Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200909
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324200909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Martina Čelková, advokát, so sídlom Štefánikova 22, 066
01 Humenné, za účasti intervenienta: D. E. F., G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX
XX I., zast. JUDr. František Svatuška, advokát, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast.:
Advokátka kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o. so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO:
36 860 662 v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.X.XXXX je

bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd priznáva žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne vo vzťahu k žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa spolu s intervenientkou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.04.2024 domáhala
určenia,žeúverzoZmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXzodňaXX.XX.XXXXjebezúročný
a bez poplatkov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo č. XXXXXXX X XX bola
medzi žalobkyňou ako dlžníkom a J. K. B., nar. XX.XX.XXXX ako spoludlžníkom uzatvorená dňa
XX.XX.XXXX Zmluva o spotrebiteľskom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalovaný na účet žalobkyne
medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 41.000,- eur.
V zmysle čl. VIII., bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za spracovanie medziúveru sa zaúčtoval pri prvej
výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku poplatku 1,2%

z cieľovej sumy.
Žalobkyňa a spoludlžník J. K. B. sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
374,78 eur na účet stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto
sporenia vo výške 194,03 eur a úroky z medziúveru vo výške 180,75 eur. Jednotlivé splátky boli splatné
do 15. dňa v mesiaci.
Dňa 19.11.2022 spoludlžník J. K. B. zomrel. V dedičskom konaní vedenom na Notárskom úrade L.
M. K., D. X I. pod I./XXX/XXXX A. XXX/XXXX notár unesením rozhodol a schválil Dohodu dedičov,

kde dedičstvo po poručiteľovi (spoludlžníkovi úveru) nadobudli intervenient - dcéra poručiteľa D. E.
F. a J. K. B. D.. – syn poručiteľa, (ktorému bolo zaslané Oznámenie o spore, s tým aby vstúpil do
konania). Uznesenie notára nadobudlo právoplatnosť 27.11.2023. Zostatok úveru a teda pohľadávka
voči žalovanému nebola predmetom dedičského konania.Žalobkyňa má za to, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X
XX je vzťahom spotrebiteľským a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zároveň je nepochybne
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, v súlade aj s komunitárnou úpravou spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a Zmluvou náležitosti ktorej upravuje Zákon o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaná poukázala za to, že dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vidí v absencii predpokladov

použitých na výpočet RPMN, keďže ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. „...Zákonodarca jasne stanovil, že
nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré
boli použité pre výpočet RPMN. Máme že v predmetnej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké

predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co 124/2016 z 03.11.2016)...“
Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre
výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z

23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v
čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Podľa
článku5SmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej

forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že hodnotenie
nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu
a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,

pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala
byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom
na to, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň
informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda

transparentnosti stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa
pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady

použité na výpočet RPMN.
Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého
veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja
o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti
zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške

RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má
zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S neuvedením všetkých
predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zákon č. 129/2010 Z.z. spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z bodu II vyplýva, že RPMN je vypočítaná na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy. Pri výpočte RPMN sa podľa tohto bodu vychádza z predpokladov uvedených
v prílohe k zmluve. Prílohou zmluvy je však doložená iba Amortizačná tabuľka, ktorá v závere ako
Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru, tieto neuvádza tak,
aby boli spotrebiteľovi zrejmé a už vôbec nie, ako boli na účely výpočtu RPMN použité. Výpočet RPMN

preto nie je možné overiť.
Ako to vyplýva z úverovej zmluvy, medziúver bol žalobkyni a nebohému spoludlžníkovi poskytnutý vo
výške 41 000,- eur s tým, že úroková sadzba medziúveru bude 5,65% ročne, splátka úrokov medziúveru
bude vo výške 180,75 eur do každého 15. dňa v mesiaci s tým, že do cieľovej sumy musí dlžník zaplatiť90 splátok. Ďalej medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má súčasne uzatvorenú zmluvu v stavebnom
sporení, kde výška vkladu sa má realizovať za podmienok splácania medziúveru v 67 splátkach a
výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru predstavuje potom 374,78.-, splatnosť splátok

stavebného úveru je v 15. deň mesiaca, doba trvania medziúveru a stavebného úveru predstavuje 30,08
rokov a konečná splatnosť medziúveru a stavebného úveru je do XX.XX.XXXX.
Bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov pri stavebnom úvere 4,76%, ročná percentuálna
miera nákladov pri medziúvere vo výške 5,65% ročne, úrok pri stavebnom úvere bol dohodnutý
na 2,92% ročne, a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebných úverov za

predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej republike stanovená Ministerstvom financií, platná ku
dňu podpisu zmluvy je 13,51% ročne. Výška medziúveru predstavuje 41000,- eur, celkovú čiastku,
ktorú je povinný dlžník zaplatiť predstavuje 59 616,91.- eura. Súčasťou zmluvy o úvere ako príloha sú
- amortizačná tabuľka, predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného
úveru a všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, znenie účinné od XX.X.XXXX)
Žalovaný teda v zmluve o úvere uviedol priemernú RPMN vo výške 13,51%, čo však nie je správne,

pretože podľa súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk v prvom štvrťroku 2016 pre úvery nad 6500.-e so zmluvnou splatnosťou
nad 10 rokov, tento údaj predstavoval 3,06% a v prípade novo poskytnutých spotrebiteľských úverov
akýmikoľvek veriteľmi v prvom štvrťroku 2016 je priemerná RPMN na 4,22%. Potom údaj uvedený
žalovaným v zmluve o úvere nie je správny, je v neprospech spotrebiteľa.

