Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. august 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22C/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321203724
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2321203724.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobkyne: L. U. C.,

U.. XX.X.XXXX, R. R.-A., proti žalovaným: 1. D. U., U.. X.X.XXXX, R. E. XXXX/XX, E., zastúpený: JUDr.
Lucia Gašpieriková, advokátka, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, 2. Q. L., U.. XX.X.XXXX, R. G. XXX,
zastúpený: JUDr. Miloslav Tóth, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa o určenie, že nehnuteľnosti
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., evidované na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, a to:
- stavba - budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX,

- parcela registra „C“ č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 717 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X záhrada o výmere 681 m2,
- parcela registra „C“ č. XXXX/X záhrada o výmere 200 m2,
v podiele 1-ica k celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.9.2021 domáhal, aby súd určil, že
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Galanta, obec E., katastrálne územie E., evidované na LV č.

XXXX, vedené Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, a to:
- stavba so súpis. č. XXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: budova, postavená na pozemku parc.
reg. „C", parc. č. XXXX,
- pozemok parc. reg. „C", parc. č. XXXX o výmere 717 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok parc. reg. „C", parc. č. XXXX/X o výmere 681 m2, druh pozemku: záhrada,
- pozemok parc. reg. „C", parc. č. XXXX/X o výmere 200 m2, druh pozemku: záhrada,
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a

žalovaného 1/ (ďalej aj sporné nehnuteľnosti).

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia. Manželstvo bolo uzatvorené
dňa XX.XX.XXXX, pričom na tunajšom súde je vedené pod sp.zn. 22P/79/2019 konanie o rozvod
manželstva. Dňa 20.3.2017 bola medzi G. H. ako predávajúcou a výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
špecifikovaných v bode 1. a žalovanými ako kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe predmetnej zmluvy

žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1., každý vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1-ica k celku. Vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa
20.3.2017 pod H.-XXXX/XXXX. Kúpnu zmluvu uzatvoril žalovaný 1/ počas trvania manželstva so
žalobkyňou. Svoj osobný stav uviedol aj do kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastníckypodiel o veľkosti 1 k celku k sporným nehnuteľnostiam počas manželstva so žalobkyňou, z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2.1. Následne bola dňa 3.10.2018 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim
uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam (spoluvlastnícky podiel 1-ica k celku), t.j. žalovaný 2/ sa stal výlučným
vlastníkom nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
4.10.2018 pod H.-XXXX/XXXX. Kúpna zmluva bola uzatvorená počas trvania manželstva žalobkyne

a žalovaného 1/ a na jej základe bol prevedený majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného 1/ na tretiu osobu, žalovaného 2/, bez súhlasu žalobkyne ako manželky, ktorej
súhlassapodľa§145ods.1Občianskehozákonníkavyžaduje.Žalobkyňauviedla,ženikdyžalovanému
1/ neudelila súhlas na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to ani konkludentne.

2.2. Žalobkyňa podaním zo dňa 27.9.2021 namietla relatívnu neplatnosť právneho úkonu - kúpnej

zmluvy špecifikovanej v predchádzajúcom bode voči žalovaným 1/ a 2/, pričom toto podanie adresované
žalovanému 1/ bolo uložené na pošte v E. dňa 28.9.2021 z dôvodu, že adresát nebol nezastihnutý.
Podanie o namietnutí relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo žalovanému 2/ doručené dňa
28.9.2021. Dňom 28.9.2021 sa podanie - namietnutie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, dostalo
do dispozičnej sféry žalovaných, v dôsledku čoho sa žalobkyňa úspešne dovolala relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy voči všetkých zmluvným stranám, a preto je kúpna zmluva neplatná.

2.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v auguste 2018 spolu s vtedy maloletými deťmi odišla zo spoločnej
domácnosti. V dôsledku dlho pretrvávajúcich problémov v manželstve podal žalovaný 1/ na súd návrh
na rozvod manželstva.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že by žalobkyňa o právnom úkone
nemala vedomosť a že by s prevodom predmetných nehnuteľností nesúhlasila. Taktiež uviedol, že
predmetnénehnuteľnostinebolinikdyvBSM.Zuvedenéhodôvodupretonikdynebolanipotrebnýsúhlas
žalobkyne k disponovaniu s týmito nehnuteľnosťami, no napriek tomu žalobkyňa tento súhlas dala.

3.1. Žalovaný ďalej uviedol, že zásielku A. XXXXXXXXXSK, ktorou žalobkyňa právny úkon namietala,
nikdy neobdržal, a nikdy neobdržal informáciu pošty o tom, že daná zásielka je uložená na pošte E.,
t.j. nebol mu doručený žltý lístok. Námietka právneho úkonu sa mu teda nikdy nedostala do dispozičnej
sféry. Bez ohľadu na uvedené, z predložených podacích lístkov a potvrdení o doručení vyplýva, že

úložná lehota na prevzatie zásielky uplynula dňa 18.10.2021 (teda po 5.10.2021, ktorý je posledným
dňom v rámci premlčania-keďže vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
3.10.2018 v jeho prospech, správa katastra povolila dňa 4.10.2018), t.j. deň 18.10.2021 bol posledným
dňom lehoty, kedy sa mohol s obsahom zásielky oboznámiť a reálne si ju aj prevziať. Posledný deň v
rámci tejto lehoty je preto nutné eventuálne považovať za deň, v ktorom sa zásielka dostala do sféry

jeho poznania či disponovania a nie prvý deň uloženia. V opačnom prípade, t.j. v prípade, ak by sa
zásielka považovala za doručenú už dňa 28.9.2021, z dôvodu, že v tento deň sa zásielka dostala do
jeho dispozičnej sféry, postrádal by sa zmysel úložnej lehoty ako taký, ktorej dĺžku navyše určuje sám
odosielateľ pri odovzdávaní zásielky na prepravu. T.j. bolo vecou žalobkyne určiť kratšiu lehotu na
prevzatie zásielky, byť obozretnou a zásielku doručiť včas, najmä ak išlo o námietku k právnemu úkonu,

ktorej sa končí všeobecná premlčacia lehota v čase odosielania na prepravu. Žalovaný 1/ namietal
premlčanie relatívnej neplatnosti, ktorá je 3 roky od právneho úkonu od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo
dňa 3.10.2018. Žalovaný 1/ uviedol, že žaloba mu bola doručená dňa 5.11.2021, kedy sa mu dostalo do
sféry dispozície aj namietanie relatívnej neplatnosti.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že má za to, že riadne nadobudol vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam. Pred uzavretím kúpnej zmluvy z 3.10.2018 mu žalovaný 1/ uviedol, že on so
svojou manželkou (žalobkyňou) nutne potrebujú finančné prostriedky, v dôsledku čoho súhlasil s kúpou
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k celku na sporných nehnuteľnostiach. O predmetnom predaji
mala vedomosť aj žalobkyňa, pričom žalobkyňa mu žiadne svoje námietky voči tejto kúpe neuviedla.

