Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B3-46T/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010183
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1322010183.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 24.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Q. N., H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. F. H. XX, Bratislava,

sa podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu III sp. zn. 2Pv 245/2021 zo dňa 23.03.2022
pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým,

že

v presne nezistenej dobe v roku 2019 oslovil zástupcu spoločnosti V-H-Č Stolárstvo

s.r.o. so sídlom Ďulov Dvor, Súbežná 80, 945 01 Komárno , IČO : 47 680 865 o vyhotovenie a
montáž kuchynskej linky v rodinnom dome na Š. XX N. K., o čom bola spoločnosťou V-H-Č Stolárstvo
vypracovaná a zaslaná cenová ponuka za linku na sumu 11.858,- € a pracovnú dosku so zástenou
vo výške 4.116,- € , následne po namontovaní spodnej časti linky zamestnancami spoločnosti V-
H-Č Stolárstvo a pracovnej dosky na kuchynskú linku z technického kameňa Crystal Calacatta
Amnis hrúbky 20 mm, ktorú dodala v rámci subdodávky spoločnosť SAX UNN spol., s.r.o. so sídlom
Elektrárenská cesta 9, Komárno, IČO : 365 52 666, manželka obvineného M. N. žiadala zmenu zásteny
v inej farbe, pričom po kompletnom namontovaní kuchynskej linky vrátane zásteny zo dňa 13.09.2019

spoločnosťV-H-ČStolárstvos.r.o. vystavila faktúruč.XX/XXXXzodňa27.09.2019nasumu13.919,42,-
€ (pozostávajúcej zo sumy 6.736,83,- € za kuchynskú linku bez DPH a sumy 4.862,69,- € bez DPH
za pracovnú dosku), ktorú Q. N. odmietol uhradiť s tým tvrdením, že spoločnosť nedisponuje žiadnym
dokladom o tom, že predmetnú kuchynskú linku mu dodali, čím obvinený vylákal dodanie diela, pričom
od počiatku konal s vedomím, že za danú vec nezaplatí a spoločnosti V-H-Č Stolárstvo, s.r.o. spôsobil
škodu vo výške 13.919,42 €,

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť V-H-Č Stolárstvo, IČO: 47680865, so sídlom
Súbežná 80, Ďulov Dvor, Komárno odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III dňa 25.03.2022
obžalobu na obvineného Q. N. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Súd v danej trestnej veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Q. N., K. Q.Ó.
H., O. S., H. Z., M. N., A. D. Z.., so súhlasom procesných strán oboznámil výpoveď poškodeného A. D.
K.., oboznámil listinné dôkazy - trestné oznámenie s prílohami, výpis z obchodného registra, fakturácia,
emailová komunikácia na cenové ponuky, potvrdenie o zrealizovaní transakcie, dodací list - ponuka,
dodací list, faktúra, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, výpis zo zoznamu všetkých exekúcií, výpis

z obchodného registra spol. VALFAM s.r.o., fotodokumentácia, cenové ponuky, zmluva o výpožičke,
dodací list k faktúre, emailová komunikácia, vyjadrenie VUB Banky, vyjadrenie Daňového úradu, výpis
z LV a osobné posudky obžalovaného.

Po vykonaní uvedených dôkazov súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti

rozsudku.

Obžalovaný Q. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo
spáchania trestného činu a ku skutku uviedol, že v roku 2018 začali stavať rodinný dom, hľadali aj
dodávateľa vnútorného vybavenia. Nakoniec sa dohodli so stolárstvom V-H-Č s tým, že to bolo dielo

značného rozsahu pre rodinný dom aj záhradný dom. V októbri 2018 bola vystavená zálohová faktúra,
bola aj riadne uhradená. Po zameraní nehnuteľnosti mu oznámili, že nevedia dodať celé dielo, resp.
bude potrebné platiť v hotovosti. Keďže potreboval v danom dome bývať, tak na toto pristúpil. V januári
až februári 2019 začali práce na záhradnom dome a do mája - júna 2019 aj na rodinnom dome. Vždy
po určitom dodaní časti diela ich obžalovaný vyplatil v hotovosti, dôkazom sú výbery z bankomatu,