Mámetakzato,ževzmluveoúvereabsentujeriadneuvedenieprávetohtoukazovateľa,ato-priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov.
Keďžespotrebiteľskázmluvauzatvorenámedzižalobkyňou,nebohýmspoludlžníkomažalovanounemá
náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k,z/, je možné podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d)považovať
dohodnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

3. Prílohami žaloby boli: súhrnne informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2016; súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016; úmrtný list spoludlžníka;
uznesenie v rámci dedičského konania zo dňa XX.XX.XXXX; Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 19.04.2024, v ktorom uviedol, že
považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Čo odôvodnil tým, že dňa
XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca a spoludlžník J. K. B. so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXX X XX (ďalej aj ako „Zmluva”), predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod číslom
XXXXXXX X XX vo Výške 41.000,- EUR, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a pri dodržaní všeobecných podmienok stavebného
sporenia a úverov pre fyzické osoby zmenil na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX. Presná
výška stavebného úveru sa rovnala rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy

zmluvy o stavebnom sporení. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver
zúčtoval s nahotovenými prostriedkami zmluvy o stavebnom sporení. Konto medziúveru zúčtovaním
zaniklo a z konta stavebného sporenia vzniklo konto stavebného úveru pod č. XXXXXXX X XX.
Predmetný postup vyplýva priamo z článku II. Zmluvy.
Uzatvoreniu Zmluvy o úvere predchádzala žiadosť žalobcov zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Žiadosť“),

ktorou žalobcovia požiadali žalovaného o poskytnutie finančných prostriedkov — úveru na účel
„modernizácia rodinného domu” (bod 5 Žiadosti). O tom, že predmetná Žiadosť je naviazaná na Zmluvu
o úvere svedčí aj skutočnosť, že bola vypracovaná k číslu zmluvy o stavebnom sporení XXXXXXX X XX
(bod 1 Žiadosti). Na základe uvedeného následne žalovaný (po zistení či sú splnené všetky stanovené
podmienky) uzatvoril so žalobcom Zmluvu o úvere.

Ustanovenie 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere t.j.
XX.XX.XXXX predpokladalo, že spotrebiteľský úver bude bezúročný a bez poplatkov len za podmienky,
že je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a táto nesprávne uvedená musí byt' v
neprospech spotrebiteľa. Zákon tu teda v žiadnom prípade nespomína priemernú sadzbu RPMN, ale
uvádza, že toto ustanovenie sa vzťahuje na inú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to na ročnú

percentuálnu mieru nákladov, a to je náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010.
Zákon teda nesankcionoval nesprávne uvedenie priemernej hodnoty RPMN bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, nakoľko podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere t.j. XX.XX.XXXX) by takýto následok nastal len v prípade nesprávnehouvedenia RPMN (čiže nie priemernej hodnoty RPMN) v zmluve a táto nesprávnosť by musela byť v
neprospech spotrebiteľa.
Žalovaný je ďalej toho názoru, že sadzba RPMN daného úveru za fázu medziúveru a stavebného úveru

je v zmluve vypočítaná správne, a to podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona. č. 264/2006 Z. z. ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
a o zmene zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských
úveroch”) a táto vypočítaná sadzba RPMN nie je v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nebola presiahnutá

hodnota najvyššej prípustnej odplaty pre tento úver.
Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené v Zmluve ako aj rozsiahle v amortizačnej tabuľke.
Žalovaný má za to, že tieto predpoklady uvedené v amortizačnej tabuľke sú pre spotrebiteľa uvedené
dostatočne podrobne.
Žalovaný dňa 02.02.2024, t. j. pred podaním žaloby, vyhotovil na žiadosť žalobcu novú amortizačnú
tabuľku, ktorá je podľa názoru žalovaného taktiež dostatočne podrobná.

Žalovaný poukazuje na to, že žiaden právny predpis žalovanému neprikazuje prikladať k Zmluve o
úvere podrobný matematický prepočet RPMN. Žiadna zo sporiteľní/bánk nemá takúto povinnosť a takýto
výpočet vzhľadom na jeho rozsah žalovaný k zmluve o úvere neprikladá.
Žalovaný má ďalej za to, že nie je potrebné aby si žalobca preveroval správnosť prepočtu k tomu, aby
vedel posúdiť výhodnosť tej ktorej ponuky. K posúdeniu výhodnosti ponuky si môže porovnať výsledky

viacerých ponúk.
Na základe vyššie uvedených skutočností je tak žalovaný toho názoru, že žalobcovi bolo dostatočne a
pravdivo umožnené porovnať si ponuky úverov.
Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
v zmysle platných právnych predpisov a preto pre danú zmluvu nemožno aplikovať ust. § 11 zákona č.

129/2010 Z.z. o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru.

5. K vyjadreniu žalovaného boli ako prílohy pripojené nasledujúce listiny: Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX; Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver;
Žiadosť o spotrebiteľský úver; Druhá amortizačná tabuľka pre medziúver a následný stavebný úver.

6. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaný potvrdil, že účastníci uzatvorili Zmluvu, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 41000.-€. Avšak z vyjadrenia žalobcu totiž nie je zrejmé, koľko
žalovaný žalobkyni vyplatil na účet. Z amortizačnej tabuľky vyplýva zúčtovanie poplatku za poskytnutie
úveru vo výške 492.-€. Nie je však zrejme či Žalovaný žalobkyni vyplatil na účet medziúver výške

41 000.- € skrátený, alebo po stiahnutí poplatku za spracovanie úveru 492.-€, alebo jej vyplatil zmluvou
dohodnutých 41000.-€ a žalobkyňa poplatok uhradila následne. Až po predložení dôkazu – výpisu z účtu
za rok 2016 bude možné zistiť z akých vstupných údajov vlastne žalovaný pri v výpočte RPMN vychádzal
a či nie je úver bezúročný aj z dôvodu nesprávneho uvedenia údajov obsiahnutých v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského

úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Žalovaný, tak ako už žalobkyňa uviedla v žalobe, uviedol v
zmluve priemernú RPMN vo výške 13,51%, čo však nie je správne, pretože podľa súhrnných informácií o
údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk v prvom
štvrťroku 2016 pre úvery nad 6500.-€ so zmluvnou splatnosťou nad 10 rokov, tento údaj predstavoval
3,06% a v prípade novo poskytnutých spotrebiteľských úverov akýmikoľvek veriteľmi v prvom štvrťroku

2016 je priemerná RPMN na 4,22%. Potom údaj uvedený žalovaným v zmluve o úvere nie je správny, je
v neprospech spotrebiteľa. K absencii tohto ukazovateľa, resp. jeho nesprávneho určeniu sa žalovaný
vôbec nevyjadril, nepoprel ani inak nerozporoval.

7. Intervenientka uviedla, že žalobkyňa a spoludlžník J. K. B. uzavreli so žalovaným Zmluvu O

Spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXX X XX v súlade s ktorou sa žalovaný zaviazal na účet žalobkyne
poskytnúť medziúver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 41.000,- eur. Rodičia sa zaviazali splatiť úver
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 374,78 eur na účet stavebného sporenia. Do pridelenia
cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 194,03 eur a úroky z medziúveru vo
výške 180,75 eur, kde jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci.

Z osobného účtu žalobkyne boli uhradené na konto úveru dohodnuté splátky vo výške 374,78.-€
nasledovne:
V 2016 po pripísaní úveru – za mesiace 7–12/2016 – 6x 374,78 eur spolu 2 248,68.-€
V 2017 – za mesiace 1 – 12/2017 – 12x 374,78 eur spolu 4 497, 36.-€V 2018 – za mesiace 1 – 12/2018 – 12x 374,78 eur spolu 4 497, 36.-€
V 2019 – za mesiace 1 – 12/2019 – 12x 374,78 eur spolu 4 497, 36.-€
V 2020 – za mesiace 1 – 12/2019 – 12x 374,78 eur spolu 4 497, 36.-€

V 2021 – 7x 374,78 eur spolu 2 623,46.-€ + 5x 306,44.-€ spolu 1 532,20.-€
V roku 2022 – 11x 339,24 eur spolu 3 731,64.-€
Celkom 28 125,42.-€
Dňa 19.11.2022 spoludlžník J. K. B. zomrel. V dedičskom konaní vedenom na Notárskom úrade L. M.
K., D. X I. pod I./XXX/XXXX A. XXX/XXXX notár unesením rozhodol a schválil Dohodu dedičov, kde

dedičstvo po poručiteľovi -spoludlžníkovi úveru nadobudli ona - intervenientka ako dcéra poručiteľa a J.
K. B. D.. – syn poručiteľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2023. Následne dňa XX/X/XXXX
ona na konto úveru dlžníka – žalobkyne, uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uhradila dňa
23/1/2024 sumu 2593,31.-€ a dňa 3/2/2024 sumu 22 222,22.-€.
Žalobkyňaaonaakointervenientkatakuhradiližalovanémuspolu52940,95.-€(28125,42.-€+2593,31.-
€ +22 222,22.-€.) V tejto súvislosti poukázala na to, že žalovaný ich neuviedol ani v Prehľade transakcií

do 12.02.2024, ale ani v amortizačnej tabuľke predlženej v tomto konaní, kde ako aktuálny stav uviedol
za rok 2024 splátky medziúveru iba vo výške 1041,07.-€
Vzhľadom na skutočnosť, že má záujem dospieť k záveru koľko a kedy je eventuálne žalovanému ešte
potrebné uhradiť plnenie zo zmluvy o úvere, aj s poukazom na to, že žalovaný zjavne vadne vedie stav
účtu žalobkyne ako dlžníčky z úveru, navrhuje aj ona, aby súd posúdil argumenty žalobkyne a rozhodol

či je úver bezúročný a vzhľadom na obsah žaloby navrhuje žalobe vyhovieť.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu intervenienta vyjadril tak, že všetky platby vykonané žalobcom a
intervenientom sú zohľadnené vo výpise z účtu stavebného úveru za rok 2024, pričom dané platby sa
dňa 30.04.2024, t. j. zmenou medziúveru na stavebný úver, zúčtovali s nasporenou sumou, v zmysle

čoho je konečný zostatok k 18.06.2024 vo výške 3.285,- EUR. Žalovaný tak ako dôkaz súdu predkladá
výpisy z účtov medziúveru a stavebného úveru v ktorých sú zohľadnené všetky platby žalobcu ako aj
intervenienta.
K vyššie uvedenému žalovaný poukazuje na prílohy - výpisy z účtu, v ktorých je uvedený celkový prehlaď
splácania úveru žalobcu, pričom konkrétne žalovaný opätovne poukazuje na výpis z účtu stavebného

úveru za rok 2024, v ktorom je uvedený konečný zostatok úveru k 18.06.2024 vo Výške 3.285,- EUR.
Žalovaný má za to, že predložené výpisy z účtu jednoznačne preukazujú, že žalovaný vedie stav účtu
žalobcu správne, pričom zohľadňujú celkovú platobnú disciplínu žalobcu (a platby intervenienta).
Intervenient žiadnym spôsobom neuviedol v čom je podľa jeho názoru priemerná RPMN nesprávna a
svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali nesprávnosť priemernej

RPMN.Vyššieuvedenétvrdenieintervenientatakžalovanýpovažujezanesprávne,ničímnepreukázané
a teda za irelevantné.
K vyjadreniu boli priložené aj výpisy z účtu za roky 2016 až 2024.