5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podaním zo dňa 27.9.2021 namietla relatívnu neplatnosť právneho
úkonu voči obom žalovaným, pričom toto podanie adresované žalovanému 1/ bolo uložené na pošte
v Sládkovičove dňa 28.9.2021 z dôvodu, že adresát bol nezastihnutý. Podanie o namietnutí relatívnejneplatnosti právneho úkonu bolo žalovanému 2/ doručené dňa 28.9.2021. Dňom 28.9.2021 sa podanie -
namietnutie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, dostalo do dispozičnej sféry žalovaných, v dôsledku
čohosaúspešnedovolalarelatívnejneplatnostikúpnejzmluvyzodňa3.10.2018vočivšetkýmzmluvným

stranám.Žalobkyňapoukázalanato,žeuplatnenierelatívnejneplatnostisastaneperfektným,keďprejav
vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde účastníkovi
právneho úkonu. Prejav vôle dôjde adresátovi hneď, ako sa ocitne vo sfére jeho dispozície. Tým sa
rozumie, že adresát nadobudol konkrétnu možnosť zoznámiť sa s obsahom prejavu vôle, napríklad
doručením tohto prejavu vôle formou listu do poštovej schránky adresáta alebo oznámením o uložení

zásielky na pošte. § 45 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby sa adresát zároveň s obsahom prejavu
vôle oboznámil.

5.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM, o ich prevode nemala vedomosť
a súhlas s prevodom ani nikdy neudelila, pretože v čase prevodu nehnuteľností už so žalovaným 1/
nebývala v spoločnej domácnosti, bývala už vo svojom byte v R. a keďže mali veľmi zlé vzťahy, ktoré

pretrvávajú,vôbecspolunekomunikovali,atedasúhlasnemohlaudeliťanikonkludentne.Niejepravdou,
že by žalovaný 1/ previedol nehnuteľnosti z dôvodu, že by nutne potreboval finančné prostriedky.
Žalovaný 1/ nemal núdzu o peniaze, žije luxusným spôsobom života, vozí sa na drahých autách, chodí
na množstvo luxusných dovoleniek. Dôvodom prevodu sporných nehnuteľností bolo to, že sa v auguste
2018 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a žalovaný 1/ sa po jej odchode začal účelovo zbavovať ich

majetku patriaceho do BSM.

5.2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný 1/ si vo svojich vyjadreniach neustále odporuje, keď na jednej strane
tvrdí, že sporné nehnuteľnosti patrili do jeho výlučného vlastníctva a tak sa nevyžadoval na ich prevod
jej súhlas a na druhej strane uvádza, že mala vedomosť a súhlasila s prevodom, pretože spolu so

žalovaným 1/ oslovili žalovaného 2/ na odkúpenie sporných nehnuteľností z dôvodu, že obaja mali dlh
zo zmluvy o pôžičke voči p. D. a tento museli splatiť. Predmetná pôžička však nepatrila do BSM, ale išlo
výlučne o dlh žalovaného 1/, pretože na zmluve o pôžičke je ako dlžník uvedený len žalovaný 1/, pričom
do BSM by mohla spadať len vec, ktorú by žalovaný 1/ nadobudol za prostriedky z pôžičky.

5.3 Žalobkyňa poukazovala na výpoveď žalovaného 1/, ktorý nevedel uviesť deň ani mesiac údajného
stretnutia. Žalovaný nevedel uviesť žiadne detaily stretnutia, kto, za akých podmienok mal navrhnúť
predaj spornej nehnuteľnosti, nepreukázal svoje tvrdenie o opakovanom udelení súhlasu žalobkyňou
v septembri. Žalobkyňa poukazovala na to, že svedkovia neuviedli žiadne detaily údajného stretnutia.
Svedkovia a žalovaný 1/ použili pri svojich výpovediach rovnaké slová a vetné konštrukcie na opísanie

súhlasu žalobkyne s predajom spornej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ a svedkovia si presne pamätali iba
pre žalovaného 1/ podstatné skutočnosti - kto bol na údajnom stretnutí prítomní, ako presne žalobkyňa
navrhla predaj spornej nehnuteľnosti a dokonca aj jej motiváciu - prečo to navrhovala. Žalovaný 1/
vypovedal, že údajne stretnutie sa malo uskutočniť v altánku, ktorý sa nachádza pri garáži. Svedok p.
T. naopak uviedol miesto konania údajného stretnutia terasu, ktorá sa nachádza zo zadnej strany vedľa

domu. Podľa jeho slov na terasu sa možno dostať z dvora alebo z garáže. Zároveň uviedol, že terasa je
za garážou vedľa domu. Svedok p. D. uviedol miesto konania údajného stretnutia terasu za garážou, z
ulice, z hlavného vchodu do domu. Žalovaný 1/ a svedkovia sa teda nevedia zhodnúť ani len na tom, kde
sa malo údajné stretnutie uskutočniť. Žalobkyňa uviedla, že sa javí, že svedkovia a žalovaný 1/ boli na
svoje výpovede vopred pripravení a pri ich príprave spolupracovali na ich zosúladení. Rovnako spoločná

účasť žalovaných a svedka p. T. vo viacerých súdnych konaniach nepodporuje dôveryhodnosť ich
výpovedi. Uvedené podporuje tvrdenie o ich spoločnej príprave na výpoveď a spoluprácu na zosúladení
jednotlivých výpovedí.

5.4 Žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaných a svedkov o existencii údajnej zmluvy o pôžičke považuje

za účelovo vykonštruované, ktoré rozporuje v celom rozsahu. V auguste v roku 2018, keď mal svedok
p. D., v postavení veriteľa, požiadať žalovaného 1/, v postavení dlžníka, o vrátenie údajnej pôžičky, tak
žalovaný 1/ mal na bankovom účte dostatok finančných prostriedkov na jej vrátenie. Nepotreboval teda
predať spornú nehnuteľnosť, tak ako sa to snaží prezentovať aj spolu so svedkami. Zmluva o pôžičke
je tzv. reálnym kontraktom. V prejednávanej veci skutočnosť poskytnutia pôžičky žalovaný 1/ žiadnym

spôsobom doposiaľ nepreukázal.

6. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že je pravdou, že on a žalobkyňa oslovili žalovaného 2/ s tým, aby od neho
odkúpil sporné nehnuteľnosti, pretože veriteľ - p. D. žiadal od manželov U. vrátenie pôžičky, ktorú imposkytol dňa 26.11.2012. Žalovaný 2/ ako podielový spoluvlastník so zákonným predkupným právom s
prevodom sporných nehnuteľností v jeho prospech súhlasil, pričom sa dohodli na kúpnej cene 60.000
eur. K vyplateniu tejto kúpnej ceny prišlo dňa 11.10.2018. Žalovaný 1/ uviedol, že v tento deň obdržal túto

sumu na svoj účet. Z vyplatenej kúpnej ceny za prevod sporných nehnuteľností vyplatil dňa 12.10.2018
na účet manželov D.U. sumu 60.000 eur. Napriek tomu, že sporné nehnuteľnosti neboli súčasťou BSM,
žalobkyňa o právnom úkone - kúpe nehnuteľností od predávajúcej H. do podielového spoluvlastníctva
a následnom predaji podielu na žalovaného 2/ mala vedomosť, pretože manželia U. potrebovali vyplatiť
splatnú pôžičku veriteľovi G. D., čo bolo teda aj v záujme žalobkyne.

6.1. K vyjadreniu žalobkyni, že pre doručenie je rozhodujúci prvý deň uloženia zásielky, nie posledný,
pretože potom by tieto zásielky nikdy nemuseli byť doručené, žalovaný 1/ uviedol, že práve posledný
deň je dňom, kedy sa zásielka najneskoršie považuje za doručenú adresátovi, pretože adresát zásielky
môže byť reálne odcestovaný alebo z iných časových dôvodov túto objektívne prevziať nemôže. Ak však
zásielku preberie niektorý deň v odbernej lehote, platí, že zásielka je doručená dňom reálneho prevzatia

poštovej zásielky (a nie prvým dňom uloženia zásielky na pošte z dôvodu neúspešného pokusu o
doručenie zásielky). Uvedeným spôsobom by adresát mohol zmeškať lehotu (na vyjadrenie, na podanie
opravného prostriedku, na vykonanie nejakého úkonu). Mohlo by prísť k situácii, kedy by adresátovi
zásielky zaniklo právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré sa mu doručuje, ak je možné
podať opravný prostriedok v lehote 3 dní. Žalovaný 1/ uviedol, že tento názor vychádza z judikatúry,

ktorá sa viaže k posudzovaniu doručovania ponuky/oferty a nie k doručeniu jednostranného právneho
úkonu- námietke relatívnej neplatnosti.

6.2. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa s prevodom sporných nehnuteľností súhlasila. Túto
skutočnosť potvrdil žalovaný 1/ ako aj svedok T. a D.. Žalobkyňa definovala predmet prevodu (ako

nehnuteľnosti-G.), definovala minimálnu kúpnu cenu (nakoľko reagovala v nadväznosti na výzvu svedka
p. D. na vrátenie bezúročnej pôžičky, ktorá bola vo výške 60.000 eur, čím udelila súhlas na minimálnu
výšku kúpnej ceny). Bolo zrejmé, že žalovaný 1/ je spoluvlastníkom a pri prevode nehnuteľností bolo
nevyhnutné ponúknuť nehnuteľnosti druhému podielovému spoluvlastníkovi.

6.3. Žalovaný 1/ uviedol, že pokiaľ ide o opakovaný súhlas žalobkyne s prevodom, ktorý mal byť daný
neskôr, tento bol preukázaný výpoveďou žalovaného 1/. Obrana žalobkyne, že spolu po auguste 2018
nekomunikovalijevyvrátenápodanímžalobkynevinejveci,atoodvolanímvovecivedenejnaOkresnom
súde Bratislava II sp.zn. XXPc/X/XXXX, v ktorom žalobkyňa uviedla, že sa manželia v čase 9/2018
dohodli, že si doprajú čas na rozmyslenie a že od 8/2018 do 3/2019 sa so žalovaným 1/ pokúšala nejako

dohodnúť. Komunikáciu preukazujú pohyby na účte žalovaného 1/, ktorý dcére žalobkyne zasielal na jej
účetfinancieod8/2018do2/2020,akoajvyjadreniežalobkynenapojednávaníkonanomdňa11.12.2019
v rozvodom konaní, kde žalobkyňa nesúhlasila s rozvodom a uviedla, že potom ako odišla zo spoločnej
domácnosti, spolu komunikovali, veľa si volali.

6.4. Žalovaný 1/ uviedol, že nesúhlasí s hodnotením dôveryhodnosti svedkov a žalovaného 1/ a 2/ a
nesúhlasí s hodnotením použitých rovnakých viet, slov, či vetných konštrukcií a tvrdenia o možnom
ovplyvňovaní a dohadovaní sú len v rovine domnienok. Je absurdné poukazovať na slovník cudzích slov
či krátky slovník slovenského jazyka a v prípade ak sa slovo, či slovné spojenie nezhoduje s významom
tam uvedeným, hodnotiť vypovedajúceho človeka tak, že tento sa mýli alebo dokonca klame. Svedkovia

a žalovaný 1/ jednoznačne uviedli, kde sa realizovalo stretnutie - za garážou z hlavnej ulice. Či je to
už prístrešok, terasa alebo altánok je irelevantné z hľadiska preukazovania, že k takémuto stretnutiu
na nehnuteľnosti žalovaného 1/ došlo, keďže slovné pomenovanie miesta stretnutia je na subjektívnom
uvážení svedka, či strany sporu. Pokiaľ žalobkyňa uvádza iné súdne konania, v ktorých majú uvedené
osoby procesne figurovať, tieto skutočnosti bližšie nekonkretizuje ani nepreukazuje.

7. Žalovaný 2/ v konaní ďalej uviedol, že udelenie súhlasu žalobkyne s predajom nehnuteľností bolo v
konaní preukázané výpoveďami žalovaného 1/ ako aj svedkov D. a T..

8. Na pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že s exmanželom nebola v kontakte, s p. L.

tiež nie, zistila to úplne náhodou po tom, ako sa začal zisťovať stav majetku. Súhlas určite neudelila,
keďže ani neboli v kontakte, kvôli dôležitejším veciam neboli v kontakte. Spoločnú domácnosť so
žalovaným 1/ opustila v auguste 2018. Pána D. videla 2x v živote. O pôžičku ho určite nepožiadala.9. Na pojednávaní bol vypočutý žalovaný 1/, ktorý uviedol, že žalobkyňa vedela o tom, že majú pôžičku
v sume 60 000 eur od p. G. D., pretože peniaze si na ich vysoký životný štandard museli požičiavať
veľmi často. Pôžičku si od neho brali, resp. bral v roku 2012 v sume 60 000 eur, splatnosť pôžičky bola

nejak v roku 2017. V lete 2018, bolo teplo, sedeli v altánku, mu volal p. D., či sa môže zastaviť. P. D.
prišiel, v tom čase sa tam nachádzal p. T., on a jeho manželka. Prišiel mu povedať, že by potreboval
vrátiť peniaze, na čo ako 4 sedeli, tak jeho manželka povedala, že áno, treba to vrátiť a navrhla, aby
predali motorest, lebo aj tak je s ním problém, neustále sa tam menia nájomníci a bola to zlá kúpa.
Vtedy si uvedomil, že je to fajn nápad, zbavili by sa motorestu a vyrovnali by pôžičku. Oslovil p. L. ako

