Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123011101
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123011101.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 5. marca 2025,
o odvolaní obžalovanej a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 12.11.2024, sp.
zn. 10T/30/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovanú A. B. C. za vinnú z prečinu usmrtenia podľa

§ 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 24. 06. 2022 v čase okolo 12.45 hod. na štátnej ceste 1/17 v úseku od križovatky s
miestnou komunikáciou k obci Haniska smerom na mesto Košice ako vodička osobného motorového
vozidla továrenskej značky Jaguar F-PACE, evidenčného čísla D. po prejdení križovatky s miestnou

komunikáciou vedúcou k obci Haniska, začala predchádzať pred sebou idúceho cyklistu E. D., nar.
XXXX,jazdiacehonabicyklitovárenskejznačkyAuthorClassic,pojehopravejstraneasnedostatočným
odstupom, ktorý na túto cestu I. triedy vyšiel z miestnej komunikácie od obce Haniska, po odbočení vľavo
smeroval k mestu Košice, tam viedol svoj bicykel pri stredovej čiare, a po krátkej chvíľke zmenil smer a
začalsapremiestňovaťkpravémuokrajucesty,kdenatútozmenusmerujehojazdyvčasnezareagovala
v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi prednou ľavou časťou motorového vozidla a cyklistom, ktorý v

dôsledku tejto zrážky utrpel závažné poranenie, ktoré viedlo k úmrtiu a bezprostrednou príčinou jeho
smrti bolo pomliaždenie až rozdrvenie mozgu s vnútrolebečným zakrvácaním pri zlomenine lebečnej
klenby a spodiny, čím týmto porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 15 ods. 1, ods.
3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení, podľa ktorého v ods. 1 predchádza sa
vľavo, vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom
smere jeho jazdy a ustanovenia podľa ods. 3, podľa ktorého vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť

ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, pritom je povinný dávať znamenie o
zmene smeru jazdy a pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzania
cyklistu 1,5 m v rýchlosti nad 50km/h.

Za to mestský súd uložil obžalovanej podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr. zákona trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odložil.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil
obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanej trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, D. odkázal s
jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie obžalovaná, čo do výroku o vine

a treste a prokurátor čo do výroku o treste zákazu činnosti.

Obžalovaná v písomných dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, že
popiera vinu.
Uviedla, že v čase havárie ani pred ním nepožila žiadny alkohol, ani inú zakázanú látku, netelefonovala
ani pri použití tzv. hands free sady a plne sa venovala vedeniu motorového vozidla. Neprekročila

maximálnu povolenú rýchlosť v danom úseku cesty, prispôsobila spôsob jazdy stavu vozovky a okolitým
podmienkam a plnila si všetky povinnosti vodiča motorového vozidla podľa právneho predpisu v danom
čase.
Má zato, že záver súdu o nepotrebnosti ňou navrhnutých dôkazov je nesprávny, domnieva sa, že bolo
na mieste nariadenie „kontrolného“ znaleckého posudku na odborné vyriešenie otázky vzniku príčin

dopravnej nehody, možnosti zabránenia dopravnej nehody ako aj vyriešenia otázky zavinenia dopravnej
nehody, nakoľko sa nemožno stotožniť so záverom súdu o tom, že údajne mala možnosť zabrániť
dopravnej nehode pri využití plného brzdného spomalenia – toto nie je pravda, poukazuje na ňou
predložený znalecký posudok (str. 66 ZP č. 27/2023) – na obsah ktorého odkazuje a zdôrazňuje, že bez
vlastného ohrozenia aj pri využití plného brzdného účinku by dopravnej nehode nezabránila.

