Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200913
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624200913.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, D.,
právne zastúpená: JUDr. Ján Bartánus, advokát so sídlom v Ružomberku, K. A. Medveckého 1, proti
žalovaným: 1/ E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, G. F. a 2/ H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.
XXXX/XX, G. F., obaja právne zastúpení: JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 47, o vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.02.20124 sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala zaplatenia
sumy 98.000 € titulom vrátenia plnenia zo zrušenej zmluvy oproti povinnosti žalobkyne vrátiť žalovaným
nehnuteľnosti zapísané na LV XXX H. XXXX, vedených Okresným úradom Ružomberok, katastrálny

odbor, pre kat. územie D., obec D., okres I., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2018.

2. Podaním zo dňa 17.10.2024 sa žalovaní vyjadrili k podanej žalobe. Uviedli, že kúpnu cenu uhrádzali
žalovaným 1/ a 2/ žalobkyňa spolu s jej vtedajším manželom J. B. ako kupujúci. Vo vzťahu k právu na
vrátenie takéhoto plnenia je teda daná pluralita účastníkov, konkrétne pluralita veriteľov a odôvodnená
je aplikácia § 513 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie

niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu
oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný
splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. Na rovnaké plnenie ako žalobkyňa doručenou
žalobou vyzval žalovaných 1/ a 2/ J. B., t.j. bývalý manžel žalobkyne. Výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia od J. B. zo dňa 11.03.2024 bola žalovaným 1/ a 2/ doručená 13.03.2024. Vo výzve žiadal
jednak na vrátenie kúpnej ceny 98.000 € ako aj na vydanie zhodnotenia nehnuteľností, ktoré tvorili

predmet kúpy. Jednalo sa v poradí už o druhú výzvu zo strany J. B., keď prvú výzvu na vydanie
bezdôvodného obohatenia titulom zrušenej zmluvy obdržal žalovaný 1/ aj žalovaná 2/ ešte v roku 2022,
krátko po tom, čo došlo k odstúpeniu od zmluvy. Ak teda jeden z veriteľov (konkrétne J. B.), požiadal
dlžníkov o celé plnenie, sú dlžníci (potenciálne teda žalovaní 1/ a 2/) povinní splniť celé plnenie jemu.
Nakoľkodošlozostranyjednéhoveriteľakvýkonuprávapredstihuvzmysle§513OZ,nemôžesažiadny
z ďalších veriteľov domáhať voči dlžníkom žiadneho plnenia. Ďalší veriteľ (veritelia) sa môžu domáhať

časti svojho nároku len formou regresného nároku od toho veriteľa, ktorý plnenie prijal. Výška takéhoto
regresného nároku závisí od vnútorného vzťahu veriteľov. Druhý veriteľ nemôže žiadať totožný nárok od
dlžníkov. Žalobkyňa nikdy žalovaného 1/ a ani žalovanú 2/ nevyzvala na vrátenie kúpnej ceny. O tom,
že si nejaký nárok žalobkyňa uplatňuje, sa dozvedeli až teraz z doručenej žaloby, ktorej nepredchádzala
žiadna výzva. Rozhodné pre posúdenie práva žalobkyne domáhať sa akéhokoľvek plnenia titulom
vrátenia kúpnej ceny z dôvodu zrušenej zmluvy je vyššie tvrdené a preukázané skoršie vyzvanie na

totožné plnenie od iného veriteľa, ktoré je hmotnoprávnou prekážkou spôsobujúcou nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne k uplatnenému nároku. Nemôže byť na ťarchu žalovaných 1/ a 2/, žežalobkyňa a jej bývalý manžel konajú, ako sa to javí, každý samostatne, hoci sú solidárne oprávnení; od
žalovaných 1/ a 2/ nemožno žiadať to isté plnenie dvakrát. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa
nie je aktívne vecne legitimovaná k uplatnenému nároku.

