloinéhonáčelníka,nakoľkomenovaniežalobcu
bolo nezákonné. Žalovaný má za to, že postup primátora mesta bol zákonný, nakoľko ak mestské
zastupiteľstvo nepovažovalo od roku 2015 žalobcu za náčelníka mestskej polície, jeho pracovnoprávnyvzťah k žalovanému sa spravoval všeobecnými ustanoveniami Zákonníka práce. Primátorom mesta bol
podaný návrh do mestského zastupiteľstva na riešenie „znovuobjaveného„ postu náčelníka mestskej
polície, ktorý mal byť prerokovaný na mestskom zastupiteľstve konanom v decembri 2021. Tento návrh

bol stiahnutý z dôvodu, že mestská rada pri prerokovaní jednotlivých bodov programu navrhovaných na
rokovanie mestského zastupiteľstva odmietla o ňom rokovať s odôvodnením, že žalobcu nepovažujú za
náčelníka mestskej polície Mesta Moldava nad Bodvou, nakoľko si platne zvolili do funkcie náčelníka
inú osobu. Nakoľko mestské zastupiteľstvo rozhodlo o tom, že si za náčelníka mestskej polície zvolila
inú osobu a teda, že za náčelníka nepovažuje žalobcu, nakoľko bol nezákonne menovaný do tejto

funkcie, nemusí ho ani odvolávať. Potom bolo už v kompetencií primátora mesta , ako štatutárneho
orgánu mesta v pracovnoprávnych veciach , oznámiť žalobcovi jeho rozhodnutie o preradení na inú
vhodnú prácu , ktorou výkon policajta mestskej polície nepochybne je .Podľa názoru žalovaného, ak
súd právoplatne rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určí, že pracovný pomer
naďalej trvá, vzťah zamestnanca a zamestnávateľa sa po dni právoplatnosti rozsudku spravuje už len
pracovnouzmluvouaZákonníkompráce.Zamestnávateľjevzmysleust.§47ods.1písm.a/ZPpovinný

zamestnancovi prideľovať prácu, avšak tejto povinnosti zodpovedá povinnosť zamestnanca podľa písm.
b/ tohto ustanovenia podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať prácu osobne podľa pracovnej zmluvy v
určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Splnenie uvedených vzájomných povinností
zmluvných strán pracovnej zmluvy nepochybne vyžaduje, aby sa zamestnanec dostavil na pracovisko
v dohodnutom čase a na dohodnuté miesto výkonu práce.

5. V replike zo dňa 11.2.2022 žalobca uviedol, že otázka platnosti pracovného pomeru žalobcu k
žalovanému na výkon funkcie náčelníka Mestskej polície žalovaného bola právoplatne vyriešená
rozsudkom Okresného súdu Košice – okolie sp. zn.: 16Cpr/2/2016 zo dňa 23.10.2019, ktorý bol
potvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.:2CoPr/5/2020zodňa13.05.2021.Mimoriadne

výstižne zhrnul podstatu celého sporu o údajnú neplatnosť pracovného pomeru žalobcu odvolací
- Krajský súd v Košiciach v bode 28 odôvodnenia svojho rozsudku sp. zn.: 2CoPr/5/2020 zo dňa
13.05.2021, keď uviedol cit.: „Mestská polícia v Moldave nad Bodvou vznikla najneskôr 10.10.1991,
od tohto času riadne fungovala, nikdy zrušená nebola, so žalobcom žalovaný uzavrel riadnu pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú s dojednaným druhom práce náčelník mestskej polície, v tejto pozícii pôsobil

až do dania výpovede v roku 2015 - v kontexte preukázaných skutkových okolností žalovaným v
súdnom konaní „vymyslená“ konštrukcia, resp. teória o len faktickom pracovnom pomere žalobcu, je
podľa názoru odvolacieho súdu nesprávna, nezodpovedajúca zistenému skutkovému stavu a priam
násilná. Niet žiadneho logického a racionálneho dôvodu v súčasnosti spochybňovať uzavretie tejto
pracovnej zmluvy, keď samotný žalovaný ju nemal za neplatnú ani v čase dania výpovede a považoval

pracovnú zmluvu so žalobcom za riadne a platne uzavretú, lebo práve z nej mu dal výpoveď, v ktorej
konštatoval, že „Mesto Moldava nad Bodvou ako zamestnávateľ uzatvoril s Vami ako zamestnancom
pracovnú zmluvu dňa 1.11.1991 na druh práce náčelník mestskej polície v Moldave nad Bodvou, s
miestom výkonu práce MsP Moldava nad Bodvou“. Počas uplynulých rokov od r. 1991 až do roku
2015 zamestnávateľ nikdy nespochybnil riadne uzavretie ani platnosť pracovnej zmluvy, v zmysle

ktorej bol žalobca u žalovaného riadne zamestnaný. Vzhľadom na to, že pracovnú zmluvu koncipoval
žalovaný, celý proces výberu náčelníka mestskej polície, jeho schvaľovanie, menovanie bol v réžii
žalovaného a žalobca ho nemohol ovplyvniť, má odvolací súd za to, že ak by aj postup žalovaného
viedol k neplatnosti vymenovania do funkcie náčelníka mestskej polície a k neplatnosti pracovnej
zmluvy (ako tvrdí odvolateľ), táto skutočnosť by nemohla byť vyhodnotená v neprospech zamestnanca,

ktorý ju nevyvolal ani nespôsobil a vyše 20 rokov vykonával túto prácu na základe pracovnej zmluvy.“
Subjektívne vnímanie dnes už objektivizovaných skutočností (rozsudkami uvedenými v bode 1 tohto
podania) zo strany žalovaného, je právne irelevantné. Žalovaný bol platne menovaný náčelníkom
Mestskej polície žalovaného, z tejto funkcie odvolaný nebol a na výkon tejto funkcie má so žalobcom
uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu. K tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ ide o preradenie žalobcu na

inú prácu, tak ustanovenia § 55 odsek 3 a 4 Zákonníka práce sa na predmetnú situáciu nevzťahujú
a že žalobca opomína ustanovenie § 55 odsek 2 písm. d) Zákonníka práce žaloba uviedol, že bol to
žalovaný, ktorý listom zo dňa 03.09.2021 oznámil žalobcovi preradenie na inú prácu práve s odkazom
na ustanovenie § 55 odsek 4 Zákonníka práce. Žalobca nepreradil žalovaného na inú prácu s odkazom
na ustanovenie § 55 odsek 2 písm. d) Zákonníka práce. Odhliadnuc od uvedeného konštatuje, že

nejestvuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného príslušného orgánu, ktoré by zakladalo
nevyhnutnosť preloženia žalobcu na inú prácu a takéto rozhodnutie žalovaný ani sám neuvádza.
K tvrdeniu žalovaného, že neprítomnosť žalobcu v práci vníma ako absenciu žalobca uviedol, že
žalovaný výlučne z dôvodov na svojej strane neprideľuje žalobcovi prácu v súlade s druhom dojednanýmv pracovnej zmluve, napriek tomu, že žalobca má záujem túto pracú vykonávať. Nakoľko žalovaný
z dôvodov na svojej strane neprideľuje žalobcovi prácu v súlade s druhom dojednaným v pracovnej
zmluve, je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy.

