Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210168
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7119210168.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr.
Milanom Kuzmom, advokátom advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom:
Floriánska 16, 040 11 Košice, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX
XX D., štátny občan SR, o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške
4,25 % ročne zo sumy 25.000,- EUR od 8.9.2023 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.9.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť mu zaplatiť sumu 25.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25.000,-
EUR od 14.12.2018 do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi – nebohej
F. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 19.10.2014, bolo vedené pod sp. zn. 36D/310/2014, G. XXX/XXXX, sa
skončilouznesenímOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.36D/310/2014zodňa8.12.2015,právoplatnýmdňa
26.1.2016.Vzmysle§473ods.1OZdedičmizozákonasastaližalovanýažalobcaakovnukporučiteľky,
nakoľko jeho otec B. B. odmietol dedičstvo, každý v podiele 1-ice. Žalovaný v dedičskom konaní
úmyselne zamlčal existenciu majetku poručiteľky. S poukazom na § 460 a 579 ods. 2 OZ tak na žalobcu
prešlo právo domáhať sa od žalovaného náhrady škody prípadne bezdôvodného obohatenia. Žalovaný

ako opatrovník nebohej F. B. podal dňa 8.4.2014 Návrh na schválenie právneho úkonu za opatrovanca
– kúpnej zmluvy zo dňa 26.3.2014, na základe ktorej došlo k prevodu časti záhrady opatrovanca
v prospech manželov H.. Kúpne cena bola stanovená na sumu 50.000,- EUR. Rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 11Ps/4/2014 zo dňa 10.6.2014, právoplatným dňa 16.7.2014 došlo k schváleniu
právneho vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Žalobca o predaji časti záhrady nevedel a dozvedel sa o tom
v rámci súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Na základe výpisu z Poštovej
banky, a.s. sa žalobca dňa 11.9.2017 dozvedel, že došlo k úhrade kúpnej ceny 50.000,- EUR v prospech

osobného účtu opatrovanca (zriadeného dňa 1.8.2014) hotovostným vkladom na účet dňa 12.8.2014,
že dňa 12.8.2014 bol zadaný príkaz na úhradu sumy 50.000,- EUR z účtu opatrovanca v prospech
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v I., C., ktorého majiteľom je žalovaný a že dňa 13.8.2014
bol tento vklad zaúčtovaný. V konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (OS KE I sp. zn.15C/201/2016) žalovaný uviedol: „Peniaze z maminho účtu prepísal na svoj účet, aby mohol platiť
náklady, čo mali.“. Žalobca sa dňa 30.1.2019 nahliadnutím do spisu jeho právnym zástupcom dozvedel,
že sa neviedlo konanie o schválenie právneho úkonu – prevod sumy 50.000,- EUR, t.j. že žalovaný

ako opatrovník porušil svoju povinnosť. S poukazom na výšku danej sumy nemožno to považovať za
bežné nakladanie s majetkom opatrovanca, ktoré nepodlieha schváleniu súdom. Žalovaný previedol
sumu 50.000,- EUR bez súhlasu súdu v prospech svojho účtu a tieto prostriedky nepoužil na skvalitnenie
života opatrovanca aj napriek poučeniu súdom pri zložení sľubu opatrovníka dňa 2.7.2014. Protiprávny
prevod sumy 50.000,- EUR tak predstavuje majetkovú ujmu nebohej F. B. – škodu. Tým, že žalovaný

bez schválenia súdu zadal príkaz na platbu z účtu opatrovanca v sume 50.000,- EUR sa znížila hodnota
majetkunebohejabolajejspôsobenáškodavrozsahu50.000,-EUR.Zostranyžalovanéhoišloopriamy
úmysel, pretože tento v konaní o schválenie právneho úkonu – kúpnej zmluvy uviedol, že predajom
záhrady sa získajú finančné prostriedky na rekonštrukciu domu a zabezpečenie lepšej zdravotnej
starostlivosti pre opatrovanca, ale jeho následné konanie nekorešponduje s jeho zámermi, naopak je
s nimi v hrubom rozpore. Ako opatrovník nepodal účty zo správy majetku opatrovanca do 31.12.2014