Záver prijatý súdom na str. 8 ods. 4 je nesprávny – súd tvrdí, že musela predvídať že cyklista sa
bude chcieť presunúť k pravému okraju vozovky a celý obiehajúci manéver uskutočnila napriek tomu,
že nemala dostatočný bočný odstup od cyklistu.
Uvedený záver je opätovne vyvrátený predloženým znaleckým posudkom, výpoveďami svedkov, ktorý
uvádzali, že pohyb cyklistu po ceste bol absolútne nepredvídateľný a jeho priečny pohyb nastal potom

ako išiel istý čas popri stredovej deliacej čiare.
Nie je možné sa stotožniť so záverom súdu, o ktorý následne opiera celý svoj záver o vine, že cyklista
jej nevytvoril z technického hľadiska prekážku náhlu – viď ZP 27/2023 strana 63. Odkazuje na závery
znaleckého posudku č.: 27/2023, ktorý sa vyporiadava s tým, že cyklista jej vytvoril z technického
hľadiska prekážku náhlu, takisto ani pri plnom brzdnom účinku bez vlastného ohrozenia by nedokázala

zrážke predísť (str. 69 ZP č.: 27/2023).
Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste je chybný pre
nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení a tiež preto, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami, významnými pre rozhodnutie.
Závery súdu hodnotí ako nejasné, nezrozumiteľné a vo svojej podstate spôsobujú nepreskúmatelnosť

odôvodnenia napadnutého rozsudku aj s jeho výrokmi. Preto napadnutý rozsudok trpí pochybnosťami
o jasnosti a úplnosti jeho skutkových zistení.
Je jej nesmierne ľúto, čo sa stalo, ale je presvedčená, že na uvedenom skutku nenesie vinu, nakoľko je
presvedčená, že nepochybila v spôsobe vedenia motorového vozidla.
Dodržala všetky uložené povinnosti a celá situácia sa odohrala v zlomku sekundy.

Konanie cyklistu potom, ako sa zdržiaval pri stredovej deliacej čiare, bolo náhle, nedôvodné pričom jej
vytvoril náhlu prekážku z technického hľadiska.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhla odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a spod
podanej obžaloby ju oslobodil. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod pre zrušenie a
zmenenie rozsudku, tak navrhla, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená Mestskému

súdu aby ju znova prejednal.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu vo výroku, v ktorom bola
uznaná vina v zmysle obžaloby, považuje za zákonné a dôvodné. Nestotožňuje sa však s rozhodnutím
súdu vo výroku o treste u obžalovanej, ktorej bol uložený neprimerane mierny trest zákazu činnosti.

Obžalovaná A. B. C. sa trestného činu, pre ktorý bolo vedené toto konanie, dopustila ako skúsená
vodička s vodičským oprávnením od roku 1996, avšak jej vodičskú disciplínu možno hodnotiť ako
nedostatočnú, keďže sa na úseku dopravy dopustila 22 priestupkov, prevažne prekročenia rýchlosti. Ide
o skutočnosť, ktorá nepôsobí na spoločnosť ochranne, čo je základnou podstatou sadzby trestu zákazučinnosti, ktorá bola zákonodarcom zamýšľaná. Súd mal preto dôslednejšie a striktnejšie posúdiť osobu
obžalovanej a jej recidívneho správania ako vodičky.
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým

trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, file_0.jpg

file_1.wmf

štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Za danej argumentácie sa javí byť jediným

výchovným prostriedkom na nápravu obžalovanej uloženie trestu zákazu činnosti na dobu 36 mesiacov.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Mestského
súdu Košice sp.zn. 10 T/30/2023 zo dňa 12.11.2024 vo výroku o treste a rozsudkom uložil obžalovanej
A. B. C. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a súčasne
jej uložil trest zákazu činnosti vo výmere 3 rokov.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 315 Tr.por. ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 Tr.por., zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a
či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z
obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné ( § 315 ods.1 Tr.por.), bolo podané včas -
v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde je možné tento opravný prostriedok podať ( § 309 ods.1

Tr.por.), oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Krajský súd potom pri rozhodovaní o odvolaní postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por.
apreskúmaltakzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,protiktorýmpodalodvolateľ

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd

preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
( po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Krajský súd v súvislosti s preskúmavaním rozhodnutia prvostupňového súdu považuje za potrebné
poukázať aj na ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods.1 Tr. por. po preskúmaní zákonnosti
a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj
správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je zčasti
dôvodné.

Krajský súd sa po preskúmaní spisu stotožňuje s odvolaním obžalovanej s tým, že prvostupňový súd
pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por., pretože vyhodnotil
dôkazy v neprospech obžalovanej bez vysporiadania sa s dôkazmi, svedčiacimi aj v jej prospech.
Takéto nezákonné vyhodnotenie dôkazov malo za následok nezákonné rozhodnutie, ktoré nemá oporuv doposiaľ vykonaných dôkazoch. Predpokladom zákonného rozhodnutia je nielen vykonanie zákonným
spôsobom dôkazov, ale aj ich zákonné vyhodnotenie po náležitom zistení skutkového stavu na hlavnom
pojednávaní.