6. Následne žalobca špecifikoval nárok na náhradu mzdy. Uviedol, že v kontexte ustanovenia § 8 odsek
1 Poriadku a § 134 Zákonníka práce pri vyčíslení nároku na náhradu mzdy platí nasledovné: pri vyčíslení
nárokunanáhradumzdysabudevychádzaťzpriemernéhomesačnéhozárobku,rozhodujúcimobdobím
pre výpočet priemerného mesačného zárobku bude kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, priemerný mesačný zárobok sa bude zisťovať vždy k prvému
dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a bude sa používať počas celého
štvrťroka, nakoľko žalobca v rozhodujúcich obdobiach neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín,
musí sa namiesto priemerného zárobku použiť pravdepodobný zárobok, ktorý sa zistí zo mzdy, ktorú by
žalobca zrejme dosiahol. Výpočet nároku na náhradu mzdy po zohľadnení valorizácie:

Nárok na náhradu mzdy za obdobie 2. Q 2021 (za deň 30.06.2021)
Rozhodujúcim obdobím je 1. štvrťrok 2021.
Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886
% viac ako v roku 2014 (352,- eur).
V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie vo výške 76,9886 % dosiahol

mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto.
Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur /
173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri
takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný
mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92

(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j.
3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP).
Nárok žalobcu na náhradu mzdy za deň 30.06.2021 potom predstavuje 142,07 eur brutto, ktorý bol
vypočítaný ako podiel 1/22 z mesačného nároku na náhradu mzdy, prihliadnuc k počtu 22 pracovných
dní v mesiaci jún 2021.

Nárok na náhradu mzdy za obdobie 3. Q 2021 (od 01.07.2021 do 30.09.2021)
Rozhodujúcim obdobím je 2. štvrťrok 2021.
Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886
% viac ako v roku 2014 (352,- eur).
V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie vo výške 76,9886 % dosiahol

mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto.
Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur /
173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri
takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný
mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92

(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j.
3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP).
Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2021 do 30.09.2021 potom predstavuje 9.376,89
eur brutto, pričom pozostáva z trojnásobku pravdepodobného priemerného mesačného zárobku vo
výške 3.125,63 eur brutto.

Nárok na náhradu mzdy za obdobie 4. Q 2021 (od 01.10.2021 do 31.10.2021)
Rozhodujúcim obdobím je 3. štvrťrok 2021.
Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886
% viac ako v roku 2014 (352,- eur).
V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie vo výške 76,9886 % dosiahol

mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto.
Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur /
173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri
takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný
mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92

(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j.
3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP).
Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2021 do 31.10.2021 potom predstavuje 3.125,63
eur brutto.7. Žalovaný sa ku žalobcom uplatnenému nároku vyjadril v podaní doručeným súdu dňa 7.4.2022.
Namieta výpočet mesačnej mzdy zo strany žalobcu vo výške 3125,63 eur. Uviedol, že žalobca pre

výpočet automaticky použil aj pohyblivú zložku mzdy vo výške 294 eur, pričom sa jedná o maximálnu
výšku pohyblivej zložky mzdy. Na pohyblivú zložku mzdy nemá žalobca nárok automaticky. V zmysle
platného poriadku odmeňovania s odkazom na ust. § 3 ods. 2 platí, že o priznaní osobného príplatku
podľa ods. 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje primátor mesta. Žalobcovi bola odňatá
pohyblivá zložka mzdy od 1.1.2015 a bola mu vyplávaná len zmluvne dojednaná mzda vo výške 1472

eur mesačne. Táto skutočnosť vypláva aj zročného mzdového listu za rok 2015. K valorizácii žalovaný
uviedol, že zamestnanci žalovaného vrátane žalobcu sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z.z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Výpočet žalobcu
predpokladanej výšky je absolútne nesprávny, keďže si podľa kvartálnej valorizácie minimálnej mzdy
valorizuje o percentá aj svoju priemernú mzdu v danom kvartáli a tak má v roku 2021 76,99% zvýšenie
jeho priemernej mzdy oproti roku 2014. Týmto tempom by mal žalobca vyšší plat ako primátor mesta.

Nie je zrejmé akými počtami sa dopracoval k takejto sume, ktoré uvádza v podaní zo dňa 11.2.2022,
nakoľko tieto výpočty nevyplávajú zo žiadneho právneho predpisu. Mzda žalobcu vychádza len z vyššie
citovaného zákona.

8. Podaním zo dňa 2.3.2023 žalobca navrhol zmenu žaloby. Uviedol, že rozširuje žalobou uplatnený

nárok, a to z dôvodu trvajúceho omeškania žalovaného s poskytnutím náhrady mzdy žalobcovi aj v
období 11/2021 až 02/2023 popri doteraz uplatňovanom nároku za obdobie06/2021 až 10/2021.
Výpočet náhrady mzdy vyčíslila nasledovne:
Nárok na náhradu mzdy za obdobie 4. Q 2021 (od 01.11.2021 do 31.12.2021)
Rozhodujúcim obdobím je 3. štvrťrok 2021. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období

predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom
období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,-
eur brutto) vo výške 76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto. Pravdepodobný
priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur / 173,92 (priemerný
počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri takto vypočítanom

pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok
činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92 (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j. 3.125,63 eur brutto
(po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2022 do 31.03.2022 potom predstavuje 6.251,26 eur brutto.

