Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122505239
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:6122505239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 014 35 400, Eliščino nábřeží 280/23, 500 03
Hradec Králové, Česká republika, ktorá v Slovenskej republike koná prostredníctvom ŠMÍDA advokátní
kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 6.628,33 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu dňa
20.12.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.628,33 Eur spolu s úrokom vo výške 256,40
Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 6.628,33 Eur od 23.04.2020 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že naňho bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2022
postúpená pohľadávka spoločnosti Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie 3, 811
06 Bratislava (ďalej tiež len ako „Veriteľ“) zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej so žalovaným dňa

24.01.2018 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy Veriteľ žalovanému poskytol úver vo výške 8.000,00
Eur, ktorý bol žalovaným čerpaný dňa 24.01.2018 v plnej výške. Žalovaný mal úver vrátiť Veriteľovi
formou 96 mesačných splátok splatných vždy k 20. dňu mesiaca so splatnosťou poslednej splátky
20.01.2026. Za poskytnutie úveru mal žalovaný uhradiť poplatok 160,00 Eur a zmluvný úrok 8,9 % p.a.
Žalovanýnehradilsplátkyriadneavčas,pretohoVeriteľdňa23.02.2020vyzvalnasplnenieomeškaného
dlhu a upozornil na možnosť zosplatnenia. Keďže žalovaný napriek uvedenej výzve dlh neuhradil, Veriteľ
vyhlásil dňa 20.04.2020 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu doručenia oznámenia, t.j. k 22.04.2020.

Pohľadávka Veriteľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu 6.925,88 Eur, z toho istinu úveru vo výške
6.628,33 Eur, 256,40 Eur titulom dlžného zmluvného úroku, 5,70 Eur titulom úroku z omeškania, 30,00
Eur titulom poplatkov a 5,45 Eur titulom sankčného úroku. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok
na zaplatenie istiny a zmluvného úroku, ako aj úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
zosplatnenia úveru.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 12Up/1984/2022 zo dňa 16.01.2023, ktorý

sa však nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Na výzvu súdu navrhol žalobca pokračovanie
v konaní na miestne príslušnom súde, na základe čoho bol platobný rozkaz zrušený a vec postúpená
na prejednanie na tunajší súd.3. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Žaloba
s výzvou mu boli doručené postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.

4. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 23.09.2024, na ktorom sa žalovaný napriek včas
doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nezúčastnil. Žalobca bol na pojednávaní v rámci postupu
podľa § 181 ods. 2 CSP upozornený na potrebu preukázania riadneho zosplatnenia úveru Veriteľom
v súvislosti s preukazovaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca uviedol, že podľa podkladov
od postupcu bol žalovaný pred mimoriadnou splatnosťou vyzvaný na úhradu výzvou z 23.03.2020.

Touto výzvou bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie nedoplatku v štyroch rôznych bankových produktoch
vrátane produktu označeného ako E. s dlhom vo výške 505,37 Eur. Rovnaké označenie obsahovalo
aj oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, kde banka ako variabilný symbol uviedla
číslo zmluvy, ktoré korešponduje s číslom tohto úverového vzťahu. Klient banky tak bol schopný
identifikovať, ktorý konkrétny úver bol zosplatnený a teda boli splnené všetky povinnosti podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

predloženými žalobcom: Zmluva o postúpení pohľadávok s prílohami, výpis z obchodného registra
žalobcu, Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX,
Všeobecné poistné podmienky, Platobná história, Výzva pred mimoriadnou splatnosťou s potvrdením
o priebehu doručovania a podacím hárkom, Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie
s podacím hárkom a potvrdením o doručovaní, Oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom

a potvrdením o doručovaní, Predžalobná výzva s podacím hárkom. Súd na základe vykonaného
dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

5. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo
dňa 24.01.2018 súd zistil, že na základe tejto Zmluvy bol žalovanému ako dlžníkovi a jeho spoludlžníčke

F. D., nar. XX.XX.XXXX poskytnutý zo strany Veriteľa spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 8.000,00
Eur. Medzi stranami bola dohodnutá úroková sadzba 8,9 % ročne, konečná splatnosť 96 mesiacov od
splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, ako aj výška splátok 117,30 Eur a ich splatnosť vždy do 20.
dňa príslušného mesiaca. V zmluve bola uvedená výška RPMN 10,62 %, priemerná RPMN 8,80 %,
odplata 11,23 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 11.420,80 Eur, z toho poplatok za úver

bol 160,00 Eur.

6. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 23.03.2020 (č.l. 37-38) Veriteľ žalovaného upozornil,
že voči nemu eviduje k 21.03.2020 nasledujúce pohľadávky v omeškaní:

- spotrebiteľský úver identifikovaný pod č. E. vo výške 646,12 Eur,
- spotrebiteľský úver identifikovaný pod č. E. vo výške 505,37 Eur,
- spotrebiteľský úver identifikovaný pod č. E. vo výške 226,29 Eur,
- nepovolené prečerpanie na účte identifikované pod č. XXXXXXXXXX vo výške 2.125,11 Eur.

Žalovaný bol vyzvaný na úhradu bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní a bol upozornený, že
ak k úhrade nepríde, pristúpi Veriteľ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, prípadne postúpi pohľadávku
na vymáhanie.

7. Oznámením o vyhlásení splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 20.04.2020 Veriteľ žalovanému

oznámil, že keďže napriek predchádzajúcim výzvam neeviduje úhradu splatnej pohľadávky Veriteľa zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, a to viac ako tri mesiace od vzniku omeškania,
pristupuje Veriteľ k vyhláseniu splatnosti pôžičky / úveru, ktoré sa stávajú splatné dňom doručenia tohto
oznámenia. Žalovaný uvedené oznámenie prevzal 22.04.2020, keďže mu zásielka bola doručovaná na
ním uvedenú adresu Veriteľom a odtiaľ sa vrátila s poznámkou adresát neznámy.

8. Oznámením zo dňa 02.11.2022 informoval Veriteľ žalovaného o tom, že peňažnú pohľadávku zo
Zmluvy postúpil na žalobcu.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľnemôžebyťpostihnutávýkonomrozhodnutia.Podľaods.2cit.ust.nemožnopostúpiťpohľadávku,

ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

19. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;

týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný uzavrel s Veriteľom vyššie uvedenú
Zmluvu, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.000,00 Eur pri úrokovej sadzbe8,90 % p.a., ktorý bol žalovaný povinný vrátiť v 96 splátkach po 117,30 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný
vyčerpal úver v celosti, uhradil naň len sumu 2.755,76 Eur, čo nebolo medzi stranami vzhľadom na
procesnú pasivitu žalovaného sporné.

21. Veriteľ pri uzavretí Zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí Zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď Zmluvu
uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Uvedená
Zmluva je tak zmluvou spotrebiteľskou a tiež podlieha zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko predmetom Zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov Veriteľom
žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca súdu síce uviedol,
že jeho právny predchodca úver žalovanému predčasne zosplatnil, nedoložil však napriek výzve
súdu žiadne dôkazy svedčiace o tom, že by Veriteľ žalovaného pred zosplatnením vyzval na úhradu
omeškaných splátok (hoci toto tvrdenie bolo žalobcom obsiahnuté v jeho žalobe).

22. Veriteľ a žalobca uzavreli dňa 24.10.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou (spolu s prílohou
zmluvy) bola postúpená pohľadávka zo Zmluvy na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal
otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je jeho žalobu potrebné zamietnuť.

23. Primárny vzťah medzi Veriteľom a žalovaným založený Zmluvou bol vzťahom spotrebiteľským
a uvedená Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou. Predmetom tohto vzťahu však bol úver, ktorý možno
označiť za bankový, keďže Veriteľom bola banka. Bankový úver je na rozdiel od úverov napr. od
nebankových spoločností regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona o bankách.
Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 3 Zákona o bankách

podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka
Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto, ak osobitný predpis neustanovuje inak, prijímať
vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného
predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ani

poskytovaťplatobnéslužbypreinéhovrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopredmetusvojejčinnosti
(§ 3 Zákona o bankách).