3. Uznesením zo dňa 30.10.2024, č.k. 12C/15/2024-143, súd konanie zastavil a stranám nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby z dôvodu, že po podaní
žaloby došlo k plneniu žalovanej sumy a dňa 23.10.2024 bola uzatvorená aj Dohoda o urovnaní. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Súd mal preukázané, že suma 98.000 € bola zo strany

žalovaných uhradená bývalému manželovi žalobkyne, a to v dňoch 25. 6. 2024 v časti 20.000 €, dňa
23. 7. 2024 v časti 18.000 € a dňa 16. 8. 2024 v časti 60.000 €, teda k úhrade došlo po podaní žaloby,
avšak podľa názoru súdu nie v dôsledku jej podania, nakoľko žaloba bola doručená žalovanej 2/ dňa 10.
10. 2024 a žalovanému 1/ dňa 23.10.2024. Súd mal ďalej preukázané, že na tunajšom súde je vedené
konanie sp. zn. 5C/16/2024, kde sa žalobkyňa domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 100.975,28
€ titulom zhodnotenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Oba spory boli vyvolané z

dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných v dôsledku nezaplatenia dohodnutej kúpnej ceny
zo strany žalobkyne a jej bývalého manžela. Podľa čl. III. bod 5 Dohody o urovnaní strany zhodne
potvrdili,žeuzatvorenímtejtodohodysúmedzinimivysporiadanévšetkyprávaapovinnosti,ktorévznikli
odstúpenímžalovanýchodkúpnejzmluvy.Ďalejsauvedenéstranyzaviazali,žesižiadnyzjejúčastníkov
nebude proti ktorémukoľvek z ostatných účastníkov uplatňovať žiadne z toho vyplývajúce nároky. Súd

má za to, že uvedené možno aplikovať aj na trovy konania, ktoré v predmetnom spore stranám sporu
vznikli, preto súd uzatvorenie dohody o urovnaní považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý stranám náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti výroku II. (o trovách konania) uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie.

Uviedli, že v konaní nie je sporné, že uhradili prijatú kúpnu cenu síce dátumovo až po podaní žaloby,
avšaknienajejzáklade,atedažalobanebolapodanádôvodneažiadnydôvodhodnýosobitnéhozreteľa
nie je v posudzovanom prípade daný. Ešte v roku 2022 im bola doručená výzva na vrátenie kúpnej ceny
od druhého solidárne oprávneného veriteľa J. B. a opätovne bola od J. B. doručená ďalšia výzva na
vrátenie kúpnej ceny v marci 2024, pričom v tejto výzve odkazuje na výzvu z roku 2022. S poukazom na

znenie § 513 Občianskeho zákonníka sa teda žiadny ďalší solidárny veriteľ nemôže úspešne domáhať
plnenia od žalovaných, nakoľko právo predstihu, ktoré realizoval J. B. hmotnoprávnym úkonom výzvy
účinnej jej doručením konzumuje právo ostatných solidárnych veriteľov, a to bez ohľadu na to, či tento
veriteľ už nárok uplatnil súdnou cestou. Žalobkyňa sama právo prednosti nevyužila, žalovaných nikdy
o vrátenie kúpnej ceny nežiadala, a až doručením žaloby žalovaným, k čomu došlo v októbri 2024, sa

títo dozvedeli, že vrátenia kúpnej ceny sa domáha aj žalobkyňa. Žalobkyňa teda požiadala žalovaných
o vrátenie kúpnej ceny až v čase, keď kúpna cena už bola vrátená, a teda je zrejmé, že žaloba bola
podaná nedôvodne. Žalobkyňa v súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy vyvolala tri súdne konania
sp.zn.RK-10C/1/2023, 5C/16/2024 a 12C/15/2024 a ani pred podaním jednej z týchto žalôb neoslovila
žalovaných so žiadnou výzvou či návrhom na riešenie situácie a v konečnom dôsledku všetky tri žaloby