spoločníka, na čo mu on povedal, že je ochotný mu pomôcť s odkúpením motorestu, ale nemôže mu dať
plnú sumu, lebo motorest nebola dobrá kúpa, ale je im ochotný za motorest zaplatiť cca 60 000 eur s
tým, že ak by v budúcnosti predal motorest, tak by im doplatil tých 20 000 eur, o ktorých im dal menej. Na
jeseň vtedy ešte jeho manželka bola za ním, hľadali si znova k sebe cestu, kde túto skutočnosť povedal
a súhlasila s tým. Následne motorest predal p. L.. S tým, že pokiaľ ho predá za sumu, za ktorú ho
kúpili, tak doplatí tých 20 000 eur, o ktoré ho predali lacnejšie. Sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá

výlučnezjehoprostriedkov,pretožalobkyňanebolazmluvnoustranoukúpnejzmluvy.Momentálnenemá
ako preukázať, že nehnuteľnosť kúpil výlučne z jeho prostriedkov nepatriacich do BSM, lebo tu nemá
podklady. Keďže tu nemá podklady, nebude sa k veci vyjadrovať. Samozrejme vie to pripraviť, ak by to
bolo dôležité. Žalovaný 1/ uviedol, že sama žalobkyňa mu navrhla pred zúčastnenými, že ten motorest
treba predať a že treba vyplatiť p. D.. Mysleli si v tom čase, že ten motorest predajú drahšie. On s jeho

manželkou si mysleli, že ten motorest predajú za vyššiu sumu ako 60 000, v tom čase ešte nevedeli, že
ho predajú p. L. a mysleli si, že zvyšnú časť si nechajú. Po tom stretnutí hľadali kupcu, on hľadal kupcu,
oslovil p. L., že či by neodkúpil tú časť on, na čo mu povedal, že on by to mohol odkúpiť, ale nevie mu dať
ani toľko peňazí, aká bola pôvodná kúpna cena, tak sa dohodli, že to od neho odkúpi za tých 60 000 eur,
aby mohol vrátiť p. D. pôžičku. Pred podpisom zmluvy sa snažil nájsť kupcu cez realitnú kanceláriu OB

real. Po spoločnej dohode, on navrhol, že sa motorest predá p. L., vedela o tom aj jeho manželka, že v
najhoršom prípade, ak to nebude vedieť predať drahšie, tak to ponúkne p. L.. Nevie kedy to p. L. navrhol.
Žalobkyňa mu dala súhlas k predaju motorestu v tom altánku a potom to bolo ešte raz, to bolo nejak v
septembri, kedy prišla sama za ním a povedala mu, že jasné, treba to predať, dávam ti k tomu súhlas.

10. Na pojednávaní bol vypočutý žalovaný 2/, ktorý uviedol, že žalovaný 1/ ho vyhľadal, vtedy sa dohodli,
že mu ide pomôcť, lebo on potreboval peniaze, nepovedal, že na čo, tak sa dohodli na sume 60 000 eur.
Bankovým prevodom to vyplatil a to bolo všetko. Ústne sa dohodli, že keď predá, čo nevie predať, lebo je
tam blokácia, že keď predá výhodne, tak doplatí. Kupcu mali už dvakrát, ale nevedel to predať. Myslí, že
nikto nebol prítomný vtedy keď ho žalovaný 1/ oslovil s možnosťou kúpy jeho podielu. Nevie sa vyjadriť k

tomu, či žalobkyňa vedela, že žalovaný 1/ podiel prevádza na neho, ale zmluvy sú v spise, tak asi vedela.

11. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý Q. T., ktorý uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ spolu kúpili tú
nehnuteľnosť, to vie, potom žalovaný 1/ predal svoj podiel žalovanému 2/, lebo si musel uhradiť, čo mali
dlhy, čo si požičal od p. D. peniaze. Raz bol v lete u nich, v lete 2018, na terase, kedy si p. D. prišiel pýtať

peniaze od manželov U., vtedy žalobkyňa navrhla, nech sa predá motorest. Nech žalovaný 2/ vyplatí
žalovaného 1/. Oni sa tam dohodli, žalovaný 2/ dal dokopy peniaze a odkúpil podiel od žalovaného 1/.
Žalobkyňa povedala, nech to predá, lebo to nebola dobrá kúpa zo strany žalovaného 1/. Dohodli sa na
tom, že žalovaný 1/ predá svoj podiel žalovanému 2/ a z toho vráti pôžičku p. D., dohodli sa tak p. U.,
p. U. a p. D.. Presne si to nepamätá, je to 6 rokov, vie, že sa dohodli, že to predá a z toho sa vyplatí

ten 60 000 dlh, ale či sa dohodli na kúpnej cene a na akej, nevie, nechce povedať niečo, čo tak nebolo.
Stretnutie sa uskutočnilo na terase vedľa domu. Terasa je zo zadnej strany vedľa domu. Na terasu sa
môže ísť z dvora alebo garáže, terasa je za garážou vedľa domu.

12. Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý pán G. D., ktorý uviedol, že v roku 2012 požičal p. U.

nejaké peniaze, ktoré potom v roku 2018 pýtal naspäť, zastavil sa u neho doma, stretli sa u neho na
terase a povedal mu, že by tie peniaze potreboval naspäť. Okrem neho tam bol žalovaný 1/, jeho bývalá
manželka a svedok, čo tu bol pred tým, p. T.. Dohodli sa, spolu sa rozprávali všetci 4, že predajú motorest
a z toho ho vyplatia. Terasa, na ktorej boli je za garážou. Myslí, že sú tam dve garáže. Stretnutie mali
na terase za garážou, z ulice, z hlavného vchodu do domu. Že sa predá motorest uviedla žalobkyňa.

Peniaze vtedy dal žalovanému 1/ v hotovosti, ale bavili sa spolu, že sa predá ten motorest a že neni
problém to vrátiť. Svedok ďalej uviedol, že sa nebavili o konkrétnej sume, za ktorú sa predá motorest,
ale že to pokryje jeho pôžičku. O konkrétnej sume sa nebavili, bolo mu jasné, že motorest je určite drahšíako nejaká pôžička. E. D. je jeho manželka, manželka má účet, on v tej dobe osobný účet nemal. Takže
môže povedať, že majú spoločný účet.