resp. z banky, ktoré sa zhodujú s termínom výplat, až na malé odchýlky spôsobené subjektívnymi alebo
objektívnymi okolnosťami na oboch stranách. Po ukončení diela, pričom posledná bola kuchynská linka,
ešte v septembri dodali zmenenú zástenu. Mysleli si , že je všetko ukončené, vtedy sa ozval pán D., že
kedy doplatia. Obžalovaný mu povedal, že to je už vyrovnané, nech sa spýta syna. Potom sa odmlčali
asi na rok a pol. Až potom sa ozval ich právny zástupca. Zmluvu neuzatvárali písomne, bola to ústna

komunikácia. Celá objednávka bola vyše 52.000,- €. Bol to živý proces, rozdiel bol nakoniec vo výške
20 % navýšenia. Brali to tak, že to je finálne cena aj s DPH a s príslušným finančným dokladom. Prvá
faktúra bola bezhotovostná vo výške 14.400,- €. Zbytok platil v hotovosti, vždy po dodaní diela zaplatil.
Túto hotovosť dával p. D. K.. Nepreberal od neho žiadny doklad ako potvrdenie platby, ani písomné
potvrdenie alebo príjmový pokladničný doklad. Obžalovaný od neho nič nežiadal, keďže mali vzťah

dôvery. Niekedy bol prítomný jeho mladší syn, niekedy stavbyvedúci.

PoškodenýA.D.K..vosvojejvýpovedivprípravnomkonaníuviedol,obžalovanýQ.N.siunehoobjednal
kuchynskú linku. Obžalovaný prišiel do firmy do Komárna objednali si materiál farbu, prišiel spolu s
manželkou. Pamätá si, že mali záujem o techniston kameň, čo bolo riešené subdodávateľsky. Zálohu za

kameň dala poškodená spoločnosť z vlastných peňazí. Po ukončení kuchynskej linky zavolal pánovi N.,
že by bolo potrebné za kuchynskú linku zaplatiť. Obžalovaný mu povedal, že s prácou je spokojný, ale že
peniazeabyodnehonečakal.Bolidohodnutí,žesabuderobiťeštenejakápráca,aleobžalovanýuviedol,
že to spraví niekto iný. Peniaze doposiaľ zaplatené neboli. Zálohová faktúra vo výške 14 400 € bola za
kuchynskú linku v novopostavenom dome pána N.. Nábytok, ktorý predložil obžalovaný nevyhotovovali.

Vypracovali iba kuchynskú linku. Bola vystavená jedna faktúra za stolárske práce, druhá faktúra za
kuchynskú linku nebola zaplatená. Pokiaľ ide o presný rozsah prác pre pána N. vzhľadom na odstup
času si už nepamätá, čo všetko u neho robili. Zmluvu s pánom N. nevypracovali písomne, bolo to cez
mailovú komunikáciu a telefonicky. Od pána N. neprevzal žiadnu finančnú hotovosť za vykonanú prácu.
Škodu si neuplatnil žalobou na civilnom súde. Náhradu škody žiada vo výške 13 919,42 €.

Svedkyňa M. N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2018 začali stavať
dom, vyberali z viacerých firiem ohľadom stolárskych výrobkov, nakoľko chceli veci z dreva. Vybrali si
spoločnosťVHČ,boliajzamerať výmerynastavbeanáslednezačalipracovať,pričomvystaviliajzálohu
na faktúru vo výške približne 15.000 - 16.000,- € a po jej zaplatení začali práce, ktoré dodávali postupne

vzhľadom na objem prác. Svedkyňa komunikovala najmä s p. D. Z.. ohľadom výroby nábytku, jej manželkomunikoval s p. D. K.. najmä ohľadom financií. Približne po dodaní prvého nábytku im p. D. K.. uviedol,
že si prepočítali náklady a cena bude vyššia, ale ak chcú dodržať dohodnutú cenu, budú musieť platiť v
hotovosti a to vždy po dodaní každej časti zákazky. Takže následne vždy po dodaní určitej časti nábytku

a jeho namontovaní zaplatili v hotovosti, aby mala firma financie na nákup ďalších materiálov. Spolu s
manželom na toto pristúpili, nakoľko boli v časovej tiesni, museli sa vysťahovať z predchádzajúceho
ubytovania. Pristúpili na to, aj keď sa im to nepáčilo. Bola vystavená jedna zálohová faktúra a jedna
bola aj zaplatená. Nevyžadovali potvrdenia o úhrade, nakoľko to bol dlhší časový úsek s jednotlivými
dodávkami. Bola prítomná pri preberaní kuchynskej linky, pri preberaní všetkých jej častí, podpísala