Nárok na náhradu mzdy za obdobie 1. Q 2022 (od 01.01.2022 do 31.03.2022)
Rozhodujúcim obdobím je 4. štvrťrok 2021. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období
predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom
období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,-
eur brutto) vo výške 76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto. Pravdepodobný

priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur / 173,92 (priemerný
počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri takto vypočítanom
pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok
činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92 (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j. 3.125,63 eur brutto

(po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2022 do 31.03.2022 potom predstavuje 9.376,89 eur brutto.
Nárok na náhradu mzdy za obdobie 2. Q 2022 (od 01.04.2022 do 30.06.2022)
Rozhodujúcim obdobím je 1. štvrťrok 2022. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období
predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom

období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,-
eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný
priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný
počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom
pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok

činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92 (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto
(po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2022 do 30.06.2022 potom predstavuje 9.723,06 eur brutto.Nárok na náhradu mzdy za obdobie 3. Q 2022 (od 01.07.2022 do 30.09.2022)
Rozhodujúcim obdobím je 2. štvrťrok 2022. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období
predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom

období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,-
eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný
priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný
počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom
pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok

činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92 (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto
(po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2022 do 30.09.2022 potom predstavuje 9.723,06 eur brutto.
Nárok na náhradu mzdy za obdobie 4. Q 2022 (od 01.10.2022 do 31.12.2022)
Rozhodujúcim obdobím je 3. štvrťrok 2022. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období

predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom
období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,-
eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný
priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný
počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom

pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok
činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92 (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto
(po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2022 do 31.12.2022 potom predstavuje 9.723,06 eur brutto.

Nárok na náhradu mzdy za obdobie 1. Q 2023 (od 01.01.2023 do 28.02.2023)
Rozhodujúcim obdobím je 4. štvrťrok 2022. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období
predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom
období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,-
eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný

priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný
počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom
pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok
činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92 (priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto

(po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na
náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2023 do 28.02.2023 potom predstavuje 6.482,04 eur brutto.

9. Súd navrhovanú zmenu uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.3.2023 pripustil a to
v nasledovnom znení; Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu náhrady mzdy vo výške 63 923,96

eur brutto s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 142,07 eur od 11.7.2021 do zaplatenia
zo sumy 3 125,63 eur od 11.8.2021 do zaplatenia zo sumy 3 125,63 eur od 11.9.2021 do zaplatenia zo
sumy 3 125,63 eur od 11.10.2021 do zaplatenia zo sumy 3 125,63 od 11.11.2021 do zaplatenia zo sumy
3 125, 63 eur od 11.12.2021 do zaplatenia zo sumy 3 125,63 eur od 11.1.2022 do zaplatenia zo sumy
3 125,65 eur do 11.2.2022 do zaplatenia zo sumy 3 125, 63 od 11.3.2022 do zaplatenia zo sumy 3 125,

63 od 11.4.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od 11.5.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241.02 eur
od 11.6.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od 11.7.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur
od 11.8.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od 11.9.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od
11.10.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od 11.11.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od
11.12.2022 do zaplatenia zo sumy 3 241,02 eur od 11.1.2023 do zaplatenia a zo sumy 3 241,02 eur od

11.3.2023 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti toho rozsudku.

10. Žalovaný sa ku žalobcom uplatnenému nároku vyjadril v podaní doručeným súdu dňa 10.5.2023.
Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu mzdy aj za obdobie, kedy poberal
predčasný starobný dôchodok a to v čase od 2/2021 do 28.5.2022. Je nepochybné, že nie je

možný súbežný výkon práce a poberania čiastočného starobného dôchodku. Žalobca nemá nárok
na náhradu mzdy z dôvodu, že bol hmotne zabezpečený od sociálnej poisťovne a to poberaním
predčasného starobného dôchodku. Za predpokladu, že je preukázané vyplácanie predčasného
starobného dôchodku, zamestnanec po túto dobu nie je povinný vykonávať prácu podľa pracovnejzmluvy a zamestnávateľ nie je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť
mu za vykonanú prácu mzdu a hmotné zabezpečenie zamestnanca. O prekážke v práci na strane
zamestnávateľa je možné hovoriť len v takom prípade ak je zamestnanec schopný a pripravený prácu

vykonávať. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že žalobca bol poberateľom predčasného starobného
dôchodku a teda nespôsobilý na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy a žalovaný mu tak nemohol
a ani nesmel prideľovať prácu. Žalobcovi náhrada mzdy za toto obdobie nepatrí Od 29.5.2022 je
žalobcapoberateľomstarobnéhodôchodku.Nakoľkovprípadestarobnéhodôchodkuzákon nezakazuje
súbeh výkonu práce a poberanie starobného dôchodku, bolo povinnosťou žalobcu dostaviť sa do práce

tak ako to má dohodnuté v pracovnej zmluve ,nakoľko odpadla prekážka na jeho strane - poberanie
predčasného starobného dôchodku. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje valorizáciu za roky 2021 až
2023. Je nepochybné, že pri výpočte valorizácie žalobca nepostupoval v súlade s vyššie citovaným
zákonom a súvisiacimi naradeniami vlády.
K výpočtu valorizácie za rok 2021:
Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme v spojení s nariadením vlády SR č. 341/2004 Z.z. a prílohy č. 3 k nariadeniu vlády 388/2018
Z.z. by bol žalobca zaradený do 8 platovej triedy a 11 platového stupňa a jeho funkčný plat by bol
nasledovný: Tarifný plat podľa § 7 ods. 1 zákona vo výške 1011 Eur Zvýšenie tarifného platu podľa
kolektívnej zmluvy vo výške 20,50 Eur Zvýšenie podľa § 7 ods. 7 zákona vo výške 152 Eur Príplatok
za zaradenie podľa § 8 zákona 20% vo výške 213 Eur

Funkčný plat žalobcu za rok 2021 by bol vo výške 1396,50 Eur.
K výpočtu valorizácie za rok 2022:
Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme v spojení s nariadením vlády SR č. 341/2004 Z.z. a prílohy č. 3 k nariadeniu vlády 388/2018
Z.z. by bol žalobca zaradený do 8 platovej triedy a 11 platového stupňa a jeho funkčný plat by bol

nasledovný: Tarifný plat podľa § 7 ods. 1 zákona vo výške 1011 Eur Zvýšenie tarifného platu podľa
kolektívnej zmluvy vo výške 20,50 Eur Zvýšenie podľa § 7 ods. 7 zákona vo výške 152 Eur Príplatok
za zaradenie podľa § 8 zákona 20% vo výške 213 Eur
Funkčný plat žalobcu za rok 2022 by bol vo výške 1396,50 Eur
K výpočtu valorizácie za rok 2023:

Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme v spojení s nariadením vlády SR č. 341/2004 Z.z. a prílohy č. 1 k nariadeniu vlády 296/2022
Z.z. by bol žalobca zaradený do 8 platovej triedy a 11 platového stupňa a jeho funkčný plat by bol
nasledovný: Tarifný plat podľa § 7 ods. 1 zákona vo výške 1114,50 Eur Zvýšenie tarifného platu podľa
kolektívnej zmluvy vo výške 22,50 Eur Zvýšenie podľa § 7 ods. 7 zákona vo výške 167,50 Eur Príplatok

za zaradenie podľa § 8 zákona 20% vo výške 235 Eur
Funkčný plat žalobcu za rok 2023 by bol vo výške 1539,50 Eur.
K uplatneným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že
Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka znamená, že to, čo Zákonník práce neupravil špeciálne
v prvej všeobecnej časti, t.j. v §§ 1 až 40 sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka, t.j ustanoveniami §§ 1 až 122 OZ. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia
a to § 1 ods. 4 ZPP, nemohol súd priznať ani úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko Zákonník
práce úroky z omeškania neupravuje a úroky z omeškania nie sú upravené ani vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka, ale až v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasný Zákonník práce
neobsahuje ustanovenia zakotvujúce možnosť účastníka pracovnoprávnych vzťahov požadovať úroky

z omeškania v prípade nesplnenia jeho peňažnej pohľadávky riadne a včas, a preto je potrebné posúdiť
otázku úrokov z omeškania pri mzde a náhrade mzdy prostredníctvom interpretácie ustanovenia ZP
upravujúce vzťah subsidiarity medzi Zákonníkom práce a OZ.“

11. Vo vyjadrení zo dňa 12.5.2023 žalobca vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovaného

prezentovaným v podaní doručenom súdu dňa 10.5.2023. Uviedol, že akékoľvek postavenie žalobcu
v systéme verejného sociálneho poistenia nezbavuje žalovaného jeho základnej zákonnej povinnosti
prideľovať žalobcovi ako zamestnancovi prácu v súlade s druhom dojednaným v pracovnej zmluve a
jeho povinnosti platiť žalobcovi mzdu. V prípade, že tak žalovaný nie je z dôvodov na svojej strane
schopný alebo ochotný urobiť (t. j. prekážky v práci na strane zamestnávateľa), je povinný žalobcovi

platiť náhradu mzdy. Ani jedno, ani druhé žalovaný nerobí a hrubo tým porušuje práva žalobcu takým
neospravedlniteľným spôsobom, ktorý nielenže vzhľadom na trvanie nemá obdobu, ale napĺňa skutkovú
podstatu niekoľkých trestných činov. Ak by aj žalobca hypoteticky nadobudol postavenie predčasného
alebo starobného dôchodcu nesprávne alebo neoprávnene, nejde o vzťah, ktorý sa akokoľvek týkažalovaného. Ak to bude potrebné, bude to riešiť Sociálna poisťovňa so žalobcom a pomoc žalovaného
určite nebude potrebovať. K námietke o nedostavení sa na výkon práce žalobca uviedol, že v prílohe
svojej žaloby žalobca predložil dokumentáciu preukazujúcu, že žalovaný po právoplatnosti rozsudku

Okresného súdu Košice – okolie sp. zn.: 16Cpr/2/2016 zo dňa 23.10.2019, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2CoPr/5/2020 zo dňa 13.05.2021 naoko vyzval žalobcu
na nástup do práce. Žalobca však na uvedenú výzvu obratom reagoval, na miesto výkonu práce sa
dostavil, kde mu bolo primátorom žalovaného oznámené, že žalovaný mu nevie prideľovať prácu v
súlade s druhom dojednaným v pracovnej zmluve, pretože funkciu náčelníka mestskej polície už má

žalovaný obsadenú. Uvedené žalovaný potvrdil aj v ďalšej písomnej korešpondencii.
Preto tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nenastúpil na výkon práce, nie je možné hodnotiť inak
ako provokáciu. Žalobca preto aj touto cestou a opakovane žiada žalovaného, aby upustil od svojho
protiprávneho konania, kedy mu neprideľuje prácu v súlade s druhom dojednaným v pracovnej zmluve
a zároveň žalobca vyhlasuje, že akonáhle mu žalovaný dá akokoľvek najavo (telefonicky, e-mailom,
listinnou poštou), že je pripravený ho v práci náčelníka mestskej polície prijať, s radosťou sa do

práce dostaví. Ohľadom valorizácie mzdy žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom podaní tvrdí, že
pravdepodobnýmesačnýzárobokžalobcuvobdobírokov2021(1.396,50eurbrutto),2022(1.396,50eur
brutto) a 2023 (1.539,50 eur brutto) by bol nižší ako reálna mesačná mzda žalobcu v roku 2014 (1.766,-
eur brutto). Žalovaný tak tvrdí, že od roku 2014 sa u neho mzdy vlastne nevalorizovali, ale naopak
devalorizovali a že na túto devalorizáciu mu údajne stačilo prerokovanie so zástupcami zamestnancov.

Žalobca predložil výpočet svojho nároku na náhradu mzdy v podaní zo dňa 11.02.2022 s odkazom na
Poriadok odmeňovania, ktorý obdržal od žalovaného v súdnom spore vedenom na Okresnom súde
Košice – okolie pod sp. zn.: 7Cpr/1/2019. Vyčíslenie vykonané žalobcom v súlade s predmetným
Poriadkom odmeňovania, žalovaný poprel vo svojom nadchádzajúcom (nesprávne datovanom) podaní
zo dňa 15.12.2021 (doručenom súdu v apríli 2022). Žalovaný však s odkazom na ustanovenie § 151

odsek 2 CSP nepredložil „vlastný“ výpočet, čím neuviedol vlastné tvrdenia o ním popretých skutkových
okolnostiach, v dôsledku čoho bolo popretie žalovaného neúčinné. Čo je paradoxné, žalovaný v
totožnom podaní sám argumentoval poukazom na „Platný poriadok odmeňovania“, o ktorom však už
v podaní zo dňa 04.05.2023 tvrdí, že sa na odmeňovanie zamestnancov žalovaného od 01.01.2016
nevzťahuje, pretože zamestnanci žalovaného sú odvtedy odmeňovaní len na základe zákona č.