9. Ďalej žalobkyňa v ďalšom vyjadrení uviedla, že otázka výšky úhrad a ich spôsobu započítania na

medziúver a následne úver nie je predmetom daného konania a dané námietky uvádzala, iba ako
preukázanie naliehavého právneho záujmu na výsledku sporu, keďže je za úhradu dlhu ako dediča
spoludlžníka spoluzodpovedná určenie či je úver bezúročný je pre ňu otázkou zásadnou.
Ako žalovaný započítaval vykonané úhrady nebolo v období pred vedením konania a pred podaním
žaloby jednoznačne pre žalobkyňu ani intervenientku zrejmé.

Na požiadanie manžela intervenientky bolo zo strany žalovaného zaslané oznámenie o výške zostatku
úveru kde v 3/2022 mu bolo oznámené, že zostatok úveru je 27 890,25 €, čo však nekorešpondoval
so žiadnym zo žalobkyni doručovaných výpisov. Rovnako je pravdou, že skutočne k započítaniu
intervenientom vykonaných úhrad došlo až po poukaze na skutočnosť, že absentujú v amortizačnej
tabuľke predkladanej žalovaným k žalobe. Vo vyúčtovaní z 1/2024 ani 2/2024 ich započítanie nie je

obsiahnuté. Prečo boli započítane až v 4/2024 nie je ani žalobkyni zrejmé. Naopak ešte v 3/2024
je zaúčtovaný napriek vykonaným mimoriadnym platbám poplatok za upomienku, i keď nie je zrejmé,
s čím bola žalobkyňa po vykonaní úhrad celého medziúveru v omeškaní. Námietku intervenientky o
neprehľadnom účtovaní zo strany žalovaného tak považuje žalobkyňa za oprávnenú.

10.Vďalšomvyjadreníintervenientkauviedla,ženažalobkyňounamietanúnesprávnuRPMNpoukazuje
na to, že ku výpočtu RPMN nie je možné zo strany žalobkyne a intervenientky dospieť, v dôsledku toho,
že v predmetnom prípad nie je zrejmé aké boli na účely výpočtu použité.Z existujúcich listín je zrejmé, že zo zmluvy vyplýva, že celková výške úveru v zmluve je uvedená vo
výške 59 516,91 €, avšak z amortizačných tabuliek zaslaných
intervenientovi na požiadanie vyplýva, že celková čiastka ktorú má klient zaplatiť je 62 316,06 €.

Zo zmluvy ďalej nevyplýva, aká bola na účely výpočtu RPMN použitá výška poskytnutého úveru v plnej
výške 41 000 €, alebo vo výške skutočne poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku za spracovanie,
ktorá vyplýva z tabuľky. Dané by na výpočet RPMN malo priamy vplyv.
Intervenientka poukazuje aj na rozdiely v amortizačných tabuľkách predkladaných v konaní, kde napr.
v tabuľke dôkaz 3 je stav medziúveru za rok 2016 1757,25 €, avšak v iných tabuľkách je už stav za rok

2016 iba 1046,29 €.
Poukázala tiež na tvrdenia žalovaného o započítaní medziúveru a na výšku konečného stavu úveru,
kde uviedol, že tento je 3285 €, no napriek tomu bola žalobkyni doručená Upomienka na úhradu dlhu
ku 01.07.2024 vo výške 1 185,84 €.

11. V ďalšom žalobca uviedol, že všetky platby sú „započítané” vtedy, kedy sú pripísané v prospech účtu

žalobcu. Upomienka v mesiaci 03/2024 bola zaúčtovaná z dôvodu, že nebola v prospech účtu v mesiaci
marec pripísaná riadna splátka (je potrebné realizovať predpísané splátky pravidelne každý mesiac).
Amortizačná tabuľka, ktorá bola žalobcovi zaslaná začiatkom mesiaca 02/24 vychádzala z údajov
platných v čase vyhotovenia. V tabuľke nie je zohľadnený vklad vo výške 22.222,22 EUR (ani
preúčtovanie úrokov na účet medziúveru z uvedeného vkladu), ktorý bol v prospech účtu stavebného

sporenia pripísaný s dátumom 05.02.2024, pretože v čase vyhotovenia tabuľky na účte pripísaný ešte
nebol, započítaný však je.
Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaný považuje spôsob započítania úhrad žalobcu a intervenienta za
bezpredmetné, a to aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca uvádza, že otázky výšky
úhrad a ich spôsobu započítania na medziúver a následne na úver nie sú predmetom daného konania.

Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu a intervenienta, že výška RPMN v zmluve nie je uvedená
správne, je nepravdivé. Taktiež je dané tvrdenie absolútne nepreukázané, nakoľko intervenient ako aj
žalobca nepredložil žiaden právne relevantný výpočet ako dôkaz, na základe ktorého by bola uvedená
výška RPMN nesprávna, pričom aj sám intervenient vyššie uvádza, že ako spotrebiteľ, skutočne nemá
možnosť overiť či je Výške RPMN vypočítaná správne, nemá vedomosť aké predpoklady boli použité na

výpočetRPMN...tedažalovanémuniejezrejmé,nazákladeakýchskutočnostídospelintervenientakoaj
žalobca k tomu, že výška RPMN je uvedená v zmluve nesprávne. V tomto smere leží dôkazné bremeno
na žalobcovi a intervenientovi, ktorí tvrdia že výpočet RPMN je zjavne nesprávny. Žalobca sa nemôže
len domnievať a napádať bez dôkazov zmluvné podmienky. Pokiaľ žalobca napáda nesprávnosť RPMN
takéto tvrdenie musí riadne odôvodniť a relevantnými dôkazmi aj preukázať.

Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaný predkladá súdu prepočet RPMN fázy medziúveru ako aj
stavebného úveru, z ktorého jednoznačne vyplýva, že výška RPMN je v zmluve uvedená správne a nie
je v neprospech spotrebiteľa.
file_0.jpg

file_1.wmf

Celková čiastka úveru sa žalobcovi navýšila na základe nasledovných skutočností: Žalobca pristúpil k

rizikovému životnému poisteniu v roku 2021, v zmysle čoho bol povinný uhradiť o 2.283,70 EUR viac.
Taktiež žalobca požiadal o odklad splátok, teda neplatil pravidelne predpísanú splátku a predĺžil si tým
dobu do pridelenia a celkovú dobu splatnosti medziúveru a stavebného úveru, čím bol povinný zaplatiť
o 320,45 EUR viac na úrokoch z medziúveru a stavebného úveru, nakoľko úver sa úročil aj pri odklade
splátok (úver sa úročí aj pri odklade splátok ako to umožňuje zákon). O 107,- EUR viac bol žalobca

povinný zaplatiť na poplatkoch za upomínanie a zmenu splátkového plánu. Celkovo tak mal žalobca
uhradiť naviac 2.699,15 EUR (pri druhej amortizačnej tabuľke sa nepočítal pomerný poplatok za zmluvu
o stavebnom sporení vo výške 12,- EUR vzhľadom na zmenu metodiky výpočtu RPMN na odporúčanie
NBS), pričom o túto sumu bola navýšená celková suma úveru, ktorú bol povinný žalobca uhradiť.
Upomienka, na ktorú poukazuje intervenient, nehovorí o konečnom stave úveru, ale o omeškaných

splátkach žalobcu vo výške 790,56 EUR. Nakoľko žalobca nereagoval na predchádzajúcu upomienku,
ktorá mu bola doručená, žalovaný vyzval intervenienta na úhradu neuhradených splátok vo výške
790,56 EUR spolu so splátkou za aktuálny mesiac (395,28 EUR) v celkovej výške 1.185,84 EUR. Tedapredmetná upomienka nemá nič spoločné s celkovou výškou úveru, ale vyzýva na úhradu neuhradených
mesačných splátok žalobcu.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k skúmaniu bonity uviedol, že preveroval schopnosť spotrebiteľov
splácať úver nasledovne:
Žalobkyňa bola z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverená dopytom:
a) do sociálnej poisťovne overenie či poberá starobný dôchodok - dopyt potvrdil, že žalobca je
poberateľom starobného dôchodku, b) do spoločného registra bankových a nebankových informácií

(SRBI / NRKI) - overenie či za posledných 12 mesiacov mal žalobca vyhovujúcu platobnú disciplínu -
dopytom bolo zistené, že žalobca posledných 12 mesiacov splácal všetky úvery riadne a včas.
Spoludlžník K. B. bol z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverený dopytom: a) do sociálnej
poisťovne - overenie či poberá invalidný dôchodok - dopyt potvrdil, že klient je poberateľom invalidného
dôchodku, b) do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) - overenie či
za posledných 12 mesiacov mal spoludlžník vyhovujúcu platobnú disciplínu - dopytom bolo zistené, že

spoludlžník posledných 12 mesiacov splácal všetky úvery riadne a včas.
Čistý príjem žiadateľov o úver, t. j. žalobcu a spoludlžníka p. J. K. B. bol vo výške 767,- EUR.
Priemerný čistý mesačný príjem žalobcu bol vo výške 394,50 EUR. Uvedená skutočnosť vyplýva z
príjmu z potvrdenia o výplate dôchodkových dávok zo dňa 10.05.2016. Priemerný čistý mesačný príjem
spoludlžníka bol vo výške 372,50 EUR. Uvedená skutočnosť vyplýva z príjmu z potvrdenia o výplate

dôchodkových dávok zo dňa 10.05.2016.
Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola vo výške
390,- EUR: a) životné minimum na plnoletú osobu 230,- EUR, b) životné minimum o ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 160,- EUR, c) životné minimum na dieťa 0,- EUR.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a Opatrení

MPSVaR o úprave súm životného minima boli sumy životného minima na obdobie od 1. júla 2017 v
nasledovnejvýške:a)198,09€mesačne,akideojednuplnoletúfyzickúosobu,b)138,19€mesačne,ak
ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 € mesačne, ak ide o nezaopatrené
dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Z vyššie uvedeného tak vyplýva. že žalovaný pristupoval k stanoveniu nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb prísnejšie ako bolo vyžadované odporúčaním NBS.
Výška splátky spotrebiteľského úveru vo výške 374,78 EUR.
Peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa boli vo výške 0,- EUR. Uvedenú skutočnosť žalovaný
preukazuje dopytom do spoločného registra bankových informácií.
Ukazovateľ schopnosti klienta splácať úver (bonita) bola vypočítaná nasledovne: (390,- EUR + 374,78,-

EUR) : 767 EUR - 0,9971. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca a spoludlžník boli v čase posudzovania
žiadosti o úver bonitní, nakoľko hodnota ukazovateľa schopnosti klienta splácať úver neprekročila
hodnotu 1, bonita bola 0.
Z vyššie uvedených skutočností tak, podľa názoru žalovaného, jednoznačne vyplýva, že žalovaný pri
posudzovaní bonity žalobcov postupoval s odbornou starostlivosťou a plne v súlade s § 7 Zákona.