protokol o namontovaní kameňa, bolo to skoro úplne na konci montáže linky. Nepodpisovali si žiadne
čiastkové prevzatia, nakoľko si dôverovali, spolupráca trvala viac ako pol roka a v jej priebehu neboli
žiadne problémy, nežiadali ani žiadnu zmenu počas montáže linky. Celková suma za práce dodané
stolárstvom, aj so zálohou bola niečo cez 50.000,- €. Všetky sumy boli poškodenému uhrádzané v
hotovosti, okrem zálohovej faktúry. Vždy ich odovzdával manžel a vždy ich prebral p. D. K.. Môže
potvrdiť, že všetky stolárske výroky na predloženej fotodokumentácii na č.l. 298 - 316 boli vyrobené spol.

VHČ stolárstvo. Osobne registrovala 4 - 5 pracovníkov danej spoločnosti pri prácach v dome.

Svedok Q. H. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je v danej veci subdodávateľ,
pričom objednávateľom prác bola stolárska firma VHČ. Stretol sa s pánom obžalovaným na stavbe,
dodával kamennú pracovnú dosku. Vie, že tam sú problémy s platením, ani on do dnešného dňa

neobdržal platbu, napriek tomu, že žiadna reklamácia mu nebola oznamovaná. Bol v kontakte najprv
s manželkou obžalovaného, keď prišli zamerať objekt a to už po stavbe dreveného korpusu kuchyne.
Neskôr vznikla požiadavka aj na zvislé zásteny, tam komunikoval asi päť minút priamo s obžalovaným.
Osobne bol pri montáži a má aj podpísaný dodací list od manželky obžalovaného. Faktúra bola
vystavená objednávateľskej firme VHČ. Bol tam pokus vystaviť faktúru na p. N. , svedok s tým nesúhlasil.

Následne vystavil logicky faktúru objednávateľovi jeho služieb. Objednávateľ mu uviedol, že keďže
nemá zaplatené od p. N., nemôže zaplatiť ani svedkovi. Zatiaľ má uhradenú iba zálohu. Presnú sumu
si už nepamätá. Dal si podpísať dodací list od manželky p. obžalovaného, je to štandardný postup. Pre
svedka to znamená , že dielo bolo dodané a nie sú voči nemu žiadne sťažnosti alebo námietky. Tento
dodací list bol aj súčasťou faktúry pre VHČ. Je to taký štandardný postup.

Svedok O. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s kolegom Z. v danom dome
montovali kuchynskú linku a aj nejaké práce v obývačke, a to práve počas montáže kuchynskej linky. V
čase skutku tam pracovalo asi 4 až 5 ľudí robili aj nejaké drobnosti v obývačke.

Svedok H. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa podieľal na montáž kuchynskej
linky v danom dome. V dome už bol aj iný nábytok, tento však nevyrábal. Osobne od obžalovaného
neprevzal peniaze za túto prácu.

Svedok A. D. Z.. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pán N. ich oslovil za účelom

vypracovania cenovej ponuky na rôzne práce ohľadom nábytku a kuchynskej linky v jeho rodinnom
dome. Bola to novostavba, boli to vymerať. Ohľadom objednávky s ním komunikoval otec svedka,
cenová ponuka bola na vykonané práce, ktoré sa aj skutočne zrealizovali. Pracoval tam s otcom a
ďalší dvaja pracovníci. Konkrétne ohľadom kuchynskej linky nevie uviesť aká bola dohodnutá cena
a ani či bola vyplatená. Jemu otec povedal, že to nebolo vyplatené. Pri platení priamo nebol. Nevie

ani, či bol pri odovzdávaní tohto diela. Nevie ani, či sa podpisovali nejaké doklady v rámci preberania
diela. Práce však boli určite ukončené, dátum si nepamätá. Faktúry vystavoval otec alebo niekto z ich
firmy. Prvýkrát došli do kontaktu s obžalovaným v čase, keď dostal od nich cenovú ponuku, potom sa
s ním rozprávali o podrobnostiach, nevie konkretizovať ani rok, ani mesiac. Komunikovali telefonicky,
resp. osobne pri dome. Cenovú ponuku zaslali emailom z adresy N..com . Zaslali viac