553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Žalovaný
navyše toto svoje tvrdenia nijako nepreukázal, z čoho je zrejmé, že žalovaný zavádza súd aj žalobcu.
Odôvodňujúc vyššie uvedeným žalobca uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že
jeho zamestnanci sú odmeňovaní výlučne podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pretože s odkazom na ustanovenie § 1 odsek 3

písm. b) tohto zákona sa tento zákon nevzťahuje na cit.: „zamestnancov vyššieho územného celku a
obce, ak vyšší územný celok alebo obec pri odmeňovaní zamestnancov okrem zamestnancov, ktorí sú
zaradení v škole a v školskom zariadení bez právnej subjektivity, postupuje podľa poriadku odmeňovania
upraveného podľa Zákonníka práce; mzdové podmienky zamestnancov obce a vyššieho územného
celku podľa poriadku odmeňovania nesmú byť nižšie ako ich posledný priznaný funkčný plat podľa tohto

zákona“. Tvrdenia a súvisiaca argumentácia žalovaného o tom, že zamestnávateľ môže „beztrestne“
meškať s výplatou mzdy alebo náhrady mzdy svoj mu zamestnancovi žalobca označil za prekonané.

12. Podaním zo dňa 7.9.2022 žalovaný navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o dovolaní žalovaného zo dňa 22.8.2021 proti rozsudku Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 2CoPr/5/2020 zo dňa 13.5.2021.

13. Podľa § 164 CSP - ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 6.9.2022 sp. zn. 7Cdo/124/2022 dovolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoPr/5/2020 zo dňa 13.5.2021 odmietol.

15. Na základe uvedeného súd nezistiac dôvody, pre ktoré konanie by malo byť prerušené návrh žalobcu

na prerušenie konania zamietol.16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného -
primátora JUDr. Slavomíra Borovského , oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu
a spisu sp. zn. 16 Cpr/2/2016 a zistil tento skutkový stav:

17. Žalovaný, konajúc primátorom JUDr. Ing. Slavomírom Borovským, dal žalobcovi výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bodu 1 Zákonníka práce listom z 4.9.2015 č. 8090/2015
z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa (výpoveď z pracovného pomeru z 4.9.2015).

18. Výpoveď bola žalobcovi doručená poštou do vlastných rúk 9.9.2015.

19. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával v podanej
žalobe, ktorá bola žalovanému doručená 26.1.2017. Uvedená skutočnosť nie je medzi stranami sporná.

20. V čase výpovede bol žalobca zamestnancom žalovaného vo funkcii náčelníka Mestskej polície v

Moldave nad Bodvou, s miestom výkonu práce v Moldave nad Bodvou. Pracovnoprávny vzťah žalobcovi
vznikol 1.11.1991 na dobu neurčitú. ( menovací dekrét z 1.11.1991, pracovná zmluva z 1.11.1991).

21. S účinnosťou od 1.1.2014 bol žalobca zaradený do 11. platovej triedy a zložkami jeho mzda bola
základná mzda 1472,- eur mesačne a pohyblivá zložka mzdy, ktorej výšku určuje primátor mesta, max.

294,- eur mesačne ( oznámenie žalovanej o výške mzdy z 21.2.2014).

22. V kal. roku 2014 žalobca vykonával prácu počas všetkých mesiacov. Jeho základný plat bol 1472,-
eurbruttomesačne,osobnýpríplatok294,-eurbruttomesačneavmesiacoch11a12/2014malpriznané
aj mimoriadne odmeny; 1578,65 eura brutto v 11/2014 a 761,40 eura brutto v 12/2014. (opis mzdového

listu žalobcu za kal. rok 2014)

23. V kal. roku 2015 žalobca pracoval len v mesiacoch 1, 2 a 8/2015, v mesiacoch
3,4,5,6,7,9,11,12/2015 bol práceneschopný. Jeho základný plat bol 1472,- eur brutto mesačne. Osobný
príplatok a mimoriadnu odmenu v mzdovom liste uvedené nemal (opis mzdového listu žalobcu za kal.

rok 2015).

24. Z Poriadku odmeňovania zamestnancov mesta Moldava nad Bodvou zo dňa 17.3.2008, účinného
od 1.4.2008, ktorý predložil žalovaný, bolo zistené, že pohyblivé zložky mzdy upravuje v § 3 a sú nimi
osobný príplatok a príplatok za zastupovanie. O priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo

odobratí rozhoduje primátor, zvyčajne na základe písomného návrhu prednostu Mestského úradu resp.
náčelníka Mestskej polície. Osobný príplatok sa určí percentom podľa Prílohy č. 1. Možno ho priznať až
do sumy 100 % dohodnutej základnej mzdy.

25. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej

len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce
nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej
vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola
dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda

za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

26. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.28. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa

vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

29. Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce, Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna
mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba

priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný
zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok ( § 120 ods. 4), zvýši sa
priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ
skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky
dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti

tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného
pracovného času.

30.Podľa§134ods.6Zákonníkapráce,aksazamestnancovivrozhodujúcomobdobízúčtujenavýplatu
mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania

priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti)
sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach).
Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje.
Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa
§ 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní

pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné
obdobie.

31. Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce, Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných

vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.

32. Podľa § 134 ods. 8 Zákonníka práce, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca,
tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne

poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie
a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre
zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

33. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia primerane na účely

zisťovania pravdepodobného zárobku.

34. Podla § 142 ods. 2 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

35. Podľa § 1 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 553/2003 Z.z. odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje
odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov,
ktorými sú b/ ďalšie rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku, d/ vyššie územné

celky a obce, ak ďalej nie je ustanovené inak.

36. Podľa § 1 ods. 3 písm. b/ z. č. 553/2003 Z.z. tento zákon sa nevzťahuje na zamestnancov vyššieho
územného celku a obce, ak vyšší územný celok alebo obec pri odmeňovaní zamestnancov okrem
zamestnancov, ktorí sú zaradení v škole a v školskom zariadení bez právnej subjektivity, postupuje podľa

poriadku odmeňovania upraveného podľa Zákonníka práce; mzdové podmienky zamestnancov obce
a vyššieho územného celku podľa poriadku odmeňovania nesmú byť nižšie ako ich posledný priznaný
funkčný plat podľa tohto zákona.37. Podľa § 4 ods. 1 písm. cit. zákona zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto
zákonom patrí plat, ktorým je podľa písm. a/ tarifný plat, b/ osobný plat, e/ osobný príplatok.

38. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia
tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c/
až j/, l/, u/ a v/. Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa
§ 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

39. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 cit. zákona ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov
a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona. Ak
osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú
ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods.
4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v
čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie (2). Ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa

všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovzpriemernéhočistéhozárobkuzamestnanca,zisťujesatento
zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové
dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok
a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje (3).

Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní
ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d/, § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127
ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce (4).

40. Zákon č. 553/2003 Z. z. ako lex specialis vylučuje teda aplikáciu ustanovenia § 134 Zákonníka práce

(kódexu všeobecného) na daný právny vzťah, ktorý súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci aplikoval.

41. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov bolo právoplatne určené, že žalovaný ako zamestnávateľ

dal žalobcovi ako zamestnancovi neplatnú výpoveď teda že so žalobcom skončil pracovný pomer
neplatne.

44. Žalovaný ako zamestnávateľ vyzval listom zo dňa 23.6.2021 žalobcu ako zamestnanca na nástup
do práce na za účelom prerokovania pracovného pomeru.

45. Žalovaný ako zamestnávateľ listom zo dňa 15.7.2021 ponúkol žalobcovi ako zamestnancovi inú
vhodnú prácu a to prácu príslušníka Mestskej polície v Moldave nad Bodvou, s miestom výkonu práce
Hlavna 12, Moldava nad Bodvou.

46. Z listu žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 15.7.2021 adresovaného žalobcovi ako
zamestnancovi okrem iného vyplýva, že žalovaný nevie prideľovať žalobcovi prácu zodpovedajúcu
druhu práce uvedenej v pracovnej zmluve nakoľko náčelníka mestskej polície vykonáva iný
zamestnanec s tým, že je potrebné so strany mesta celú situáciu právne analyzovať.

47. Žalobca ako zamestnanec listom zo dňa 10.8.2021 oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi, že
trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával na pracovnej pozícii náčelníka Mestskej polície.48. Žalobca ako zamestnanec listom zo dňa 27.9.2021 oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi, že
trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával na pracovnej pozícii náčelníka Mestskej polície.

49. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca oznámil žalovanému 26.1.2017 ( učinil tak v žalobe o
neplatnosťvýpovedeanáhradumzdy vedenej súdompodsp.zn.16Cpr/2/2016,doručenejžalovanému
26.1.2017), že trvá na ďalšom zamestnávaní, ako aj dňa 10.8.2021 a 27.9.2021. Nesporné medzi
stranami bolo aj to, že za obdobie od 30.6.2021 do 28.2.2023 žalovaný neprideľoval žalobcovi prácu
podľa pracovnej zmluvy, druh práce: náčelník Mestskej polície v Moldave nad Bodvou. Vzhľadom

k uvedenému vznikol žalobcovi ako zamestnancovi voči žalovanému ako zamestnávateľovi nárok na
náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce.

50. Sporná medzi stranami bola výška pravdepodobného zárobku žalobcu. Žalobca tento vyčíslil na
sumu 1 766,01 eura brutto mesačne. Žalovaný výpočet pravdepodobného zárobku nepredložil, za
nesporný ho považoval vo výške 1 472,- eur brutto mesačne majúc za to, že do neho nemá byť

zahrnutá pohyblivá zložka mzdy žalobcu 294,- eur brutto mesačne, nakoľko táto bola žalobcovi odňatá
od 1.1.2015, a že pri jeho výpočte sa má postupovať podľa ust. § 135 Zákonníka práce teda že
priemerný zárobok sa má vypočítať ako hodinový priemerný zárobok. Žalobca poprel skutkové tvrdenie
žalobcu, že pohyblivá zložka mzdy 294,- eur brutto mesačne, mu bola odňatá od 1.1.2015. Uviedol, že
predmetné nariadenie nebolo žalobcovi nikdy doručené. Odhliadnuc od uvedeného odnímalo ten nárok

na pohyblivú zložku len na tri mesiace, t.j. nie aj do budúcna, alebo bez ohľadu na uvedené poukazujeme
na skutočnosť a to Poriadok odmeňovania v zmysle, ktorého žalobca mal v roku 2014 poberať mzdu vo
výške 1.848,-eur a to podľa jeho zariadenia do 11. platovej triedy, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa
p. I. v rámci svojej svedeckej výpovede, tzn., že aj keby tú veľmi hypoteticky nárok na tú pohyblivú
zložku mzdy by nebol, žalobca vo svojej žalobe tak či tak uplatňuje menej, resp. pri výpočte jeho mzdy

vychádzal z výšky mzdy 1.766,- eur vrátane pohyblivej zložky v roku 2014, pričom správne už v tom
roku 2014 mal dostávať vyššiu základnú mzdu a to 1.848,- eur.

51. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu vyplýva, že Mestské zastupiteľstvo v Moldave nad

Bodvou v súlade s § 11 ods. 4 písm. k/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zastupiteľstve v znení
neskorších predpisov vydalo dňa 17.3.2008 Poriadok odmeňovania zamestnancov mesta, ktorý sa
stal účinným dňom 1.4.2008. Systém odmeňovania podľa tohto Poriadku vychádza z ust. §§ 3, 13,
118 Zákonníka práce a § 1 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme. Poriadok sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, ktorí sú v

pracovnoprávnom vzťahu s mestom Moldava nad Bodvou, t.j. okrem iných aj zamestnancov Mestskej
polície. Podľa § 1 Poriadku zamestnancovi za podmienok a v rozsahu stanovenom týmto poriadkom
odmeňovania patrí mzda, ktorá má tieto zložky: a/ základná mzda, b/ pohyblivé zložky miezd a c/
osobitné mzdové zvýhodnenia zamestnancom v zmenových prevádzkach. Podľa § 3 ods. 2 Poriadku
o priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje primátor, zvyčajne na

základe písomného návrhu prednostu Mestského úradu, resp. náčelníka Mestskej polície.

52. Podľa názoru súdu vzhľadom na charakter zamestnávateľa žalobcu ako aj na ním prijatý Poriadok
odmeňovania zamestnancov mesta, je potrebné na práva a povinnosti žalobcu a žalovaného v
predmetnej veci pri určovaní výšky náhrady mzdy aplikovať zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo

verejnom záujme a tie ustanovenia Zákonníka práce, ktoré nie sú vylúčené ustanoveniami zákona č.
552/2003 Z. z. alebo zákonom č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

53. Plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme pozostáva podľa § 4 ods. 1 zákona č.

553/2003 Z. z. z viacerých zložiek. Dôvodová správa k zákonu č. 553/2003 Z. z. k § 4 uvádza: „V
návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo
verejnom záujme. Definuje sa „plat“, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu,
a tiež „funkčný plat“, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených
v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce, vrátane príslušného

doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný
zamestnancovi podľa § 30 ods. 3“.54. Dôvodová správa kopíruje paragrafové znenie zákona č. 553/2003 Z. z., kde je v § 4 ods. 3
ustanovené, že plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu a v ods. 4, že funkčný
plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a

príplatkov určených mesačnou sumou podľa ods. 1 písm. c/ až j/, l/, u/ a v/. Takáto definícia funkčného
platu zamestnanca platí pre celé rozhodné obdobie, za ktoré si žalobca nárok uplatňuje.

