Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010240
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5623010240.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

5. marca 2025 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
A. B. C. D. E. F., nar. X. X. XXXX v G., okres H. I., trvale bytom G. J. XXX/XX, K. G., okres K. L., starobný
dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 18. 8. 2022 ako zamestnanec Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok, so sídlom Hviezdoslavova
149, Liptovský Hrádok, pracovne zaradený ako vychovávateľ v Dome Liptovská Porúbka, so sídlom
Liptovská Porúbka 405, počas nočnej služby v čase asi o 19.00 hod. prišiel do izby tam umiestnenej
chovankyne - mladistvej E. D. nar. XX. X. XXXX, túto objal, dal jej dva bozky na krk a odišiel preč, v čase
asi o 22.15 hod. znovu vošiel do jej izby, prisadol si k nej na posteľ, objal ju rukami okolo ramien a keď
sa odťahovala, prestal s tým, po chvíli ju znova chytil rukou za rameno a začal ju na rameno bozkávať,
následne jej položil ruku na brucho a postupne s touto rukou prešiel po tielku, ktoré mala oblečené, až na

jej prsník, ktorý jej chytil a keď ruku odťahoval, prešiel jej ňou aj po druhom prsníku, na čo ho mladistvá
E. D. požiadala, aby sa jej nedotýkal, potom sa postavil a povedal jej, že si myslel, že si dajú rande,
ale vidí, že sa s ním nechce objímať, tak vypadne, pričom od dverí izby sa vrátil, znovu si sadol ku nej
na posteľ, začal jej dávať bozky na líce, chytil ju rukou okolo ramien a začal sa na ňu telom tlačiť, aby
si ľahli, čomu mladistvá E. D. zabránila tak, že sa rukou zaprela o posteľ, následne sa znovu postavil
a opýtal sa jej, či chce, aby s ňou spal, na čo mu záporne odpovedala s tým, že si ide ľahnúť, po čom
odišiel z jej izby preč,

t e d a

dieťa iným spôsobom sexuálne zneužil a takým dieťaťom bola osoba zverená pod jeho dozor,

č í m s p á c h a l

prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 6. 8. 2024.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného do 6. 8. 2024 s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 24. 5. 2023 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na A. B. pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v predmetnej obžalobe.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 1. 2024, ktorým obžalovaného uznal vinným z
prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 16 mesiacov. Na podklade
odvolania obžalovaného Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 23To/58/2024-331 zo dňa 30. 5. 2024
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa

§ 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení konštatoval pochybenie okresného súdu, v tom, že pokiaľ
z obsahu predloženého súdneho a vyšetrovacieho spisu vyplýva, že maloletá poškodená E. D. bola dňa
17. 9. 2022 v štádiu prípravného konania vypočutá v procesnom postavení svedka - poškodeného (č. l.
52), pričom uvedeného procesného úkonu sa (v tom čase) obvinený A. B. nezúčastnil a takisto sa tohto

úkonunezúčastnilanijehoustanovenýobhajca,pričomnahlavnompojednávaníkonanomnaOkresnom
súde Liptovský Mikuláš dňa 29. 11. 2023 bola vypočutá zákonná zástupkyňa maloletej M. N. a obrazovo
- zvukový záznam z výsluchu maloletej poškodenej z prípravného konania bol v zmysle § 270 ods. 2
Trestného poriadku bol prehratý na hlavnom pojednávaní dňa 10. 1. 2024, bola konaním okresného
súduzásadnýmspôsobomporušenázásadakontradiktórnosti,akojednazozákladnýchzásadtrestného

konania, táto je považovaná (a to aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva) za podstatu
spravodlivého procesu. V posudzovanom prípade obvinený (následne aj obžalovaný) nemal možnosť
klásť otázky maloletej poškodenej, pričom sa v tomto prípade jedná o jediný priamy a usvedčujúci
dôkaz, na ktorom by mala byť založená vina obžalovaného zo žalovaného skutku. Okresný súd tým,
že v súdnom konaní, aj napriek návrhom obhajoby, nevypočul maloletú poškodenú, nerešpektoval

túto zásadu trestného konania. V tomto prípade záujem štátu nad dodržiavaním zásad spravodlivého
trestného procesu a potrebou náležitého zistenia skutkového stavu prevažuje nad záujmom štátu
nevystaviť maloletú poškodenú E. D. riziku druhotnej viktimizácie. Ďalšie pochybenie okresného súdu
spočívalo v postupe, keď dňa 10. 1. 2024 na hlavnom pojednávaní vypočúval znalca G. A. H., ktorý
v tom čase už nebol zapísaný do zoznamu znalcov, čo nebolo spôsobilé náležite konvalidovať ani

zloženie sľubu znalcom. Uvedený nesprávny postup okresného súdu má za následok nezákonnosť
vyššie uvedeného dôkazu (výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 10. 1.
2024) a predstavuje vážne procesné pochybenie v konaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého
rozsudku. Na takýto nezákonne vykonaný dôkaz nie je možné prihliadať v procese hodnotenia dôkazov
a nemôže byť podkladom pre konečné rozhodnutie vo veci (v tomto prípade odsudzujúci rozsudok).

Krajský súd poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok obhajuje v trestnom konaní znalec, ktorý
posudok vyhotovil a nie fyzická osoba, ktorá v medziobdobí medzi vypracovaním znaleckého posudku
a jeho prípadným výsluchom v prípravnom konaní, či v konaní pred súdom stratila svoje znalecké
postavenie (napríklad znalec bol po vypracovaní znaleckého posudku vyčiarknutý zo zoznamu znalcov,
zomrel a podobne). V takýchto prípadoch je nutné pristúpiť k vypracovaniu nového znaleckého posudku

novým znalcom, pretože pôvodný znalec už nemôže byť k svojmu znaleckému posudku vypočutý v
trestnom konaní. Pôvodný znalecký posudok by bolo možné výnimočne použiť len v prípadoch, ak by
nebolo žiadne pochybnosti o správnosti či úplnosti znaleckého posudku a strany by súhlasili s jeho
čítaním v konaní pred súdom. Odvolací súd uložil okresnému súdu predvolať maloletú poškodenú E.
D., dať jej priestor na to, aby najskôr sama uviedla všetko, čo si pamätá ohľadom žalovaného skutku

a následne umožniť obžalovanému (prípadne aj prokurátorovi) klásť jej otázky. Taktiež do konania
pribrať nového znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. V novom konaní uložil
súdu vysporiadať sa so všetkými námietkami obžalovaného v podanom odvolaní a venovať im náležitú
pozornosť a ustáliť skutkový stav bez akýchkoľvek pochybností.Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázkach hmotného a procesného práva,
vykonal dňa 7. 10. 2024 hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul svedkyňu a poškodenú E. D. a doplnil
dokazovanie v zmysle návrhu prokuratúry a umožnil prokuratúre zabezpečiť nový znalecký posudok

novou znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, č. 57/2024 zo dňa 12. 12.
2024, predložený súdu dňa 20. 12. 2024. Na hlavnom pojednávaní dňa 5. 3. 2025 súd na návrh obhajoby
vykonal dôkaz výsluchom znalkyne G. I. O., ktorá podala vyššie uvedený písomný znalecký posudok.

Po dokazovaní vykonanom v priebehu predchádzajúceho súdneho konania, ako aj po jeho doplnení

po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, bol prvostupňovým súdom zistený
nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný nemal na hlavnom pojednávaní záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorkou
a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.

Zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, kde sa rovnako ako na hlavnom pojednávaní,
podrobne vyjadril ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V prípravnom konaní dňa 16. 9. 2022 vypovedal,
že obvinenia voči jeho osobe nie sú pravdivé, E. nebozkával ani na tvár, ani na krk, nechytal ju za prsia,
nedával jej návrhy, či sa s ním chce vyspať. Jediné, čo vtedy urobil, keď prišiel skontrolovať večierku, je

pravda, že k nej pristúpil, stisol ju okolo ramien. Cítil, že sa nejako zarazila, tak ju pobozkal na hlavu na
vlasy, aby videla, že nemá zlé úmysly. Poprial jej dobrú noc a išiel preč.

Na pracovisku v Liptovskej Porúbke pôsobil ako vychovávateľ od apríla 2022. Pôsobil tam aj predtým,
medzitým bol preložený na pracovisko do Kráľovej Lehoty. Krátkodobo pôsobil aj v iných domovoch

spadajúcich pod Centrumpre deti a rodiny Liptovský Hrádok. Celkovo ako vychovávateľ pracoval tri roky
a štyri mesiace. Počas svojho pôsobenia nemal problémy podobného druhu. Obvineniu E. nerozumie,
nijako jej neublížil, prečo by to mala urobiť. U neho bolo bežné, aj v iných domovoch, že stisol dievčatá
pred spaním, zapriali si dobrú noc a to bolo všetko. Chlapcov takto nestískal, lebo by to bolo divné.
Nevedel, či to robieva niekto z jeho kolegov, nikdy sa o tom nerozprávali a nemusia ani vedieť o tom, že

má takýto zvyk, postískať dievčatá pred spaním. Nikdy v minulosti sa nestalo, že by sa voči tomu niektorá
chovankyňa ohradila, alebo na neho sťažovala. E. bola vtedy u nich týždeň alebo 10 dní, umiestnená
je v inej skupine ako pracoval on. Mal na starosti deti, ktoré sú u nich umiestnené dlhodobo. Keď bol
za E., čerpali sa dovolenky. Počas nočnej bol z personálu v práci sám, mal na starosti obidve skupiny.
Predtým asi žiadnu nočnú nemal. Odkedy bola E. u nich, mal asi dve poobedné služby do 21.00 hod.,

kedy nechodieva popriať dobrú noc, lebo staršie deti idú spať neskôr, asi o 22.00 hod. Bolo to prvýkrát,
keď išiel popriať dobrú noc E., jej reakciu si nevie vysvetliť, keď ju objal, či má nejakú zlú skúsenosť,
prečo ju to zarazilo. Keď prišiel za ňou do izby, sedela s telefónom na posteli, na izbe je sama. Bolo
vtedy najviac 22.30 hod.. Postavil sa ku posteli pred ňu, zohol sa k nej a oboma rukami ju objal okolo
ramien, potom ju pobozkal na temeno hlavy na vlasy, lebo videl, že sa zháčila, aby teda videla, že nemá

zlý úmysel. Nijako na to nereagovala, nič mu nepovedala a odišiel preč. Zháčením sa mal na mysli, že
zmeravela, videl, že jej to prekáža. Preto, aby videla, že nemá zlý úmysel, ju pobozkal. Povedal jej, že
ak nechce, aby ju stískal, nemusí a išiel hore k druhej skupine. Predtým sa s ňou nerozprával o tom,
že má takýto zvyk. Keďže tam bola krátko, nemohla to vedieť. Ani bezprostredne predtým, ako za ňou
prišiel, jej nepovedal, že jej prišiel popriať dobrú noc takým spôsobom, že ju objíme. Nepredpokladal,

že by s tým mohla mať nejaký problém. Nie je pravdou, že by bol za E. v izbe trikrát, bol tam iba ten
jedenkrát. Ani to, že si mal dvakrát sadnúť k nej na posteľ, chytať ju za prsia, ani nič z toho, čo ona
uvádza. Mala oblečené asi tričko a legíny, na izbe sa zdržal najviac 30 sekúnd. Ešte počas tej nočnej sa
dozvedel, že E. sa na neho sťažovala svojej starej mame. Do domova prišli dve kolegyne G. a P., ktoré
mu povedali, že im telefonovala jej stará mama a kolegyňa G. na základe toho ostala spať v domove

v skupine, kde je E. kvôli tomu, že sa cítila zle. P. na druhý deň ráno o tejto udalosti niečo spisovala,
následne s ním rozprávala G., vedúca vychovávateľov. Opýtala sa ho, čo sa vlastne stalo, popísal jej to
tak, ako pri výsluchu. Znovu mu povedala, že podľa vyjadrenia E. ju obťažoval a viac to s ním neriešila
a či to nejakým spôsobom uzavrela, nevedel. Odvtedy sa o tom na pracovisku s nikým nerozprával.
G. mu povedala, že sa nemá s E. kontaktovať. Pochopil to, keď má s tým problém, aby ju postískal.

Predchádzajúce dni, keď mal služby, sa s ním E. rozprávala, normálne slušne a hovorila mu, prečo je
u nich. Nijako jej nelichotil, nevyjadroval sa pred ňou o jej vzhľade ani postave, nerobil žiadne narážky,
nič jej neponúkal, ani to, že by spolu mali cvičiť. Počas ich rozhovorov jej spomínal, že chodieva do
posilňovne.Pri svojom ďalšom výsluchu v prípravnom konaní dňa 14. 12. 2022 vypovedal, že deti nikdy
nevyhadzoval od televízora, aby si púšťal nejaké erotické filmy alebo seriály, pretože v žiadnom detskom

domove nie je nainštalovaný žiadny kanál, ktorý by nemohli pozerať maloleté deti. Nevie, že by sa tam
niečo také udialo. Podľa vyjadrenia L. to bola stanica Joj v sobotu ráno, nebol to žiadny erotický kanál.
Na počítač nechodil vôbec. Sedeli pri ňom vždy deti. Nepúšťal si ani žiadne ním prinesené filmy. Mával
služby v sobotu od rána do večera do 19.00 hod. Ak niečo išlo v televízore, tak to išlo z oficiálnych
kanálov, ktoré tam boli nainštalované, satelitná televízia. Vôbec nevedel, kedy sa malo niečo také udiať

a že by mali byť v televízore nejaké nevhodné scény. Čo sa týka sprchy, raz sa stalo, že otvoril dvere
na kúpeľni, videl, že je vo vani M. I. a hneď aj dvere zabuchol. Bola to jedna sekunda. V sprche nebola
ani L. ani L., nikdy viac im do sprchy nevošiel. To bolo jediný krát, keď omylom otvoril dvere na kúpeľni.
L. tvrdila, že raz vošiel a skričala a hneď išiel preč. Druhýkrát povedala, že tam stál minútu vo dverách
a pozeral na ňu a ona celý čas kričala, aby išiel preč. Nebolo by možné, aby takýto dlhý čas kričala,
a nemohol o tom nikto vedieť, bolo tam 11 detí. K hladkaniu uviedol, že raz v chodbe, kde je veľké zrkadlo

pri kancelárii, sa česali L. s L., prešiel okolo, štuchol ich tak, že štuchol obe naraz svojimi rukami a šiel
do kuchyne. Ohľadne tohto mali v domove sedenie, pretože dievčatá povedali šéfke v Kráľovej Lehote,
že ich chytal za zadok a prsia. Vedúca zvolala stretnutie, boli tam vychovávatelia a všetky deti. Dievčatá
sa vyjadrili a zopakovali, že ich chytal za zadok a prsia. Toto videl Q. R., brat L., pretože má izbu oproti
zrkadlu a povedal, že ich štuchol do boku, nič viac. Po tomto vyjadrení Q. sa vedúca opýtala dievčat,

nech povedia, čo sa stalo, ako to prebehlo. Dlhšie na seba pozerali, kým potvrdili, že ich len štuchol do
boku. Pred všetkými potom povedali, že ich za prsia a zadok nechytal, čím to skončilo. Žiadne z detí
nehladkal počas svojej práce v Kráľovej Lehote. Nie je pravda, čo tvrdia, že ich mal hladkať aj niekde
v kuchyni. Nikdy H. R. neumýval zuby, vždy tým poveril súrodencov. Pri sedení ani raz neuviedli, že
by im vošiel do sprchy, alebo že by im mal dať pozerať nejaké nevhodné filmy. Ani po tomto sedení

nikdy nič také neuviedli.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 29. 11. 2023 dodal, že predtým pôsobil ako tréner lyžovania,
a keďže ich prestali platiť, začal sa obzerať po práci s mládežou a našiel inzerát na stránke C.. Teraz
už ako vychovávateľ nepracuje. Na službe boli vždy vychovávatelia len po jednom, preto nevedel, či

niektorý z kolegov mal podobné zvyky ako on. Na izbe u E. bol dva krát, nie tri krát, rozhodne sa jej
nepýtal, či má ostať pri nej spať. Dôvod umiestnenia maloletej v centre pre rodiny nepoznal. O tom,
že niekoho kontaktovala, sa dozvedel na nasledujúci deň. Po prvom objatí sa maloletá usmiala, z jej
strany nevidel nič negatívne, všetko bolo v poriadku. Po tom druhom sa zháčila, a preto jej dal na vlasy
ten otcovský bozk. To, čo je uvedené v obžalobe, teda chytanie za prsník a nejaké pohyby, nerobil. K

prečítanému záznamu z mimoriadnej udalosti na č. l. 68 ďalej uviedol, že ju objal iba raz, prvý krát do
jej izby prišiel po prevzatí služby a druhý krát pri kontrole večierky a vtedy ju pobozkal na vlasy a zvrchu
na ruku, aby videla, že nemá zlé úmysly. Stotožnil sa s tým, čo je uvedené v zázname.

Súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej E. D. a výsluchom

znalkyne G. I. O., ktorá podala písomný znalecký posudok. V predchádzajúcom konaní zároveň vykonal
aj obrazovo-zvukový záznam zabezpečený pri výsluchu poškodenej v prípravnom konaní, výsluch
zákonnej zástupkyne maloletej poškodenej, svedkyne a poškodenej M. N., svedkýň L. L. I., P. H. O.
(predtýmP.),L.P.G.,L.E.G.,L.H.K.,ďalejbolovykonanédokazovanieprečítanímznaleckéhoposudku
znalca L. A. I., listinných dôkazov a vykonaním obrazovo-zvukových záznamov z výsluchov svedkýň L.

I., M. I. a L. R..

SvedkyňaapoškodenáE.D.vprípravnomkonanídňa17.9.2022vypovedala,žeA.B.poznázdetského
domova od druhého dňa ako tam nastúpila, v tento deň bol v službe na jej skupine, lebo vychovávateľky
mali voľno. Začal sa s ňou rozprávať, prečo je tam, čo sa jej stalo, choval sa k nej milo, vyzeralo to tak,

že sa ju snažil pochopiť. Pýtal sa jej na záľuby. Keď povedala, že rada cvičí, navrhol, že by ju mohol
zobrať do fitka. V ten deň, keď ho prvýkrát videla, bol tam aj spolubývajúci P., keď jej A. hovoril, že je
pekná a má peknú postavu. Nevšímala si to, brala to ako kompliment. Podľa fotiek, ktoré má v mobile,
vie, že incident sa stal 18. 8. 2022, teda asi 3 až 4 dni po tom, ako prišla do domova. V ten deň prišiel
vychovávateľ do služby o 19.00 hod. dohliadať na obidve skupiny, teda tú, v ktorej je ona, aj hornú

skupinu. Keď tam už nebola vychovávateľka, s ktorou sa menil, prišiel ju pozdraviť takým štýlom, že ju
objal, dal jej dve pusy na krk na ľavú stranu (poškodená na vykonanom obrazovo-zvukovom zázname
ukázala, na ktoré miesto), potom odišiel, povedal, že ide pozerať televízor, ona ostala na izbe. Prišiel
asi o 22.15 hod., najskôr počula, že išiel ku chalanom, potom otvoril dvere na jej izbe, spýtal sa, či môžeísť dnu. Sadol si ku nej na posteľ vedľa nej, spočiatku sa pýtal na normálne veci, nemala strach ani
pochybnosti, myslela si, že to prebehne bez problémov. Potom ju chytil za rameno okolo ramien a objal
ju, sedel po jej ľavej strane. Mohol si všimnúť, že sa odťahovala, lebo jej to nebolo vôbec príjemné. Bolo

to skôr také, že ju dlhšie držal v náručí, až keď mu viac dala najavo, že nechce, aby ju objímal, tak
prestal. Ako vedľa nej sedel, tak jej začal dávať pusy na ľavé rameno. Mala na sebe tielko a kraťasy,
rameno mala holé. Keď jej dal tie pusy, položil jej svoju ľavú ruku na brucho, išiel s ňou vyššie až na
prsia. Ťažko sa jej to hovorí. Chytil ju za jeden prsník a po druhom rukou prešiel. Zareagovala tak, že
ho poprosila, aby sa jej nedotýkal a on dal svoju ruku preč, poslúchol. Postavil sa a povedal, že vidí,

že sa s ním nechce objímať a že si myslel, že si dajú spolu rande. Vybral sa smerom k dverám. Vtedy
mu povedala, že nechce, aby si myslel, že ho vyhadzuje. Zastavil sa, znova si k nej sadol na posteľ
z druhej strany, začal jej dávať pusy na líce, potom ju objal, takisto ako predtým, ale z druhej strany.
Začal ich oboch ako keby tlačiť svojím telom, aby si ľahli na posteľ. Ona sa zaprela rukou, aby si neľahli
a odtiahla sa od neho. Asi pochopil. Postavil sa, odišiel ku dverám a ešte sa opýtal, či chce, aby s ním
spala. Nevie, ako to myslel, ale toto povedal. Povedala mu, že je to v poriadku a ide si ľahnúť. Nepovedal

už nič, odišiel z jej izby, zatvoril dvere a počula, ako ide na horné poschodie. Ostala v šoku, absolútne
nevedela, čo má robiť, s plačom zatelefonovala bratovi, povedala mu, čo sa stalo, ale nie tak obšírne.
Povedala mu len to hlavné, s tým, že netuší, čo má robiť. Keď spolu dotelefonovali, brat to išiel oznámiť
babke. Ešte počas telefonátu rozmýšľali, že zavolajú na služobný telefón do domova, lenže im došlo, že
by to zodvihol A.. Babka sa snažila nájsť nejaký iný spôsob. Okolo polnoci prišla do domova sociálna

pracovníčka s vychovávateľkou G.. Nespala, bála sa zaspať, či by znovu neprišiel počas jej spánku. Keď
prišli, chceli vedieť, čo sa stalo. Povedala im ohľadne tej situácie, bolo už dosť neskoro, vychovávateľka
musela ísť odviezť sociálnu pracovníčku domov. Nechcela tam ostávať sama, tak išla s nimi. S G. sa
potom vrátili späť a ona s ňou ostala do rána, zamkla ich, ostala tam spať. Na ďalší deň, alebo o dva
dni prišla za ňou teta E. – zástupkyňa riaditeľa so psychologičkou, ktorým tiež povedala, čo sa stalo.