a to ani dodatočne, predmetnú sumu zamlčal počas dedičského konania, v konaní sp. zn. 15C/201/2016
sa snažil nepravdivo zavdať, že suma 50.000,- EUR bola spotrebovaná do smrti poručiteľky s poukazom
na neexistujúce dlhy, pričom v trestnom konaní už suma spotrebovaná nebola. Následne zo svojho
bežného účtu vedeného v SLSP, a.s. finančné prostriedky previedol na svoj termínovaný účet, kde sa
vklad úročil. Z morálneho hľadiska je konanie žalovaného neakceptovateľné, pretože poručiteľky by

nikdy s predajom časti záhrady nesúhlasila, keďže tým klesla hodnota domu a zároveň ona mala vášeň
pre záhradkárčenie. Žalovaný zneužil svoje postavenie opatrovníka, kedy v prospech jeho účtu došlo
nezákonne dňa 13.8.2014 k zúčtovaniu sumy 50.000,- EUR. Nebohej poručiteľke tak za života vzniklo
právo majetkovej povahy voči žalovanému, ktoré prešlo na žalobcu v rozsahu na neho pripadajúceho
zákonného podielu, ktorý nárok si uplatňuje v tomto konaní.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.3.2018 uviedol, že od vydania rozsudku OS KE I sp.
zn. 18Ps/1/2013 zo dňa 29.11.2013 až do smrti F. B. dňa 19.10.2014 nikto – ani žalobca, ani iná
osoba – nespochybnil a nenamietal, že by sa žalovaný ako opatrovník o opatrovanca F. B. riadne
nestaral a neplnil si riadne povinnosti uložené mu súdom. Povinnosti žalovaného ako opatrovníka starať

sa o opatrovanca, zastupovať ju v bežných veciach a spravovať jej majetok zanikli dňom jej smrti
19.10.2014. Žalovaný nemá vedomosť o existencii súdneho či iného rozhodnutia, v zmysle ktorého by
bol žalovaný niekedy uznaný „vinným“ z porušenia povinností ako opatrovníka svojej matky. Finančné
prostriedky získané predajom nehnuteľnosti pozemku parc. D. „J.“ K. XXXX/X v kat. území I. A. žalovaný
neminul na svoje potreby. Len samotná skutočnosť, že finančné prostriedky boli prevedené na účet

žalovaného neznamená, že žalovaný tieto úmyselne zatajil a teda že porušil povinnosť opatrovníka
pri správe cudzieho majetku, keďže účet je len platobným miestom. Žalovaný taktiež tieto nepoužil na
svoju potrebu, ale časť sumy bola použitá na úhradu dlhov vzniknutých poručiteľke resp. jej druhému
synovi B. B., ktoré bolo potrebné a nevyhnutné uhradiť. Žalobca ako dedič, t.j. aktívne legitimovaný
subjekt neinicioval pred začatím dedičského konania ani v jeho priebehu žiadne mimosúdne jednania

so žalovaným, ani sa súdnou cestou nedomáhal, aby finančné prostriedky získané predajom uvedenej
nehnuteľnosti, prípadne ich časť bola zahrnutá do dedičského konania po poručiteľke, teda že patria
do dedičstva po nebohej. Žalobca zároveň nevyužil zákonnú možnosť domáhať sa v zmysle § 212
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku určenia, že daná suma patrí do dedičstva
aj napriek tomu, že disponoval rozhodnutím v dedičskej veci a už v čase dedičského konania vedel,