Všetky listiny na ktoré sa odvolával žalovaný boli prílohou vyjadrenia.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k skúmaniu bonity žalovaným uviedla, že takéto overovanie schopností
dlžníkov splácať úver nepovažuje za dostatočné a už vôbec nie odborné. Žalobkyňa má za, že aj
pri takto minimálnom zisťovaní pomerov na strane žalobkyne ako dlžníčky a spoludlžníka, musel mať

veriteľ - žalovaný minimálne pochybnosti, ak nie istotu, že nie je dlhodobo v možnostiach žalobkyne a
spoludlžníka úver splácať. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiadny doklad o tom, aby skúmal u
dlžníkov náklady na zabezpečenie ich základných životných potrieb. Pokiaľ by žalovaný skúmal výdaje
žalobkyne a spoludlžníka, pričom aj z informácie, že dlžníci žili na rôznych adresách trvalého bydliska a
nie je ich možné posudzovať ako spolubývajúce osoby, by musel dospieť k záveru, že pomery na strane

dlžníkov nebudú umožňovať úver riadne splácať. Žalovaný ako veriteľ však pomery nijako neskúmal.
Žalobkyňa udávam, že so spoludlžníkom v čase poskytovania úveru sme neboli manželmi ( keďže
naše manželstvo bolo rozvedené ešte v roku 1986) a ako som uviedla vyššie, nežili sme v spoločnej
domácnosti a trvalé bydlisko sme mali na rôznych adresách, kde sme každý samostatne platili svoje
životné náklady spojené s bývaním, stravovaním a pod. Z čoho veriteľ – žalovaný vyvodil, že je možné

nákladynaspoludlžníkavypočítaťibaakonákladyvovýškeživotnéhominimanaspoločneposudzovanú
plnoletú osobu, tak nie je zrejmé.14. Intervenientka vo vyjadrení k skúmaniu bonity uviedla, že takéto overovanie schopností dlžníkov
splácať úver nie je možne považovať za dostatočné.
Žalobca v priebehu konania nepredložil žiadny doklad o tom, aby skúmal u dlžníkov náklady na

zabezpečenie ich základných životných potrieb.
Vzhľadom na už ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov je zrejmé, že pri posúdení úverovej schopnosti je
kladený dôraz na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Žalovaný nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov dlžníkov potrebných na

zabezpečenie ich základných životných potrieb a vplyv týchto výdavkov na posúdenie ich spôsobilosti
splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné výdavky teda nijak nezisťoval a vychádzal iba z
paušálnej sumy životného minima. Vôbec neskúmal výdavky, a to náklady na bývanie, dopravu alebo
domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem

výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalovaný teda nepreukázal, aby skúmal
výdavkydlžníkov–žalobkyneaspoludlžníka,keďžezpredloženýchlistinnýchdôkazovtakétozisťovanie
nevyplýva.

15. Žalovaný vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že veriteľ riadne a s odbornou
starostlivosťou posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať úver, a to jednak príjmami žalobcu, ako aj
prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy a registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľskú úver, čím jednoznačne nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti v zmysle
ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Dlžníci boli povinní poskytnúť žalovanému údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, pričom žalovaný pri posúdení schopnosti splácať úver, okrem zistených údajov, vychádzal aj z
údajov uvedených zo žiadosti o úver, teda z poskytnutých údajov zo strany žalobcov.
Nakoľko žalobcovia v žiadosti o úver uviedli, že (okrem zistených záväzkov zo strany žalovaného)
nemajúžiadneďalšiezáväzky,aneuviedli,žebymalivyššievýdavkyakotie,ktorébolizapočítanévrámci

životného minima žalovaným, taktiež uviedli, že nemajú náklady na nezaopatrené deti, má žalovaný za
to, že aj výdavky žalobcov boli zo strany žalovaného preskúmané riadne a dostatočne, dokonca boli
stanovené vyššie ako mali byt' v rámci životného minima.
Žalovaný má za to, že skutočnosť, že spotrebiteľovi zostala po vynaložení
bežnýchvýdavkovmesačnáčiastkapotrebnánasplácanieúveru,preukázallistinnýmdôkazom-Žiadosť

ospotrebiteľskýúver,vktoromsúuvedenépríjmyžalobcovspoluvovýške767,-EUR,akoajichvýdavky
vo výške 390,- EUR, žiadne ďalšie záväzky ani náklady na nezaopatrené deti, pričom rozdiel medzi
príjmami a výdavkami predstavuje sumu vo výške 377,- EUR (767 - 390).

SKUTKOVÝ STAV

16. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami ako aj všetkými listinnými dôkazmi a písomnými
vyjadreniami,akoajvyjadreniamižalobcuaintervenientanapojednávaníazistiltentoskutkovýstavveci:

17. Žalobkyňa a právny predchodca intervenienta na základe žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX požiadali
žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru bez rizikového životného poistenia a to vo výške 41
000 eur, doba splatnosti 13 rokov, úroková sadba 5,29 % ročne. V žiadosti je ďalej uvedené, že nemajú
nezaopatrené deti, žalobkyňa je vydatá, spoludlžník bol ženatý, ich čistý mesačný príjem je 767 eur
(394,50 eur + 372,50 eur), náklady na plnoletú osobu sú vo výške 230 eur, náklady na ďalšiu plnoletú

osobu sú vi výške 160 eur, doterajšie záväzky v K. sú 0 eur, ostatné záväzky sú 0 eur, budúca splátka
v K. je 374,93 eur, zostatok je 2,07 eur. Medzi ostatné záväzky sa mali započítavať napr. zrážky a
splátky úverov, pôžičiek vrátane zamestnaneckého leasingu, splátkového predaja a iné obdobné zrážky
a splátky, vrátane ručiteľských záväzkov.