Spýtali sa jej, ako to chce riešiť, že to buď dajú na políciu, alebo budú to riešiť inak. Mala chvíľu čas
si to rozmyslieť, tak volala starkému, ktorého sa opýtala na názor, povedal jej, že na políciu to bude
dávať zbytočne, že to bude tvrdenie proti tvrdeniu a každý bude stáť na strane vychovávateľa. Povedala
teda, že to nebude riešiť cez políciu. Spýtali sa jej, čo môžu pre ňu urobiť, aby sa cítila lepšie. Priala
si, nech ho už nemusí vidieť, ani sa s ním rozprávať, aby medzi nimi nebol žiadny kontakt. Povedali

jej, že na ich skupine sa už neukáže, čo aj dodržali, lebo na skupine už nebol, ale videla ho asi trikrát,
prvýkrát na dvore, druhýkrát na balkóne, kedy s ňou nadviazal očný kontakt. Každý krát, keď ho videla,
jej to bolo nepríjemné, ale toto ju rozplakalo, lebo si pripomenula ten jeho pohľad a všetko čo s tým
bolo spojené. Druhá možnosť, ktorú jej dali v domove, bola, že napíše papier, s ktorým jej pomáhala
pani psychologička, kde mala napísať, že konanie vychovávateľa si zle vysvetlila a objatie je venované,

bolo na dobrú noc, ako aj ostatným deťom. Toto jej nadiktovala psychologička, pretože nemala poňatie,
čo tam má zmieniť. Nenútila ju to písať, ale povedala to. Ona im povedala, že bude stále tvrdiť, čo sa
stalo, na čo jej povedali, že jej veria, ale musí to napísať, keď to nechce riešiť cez políciu. Povedali jej,
že budú stáť pri nej, nech sa rozhodne akokoľvek. Ak by chcela, išli by s ňou na políciu. Povedali jej,
aby to napísala, keď to cez políciu riešiť nechce. Keď to prešetrovali, mala pocit, že jej veria. Niektorí

hovorili, že došlo k nedorozumeniu, niektorí jej povedali, že jej veria. V domove tú situáciu popísala
rovnako, ako teraz pri výsluchu. Ďalej vypovedala, že mala pocit, ako keby sa potom na to zabudlo, nikto
to neriešil. Správala sa dobre, a aj ostatní k nej, vychovávateľky sa jej pýtali, či ho odvtedy videla, čo im
potvrdila. O incidente sa zdôverila bratovi, starej mame, starému otcovi. V domove sa o tom rozprávala
s chovankyňou G.. V ten večer, keď sa to stalo, jej o tom napísala cez P.. Túto správu nikomu z polície

nedávala, možno G.. Potvrdila, že v spise je založená komunikácia medzi ňou a G., o ktorej hovorí, má
ju uloženú vo svojom mobilnom telefóne. G. je tam už 10 rokov, tak chcela vedieť, či sa jej to už stalo.
Žiadala ju, či by nemohla prísť k nej, ale ona nechcela. Snažila sa nájsť riešenie, aby tam neostala sama.
Dozvedeli sa o tom aj G. súrodenci. Deň pred výsluchom jej G. povedala, že asi druhý deň po tom, ako sa
jej to stalo, si ju zavolala psychologička a povedala jej, aby o tom nikomu nehovorila. Asi vedela, že spolu

komunikovali. Ďalej uviedla, že do domova prišla kvôli problémom, ktoré spravila, malo jej to pomôcť.
Nevadilo jej, že tam ide, bola rada, priviedla ju tam babka a starký, od nástupu po skutok komunikovala
s rodinou. Bratovi vtedy volala kvôli tomu, že má k nemu najbližšie, rieši s ním všetko. Napadol jej ako
prvý. Predtým bola 5 mesiacov v psychiatrickej liečebni. Situáciu ako s A. ešte nikdy nezažila. Okrem
G. sa o tom rozprávala aj s P., Ukrajincom z jej skupiny. V detskom domove sa to rozšírilo, rozprávali

sa o tom. Pýtal sa jej, prečo za ním neprišla, avšak nenadväzuje rýchlo kontakty a bola tam krátko. P.
jej povedal, že ukrajinské dievča, ktoré tam bolo predtým, spomínalo, že sa jej stalo niečo také. Žiadne
podrobnosti však nevedela uviesť. Niečo mal na ňu tiež skúšať, P. povedal, že niečo také ako na ňu.
Deň predtým, keď jej volala G., jej povedala, že vychovávateľa berú policajti. Ona jej na to povedala, ženie je prvá ani druhá s tým, že čo si myslí, prečo odišiel z Kráľovej Lehoty, kde mal tiež obťažovať M.,
ktorú pozná, pretože s ňou bola v práci v Haligande.

Svedkyňa a poškodená E. D. na hlavnom pojednávaní dňa 7. 10. 2024 vypovedala zhodne ako pri
svojomvýsluchuvprípravnomkonanídňa17.9.2022.Dodala,žejejnerobídobreotomznovurozprávať
a presne kvôli tomu to ani nechcela riešiť cez políciu. Vôbec netuší, kto dal polícii podnet, ale polícia
mala k dispozícii jej správy s G. G., ktorej sa v ten večer zdôverila. Policajti prišli ňou do školy, kde
ju vypočúvali. Pri jej prvom vypočutí bola pani riaditeľka a psychologička K., predtým sa so školskou

psychologičkou o tom nerozprávala, až po tom výsluchu, keď za ňou prišli do školy, mala pár sedení
u pani psychologičky H.. Nespomínala si už presne, keď pán vychovávateľ ku nej prvý krát prišiel a objal
ju, koľkokrát ju pobozkal na krk na ľavú stranu. Pamätala si tri pusy. Bolo to postojačky, nesedel pri nej.

Na otázky obhajcu vypovedala, že prvý krát, keď prišiel ku nej do izby a dal jej pusu na krk, bolo jej to
zvláštne, ale neriešila to. Keď prišiel druhý krát, sadol si z jej ľavej strany a potom, keď sa od dverí vrátil,

sadol si na jej pravú stranu. Takéto správanie u väčších detí určite nebolo, vychovávateľky ich neobjímali,
nebozkávali. U menších detí nebola. Keď v noci s pani G. ostali samé, zamkla vchodové dvere do ich
časti, ktorá bola na prízemí, bol to akoby samostatný byt vo veľkom dome. G. ostala spať v obývačke na
gauči a ona v izbe, ktorá nebola zamknutá. Ráno, keď vstala, sa to riešilo s ľuďmi z detského domova,
prišla aj pani psychologička, jej meno si už nespomínala, ale bola tam len jedna psychologička a v ten

deň sa písal aj ten papier. Nevedela, čo oni chcú alebo požadujú od nej, aby tam napísala, takže jej ho
v podstate nadiktovala ona. Cez políciu to nechcela riešiť, lebo spomínať si na tieto veci a stále o tom
hovoriť, je pre ňu nepríjemné a stresujúce. Keď jej prešiel po bruchu, mala oblečené krátke tielko. Nebola
si istá, či ju hladkal po holom bruchu. Dole mala oblečené kraťasy, bolo leto. Trvalo to chvíľu. Za prsník ju
chytil raz. Odkedy začal školský rok, s nikým zo školy nerozprávala o tomto incidente, len doma v rodine

a psychologičku vyhľadala až po prvom výsluchu. Nevedela, prečo psychologička z domova teraz tvrdí
niečo iné, vtedy stáli na jej strane.

Svedkyňa a poškodená M. N., zákonná zástupkyňa maloletej poškodenej v prípravnom konaní dňa
17. 9. 2022 vypovedala, že je starou matkou E. D., ktorá bola od 15. 8. 2022 umiestnená v detskom

domove v Liptovskej Porúbke. Vnučka jej bola rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 1P/155/2019 zo dňa 16. 11. 2021, právoplatným dňa 4. 12. 2021 zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti, teda má právo ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Dňa 18. 8. 2022
večer asi o 22.30 hod., možno pred 23.00 hod. prišiel za ňou do kuchyne jej vnuk M., ktorý je tiež v jej
starostlivosti, a povedal jej, že mu volala sestra E. a plakala, že sa bojí zaspať, lebo u nej v izbe bol

vychovávateľ, že ju pusinkoval po tvári, krku a že ju chytal za prsia a brucho. Prsia určite spomenula.
Plakala, lebo sa bojí zaspať, aby ešte za ňou neprišiel, lebo sú tam odomknutí. Nevedela, čo má urobiť,
ale vedela, že niečo urobiť musí, nemôže ju tam nechať v strachu. Bola prekvapená, že tam vôbec
nejaký vychovávateľ figuruje. Predtým jej spomínala, že na ich skupine sú väčšinou vychovávateľky.
Napadlo jej, že tam ide zavolať, ale uvedomila si, že zodvihne človek, ktorého sa vnučka bojí. Skúsila sa

teda spojiť so sociálnou pracovníčkou v domove pani P., ktorá bola pri prijímaní E.. Keďže bolo neskoro,
poslala jej SMS v znení, že nevie, čo má robiť, že E. telefonovala bratovi, že ju vychovávateľ bozkával,
chytal za prsia a že sa bojí. Ona vzápätí zareagovala, odpísala jej, že tam ide volať. Po nie dlhom
čase jej zatelefonovala, že už sú tam aj s pani G. – vychovávateľkou a že sa to potvrdilo. Povedala,
že sa jej ešte ozve a bude ju informovať. Neskôr jej uviedla, že E. je v bezpečí, pani G. ostáva na

noc v domove. Po nejakej dobe, možno aj hneď na druhý deň, jej volala pani G., ktorá má na starosti
vychovávateľov. Pýtala sa jej, aké stanovisko chce zaujať k tomu, čo sa udialo, či súhlasí s tým, aby sa
to vyšetrovalo, aký má k tomu postoj, že oni to chcú riešiť a ona tiež povedala, že sa k tomu pridáva.
Nechce, aby sa takáto vec len tak zamietla pod prah. Dlho bolo ticho, nikto sa neozýval. Vedela, že sa
tá vec rieši, lebo ju navštívila aj kriminálka. Do domova E. umiestnili, aby sa jej dostalo pomoci, a toto

sa jej stalo. Myslela, že dieťa dáva do bezpečia. Taký človek tam nemá čo robiť. Možno sa to deje aj
iným (poškodená plakala). Nebola toho svedkom, ale je presvedčená, že to bolo tak. Vnučka by nevolala
v noci s plačom. E. sa tam cítila dobre, chcela tam ostať aj napriek tomu, čo sa jej stalo. Rozumie si
tam aj s deťmi, ale toto nečakala, nerobilo jej to dobre, keď toho vychovávateľa videla. Sľúbili jej, že sa
s ním nebude stretávať. Ďalej vypovedala, že E. a jej brat sú u nej, pretože ich matka – jej dcéra má

problémy s alkoholom. Deti boli rodičom odobraté. Oficiálne ich má v starostlivosti od 4. 12. 2021, už pol
roka predtým boli neustále u nej. Predtým boli zverené starkému zo strany otca. Vnúčatá pozná. V čase,
keď boli u starého otca, sa dohodli tak, že si ich budú po týždni striedať, lebo chceli byť aj u nej. Kvôli
škole zmenili striedanie po dvoch týždňoch. Keďže bol na nich neprimerane prísny, tak u neho nechcelibyť. E. išla do domova kvôli tomu, že začala mať psychické problémy so sebapoškodzovaním, bola
v starostlivosti psychiatričky L. L. a psychológa G. M.. Chodí na evanjelické gymnázium, na vysvedčení
mala asi dve alebo tri trojky. Povedala, že sa do domova teší, chce so sebou niečo urobiť. Išla tam

dobrovoľne. Jej pobyt sa obnovoval vždy po troch týždňoch. Do domova ju priviedla ona aj so starkým.
Tešila sa tam, nevnímala to negatívne. Signalizovalo jej to, že asi u nej jej nie je dobre. Začala mať
problém aj s alkoholom. Vedela, že nebude môcť kvôli tomu ostať. Chcela, aby bola v zariadení pod
kontrolou a v kontakte so psychológom, aby jej pomohli. S E. bola hneď po umiestnení do domova
vkontakte,páčilosajejtam,rozumelasisvychovávateľkou,ktorátiežhovorila,žetamzapadla.Dovtedy,

kým v noci netelefonovala bratovi, nebol žiadny problém a odvtedy tiež nie. Odkedy začala škola, boli
spolu v dennom kontakte. Spomenula jej, že ten vychovávateľ to mal skúšať aj na nejakú Ukrajinku,
o čom jej povedala nejaká G., ale ani jedna už tam nie je. Ďalší Ukrajinec hovoril, že vychovávateľ sa
pred ním na adresu E. vyjadroval, že tam prišla pekná baba. Od pani G., ktorá jej volala, nadobudla
dojem, že toho vychovávateľa chcú riešiť. E. komunikovala so psychologičkou a G.. Pýtali sa jej, či to
chce dať na políciu. Ona sa chcela poradiť, avšak pri tomto ona nebola.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne a dodala, že vnučka bola v tom čase v domove krátko, len
3 dni. Bola tam umiestnená na 3 mesiace, teda do novembra 2022. Posledné dni aj na celý týždeň bola
už u nej doma, vracala sa tam len na pár dní. Teraz býva stále u nej a pokračuje v štúdiu. Od vnučky vie,
že s vychovávateľom sa už potom nevidela, videla ho však na balkóne a vtedy si aj poplakala, pretože

jej nerobilo dobre ho vidieť, rozcitlivelo ju to a pripomenulo jej to, čo sa stalo v ten večer. Vnučka je po
celý čas u nej, s výnimkou hospitalizácií na psychiatrii. Predošlý deň ju odviezla do Kremnice na detské
psychiatrické oddelenie, pretože bola skleslá, cítila prázdnotu v živote, nič ju nebavilo. Povedala, že sa
cíti akoby bola mŕtva. Obaja aj s vnukom M. bývajú u nej, vnuk mal 23. 5. 2023 16 rokov. Starý otec
E. z otcovej strany je P. D., býva v Liptovskom Mikuláši na Nábreží. Istý čas vnúčatá bývali aj u neho,

keď ich otca vzali do väzby. Po vzájomnej dohode si vnúčatá striedali po týždni. Keďže starý otec bol
na nich prísny, tak chceli ostať u nej a od decembra 2021 o tom rozhodol aj súd. K tomu incidentu sa
doma nechceli vracať, nechceli vnučke v mysli oživovať tie udalosti. Vnúčatá mali zlé detstvo, pretože ich
rodičia sa nestarali ako mali, ich matka pila, otec je aj teraz vo väzbe. Boli všade a nikde, len nie doma,
takže obaja sú dlhodobo v starostlivosti odborníkov, chodia k L. L., psychiatričke a ku psychológovi G.

M.. Buď nasledujúci deň alebo o niekoľko dní, jej vnučka povedala, že telefonovala aj so starkým a radila
sa, čo má robiť, či to má udať alebo ako to má riešiť. Asi sa jej na to pýtali v centre a starký, že jej
povedal niečo také, že by to nemalo význam, lebo je to tvrdenie proti tvrdeniu. Z centra jej povedali,
že keď to nemieni udať na políciu, tak to musia nejako uzavrieť. Vie, že to riešila so psychologičkou
v centre, spísali tam nejaký papier o tom a vnučka povedala, že aj tak si bude trvať na svojom, čo prežila.

Vnučka jej výslovne povedala, že ten papier v centre musela podpísať, ale bolo jej to proti srsti, pretože
tam bolo napísané, že sa to berie tak, že sa s ňou prišiel rozlúčiť na dobrú noc. Nesúhlasila s tým,
čo tam bolo napísané, ale povedala im, že dobre, že im to podpíše, keď to treba uzavrieť, ale stále si
bude trvať na svojom. Do domova šla vnučka pre poruchy správania spočívajúce v sebapoškodzovaní,
pojedla tabletky, mala aj problémy s alkoholom. Či v minulosti alebo v súčasnosti zaklamala, si myslí, že

určite, lebo každý niekedy zaklame. V Psychiatrickej liečebni v Hrani bola po hospitalizácii v Liptovskom
Mikuláši kvôli priotráveniu alkoholom. Z centra ju nikto nekontaktoval ako sa to bude riešiť, ani nemala
žiadne stanovisko z centra, ako sa táto situácia vyriešila. Mala informácie len od vnučky o tom, že jej
prisľúbili, že sa nebude stretávať s týmto vychovávateľom a zaručia jej to, respektíve urobia všetko
pre to. Ona ho ani dlhšie potom nevidela, len po dvoch týždňoch ho zbadala na balkóne. Od začiatku

školského roka sa potom do centra vracala neskôr poobede, pretože zo školy chodila ku nej a do centra
oznamovala, keď od nej odchádzala, oni jej zas oznámili, že v poriadku prišla, preto mala aj menej
príležitostí tohto vychovávateľa vidieť. Dôverovala pracovníčkam centra, že jej vedia pomôcť, pretože
vnučka tam chcela byť, mala psychologickú pomoc, aby si riešila svoje problémy, len mala podmienku
nevidieťtohtovychovávateľa.Ajdonemocniceterazišlakvôlitomu,abysiriešilasvojeproblémy,pretože

bude mať za chvíľu 18 rokov a chcela sa naštartovať do života, pretože posledný mesiac bola apatická.
To, že podala oznámenie po niekoľkých týždňoch, pripisuje tomu, že sa začal školský rok, nastúpila do
školy a tam asi pobadali na nej nejaké zmeny správania, rozprávali sa o tom, čo sa udialo a riešili to
so školskou psychologičkou. Vnučka po skutku bola stále v CDR. Aj keď to bolo riešené políciou, ona
s ňou vôbec neriešila tieto veci, len školu. Chce, aby bývala u nej, aj keď bude plnoletá, kým doštuduje.

Chodí do 3. ročníka a chce ísť na vysokú školu.