že nehnuteľnosť resp. finančné prostriedky z jej predaja nie sú zahrnuté do dedičstva po F. B. ako
poručiteľke. Žalobca si z verejne dostupného zdroja prostredníctvom www.katasterportal.sk mohol
kedykoľvekzistiťapreveriťinformácieoparceleadozvedieťsaoodpredajinehnuteľnostiatoeštepočas
života p. F. B. v roku 2013, 2014. S poukazom na § 106 OZ žalovaný vzniesol námietku premlčania,
pretože: - žalobca musel ako dedič počas a v priebehu dedičského konania po nebohej F. B. mať

vedomosť, že predmetná nehnuteľnosť nie je zahrnutá do dedičského konania a teda, že došlo k jej
prevodu na inú osobu ešte pred smrťou poručiteľky, - rovnako musel mať informáciu o plánovanom
predaji nehnuteľnosti sprostredkovanú jeho otcom B. B., ktorý bol a) osobne prítomný pri návšteve
geodeta L. M. –N., ktorý na mieste realizoval práce súvisiace s vypracovaním Geometrického plánu čj.
3/2014, ktorým došlo k odčleneniu novovytvoreného pozemku parc. KN „C“ č. 5661/2 z pôvodnej parcely

a zároveň b) umožnil tomuto geodetovi vstup na pozemok za účelom vymerania pozemku na odpredaj
a to ešte pred podpisom Kúpnej zmluvy, t.j. pred dátumom 26.3.2014. Do dnešného dňa ani orgány
činné v trestnom konaní nevyhodnotili akékoľvek konanie žalovaného, na ktoré poukazuje žalobca zaprotiprávne resp. úmyselne zavinené konanie, ktoré by podľa príslušných ustanovení Trestného konania
či Trestného poriadku zakladali trestnoprávnu zodpovednosť žalovaného.

4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 4.5.2020, kedy zopakoval svoje vyjadrenia uvedené
v žalobe a doplnil, že nebohá nemala žiadne dlhy ani úvery a žalovaný nehradil žiadne dlhy a úvery
B. B.. Ešte za života F. B. otec žalobcu podaním zo dňa 31.1.2014 podal námietku voči rozhodnutiu
o ustanovení žalovaného za opatrovníka. Predaj záhrady prebehol v tajnosti, žalobca ani jeho otec
o predaji nevedeli, nemali vedomosť o návrhu zo dňa 8.4.2014 na schválenie právneho úkonu – kúpnej

zmluvy, počas života poručiteľky a po jej smrti nemali dôvod skúmať list vlastníctva, ak so žalovaným žili
istú dobu v jednej domácnosti a tento sa o predaji nezmienil. Nebyť konania o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, tak by sa o predaji časti záhrady ani nedozvedeli. Sused, ktorý túto časť kúpil, sa
taktiež nesprával ako vlastník, záhradu neoddelil, nestaral sa o ňu, teda nič nenasvedčovalo, že by bol
majetok F. B. odpredaný. Z dôvodu právnej istoty žalobca podal návrh na prejednanie novoobjaveného
dedičstva v súlade s § 211 CMP. Samotný predaj záhrady automaticky neznamená vznik škody, preto

premlčanie nemôže plynúť od doby, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o predaji záhrady. Prítomnosť
B. B. počas návštevy geodeta nijakým spôsobom neosvedčuje, žeby otec žalovaného bol informovaný
o účele zamerania pozemku a okrem iného zameranie ešte automaticky neznamená predaj.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Uznesenie OS KE

I sp. zn. 36D/310/2014 zo dňa 8.12.2015, výpis z B. O. zo dňa 11.9.2017, Uznesenie OS KE I sp.
zn. 4Tp/42/2018 zo dňa 22.10.2018, Upovedomenie o vznesení obvinenia zo dňa 15.2.2019, Protokol
o sľube opatrovníka a Listina o ustanovení za opatrovníka zo dňa 2.7.2014, spis OS KE I. sp. zn.
11Ps/4/2016, 15C/201/2016, 18Ps/1/2013,D/382/2019, trestný spis OR PZ, Odbor kriminálnej polície
v Košiciach ČVS: P./X-XXX-XX-XXXX, Námietka B. B. voči rozhodnutiu súdu zo dňa 31.1.2014, výsluch

A. B., B. B., Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 14D/382/2019 zo dňa 30.5.2023.

6. Žalobca na uvedené reagoval duplikou zo dňa 6.7.2020, kedy zopakoval svoje vyjadrenia uvedené
v jeho vyjadrení.

7. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené
v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

8. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: výsluch strán sporu
a svedka B. B., L. F. M., Uznesenie OP KE I č. XXX XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 2.5.2019, Uznesenie OS

KE I sp. zn. 36D/310/2014 zo dňa 8.12.2015, Sťažnosť žalovaného zo dňa 8.4.2019.

9. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené
vo vyjadrení vrátane námietky premlčania a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobcu a pripojenými spismi
súd zistil nasledovný skutkový stav:

11. V konaní nebolo sporné, že na návrh žalovaného bola F. B. uznesením Okresného súdu Košice I sp.
zn. 18Ps/1/2013 zo dňa 29.10.2013 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a žalovaný bol ustanovený

za jej opatrovníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.1.2014. Žalovaný zložil
sľub opatrovníka dňom 2.7.2014 (č.l. 18). Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11Ps/4/2014 súd
schválilzaopatrovancaF.B.kúpnuzmluvuzodňa26.3.2014uzavretúmedziňouvzastúpenížalovaným
ako opatrovníkom a medzi manželmi H. ako nadobúdajúcimi, na základe ktorej bola prevedená na týchto
manželov H. nehnuteľnosť novovzniknutá parcela registra „C“ parcela č. 5661/2 o výmere 300 m2, druh

pozemku záhrady. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 16.7.2014. Podaním zo dňa
31.1.2014 otec žalobcu B. B. podal návrh na zmenu osoby opatrovníka. Vec bola vedená na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn.18Ps/4/2014, kedy však z dôvodov úmrtia F. B. súd konanie uznesením zo
dňa 23.2.2015 zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11.4.2015 (č.l. 93).
Je nesporné, že dňa 12.8.2014 manželia H. uhradili kúpnu cenu za vyššie uvedenú nehnuteľnosť, teda

záhradu o výmere 300 m2, parc. č. 5661/2 vytvorenú z pôvodnej parcely 5661/1. Túto sumu potom
žalovaný previedol hneď v ten istý deň na svoj účet, kde bola pripísaná dňa 13.8.2014. Za protiprávny
úkonžalobcaoznačilprevodfinančnýchprostriedkovdňa12.8.2014nasvojúčet,ktorýbolipripísanédňa13.8.2014 bez schválenia daného právneho úkonu súdom s tým, že túto skutočnosť žalovaný zamlčal
aj v predmetnom dedičskom konaní. Žalobca datuje vznik škody k 13.8.2014.

12. Z pripojeného spisu OS KE I sp. zn. 15C/201/2016 v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vedeného medzi tými istými stranami sporu súd zistil, že žalobca (v konaní v postavení
žalovaného) podaním zo dňa 1.8.2017 uviedol nové rozhodné skutočnosti a to že sa dozvedel, že
predmetom vyporiadania nie je celá pôvodná parcela č. 5661 o výmere 599 m2, ale len výmera 299 m2.
Následne zistil, že na návrh žalobcu bola babka de facto v tajnosti pozbavená spôsobilosti na právne

úkony, o ktorej skutočnosti nemal vedomosť ani jeho otec. Po pozbavení spôsobilosti na právne úkony
bola novovzniknutá parcela 5661/2 o výmere 300 m2 /vzniknutá odčlenením z pôvodnej parcely č. 5661
o výmere 599 m2/ nehnuteľnosti odpredaná manželom H. v roku 2014, kataster vykonal zápis 28.8.2014.
Nie je zrejmé, či tento prevod bol schválený súdom. Žalobca predmetnú skutočnosť /predaj parcely
5661/2/ zamlčal aj počas dedičského konania po neb. F. B., kedy je zrejmé, že musel za predmetnú
nehnuteľnosť /parcelu 5661/2/ dostať kúpnu cenu, ktorá mala byť minimálne predmetom dedenia.