cenových ponúk, nevie koľko, všetky z tejto adresy. Cenu za dielo určil svedok a potom p. N. dohodol s
otcom ostatné náležitosti. Pokiaľ ide o zálohy za prácu, nežiadajú ich v každom prípade, nevie ako to
bolo tu, nakoľko sa nezaoberal financiami. Platby prijímajú na ich účet, v hotovosti platby neprijímajú. Po
nahliadnutí do cenových ponúk na č.l. 118-126 uvádza, že tieto cenové ponuky vyhotovil on osobne. Vie
aj čo bolo predmetom týchto cenových ponúk. Tieto práce boli aj reálne zrealizované, iba niečo z toho

nebolo vyrobené. Konkrétne vyrobili nábytky, schody, dvere a kuchynskú linku. Svedok sa fakturáciou
nezaoberal, ale čo vyrobili, to aj p. N. riadne zaplatil na základe vyhotovenej faktúry. Čo vyrobili a dodali,
to aj vyfakturovali. Otec mu povedal, že bolo zaplatené všetko s výnimkou kuchyne. Nevie o tom, že by
akákoľvek iná osoba za stolárstvo prevzala finančnú hotovosť.Z listinných dôkazov súd poukazuje na faktúru zo dňa 27.09.2019, v ktorej boli fakturované stolárske
práce kuchynská linka a pracovná doska. Súd poukazuje aj na faktúru zo dňa 10.10.2018, predmetom

ktorej sú stolárske práce.

Z cenových ponúk spoločnosti VHČ stolárstvo s.r.o. vyplýva ponuka na vyhotovenie viacerých
drevárskych výrobkov, nielen kuchynskej linky a to napríklad televízna stena, manželská posteľ, stôl do
poľovníckeho domu, posteľ v detskej izbe, obloženie nad ohniskom, interiérové dvere a podobne.

Z potvrdení o zrealizovanej transakcie vydanej VUB bankou dňa 30.04.2019, 26.04.2019, 29.05.2019 a
12.06.2019 vyplývajú výbery hotovosti obžalovaným vo výške po 10 000 €.

Obrana obžalovaného spočíva v tvrdení, že predmetom stolárskych prác zo strany poškodeného neboli
len práce na kuchynskej linke, ako uvádza poškodený, ale objem prác bol omnoho vyšší, v celkovej

hodnote vyše 52 000,- €. Obžalovaný ďalej uviedol, že z tejto sumy uhradil faktúru vo výške 14 400 €
bezhotovostne a zbytok sumy uhrádzal na základe žiadosti poškodeného v hotovosti. Za odovzdané
peňažné prostriedky nedostal žiaden daňový doklad. Peňažné prostriedky uhrádzal priebežne po
inštalovaní jednotlivých častí diela do rodinného domu. Peňažné prostriedky odovzdával priamo
poškodenému a o týchto skutočnostiach bola informovaná aj manželka obžalovaného. Poukazuje na

skutočnosť, že poškodený sa od začiatku vyšetrovania snaží zúžiť pozornosť iba na okolnosti súvisiace
s montážou kuchynskej linky. Nie je zrejmé, prečo poškodený vystavil faktúru práve na kuchynskú
linku. Poukazuje aj na skutočnosť, že pojem vylákania dodania diela pôsobí v obžalobe zmätočne A
vykonaným dokazovaním nebol preukázaný jeho úmysel uviesť poškodeného do omylu a ani využiť ich
omyl o čom svedčí dlhá a bezproblémová spolupráca s poškodeným, ktorá trvala viac ako 1 rok. Počas

tejto spolupráce poškodený nevzniesol žiadnu výhradu ani námietku voči konaniu obžalovaného. Celá
táto záležitosť má jednoznačne civilnoprávny charakter a nie je zrejmé prečo sa údajné nezaplatenie
faktúry neriešilo civilnou žalobou ale trestným oznámením.

K jednotlivým bodom obranu obžalovaného súd uvádza nasledovné skutočnosti. Je pravdou, že

poškodený A. D.Ó. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v danom rodinnom dome vykonávali práce iba na
kuchynskej linke. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu obžalovaného Q. N.,
jeho manželky, svedka A. D. Z. a pracovníka poškodenej spoločnosti O. S.D., poškodená spoločnosť
vykonávala práce na novostavbe rodinného domu v oveľa väčšej miere ako je iba vyrobenie kuchynskej
linky. Preto v tejto časti považuje súd výpoveď poškodeného za nedôveryhodnú.