Svedkyňa L. L. I. v prípravnom konaní dňa 18. 10. 2022 vypovedala, že pracuje ako psychologička
v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok. Jej pôsobisko je v Liptovskej Porúbke a v LiptovskomHrádku. Nevedela, kto podal trestné oznámenie, iba to, že bolo podané kvôli situácii, ktorá sa
udiala v auguste 2022. V ten deň ráno prišla do práce, kde ju čakala sociálna pracovníčka H. P.
a vychovávateľka P. G., ktoré ju oboznámili, že v noci E. volala, alebo písala svojmu bratovi o tom, že

sa bojí zaspať kvôli vychovávateľovi B.. Sociálna pracovníčka jej povedala, že dostala sms od starej
mamy E. – pani N., v ktorej jej opísala situáciu, čo sa deje. Potom sociálna pracovníčka kontaktovala
vychovávateľku G. a spoločne išli do zariadenia, kde pán B. bol na hornej skupine. E. našli na dolnej
skupine vo svojej izbe. Horná a dolná skupina sú oddelené poschodiami v Detskom domove Liptovská
Porúbka. Na hornej skupine sú umiestnené deti rozhodnutím súdu, na spodnej skupine sú umiestnené

deti na dobrovoľnom pobyte, pričom E. je umiestnená v tejto skupine na základe dohody o dobrovoľnom
pobyte. Keď svedkyňa prišla do práce asi o 07.30 hod., E. spala. Poprosila vychovávateľku G., aby
keď vstane, ju o tom informovala a mohla prešetriť jej psychický stav. G. s P. jej rozpovedali, čo im E.
povedala. Overila si, či daná udalosť bola nahlásená vedúcej úseku G.. Ilavská ju ubezpečila, že vedúcu
informovala cez sms. Keď E. vstala, zobrala ju do svojej kancelárie, kde s ňou urobila psychologické
vyšetrenie. Výstup z neho zapísala do záznamového hárku, ktorý je uložený v jej spise. E. jej povedala,

že večer mal službu B.. Prišiel skontrolovať všetky deti, ktoré boli na skupine, aj za E., ktorú objal
a dal jej pusu na hlavu. Potom mal odísť, a asi o hodinu až hodinu a štvrť sa vrátil s tým, že sa
vraj rozprávali. Sadol si na posteľ, kde si ju prisunul a objal. E. jej hovorila, že jej to bolo v tej chvíli
nepríjemné a odťahovala sa, čo B. pochopil ako znak, že má odísť. Postavil sa, išiel preč k dverám.
Na to E. reagovala tak, že to nemyslela, nechce, aby išiel preč. Potom jej povedala, že sa B. vrátil

naspäť. Znova si sadol k nej na posteľ, dal jej pusu na rameno, myslí. Vie, že jej spomínala, že sa jej
opýtal, či má ostať pri nej spať, na čo reagovala tak, že nie, že to nie je potrebné. Vtedy sa zodvihol
a išiel preč. Potom začala mať strach. Napísala na messenger jednej dievčine z hornej skupiny G. G.
a nejaký čas na to písala sms svojmu bratovi. Robila s ňou psychologické vyšetrenie. Keď videla, že je
roztrasená, upokojovala ju. Vytvorili plán zvládania nasledujúceho dňa. Nechala jej svoje telefónne číslo,

keby niečo potrebovala, aby jej zatelefonovala, pretože od ďalšieho dňa mala dva týždne dovolenku.
V správe z výstupu z vyšetrenia sú uvedené jej postupy, aj čo sa dialo na vyšetrení. Ďalej vypovedala, že
informácia, že by E. v minulosti počas umiestnenia v detskom domove uvádzala o nejakých zásadných
veciach nepravdu, sa jej nedostala. Všetky správy z vyšetrenia písala podľa vlastného uváženia. Nikto
z vedenia ju neusmerňoval, ako má napísať záznam z vyšetrenia. K A. B. uviedla, že v domove pracoval

približne4roky.Podľajejinformáciíbolpremiestnenýkvôlitomu,ženasamostatneusporiadanejskupine
v Liptovskej Porúbke nebolo obsadené miesto pomocného vychovávateľa, ktoré bolo potrebné v tej
dobe nevyhnutne obsadiť, preto k nim prišiel. S deťmi pracuje približne raz do týždňa, na začiatku
je práca intenzívnejšia počas adaptačného procesu. Žiadne dieťa sa jej dovtedy nezdôverilo, že by
mali nejaký problém s A. B.. K tomu, ako jej incident popísala poškodená, uviedla, že si myslí, že

nezaznelo slovo prsník, ani prsia. Pamätala si, že rozprávala, že ju chytil za brucho a prisunul si ju
k sebe. Povedala jej, že ju chytal vyššie. To, že sa ju snažil pritlačiť alebo zvaliť, si nespomínala, že by
jej hovorila. O krku jej rozprávala, že pusu na krk a rameno jej dal, sa jej zdalo. Bolo to dva mesiace
dozadu, nevedela už presne. Po incidente mala s poškodenou niekoľko sedení. Hneď nasledujúce
sedenie s ňou mala večer v ten deň ešte ďalšie a ďalšie až o dva týždne po dovolenke, kedy s ňou mala

sedenie každý týždeň minimálne raz alebo dvakrát, čo je zaznamenané v záznamových hárkoch. E.
bývala počas ich stretnutí väčšinou v dobrom psychologickom rozpoložení. Na jednom stretnutí jej ešte
spomínala nepríjemné pocity, ktoré zažívala pri očnom kontakte s B. a ktoré jej pripomínali daný zážitok.
Väčšinou na sedení bola v psychickej pohode, neboli tam známky traumy. Uviedla, že nie je veľmi
kompetentná. K tomu sa môže vyjadriť len klinický psychológ. E. jej rozprávala na sedeniach o svojej

minulosti, kedy mala údajne zažívať psychické a fyzické týranie zo strany otca. Má diagnostikovanú
emočne labilnú poruchu osobnosti, ktorá je v jej zdravotnej karte. Podľa štúdií sa môže emočne labilná
porucha osobnosti vyvinúť aj na základe neprimeraného správania v detstve, ako je fyzické a psychické
týranie. Jej známkami sú napríklad sebapoškodzovanie, samovražedné sklony, neprimerané požívanie
návykových látok ako alkohol, drogy, či promiskuitné správanie. Vie, že E. bola na pobyte v Hrani asi

pred pol rokom na psychiatrickom oddelení pre deti a mladistvých. Rozprávala jej o požívaní alkoholu
v niektorých situáciách vo väčšej miere. V centre nebola prichytená pod vplyvom omamných látok, drogy
nespomínala ani promiskuitný život.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s maloletou uskutočnila viacero psychologických

vyšetrení a sedení počas jej pobytu v centre, aj v súvislosti s prešetrovanou udalosťou. Keď si spomína,
čo jej o tejto udalosti hovorila, myslí, že jej povedala, že ju hladkal na bruchu a išiel vyššie. Nevie, či
jej povedala vyslovene, že ju chytil za prsník, už si to nepamätala. Keď jej o tomto rozprávala, hlas sa
jej triasol a prejavovala známky prežívania nepríjemných pocitov a vyzerala vyčerpaná, nevyspala sa.Rozprávala jej o tom nasledujúci deň po jej príchode do práce. K spisovaniu záznamu (na č. l. 67), ktorý
spísala maloletá, bol spisovaný v deň, kedy po udalosti s ňou vykonala rozhovor. Večer jej telefonovali
z práce, aby sa vrátila. Pri spisovaní tohto záznamu boli prítomné len ona a E., ostatné kolegyne záznam

podpisovali až dodatočne. Nevravela jej, čo má písať, nemala pri sebe ani žiadne poznámky. Bolo na
nej vidieť, že bola rozrušená, keď ho spisovala. Počas písania si robila prestávky, sem-tam sa pozrela
na ňu, rozmýšľala. Sedenia mali v ten piatok po udalosti a ďalšie až po jej 2-týždňovej dovolenke. Vtedy
s ňou vykonala rozhovory raz alebo dva krát do týždňa a potom za ňou chodila ku starej mame, kde
začala chodievať na pobyty. Nie je klinický psychológ, takže odborne sa ku tomu nemôže vyjadriť, ale

z jej pohľadu bola po tých dvoch týždňoch v poriadku, dokázala rozprávať o veciach, ktoré ju tešia,
ale pri každom sedení sa zmienila o tom, čo sa stalo. Bola rada, že vychovávateľa nevidela, ten si
v tom čase čerpal dovolenku. Hovorila, že keď si na to spomenie, má zimomriavky a nerobí jej to dobre.
K jej problémom z minulosti sa vie len okrajovo, vyplývali z problémov v rodine, najmä s otcom, zo
strany ktorého dochádzalo ku fyzickému a psychickému týraniu. Kvôli tomu mala rešpekt voči mužom,
nevedela sa voči nim brániť. Bola v minulosti hospitalizovaná na psychiatrii, aj pod dozorom psychiatra

a psychológa, mala problémy aj s alkoholom. Na ten ju navádzali kamaráti, avšak v centre s alkoholom
nikdy nemala problém. Nezmienila sa jej, že ide podávať trestné oznámenie. V tom čase si nejaké
zmeny na nej nevšimla. Nemala vedomosť, či pred spísaním toho záznamu s niekým telefonovala.
V centre mali interný pokyn alebo postup k mimoriadnym udalostiam, podľa ktorého majú povinnosť
kontaktovať vedúcu úseku L. G., ktorá v tejto veci postupuje ďalej. Povinnosť spísať písomný záznam

alebo stanovisko dotknutej osoby, ak nechce podávať oznámenie, v tomto postupe nie je. Nebolo jej
oznámené, prečo sa má ešte večer vrátiť do práce, len to, že potrebujú, aby sa vrátila k E. v súvislosti
s tým, čo sa udialo. Po príchode do práce jej L. G. povedala, že sa rozprávali s E., ktorá ide spísať papier,
že nejde podávať trestné oznámenie po tom, čo jej bolo vysvetlené, ako môže v tejto veci postupovať.
Pri tomto vysvetlení bola určite vedúca úseku, pretože E. jej povedala, že teta E. jej povedala, že má dve

možnosti. Nevedela, či tam bol ešte niekto iný. O tom, čo má do tohto stanoviska uviesť, sa rozprávala
s vedúcou úseku.

Svedkyňa P. H. O., predtým P., v prípravnom konaní dňa 18. 10. 2022 vypovedala, že pracuje ako
sociálna pracovníčka v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok s pôsobiskom v Liptovskej Porúbke.

Vo večerných hodinách dňa 18.8.2022 asi o 23.00 hod. od pani N. (zrejme obdržala SMS) dostala
správu, že sa E. bojí zaspať, že ju obťažoval vychovávateľ. Následne zavolala pani G., vychovávateľke
a oboznámila ju s obsahom SMS, dohodli sa, že tam pôjdu a budú to riešiť na mieste. Prišli asi o 23.45
hod., G. prišla z Hýb pre ňu na aute. Po príchode do domova bolo pozhasínané, všade bola tma. Išli
rovno na dolnú skupinu k deťom na dohodu. Všade bolo ticho, izby boli pozatvárané. Zaklopali k S.,

ktorá ležala, bola tam tma. Mysleli si, že spí, avšak tá im povedala, že nespí, že je hore. Rozprávali
sa s ňou, čo sa stalo. Už si to dobre nepamätá, je to už viac ako mesiac. Povedala im, že bol za ňou
vychovávateľ, sedel pri nej pri posteli, bozkával ju na tvár, na krk, na rameno. Potom povedala, že ju
objímal, že jej to bolo nepríjemné. Vravela niečo v tom zmysle, že si to nepraje a B. potom odišiel preč.
S vychovávateľkou odišla preč z izby do kancelárie, kde sa ešte chvíľu rozprávali. Potom volali G.,

vedúcej výchovy. Nedvíhala im, napísala jej SMS. Potom išli za B., ktorý bol hore pri hornej skupine.
Keď išli hore za ním, dvere na schodisku boli zatvorené, teda on ani nevedel, že boli dole. Keď vošli
k nemu do obývacej izby, spal, bol prekvapený, že prišli. Povedali mu, že E. je zle a vychovávateľka
ostáva na noc. Ostal tam aj B., ale na hornej skupine, pričom G. zostala pri dolnej skupine. Následne
kontaktovala pani N.. Povedala jej, ako to vyriešili s tým, že ju bude ďalej informovať. Potom tam bola

ešte na nasledujúci deň, kedy spísali záznam z udalostí z noci s pani G. a na niekoľko dní odišla na
dovolenku,pretonevedela,čosatampotomdialo.Keďokolodeviatejodišla,E.eštespala.Ďalejuviedla,
ženevieotom,žebyE.vminulostipočasumiestneniavdetskomdomoveuvádzalanepravduonejakých
zásadnýchveciach.Bolaunichnadohoduod15.8.2022nadobrovoľnompobyte.Dohodabolauzavretá
medzi nimi a starou mamou, ktorá je jej zákonným zástupcom a oni jej poskytovali len odbornú pomoc.

Nik z vedenia ju neusmerňoval, ako má napísať záznam z udalostí alebo nejakú inú správu, správy si
píšu samy. Záznam písala za nich obidve, písali ho spolu. B. u nich pracoval 4 roky. Žiadal sa preložiť do
K. G., pretože to mal bližšie domov. Nevie to isto, ale takto to počula. V minulosti počas práce s deťmi
umiestnenými v detských domovoch nezistili nevhodné správanie zo strany B. k iným deťom. Ďalej
uviedla, že E. im tvrdila, že predtým mal nejaké narážky, že ju pozýval na rande. Vravela, že za ňou bol

prvý raz v jej izbe, že jej dal dobrú noc. No už nevedela, či to bolo von, či v izbe, že ju objal. Vravela, že jej
to bolo divné, no keď to videla aj na ostatných vychovávateľoch, že sa objímajú, brala to, že je to súčasť.
Väčšinou je to reakcia od detí. Potom jej vravela, že prišiel ešte druhý raz do jej izby, že si sadol vedľa
nej na posteľ, že sa jej dotýkal, objímal ju a myslí, že spomínala, že brucha, ale už si nespomínala, či ajniekde inde vravela. Bolo jej to nepríjemné, odťahovala sa od neho. Keď mu povedala, že má prestať,
potom odišiel preč. Že by spomínala, že by ju mal hladkať za prsia, si nepamätala, ale tým telom, že
sa mal na ňu tlačiť, to určite nepovedala.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že záznam z mimoriadnej udalosti bol spísaný s ňou.
Nepamätala si už, čo bolo povedané E., myslí si, že prsia spomínala, to jej prišlo aj do SMS, ale tlačenie
na posteľ nespomínala. SMS už uloženú nemá, menila mobil a nezachovala sa jej. E. sama od seba
nehovorila, odpovedala len na otázky. Sama hovorila len to, že ju hladkal po chrbte a o bozkávaní

niekde na hlavu a na krk, už si to viac nepamätala. Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedkyne oproti
jej výpovedi z prípravného konania, kde sa svedkyňa na otázku obhajcu vyjadrila k hladkaniu za prsia
tak, že prsia si nepamätala, než na hlavnom pojednávaní, kedy uviedla, že maloletá prsia spomínala,
boli tieto odstraňované, k čomu svedkyňa uviedla, že nevie, či to bolo alebo nebolo, bolo to už rok a pol
dozadu. Tú SMS už žiaľ nemá, informáciu o prsiach mala z SMS-ky a E. to iba potvrdila na jej otázku,
viac to pri rozhovore s ňou nerozvádzala, ani bližšie o tom nehovorila. Záznam z mimoriadnej udalosti

spisovala pani G. za obe, bola prítomná aj pri spisovaní, aj ho hneď podpísala a odišla na dovolenku.
Naozaj si už nepamätala, ako to presne bolo. Vie, že prsia boli v SMS, ale sama im o nich nerozprávala.

Svedkyňa L. P. G. v prípravnom konaní dňa 20. 10. 2022 vypovedala, že pracuje ako vychovávateľka
v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok s pracoviskom v Liptovskej Porúbke. Asi v polovici augusta,

presný dátum už nevedela, večer o deviatej, sa striedali s A. B., mala poobednú službu, on mal nočnú.
Dala mu základné informácie a odišla domov. Niekedy pred polnocou mala telefonát od sociálnej
pracovníčky Ilavskej s tým, že ju kontaktovala pani N., stará matka E., povedala jej, že E. telefonovala
bratovi, ktorý povedal starej matke, že ju vychovávateľ obťažoval. Dohodli sa, že pôjdu do Liptovskej
Porúbky.Prišlitam,všadeboloticho,tma,bolotookolopolnoci.PopríchodešlipriamozaE.,naizbebola

tma, na ich príchod nereagovala. Potom na izbe zasvietili svetlo. Nevie, či spala, posadila sa na posteli,
pýtali sa jej, čo sa stalo, nech im povie, aký bol problém. Najprv s nimi o tom nechcela komunikovať,
postupne sa ju snažili presvedčiť, že sa nemá čoho báť, že im to môže povedať. Zdôverila sa im, že keď
svedkyňa odišla domov, prišiel k nej A. na izbu, bola ešte pri stole, že ju objal okolo pliec, dal jej nejakú
pusunavlasyalebočelo,poprialjedobrúnocaodišiel.Potom,žezahodinuprišieldolenaskupinu,niečo

sa pýtal, rozprávali sa. Sadol si k nej na posteľ, zase ju objal, hladkal po ruke. Nevie, asi jej dal pusu na
vlasy alebo na čelo. Videl, že jej to je nepríjemné, tak sa zodvihol a odišiel z izby preč. Povedala mu, že
nemusí odchádzať, aby sa nehneval, alebo necítil urazený. Po tomto odišiel preč, bol na hornej skupine.
Keďže vedeli, že E. mala nejaké psychické problémy, pokus o samovraždu, sebapoškodzovanie, bola
hospitalizovaná v Hrani 5 mesiacov, mali obavu, bola u nich krátko, len pár dní, preto sa rozhodli, že

tam zostane v noci na dolnej dohodárskej skupine a kvôli nej tam zostala do rána. Bola v kancelárii.
V priebehu noci chodila kontrolovať, či je všetko v poriadku. Ešte v noci sa s P. rozprávali, ako to idú
riešiť ďalej, ako idú postupovať. Podľa interných predpisov musia o mimoriadnej udalosti informovať
nadriadeného, preto kontaktovali G., ktorá im nedvíhala, ani riaditeľ im nedvíhal, lebo bol odcestovaný
na dovolenke. G. napísali SMS, dohodli sa, že to budú riešiť ďalej ráno. Pomedzi to ešte volali pani

N., informovali ju, že tam idú a potom jej zas oznámili, že E. je vzhľadom na situáciu v poriadku a ona
tam ostáva na skupine zvyšok noci. S A. to v noci neriešili, nerozprávali sa o tom. Povedala mu, že S.
sa necítila dobre a zostanú tam do rána. Ráno pred koncom služby prišiel za ňou A. dole opýtať sa,
či je všetko v poriadku. Mala pocit, že nevedel, že sa mohlo jednať o takéto problémy. Povedala mu,
kvôli čomu musela v noci prísť, že S. sa vyjadrila, že ju v noci obťažoval. Z toho ostal veľmi rozrušený,

naozaj vystresovaný, očividne ho to maximálne zaskočilo. Povedal jej to, čo jej povedala S.. Ona mu
nepovedala nič konkrétne, no povedal jej to isté, čo S.. To rozprávanie sa zhodovalo. S P. spisovali
mimoriadnu udalosť. Vyjadrenia E. napísali tak, ako to ony vnímali. A. sa tiež do mimoriadnej správy
vyjadril. Vyjadrenia E. mu neprečítali, ani mu nepovedali nič konkrétne. Mimoriadna správa je v spise
sociálnej pracovníčky P.. Informovali o tom aj psychologičku I.. V popoludňajších hodinách sa znovu

stretli v Liptovskej Porúbke, ona, G., I., aby túto vec doriešili, aj s E.. Kontaktovali aj pani N.. Keďže dieťa
bolo na dohode, musia všetko konzultovať so zákonným zástupcom, teda pani N., ktorá G. povedala,
že to nechce teraz riešiť. Rozprávali sa aj s E., že ak chce niečo podniknúť v tejto veci, že jej budú
nápomocné. Taktiež sa vyjadrila, že nechce. Chvíľu rozmýšľala, či môže zavolať starému otcovi, poradiť
sa s ním, nechali ju samú, aby s ním mohla telefonovať. Potom im povedala, že starý otec sa vyjadril,

že nie, aby to neriešila ďalej, že s tým nemá ísť na políciu. Potom E. napísala vlastnou rukou vyjadrenie.
Bola si vedomá, ako to môže riešiť, no napísala, že odmieta túto možnosť, teda nahlásiť to na polícii.
Tak to ostalo uzavreté. V nasledujúcich dňoch na nej nezbadala nejaké zmeny v správaní. K Ukrajinke
K. uviedla, že táto odišla do Nemecka ešte v júni 2022 a M. bol stále u nich na skupine. Ďalej uviedla, žedvakrát po incidente sa jej stalo, kedy bola presvedčená o tom, že jej E. klamala. Nebol to nejaký veľký
problém. Návštevy za deťmi vždy konzultujú so zákonnými zástupcami. Bolo to pri návšteve jej kamaráta
z Liptovského Hrádku. Keď bola s ním v altánku v zariadení, videla, že sa pusinkujú, objímajú. E. potom

povedala, že takéto veci do ich zariadenia nepatria, lebo tú tam aj iné deti. Vtedy jej povedala, že nič
také nebolo, nič spolu nerobili. Druhá situácia bola obdobná s chlapcom z Ukrajiny, kedy videla, že sa
v obývačke s M. bozkávajú. Povedala jej o tejto situácii asi na druhý deň, že to nie je vhodné. Jej reakcia
ju prekvapila. Povedala, že sa len objali na dobrú noc a nebozkávali sa. Myslí, že jej to vravela pani R..
Nik z vedenia ju neusmerňoval, ako má napísať záznam z vyšetrenia. Ráno sa im ozvala vedúca, že

majú spísať mimoriadnu správu. Ona pri tom nebola, nebola v ten deň v práci. Postupovali tak vždy, nikto
ich neovplyvňoval. A. B. pracoval u nich necelé 4 roky, najprv v Liptovskej Porúbke. Jedna kolegyňa
mala zlé dochádzanie do Kráľovej Lehoty, tak bol preložený do Kráľovej Lehoty, pretože šoféruje a asi
v máji alebo júni sa vrátil naspäť do K. G.. Nepočula, že by počas práce s deťmi umiestnenými v detských
domovoch zistili nejaké nevhodné správanie zo strany B. k iným deťom. To, že by ju mal chytať za prsia,
pred ňou nič také nepovedala. Od E. túto vedomosť nemala. Rovnako ani o tom, že by ju mal tlačiť

telom, aby si ľahla.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní dodala, že si nepamätá, koľkokrát bol obžalovaný za E. na izbe, je
to už odstup času. Im hovorila o tom, že ju chytil okolo pliec a pohladkal po vlasoch, ale nepamätala si,
že by vravela nejaké konkrétnosti. Nehľadali za tým niečo sexuálne, pretože u vychovávateľov je bežné,

že keď vyzve dieťa, že si pôjdu robiť domáce úlohy, tak ho objíme okolo pliec, so slovami „poď, ideme si
robiť domáce úlohy“. Záznam z mimoriadnej udalosti spisovali s P., nepamätala si, ktorá z nich ho písala.
Starí rodičia odmietli situáciu ďalej riešiť. Pokiaľ má informácie, povedali tiež, že majú dať priestor aj
dieťaťu, nech sa ona vyjadrí. Opravila svoje vyjadrenie tak, že to nepovedali starí rodičia, ale to vyplynulo
zo situácie. Postupy konzultovali najmä so starou matkou. Rozhodné slovo mali starí rodičia. Počas

spisovania vyhlásenia E. s ňou bola prítomná len psychologička, ony boli vo vedľajšej kancelárii. Na
vyhlásenísapodpísaliajony,pretožeboliprítomné,keďsariešilatátosituácia.Opakovanesasňouvten
deň rozprávala psychologička, ktorá vie posúdiť stav toho dieťaťa, takže ona sa s ňou rozprávala o týchto
okolnostiach. Svoje stanovisko E. písala v popoludňajších hodinách. Vie, že so starou matkou, ktorej
bola zverená, to určite bolo prekonzultované a telefonovala a radila sa aj so starým otcom. E. chodila

počasnocikontrolovaťapočasnocispala,nasledujúceránospaladlhšie.Aksidobrespomína,zastarou
matkou maloletej bola v Liptovskom Mikuláši osobne pani G.. Ona so starou matkou nekomunikovala.