Krajský súd konštatuje, že pred prvostupňovým súdom bol vykonaným dokazovaním dostatočne
a náležite zistený skutkový stav, avšak na základe zisteného a preukázaného skutkového stavu vyvodil
prvostupňový súd nesprávne a nezákonné právne závery.
Prvostupňový súd nemôže pri vyhodnocovaní dôkazov prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré mu

vyhovujú pri konečnom rozhodnutí v neprospech obžalovanej bez toho, aby prihliadol aj na skutočnosti,
ktoré sú v prospech obžalovanej. Takéto vyhodnotenie dôkazov je v rozpore s ust.§ 2 ods. 12 Tr. por.
a takýto postup je nezákonný.

Krajský súd po preskúmaní spisu v prvom rade konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania
nemá žiadne pochybností o tom, že obžalovaná zavinila dopravnú nehodu v uvedenom prípade,

ale zároveň dodáva, že nemá žiadne pochybnosti o závažnom spoluzavinení dopravnej nehody
poškodeným.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní pri vyhodnocovaní zisteného skutkového stavu správne
poukázal na spoluzavinenie poškodeného, avšak na toto spoluzavinenie neprihliadol pri rozhodovaní
o výroku o vine. Pri vyhodnocovaní dôkazov správne vychádzal okrem iného aj zo znaleckého posudku

znalca H. I. H., E., ktorý poukázal na dve príčiny dopravnej nehody, a to tak na strane obžalovanej, ako
aj na strane poškodeného.

Správne postupoval prvostupňový súd, keď sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku H. J. K., ktorý
uviedol,žepríčinouvznikudopravnejnehodybolalentechnickynesprávnajazdaanedodržaniepravidiel

cestnej premávky cyklistom, keďže znalec hodnotil len situáciu, ktorá predchádzala vzniku dopravnej
nehody a nezohľadnil všetky dôsledky a príčiny, za akých vznikla dopravná nehoda a ako sa jej dalo
objektívne predísť. Správne pritom poukázal aj na samotný výsluch znalca na výsluchu na pojednávaní
dňa 7.5.2024, keď uviedol, že pri vzdialenosti vozidla 206 metrov od poškodeného pri rýchlosti 90 km/
hod. ak by obžalovaná reagovala včas brzdením, tak do miesta zrážky by sa nedostala. Poukázanie

na túto skutočnosť je veľmi dôležitá z hľadiska rozhodovania o vine, pretože v podstate z obidvoch
znaleckých posudkov vyplýva, že obžalovaná prvýkrát mohla vidieť poškodeného v tejto vzdialenosti.
A na túto skutočnosť nadväzuje aj výpoveď znalca H. I. H., E., že ak by obžalovaná včas reagovala na
samotný vjazd cyklistu na hlavnú cestu a teda po uplynutí reakčného času by začala znižovať rýchlosť
jazdy s využitím polovičného brzdného spomalenia, tak by došlo k zabráneniu dopravnej nehody.

Pokiaľ na túto dôležitú skutočnosť pri vyvodení záverov neprihliadol znalec H. J. K., a to napriek
konštatovaniu tejto skutočnosti o prvotnej vzdialenosti medzi obžalovanou a poškodenou, kedy
obžalovaná mohla vidieť poškodeného, tak takýto záver znalca hodnotí krajský súd, ako neobjektívny
záver, ktorý nevychádza zo všetkých objektívnych skutočností, zistených aj v priebehu znaleckého
dokazovania samotným znalcom. Vzhľadom na tieto skutočnosti správne postupoval prvostupňový súd,

ak dospel k záveru, že nie je potrebné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie za účelom vypracovania
kontrolného znaleckého posudku. Aj podľa krajského súdu zistený skutkový stav je dostatočný na
zákonné rozhodnutie vo veci bez nutnosti vykonať ďalšie znalecké dokazovanie.