55. Podľa Oznámenia o výške mzdy z 21.2.2014, ktoré predložil žalovaný, na základe Prílohy č. 1 k
Poriadku odmeňovania bol žalobca ako náčelník Mestskej polície Moldava nad Bodvou od 1.1.2014

zaradený do 11. platovej triedy, zložky jeho zmluvnej mzdy boli základná mzda (§ 1a) 1.472 € mesačne
a pohyblivá zložka mzdy (§ 1b - 20 %), výšku ktorej určil primátor mesačne max. 294 €.

56. Osobný príplatok ako pohyblivá zložka mzdy je fakultatívnou zložkou platu závislou od vôle
zamestnávateľa, keď jeho priznanie, zníženie a odobratie je plne v kompetencii zamestnávateľa, pričom
tento príplatok sa nestáva priznaním automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania pracovného

pomeru, keďže zákon č. 553/2003 Z. z. v § 10 ods. 2 nestanovuje podmienky jeho odobratia alebo
zníženia, ani viazanosť na dôvody priznania. Osobný príplatok je v určenej výške z uvedeného dôvodu
nárokovateľný na vyplatenie len počas trvania jeho priznania v tejto výške, nie v prípade jeho odobratia,
resp. zníženia. O priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí
rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

57. Podľa§4ods.7zákonač.553/2003Z.z.zamestnávateľjepovinnýpísomneoznámiťzamestnancovi
výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri
úprave funkčného platu.

58. V posudzovanej veci okrem Oznámenia o výške mzdy z 21.2.2014 žalovaný nepredložil žiadne
iné písomné rozhodnutie, ktorým by bola žalobcovi odňatá pohyblivá zložka mzdy ani žiadne písomné
oznámenie, ktorým by mu dal na vedomie nové zloženie jeho funkčného platu, nezahŕňajúceho aj
pohyblivú zložku mzdy. Podľa názoru odvolacieho súdu za takéto rozhodnutie, resp. oznámenie o
zložení platu, nie je možné považovať žalovaným predložený mzdový list za rok 2015, v ktorom už táto

pohyblivá zložka nefigurovala. Preto aj keď súd rešpektuje, že ide nenárokovateľnú časť platu, ktorá je
v kompetencii zamestnávateľa, v okolnostiach konkrétnej veci, keď žalovaný neprodukoval relevantný
dôkaz preukazujúci jeho konkrétne rozhodnutie o odňatí osobného príplatku žalobcovi, má odvolací
súd za to, že aj v roku 2015 bol plat žalobcu totožný s výškou platu podľa rozhodnutia žalovaného z
21.2.2014 (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoPr/6/2023 z 8.1.2024).

59. Sporné medzi stranami bolo aj to, či sú dané dôvody na zníženie resp. nepriznanie náhrady mzdy
za obdobie od 2/2021 do 28.5.2022, kedy bol žalobca poberateľom predčasného starobného dôchodku,
resp. za obdobie od 29.5.2022, kedy bol žalobca poberateľom starobného dôchodku.

60. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. novembra 2019
bolo konštatované, že skutočnosť, že zamestnanec je starobným dôchodcom a popri mzde poberá
starobný dôchodok, nemožno považovať za takú, ktorá zamestnávateľovi objektívne znemožňuje,
aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a vyplácal mu dohodnutú mzdu, resp. za takú, ktorá
zamestnanca pre účely rozhodnutia súdu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nedôvodne zvýhodňuje

oproti ostatným zamestnancom toho istého zamestnávateľa, resp. oproti zamestnávateľovi, keďže
starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Povinnosť
vyplatiť mzdu, resp. plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých
vyplatenie má zamestnanec nárok, je zmluvným záväzkom vyplývajúcim z § 43 ods. 1 a 2 Zákonníka

práce.

61.Vosvetlezhorauvedenéhopretosúdpriznalžalobcovináhradumzdyajzaobdobievktorom poberal
dôchodkové dávky.

62. Čo sa týka obrany žalovaného, že žalobcovi nemohol prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy,
nakoľko funkciu náčelníka mestskej polície už vykonávala iná osoba, súd poukazuje na to, že funkcia
náčelníka mestskej polície je volenou funkciou, v plnej kompetencii žalovaného a to jeho mestského
zastupiteľstva, nešlo teda o skutočnosť, ktorá by objektívne znemožnila žalovanému umožniť žalobcovipokračovať v práci a uspokojiť jeho mzdové nároky, išlo o subjektívne rozhodnutie žalovaného, ktorý
ponechal v tejto funkcii inú osobu.

63. Žalovaný ďalej namietala priznanie valorizácie náhrady mzdy, pričom podporne poukázal na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/3191/2018. Súd sa nestotožnil s uvedenou námietkou, keďže
sa nejedná o publikované rozhodnutie v zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu a teda nepredstavuje
precedens,ktorýmbysasúdynižšíchinštanciízpohľadupredvídateľnostiprávaalegitímnychočakávaní
strán mali riadiť. Súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva (je len zdrojom argumentačnej sily

pre zabezpečenie ústavnej súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem, s ktorým sa súd nižšieho
stupňa môže alebo nemusí stotožniť).

64. Za nedôvodnú preto súd považoval aj námietku žalovaného týkajúcu sa priznania valorizácie z
náhrady mzdy.

65. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede je „obdobie neistoty“
ukončené a od nasledujúceho dňa zamestnanec opätovne nadobúda status zamestnanca s príslušnými
právami a povinnosťami. Neprideľovanie práce zo strany zamestnávateľa v dňoch nasledujúcich
po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede predstavuje prekážku v práci na strane
zamestnávateľa.