13. Z Uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 36D/310/2014 Dnot 145/2014 zo dňa 8.12.2015
(č.l. 12) o prejednaní dedičstva po poručiteľke F. B., F. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bez
zanechania závetu alebo listiny o vydedení súd zistil, že predmetom dedenia nebola suma 50.000,- EUR
uhradená na účet poručiteľky titulom predaja parcely č. 5661/2, druh pozemku: záhrada o výmere 300

m2.

14. Súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 17.6.2021 žalobu zamietol a žalovanému priznal
voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd
v Košiciach uznesením č.k. 11Co/30/2021-262 zo dňa 9.3.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie pri závere o dôvodnosti
žalovaným vznesenej námietky premlčania vyšiel z nesprávneho právneho názoru, že uplatnený nárok
je potrebné v okolnostiach prípadu kvalifikovať ako nárok zo zodpovednosti za škodu a v takomto
kvalifikačnom zaradení posudzovať tiež jeho premlčanie s tým, že právnu kvalifikáciu uplatneného
nároku prvoinštančný súd urobil vo vzťahu medzi poručiteľkou a žalovaným, a nie vo vzťahu medzi

stranami, keďže podľa názoru odvolacieho súdu nejde o zodpovednosť za škodu len preto, že žalovaný
mal peniaze opatrovankyne u seba. Napokon správnymi neboli ani úvahy súdu prvej inštancie, ktorými
sa spravoval pri posudzovaní začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úlohou súdu prvej inštancie
po vrátení veci malo byť po zistení v akom štádiu sa nachádza dodatočné konanie o dedičstve buď v
konaní pokračovať a posúdiť dôvodnosť a výšku uplatneného nároku, dôvodnosť vznesenej námietky

premlčania, vykonať a zhodnotiť stranami (žalobcom) navrhnuté dôkazy a zohľadniť všetky relevantné
skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré majú význam pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie
o uplatnenom nároku vrátane opätovného posúdenia rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými
mravmi, pričom pri tomto posúdení bude starostlivo prihliadať na skutkové tvrdenia a relevantnú
argumentáciu sporových strán (vrátane námietok uvedených v odvolaní žalobcu a vyjadreniach strán) a

všetko, čo vyšlo za konania najavo a po vyhodnotení vykonaných dôkazov vo veci opätovne rozhodne
(§ 391 ods. 1 CSP) alebo konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP až do vyriešenia otázok v
predmetnom dedičskom konaní týkajúcich sa prejednania ďalšieho majetku po poručiteľke, prerušiť.
Krajský súd v Košiciach takto zdôraznil otázku vecnej prípustnosti žaloby v nadväznosti na princíp
ingerencieštátuprinadobúdanídedičstva.Zároveňvprípadepokračovaniavkonanídaluložilsúduprvej

inštancie povinnosť posúdiť dôvodnosť a výšku uplatneného nároku, dôvodnosť vznesenej námietky
premlčania, vykonať a zhodnotiť stranami (žalobcom) navrhnuté dôkazy a zohľadniť všetky relevantné
skutkové okolnosti posudzovaného prípadu, ktoré majú význam pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie
o uplatnenom nároku vrátane opätovného posúdenia rozporu vznesenej námietky premlčania s dobrými
mravmi.

15. Uznesením č.k. 35C/27/2019-280 zo dňa 19.8.2022 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 14D/382/2019 o návrhu A. B. –
syna poručiteľky na začatie konania o novoobjavenom majetku poručiteľa podľa § 211 CMP z dôvodu,
že v pôvodnom dedičskom konaní suma 50.000,- EUR nebola riadne prejednaná. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.9.2022.

16. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 36D/382/2019 zo dňa 30.5.2023 bola určená
všeobecná hodnota majetku poručiteľky 50.000,- EUR ako kúpna cena za prevod nehnuteľností v k.ú.
I. A. ako časť záhrady o výmere 300 m2 evidovanej ako parc. KN „C“ č. 5661/2 zapísanej Okresnýmúradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. I. A., obec D. – I., P. D. X na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 26.3.2014, ktorá kúpna cena bola zaplatená kupujúcim hotovostným vkladom na účet
poručiteľky dňa 12.8.2014, pričom toho istého dňa bola táto suma prevedená na účet E. B., F. B.,

nar. XX.X.XXXX, trvale 040 01 Košice Sever, Atletická 4, ktorý bol v tom čase jej opatrovníkom bez
schválenia súdom, na ktorého účet bola zúčtovaná suma 50.000,- EUR dňa 13.8.2014. Súd ďalej
konštatoval výšku dlhov poručiteľky 0,- EUR, čím čistá hodnota dedičstva tvorí sumu 50.000,- EUR,
kedy súd potvrdil, že predmetné dedičstvo nadobúdajú E. B. (žalovaný) a A. B. (žalobca) v podiele 1
v pomere k dedičstvu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2023.

17.Napojednávanídňa8.4.2025bolodoplnenédokazovanieatoOznámenímopodozrenízospáchania
trestnej činnosti zo dňa 21.5.2018 podané právnym zástupcom žalobcu JUDr. Milanom Kuzmom
Okresnej prokuratúre Košice I, ktorým oznamovateľ opísal skutkové okolnosti predaja časti záhrady
vo vlastníctve F. B., ktorú uhradenú kúpnu cenu si E. B. ako súdom ustanovený opatrovník v deň
pripísania na účet F. B. previedol na svoj účet, čím malo dôjsť k zneužitiu postavenia opatrovníka,

ktorý nakladal s majetkom opatrovanca v rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice
I sp. zn. 11Ps/4/2014 zo dňa 10.6.2014, ktorým bola schválená za opatrovanca F. B. kúpna zmluva zo
dňa 26.3.2014, pričom existenciu danej sumy E. B. zamlčal aj v dedičskom konaní, čím mohlo dôjsť
k spáchaniu trestného činu v zmysle § 237 ods. 3 Trestného zákona Porušovanie povinnosti pri správe
cudzieho majetku resp. trestného činu podvodu v zmysle § 221 Trestného zákona. B. B. ako poškodený

si zároveň uplatnil v trestnom konaní aj náhradu škody vo výške 50.000,- EUR.

18. Na pojednávaní dňa 8.4.2025 bolo doplnené dokazovanie a to Uznesením ORPZ v Košiciach ČVS:
P./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 20.8.2019, ktorým bolo trestné stíhanie zločinu Porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona zastavené, pretože

tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia súd
ďalej zistil, že dňa 12.8.2014 bola na bankový účet poškodenej vedený v B. O., ktorého disponentom
bol aj E. B. kupujúcimi vložená suma 50.000,- EUR, ktorá bola v celosti na základe príkazu disponenta
na úhradu ešte v ten istý deň prevedené z tohto účtu na bankový účet patriaci E. B. vedený v I. I., na
ktorom bola v celosti držaná suma po smrti poškodenej zomrelej dňa 19.10.2014 do dňa 8.3.2016, kedy

bola táto suma 50.000,- EUR v celosti prevedená na termínovaný účet E. B..

19. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

19.1 Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor

iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19.2 Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19.3 Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19.4 Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19.5 Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
19.6 Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
19.7 Podľa § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
19.8 Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19.9 Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19.10 Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19.11Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,má veriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.19.12 Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal dôkazy predložené
a označené žalobcom a žalovaným, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom
nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 25.000,- EUR od žalovaného a to titulom
polovice kúpnej ceny zaplatenej matke strán sporu – poručiteľke F. B. za predaj pozemku parcely KN
„C“ č. 5661/2 o výmere 300 m2, druh pozemku: záhrady v k.ú. Košice – Sever, ktorú sumu si žalovaný
previedol na svoj účet.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma vo výške 50.000,- EUR predstavujúca vyššie

uvedenú kúpnu cenu zaplatenú kupujúcimi na účet poručiteľky a následne žalovaným prevedenú na jeho
vlastný účet bola ako novoobjavený majetok prejednaná v dedičskom konaní vedenom na Okresnom
súde Košice I sp. zn. 14D 382/2019, kedy túto nadobudli žalobca a žalovaný v jednej polovici v pomere
k dedičstvu, t.j. každý vo výške 25.000,- EUR.