Svedkyňa L. E. G. v prípravnom konaní dňa 20. 10. 2022 uviedla, že pracuje ako vedúca úseku
starostlivosti v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok s pracoviskom v Liptovskom Hrádku. V polovici

augusta, presný dátum si už nepamätala, ju kontaktovala pani G. s tým, že došlo k nejakému incidentu
medzi vychovávateľom a E., o čom ju informovala stará matka E.. Presne jej to nešpecifikovala. Bola
sobota, nebola doma, preto prišla na skupinu až podvečer a prišla až po niekoľkých hodinách od
incidentu. Mala len strohé informácie od vychovávateľa a psychologičky. Len sa spýtala, či je dieťa
v poriadku. Povedali jej, že je v absolútnom poriadku. Prisľúbila, že príde, no mala iný program, tak prišla

až o 16.00 až 17.00 hod. Hneď kontaktovala psychologičku ich zariadenia, aby bola pri výpovedi E.,
pretože ona do kontaktu s deťmi neprichádza, aby mala blízku osobu, ktorá s ňou bola v kontakte. Keď
tam prišla, dieťa bolo na izbe, niečo robila. Z jej pozorovania bola úplne v poriadku. Bola prekvapená.
Ona ju videla prvýkrát. Povedala jej, prečo prišla a ona riešila to, že sa stretla s bývalými chovancami,
s ktorými bola v partii, s ktorými chodili niekde vonku. Povedala jej, že sa nechce teraz o tom baviť,

že to nie je predmetom rozhovoru. Zarazila ju tá jej reakcia. Potom k nim prišla psychologička L. I.. E.
povedala, že si to nejak premyslela, že asi si tú situáciu nejako zle vyhodnotila, či môže ešte zavolať
starému otcovi a poradiť sa s ním. Z jej strany nebol dôvod brániť. Asi 20 minút s ním telefonovala.
Potom prišla k nej do izby spolu so psychologičkou s tým, že nech sa rozhodne akokoľvek, či chce
podať trestné oznámenie, že bude pri nej stáť. E. povedala, že po rozhovore so starým otcom ako

zákonným zástupcom sa rozhodla, že trestné oznámenie podávať nebude. Akceptovala to a požiadala
psychologičku, aby E. v jej prítomnosti urobila o tomto záznam, keďže ide o dieťa, ktoré bolo u nich
umiestnené na dohodu, je to dobrovoľný pobyt, nie rozhodnutie súdu. O celej záležitosti informovala
starú matku, ktorá ju mala zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti. Povedala jej, o čom sa s E. bavili.
O celej udalosti bola informovaná stará mama N., ktorá jej povedala, že nechce mať s touto udalosťou

nič spoločné. V podstate ona už s týmto dieťaťom ani nebola. Čakala vo vedľajšej kancelárii, kým napíšu
záznam. Medzitým prišli do kancelárie aj ďalší službukonajúci vychovávatelia a už len čakali, kým E.
v prítomnosti dopíše záznam. Tento záznam podpísala E., vychovávateľka G., podpísala ho aj ona,
psychologička I. a vychovávateľka C., ktorá prišla medzitým do služby. K výsluchu priložila fotokópiezáznamu, ktorý napísala E. v prítomnosti psychologičky. Záznam z mimoriadnej udalosti, ktorý zapísala
G. s P. a záznamové hárky zo sedenia psychologičky s E. v počte 7 kusov. Ďalej uviedla, že E. videla
prvýkrát, keď prišla po tejto udalosti, nebola pri jej prijímaní do zariadenia. Nikoho neusmerňovala, ako

majú napísať záznam z vyšetrenia, prípadne nejakú inú správu ohľadom E., nemala na to dôvod. A.
B. robil u nich približne 4 roky. Začínal asi v Liptovskej Porúbke, potom bol premiestnený do Kráľovej
Lehoty, keďže to chceli posilniť chlapmi. Potom, keď sa uvoľnilo miesto v Liptovskej Porúbke, tak sa
žiadal naspäť, keďže tam mal bydlisko, vyhoveli mu a presunuli ho späť do K. G.. Nemala vedomosť
o zistení nejakého nevhodného správania zo strany B. k iným deťom počas jeho práce v detských

domovoch. Pokiaľ vedela, tak bol medzi deťmi obľúbený, bol dosť športovo založený, čo sa snažil na
skupinách aj aplikovať.

Svedkyňa na hlavnom pojednávaní dodala, že o tom, čo sa malo udiať, sa dozvedela od službukonajúcej
vychovávateľky pani G. a teda, že E. navštívil vychovávateľ v izbe, objal ju a chytil za ruku, už si to presne
nepamätala.Maloletájejpovedala,žejuchcelobjaťnadobrúnocajejtobolonepríjemné.Pojejpríchode

k nej, kedy ju vlastne videla prvý krát od začiatku pobytu v zariadení, bola prekvapená, že si kreslila
alebo niečo vystrihovala a pýtala sa jej na bývalých chovancov. Nevidela na nej, že by bola v strese
alebo nepokojná. Do zariadenia prišla v sobotu pred večerom. Majú rozpracovaný krízový manažment
ako postupovať v prípade mimoriadnych udalostí. V takomto prípade je to najmä poskytnutie intervencie
psychologičky, inú povinnosť napríklad spísať nejaké stanovisko nemajú. Keď prišla podvečer do centra,

prišla asi niekoľko minút po príchode psychologičky, zavolala ju, aby prišla. Spísanie záznamu má na
starosti psychológ. Psychologička bola pri spísaní stanoviska maloletej, ony boli vo vedľajšej miestnosti,
pričom po jeho spísaní ich oboznámili s jeho obsahom, preto ho podpísali. Nevie, čo bolo obsahom
rozhovoru so psychologičkou a na čom sa dohodli, E. potom ešte chcela telefonovať so starým otcom, čo
jej samozrejme umožnili. Starú matku telefonicky kontaktovala na nasledujúci deň, tá vyjadrila sa tak, že

nechce mať s touto záležitosťou nič spoločné a v podstate už mala informácie od sociálnej pracovníčky
Ilavskej alebo službukonajúcej vychovávateľky pani G.. So starou matkou v osobnom kontakte nebola.
Psychologičku požiadala o to, aby tieto veci dali na papier. G. jej povedala, že by bolo dobré, keby prišla.
Nemala bližšiu vedomosť o tom, čo sa stalo. Za mimoriadnu udalosť to posúdili po dohode všetkých
zúčastnených z odborného tímu, ktorí tam boli. V tom čase nemali stanovené podrobné postupy, teraz

majú už aj tlačivá k spísaniu mimoriadnej udalosti a v súčasnosti ho vypĺňa sociálny pracovník. Po
konzultácii maloletej so starým otcom im v tú chvíľu postačovalo, aby sa s ním ona porozprávala, či to
ide riešiť ďalej alebo nie. Samozrejme jej povedala, že pokiaľ by potrebovala akúkoľvek pomoc, sú tu
pre ňu. Podľa jej vedomostí maloletá bola zverená starým rodičom do náhradnej starostlivosti. So starou
matkou v osobnom kontakte určite nebola, len v telefonickom.

Svedkyňa L. H. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že E. D. pozná ako žiačku spojenej školy, kde
pracovala ako psychologička na základnej škole na dva krát. Momentálne je na materskej dovolenke.
Pred jej nástupom do školy ako psychologička nastúpila koncom augusta 2022. S E. v tom období
prišla do kontaktu len v deň, keď sa bolo podať trestné oznámenie. Prišla vtedy za ňou riaditeľka G.

T. a povedala, že sa má s ňou a so žiačkou zúčastniť výpovede na polícii, kde sa aj zúčastnila. Po
tomto dni už s E. nebola. Na škole pôsobili dve psychologičky, ona pre základnú školu a L. U. H. pre
gymnázium, je možné, že tieto záležitosti s ňou ďalej riešila kolegyňa. E. v deň podania oznámenia
bola poskytnutá možnosť konzultácií. Podávania trestného oznámenia sa zúčastnila preto, že kolegyňa
pre gymnázium, aj keď to nemali striktne vydelené, za kým môže prísť E. konzultovať, bola v tom čase

v škole neprítomná. Ju už potom v priebehu školského roka E. nevyhľadala. Pred príchodom na políciu
sa s E. nerozprávala, základné informácie jej podala riaditeľka.

Súd vykonal aj obrazovo-zvukové záznamy z výsluchov svedkýň L. I., M. I., L. R., ktoré boli vypočuté
v prípravnom konaní dňa 3. 11.2022, ako dôkaz na technickom zariadení.

Z výpovede svedkyne L. I. vyplynulo, že bola umiestnená v domove v Kráľovej Lehote. Pozná A. B., ktorý
tam pracoval. Mala s ním zážitok, ktorý sa jej nepáčil, v sobotu pozeral filmy, kde sa vyzliekajú baby,
bozkávajú sa, robia veci, ktoré sa jej nepáčia. Keď to ujo A. zapol, odišla z obývačky preč. Stalo sa to len
raz. Nepáčilo sa jej, keď ujo Jaro chodil do sprchy, keď sa sprchovala, čo bolo iba raz. Raz bola v sprche

nahá. Tiež sa jej nepáčilo, keď si česala vlasy, ujo Jaro ju hladkal po boku tela (svedkyňa ukázala kde),
inde ju nehladkal, hladkal ju iba raz, nepamätala si, kedy to bolo. Keď zapol ten film, boli tam viacerí
jej bratia, jej kamarátka L. R. aj jej bratia. Nevedela, že by ujo A. robil niekomu inému niečo, čo by sa
mu nepáčilo. Z miestnosti, kde sa pozeral televízor, odišla sama, ako aj jej sestra M. a kamarátka L..Film pozeral na Jojke ráno. V sprche bola so sestrou M.. C. A. prišiel, myslel si, že tam nikto nie je, nič
nepovedal, hneď odišiel. C. A. ju nestískal, nebozkával na vlasy. O hladkaní pri zrkadle povedala ujovi
S. a tete K. z Kráľovej Lehoty. Nevedela, kedy sa to stalo, bolo to na chodbe pri zrkadle. Bol tam len

ujo Jaro a ona, česala sa sama, hladkal ju po bokoch smerom k podpazušiu. Povedala, aby to nerobil,
že si to nepraje a prestal.

Z výpovede M. I. vyplynulo, že je umiestnená v domove v Kráľovej Lehote. Pozná A. B., ktorý tam robil
vychovávateľa. Z jeho strany sa jej nestal žiadny zážitok, ktorý by jej bol nepríjemný. Videla ako chytal

jej sestru a kamarátku. Jej sestra L. I. umývala riad v kuchyni. C. A. bol tiež v kuchyni, prišiel ku nej
odzadu, oboma rukami ju hladkal cez plecia, potom šiel nižšie, hladkal ju po bokoch až po pás, nižšie
na zadok nešiel. Ona potom odišla z kuchyne preč. Sestra to povedala tete K. a riešili to asi minulý rok
v lete. Videla, že ujo A. chytal jej kamarátku L. R. v ten istý deň ako jej sestru, a to poobede. L. sa išla
napiť do kuchyne, kde bol ujo A.. Ona išla spolu s L.. Prišiel k L. odzadu, pohladkal ju po bokoch od hora
smerom dole ku pásu. Nechytal ju nikde, ani za zadok, ani za brucho, ani za prsia. Povedala mu, že jej

to je nepríjemné, tak prestal a odišiel od L. ďalej. O tomto vie tiež teta K., pretože to potom riešili. Ju
nikdy takto nehladkal. Nepamätá si, kedy to bolo. Jej sestre L. bolo zle. C. A. povedal, aby šla s ňou do
sprchy. Sestra sa sprchovala nahá, vtedy ujo A. otvoril dvere do kúpeľne a pozeral na L., ktorá zakričala,
že má ísť preč. Hneď, ako mu zakričala, odišiel preč. Ona sa nesprchovala, bola oblečená. Nevie, ako
dlho sa A. pozeral na L., no keď zakričala, že má odísť, povedal jej, že má pridať a potom zatvoril dvere,

odišiel. Nevedela o nikom, komu by ujo A. urobil niečo, čo nechcel. Nebola pri tom, len počula, že ujo
A. pozerá niečo hnusné. Prišli za ňou deti, povedali jej, aby šla za ním, nech to prepne. Povedala im,
že za ním nejde, nech odídu, keď sa im to nepáči. Ďalej bližšie vypovedala k tomu, že chceli pozerať
rozprávky v to ráno a ujo A. prepínal programy. Ďalej vypovedala, že ujo A. mal chytiť sestru L. v kuchyni,
kde nie je veľké zrkadlo. Ona vtedy stála pri nich blízko. Bola tam len ona a L. R.. Keď mal chytiť L., tak

tam bola ona, brat I. a Q. R., boli asi dva metre od L. a uja A.. Nepovedal jej nič, len ju chytil za plecia,
šiel po rukách dole, potom ju chytil za pás. Vtedy mu L. povedala, že jej to je nepríjemné a on ju pustil.
O oboch prípadoch vedela teta K..
Z výpovede svedkyne L. R. vyplynulo, že bola v detskom domove v Kráľovej Lehote. Pozná uja A., ktorý
tam robil vychovávateľa. Nepáčilo sa jej, keď ju ujo A. začal obchytkávať, stalo sa to aj jej kamarátke.

Tiež to, keď k nim prišiel do sprchy, keď sa sprchovali. Obchytkával ju viackrát v kuchyni minulý rok,
povedali to tete K.. V kuchyni bola ona, L. a M. I.. C. A. prišiel zozadu, hladil ju po pleciach smerom dole,
prešiel na pás po boku tela smerom k podpazušiu. Povedala mu, aby to nerobil, že jej to je nepríjemné.
Prestal a odišiel do obývačky. Viackrát ju hladkal po rukách a boku, aj predtým, ako to povedali tete
K., aj potom. Tej to povedali len raz. Videla, ako hladkal aj L. I., v ten deň hladkal aj ju a vtedy to aj

tete K. povedali. Aj ju, aj L. I. hladkal ten istý deň v kuchyni. L. po boku tela od vrchu, k podpazušiu
smerom dole oboma rukami na boky, nikde inde, len na bokoch. Povedala mu to isté, ako ona, že jej
to je nepríjemné, vtedy prestal, odstúpil od nej. L. odišla od neho preč, nešiel za ňou. Niekedy ju takto
chytal v kuchyni, niekedy aj v obývačke. Videl to aj jej brat Q., keď tam bola L. a M.. Niekedy minulý rok
sa sprchovala, bola s ňou aj L., ujo A. vedel, že je v sprche, vošiel do sprchy, pozeral na ňu a L., ako

sa sprchujú. Ony kričali a povedali mu, nech ide von, nepovedal im nič a išiel von. Len vošiel, zakričali,
nech odíde a odišiel, čo trvalo asi minútu. Takto jej vošiel do sprchy dvakrát. Druhýkrát tam bola sama,
kedy vošiel do kúpeľne s jej bratom H. s tým, že mu ide umyť zuby. Ona bola v sprchovom kúte, vtedy jej
bratovi umyl zuby a odišiel. Druhýkrát ju nevidel, pretože sa sprchovala v sprchovom kúte, kde sú tmavé
sklené dvere. Niekedy minulý rok bola v obývačke, ona, baby a viac malých detí, kedy mal v sobotu ujo

A. dennú službu. Poobede pustil na televízore film, kde boli nahé baby, niečo robili. Povedali mu, nech
pustí rozprávky, lebo na to nie sú menšie deti zvedavé. Neprepol to, poslal ich z obývačky preč. Všetci
odtiaľ odišli. Zostal tam jej brat H., ktorý plakal, že chce rozprávky. Preto ona odtiaľ odišla preč aj s ním.
Vie o tom, že takýto film pozeral len raz a v obývačke ostal sám. S L. sa pred výsluchom rozprávala, čo
im povedala. Do kúpeľne chodievali aj iné vychovávateľky skontrolovať umývadlá alebo či majú umyté

zuby, no nie, keď sa sprchovali, ale stalo sa aj to. Okrem A. bol vychovávateľ ujo S., ktorý nikdy nechodil
do kúpeľne, keď sa tam niekto sprchoval. V kuchyni nie sú žiadne zrkadlá. Keď ju mal chytiť ujo A. za
boky, okrem nej v kuchyni bola ešte M. a L., nikto iný. Q. mal na starosti upratovanie chodby, ktorá
začína v kuchyni a Q. to videl. Na chodbe pri obývačke, odkiaľ vidno aj do kuchyne, stál I.. L. pohladkal
hore dolu asi dvakrát. Keď mu povedala, že jej to je nepríjemné, prestal. C. A. ju nikdy nechytal za prsia

a zadok, druhýkrát to videla L. aj M., už si to tak nepamätala, kto tam bol, či M. alebo L..
Prokurátorka do konania predložila písomný znalecký posudok G. I. O., znalkyne z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, poradenská
psychológia, dopravná psychológia č. 57/2024 zo dňa 12. 12. 2024, ktorá vykonala psychologickévyšetrenie poškodenej. Znaleckým posudkom a výsluchom znalkyne na hlavnom pojednávaní mal
súd preukázané, že podľa výsledkov psychologického vyšetrenia sa intelekt poškodenej nachádza
v pásme vyššieho priemeru, jej pamäťové schopnosti sa pohybujú v pásme priemeru, bez prítomnosti

závažných porúch učenia a pamäti. V rámci osobnosti ide o schizoidne štruktúrovanú osobnosť, so
zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu, adaptabilnú, s nižšou racionálnou kontrolou správania,
v popredí sú emócie. V rámci jej správania je možné konštatovať rigiditu, sociálnu naivitu aj sklon ku
ľahkovážnosti, vzťahové testy sú plytšie, prítomný je egocentrizmus, podozrievavosť a vzťahovačnosť
voči okoliu, snaha o autonómiu. V prežívaní boli zaznamenané znaky emočnej nestability. Poruchy

vnímania neboli u poškodenej preukázané, pamäťové schopnosti sa pohybujú v pásme normy, preto
poškodená by mala byť schopná vnímať a zapamätať si prežité udalosti, i správne a neskreslene ich
reprodukovať, po výkonovej stránke jej v tom nič podstatné nebráni. Zmysel pre objektívnu realitu
bol v čase psychologického vyšetrenia u poškodenej zachovaný, taktiež bol preukázaný i únik do
denného snenia, vrátane fantázie, avšak kvalitatívne poruchy pamäti - pseudológia a phantastika,
vrátanefabulačnýchtendencií,neboliprítomné.Jevysokopravdepodobné,žeúnikdodennéhosneniaje

kompenzačným mechanizmom u poškodenej a funguje ako spôsob obrany pred dopadom nepriaznivej
vonkajšej reality dôsledkom náročnejších životných okolností a jej doterajšieho spôsobu života. Skóre
lži v dotazníku osobnosti bolo mierne zvýšené, má sklon k nadmerne pozitívnej sebaprezentácii
a sociálnej naivite, menovaná je značne sociálne naivná, čo súvisí i s jej aktuálne dosiahnutým
vekom, preto nevedomé skresľovanie prežitých skutočností v nepodstatnej miere a vo svoj prospech

je prípustné. Vedomé skresľovanie prežitých skutočností, v zmysle ich bagatelizácie alebo zveličovania
v prospech alebo neprospech podozrivého nebolo preukázané, čiže ak by sa poškodená rozhodla
vypovedať pravdivo, je toho schopná v dostatočnej miere. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je
zachovaná. V rámci výkonu neboli zaznamenané závažné poruchy kognitívnych schopností, úroveň
intelektových a pamäťových schopností poškodenej sa pohybuje v pásme priemeru, nebola preukázaná

psychopatologická symptomatika v zmysle psychózy. Taktiež špecifická vierohodnosť je zachovaná,
pretože obsahová zložitosť pamäťového materiálu mentálnou náročnosťou neprekračuje možnosti jej
pochopenia, v rámci motivačných premenných – poškodenou popisovaná neutrálna kvalita citového
vzťahu k osobe, ktorej sa výpoveď týka (osobe podozrivého), a je vysoko nepravdepodobné, aby
poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, bez toho, aby ich ako také prežila. Nebol

zaznamenaný žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by spochybňoval výpovede poškodenej v zmysle, že
by si ňou uvádzané skutočnosti poškodená vymyslela, možnosť úmyselnej lži za účelom vedomého
priania poškodiť osobe podozrivého je málo pravdepodobná. Ak sa vyšetrovaná udalosť stala tak, ako
ju poškodená opísala, mohol byť jej psychický stav akútne a prechodne dekompenzovaný, nestabilný,
s náhlymi emočnými výkyvmi, možno hovoriť o reakcii na akútny stres. Mohlo ísť najmä o strach

z konania podozrivého, pocit bezmocnosti i celkovej psychickej nepohody. V dôsledku prežitého skutku
vysoko pravdepodobne nedošlo k trvalým psychickým následkom v zmysle posttraumatickej stresovej
poruchy. Aktuálny psychický stav poškodenej je neuroticky dekompenzovaný a bol aj v čase vyšetrenia,
tento stav môže súvisieť s jej minulosťou, predovšetkým so psychickými ťažkosťami, ktoré mala
v detstve, disharmonickým spolužitím medzi členmi v rodine. Je nepravdepodobné, aby apriori priamo

súvisel s prežívanou udalosťou.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa prezentovala závery písomného znaleckého posudku, na ktorých
v plnom rozsahu zotrvala a dodala, že reprodukcia prežitých skutočností alebo udalostí by mala byť
plne zachovaná. Vzhľadom na to, že to súvisí predovšetkým s výkonovými schopnosťami poškodenej,

ktoré sa i v rámci intelektu, i v rámci pamäte nachádzajú v pásme normy, po výkonovej stránke,
keďže nebola zaznamenaná žiadna patológia, jej nič nebráni v tom, aby reprodukcia bola objektívna
a reálna. Ak by sa rozhodla vypovedať pravdivo, je toho schopná v dostatočnej miere, ak bude chcieť,
a to je už záležitosť osobnosti, uvádzaná ľahkovážnosť môže súvisieť s nevedomým skresľovaním
prežitých udalostí, ktorým poškodená nemusí pripisovať taký význam, aký im reálne prináleží. Má

zníženú rozumovú alebo racionálnu kontrolu správania, čo súvisí s tým, že bola u nej zistená emočná
nestabilita, to znamená, je zaplavená emóciami a títo ľudia viac premýšľajú srdcom ako mozgom. Čo
sa týka sociálnej naivity, keďže ešte nie je zrelá osobnosť, ale osobnosť spadajúca pod vývinové pásmo
neskorej puberty až adolescencie, ktorá je v tomto vývinovom období typická a prejavuje sa snahou
javiť sa pred okolím v lepšom svetle a správať sa sociálne žiaduco. Jej výkon plne korešponduje so

vzdelaním, ktoré momentálne absolvuje, je študentkou gymnázia.