13. Na pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá pani C. W., ktorá podľa informácie Slovenskej pošty,
a.s. doručovala zásielku A.. Svedkyňa uviedla, že vie uviesť iba to, že doručovanie prebieha tak, že ak
tam dotyčný nebýva, alebo sa doma nenachádza, vypíšu žltý lístok a to hodia do schránky. Uviedla,
že nevie či v prípade predmetnej zásielky išlo o opakovanú zásielku. Ak ide o opakovanú zásielku, tak
sa vypíše modrý lístok, druhý deň sa potom vypíše žltý lístok a vypíše sa úložná doba. Ak nejde o

opakovanú zásielku, tak sa dáva hneď žltý lístok. Uviedla, že nehnuteľnosť na E., E. mala dve schránky,
na jednej nie je meno, na druhej je meno p. U., do tej sa hádzala stále jeho pošta, čo mal na svoje meno.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami,
predloženými listinnými dôkazmi, obrazovými záznamami, výsluchmi strán sporu a svedkov a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

15. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX.

16. Z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom pre kat.úz. E. vyplýva,
že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nasledovných nehnuteľností:

- stavby - budovy so súpisným číslom XXX, postavenej na C KN parc.č. XXXX,
- parcely registra „C" č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 717 m2,
- parcely registra „C" č. XXXX/X záhrada o výmere 681 m2,
- parcely registra „C" č. XXXX/X záhrada o výmere 200 m2.
Z LV vyplýva, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe dvoch kúpnych zmlúv, a to

na základe vkladu povoleného dňa 20.3.2017 pod H. XXXX/XXXX a na základe vkladu povoleného dňa
4.10.2018 pod H. XXXX/XXXX.

17. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.3.2017 medzi G. H. ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako
kupujúcimi vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli každý podiel 1-ice k celku k sporným nehnuteľnostiam

špecifikovaným v predchádzajúcom bode za kúpnu cenu 160.000 eur.

18. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.10.2018 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným
2/ ako kupujúcim vyplýva, že žalovaný 1/ previedol na žalovaného 2/ vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, a to v podiele 1-ica k celku za kúpnu cenu 60.000 eur.

19. Z listov označených ako námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho
zákonníka zo dňa 27.9.2021, ktoré adresovala žalobkyňa žalovanému 1/ ako aj žalovanému 2/ vyplýva,
že žalobkyňa sa predmetnými listami dovolávala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy špecifikovanej v
bode 18. odôvodnenia z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania BSM a teda

tieto patria do BSM. Žalobkyňa uviedla, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená bez jej súhlasu a
z uvedeného dôvodu sa dovoláva jej neplatnosti.

20. Z podacieho lístku č. A. vyplýva, že žalobkyňa podala na pošte Bratislava 216 zásielku určenú
žalovanému 1/ dňa 27.9.2021. Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. vyplýva, že predmetná zásielka bola

prevzatá na doručenie a uložená na pošte E. dňa 28.9.2021 z dôvodu, že adresát nebol zastihnutý.

21. Z podacieho lístku č. A. vyplýva, že žalobkyňa podala na pošte Bratislava 216 zásielku určenú
žalovanému 2/ dňa 27.9.2021. Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. vyplýva, že predmetná zásielka bola
žalovanému 2/ doručená dňa 28.9.2021.

22. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 26.11.2012 medzi G. D. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako
dlžníkom vyplýva, že veriteľ požičal žalovanému 1/ sumu 60.000 eur, k odovzdaniu ktorej došlo pred
podpisom zmluvy. Žalovaný 1/ sa v zmluve zaviazal pôžičku vrátiť do 31.12.2017.

23. Z detailu pohybu na účte žalovaného 1/ vedeného v F. banke, a.s. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX
bola na tento účet prijatá platba vo výške 60.000 eur od Q. L., pričom v informácii pre príjemcu bolo
uvedené: KZ motorest.24. Z detailu pohybu na účte žalovaného 1/ vedeného v F. banke, a.s. vyplýva, že dňa 12.10.2018 bola
z tohto účtu odoslaná platba vo výške 60.000 eur, pričom ako prijímateľ je uvedená E. D. a v informácii
pre príjemcu bolo uvedené: zmluvy o pôžičke 26.11.2012.

25. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

26. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

28. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný.

29. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

30. Podľa § 588 Občianskeho z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

31. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

33. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 1/.

34. Ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a teda pre úspešné určenie, že tu právo je, je potrebné, aby
bol v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení.

35. V danom prípade je na liste vlastníctva ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností uvedený
žalovaný 2/, napriek tomu, že sporné nehnuteľnosti podľa žalobkyne patria v podiele 1-ica k celku
do BSM, ktorého určenia sa žalobkyňa aj žalobou domáha. Žalobkyňa argumentovala tým, že
sporné nehnuteľnosti v podiele 1-ica k celku patria do BSM a žalovaný 1/ tento podiel na sporných

nehnuteľnostiach previedol kúpnou zmluvou na žalovaného 2/ bez jej súhlasu, v dôsledku čoho je
takýto právny úkon (kúpna zmluva) neplatný, pričom žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy.

36. Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, keďže

žalobkyňa sa domáha určenia, že sporné nehnuteľnosti v podiele 1-ica k celku patria do bezpodielového
spoluvlastníctva jej a žalovaného 1/, pričom vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam je ako vlastník
na liste vlastníctva evidovaný iba žalovaný 2/ ako ich výlučný vlastník. Vzhľadom k uvedenému tak
podľa tvrdenia žalobkyne existuje rozpor medzi hmotnoprávnym stavom vlastníctva (k podielu 1-icak celku), ktorý svedčí v prospech žalobkyne a žalovaného 1/ a formálnym stavom vykazovaným na
liste vlastníctva, ktorý svedčí žalovanému 2/. Keďže žalovaný 2/ je zapísaný v katastri nehnuteľnosti
ako výlučný vlastník nehnuteľností, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností. Zároveň otázku, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM nie je možné vyriešiť ako
predbežnú otázku v prípadnom konaní o vyporiadaní BSM, keďže v tomto konaní by ako strany sporu
mohli vystupovať iba žalobkyňa a žalovaný 1/.

37.Súdsaďalejzaoberalvznesenounámietkoupremlčaniazostranyžalovaného1/,ktorýargumentoval
tým, že mu námietka relatívnej neplatnosti žalobkyne zo dňa 27.9.2021 nebola vôbec doručená a táto sa
dostala do sféry jeho dispozície až 5.11.2021, teda doručením žaloby. Žalovaný 1/ ďalej argumentoval
tým, že bez ohľadu na to, z predloženého podacieho lístku a potvrdenia o doručení vyplýva, že úložná
lehota na prevzatie zásielky uplynula dňa 18.10.2021. Podľa žalovaného 1/, teda posledný deň v rámci
tejto lehoty je preto nutné eventuálne považovať za deň, v ktorom sa zásielka dostala do sféry jeho

poznania či disponovania a nie prvý deň uloženia. Premlčacia doba začala plynúť deň po uzatvorení
zmluvy, t. j. od 4.10.2018 a posledným dňom v rámci premlčania je 4.10.2021, t. j. podľa žalovaného 1/,
keďže posledný deň úložnej lehoty, ktorým bol deň 18.10.2021 je dňom, ktorým sa zásielka dostala do
sféry jeho poznania, dostala sa do sféry jeho poznania po 4.10.2021, teda po uplynutí premlčacej doby.