Z priložených potvrdení o výplate dôchodkových dávok z D. XXXX vyplýva, že žalobkyňa poberala
starobný dôchodok vo výške 394,50 eur spoludlžník (právny predchodca intervenienta) poberal invalidný
dôchodok vo výške 372,50 eur.Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou a jej spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru,
spotrebiteľského úveru účelového na dobu určitú, a to vo výške 41 000 eur a tento úver sa dlžníci

zaviazali splatiť v 90 splátkach vo výške jednej splátky 180,75 eur. Ročná úroková sadzba bola v
zmluve uvedená 5,29 %. Splatnosť splátok bola k 15. dňu v mesiaci. Po dodržaní podmienok presne
špecifikovaných v zmluve, mal byť následne žalobcom poskytnutý stavebný úver po pridelení cieľovej
sumy, a to vo výške 23 061,69 eur a tento mal byť následne splácaný formou 67 splátok pri výške splátky
374,78 eur. Úroková sadzba tohto stavebného úveru je uvedená vo výške 2,90 %. Celá zmluva bola

uzatvorená na dobu určitú, a to na 13,08 rokov, pričom termín konečnej splatnosti všetkých úverov na
základe tejto zmluvy bol ku dňu 15.06.2029. RPMN je v zmluve uvedená 5,65 % pri medziúvere a RPMN
pri stavebnom úvere je uvedená 2,92 %. Priemerná hodnota RPMN je uvedená 13,51%. Celková suma
medziúveru ktorú má dlžník zaplatiť je uvedená vo výške 59 616,91 eur. Výška odplaty pri medziúvere
je uvedená 6,49 % a pri stavebnom úvere 2,95 %.

Podľa čl. VIII. zmluvy, bod 8.1.; Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s
úverom: poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2% z cieľovej
sumy, min. 100,- eur, max. 999,- eur, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov
úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto
poplatku.

Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom
znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Všeobecnými podmienkami, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré dlžník obdržal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

18. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver, ktorá tvorila prílohu Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXX X XX vyplýva, že vo fáze medziúveru mali dlžníci platiť žalobcovi úroky z úveru a to
v roku 2016 vo výške 1 265,25 eur ročne, v rokoch 2017-2022 vo výške 2 169 eur ročne a v roku 2023

vo výške 1 988,25 eur ročne. Zároveň mali žalobcovia zaplatiť poplatok za medziúver v roku 2016 vo
výške 492 eur. Vo fáze stavebného úveru a to od 01.12.2023 do 01.05.2019 mali žalobcovia uhrádzať
splátky stavebného úveru vo výške 374,78 eur mesačne - splátka zahŕňa istinu úveru, úroky a poslednú
splátku vo výške 171,63 eur (6/2029).

19. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.
štvrťrok 2016 MFSR, priemerná hodnota RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo
výške viac ako 6 500,- eur od 10 rokov) bola vo výške 4,22 %.

20. Celková čiastka úveru sa žalobcovi navýšila na základe nasledovných skutočností: Žalobca pristúpil

k rizikovému životnému poisteniu v roku 2021, v zmysle čoho bol povinný uhradiť o 2.283,70 EUR viac.
Taktiež žalobca požiadal o odklad splátok, teda neplatil pravidelne predpísanú splátku a predĺžil si tým
dobu do pridelenia a celkovú dobu splatnosti medziúveru a stavebného úveru, čím bol povinný zaplatiť
o 320,45 EUR viac na úrokoch z medziúveru a stavebného úveru, nakoľko úver sa úročil aj pri odklade
splátok (úver sa úročí aj pri odklade splátok ako to umožňuje zákon). O 107,- EUR viac bol žalobca

povinný zaplatiť na poplatkoch za upomínanie a zmenu splátkového plánu. Celkovo tak mal žalobca
uhradiť naviac 2.699,15 EUR.

PRÁVNY STAV

21. Na takto zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce právne normy:

22. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný

zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy otichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

26. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

27. Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

28. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

29. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má

spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

30. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodnémeno,sídloaidentifikačnéčísloveriteľa,akideoprávnickúosobu,alebomeno,priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.32. Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú
z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

33. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov.

34. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

37. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.PRÁVNE POSÚDENIE

40. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

44. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako

už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca a právny predchodca
intervenienta ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu
právneho predchodcu intervenienta privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom

zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že žalovaným a žalobcom spolu
s právnym predchodcom intervenienta ako spoludlžníkmi bola uzatvorená zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a na jej základe mal byť dlžníkom poskytnutý medziúver vo výške 41 000 eur.

46. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobca a spoludlžník sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými

osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a pred jej uzatvorenímveriteľ mal konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov v zmysle § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

47.Vďalšomsasúdvprvomradezaoberalskutočnosťou,čižalovanýakoveriteľpredposkytnutímúveru
žalobcom skúmal ich bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. Súdu žalovaný predložil svoje vyjadrenie a tiež doklady, z ktorých pred uzatvorením zmluvy
posudzoval schopnosť žalobcu a právneho predchodcu intervenienta úver splácať. Mal za preukázané,

že žalobca a právny predchodca intervenienta nemali nezaopatrené dieťa. Boli poberateľmi dôchodku,
žalobkyňa poberala starobný dôchodok a právny predchodca intervenienta poberal invalidný dôchodok.
Vychádzal z toho, že čistý mesačný príjem dlžníkov bol vo výške 767 eur. Žalobkyňa poberala starobný
dôchodok vo výške 394,50 eur a právny predchodca intervenienta poberal invalidný dôchodok vo výške
372,50 eur. Ďalej ohľadom výdavkov vychádzal iba zo sumy životného minima na jednu dospelú osobu
a jednu spoločne posudzovanú osobu v celkovej výške 390 eur (230+160). Nebral v úvahu výdavky

na ďalšie úvery dlžníkov, v M. M. N. (so splátkami 74 eur, 39 eur, 28 eur, 56 eur, 187 eur), nakoľko
práve účelom použitia úverových prostriedkov bola úhrada záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi
a splatenie predchádzajúcich úverov.