66. Pravdepodobný zárobok žalobcu súd vypočítal nasledovne:
Nárok na náhradu mzdy za obdobie 2. Q 2021 (za deň 30.06.2021)
Rozhodujúcim obdobím je 1. štvrťrok 2021. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období
predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom

období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie vo výške 76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo
výške 3.125,62 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom
čase činí 3.125,62 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac)
= 17,9716 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom
pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9

Zákonníka práce 17,9716 * 173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1
mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j. 3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor
podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy za deň 30.06.2021 potom
predstavuje 142,07 eur brutto, ktorý bol vypočítaný ako podiel 1/22 z mesačného nároku na náhradu
mzdy, prihliadnuc k počtu 22 pracovných dní v mesiaci jún 2021. Nárok na náhradu mzdy za obdobie

3. Q 2021 (od 01.07.2021 do 30.09.2021) Rozhodujúcim obdobím je 2. štvrťrok 2021. Minimálna
mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako
v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie vo výške
76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový
zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných

hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom
priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom na
ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92 (priemerný počet pracovných hodín
pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j. 3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na
najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy

za obdobie od 01.07.2021 do 30.09.2021 potom predstavuje 9.376,89 eur brutto, pričom pozostáva z
trojnásobku pravdepodobného priemerného mesačného zárobku vo výške 3.125,63 eur brutto. Nárok
na náhradu mzdy za obdobie 4. Q 2021 (od 01.10.2021 do 31.10.2021)
Rozhodujúcim obdobím je 3. štvrťrok 2021. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období
predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom

období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie vo výške 76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo
výške 3.125,62 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom
čase činí 3.125,62 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac)
= 17,9716 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom
pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9

Zákonníkapráce17,9716*173,92(priemernýpočetpracovnýchhodínpripadajúcichvrokuna1mesiac)
= 3.125,6206 eur brutto, t. j. 3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa
§ 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2021 do
31.10.2021 potom predstavuje 3.125,63 eur brutto. Nárok na náhradu mzdy za obdobie 4. Q 2021 (od01.11.2021 do 31.12.2021). Rozhodujúcim obdobím je 3. štvrťrok 2021. Minimálna mesačná mzda v
rozhodujúcom období predstavovala 623,- eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako v roku 2014 (352,-
eur). V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014

vo výške 1.766,- eur brutto) vo výške 76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto.
Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur /
173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri
takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný
mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92

(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j.
3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP).
Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2022 do 31.03.2022 potom predstavuje 6.251,26
eur brutto. Nárok na náhradu mzdy za obdobie 1. Q 2022 (od 01.01.2022 do 31.03.2022) Rozhodujúcim
obdobím je 4. štvrťrok 2021. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 623,-
eur, čo predstavuje o 76,9886 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom období by preto

žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,- eur brutto) vo výške
76,9886 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.125,62 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový
zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.125,62 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných
hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 17,9716 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom
priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom

na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 17,9716 * 173,92 (priemerný počet pracovných
hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.125,6206 eur brutto, t. j. 3.125,63 eur brutto (po zaokrúhlení
na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy
za obdobie od 01.01.2022 do 31.03.2022 potom predstavuje 9.376,89 eur brutto. Nárok na náhradu
mzdy za obdobie 2. Q 2022 (od 01.04.2022 do 30.06.2022) Rozhodujúcim obdobím je 1. štvrťrok 2022.

Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227
% viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie
(jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,- eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú
mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom
pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku

na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom
zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek
4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na
1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor
podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2022

do 30.06.2022 potom predstavuje 9.723,06 eur brutto. Nárok na náhradu mzdy za obdobie 3. Q 2022
(od 01.07.2022 do 30.09.2022). Rozhodujúcim obdobím je 2. štvrťrok 2022. Minimálna mesačná mzda v
rozhodujúcom období predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227 % viac ako v roku 2014 (352,-
eur). V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014
vo výške 1.766,- eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto.

Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.241,01 eur /
173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri
takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný
mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92
(priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j.

3.241,02 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP).
Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2022 do 30.09.2022 potom predstavuje 9.723,06
eur brutto. Nárok na náhradu mzdy za obdobie 4. Q 2022 (od 01.10.2022 do 31.12.2022). Rozhodujúcim
obdobím je 3. štvrťrok 2022. Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 646,-
eur, čo predstavuje o 83,5227 % viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom období by preto

žalobca po zohľadnení valorizácie (jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,- eur brutto) vo výške
83,5227 % dosiahol mesačnú mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový
zárobok pri osemhodinovom pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných
hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom
priemernom hodinovom zárobku potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom

na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9 Zákonníka práce 18,6351 * 173,92 (priemerný počet pracovných
hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac) = 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto (po zaokrúhlení
na najbližší eurocent nahor podľa § 134 odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy
za obdobie od 01.10.2022 do 31.12.2022 potom predstavuje 9.723,06 eur brutto. Nárok na náhradumzdy za obdobie 1. Q 2023 (od 01.01.2023 do 28.02.2023). Rozhodujúcim obdobím je 4. štvrťrok 2022.
Minimálna mesačná mzda v rozhodujúcom období predstavovala 646,- eur, čo predstavuje o 83,5227
% viac ako v roku 2014 (352,- eur). V rozhodujúcom období by preto žalobca po zohľadnení valorizácie

(jeho pôvodnej mzdy v r. 2014 vo výške 1.766,- eur brutto) vo výške 83,5227 % dosiahol mesačnú
mzdu vo výške 3.241,01 eur brutto. Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok pri osemhodinovom
pracovnom čase činí 3.241,01 eur / 173,92 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1
mesiac) = 18,6351 eur brutto. Pri takto vypočítanom pravdepodobnom priemernom hodinovom zárobku
potom pravdepodobný priemerný mesačný zárobok činí s odkazom na ustanovenie § 134 odsek 4 a 9

Zákonníkapráce18,6351*173,92(priemernýpočetpracovnýchhodínpripadajúcichvrokuna1mesiac)
= 3.241,0165 eur brutto, t. j. 3.241,02 eur brutto (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor podľa § 134
odsek 4 posledná veta ZP). Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.01.2023 do 28.02.2023
potom predstavuje 6.482,04 eur brutto.

67. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z nevyplatenej mzdy a náhrady mzdy vo výške 5% ročne

z jednotlivých mesačných náhrad.

68. Súd uvádza, že povinnosť zamestnávateľa poskytnúť mzdu ako aj náhradu mzdy a s tým
súvisiaca splatnosť tejto mzdy a náhrady vyplýva priamo zo Zákonníka práce. K omeškaniu na strane
zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy dochádza u jednotlivých náhrad miezd za ten ktorý mesiac

podľatoho,kedyunichnastalasplatnosť,rovnakoakojetovprípadenevyplatenejmzdy(viď.Uznesenie
ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa09.10.2013sp.zn.II.ÚS494/2013,uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2012 sp. zn. 2Cdo 76/2011).

69. Súd preto uzavrel, že nárok žalobcu na úrok z omeškania z uplatnenej mzdy resp. náhrady mzdy

je dôvodný.

70. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka
konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú
argumentáciu sporových strán už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

73. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci, a keďže
vpredmetnom konaní súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu, teda žalobca bol v konaní plne
úspešná, súd mu priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške.

74. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Koišcepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.