38. Súd dospel k záveru, že vnesená námietka premlčania nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné
a zároveň bolo preukázané (kúpnou zmluvou a LV č. XXXX), že kúpna zmluva špecifikovaná v bode
18. odôvodnenia bola uzatvorená dňa 3.10.2018 a Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor povolil
vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy dňa 4.10.2018. V konaní mal súd za preukázané
podacím lístkom a potvrdením pošty o doručení (špecifikovaných v bode 20. odôvodnenia), že námietka

relatívnej neplatnosti žalobkyne zo dňa 27.9.2021 adresovaná žalovanému 1/ bola odovzdaná na
poštovú prepravu dňa 27.9.2021 a na pošte Sládkovičovo bola uložená dňa 28.9.2021.

39. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. V danom prípade sa mohlo právo po prvý raz vykonať, t. j. žalobkyňa sa mohla po

prvý raz dovolať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/
dňa 4.10.2018 (nasledujúci deň po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy). Z uvedeného vyplýva, že
premlčacia doba troch rokov uplynula dňa 4.10.2021, t. j. do 4.10.2021 sa žalobkyňa musela dovolať
relatívnej neplatnosti.

40. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde. Z
uvedenéhoustanoveniavyplýva,žeosobe,ktorániejeprítomnápriprávnomúkone,ktorýrealizujedruhá
osoba, musí takýto prejav vôle dôjsť, t. j. nemusí jej byť fakticky doručený. Zároveň podľa citovaného
ustanovenia, prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, v rámci
ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát môže so zásielkou objektívne oboznámiť. V danom

prípade súd mal preukázané, že námietka relatívnej neplatnosti zo dňa 27.9.2018 bola prevzatá na
doručenie a uložená na pošte E. dňa 28.9.2021. To znamená, že podľa citovaného ustanovenia mal
žalovaný 1/ možnosť sa objektívne zo zásielkou oboznámiť dňa 28.9.2021, t. j. tento deň je potrebné
považovať za deň doručenia zásielky.

41. V súvislosti s uvedeným záverom súd poukazuje na to, že sám žalovaný 1/ neuvádzal, že by mu
akékoľvek objektívne príčiny neumožnili si zásielku počas doby jej uloženia, t. j. od 28.9.2021 na pošte
prevziať. Žalovaný 1/ argumentoval iba tým, že mu nebol do jeho schránky vhodený žltý lístok z pošty,
t. j. nebolo mu oznámené, že má na pošte uloženú zásielku. Toto tvrdenie však žalovaný 1/ v konaní
nepreukázal. Naopak svedkyňa pani C. W., ktorá doručovala žalovanému 1/ aj predmetnú zásielku

potvrdila, že doručovanie zásielok prebieha tak, že ak sa adresát doma nenachádza alebo tam nebýva,
vypíše žltý lístok a vhodí do schránky, prípadne pri opakovanej zásielke vypíše modrý lístok. Svedkyňa
si presne pamätala, že nehnuteľnosť, kde zásielku žalovanému 1/ doručovala má dve schránky, pričom
na jednej je meno p. U. a do tejto stále hádzala jeho poštu, čo mal na meno. Súd tak mal výpoveďou
svedkyne ako aj potvrdením pošty preukázané, že žalovaný 1/ bol oboznámený s tým, že dňa 28.9.2021

bola pre neho uložená na pošte Sládkovičovo zásielka a túto má možnosť si prevziať.

42. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že ak by sa za deň doručenia považoval prvý deň uloženia,
tak by zaniklo napríklad právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, kde je možné podať opravnýprostriedok v lehote 3 dní, súd uvádza, že predmetné ustanovenie nie je možné použiť v súdnom konaní,
kde je doručovanie súdnych zásielok upravené odlišne v samostatnom procesnom poriadku. Uvedené
sa týka aj správneho konania a podobne.

43. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011
sp.zn.5Cdo129/2010,publikovanévZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskej
republiky pod č. R 27/2011, podľa ktorého ak sa nájomca, ktorý má byt vypratať, nachádzal v situácii
objektívne mu umožňujúcej prevziať jemu adresovanú zásielku obsahujúcu vyhlásenie o zabezpečení

bytovej náhrady, o uložení ktorej bol poštou riadne upovedomený, nastali účinky doručenia tohto
vyhlásenia v okamihu, kedy nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky. Súd takisto
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2018 sp.zn. 4Obdo 73/2016. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné použiť na akékoľvek prípady
jednostranných právnych úkonov, teda nie iba na doručovanie ponuky, ako to tvrdil žalovaný 1/. Súd
zároveň poukazuje na to, že uvedené vyplýva aj zo znenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý

hovorí o prejave vôle, ktorý nie je bližšie špecifikovaný, teda nie iba o ponuke/oferte ako to uvádza
žalovaný 1/.

44. Vzhľadom k uvedenému, keďže trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 4.10.2018 a
žalovanému 1/ bola námietka relatívnej neplatnosti žalobkyne doručená dňa 28.9.2021, teda pred

uplynutím premlčacej doby, bol právny úkon zo strany žalobkyne, ktorým sa dovolala relatívnej
neplatnostiurobenývčasapretojenámietkapremlčania,vznesenázostranyžalovaného1/,nedôvodná.

45. Medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ bolo sporné, či nehnuteľnosti patria do BSM. Žalovaný 1/
argumentoval tým, že sporné nehnuteľnosti nepatria do BSM. V danom prípade nebolo sporné a v

konaní bolo preukázané (sobášnym listom), že manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo uzatvorené
dňa 12.11.2011, čím vzniklo aj bezpodielového spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/. Zároveň v
konaní nebolo tvrdené, že by sa žalobkyňa a žalovaný 1/ dohodli na zúžení zákonom určeného rozsahu
bezpodielového spoluvlastníctva. Takisto medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ uzatvoril kúpnu
zmluvu, ktorou nadobudol sporné nehnuteľnosti v podiele 1-ica k celku dňa 20.3.2017 a že vklad

vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 20.3.2017, teda počas trvania BSM.

46. Žalovaný 1/ iba uviedol, že sporné nehnuteľnosti nepatria do BSM a na pojednávaní pri svojom
výsluchu doplnil, že sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá výlučne z jeho prostriedkov a uviedol, že
momentálne to nemá ako preukázať, lebo tu nemá podklady, a preto sa k veci ani nebude vyjadrovať, ale

tieto vie pripraviť, ak by to bolo dôležité. Žalovaný 1/ však zostal iba pri tvrdení, že sporné nehnuteľnosti
nepatria do BSM a že tieto nadobudol výlučne zo svojich prostriedkov, toto svoje tvrdenie však žalovaný
1/ nijakým spôsobom následne nepreukázal.