49. Z predložených potvrdení sociálnej poisťovne o výške dôchodkov vyplýva, že žalobkyňa poberala

starobný dôchodok vo výške 394,50 eur mesačne a právny predchodca intervenienta poberal invalidný
dôchodok vo výške 372,50 eur mesačne.

50. Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadny doklad o tom, aby skúmal u žalobcu a právneho
predchodcu intervenienta aj reálne náklady na zabezpečenie ich základných životných potrieb, teda ich

reálne výdavky.

51. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18 vyplýva, že Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú

povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v
tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti

veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy
o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej
jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v
trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veciach
sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014.

52. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však

pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

53. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o
tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii54. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

55. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

56. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalobca a právny predchodca intervenienta v
čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňali maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti
splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný

nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov dlžníkov potrebných na zabezpečenie
ich základných životných potrieb a vplyv týchto výdavkov na posúdenie ich spôsobilosti splácať úver.
Pravidelné ani bežné každodenné výdavky nijak nezisťoval, vychádzal iba z paušálnej sumy 390,-
eur pre dve spoločne posudzované osoby (230,- eur + 160,- eur) na mesiac, pričom dlžníci nežili ani
v spoločnej domácnosti, čo mohlo byť žalovanému zrejmé aj z odlišných adries trvalého bydliska.

57. Súd má za to, že žalobca mal preskúmať výdavky žalovaného a nepaušalizovať ich na sumu
životného minima. Výdavky neboli skúmané s odbornou starostlivosťou a preto si žalobca nesplnil
povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 zákon č. 129/2010 a to s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení

§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške
príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku

spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie žalobcu nemožno preto vyhodnotiť inak ako porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného úver splácať. Na strane veriteľa ide o
nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.

58. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len

na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na
tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard
posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019 najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku).

59. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca hrubo porušil svoju
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z).

60. Žalovaný skúmal iba príjem žalobcu a právneho predchodcu intervenienta. Vôbec neskúmal reálne
výdavky, a to náklady na bývanie, dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovizostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.
Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo
nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd má za to, že žalobca mal preskúmať výdavky dlžníkov

a nepaušalizovať ich na sumu životného minima. Žalovaný teda nepreukázal, aby skúmal skutočné
výdavky žalobcov, keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva.

61. Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej

starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.
Postup žalovaného bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalovaný
vôbec nezisťoval skutočné výdavky žalobcov, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké
mali žalobcovia výdavky na živobytie, a či teda im zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie
úveru.

62. Žalovaný v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch
pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou
bonitu klientov - dlžníkov prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a
teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľov, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver.

63. Súd tiež skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota priemernej RPMN

v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je uvedená
priemerná hodnota RPMN vo výške 13,51 % p.a. pričom má ísť o hodnotu za 1. štvrťrok roku 2016,
pričom zmluva o úvere bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. V čase uzatvorenia zmluvy bola zverejnená
hodnota priemernej RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo výške viac ako 6 500,-
eur od 10 rokov) vo výške 4,22 % (Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2016 zverejnené MS SR) a nie 13,51 %, ako je uvedené žalovaným v
zmluve o úvere, čo znamená, že v zmluve o úvere je uvedený údaj o priemernej RPMN v nesprávnej
výške. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o priemernej RPMN
na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere, preto v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je aj z uvedeného dôvodu poskytnutý úver bezúročný a

bez poplatkov.

64. Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je pritom údaj, na základe ktorého
získa spotrebiteľ informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu
výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok

navrhovaných dodávateľom. V tomto prípade dodávateľ - žalobca v zmluve uviedol, že priemerná
hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v predchádzajúcom období 13,51 %, avšak tá bola
vo výške 4,22 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda úvery poskytované
konkurenciou) sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa
k záveru, že úver poskytovaný žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je.

65. Pokiaľ sa jedná o argumentáciu žalovaného, že v zmluve uvádza informáciu o váženom priemere
RPMN všetkých typov spotrebiteľských úverov, tak takýto údaj o váženom priemere RPMN všetkých
typov úverov pritom nie je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. V prípade, že takýto údaj v zmluve nie je uvedený, nie je to sankcionované

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Zákon však vyžaduje v zmluve o úvere
uvedenie priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, pričom absenciu tohto údaju -
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje dodávateľovi namiesto údaju o priemernej RPMN
na príslušný spotrebiteľský úver, uviesť údaj o váženom priemere RPMN na všetky typy úveru.

66. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť pri skúmaní bonity žalobcu a
spoludlžníka pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zo strany žalovaného, vzhľadom na absenciu
povinných zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami konania,súd dospel z záveru, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.05.2016 uzatvorenej medzi
stranami sporu je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda žaloba bola podaná
dôvodne a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

67. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Súd sa preto so zreteľom na vyššie uvedené
nezaoberal ďalšími skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto úspešnej žalobkyni a intervenientke
voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.