24. Z ustanovenia § 524 ods. 1 v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva zákaz
postúpenia okrem iného takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky

banky voči jej klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči
klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v
zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením
pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom

mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi
veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §
525ods.1Občianskehozákonníkabránipostupovaniupohľadávokztakýchprávnychvzťahov,vktorých
je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

25. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách však dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči
klientovi, ale len za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle§39Občianskehozákonníka,atonielenmedzistranamizmluvyopostúpení,aleajnavonok,voči
dlžníkovi. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho
dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému

pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi
postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcuv zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný
plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

26. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky je legitímne tiež z dôvodu, že
po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého
dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu.
Splnenie uvedených podmienok je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Podmienky pritom musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky.

27. Na rozpor postúpenia s § 524 ods. 1 v spojení s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok
absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť
postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8
Zákona o bankách, je postupník v konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
v zmysle § 132 ods. 1, 2 a 3 a § 150 ods. 1 CSP tvrdiť a aj preukázať predpoklady svojej aktívnej

legitimácie (teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia). Postupník, ktorému bola
pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

28. Súd v konaní zistil, že pohľadávka banky bola na žalobcu postúpená ako pohľadávka z
neukončeného bankového úveru. V konaní žalobca predložil listinu „Oznámenie o vyhlásení splatnosti
a výzva na zaplatenie“ zo dňa 20.04.2020, ktorou Veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru
a vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu. Žalobca však súdu nepreukázal, že by Veriteľ pred vyhlásením

predčasnej splatnosti úveru postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, t.j. že by žalovaného najprv písomne vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil
ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca síce predložil listinu „Výzva pred
mimoriadnou splatnosťou“ zo dňa 23.03.2020, ktorá obsahuje zákonom vyžadované upozornenie na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, avšak z tabuľky so zoznamom pohľadávok Veriteľa voči

žalovanému po splatnosti nemožno identifikovať jeho pohľadávku zo Zmluvy o úvere. Vo Výzve sú
obsiahnuté tri spotrebiteľské úvery, z ktorých ani jeden nie je označený číslom Zmluvy, dátumom
uzavretia Zmluvy či akýmkoľvek iným údajom, na základe ktorého by mohol súd dospieť k záveru, že
Veriteľ vyzýval žalovaného na úhradu jeho dlhu práve zo Zmluvy o úvere zo dňa 24.01.2018. Súd tak
musel uzavrieť, že mu nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné zosplatnenie úveru, a teda

zosplatnenie bolo vykonané neplatne. V takom prípade však bola na žalobcu postúpená pohľadávka
z neukončeného úverového vzťahu, t.j. pohľadávka, ktorá nebola splatná a ohľadom ktorej si banka pred
jej postúpením z povahy veci nemohla splniť povinnosť písomne vyzvať žalovaného na úhradu a teda
splniť ďalšiu z podmienok platného postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt. Z uvedených dôvodov
bolo nutné konštatovať, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi Veriteľom a žalobcom je

neplatná v tej časti, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere voči žalovanému. Pri
konštatovaní neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok súd postupoval v súlade s nálezmi Ústavného
súdu SR, ktoré za ústavnokonformný považujú taký výklad právneho predpisu, ktorý má za cieľ udržať
platnosť právneho úkonu a nie ju vysloviť „za každú cenu“. V danej veci mal súd za to, že ten výklad,
ktorý použil, hoci jeho dôsledkom bolo vyslovenie čiastočnej neplatnosti zmluvy, je správny výklad, ktorý

sa neprieči zmyslu a účelu zákona. Dôvody neplatnosti súd považoval za zrozumiteľné a dostatočne
odôvodnené.

29. V dôsledku konštatovanej čiastočnej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok
súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu

v celom rozsahu zamietnuť. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, dôvodnosťou žaloby a teda skúmaním Zmluvy a nárokov z jej ukončenia sa
z dôvodu hospodárnosti nezaoberal.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.31. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobu
v celosti zamietol, v konaní bol v 100 % úspešný žalovaný, ktorému ale žiadne trovy z obsahu spisu
nevyplývajú, preto mu súd nárok na náhradu trov s poukazom na princíp hospodárnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).