47. V súlade s ust. § 143 Občianskeho zákonníka je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko,

čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas manželstva s výnimkou
vecí, ktoré boli získané dedičstvom, darom, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola
vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V danom prípade mal súd za preukázané,

že sporné nehnuteľnosti (podiel 1-ica k celku) boli nadobudnuté kúpnou zmluvou za trvania manželstva
a v súlade so všeobecným pravidlom uvedeným v citovanom § 143 Občianskeho zákonníka, patrili
po zavkladovaní vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy do BSM a teda bolo na žalovanom 1/,
ktorý tvrdil, že sporné nehnuteľnosti nepatria do BSM, aby preukázal, že sporné nehnuteľnosti nepatria
do BSM. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sporné

nehnuteľnosti v podiele 1-ica k celku nepatria do BSM, súd mal za to, že sporné nehnuteľnosti boli na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.3.2017 v podiele 1-ica k celku nadobudnuté do BSM.

48. Vzhľadom k záveru súdu uvedenom v predchádzajúcom bode sa súd ďalej zaoberal tým, či
žalobkyňa udelila súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaný 1/ a žalovaný 2/ dňa

3.10.2018 a ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností v podiele 1-ica k celku zo žalovaného 1/ na
žalovaného 2/ za kúpnu cenu 60.000 eur, keďže súd mal za to, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy
nešlo o bežnú vec a na jej uzatvorenie bol preto v súlade s ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníkapotrebný súhlas oboch manželov. Podľa názoru súdu nešlo o bežnú vec, keďže sa týmto právnym
úkonom podstatným spôsobom zmenila podstata spoločného majetku žalobkyne a žalovaného 1/.

49. V danom prípade bolo medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa udelila súhlas s uzatvorením
predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa počas celého konania zotrvala na svojom tvrdení, že súhlas s
uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy nikdy neudelila. Žalovaný 1/ tvrdil, že žalobkyňa súhlas udelila.
Žalovaný 2/ uviedol, že žalobkyňa o predaji mala vedomosť a svoje námietky voči kúpe mu neuviedla.
Keďže tvrdenie žalobkyne, že súhlas neudelila nie je možné preukázať, bolo na žalovaných, aby

preukázali, že žalobkyňa súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy udelila. Žalovaný 1/ na preukázanie
svojho tvrdenia, že žalobkyňa súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy udelila navrhol v konaní vypočuť ako
svedkov p. T.Ű.E. a p. D., ktorí mali byť prítomní pritom ako žalobkyňa udelila súhlas s uzatvorením
kúpnej zmluvy.

50. Z výpovede žalovaného 1/ vyplýva, že v lete v roku 2018 sedeli v altánku a volal mu p. D.. Pán D.

prišiel, v čase keď sa tam nachádzal p. T.Ű.E. a jeho manželka, prišiel mu povedať, že by potreboval
vrátiť peniaze. Žalovaný 1/ uviedol, že žalobkyňa navrhla pred týmito osobami, že motorest treba predať
a že treba vyplatiť p. D.. Ďalej uviedol, že si mysleli, v tom čase, že ten motorest predajú drahšie. On s
manželkousimysleli,žetenmotorestpredajúzavyššiusumuako60.000euražezvyšnúčasťsinechajú
a takisto sám žalovaný 1/ uviedol, že v tom čase nevedeli, že ho predajú p. L.. Žalovaný 1/ uviedol, že

pred podpisom zmluvy sa snažil nájsť kupcu cez realitnú kanceláriu. Svedok p. T.Ű.E. uviedol, že boli
v lete 2018 na terase u žalobkyne a žalovaného 1/ a p. D. si prišiel pýtať peniaze od manželov U. a
vtedy žalobkyňa navrhla nech sa predá motorest. Svedok uviedol, že si to presne nepamätá, vie že sa
dohodli, že sa to predá a z toho sa vyplatí ten 60.000 dlh, ale či sa dohodli na kúpnej cene a na akej,
nevie. Ďalší svedok p. D. uviedol, že v roku 2012 požičal žalovanému 1/ peniaze, ktoré si v roku 2018

pýtal naspäť. Zastavil sa u neho doma na terase. Bol tam on, jeho bývalá manželka a p. T.Ű.E. a dohodli
sa že predajú motorest a z toho ho vyplatia. O konkrétnej kúpnej cene sa nebavili, iba že to pokryje jeho
pôžičku, bolo mu jasné, že motorest je určite drahší ako nejaká pôžička.

51. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je predmet kúpy a

kúpna cena. Súd má za to, že na splnenie podmienky udelenia súhlasu s právnym úkonom podľa §
145 Občianskeho zákonníka zo strany druhého manžela, ktorý právny úkon neuzatvoril, je potrebné,
aby druhý neprítomný manžel súhlasil s podstatnými náležitosťami tohto právneho úkonu a aby poznal,
mal vedomosť o podstatných náležitostiach právneho úkonu, aby k právnemu úkonu vôbec mohol udeliť
súhlas. Súd je toho názoru, že v danom prípade žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že žalobkyňa

takýto súhlas s právnym úkonom udelila.

52. Z výpovede samotného žalovaného 1/ vyplýva, že v lete 2018, keď žalobkyňa mala udeliť súhlas s
uzatvorením kúpnej zmluvy, si tak žalobkyňa ako aj žalovaný 1/ mysleli, že motorest predajú za vyššiu
cenu ako 60.000 eur a že zvyšok kúpnej ceny si nechajú. To znamená, že už z výpovede samotného

žalovaného 1/ vyplýva, že na stretnutí v lete 2018 nebola dohodnutá konkrétna suma, za ktorú sa sporné
nehnuteľnosti predajú a zároveň z nej vyplýva aj to, že žalobkyňa nedala a ani nemohla dať súhlas na
predaj sporných nehnuteľností za cenu 60.000 eur (za ktorú boli sporné nehnuteľnosti predané), keďže
žalobkyňa v čase stretnutia v lete 2018 nemala a nemohla mať vedomosť o tom, že žalovaný 1/ sporné
nehnuteľnosti predá za 60.000, keďže tak žalovaný 1/ ako aj žalobkyňa podľa výpovede žalovaného 1/

očakávali vyššiu kúpnu cenu za predaj sporných nehnuteľností a očakávali, že si zvyšok kúpnej ceny
nechajú. To, že na stretnutí v lete 2018 nebola dohodnutá konkrétna kúpna cena, za ktorú sa sporné
nehnuteľnosti predajú potvrdili aj obaja svedkovia (p. T.Ű.E. a p. D.). Svedok pán D. výslovne uviedol,
že o konkrétnej kúpnej cene sa nebavili a svedok p. T.Ű.E. uviedol, že nevie, či sa dohodli na kúpnej
cene a na akej.