Krajský súd v nadväznosti na prvotnú vzdialenosť medzi obžalovanou a poškodeným a jeho následný

vjazd na cestu konštatuje, že bolo povinnosťou obžalovanej na túto situáciu zareagovať bezprostredne
znížením rýchlosti a pri zníženej rýchlosti by bola mohla včas zareagovať na poškodeného aj v prípade
vzniku možnej kolíznej situácie, ku ktorej následne aj došlo.
Ak na túto situáciu obžalovaná nezareagovala znížením rýchlosti, tak aj vzhľadom na jej výpoveď (že
reagovala hneď) je vzhľadom na výsledky dokazovania zrejmé, že tak hneď neurobila, pretože v prípade

takejto reakcie by bola zabránila dopravnej nehode a preto bude potrebné v ďalšom konaní skúmať,
či obžalovaná neporušila popri iných povinnostiach aj zákonnú povinnosť venovať sa riadne vedeniu
motorového vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Krajský súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať aj na niektoré dôležité ustanovenia

Trestného zákona a zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke.
Podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až
tri roky.Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na dva až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. h) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 4 ods.1 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke vodič je povinný
a) použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke,

b) mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom,7)
c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
d) brať ohľad na vozidlo označené osobitným označením a na označené výcvikové vozidlo autoškoly,
e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným
postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho

nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky,
g) pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel
ich náležite poučiť,
h) zabezpečiť vozidlo a prepravované veci proti odcudzeniu prostriedkami montovanými do vozidla jeho
výrobcom, ak sa vzdiali od vozidla mimo jeho dohľadu,

i) zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré
môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla.

Podľa § 15 ods.1 predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo
a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v

odbočovacomjazdnompruhusasmievpravopredchádzaťajvozidloidúcevpriebežnomjazdnompruhu.
Podľa ods.3 vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po
predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí
vodič zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla; pritom je povinný prihliadať
najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu

vozovky. Dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je
spravidla najmenej 1 m pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km . h na -1 a 1,5 m v ostatných prípadoch.

Podľa § 16 ods.1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré

možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na
vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 55 ods.1 na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa
jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky.

Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby mladšie ako
desať rokov, osoby, ktoré ich sprevádzajú, a osoby, ktoré ich vezú podľa odseku 3, smú jazdiť po pravej
strane chodníka, ak tým neohrozujú ani neobmedzujú chodcov.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia citovaného zákona poukazuje aj na všeobecné
ustanovenie § 3 ods.1, podľa ktorého účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej

premávky ustanovené v tomto zákone.
Je potrebné zdôrazniť, že účastníkom cestnej premávky je každý účastník, to znamená aj vodič, aj
chodec, aj cyklista.

V nadväznosti na spoluzavinenie poškodeného krajský súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu

SR, konkrétne napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. R 7/1995, z ktorého vyplýva, že aj keď poškodený
chodec spoluzavinil dopravnú nehodu, porušením pravidiel cestnej premávky, neznamená to samo
osebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku
dopravnej nehody a jej následku. Rovnako z rozhodnutia NS SR sp.zn. R 72/1971 vyplýva, že obvinený
bude trestne zodpovedný, hoci bude len jedným z reťaze príčin, ktoré spôsobili následok aj vtedy,

ak by následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby. Ani spoluzavinenie iných osôb, vrátane
poškodeného, nevylučuje zavinenie z nedbanlivosti.Na základe vykonaných dôkazov s poukázaním na vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona
a Zákona o cestnej premávke existuje dôvodné podozrenie zo spáchania prečinu usmrtenia podľa §
149 Tr. zák. obžalovanou, pričom bude zákonnou povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní

po opätovnom vyhodnotení jednotlivých dôkazov zvážiť pri rozhodovaní o výroku o vine, či v uvedenom
prípade sa jedná na strane obžalovanej o porušenie dôležitej povinnosti (krajský súd poznamenáva, že
nie každé porušenie povinnosti je porušením dôležitej povinnosti) vzhľadom na závažné spoluzavinenie
poškodeného a v závislosti od toho vo veci opätovne zákonne rozhodnúť.

Krajský súd dodáva, že konkrétne porušenie dôležitej povinnosti nemá byť súčasťou právnej vety vo
výroku rozhodnutia.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.