zobrala späť. Žalobkyňa teda zavinila zastavenie konania a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania mal súd postupovať podľa § 256 CSP. V danom prípade neboli žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, a pokiaľ súd tento vzhliadol v ustanovení článku III. ods. 5 predloženej dohody strán
o urovnaní, takýto záver súdu je nesprávny a nemá opodstatnenie. Strany k dohode u urovnaní samy
rozhodli, že otázka trov nebude predmetom dohody. Tento fakt potvrdila aj samotná žalobkyňa, ktorá

v späťvzatí žaloby primárne žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania. Ak teda samotné strany
dohody žiadajú súd, aby im priznal náhradu trov konania, je tým nepriamo potvrdené, že predmetom
dohody o urovnaní otázka náhrady trov konania nebola. Súd predmetné ustanovenie dohody o urovnaní
vyložil nesprávne v rozpore s tým, čo samotní účastníci dohody zamýšľali a čo samotní účastníci dohody
svojimi úkonmi po uzatvorení dohody o urovnaní potvrdili. Moderačné právo, ktoré súd použil ako

výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok konania použil nesprávne,
nakoľkodôvodyhodnéosobitnéhozreteľanepriznanímnáhradytrovžalovanýmprispäťvzatínedôvodne
podanej žaloby neboli dané. Navrhujú rozhodnutie zmeniť tak, že žalovaným bude priznaný nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% vrátane trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.01.2025, č.k. 7Co/178/2024-163, uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II. zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku I. zostalo nedotknuté. V odôvodnení uviedol, že zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolozastavené. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Ak sa zoberie žaloba
späť pre správanie žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania,
pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Záver o tom, že sú splnené predpoklady na náhradu trov

konania, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. §
257 CSP. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a je nutné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257
CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a
pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho

prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom. Ak súd má v úmysle použiť
moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu
vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je
potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by

sa to dozvedela až z rozhodnutia (6Cdo/158/2020). Súd prvej inštancie neskúmal podanie dôvodnosti
žaloby s poukazom na ustanovenia § 513 OZU ako to žalovaní namietali už vo vyjadrení k žalobe. Súd
prvej inštancie nesprávne z článku III. bod 5 Dohody o urovnaní vyvodil, že sú dané dôvody osobitného
zreteľa, keď strany sa mali dohodnúť, že týmto sú urovnané všetky ich nároky, avšak z tohto ustanovenia
nevyplýva, že týmito nárokmi mal byť aj nárok na náhradu trov konania v spornom konaní. Ako správne

žalovaní v odvolaní poukazovali, aj samotná žalobkyňa uvedené nepovažovala za dojednané, keď v
návrhu na späťvzatie žaloby sama navrhovala, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania
prípadne, aby nebol priznaný nárok na náhradu trov konania žiadnej sporovej strane. Úlohou súdu prvej
inštancie v novom konaní bude zaoberať sa dôvodnosťou podania žaloby s poukazom na § 513 OZ a
na tvrdenia žalovaných jednak vo vyjadrení k žalobe, v samotnom odvolaní a opätovne posúdi danosť

dôvodov osobitného zreteľa na priznanie/nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak strana procesne zavinila
zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 391 ods. 2 CSP Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 396 ods. 1 CSP Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 396 ods. 3 CSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

7. Konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, pričom žalobkyňa zobrala žalobu späť
z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k plneniu žalovanej sumy a dňa 23.10.2024 bola uzatvorená aj

Dohoda o urovnaní.

8. Civilný sporový poriadok ako rozhodujúce východisko pri náhrade trov konania stanovuje princíp
úspechu, ktorý môže byť buď úplný alebo čiastočný. Uvedená základná zásada (tzv. zásada úspechu
vo veci) je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti

za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná
nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Vo vzťahu k zastaveniu konania (t. j. skončenia konania
bez meritórneho rozhodnutia) platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Pojem procesné zavinenie použitý v ust. § 256 CSP sa posudzujevýlučne z procesného hľadiska. Do úvahy sa berie procesné hľadisko, nie vecná správnosť, či
opodstatnenosť žalobného návrhu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcou skutočnosťou na posúdenie tejto zodpovednosti je tá, ktorá vznikla po začatí

konania. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napríklad odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z
toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. V prípade, ak jedna procesná strana
zaviní, že konanie muselo byť zastavené, a teda vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Teda rozhodujúcou skutočnosťou je
z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí žaloby, že žalovaná strana plnila to,

čoho sa žalobca domáhal a z tohto dôvodu zobral žalobu späť.