Naopak, vzhľadom na dokázaný objem stolárskych prác na novostavbe rodinného domu súd považuje
za dôveryhodné tvrdenie obžalovaného, že na základe žiadosti poškodeného vyplácal v konkrétnych
čiastkach poškodenému jednotlivé sumy za dokončené dielo. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj výpisy
z VÚB banky, podľa ktorých obžalovaný v pravidelných intervaloch vyberal sumu 10 000 € v hotovosti a

je logický predpoklad, že nimi platilo vykonané stolárske práce v novostavbe rodinného domu, nakoľko
tieto boli reálne vykonané a súd nedisponuje vyjadrením poškodeného, že by tieto práce vyplatené
neboli. Uvedené skutočnosti potvrdzujú dôveryhodnosť obžalovaného a podkopávajú dôveryhodnosť
výpovede poškodeného.

Čo však súd považuje za najpodstatnejšie, je skutočnosť že v konaní obžalovaného či už v prípravnom
konaní alebo v konaní pred súdom nebol preukázaný úmysel vylákať dodanie diela, v tomto prípade
kuchynské linky. Rovnako nebolo dokázané, že by obžalovaný uviedol poškodené stolárstvo do omylu
a ani sa nesnažil využiť ich omylu, nakoľko podľa súdu v danom prípade k žiadnemu omylu nedošlo.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru že v danom prípade sa nejedná o trestný čin,
ale o civilný spor. Mestský súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému Q. N.
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný je trestným činom.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III záverečnej reči navrhol modifikáciu právnej vety obžaloby
a to tým spôsobom, že obžalovaný Q. N. spáchal prečin podvodu iba podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona.Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,
že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Každé ľudské konanie, ktoré je v rozpore s právom musí byť podrobne preskúmané s cieľom zistiť
mieru narušenia právne regulovaných spoločenských vzťahov, a to tak, aby bolo možné posúdiť, aké
právne prostriedky, z akých právnych odvetví je potrebné použiť na nápravu narušeného stavu. Trestné
právo ako právne odvetvie, zaradené do systému verejného práva, predstavuje ucelený a homogénny
regulačný rámec, upravujúci sociálne konflikty, ktorých negatívny celospoločenský dopad predstavuje

najzávažnejšiu hrozbu zabezpečenia primárnych funkcií spoločnosti. Použitie trestného práva ako
regulátora spoločenských vzťahov je determinované vhodnosťou a efektivitou jeho regulačných metód,
resp. mierou neefektivity iných právnych prostriedkov iných právnych odvetví. Použitie trestného práva
v konfliktoch, ktoré sú efektívnejšie riešiteľné inými právnymi prostriedkami s miernejším negatívnym
dopadom na spoločnosť, je v rozpore s požiadavkou efektivity právneho poriadku ako celku, nakoľko

spôsobuje vysokú mieru negatívnych zásahov do základných práv a slobôd. Zásada subsidiarity
vymedzuje trestné právo a jeho regulačné prostriedky ako krajný, posledný spôsob (ultima ratio) ochrany
právne relevantných statkov v situácii, keď na negatívnu sociologickú závažnosť konania určitých
subjektov iné, miernejšie prostriedky nepostačujú.

Napríklad ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. 1 US 69/06 zdôraznil, že prostriedky trestného práva,
ako práva ultima ratio, majú a musia byť použité iba vtedy, ak použitie iných prostriedkov právneho
poriadku neprichádza do úvahy alebo je ich použitie zjavne neúčelné. Podľa názoru ústavného súdu
je celkom neprípustná prax, kedy sa štandardné civilné vzťahy riešia na úkor jedného z ich účastníkov
prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž potom dochádza k znerovnoprávneniu osôb v

ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov, teda k porušeniu
článku 1 Listiny základných práv a slobôd. V inom svojom rozhodnutí zase konštatoval, že princíp
subsidiarity trestnej represie si vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo, t.j.
predovšetkým v tých prípadoch, keď iné právne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne, pretože
trestný postih má miesto len tam, kde iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb sú už

vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné.

Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania ako trestného činu, ktoré má
súkromnoprávny základ, je potrebné považovať za krajný právny prostriedok, ktorý má význam
predovšetkým celospoločenský. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu

práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým od
individuálnej aktivity jednotlivca, aby si strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu.
Je nanajvýš neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých
úlohou je predovšetkým ochrana celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych
práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.

