Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201024
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423201024.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO:
00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.03.2023 domáhal náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom. K žalobe priložil žiadosť zo dňa 12.11.2008, uznesenie Okresného

súdu Nové Zámky zo dňa 11.08.2010 pod č.k. 6C/243/2008-97, list zo Súdnej rady SR zo dňa
15.05.2020, vyjadrenie Okresného súdu Nové Zámky k podnetu adresované Súdnej rade SR zo dňa
19.03.2020, žiadosť o mimosúdne odškodnenie doručenú MS SR dňa 01.02.2023. Na výzvu súdu
žalovaný doručil oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa
17.10.2013, zo dňa 05.01.2015, zo dňa 14.12.2016 a vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.05.2023. Po
predbežnom prejednaní veci súdom dňa 24.11.2023 súd prvej inštancie rozhodol uznesením Sp.
zn.:18C/22/2023 - 81 zo dňa 24.11.2023 tak, že konanie zastavil a žalovanému nepriznal nárok na

náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie , okrem iného uviedol, že žalobca
zaslal naposledy žalovanému list 31.01.2023, na ktorý nedostal odpoveď a mal za to, že žiadosť nebola
žalovaným prerokovaná. Poukázal na § 16 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého môže žalobca podať
na súd žalobu o náhradu škody až po uplynutí 6 mesačnej lehoty (ktorá začína plynúť dňom doručenia
žiadosti štátnemu orgánu) uvedenej v § 16 ods.4 zákona číslo 514/2003Z.z. ktorú má štátny orgán zo
zákona na prerokovanie žiadosti a na vyjadrenie sa k nej alebo vtedy, ak príslušný orgán písomne v
uvedenej lehote oznámi žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuspokojí. Súd zastal názor, že

lehota ustanovená zákonom č. 514/2003 Z.z. sa vzťahuje na každú žiadosť podanú žalobcom v tej istej
veci osobitne a je bez právneho významu, že žalovaný prerokoval predchádzajúce žiadosti žalobcu v
tej istej veci.

2/ Proti predmetnému rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu v dôsledku
ktorej skutočnosti Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením Sp. zn. 25Co/28/2024 - 133 zo dňa
24.07.2024 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

2.1/ Odvolací súd konštatoval, že uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
prebieha vo dvoch fázach. Prvou fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušnýmorgánom. Druhou fázou je uplatnenie nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po
sebe, pretože podmienkou podania žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku.
Tento zákonný postup vyplýva z ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu

škody uplatniť skôr, než uplynie šesťmesačná lehota plynúca práve od uplatnenia nároku poškodeného
u príslušného orgánu (pozri § 4 a § 11 zákona); až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu
je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.

2.2/ Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu

vo veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prerokovaný v občianskom súdnom konaní.

2.3/ Zmyslom predbežného prerokovania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave
narušených vzťahov došlo rokovaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát, resp.
územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Zákon síce
upravuje formu podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ale neupravuje procesný postup
orgánu, ktorý má uplatnený nárok prerokovať. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má

neformálny charakter a nie sú preň stanovené žiadne procesné pravidlá. Orgán príslušný na predbežné
prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) a nevydáva
o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí, alebo neuspokojí. Príslušný orgán by
mal poškodeného o svojom stanovisku písomne vyrozumieť.

2.4/ Premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody neplynie počas doby predbežného
prerokovania nároku (§ 19 ods. 3 zákona) a po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty sa môže
poškodený obrátiť so svojím nárokom na súd (§ 16 ods. 1 zákona).

2.5/ Zákon ustanovuje šesťmesačnú lehotu počítanú od uplatnenia nároku poškodeným, v rámci ktorej

je príslušný orgán povinný vec prerokovať a rozhodnúť o tom, či nárok poškodeného uspokojí alebo
nie. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody na súde nastáva až po uplynutí uvedenej zákonnej
lehoty, a to aj v prípade, že príslušný orgán už skôr oznámi poškodenému svoje negatívne stanovisko
k uplatnenému nároku.

2.6/ Poškodený sa môže obrátiť na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k úplnému
uspokojeniu nároku na náhradu škody. Ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho
predbežného prerokovania, nemôže súd návrh zamietnuť ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má
poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. Ide
totiž o odstrániteľný nedostatok podmienok konania.

2.7/ V prípade, ak poškodený uplatní nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania,
nemôže súd návrh zamietnuť ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na
odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. Ak by napriek tomu nebol
odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej

podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy o zastavení konania.

2.8/ Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne preskúmať, či bola podmienka predbežného
prerokovania nároku žalobcu žalovaným splnená. Úlohou súdu prvej inštancie je aj zaoberať sa
žalovanou namietaným premlčaním nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie § 19 zákona č.

514/2003 Z.z. aj vzhľadom k času, ktorý uplynul od namietaného nesprávneho rozhodnutia/postupu
súdu (Okresného súdu Nové Zámky vo veci vedenej pod sp.zn. 6C/243/2008).