Skóre lži bolo mierne zvýšené, to však priamo nevypovedá o tom, že by poškodená alebo ktokoľvek iný
mal tendenciu vedome, prípadne účelovo klamať. V odpovedi na otázku č. 5 sa znalkyňa vyjadrila, ženebol zaznamenaný zmysluplný dôvod, ktorý by spochybňoval výpoveď poškodenej v tom zmysle, že by
si vyšetrovanú udalosť ako takú, to znamená v plnom rozsahu, vymyslela. Možnosť úmyselnej lži je málo
pravdepodobná. Vyššie uvedené môžu súvisieť skôr so skresľovaním udalosti (v odpovedi na otázku č.

4), nevedomé skresľovanie je prípustné, avšak v nepodstatných skutočnostiach alebo v nepodstatnej
miere. Vedomé skresľovanie u poškodenej nebolo preukázané, či už vo svoj prospech alebo v prospech
podozrivého. V nepodstatnej miere, by mohlo ísť o skreslenie presného času, miesta, okolností, v tomto
konkrétnom prípade o nejaké počty, koľkokrát sa jej mohol dotknúť, koľkokrát vošiel do izby, ale jadro
vyšetrovanej udalosti by malo byť v plnej miere zachované. To môže súvisieť so skresľovaním v tej

miere, že presné okolnosti nie sú pre ňu tak dôležité, preto o nich ani takto nepremýšľa, aby ich presne
uviedla. Keďže ide o emočne veľmi významné skutočnosti, skresľovanie sa môže prirodzene vyskytnúť.

K zachovaniu zmyslu pre objektívnu realitu sa znalkyňa vyjadruje vždy v čase vyšetrenia. Vo
všeobecnosti vo veku poškodenej by zmysel pre objektívnu realitu mal byť zachovaný, pretože ak
je závažným spôsobom narušený, ide už o patológiu a vtedy by mohol byť konštatovaný výskyt

duševnej poruchy alebo choroby. Niektoré faktory majú trvalejší ráz a niektoré sú prechodnejšie.
Vychádzajúc z toho, že poškodená bola v minulosti ambulantne i ústavne liečená psychiatricky, je
možné konštatovať, že emočná labilita, ľahkovážnosť, sociálna naivita, citová oploštilosť sa vyskytuje
už dlhodobo. Samozrejme jej osobnosť sa vyvíja a vývin osobnosti je ukončený okolo 25. roku
života. K určitým zmenám, ale viac menej povrchným, nie jadrovým, mohlo dôjsť aj počas doby od

vyšetrovanej udalosti. Čo sa týka výkonu, je vysoký predpoklad, že bol rovnaký aj v čase vyšetrovanej
udalosti, pretože intelekt a pamäť sú relatívne trvalé. Vychádzajúc z konkrétnych psychických ťažkostí
poškodenej v minulosti, neboli u nej zaznamenané poruchy vnímania a myslenia, to znamená nebola
u nej diagnostikovaná psychotická porucha, ktorá by jej mala výrazným spôsobom znížiť zmysel pre
objektívnu realitu. Výkonom sa rozumejú kognitívne schopnosti, do ktorých sa zahŕňajú pamäť a intelekt.

Okrem samotného vyšetrenia poškodenej znalkyňa vychádzala zo spisu, ktorý mala k dispozícii od
zadávateľa, t. j. OR PZ v Liptovskom Mikuláši. S príbuznými poškodenej bola len v telefonickom
kontakte v rámci objednávania a dohadovania termínu. Všetko, čo bolo v spise relevantné pre znalkyňu,
je uvedené v štúdiu spisového materiálu, kde boli uvádzané aj výpovede poškodenej. Nevedomé

skresľovanie prežitých udalostí môže mať teoreticky súvis s obrannými mechanizmami poškodenej
v zmysle úniku do denného snenia, ale je to len ako keby čiastočné zastúpenie kompenzačných
mechanizmov pri nevedomom skresľovaní. Poškodená sa, okrem vyjadrenia zaznamenaného na strane
21 znaleckého posudku, iným spôsobom k ňou prežitej udalosti nevyjadrovala, trvala na tom, čo už
vypovedala a nechcela nič na tom zmeniť a doplniť, a jej ostatné výpovede mala k dispozícii. V rámci

psychologického vyšetrenia poškodená pred znalkyňou k veci uviedla, že trvá na tom, čo vypovedala
na polícii, nedávno bola vypovedať a príde jej absurdné, čo hovorili niektoré vychovávateľky. Keď sa
to stalo, mala 16 rokov, bola v zariadení „,3 dni aj s cestou“. Neboli tam len objatia a pusa na líce.
Stalo sa to raz, dala najavo, že to nechce. Mal návrhy, skúšal, potom odišiel. Mrzí ju, že ona z toho
vychádza ako psychicky narušená a nedôveryhodná, hoci je pravda, že má psychické problémy. Chce

len spravodlivosť, nech sa to neopakuje, aby nemal styk s deťmi ako vychovávateľ, nechce sa pomstiť,
tiež počula, že nebola prvá.

Znaleckým posudkom L. A. I., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), sexuológia č. 6/2023 zo dňa 27. 1. 2023 mal súd

preukázané, že po vykonaní psychiatrického vyšetrenia obžalovaného A. B., dospel k záveru, že
u neho nezistil žiadnu sexuálnu úchylku (sexuálnu deviáciu), ktorá by sa prejavovala v jeho sexuálnom
správaní, a ktorou by trpel v čase spáchania sledovaného skutku. Je normálne heterosexuálne
orientovaný. K motivácii (pohnútke) skutku uviedol, že táto nebola podmienená chorobným stavom
sexuality (chorobnou, kvalitatívnou poruchou sexuality), ktorá by mala vplyv na jeho sexuálne správanie

a ovládanie sa. Z hľadiska psychiatrického sa u neho jednalo o erotické – apetenčné, nedeviantné
správanie, bez prejavov špecifickej sexuálnej agresivity. Riziko recidívy takéhoto správania u neho
nevyplýva z chorobnej (sexuálne deviantnej) motivácie, pretože sa u neho o sexuálnu úchylku nejedná.
Z hľadiska psychiatricko-sexuologického pobyt obžalovaného na slobode toho času nie je nebezpečný
pre spoločnosť, nie je u neho indikovaná žiadna forma ochrany psychiatrickej ani sexuologickej liečby.

Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:Z obsahu písomnosti napísanej vlastnou rukou bez uvedenia dátumu vyplýva, že spisujúcu
v poobedných hodinách prišla navštíviť pani E., vedúca CDR, zaujímala sa o to, čo sa stalo a povedala
jej všetko o danej situácii. Keď si to teta E. vypočula, vysvetlila jej, aké má možnosti a boli dve. Buď by

podala trestné oznámenie alebo by si ešte raz prešli celú situáciu, či bola správne vyhodnotená. Teta E.
ju uistila, že nech sa rozhodne akokoľvek, bude pri nej stáť. Opýtala sa jej, či môže zavolať starkému a
poradiťsasnímotom.Nechalajuchvíľusamu,abysaopýtalanajehonázorapovedalasvojedefinitívne
rozhodnutie. Po telefonáte so starkým a prejdení celej situácie ešte raz, si uvedomila, že si to možno zle
vysvetlila a tie objatia mohol pán vychovávateľ venovať len na dobrú noc ako iným deťom. V tejto chvíli

sa na celú situáciu pozerá trochu inak. Podpísaná D., G., I. a dvakrát nečitateľný podpis.

Záznam z mimoriadnej udalosti s pripojenou e-mailovou správou bol spísaný L. P. G. dňa 19. 8. 2022
k udalostiam zo dňa 18.8.2022 o 23.12 hod., kedy sociálny pracovník L. P. obdržala SMS správu od
M. N., v ktorej uvádzala, že jej vnučka E. D. sa bojí zaspať, pretože ju obťažoval vychovávateľ. E.
D. je v ich starostlivosti na základe dohody o vykonaní opatrenia SPOD a SK od 15.8.2022. L. P. ju

kontaktovala a spolu išli do zariadenia, kde službukonajúci vychovávateľ A. B. sa v čase ich príchodu
nachádzal na hornom poschodí. Spolu s L. P. išli do izby, kde je ubytovaná mal. E., ktorá nespala.
Viedli s ňou rozhovor o vzniknutej situácii, kvôli ktorej kontaktovala svoju rodinu. Podľa vyjadrenia E.,
vychovávateľ ju navštívil v nočných hodinách (cca o 22.00 hod.) v jej izbe, sadol si k nej na posteľ, objal ju
a pobozkal na hlavu a rameno. Maloletá E. ju informovala, že kontaktovala aj G. G. s otázkou, či sa niečo

podobné stalo aj jej. G. sa podľa jej slov vyjadrila, že podobnú skúsenosť s pánom B. nemá. Na základe
týchto informácií zostala v nočnej službe a spolu so sociálnym pracovníkom kontaktovali vedúcu L. G.,
následne bola kontaktovaná aj p. N., ktorú informovali o prijatých opatreniach. So vzniknutou situáciou
bol konfrontovaný aj vychovávateľ p. A. B., ktorý podal vysvetlenie. O 21.00 hod. prebral službu od L.
G., potom vošiel do izby ku E., ktorá sedela na stoličke, postavila sa, následne sa objali. Potom odišiel

na horné poschodie. O 22.30 hod. bol skontrolovať skupinu, chlapci boli na izbách, aj E., ktorá sedela
na posteli. Sadol si ku nej na posteľ a stisol ju, videl, že jej to prekáža, bozkal ju na vlasy a ruku, bolo to
z jeho strany len kamarátske gesto. Zaprial jej dobrú noc a išiel hore. Razantne odmietol, že by maloletú
obťažoval. Podpísaná G., P.. Z pripojeného e-mailu vyplýva že E. G. bol dňa 19. 8. 2022 o 08.21 hod.
zaslaný záznam z mimoriadnej nočnej udalosti L. G..

Záznamové hárky pod hlavičkou Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok, svedčia o priebehu
stretnutí a rozhovorov medzi E. D., respektíve aj starou matkou na jednej strane a psychologičkou
L. I. na strane druhej, ktoré sa uskutočnili od 19. 8. do 7. 10. 2022. Podľa záznamu z 19.8. bola
poskytnutá psychologická intervencia, uvedené ráno bola psychologička zavolaná na skupinu dohodu,

kde jej sociálna pracovníčka a vychovávateľka porozprávali, že v noci im telefonovala pani N. ohľadom
telefonátu od vnučky, kedy mala strach zaspať kvôli vychovávateľovi B.. S E. sa psychologička
rozprávala, vykonala všetky potrebné kroky na upokojenie a ošetrenie prípadných následkov. Keďže E.
hovorila o obťažovaní vychovávateľom, psychologička sa hneď informovala, či bola daná skutočnosť
nahlásená. Sociálna pracovníčka a vychovávateľka ju uistili, že danú vec nahlásili vedúcej pracoviska,

ktorávdanejvecirobípatričnéopatrenia.S.nechalapsychologičkanasebatelefonickýkontaktvprípade
potreby okamžitého psychologického rozhovoru. Ďalší záznam je z rovnakého dňa (august 19.), kedy
bola opäť vykonaná psychologická intervencia, a psychologička udalosti popísala tak, že vo večerných
hodinách bola zavolaná na pracovisko vedúcou oddelenia za účelom zhodnotiť psychický stav E.. S.
bola v ten večer v poriadku, pokojná, komunikatívna. Vyjadrila sa, že nechce mať starosti s políciou

a tak sa rozhodla, aj po rozhovore so starkým a babkou, ktorí boli o situácii informovaní, nenahlasovať
trestné oznámenie. Za týmto rozhodnutím si pevne stála, z rozhovoru bolo jasné, že je dobrovoľné.
Jej jediná požiadavka bola, aby sa s ním už nestretla. Ďalší rozhovor uskutočnili 8. septembra, kedy
sa rozprával ako prebehli prvé dni v škole. Zdôverila sa jej, že spolužiaci, s ktorými bola v partii, sa
s ňou prestávajú baviť. Hovorila o svojich pocitoch z nich. Počas rozhovoru sa jej zdôverila, že za

posledné dni stretla uja A.. Nerozprávali sa spolu. Prebehol medzi nimi očný kontakt, z ktorého mala
zlé pocity. Chvíľu sa venovali tejto téme, aby ošetrili nepríjemné pocity. Spolu prešli na kroky, ktoré by
mala S. robiť, aby sa cítila lepšie. Pri otázke, ako zvláda žiť s daným zážitkom s ujom A., odpovedala,
že sa to dá, len občas má nepríjemný pocit. Nie sú prítomné žiadne nočné mory, ani iné trvalé traumy.
Pri návrate spomienok dokáže normálne fungovať a zvláda ich. Podľa záznamu z neurčeného dňa

v septembri počas rozhovoru bola E. usmievavá, uvoľnená, od posledného stretnutia sa jej podarilo
dvakrát odmietnuť lákanie kamarátov na alkohol. Urovnala si to v hlave. Ukončila toxický vzťah, ktorý
ju ničil. Začala pozerať viac na seba a svoje potreby. Posúva sa vpred, robí pokroky. Zdôverila sa jej
s problémom s príjmom potravy, za posledné obdobie schudla. Má strach, že opäť padne do anorexie.Dňa 19. 9. 2022 bola realizovaná návšteva u babky N. za účelom dohodnúť pobyty E. v domácom
prostredí. Medzitým E. prišla domov, vypýtala si rozhovor so psychologičkou. Pri rozhovore vyjadrila
strach zo situácie, ktorá nastala v posledných dňoch, kedy bola vypočutá políciou. Bála sa, že sa

budú ľudia na ňu hnevať a nebudú jej veriť. So S. viedli rozhovor k upokojeniu a uisteniu. Počas tohto
rozhovoru sa dotkli aj témy pobytov v domácom prostredí, ktoré išli riešiť aj so sociálnou pracovníčkou
a babkou. K dohode pobytov nedošlo, pretože S. sa do domáceho prostredia nechce vrátiť. Dňa 29.
9. 2022 bola opäť realizovaná návšteva u babky N., ktorá počas rozhovoru vyjadrila obavy o S. kvôli
správaniu v škole. Následne bol realizovaný rozhovor so S. už v CDR, ktorý sa zameral na situáciu, ktorú

stará mama opisovala. S. rozprávala o tom, ako prežila celý týždeň, prebrali jej psychické rozpoloženie.
Dňa 7.10.2022vykonávala psychologička rozhovor so starou mamou a E. v domácnosti pani N.. Najskôr
sa rozprávala s E., riešili jej psychickú pohodu. Dotkli sa témy konštruktívnej komunikácie medzi starou
matkou a E., dohadovali ciele a pravidlá pre pobyt E. v domácom prostredí.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/155/2019 zo dňa 16. 11. 2021, právoplatným

a vykonateľným dňa 4. 12. 2021 vo veci starostlivosti o maloleté deti D. súd rozhodol o zverení E. a M.
D. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. N., trvale bytom V. XX, K. L., ktorá je oprávnená
vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu ako rodičia, právo zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Z fotokópie textovej komunikácie vyplýva, že od osoby S._ bol zaslaný text: bol tu Jaro a obchytkával
ma, dával mi pusy na tvár. Stalo sa to už niekedy, že niečo také spravil? nehovor to fakt nikomu.

V rámci operatívneho vyťažovania zo dňa 14. 9. 2022 o 09.00 hod. za účelom preverenia získaných
informácií, bolo vykonané súčinnostné šetrenie v ZŠ v obci Hybe za prítomnosti špeciálneho pedagóga

L. E. D. a vyťažené boli osoby M. I., nar. XX. X. XXXX a L. R., nar. X. X. XXXX. M. I. na otázku, či má
nejakú skúsenosť približne spred roka v detskom domove, hlasno vzdychla, sklonila hlavu do zeme,
kde odpovedala, že nie, nič sa nestalo. Potom, čo jej bolo povedané, že sa nemusí báť, policajti sú
tam na to, aby jej pomohli, do budúcna možno pomohli aj iným, zdvihla hlavu, pozrela sa dookola,
uviedla, aby muži odišli von, lepšie sa rozpráva len so ženami. Policajti opustili miestnosť, uviedla, že

mala zlú skúsenosť s vychovávateľom A., ktorý ju, L. R. aj L. I. často hladil a obchytkával. Viac, ako
ju, obťažoval L. R.. Následne bola privolaná L. R., ktorá uviedla, že vychovávateľ ujo A. ju často jemne
hladkal, opakovane hlavne po chrbte, od ramien až nadol po zadok, po rukách. Ona mu aj dávala najavo,
že jej je to nepríjemné, ale on v tom pokračoval. Toto sa stávalo v kuchyni, keď dievčatá mali služby.
Dievčatá počas rozhovoru uviedli, že toto sa dialo aj im, najmä kamarátke L. I., tejto mal raz otvoriť dvere

na sprche. Chvíľu na ňu pozeral, potom mal odísť. Na otázku, či niekedy hladil a chytal aj prsia a v týchto
oblastiach, odpovedala, že si to nepamätá. Obe uviedli, že toto riešili aj s vychovávateľkou v detskom
domove v Kráľovej Lehote. Po tomto bol vychovávateľ A. preložený do iného detského domova. K
vychovávateľovi uviedli, že pred nimi aj pred inými deťmi v obývacej izbe v detskom domove pozeral
porno, rozprával im, že sú krásne a podobne. Keď išli napríklad na plaváreň, povedal im, že nech si dajú

pekné plavky, aby boli sexy. Obe zhodne uviedli, že najviac mal obťažovať L. I.. Do úradného záznamu
zo dňa 19. 10. 2022 bola operatívne vyťažená L. I., ktorá za prítomnosti špeciálneho pedagóga uviedla,
že je v domove v obci Kráľova Lehota. V minulosti mala nepríjemné zážitky s jedným vychovávateľom,
ujom A., ktorý tam už nepracuje. Keď si česala vlasy, hladkal ju po boku tela v oblasti brucha až pod
prsia (prsia jej nechytal), čo sa jej vôbec nepáčilo. Keď sa sprchovala, minimálne jedenkrát jej mal vojsť

do sprchy, kde ostal stáť, pozeral sa na ňu, ako sa sprchuje, čo sa jej taktiež nepáčilo. Uviedla, že ujo
Jaro deťom púšťal rôzne filmy, kde sa aj zabíjalo a strašilo, tiež filmy, kde sa ľudia navzájom bozkávali
a boli nahí, robili čudné veci, čo sa jej nepáčilo. Vždy, keď to pustil, odišla preč. Nevie, či ešte robil
niekomu zle, okrem nej.

Do úradného záznamu bola dňa 17. 9. 2022 operatívne vyťažená G. A. T., riaditeľka evanjelického
gymnázia v Liptovskom Mikuláši, ktorá uviedla, že E. D. je študentkou ich školy, navštevuje 2. ročník,
ide o bezproblémové dieťa, ktoré sa snaží aj napriek zlej životnej situácii. Bola zverená starej mame
do opatery, pretože jej rodičia viedli život plný alkoholu, nevytvárali deťom vhodné prostredie na
uspokojivý vývoj. Najlepší vzťah má E. s jej bratom, ktorý taktiež navštevuje evanjelický inštitút U E. nikdy

nepostrehla žiadne známky klamania, radí ju ku študentom, ktorí nenadväzujú žiadne rýchle vzťahy,
nikoho k sebe rýchlo nepripúšťa. Jej správanie označila ako bezproblémové. Bola hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení, trpela sebapoškodzovaním. Pozná ju už dlho, navštevovala aj ZŠ evanjelickú.
Nemyslí, že by si niečo vymyslela, aby niekomu uškodila a je presvedčená o jej pravdovravnosti.Operatívne vyťažovaná bola dňa 3. 10. 2022 aj M. I., študentka 2.ročníka Hotelovej akadémie, ktorá
je chovankyňou detského domova Liptovský Hrádok, umiestnenou v zariadení Kráľova Lehota. Keďže

počas letných prázdnin pracovala ako brigádnička v reštaurácii Haliganda, bola v tom čase preradená do
detského domova Liptovská Porúbka. Počas toho nezažila nič zlé, nikto ju neobťažoval, ani nič podobné.
Približne pred rokom v detskom domove Kráľova Lehota pracoval ako vychovávateľ A. B., na detskom
oddelení pri mladších deťoch, ona bola zaradená pri starších deťoch. A. B. mal maximálne búchať
dievčatá po zadku, pričom ju len chytil za ramená a povedal jej, či ho nenamasíruje, na čo uviedla, že

nie a už sa to viackrát neopakovalo. Uviedla, že medzi dievčatami sa hovorilo otvorene o tom, že A. B. je
úchyl. To, či A. B. púšťal pornofilmy pred deťmi, uviesť nevedela. Ako povedala, on pracoval pri skupine
mladších detí, kde nepatrila a nemala vedomosť, že by iným spôsobom mal obťažovať chovankyne
domova.