23. Ustanovenie § 451 ods. 1 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý
je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

24. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania

bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého), a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.januára 2012, sp. zn. 2Cdo 92/2010).

25. Zákon v ustanovení § 451 ods. 2 uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:

25.1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
25.2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej
zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V

prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva
môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa § 37 a 38).
25.3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§

36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740).
25.4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi (komentár ASPI k § 451 OZ).

26. V prejednávanom spore zo zisteného skutkového stavu a najmä v dôsledku zmenenej skutkovej
situácie vzhľadom na záver rozhodnutia súdu v konaní o návrhu A. B. – syna poručiteľky na začatie
konania o novoobjavenom majetku poručiteľa podľa § 211 CMP vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 36D/382/2019 zo dňa 30.5.2023, ktorým bolo potvrdené, že dedičstvo predstavujúcekúpnu cenu za predaj časť záhrady poručiteľky vo výške 50.000,- EUR nadobúdajú žalobca a žalovaný
každý v jednej polovici vyplýva, že ak žalovaný celú sumu 50.000,- EUR drží u seba na svojom
termínovanom účte resp. na inom mieste, vo vzťahu k polovici tejto sumy 25.000,- EUR patriacej

žalobcovi je potrebné konštatovať, že v tejto časti ide u žalovaného o bezdôvodné obohatenie získané
na úkor žalobcu ako plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobcovi v zmysle § 451 ods. 1
OZ vydať. Skutkovým a právnym základom podanej žaloby je teda neoprávnené zadržiavanie sumy
vo výške 25.000,- EUR a nevydanie tejto sumy žalovaným žalobcovi ani po právoplatnom skončení
dedičskéhokonaniaonovoobjavenommajetkuporučiteľky,zčohojednoznačnevyplýva,žeideoplnenie

bez právneho dôvodu, čomu zodpovedá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

27. Na tomto mieste súd si dovoľuje poukázať i na odôvodnenie odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom
rozhodnutí a to, že „žalobca síce je v hmotnoprávnom postavení dediča, to však samo o sebe bez
ďalšieho nezakladá jeho vlastnícky vzťah k majetku poručiteľky (súdom prvej inštancie uvažovanú
pohľadávku nevynímajúc). Tento vzniká až na základe výsledku dedičského konania, ktorým dochádza

k rozdeleniu majetkovej podstaty - vecí, práv a majetkových hodnôt patriacich poručiteľke v čase jej
smrti.“, čo v kontexte s výsledkami dedičského konania o novoobjavenom majetku môže znamenať
jedine právnu kvalifikáciu nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

28. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd

rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

29. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

30. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva
podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
ZákladnounormouupravujúcoubremenotvrdeniaapreukazovaniasúvyššiecitovanéustanoveniaCSP,

podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

31. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na

súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

32. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo
vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená
automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou)

sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých
a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení)
ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné
postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté

dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu,
na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

33. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že finančné prostriedky získané predajom
dotknutej nehnuteľnosti neminul na svoje potreby, ale časť sumy bola použitá na úhradu dlhov
vzniknutých poručiteľke resp. jej druhému synovi B. B., ktoré bolo potrebné a nevyhnutné uhradiť,
uvedené vyjadrenia nepodporil žiadnymi predloženými alebo označenými dôkazmi a to tak počaskonania pred súdom prvej aj druhej inštancie a preto súd musel uvedenú pasivitu vyhodnotiť
v jeho neprospech ako neunesenie dôkazného bremena žalovaným k jeho skutkovým tvrdeniam.
Zároveň uvedené tvrdenie je v priamom kontraste s konštatáciou orgánov činných v trestnom konaní

v odôvodnení Uznesenia ORPZ v Košiciach ČVS: P./X-XXX-XX-XXXX H. dňa 20.8.2019, a to že suma
50.000,- Eur bola držaná žalovaným na jeho (zrejme bežnom) účte do dňa 8.3.2016, kedy bola v
celosti prevedená na jeho termínovaný účet, čo nepochybne vyvracia tvrdenie samotného žalovaného
o vynaložení získanej kúpnej ceny patriacej poručiteľke na jej dlhy resp. na dlhy jej syna B. B. (otca
žalobcu A. B.).

34. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného v podobe námietky premlčania vznesenej žalovaným sa
súdzaoberalajtoutonámietkou,pričomporovnaldátumypremlčacíchlehôtvzmysle§107Občianskeho
zákonníka s dátumom podania návrhu žalobcu a dospel k záveru, že tento nárok v zmysle vyššie
citovaných ustanovení nie je premlčaný.

35. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený
odlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávislé.Subjektívnapremlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah
týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že

poškodenému plynie druhá premlčacia doba. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi troma prípadmi,
ktorémôžunastať,atozačiatoksubjektívnejdobynastanevpriebehuobjektívnejdobyadojejskončenia
tiež uplynie celá subjektívna doba. Právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby, na ďalšie plynutie
objektívnej doby sa už neprihliada. Druhá situácia je tá, že začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu
objektívnej doby, ale do jej skončenia uplynie iba časť subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení,

právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby. Tretia situácia, ktorá môže reálne nastať je tá, že začiatok
subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby. Právo sa premlčalo uplynutím objektívnej
premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam.

36. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený

skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak 3-ročnej, ako aj 10-ročnej
v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo.

37. V konaní nebolo sporné, že až právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn.
36D/382/2019 zo dňa 30.5.2023, ktorým bolo určené, že suma 50.000,- EUR pôvodne patriaca
poručiteľke prináleží v polovici každému z dedičov – žalobcovi a žalovanému a preto až k tomuto dátumu
možno konštatovať začatie plynutia tak objektívnej ako subjektívnej premlčacej lehoty, pretože až v ten
deň (7.9.2023) v konaní uplatňovaná suma 25.000,- Eur začala predstavovať bezdôvodné obohatenie

žalovaného a rovnako v ten deň žalobca získal vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.

38. Súd porovnaním dátumu začatia plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby dňa 7.9.2023
s dátumom podania žaloby na súde 10.9.2019 musel konštatovať, že nárok žalobcu nie je premlčaný,
práve naopak žaloba bola v súvislosti s výsledkami dedičského konania o novobjavenom majetku

podaná predčasne.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom právne uzavrel, že žalobca žalobcu je voči žalovanému
v celom rozsahu istiny dôvodná a preto na zaplatenie tejto sumy žalobcovi žalovaného vo výrokovej časti
aj zaviazal. Vo vzťahu k úroku z omeškania však žalobcu v časti zamietol, pretože žalovaný sa dostal do

omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia
až dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice sp. zn. 36D/382/2019
zo dňa 23.5.2023, t.j. až dňom 8.9.2023. Súd pritom konštatuje, že túto sumu si žalobca uplatnil
voči žalovanému aj v trestnom konaní pri podaní oznámenia o podozrení o spáchaní trestného
činu, ktorá skutočnosť bola známa žalovanému minimálne z oboznámenia sa s trestným spisom, čo

možno považovať za výzvu na zaplatenie resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, i keď podanú
dokonca predčasne pred vznikom daného bezdôvodného obohatenia. Preto súd považoval za prvý deň
omeškania až deň po právoplatnosti vyššie citovaného uznesenia z dedičského konania, pričom súd
priznal výšku úroku z omeškania platnú k tomuto dňu.40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

44. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z

účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba
použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

46. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže

uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami.

47. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko na strane
žalovaného neboli tvrdené a ani z obsahu spisu nevyplývali majetkové, osobné, rodinné, pomery či

nepriaznivé finančné postavenie žalovaného, ktoré by mohli byť subsumované pod dôvody hodné
osobitného zreteľa a ktoré by odôvodňovali uplatnenie ustanovenia § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§

127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).