9. Žalovaní od počiatku nesúhlasili s uplatneným nárokom a aktívne sa proti nemu bránili argumentujúc
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v zmysle ust. § 513 OZ. V súlade s ust. § § 513 OZ
v sporoch s inými osobami ohľadom spoločnej veci má každý z veriteľov svoje samostatné právo na
uplatnenej pohľadávky a nezávisle na ostatných ju môže uplatniť žalobou na súde, avšak len do doby,

než sa urobilo tzv. právo prevencie, t.j. než dôjde dlžníkovi prejav vôle veriteľa, aby mu bolo plnené.
Potom, čo jeden zo solidárnych veriteľov požiada o plnenie, nemôže už iný veriteľ požadovať od dlžníka
plnenie a dlžník nie je ani oprávnený mu plniť. Veriteľ, ktorý uplatnil právo prevencie, sa tak stáva jediným
veriteľom a ostatní veritelia strácajú právo pohľadávku uplatniť, aj keď nebola splnená. Následne, ešte
pred doručením žaloby žalovaným, žalovaní plnili druhému zo solidárnych veriteľov. Teda žalobkyňa

sa nedomohla žalobou uplatneného nároku. Žalovaní neplnili uplatnenú pohľadávku žalobkyni. Táto sa
svojej „časti“ pohľadávky mohla domáhať už len voči druhému solidárnemu veriteľovi. Za uvedené však
nemôžu niesť zodpovednosť žalovaní. Jedná sa o vzájomný vzťah solidárnych veriteľov. Z určujúceho
hľadiska, ktorým je procesné zavinenie, nemožno žalovaných brať na zodpovednosť za zastavenie
konania. Jedine žalobkyňa je zodpovedná za to, že si uplatnila pohľadávku v dobe, keď už stratila právo

na jej uplatnenie.

10. Zákonná dikcia ust. § 257 CSP vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu splnenie
dvoch podmienok, a to musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí
ísť o výnimočnosť okolností, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia.

Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť
dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových
či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného
oprávnenia súdu v zmysle ust. § 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.
V prejednávanom spore nie sú splnené predpoklady na aplikáciu citovaného ustanovenia. Nejedná

sa o špecifický druh konania, ktorý by svojim charakterom odôvodňoval použitie tohto ustanovenia
(napr. vyporiadanie BSM, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pod.). Za špecifikum
nemožno považovať ani uzatvorenie Dohody o urovnaní, ktorej obsah sa nedotýka nároku na náhradu
trov konania v tomto spore. V tomto smere je súd viazaný aj právnym názorom odvolacieho súdu,
sktorýmsasúdstotožňuje.Predmetnýčl.III.Bod5.Dohodysanedotýkanárokunanáhradutrovkonania

v tomto konaní, čo nepriamo potvrdili svojim prejavom vôle (v späťvzatí a odvolaní) aj strany sporu.
Predmetom vyporiadania boli nároky z titulu odstúpenia do kúpnej zmluvy, resp. iné nároky, ktoré by
vznikli v budúcnosti, nie však nároky z titulu podanej žaloby. Čo sa týka sociálnych aspektov, žalobkyňa
síce bola oslobodená od súdnych poplatkov v rozsahu 90 %, avšak uvedené sa dotýka len súdnych
poplatkov, nie samotného nároku na náhradu trov konania. Navyše svoju nepriaznivú sociálnu situáciu

žalobkyňa ani netvrdila. K podanému odvolaniu a argumentácii žalovaných sa vôbec nevyjadrila.

11. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania je potrebné pričítať
žalobkyni a nárok na náhradu trov konania svedčí žalovaným. O výške náhrady trov konania, a to ako
pred súdom prvej inštancie tak aj pred odvolacím súdom, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.