53.Zvykonanýchvýsluchovžalovaného1/asvedkovp.D.aT.Ű.E.vyplýva,ženastretnutívlete2018sa
dohodlo vrátenie pôžičky z predaja motorestu bez toho, že by sa na predmetnom stretnutí bližšie riešila
presná špecifikácia predmetu prevodu okrem motorestu, kúpnej ceny za prevod a osoby kupujúceho.

54. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi jasne uviedol, že v tom čase nevedeli, že motorest predajú
žalovanému 2/ a že pred podpisom zmluvy sa snažil nájsť kupcu prostredníctvom realitnej kancelárie. Z
výpovedežalovaného1/tedatakistovyplýva,ževčasekeďžalobkyňamalavlete2018udeliťsúhlas,ani
žalovaný 1/ nevedel, kto bude kupujúcim, teda žalobkyňa nemohla udeliť súhlas s uzatvorením kúpnejzmluvy, keďže nepoznala ani subjekt kúpnej zmluvy. V danom prípade je irelevantné, že žalovaný 2/
mal ako spoluvlastník zákonné predkupné právo, keďže uvedená skutočnosť automaticky neznamená,
že v prípade prevodu vlastníckeho práva k podielu na nehnuteľnostiach, musí byť kupujúcim iba osoba,

ktorá je podielovým spoluvlastníkom.

55. Okrem uvedeného z výpovede žalovaného 1/ a svedkov T.Ű.E. K. D. vyplýva, že na stretnutí v
lete 2018 sa preberal predaj motorestu, avšak predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.10.2018
nebol iba prevod vlastníckeho práva k budove-motorestu a pozemku, na ktorom budova stojí, ale aj

prevod vlastníckeho práva k dvom parcelám označeným ako záhrady o celkovej výmere 881 m2. Z
uvedených výpovedí tak nebolo preukázané, že by sa na stretnutí, účastníci stretnutia zaoberali aj
predajom predmetnýchpozemkovakúpnejcenyzatietopozemky.Vprípadeaksanastretnutí,účastníci
stretnutia bavili iba o predaji motorestu, nemožno automaticky predpokladať, že žalobkyňa za motorest
pokladala aj pozemky zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy a
ktoré boli spolu s budovou a pozemkom na ktorom budova stojí predané za cenu 60.000 eur.

56. Žalovaný 1/ následne poukázal na to, že žalobkyňa mu mala udeliť opakovaný súhlas s prevodom,
ktorý mu mala udeliť neskôr a ktorý bol preukázaný výpoveďou žalovaného 1/. To, že žalovaný 1/ vo
svojej výpovedi uviedol,že žalobkyňa mu dala súhlas ešte raz v septembri, kedy za ním prišla a povedala
mu, že jasné, že to treba predať, dávam ti na to súhlas, je iba tvrdenie žalovaného 1/, ktoré žalovaný

1/ nijakým spôsobom nepreukázal a toto jeho tvrdenie nebolo schopné samo osebe preukázať udelenie
súhlasu zo strany žalobkyne, keďže žalobkyňa tvrdila, že súhlas nikdy neudelila. Okrem uvedeného z
uvedenej výpovede vyplýva, že žalobkyňa mala prísť za žalovaným 1/ a dať mu súhlas na predaj, avšak
ani z tvrdenia žalovaného 1/ nevyplýva, že žalobkyňa udelila súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy a jej
podstatnými náležitosťami.

57. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že
by žalobkyňa udelila súhlas s uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo
k podielu 1/2-ica k celku na sporných nehnuteľnostiach na žalovaného 2/ za kúpnu cenu 60.000 eur,
keďže žalovaní nepreukázali, že žalobkyňa udelila súhlas s podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy

a nepreukázali ani to, že v čase keď mala žalobkyňa udeliť súhlas, mala vedomosť o podstatných
náležitostiach kúpnej zmluvy. Žalovaní nepreukázali, že žalovaná udelila súhlas s tým, že kúpna cena
za predaj sporných nehnuteľností v podiele 1-ica k celku, tak ako sú tieto špecifikované v bode 16.
odôvodnenia, je 60.000 eur. Nepreukázali, že žalobkyňa vyjadrila súhlas s tým, že vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam v podiele 1-ica k celku nadobudne žalovaný 2/. Žalovaní takisto nepreukázali,

že žalobkyňa súhlasila s tým, že predmetom prevodu vlastníckeho práva budú všetky nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, t. j. nielen motorest, ale aj pozemky.

58. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že žalobkyňa sa dovolala neplatnosti právneho
úkonu, kúpnej zmluvy špecifikovanej v bode 18. odôvodnenia, súd žalobe vyhovel.

59. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa poukazovala na to, že výpoveď žalovaného 1/ a svedkov p.
T.Ű.E. K. D. mala byť zosúladená a že sa spoločne pripravovali na túto výpoveď. Uviedla, že žalovaní
a svedok T.Ű.E. mali vypovedať vo viacerých konaniach, čo nepodporuje ich dôveryhodnosť. Uvedené
tvrdenie však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Žalobkyňa spochybňovala, že žalovaný 1/ a svedkovia

neuviedli žiadny detail stretnutia a pamätali si iba pre žalovaného podstatné skutočnosti. Súd má za
to, že je pochopiteľné, že účastníci takéhoto stretnutia si nebudú pamätať po takmer 6 rokov detaily
stretnutia typu kto čo pil, kde sedel a podobne. Súd má za to, že je pochopiteľné, že nevedeli uviesť
ani presný dátum stretnutia. Súd má za to, že je logické, že svedok p. D., ktorý ako veriteľ prišiel na
stretnutie si bude pamätať skutočnosti týkajúce sa vrátenia pôžičky. Keďže svedok p. T.Ű.E. uviedol, že

je rodinný priateľ a žalovaného 1/ navštevuje niekoľkokrát do týždňa a uviedol, že pre žalovaného 1/
vypracovával aj kúpnu zmluvu zo dňa 3.10.2018, má súd za to, že od tohto svedka je možné očakávať,
že pozná aktivity žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/, keďže ako uviedol pre žalovaného 2/ vykonáva
účtovníctvo, a preto je pochopiteľné, že sa vyjadroval k zmluvám a aktivitám žalovaného 1/. Zároveň z
toho, že žalovaný 1/ používal termín altánok a svedkovia termín terasa nemožno dospieť k záveru, že

každýopisovalinémiesto.Zvýpovedežalovaného1/asvedkovazpredloženýchobrazovýchzáznamov
vyplýva, že všetci traja hovorili o rovnakom mieste, ktoré sa má nachádzať za garážou a je irelevantné,
že niekto hovoril o altánku a niekto o terase.60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Žalobkyni ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.