Zo správy detskej psychiatričky L. E. L. zo dňa 27. 10. 2022 vyplýva, že E. D. je evidovaná v jej

pedopsychiatrickej ambulancii od 23.3.2021, poslednú kontrolu (pred podaním správy) absolvovala dňa
4.10.2022. Jedná sa u nej o inú zmiešanú poruchu správania a emotivity u disharmonicky sa vyvíjajúcej
osobnosti s rysmi hraničnej osobnosti, abúzus alkoholu. Pre poruchy správania bola hospitalizovaná v
Psychiatrickej liečebni Hraň od 30.4.2021 do 1.10. 2021 s uvedenou diagnózou. V čase podania správy
jej stav bol subkompenzovaný, pretože 15.6. 2022 bola dovezená na detské oddelenie v Liptovskom

Mikuláši v ťažkej alkoholickej ebriete, intoxikácia alkoholom dosahovala 2g/l, bola riešená aj políciou.
Bola zverená do starostlivosti starej matky, ale pre opakované porušenie abstinencie a poruchy
v správaní bola umiestnená v CDR Liptovská Porúbka. Pri kontrole 8.9. 2022 tvrdila, že bola sexuálne
zneužitá vychovávateľom, nejavila známky stresovej poruchy, ani známky úzkosti, či strachu. Počas
pobytu sa nedopustila žiadneho deliktu, na víkend chodí k starej mame, pestúnke.

Správu za Evanjelickú spojenú školu Liptovský Mikuláš dňa 20. 9. 2022 podala P. S. G., triedna učiteľka,
s tým, že E. D. je žiačkou gymnázia od septembra 2021, nastúpila z evanjelickej základnej školy. Počas
štúdia nepostrehli žiadne neprimerané, či problémové správanie. Nástup bol posunutý na október kvôli
zdravotným problémom. Začlenenie do zabehnutého kolektívu a vyučovacieho procesu nebol problém.

Trvá jej dlhší čas, kým sa rozhodne dôverovať ľuďom, ale vie sa otvoriť. V triednom kolektíve si po
nástupe našla ľudí, s ktorými trávi čas, dôveruje im, majú spoločné záujmy. Nemá problém zapájať
sa do aktivít triedy v rámci školských výletov, exkurzií, triednických hodín. Dosahuje dobré študijné
výsledky, predchádzajúci školský rok s priemerom 1,79 a v priebehu ďalšieho školského roka mala zatiaľ
veľmi dobré výsledky. Snažia sa riešiť strach z vystupovania pred triedou. V škole nespozorovali žiadne

neprimerané správanie alebo prejavy, nemuseli pri nej zavádzať žiadne disciplinárne konanie.

Zo správy psychologickej ambulancie L. G. M. zo dňa 12. 12. 2022 vyplýva, že E. D. je pacientkou
ambulancie od 5. 11. 2021, na psychoterapeutické sedenia chodila do 11. 8. 2022, kedy bola pre poruchy
správania umiestnená v detskom zariadení. Po návrate do domáceho prostredia ambulanciu znovu

kontaktovala a pokračovala v dochádzaní na individuálnu terapiu do 11. 11. 2022. V období do 11.
8. 2022, okrem občasných súrodeneckých konfliktov s bratom a problémov vo vzťahu s rovesníkmi
a otcom, pre ktoré bola niekedy smutná a nahnevaná, nezaznamenal u nej psychológ žiadne zmeny,
ktoré by svedčili o tom, že by bolo na nej páchané fyzické alebo psychické násilie. Súrodenecké konflikty
neboli závažnejšieho charakteru, s bratom sa majú radi, ich konflikty riešili na sedeniach. Problémy

s otcom sa týkali toho, že sa dožadoval návštev jej aj brata častejšie, ako chceli oni, písal SMS-ky,
aby u neho spali, bol ich čakať pred školou. Hovorili o tom aj na sedeniach, problémy riešila aj stará
matka, ktorá ich má vo výchove. Po návrate z domova k starej matke maloletá chcela pokračovať
v psychoterapii, objednala sa na ďalšie sedenie, ktoré sa uskutočnilo 11. 11. 2022. Počas sedenia
po informácii o tom, že terapeuta kontaktoval policajný vyšetrovateľ vo veci sexuálneho zneužívania

a násilia na nej, uviedla, že do augusta 2022, kým nebola umiestnená v detskom domove, nebola nikým
zneužívaná. V Liptovskej Porúbke v detskom domove sa jej stalo, že vychovávateľ zo skupiny z horného
poschodia, cca 62-ročný muž ju najprv chválil ako dobre vyzerá, akú má postavu a navrhol jej, že ju
zoberie do posilňovne, s čím súhlasila. Neskôr, keď mal službu v noci, pričom mal na starosti obidve
skupiny, keď jej vychovávateľky boli na dovolenke, jej vošiel do izby, najprv sa s ňou rozprával, potom

ju začal objímať, pobozkal ju opakovane na krk a začal sa jej dotýkať na intímnych miestach. Ona bola
prekvapená, zaskočená, nechcela to. Dávala mu to najavo, kládla odpor. On sa po chvíli postavil, že
ide preč, že je sklamaný, že si myslel, že aj ona chce s ním niečo príjemné zažiť. Keď stál pri dverách,
povedala mu, že to nemyslela v zlom, aby sa nehneval. Netušila, čo bude nasledovať. On sa na tok nej vrátil, snažil sa ju zvaliť do ľahu na posteľ, bozkával ju, dotýkal sa jej. Zaskočilo ju to, znova sa
tomu bránila a nakoniec ju po chvíli nechal tak a odišiel. Ona hneď zavolala bratovi, čo sa stalo, ten to
povedal starej matke a po nejakom čase prišla za ňou na izbu vychovávateľka a zisťovala, čo sa stalo.

Chceli od nej, aby sa rozhodla, či to chce riešiť cez políciu, alebo aby podpísala vyhlásenie, že si len
zle vysvetlila správanie vychovávateľa. Dali jej možnosť poradiť sa s niekým. Volala starému otcovi, čo
má robiť, ten jej radil, nech to nerieši cez políciu, že jej nebudú veriť a že nakoniec ona bude tá zlá,
tak ho poslúchla, ale dala si podmienku, že už neuvidí toho vychovávateľa. Sľúbili jej to, ale nesplnili,
videla ho opakovane, bolo to pre ňu veľmi nepríjemné, vracali sa jej spomienky na to, čo sa stalo.

Nakoniec asi niekto z personálu detského domova oznámil, čo sa stalo, na polícii a prišli za ňou do
školy policajti. Na polícii vypovedala opakovane, poslednýkrát už aj na kameru a vyšetroval ju aj nejaký
psychológ, či nemá sklony ku klamstvu. Psychológ poukázal na to, že o udalostiach v detskom domove,
ktoré sú predmetom vyšetrovania, maloletá nezačala hovoriť spontánne, ale až na otázku terapeuta.
Spontánne si vybrala, že bude najskôr hovoriť o pozitívnych zmenách na sebe po návrate z detského
domova. Pri rozhovore o predmetných udalostiach jej neverbálne prejavy zodpovedali tomu, čo verbálne

popisovala (hlas, dikcia, mimika, gestikulácia).Tiež sa opakovane sťažovala na triašku, ktorú cítila pri
popise udalostí, evidentne jej bolo nepríjemné spomínať na tieto udalosti. Obávala sa, že jej správanie
sa v situácii terapeut hodnotí kriticky, negatívne. Na nasledujúcom sedení 29.11.2022 sa spontánne
k téme detského domova a toho, čo tam zažila, nevracala.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 11. 2022 vyplývajú
rodinné pomery poškodenej E. D., jej zdravotné problémy, hospitalizácie, skutočnosť, že navštevovala
psychológov G. G. a L. M., psychiatrickú ambulanciu L. L.. Na základe odporúčania a sociálnej správy
orgánu SPODaSK bola umiestnená do starostlivosti T. Liptovský Hrádok na vykonávanie opatrení
pobytovou formou, ktoré sa skončili dňa 13. 11. 2022. Pobyt bol starou matkou a E. hodnotený kladne.

Úradu nebolo signalizované nejaké nevhodné správanie sa iných osôb voči E..

Prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto dieťa
iným spôsobom sexuálne zneužije a zároveň je takéto dieťa zverené do jeho starostlivosti alebo pod jeho
dozor alebo odkázaná osoba. Objektom tohto trestného činu je ochrana mravného a telesného vývoja

osôb mladších ako 18 rokov, bez ohľadu na pohlavie a pohlavnú zrelosť. Objektívna stránka spočíva
v konkrétnom konaní páchateľa, ktorým iným spôsobom sexuálne zneužije a zároveň je takéto dieťa
zverené do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor alebo odkázaná osoba, pre dokonanie trestného činu
nie je určujúce, či došlo k pohlavnému ukojeniu. Osobou zverenou do starostlivosti alebo dozoru je podľa
§ 127 ods. 8 Trestného zákona osoba, ktorá je vzhľadom na svoj vek alebo zdravotný stav alebo z iného

dôvodu na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu, na základe zmluvy zverená inému,
aby vo svojej domácnosti alebo v zariadení určenom na tento účel alebo inde na ňu dozeral, staral sa
o ňu, zaopatroval ju alebo ju vychovával. Iný spôsob sexuálneho zneužitia spočíva v intenzívnejších
zásahoch do pohlavnej sféry poškodených, napríklad ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov,
bozkávanie erotogénnych zón, ktoré smerujú k vzrušeniu páchateľa. Podľa judikatúry (R 17/1982) sa za

iný spôsob sexuálneho zneužitia považujú len intenzívnejšie zásahy do pohlavnej sféry poškodených
akonapríkladohmatávanieprsníkovalebopohlavnýchorgánov,ktorésmerovaliksexuálnemuvzrušeniu
páchateľa, jednorazové letmé dotyky cez odev nemožno hodnotiť ako pohlavné zneužívanie touto
formou. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, úmysel sa musí vzťahovať aj na to, že
predmetom útoku musí byť osoba mladšia ako osemnásť rokov, pričom postačuje aj úmysel eventuálny.

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal,
dopustil sa ho obžalovaný A. B., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (v znení účinnom do 6. 8. 2024)

po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, preto ho uznal vinným z jeho spáchania.

Obžalovaný v prvom rade namietal, že by sa skutok vôbec stal tak, ako sa mu obžalobou kladie za vinu.
Vypovedal o svojej verzii skutku tak, že u poškodenej v izbe bol, rozprávali sa, ale poškodenú určite
nechytalzaprsiaajehoobjímanieabozkysizlevysvetlila.Hociobžalovanýspáchanieskutkuakotakého

od začiatku trestného konania popieral a zľahčoval, respektíve popisoval inak, konanie obžalovaného
mal súd preukázané najmä výpoveďou poškodenej E. D., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní
po vznesení obvinenia dňa 17. 9. 2022 a následne po zrušení prvého rozsudku súdu prvého stupňa
osobne na hlavnom pojednávaní dňa 7. 10. 2024. Poškodená aj v prípravnom konaní, aj na hlavnompojednávaní veľmi detailne popísala charakter správania sa obžalovaného k nej dňa 18. 8. 2022 vo
večerných hodinách a najmä ho popísala zhodne v oboch svojich výpovediach.

Poškodená vypovedala zhodne o všetkých skutkových okolnostiach, ktoré sú predmetom obžalobného
skutku, o dátume, čase a mieste skutku (18. 8. 2022 v CDR v Liptovskom Hrádku), kedy obžalovaný
prišiel k nej do izby prvý krát po príchode do služby a objal ju a dal jej dve pusy na krk na ľavú stranu
a odišiel. Ďalej ku skutku zhodne uviedla, že obžalovaný druhýkrát prišiel k nej do izby asi o 22.15 hod. a
sadol si vedľa nej na posteľ, potom ju chytil okolo ramien a objal ju, sedel po jej ľavej strane. Odťahovala

sa, lebo jej to nebolo vôbec príjemné, tak prestal. Začal jej dávať pusy na ľavé rameno. Mala na sebe
tielko a kraťasy, rameno mala holé. Keď jej dal pusy, položil jej svoju ľavú ruku na brucho, išiel s ňou
vyššie až na prsia. Chytil ju za jeden prsník a po druhom rukou prešiel. Zareagovala tak, že ho poprosila,
aby sa jej nedotýkal a on dal svoju ruku preč. Postavil sa a povedal, že vidí, že sa s ním nechce objímať,
myslel si, že si dajú spolu rande. Išiel smerom k dverám. Vtedy mu povedala, že nechce, aby si myslel,
že ho vyhadzuje. Zastavil sa, znova si k nej sadol na posteľ z druhej strany, začal jej dávať pusy na

líce, potom ju objal, takisto ako predtým, ale z druhej strany. Začal ich oboch tlačiť svojím telom, aby
si ľahli na posteľ, na čo sa zaprela rukou, aby si neľahli a odtiahla sa od neho. Postavil sa, odišiel ku
dverám a opýtal sa, či chce, aby s ním spala. Odišiel z jej izby, zatvoril dvere a počula, ako ide na
horné poschodie. Ostala v šoku, nevedela, čo má robiť, s plačom zatelefonovala bratovi, povedala mu,
čo sa stalo, ale nie tak obšírne, len to hlavné. Keď spolu dotelefonovali, brat to išiel oznámiť babke.

Na jej podnet okolo polnoci prišla do domova sociálna pracovníčka s vychovávateľkou G.. Nespala,
bála sa zaspať, aby znovu neprišiel počas jej spánku. Keď prišli, chceli vedieť, čo sa stalo. Povedala
im ohľadne tej situácie, bolo už dosť neskoro, vychovávateľka musela ísť odviezť sociálnu pracovníčku
domov. Nechcela tam ostávať sama, išla s nimi. S G. sa potom vrátili späť a ona s ňou ostala do rána,
zamkla ich, ostala tam spať.

Potom popísala okolnosti riešenia udalosti v nasledujúcich dňoch so zamestnancami CDR - so
zástupkyňou riaditeľa (svedkyňa G.) so psychologičkou (svedkyňa I.), ktorým povedala, čo sa stalo.
Spýtali sa jej, ako to chce riešiť, že to buď dajú na políciu, alebo budú to riešiť inak. Mala chvíľu čas
si to rozmyslieť, volala starkému, ktorý jej povedal, že na políciu to bude dávať zbytočne, lebo to bude

tvrdenie proti tvrdeniu a každý bude stáť na strane vychovávateľa. Povedala im, že to nebude riešiť
cez políciu. Druhá možnosť, ktorú jej dali v domove, bola, že napíše papier, s ktorým jej pomáhala pani
psychologička, kde mala napísať, že konanie vychovávateľa si zle vysvetlila a objatie jej venované, bolo
na dobrú noc, ako aj ostatným deťom. Toto jej nadiktovala psychologička, pretože nemala poňatie, čo
tam má zmieniť. Nenútila ju to písať, ale povedala to. Povedala im, že bude stále tvrdiť, čo sa stalo,

na čo jej povedali, že jej veria, ale musí to napísať, keď to nechce riešiť cez políciu, budú stáť pri nej,
nech sa rozhodne akokoľvek. Povedali jej, aby to napísala, keď to cez políciu riešiť nechce. Keď to
prešetrovali, mala pocit, že jej veria. Niektorí hovorili, že došlo k nedorozumeniu, niektorí jej povedali,
že jej veria. V domove tú situáciu popísala rovnako, ako pri výsluchu. O incidente sa zdôverila bratovi,
starej mame, starému otcovi a v domove chovankyni G., ktorej o tom večer napísala cez Instagram.

Dozvedeli sa o tom aj G. súrodenci. Peťa jej povedala, že asi druhý deň po tom, ako sa jej to stalo, si ju
zavolala psychologička a povedala jej, aby o tom nikomu nehovorila. Okrem G. sa o tom rozprávala aj
s P., Ukrajincom z jej skupiny, ktorý jej povedal, že ukrajinské dievča, ktoré tam bolo predtým, spomínalo,
že sa jej stalo niečo také. Aj G. jej povedala, že nie je prvá ani druhá, v Kráľovej Lehote mal obťažovať M..

Na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala zhodne, jedinou odlišnosťou oproti jej predchádzajúcej
výpovedi bolo, že si presne nespomínala, keď ku nej prvý krát prišiel obžalovaný a objal ju, koľkokrát
ju pobozkal na krk na ľavú stranu, pamätala si tri pusy a uviedla, že to bolo postojačky, nesedel pri nej.
Keď prišiel druhý krát, sadol si z jej ľavej strany a potom, keď sa od dverí vrátil, sadol si na jej pravú
stranu. Takéto správanie vychovávateľov u väčších detí určite nebolo, vychovávateľky ich neobjímali,

nebozkávali. Keď jej prešiel po bruchu, mala oblečené krátke tielko, nebola si istá, či ju hladkal po holom
bruchu. Dole mala oblečené kraťasy. Za prsník ju chytil raz. Vysvetlila tiež, že keď v noci s G. ostali
samé, táto zamkla vchodové dvere do ich časti, čo bol akoby samostatný byt vo veľkom dome, pričom
G. ostala spať v obývačke na gauči a ona v izbe, ktorá nebola zamknutá. Ráno, keď vstala, riešilo sa
to s ľuďmi z detského domova, aj so psychologičkou, písal sa aj ten papier. Nevedela, čo chcú alebo

požadujú od nej, aby tam napísala, takže jej ho v podstate nadiktovala psychologička. Nevedela, prečo
psychologička z domova teraz tvrdí niečo iné, vtedy stáli na jej strane. Cez políciu to nechcela riešiť,
lebo spomínať si na tieto veci a stále o tom hovoriť, je pre ňu nepríjemné a stresujúce.Súd nemal dôvod neveriť jednotlivým výpovediam poškodenej, či už bola vypočutá za prítomnosti
zákonnej zástupkyne ešte ako maloletá a prokurátora s využitím technických zariadení určených na
záznam zvuku a obrazu v prípravnom konaní podľa záznamu vyšetrovateľa sa psychológ výsluchu

nemohol zúčastniť, alebo bola vypočutá pri podávaní trestného oznámenia dňa 14. 9. 2022 za účasti
školskej psychologičky L. H. K. a riaditeľky školy G. T., alebo bola vypočutá osobne na hlavnom
pojednávaní za prítomnosti psychologičky a obhajcu obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní síce
uviedla, že si nespomína, koľkokrát ju pobozkal na krk, že si pamätá tri pusy, ktoré jej dal postojačky.
Skutočnosť,čijejobžalovanýdalnakrkdvealebotripusyvšaksúdnepovažujezapodstatnúavkontexte

znaleckého dokazovania, ktoré pripúšťa nevedomé skresľovanie prežitých skutočností v nepodstatnej
miere,eštenespôsobujenedôveryhodnosťvýpovedípoškodenej.Otoviacniejedôvodneveriťvýpovedi
poškodenej, keď zo znaleckého posudku podaného znalkyňou z odboru klinická psychológia detí za
účelom zistenia miery vierohodnosti jej výpovede, jednoznačne vyplýva, že všeobecná a špecifická
vierohodnosť jej výpovede je zachovaná. V rámci znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu
súdnehokonaniabolozistené,ževedoméskresľovanieprežitýchskutočností,vzmysleichbagatelizácie

alebo zveličovania v prospech alebo neprospech podozrivého (obžalovaného), u poškodenej nebolo
preukázané. Nevedomé skresľovanie prežitých skutočností v nepodstatnej miere a vo svoj prospech
je prípustné, môže mať teoreticky súvis s obrannými mechanizmami poškodenej v zmysle úniku do
denného snenia, je to čiastočné zastúpenie kompenzačných mechanizmov pri nevedomom skresľovaní.
Poškodenou bola pri znaleckom vyšetrení popisovaná neutrálna kvalita citového vzťahu k osobe, ktorej

sa výpoveď týka a je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa
stali, bez toho, aby ich ako také prežila. Skóre lži bolo síce mierne zvýšené, to však priamo nevypovedá
o tom, že by poškodená mala tendenciu vedome, prípadne účelovo klamať. Keďže ide o emočne veľmi
významné skutočnosti, skresľovanie sa môže prirodzene vyskytnúť. Znalkyňou nebol zaznamenaný
žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by spochybňoval výpovede poškodenej v zmysle, že by si ňou uvádzané

skutočnosti poškodená vymyslela, možnosť úmyselnej lži za účelom vedomého priania poškodiť osobe
obžalovaného znalkyňa hodnotila ako málo pravdepodobnú. Vychádzajúc z konkrétnych psychických
ťažkostí poškodenej v minulosti, neboli u nej zaznamenané poruchy vnímania a myslenia, to znamená
nebola u nej diagnostikovaná psychotická porucha, ktorá by jej mala výrazným spôsobom znížiť zmysel
pre objektívnu realitu.