Aplikácia princípu ultima ratio je v súčasnosti aktuálna pri tzv. ekonomických kauzách, pri ktorých
najmä podnikatelia namiesto súkromnoprávnej žaloby podajú trestné oznámenie, čím sa snažia vyhnúť
znášaniu dôkazného bremena v súdnom konaní o súkromnoprávnej žalobe. Takýmto spôsobom
častokrát riešia súkromné osoby sporné vzťahy majúce základ v zmluvách o pôžičke alebo úvere,

pričom v trestných oznámeniach svoje tvrdenia označujú ako podozrenia z trestného činu podvodu
alebo úverového podvodu dôvodiac, že dlžník im doposiaľ vrátil len časť požičanej sumy alebo nevrátil
ju v dohodnutom termíne. Východiskovým je v takýchto situáciách ustálená súdna prax, podľa ktorej
skutočnosť, že dlžník nesplnil svoj záväzok vrátiť finančné prostriedky v dohodnutom termíne hoci takmohol urobiť, ešte nedokazuje, že uviedol veriteľa do omylu, aby sa škodou na jeho majetku obohatil
(Rt 54/1967, Rt 15/1969).

Aj v tejto trestnej veci bolo správanie, resp. konanie obžalovaného právne kvalifikované ako trestný
čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu
predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých
podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a príčinnú súvislosť medzi touto
dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa. Platí, že objektom

trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci;
objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tým na cudzom majetku škodu; subjekt je všeobecný
a subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.

V danom prípade bolo preukázané, že došlo k dohode medzi obžalovaným Q. N. a poškodeným A. D. K.,

predmetom, ktorej bola dohoda o vykonaní práce a zhotovení diela, a to viacerých stolárskych výrobkov
novostavbe rodinného domu vrátane kuchynskej linky. Túto dohodu súd považuje za občianskoprávny
vzťah.

Základným znakom občianskoprávnych vzťahov je rovnosť účastníkov a zodpovedá zásadám zmluvnej

voľnosti a dispozičnej autonómie subjektov, ktoré sú pretavené do § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého si môžu účastníci občianskoprávnych vzťahov, teda zmluvné strany občianskoprávneho
záväzkového vzťahu, vzájomné práva a povinnosti upraviť odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje, čo znamená, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na akejkoľvek úprave vzájomných práv
a povinností, ak to zákon nezakazuje alebo výslovne netrvá na konkrétnej právnej úprave.

V zmysle všetkých vyššie uvedených a preukázaných skutočností vyplýva, že správanie/konanie
obžalovaného vo vzťahu k A. D.Ó. K. nebolo možné kvalifikovať ako podvodné, teda také, že by konal
v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že by uviedol niekoho do omylu.

Na riadne a náležité vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe sa v rámci trestného
stíhania vyžaduje, aby boli na strane tejto osoby, ako subjektu trestného konania, naplnené všetky
zákonné obligatórne znaky stanovené Trestným zákonom a to jednak znaky uvedené vo všeobecnej
časti Trestného zákona a súčasne aj znaky obsiahnuté v osobitnej časti Trestného zákona, viažuce sa
k určitej, konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, ktorá je nimi tvorená.

V zmysle všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd konštatoval, že v obžalobe
popísané konanie obžalovaného nemohlo byť právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 221
Trestného zákona z dôvodu nenaplnenia subjektívnej stránky tohto trestného činu, a teda nebolo možné
vysloviť záver totožný s obžalobou, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že

uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku oslobodil spod obžaloby, keďže dospel k záveru, že skutok popísaný v obžalobe predstavuje
také ľudské správanie, na ktoré treba použiť právne prostriedky a inštitúty občianskeho práva, resp.

súkromného práva všeobecne, ktorými sa dosiahne náprava tvrdeného narušeného stavu.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých

dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky
dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)

Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad 2 Tz 22/1967 a 7
Tz 61/1967 ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivémuzisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného.
Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné
s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto

situácia nastala v posudzovanom prípade.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť V - H - Č stolárstvo odkázal s jej
nárokom na náhradu škodu na civilný proces, nakoľko obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho oznámenia na Mestskom súde Bratislava I. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.