Poškodená na hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že jej nerobí dobre o tomto zážitku znovu
rozprávať, aj preto to nechcela riešiť cez políciu. Súd teda mohol bezprostredne z výpovede
poškodenej na hlavnom pojednávaní vnímať, aký nepriaznivý vplyv malo na vtedy maloletú oživovanie
traumatizujúcich spomienok na konanie obžalovaného namierené proti intímnym oblastiam jej tela,

uvedené korešpondovalo aj s verbálnymi a neverbálnymi prejavmi poškodenej zachytenými na
obrazovo-zvukový záznam z jej výsluchu v prípravnom konaní. Významným postrehom, na ktorý
poukázal psychológ L. M., u ktorého poškodená absolvovala terapeutické sedenia a venovali sa aj
udalostiam v súvislosti so skutkom, ktorý je predmetom trestného stíhania, sú neverbálne prejavy
správania poškodenej, ktoré mohol tento psychológ pozorovať pri ich rozhovore, ktorý bol uskutočnený

dokonca s odstupom niekoľkých mesiacov po skutku. Poukázal na to, že tieto neverbálne prejavy
zodpovedali tomu, čo poškodená verbálne popisovala. Uvedené opäť len nasvedčuje tomu, že nie je
dôvod neveriť výpovedi poškodenej. Nielen z obsahu správy psychológa L. M. v časti, kde poukázal na
obavy poškodenej, že terapeut jej správanie sa v danej situácii vyhodnotí kriticky a negatívne, ale aj
z obsahu rozhovorov so psychologičkou L. I. a starým otcom, kde sa rozhodovala, či vec bude riešiť cez

políciu, vyplýva, že poškodená vyjadrovala opakované obavy, že jej aj tak nebudú kompetentní veriť.
K tomuto sa poškodená vyjadrila aj neskôr, v rámci vyšetrenia pred znalkyňou (strana 21 znaleckého
posudku), kedy uviedla, že ju mrzí, že ona z toho vychádza ako psychicky narušená a nedôveryhodná,
hoci je pravdou, že má psychické problémy. Na tomto mieste sa žiada opakovane uviesť, že psychické
problémy poškodenej a poruchy správania (kvôli ktorým bola v minulosti opakovane hospitalizovaná na

psychiatrii a aj sa ocitla v CDR, kde bola vystavená sexuálne motivovanému správaniu obžalovaného)
nijakým spôsobom nesúvisia so skutkom a nijakým spôsobom neovplyvňujú jej výpoveď z hľadiska jej
vierohodnosti.

U poškodenej nebol zistený žiadny motív klamať, či snaha uškodiť obžalovanému, práve naopak. Z jej

výpovede pred znalkyňou vyplýva, že chce len spravodlivosť, nech sa to neopakuje, aby obžalovaný
nemal kontakt s deťmi ako vychovávateľ, tiež počula, že nebola prvá, nechce sa pomstiť. Zo znaleckého
posudku bolo preukázané, že v rámci motivačných premenných má poškodená neutrálnu kvalitu
citového vzťahu k osobe, ktorej sa jej výpoveď týka, teda k osobe obžalovaného a nebol zaznamenanýžiaden zmysluplný dôvod, ktorý by spochybňoval výpovede poškodenej v tom zmysle, že by si ňou
uvádzané okolnosti vymyslela, možnosť úmyselnej lži za účelom vedomého priania poškodiť osobe
obžalovaného je málo pravdepodobná. Nie je tu ani žiadna okolnosť v správaní alebo v osobnosti

poškodenej, ktorá by nasvedčovala tomu, že by mala záujem na tom, aby obžalovanému chcela
bezdôvodne uškodiť alebo pod takouto zámienkou upútať na seba pozornosť, sama uviedla, že trestné
oznámenie by nepodávala, pretože jej nerobí dobre o tomto zážitku rozprávať a ani nevie, kto trestné
oznámenie podal. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že skutok sa stal 18. 8. 2022, pričom v CDR bola
poškodená umiestnená od 15. 8. 2022, teda obžalovaného v podstate ani nepoznala, pred skutkom sa

s ním rozprávala raz alebo dvakrát.

V kontexte uvedeného teda tvrdenia obžalovaného, že si „objatie a otcovský bozk“ zle vysvetlila, a ktoré
sarozhodlanapísaťdosvojhopísomnéhovyhláseniapodtlakomokolností,niezvlastnéhopresvedčenia
a vôle, vyznievajú nevierohodne a len ako argumentácia v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Okrem výpovede poškodenej, ktorej hodnovernosť nie je žiadnym spôsobom narušená, je jej výpoveď
podporená a vyhodnocovaná v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä výpovedí svedkyne a v tom
čase zákonnej zástupkyne M. N., svedkyne P. H. O. (P.), a listinných dôkazov, v ktorých sa objavuje
taktiež bezprostredný popis udalostí po tom, čo ich zažila a uviedla ich ihneď po udalosti inej chovankyni
domova G. G. prostredníctvom písomnej správy cez Instagram a telefonicky svojmu mladšiemu bratovi,

ktorý o tom hneď upovedomil ich starú matku a tá zaslala SMS správu sociálnej pracovníčke P. O. (P.).
Na nasledujúci deň poškodená rozpovedala o skutku psychologičke L. I. a L. G., telefonicky starému
otcovi a neskôr aj psychológovi, ku ktorému chodila na terapiu. Výpoveď poškodenej preto nie je jediným
usvedčujúcim dôkazom, o ktorý by súd oprel svoje rozhodnutie.

Opis udalostí poškodenou plne korešponduje s okolnosťami tak, ako ich opísala svojmu bratovi, od
ktorého sa tieto okolnosti dozvedela jej stará matka, svedkyňa M. N., ktorá jasne vypovedala o tom,
čo jej vnuk povedal, že mu telefonovala sestra E. a plakala, že sa bojí zaspať, lebo u nej v izbe bol
vychovávateľ, ktorý ju pusinkoval po tvári, krku a chytal za prsia a brucho. Jej vnučka prsia určite
spomenula. Svedkyňa rovnako potvrdila, že sociálnej pracovníčke P. P. (O.) zaslala SMS-ku, ktorej

obsahom boli všetky tieto okolnosti (vychovávateľ ju bozkával, chytal za prsia, bojí sa). Od sociálnej
pracovníčky dostala spätnú telefonickú reakciu, s tým, že vec idú riešiť a po príchode do domova sa to,
čo hovorí poškodená, potvrdilo. K písomnému vyjadreniu, ktoré jej vnučka spísala v domove na podnet
osôb z centra, jej sama vnučka (poškodená) povedala, že papier v centre musela podpísať, bolo jej to
proti srsti, pretože tam bolo napísané, že sa s ňou prišiel rozlúčiť na dobrú noc. Nesúhlasila s tým, čo

tam bolo napísané, ale povedala im, že to podpíše, keď to treba uzavrieť, ale stále bude trvať na svojom.

Výpoveďou svedkyne P. H. O. (P.) z prípravného konania mal súd preukázané, že od zákonnej
zástupkynepoškodenejM.N.dostalasprávuotom,žesaE.bojízaspať,lebojuobťažovalvychovávateľ.
Po príchode do domova aj so svedkyňou G. im poškodená rozprávala, že vychovávateľ sedel pri nej pri

posteli, bozkával ju na tvár, na krk, na rameno, objímal ju. Tiež im tvrdila, že predtým mal nejaké narážky,
pozýval ju na rande. V izbe bol za ňou prvý raz, dal jej dobrú noc, objal ju, bolo jej to divné. Keď prišiel
ešte druhý raz do jej izby, sadol si vedľa nej na posteľ, dotýkal sa jej, spomínala, že sa dotýkal brucha,
svedkyňa si už nespomínala, či aj niekde inde, objímal ju, bolo jej to nepríjemné, odťahovala sa od neho.
Keď mu povedala, že má prestať, odišiel preč. Nepamätala si, že by poškodená mala uvádzať hladkanie

za prsia. Určite jej nepovedala o tlačení telom. V noci boli aj za obžalovaným, ktorému povedali, že
poškodenej je zle a vychovávateľka (G.) ostáva na noc. Svedkyňa si na hlavnom pojednávaní už detailne
nepamätala, čo jej bolo povedané E., myslela si, že prsia spomínala, a o prsiach sa písalo aj v SMS,
tú už nemá k dispozícii. E. sama od seba nehovorila, odpovedala len na otázky. Sama hovorila len to,
že ju hladkal po chrbte a o bozkávaní niekde na hlavu a na krk. Keďže svedkyňa si na mnohé okolnosti

nespomínala, najmä ohľadne hladkania za prsia, pri odstraňovaní rozporov poukázala najmä na odstup
času. Napokon však potvrdila, že informáciu o prsiach mala z SMS-ky a E. to iba potvrdila na jej otázku,
sama im o prsiach nerozprávala a viac to pri rozhovore s ňou nerozvádzala.

Hoci svedkyňa L. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní priamo nepotvrdila, že by jej poškodená

hovorila o chytaní obžalovaným za prsník (spomínala prisunutie a objímanie, pusu na hlavu, pusu
na rameno, na krk, chytanie za brucho a vyššie, prsia alebo prsník nespomínala), uvádzala tiež, že
poškodená po tom, čo obžalovaný odišiel, začala mať strach, kontaktovala inú chovankyňu G. G. a
svojho brata. Pri psychologickom vyšetrení videla na poškodenej, že je roztrasená a upokojovala ju.Na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodená jej povedala, že ju hladkal na bruchu a išiel vyššie.
Nevedela však, či jej povedala vyslovene, že ju chytil za prsník, už si to nepamätala. Keď jej o tom
poškodená nasledujúci deň po jej príchode do práce rozprávala, hlas sa jej triasol a prejavovala známky

prežívania nepríjemných pocitov a vyzerala vyčerpaná, nevyspala sa. K spisovaniu záznamu v tom čase
maloletou poškodenou, svedkyňa poprela, že by jej vravela, čo má písať, poškodená nemala pri sebe
ani žiadne poznámky a bolo na nej vidieť, že bola rozrušená, keď ho spisovala. Svedkyňa sa od L.
G. dozvedela, že sa rozprávali s E., ktorá ide spísať papier, že nejde podávať trestné oznámenie po
tom, čo jej bolo vysvetlené, ako môže postupovať. Od poškodenej mala informáciu, že o týchto dvoch

možnostiach sa dozvedela od L. G. (teta E.) a o tom, čo má do tohto stanoviska uviesť, sa rozprávala
s vedúcou úseku (L. G.). Počas neskorších sedení jej poškodená hovorila, že pri spomienke na incident
má zimomriavky a nerobí jej to dobre.

Z výpovede svedkyne L. P. G. k okolnostiam skutku vyplynulo, že na základe informácií od starej matky
poškodenej o obťažovaní E. vychovávateľom, po príchode do centra spolu so svedkyňou P., teraz O.,

išli za poškodenou, ktorá im uviedla, že ju obžalovaný objal okolo pliec, dal jej pusu na vlasy alebo čelo,
poprial dobrú noc a odišiel. Po hodine prišiel k nej opäť, sadol si na posteľ, zase ju objal, hladkal po ruke,
asi jej dal pusu na vlasy alebo na čelo. Videl, že jej to je nepríjemné, odišiel z izby preč. S obžalovaným
sa o tom v noci nerozprávali, povedali mu, že sa E. necítila dobre a zostanú tam do rána, až ráno
mu povedala, prečo v noci prišla, teda, že poškodená sa vyjadrila, že ju v noci obťažoval, z čoho bol

veľmi rozrušený a vystresovaný. Okolnosti, ktoré jej popísal obžalovaný, sa údajne zhodovali s tým, ako
ich popísala poškodená. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa opakovane poukazovala na odstup času
s tým, že si už nepamätala podrobnosti zo svojej predchádzajúcej výpovede. Uviedla, že im poškodená
hovorila o tom, že ju obžalovaný chytil okolo pliec a pohladkal po vlasoch.

Z výpovede tejto svedkyne je však zrejmé zľahčovanie situácie a zahmlievanie konania obžalovaného,
keď uviedla, že si nepamätá, že by poškodená vravela nejaké konkrétnosti a nehľadali za tým niečo
sexuálne. Ťažko sa dá uveriť takýmto tvrdeniam v kontexte toho, že svedkyňa musela mať od svedkyne
O. (P.) vedomosť o obsahu SMS správy od starej matky poškodenej (kde ako potvrdila aj N., aj O.,
bolo popísané obchytkávanie za prsia) a dôvode, kvôli ktorému sa v nočnú hodinu vracajú obidve

naspäť do práce a idú riešiť obťažovanie chovankyne vychovávateľom. Pokiaľ svedkyňa uviedla, že
u vychovávateľov je bežné, ak dieťa v centre pre deti a rodiny slovne vyzve na robenie si domácich
úloh a popri tom ho objíme okolo pliec, ide o situáciu úplne odlišnú, oproti tej, ktorú zažila poškodená,
pretože súd predpokladá, že vychovávateľka tak nerobí po 22.00 hod., bez prítomnosti ďalších iných
osôb a nedáva popri tom násťročným chovancom bozky na rôzne časti tela, či už by to boli len bozky

vlasy alebo čelo, alebo hladkanie po ruke, či chytanie za intímne zóny, za súčasného sedenia na
posteli. Nehovoriac o tom, že poškodená by zrejme nebola tak rozrušená, aby kvôli chyteniu okolo pliec
a pohladkaniu po vlasoch vychovávateľom, plakala, zalarmovala prostredníctvom brata starú matku,
ktorá okamžite kontaktovala sociálnu pracovníčku s tým, že maloletá sa bojí, lebo ju vychovávateľ
obťažoval a chytal za prsia, a napokon rozrušenie a stres prežívala aj na nasledujúci deň, keď viedla

rozhovor s psychologičkou I..

Podľa výpovede svedkyne L. E. G. malo dôjsť k nejakému incidentu medzi vychovávateľom
a poškodenou, strohé informácie mala od vychovávateľa a psychologičky. Svedkyňa tvrdila, že jej po
príchode do centra E. povedala, že si to nejak premyslela, že asi si tú situáciu nejako zle vyhodnotila,

či môže ešte zavolať starému otcovi a poradiť sa s ním. Po rozhovore so starým otcom ako zákonným
zástupcom sa E. rozhodla, že trestné oznámenie podávať nebude, čo svedkyňa akceptovala a požiadala
psychologičku, aby E. v jej prítomnosti urobila o tomto záznam. O celej záležitosti informovala starú
matku N., ktorá jej povedala, že nechce mať s touto udalosťou nič spoločné. Na hlavnom pojednávaní
uviedla, že o skutku sa dozvedela od vychovávateľky G., že E. navštívil vychovávateľ v izbe, objal

ju a chytil za ruku, maloletá jej povedala, že ju chcel objať na dobrú noc a jej to bolo nepríjemné.
Poškodenú videla prvýkrát, nevidela na nej, že by bola v strese alebo nepokojná. Spísanie záznamu má
na starosti psychológ, nevedela, čo bolo obsahom rozhovoru so psychologičkou a na čom sa dohodli,
E. potom ešte chcela telefonovať so starým otcom, čo jej umožnili. Starú matku telefonicky kontaktovala
na nasledujúci deň, uviedla, že nechce mať s touto záležitosťou nič spoločné. Keďže v tom čase nemali

stanovené podrobné postupy k takýmto situáciám, postačovalo im, že maloletá sa porozprávala so
starým otcom, či to ide riešiť ďalej alebo nie. Tvrdenie svedkyne o tom, že obsah záznamu spisovala
poškodená na základe rozhovoru so psychologičkou, rozporovala svedkyňa, psychologička I., ktorá
uviedla, že práve G. jej oznámila, že sa rozprávali s E. a ide spísať stanovisko o nepodaní trestnéhooznámenia, pričom o tom, čo má doňho uviesť, sa rozprávala s vedúcou úseku (G.). Tieto svedkyne
teda odkazujú jedna na druhú ohľadne rozhovorov s poškodenou a okolností spísania daného záznamu.
Výpoveď tejto svedkyne je v rozpore aj s výpoveďou poškodenej o okolnostiach spísania jej stanoviska

vlastnou rukou, rozhodne to nebola v tom čase maloletá poškodená, ktorá iniciatívne povedala, že
situáciu asi zle vyhodnotila a ide sa poradiť so starým otcom. Z výpovede poškodenej vyplýva, že ju
inštruovala psychologička, čo má napísať, že si konanie vychovávateľa zle vysvetlila („nadiktovala jej
to psychologička, pretože nemala poňatie, čo tam má zmieniť“). Skutočný vnútorný postoj poškodená
nikdy neprehodnotila, spísaním tejto písomnosti v podstate chcela vyhovieť dospelým, ktorí „potrebovali

vec nejako uzavrieť“ a snažila sa prijať názor starého otca, že by jej tvrdeniam v konečnom dôsledku aj
tak nikto neveril. O jej vlastnom presvedčení a pochybnostiach, ktoré poškodená cítila a vložila do ňou
písaného textu, svedčí aj formulácia „že si to možno zle vysvetlila a tie objatia mohol pán vychovávateľ
venovať..“. Tvrdenia svedkyne G. o tom, akú hlbokú mala vedomosť o skutku, spochybňuje aj obsah
písomnosti poškodenej, kde výslovne napísala, že pani E., vedúca CDR, sa zaujímala o to, čo sa stalo
a poškodená jej povedala všetko o danej situácii.

Z opatrení a rozhovorov, ktoré vykonala psychologička L. I. vyplýva, že aj ona danú situáciu vyhodnotila
ako dostatočne závažnú na to, aby boli prijaté opatrenia spočívajúce aspoň v nahlásení udalostí ich
priamej nadriadenej a psychologickej pomoci poškodenej. Vedúca úseku starostlivosti v Centre pre
deti a rodiny Liptovský Hrádok s pracoviskom v Liptovskom Hrádku L. G. však urobila to, že dala na

výber v prvom rade vtedy ešte maloletej poškodenej, aby sa rozhodla, či ide alebo nejde podávať
kvôli tejto udalosti trestné oznámenie a následne pri pochybnostiach jej umožnila poradiť sa so starým
otcom, ktorý v tom čase jej zákonným zástupcom ani nebol. Postup tejto svedkyne súd hodnotí ako
nesprávny a rozhodne ho možno považovať za alibistický najmä v tom, že po zistení skutočností,
ktoré môžu nasvedčovať spáchaniu trestného činu, mala priamo kontaktovať a informovať zákonnú

zástupkyňu, svojho nadriadeného, prípadne aj OČTK, aby sa vec ihneď začala prešetrovať, nie prenášať
zodpovednosť za rozhodnutie, či sa vec bude alebo nebude prešetrovať, na maloletú poškodenú, ktorá
bola vtedy v dočasnej starostlivosti centra pre deti a rodiny. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že
maloletej poškodenej vyslovila podporu, nech by sa rozhodla postupovať akokoľvek. Postup svedkyne
L. G., ktorý vyústil do spísania písomného vyjadrenia maloletou poškodenou, jednoznačne vyvoláva

podozrenia zo snahy vec zľahčovať a kamuflovať za účelom čo najskoršieho uzavretia veci. Aj keď
postup zamestnancov centra nie je predmetom tohto konania, súd považuje za absolútne neprípustný
takýto prístup osôb, ktoré majú dbať na ochranu práv a záujmov maloletých osôb, ktoré sú do
starostlivosti ich zariadenia zverené, práve v takých citlivých otázkach, akým je podozrenie zo sexuálne
motivovaného správania zamestnancov alebo sexuálneho zneužívania maloletej osoby, ktorá naviac

trpí poruchami správania, na ktoré sa lieči u psychiatra a pravidelne vyhľadáva pomoc psychológa.

Pokiaľ sa týka záznamu o mimoriadnej udalosti, spisujúce osoby len všeobecne do neho uviedli dôvod,
pre ktorý ich v nočných hodinách kontaktovala zákonná zástupkyňa poškodenej (vnučka sa bojí zaspať,
pretože ju obťažoval vychovávateľ), ale nezapísali doň konkrétny dôvod, ktorý vo svojej výpovedi uviedla

stará matka M. N. a svedkyňa O. (P.), v čom obťažovanie primárne spočívalo (chytanie za prsia). Podľa
tam zaznamenaného vyjadrenia E., ju vychovávateľ objal a pobozkal na hlavu a rameno. Na druhú
stranu vychovávateľ sa im vyjadril tak, že prišiel za poškodenou do izby, sedela na stoličke, postavila sa,
následne sa objali, odišiel. O 22.30 hod. bol skontrolovať skupinu, aj E., ktorá sedela na posteli, sadol si
ku nej a stisol ju, videl, že jej to prekáža, bozkal ju na vlasy a ruku, išlo len o kamarátske gesto. Zaprial

jej dobrú noc a išiel hore.

Vrámcivýpovedíobžalovanéhonemožnoprehliadnuťviacerorozporovnavzájom,akoajrozporovmedzi
jeho výpoveďami a vyššie uvedenými dôkazmi. V prípravnom konaní uviedol, že nie je pravdou, že
by bol za poškodenou v izbe trikrát, bol tam iba ten jedenkrát. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že

u poškodenej na izbe bol dva krát, nie tri krát. Taktiež si odporoval v konaní, ktoré vo vzťahu k poškodenej
urobil, v prípravnom konaní tvrdil, že po prvom objatí sa maloletá usmiala, po druhom sa zháčila, preto
jej dal na vlasy bozk. Po tom, čo bol konfrontovaný s obsahom záznamu spísaného kolegyňami na
základe toho, čo im uviedol (prvý príchod do izby, objatie, druhý príchod do izby, stisnutie, bozkanie na
vlasy a ruku) už uvádzal, že poškodenú objal iba raz a stotožňuje sa s tým, čo je uvedené v zázname.

Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že ešte počas nočnej sa dozvedel, že E. sa na neho sťažovala svojej starej
mame, ktorá ich telefonicky kontaktovala, o čom mu povedali kolegyne G. a P., ktoré do domova prišli,
výpovede týchto svedkýň však uvedené nepotvrdili, vyplynulo z nich, že mu takéto okolnosti nerozprávali
a až ráno mu G. uviedla skutočný dôvod, pre ktorý ostala v noci v centre. Rovnako v prípravnom konanítvrdil, že sa s poškodenou rozprával a ona mu hovorila, prečo je umiestnená v centre, ale na hlavnom
pojednávaní už dôvod jej umiestnenia v centre pre rodiny nepoznal. Z týchto dôvodov súd obhajobe
obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Výpoveď poškodenej bola podporená aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
najmä textovou správou, ktorú bezprostredne po skutku zaslala prostredníctvom siete Instagram inej
chovankyni CDR G. G., ktorej písala, že ju „Jaro obchytkával a dával jej pusy na tvár“ s tým, aby
o tom nikomu nehovorila. Skutočnosť, komu takúto správu poslala, aj jej obsah potvrdila poškodená vo

svojej výpovedi. O tejto správe mala vedomosť aj svedkyňa L. I. a do záznamu o mimoriadnej udalosti
ju zapísali aj G. s P.. Ide o bezprostredný dôkaz, ktorý tiež potvrdzuje verziu udalostí uvádzaných
poškodenou. Ďalším písomným dôkazom svedčiacim pravdivosti popisu okolností skutku poškodenou
je správa psychologickej ambulancie L. G. M., do ktorej poškodená chodievala pred skutkom aj po ňom
na psychoterapiu. Poškodená o udalostiach súvisiacich so skutkom nezačala hovoriť spontánne, ale až
na otázku terapeuta. Podrobne mu popísala konanie obžalovaného (chválil ju ako dobre vyzerá, akú

má postavu a navrhol jej, že ju zoberie do posilňovne, neskôr, keď mal službu v noci, vošiel do izby,
začal ju objímať, pobozkal ju opakovane na krk, začal sa jej dotýkať na intímnych miestach, nechcela
to, kládla odpor. Postavil sa, že ide preč, že je sklamaný, ale vrátil sa k nej, snažil sa ju zvaliť do
ľahu na posteľ, bozkával ju, dotýkal sa jej). Popísala aj koho kontaktovala, komu o tom rozprávala,
ako reagoval starý otec, ako sa vec riešila v domove, aj to, že sa jej vracali spomienky na to, čo

sa stalo. Z uvedenej správy dokonca vyplývajú obavy poškodenej, že by terapeut mohol negatívne
alebo kriticky vyhodnotiť jej správanie v danej situácii. Významným postrehom psychológa svedčiacim
o pravdovravnosti poškodenej a nepriaznivom dopade konania obžalovaného na poškodenú však je,
že pri rozhovore o týchto udalostiach neverbálne prejavy poškodenej zodpovedali tomu, čo verbálne
popisovala (hlas, dikcia, mimika, gestikulácia) a opakovane sa sťažovala na triašku, ktorú cítila pri

popise udalostí, evidentne jej bolo nepríjemné spomínať na tieto udalosti. Preto aj tieto dôkazy, hoci
nepriame, o ktorých vedomosť získali od poškodenej, patria k ucelenej reťazi usvedčujúcich dôkazov
o vine obžalovaného.

Skutočnosť, že poškodená o zážitku so zneužitím vychovávateľom uviedla aj svojej psychiatričke

pri kontrole dňa 8. 9. 2022 vyplýva zo správy L. L.. To, že psychiatrička nepozorovala na maloletej
známky stresovej poruchy, úzkosti, či strachu neznamená, že sa skutok nestal tak, ako vypovedala
poškodená, alebo, že by vypovedala nepravdu. Napokon prejavy rozrušenia a úzkosti pozorovala na nej
aj psychologička I. bezprostredne po skutku, o čom aj vypovedala, a prípadné ďalšie obavy a strachy
poškodenej zapisovala do záznamových hárkov z ich rozhovorov.

Hoci z výpovedí svedkýň M. I., L. I. a L. R., či vyťaženia M. I., chovankýň domova v Kráľovej Lehote,
vyplýva popis negatívnych skúseností so správaním obžalovaného počas jeho pracovného zaradenia
v tomto zariadení, ktoré mali byť riešené aj hlavnou vychovávateľkou, žiadnym ďalším dôkazom nebolo
potvrdené, že by bol obžalovaný skutočne zamestnávateľom, či iným orgánom prejednávaný pre

neprípustné konanie voči osobám, nad ktorými vykonával dozor. Uvedené rozporoval a svoje tvrdenia
s ich tvrdeniami konfrontoval práve obžalovaný. Obsah ich výpovedí nie je vo vzťahu k tomuto konaniu
až tak podstatný, keďže ani jedna zo svedkýň nemala priamo, či nepriamo akúkoľvek informáciu ku
skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania. V kontexte uvedeného ich výpovede nepriniesli
ku skutkovému stavu žiadne relevantné skutočnosti, rovnako tak výpoveď svedkyne L. H. K., ktorá

bola len pri vypočutí maloletej poškodenej do trestného oznámenia a inak jej psychologickú pomoc
neposkytovala.

V kontexte všetkých vykonaných dôkazov, aj s poukazom na citovanú judikatúru, hoci staršieho dáta, je
súdnázoru,ženešlolenoletmédotyky(hocicezodev),pretožeobžalovanýpodľavýpovedepoškodenej

sa chytal najprv jedného prsníka poškodenej (nešlo len o letmý dotyk) a následne prešiel rukou na jej
druhý prsník. Z uvedeného popisu rozhodne nemožno uzavrieť, že by šlo o jednorazový letmý dotyk, ale
cielené chytenie za prsník (ohmatanie), intímnej časti tela poškodenej, dotyky, ktorých môžu smerovať
k sexuálnemu vzrušeniu konajúcej osoby. Svoje sexuálne motivované správanie obžalovaný naviac
doplnil bozkávaním poškodenej na krk/líce/nahé rameno (mala oblečené tielko), dotykmi na brucho,

objímaním a následne aj tlačením svojho tela na jej telo a tiež verbálnym prejavom, kedy sa jej pýtal, či
chce, aby s ním spala. V kontexte uvedených skutkových okolností hodnotí súd konanie obžalovaného
akonatoľkospoločenskynebezpečné,žejehozávažnosťrozhodnenemožnopovažovaťzanepatrnú(vo
vzťahu k prípadnému použitiu materiálneho korektívu pri stíhaní za prečin). Ak obžalovaný poukazujelen na svoj záujem „otcovsky alebo kamarátsky“ pomôcť a podporiť poškodenú, mal tak urobiť úplne
iným a verbálnym, nie fyzickým spôsobom, pretože nepristupoval k dieťaťu, ktoré by bolo umiestnené
v centre dlhodobo a dobre ho poznalo, ktoré by do neho bolo umiestnené napríklad pre stratu rodičov,

nešlo o dieťa, ktorému by chýbalo pohladenie alebo blízkosť rodinných príslušníkov, či jemu blízkych
osôb, čím by sa dala prijať prípustnosť verzie obžalovaného o objatí, či bozku na vlasy a ruku. Práve
naopak, poškodená bola v centre umiestnená len niekoľko dní, z dôvodu riešenia výchovných problémov
v rodine, mala blízke osoby, na ktoré sa mohla kedykoľvek obrátiť (stará matka, brat, starý otec),
a najmä, bola vo veku, ktorým sa takmer blížila k dospelosti, v čase skutku mala viac ako 16,5 roka,

teda dostatočným spôsobom vedela slovne vyjadriť svoje potreby a prípadné požiadavky vo vzťahu ku
vychovávateľom aj bez toho, aby ju objímali, kdekoľvek bozkávali, dotýkali sa, či iným neprípustným
spôsobom zasahovali do jej telesnej sféry vo veku, kedy mohla byť a je vnímaná ako sexuálny objekt.
Nepochybne v kontexte znaleckého posudku L. A. I. sa len potvrdzuje, že správanie obžalovaného,
keďže je normálne heterosexuálne orientovaný, bolo motivované eroticky, apetenčne (zamerané na
hľadanie a dosiahnutie určitého cieľa), bez prejavov špecifickej sexuálnej agresivity, z čoho vyplýva, že

poškodená bola obžalovaným vnímaná ako štandardný, dostatočne vyspelý sexuálny objekt.

Súd teda konštatuje, že výpoveď poškodenej bola veľmi podrobná, detailná a jej obsah nie je
v rozpore s dôkazmi, ktoré ju podporujú, a ktorými sú výpoveď starej matky svedkyne M. N., textová
komunikácia s G. G., obsah komunikácie medzi svedkyňou O., predtým P., ktorú kontaktovala stará

matka bezprostredne po skutku, záznamy z rozhovorov s psychologičkou L. I., správa zo sedení
s psychológom, psychoterapeutom L. M., v neposlednom rade znalecký posudok z odboru klinickej
psychológie detí a možno ju hodnotiť ako konzistentnú vo všetkých štádiách trestného konania. Len
preto, že obžalovaný nesúhlasí s výpoveďou poškodenej a svedkyne G., či G. priamo nepotvrdzujú jej
verziu skutkových okolností – chytanie za prsník, nemožno ju hodnotiť ako nedôveryhodnú. Poškodená

má jednak postavenie obzvlášť zraniteľnej obete (nielen z dôvodu veku v čase skutku, ale aj preto,
že je obeťou trestného činu proti ľudskej dôstojnosti) a zároveň trpí psychiatrickými diagnózami
a traumatizáciou z detstva, v dôsledku ktorých bola v minulosti a aj v čase vykonávania hlavných
pojednávaní hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach za účelom stabilizácie svojho psychického
stavu. Pri takýchto okolnostiach spočívajúcich v osobe poškodenej považuje súd za úplne irelevantné,

že 7 dní pred vyhlásením prvého rozsudku v tejto veci dovŕšila plnoletosť. Rovnako irelevantné
je tvrdenie, že psychologička I. v zázname zo stretnutia uviedla, že u nej nezistila žiadne traumy,
pretože táto psychologička nevykonávala klinické vyšetrenie poškodenej a sama uviedla, že klinickým
psychológom nie je. Poškodená bola vo veci opakovane vypočutá pri podávaní trestného oznámenia,
v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, na hlavnom pojednávaní, a o skutku rozprávala minimálne

deviatim osobám (brat, svedkyňa P., G., I., G., starý otec, riaditeľka školy, psychológ L. M., znalkyňa
G. O.).

Pokiaľ sa týka námietok obžalovaného v podanom odvolaní, z pohľadu obžalovaného je usvedčujúcim
dôkazom len výpoveď poškodenej, a výpovede svedkov výrazne nespomenuli niečo také, ako uvádzal

v druhej časti obžaloby. Ako bolo uvedené vyššie, výpoveď poškodenej je síce jediným priamym
usvedčujúcim dôkazom, avšak tento je podporený ďalšími nepriamymi dôkazmi – výpoveď starej matky,
textová komunikácia s G. G., obsah komunikácie medzi svedkyňou O., predtým P., ktorú kontaktovala
stará matka bezprostredne po skutku, čiastočne výpoveď tejto svedkyne, záznamy z rozhovorov
spsychologičkouL.I.,správazosedeníspsychológom,psychoterapeutomL.M.,alenajmäjupodporuje

znalecké psychologické vyšetrenie poškodenej, ktorým nebol preukázaný sklon poškodenej ku klamstvu
v rozhodných okolnostiach, všeobecná aj špecifická vierohodnosť jej výpovede je zachovaná.

Je prirodzené, že obžalovaný spochybňuje výpoveď poškodenej, keďže ona jediná bola prítomná pri
jeho sexuálne motivovanom konaní, nikto ďalší ho pri ňom nevidel, v danej chvíli nereagovala tak, že

by nahlas kričala a snažila sa privolať okamžitú pomoc. Pri charaktere takejto trestnej činnosti je ďalší
priamy dôkaz, okrem výpovede poškodeného, veľmi výnimočný. Keďže poškodená bola v CDR len
niekoľko dní, je evidentné, že tak ako vypovedala, ostala z tohto správania vychovávateľa šokovaná
avpodstatesazmohlalennato,abyprejavilasvojverbálnyaneverbálnynesúhlasstakýmtosprávaním,
hoci z jej výpovede je zrejmé, že sa bála nejakých ďalších následkov svojho nesúhlasu („nechcela, aby

si myslel, že ho vyhadzuje“). Poškodená sa bezprostredne zdôverila ďalším osobám. To, že niektoré
z týchto osôb, ktoré ju mali v čase jej pobytu v CDR, chrániť pred takýmto správaním vychovávateľa
alebo následne, keď sa od nej dozvedeli o takomto správaní vychovávateľa, sa snažili ho zľahčiť alebo
zmierniť spísaním dokumentu, v ktorom mala maloletá vyhlásiť, že si to len zle vysvetlila, neznamená,že je to práve poškodená, kto nehovorí pravdu a súd uverí výpovediam osôb, ktoré skutok obžalovaného
okamžite neoznámili polícii, ale obeť sexuálne motivovaného trestného činu v podstate spochybnili.
Skutočnosť, že každá z týchto svedkýň – G., I., G. nereprodukujú rovnaké skutkové okolnosti, ktoré

sa mali dozvedieť od poškodenej, nemôže ísť na vrub dôveryhodnosti výpovede poškodenej. Sama
poškodená pri psychologickom vyšetrení k výpovediam vychovávateliek uviedla, že z ich strany jej
pripadajú niektoré veci, ktoré hovorili, absurdné. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na to, že podľa výpovede
svedkyne G. poškodená nevypovedala pravdu o zásadných veciach, skutočnosť, že sa vychovávateľke
nepriznala k objímaniu sa a bozkávaniu sa so svojím rovesníkom v altánku, ešte nemožno považovať

za zásadnú vec vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam v tomto konaní, ktoré spočívajú v konaní
obžalovaného, nie inej osoby.

Obžalovaný poukazuje na minulosť poškodenej, jej osobnosť, charakterové znaky, či trpí nejakou
duševnou chorobou, či má aj sklony vymýšľať si, fabulovať klamať, ďalej na skutočnosti spočívajúce v jej
ťažkom detstve, aj s jej bratom, že sú v starostlivosti psychiatra a psychológa, ďalej konkrétne dôvody,

pre ktoré šla poškodená do domova, jej jednotlivé hospitalizácie na psychiatrických nemocniciach
v Kremnici, Hrani, Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Vierohodnosť výpovede poškodenej bola dostatočne
preukázaná znaleckým dokazovaním, znalkyňa poukázala na to, že je nepravdepodobné, aby všetky
tieto skutočnosti súviseli s vyšetrovanou udalosťou. Poškodená je schopná riadne a správne vnímať
prežité udalosti, riadne a správne ich reprodukovať, nemá žiadne poruchy vnímania, má zachovaný

zmysel pre objektívnu realitu, nebola u nej preukázaná psychopatologická symptomatika v zmysle
psychózy. Okolnosti na strane osobnosti poškodenej, na ktoré poukazuje obžalovaný, preto nemajú so
spáchaným skutkom a jej výpoveďou z hľadiska vierohodnosti žiadny kontext. Sama poškodená ako
obeť trestného činu uvádza, že ju mrzí, že z toho vychádza ako psychicky narušená a nedôveryhodná,
hoci pripúšťa, že má psychické problémy. Ak obžalovaný poukazuje na judikát R 17/1982, k tomuto súd

už vyššie uviedol, že chytanie za prsník maloletej bolo podľa popisu okolností z výpovede poškodenej
cielené, pričom obžalovaný ako predátor, si svoju obeť pripravoval najprv rozprávaním sa o záľubách,
keď vošiel do jej izby prvýkrát, objatím, bozkaním na krk, a keď vošiel druhýkrát do izby poškodenej,
znovu ju objímal, bozkával na nahé rameno, prechádzal rukou po hornej časti jej tela a v rámci tohto
ju chytil za jeden prsník, potom rukou prešil po druhom, prechádzal jej po bruchu. Takéto správanie

rozhodne nemožno považovať len za nejaké letmé, náhodné, jednorazové, neúmyselné dotyky, hoci
poškodenámalanasebeoblečenétielko,jejvýpoveďoubolonespochybniteľnepreukázanérozhodujúce
konanie pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu sexuálneho zneužívania, a to chytenie za
jeden prsník a prejdenie rukou po druhom prsníku, ktoré taktiež možno rozhodne považovať za intímnu
sféru poškodenej ako obete.

Vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi súd považuje vinu obžalovaného za preukázanú dostatočne
a bez akýchkoľvek pochybností, preto ho uznal vinným zo skutku spáchaného dňa 18. 8. 2022, kedy
ako zamestnanec Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok pracovne zaradený ako vychovávateľ v
Dome Liptovská Porúbka, počas nočnej služby asi o 19.00 hod. prišiel do izby umiestnenej chovankyne

- mladistvej E. D. nar. XX. X. XXXX, ktorú objal, dal jej dva bozky na krk a odišiel preč, pričom v čase
asi o 22.15 hod. znovu vošiel do jej izby, prisadol si k nej na posteľ, objal ju rukami okolo ramien a keď
sa odťahovala, prestal s tým, po chvíli ju znova chytil rukou za rameno a začal ju na rameno bozkávať,
následne jej položil ruku na brucho a postupne s touto rukou prešiel po tielku, ktoré mala oblečené, až na
jej prsník, ktorý jej chytil (túto časť skutku súd presnejšie formuloval na základe výpovede poškodenej na

hlavnom pojednávaní) a keď ruku odťahoval, prešiel jej ňou aj po druhom prsníku, na čo ho poškodená
požiadala, aby sa jej nedotýkal, postavil sa a povedal jej, že si myslel, že si dajú rande, ale vidí, že sa s
ním nechce objímať, tak vypadne, pričom od dverí izby sa vrátil, znovu si sadol ku nej na posteľ, začal
jej dávať bozky na líce, chytil ju rukou okolo ramien a začal sa na ňu telom tlačiť, aby si ľahli, čomu
poškodená zabránila tak, že sa rukou zaprela o posteľ, následne sa znovu postavil a opýtal sa jej, či

chce, aby s ňou spal, na čo mu záporne odpovedala s tým, že si ide ľahnúť, po čom odišiel z jej izby preč,
čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona účinného do 6. 8. 2024. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom
z hľadiska veku a príčetnosti a z vykonaného dokazovania súd nemá zistené žiadne okolnosti vylučujúce
protiprávnosťspáchanéhozločinu.Zhľadiskasubjektívnejstránkyvyhodnotilsúdkonanieobžalovaného

ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože svojím konaním
chcel a aj porušil spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spoločenský záujem spočívajúci v záujme
štátu na ochrane mravného a telesného vývoja osôb mladších ako 18 rokov, a vedome zasiahol do
pohlavnejsférypoškodenejohmatávanímprsníkov,pričomzároveňakovychovávateľdetíumiestnenýchv centre mal preukázateľne vedomosť o jej veku, teda, že ide o osobu mladšiu ako osemnásť rokov.
Zároveň u osoby poškodenej bola splnená podmienka, že v čase skutku bola dieťaťom (do 18 rokov)
a súčasne zverená pod dozor obžalovaného ako vychovávateľa, zamestnanca centra pre deti a rodiny,

do starostlivosti ktorého bola umiestnená na báze dobrovoľnosti za účelom vykonávania výchovného
opatrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí s sociálnej kurately, teda vo vzťahu k páchateľovi bola
osobou v zmysle § 127 ods. 8 Trestného zákona (zverená pod dozor iného v zariadení určenom na
tento účel).

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v období rokov 2020-2025 bol riešený v
priestupkovom konaní za jeden priestupok na úseku cestnej premávky uložením blokovej pokuty vo
výške 20,- Eur. V odpise registra trestov obžalovaný nemá žiaden záznam. Iné trestné konanie sa proti
nemu nevedie. Zo správy o povesti z miesta bydliska vyplýva, že jeho rodinné a majetkové pomery nie
sú známe, v mieste bydliska sa správa slušne.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
existuje jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, keďže obžalovaný pred

spáchaním skutku viedol riadny život (spáchanie jedného priestupku za obdobie piatich rokov súd
vyhodnotil ako nepravidelné, nepresahujúce mieru bežného vybočenia z inak vedenia riadneho života),
priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi spáchaním skutku
a vynesením rozsudku nadobudli účinnosť viaceré Trestné zákony a trestnosť činu sa posudzuje a trest
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (§ 2 ods. 1 Trestného zákona), pričom trestná

sadzba sa pri prečine sexuálneho zneužívania síce nezmenila, avšak priaznivejším sa u obžalovaného
javí byť použitie § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do 6. 8. 2024, podľa ktorého pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností, sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
(v neskoršom zákone použitie zníženej hornej hranice podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona už nie je
upravené), preto súd trestnosť činu posúdil a trest ukladal podľa zákona priaznivejšieho, teda účinného

do 6. 8. 2024.

Za prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia
slobody vo výmere na 1 rok až 5 rokov, súd pri prevahe poľahčujúcich okolností mohol ukladať trest
v zníženej trestnej sadzbe vo výmere od 1 roka až do 3 rokov a 4 mesiacov.

S poukazom na osobu obžalovaného, okolnosti skutku, ako aj spôsobený následok súd vyhodnotil, že
dostatočným a primeraným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného je uloženie trestu
odňatia slobody vo výmere 1rok, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto
uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol
riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne splní podmienečný trest odňatia
slobody. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného nie je nevyhnutné ukladať trest nepodmienečný.
Keďže výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 16
mesiacov, ktorá je svojou dĺžkou postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal,

že účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť
riadny život a nedopúšťať sa inej priestupkovej alebo trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i
v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.