3/ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4/ Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 04.11.2024. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný,
ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2024 z dôvodu hospodárnosti konania.Uviedol že trvá na všetkých svojich argumentoch a prezentovaných vyjadreniach a na vznesenej
námietke premlčania. Súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

5/ Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

6/ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom žalovaného, oznámením obsahu pripojených
listín priložených v spise, ktorých rovnopisy mali sporové strany k dispozícii, ich obsah im bol známy a
nespochybnili ho a zistil tento skutkový stav:

6.1/ Žalobca sa domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. voči Ministerstvu
spravodlivosti SR ako žalovanému už dňa 18.04.2013, ktoré podanie však podľa oznámenia žalovaného
zo dňa 17.10.2013 neobsahovalo náležitosti a ani na výzvu neboli nedostatky žiadosti žalobcom
odstránené. Z uvedených dôvodov žalovaný na podanie žalobcu neprihliadal a jeho žiadosť nebola
predbežne prerokovaná.

6.2/ Žalobca sa následne predbežného prerokovania domáhal podaniami zo dňa 19.02.2014,
25.04.2014, 08.08.2014 a 04.09.2014. Jednalo sa o celkovú škodu v sume 370 000 EUR, resp. 500 000
EUR, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonnými úradnými
rozhodnutiami, okrem iného (konania Centra právnej pomoci Kancelárie Nitra vo veci zo dňa 20.06.2012

vedenej pod Sp. zn. 3N/1850/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod Sp. zn.
26Sp/18/2012 a notárky JUDr. Marty Botkovej) aj Okresného súdu Nové Zámky vo veci vedenej pod
Sp.zn. 6C/243/2008.

6.2.1/ O uvedených podaniach bol žalobca vyrozumený v oznámení o výsledku predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 05.01.2015
tak, že im nebolo vyhovené z dôvodov, ktoré boli v oznámení presne špecifikované. Zároveň žalovaný
konštatoval premlčanie nároku na náhradu škody s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona a
tiež žalobcovi oznámil, že predbežné prerokovanie nároku je týmto ukončené a žiadosti zaevidované
pod č. 19775/2014/34 považuje žalovaný za vybavené. V prípade, ak sa s výsledkom predbežného

prerokovania žalobca nestotožňuje, bol odkázaný na uplatnenie svojho nároku cestou súdu. Predmetné
oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2015, čo v konaní nebolo sporné a uvedenú skutočnosť
potvrdil aj na pojednávaní dňa 04.11.2024.

6.3/ Žalobca sa listom zo dňa 09.10.2016 opätovne domáhal u žalovaného náhrady škody z dôvodu

pochybenia Centra právnej pomoci, Kancelárie Nitra, kde bol v oznámení zo dňa 14.12.2016 žalovaným
informovaný s poukazom na § 16 ods. 3 zákona, že nie je možné prihliadnuť na jeho opakované žiadosti,
ktoré už boli v minulosti predbežne prerokované a vyhodnotené ako nedôvodné.

6.4/ Podaním zo dňa 31.01.2023 označeným ako žiadosť o mimosúdne odškodnenie podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. v nadväznosti na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR žalobca opätovne žiadal od žalovaného
odškodnenie pre porušenie jeho práva vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k.
6C/243/2008-9. Na uvedené podanie žalovaný nereagoval.

6.5/ Žalobca, okrem iných skutočností, opakovane vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe.

Sožalovanýmsachcelmimosúdnedohodnúť,bolvBratislave11.10.2024,naMinisterstvespravodlivosti
a chcel sa ústne mimosúdne vyrovnať, ale bezvýsledne. Ďalší raz bol v Bratislave 14.10.2024, kde sa
chcel so žalovaným dohodnúť na sume odškodnenia a svoj nárok chcel so žalovaným prerokovať, ale
ani tam neuspel. Keď čakal na prijatie, tak niekto poslal pána F.. Žalobca nevedel kto ho poslal a či
bol oprávnený niečo so žalobcom prerokovať. S týmto pracovníkom žalovaného odmietol prerokovávať

svoj nárok, pretože chcel rokovať s niekým kompetentným. Trval na tom, že sudca ho v konaní ukrátil
úmyselne, keď mu v konaní neustanovil bezplatnú právnu pomoc napriek tomu, že o ňu žiadal a potvrdil,
že má na mysli konanie vedené na tunajšom súde pod Sp. zn.: 6C/243/2008 a za toto konanie si
predmetnou žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody. Ďalej uviedol, že mal pripravené otázky pre
protistranu a chcel na ne odpoveď. Žiadal, aby mu žalovaný predložil záznam o prejednaní uplatneného

nároku a trval na tom, že žalovaný s ním nič ústne neprejednal. Podľa žalobcu v zákone, ktorý čítal nie
je uvedené, že to má byť prejednané písomne a preto má za to, že tento jeho nárok s ním mal žalovaný
prejednať ústne. Žalovaný porušil zákon, keď rozhodoval o ňom bez neho. Poukazoval na čl. 47 ods.
2 a čl. 46 Ústavy SR6.6/ Žalovaný, okrem iných skutočností, vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa nedôvodne
domáha nároku na náhradu bližšie nešpecifikovanej škody, ktorá mu mala vzniknúť oneskoreným

pridelením právneho zástupcu, nakoľko, následne po ustanovení zástupcu žalobcovi z radov advokátov,
sám žalobca svojím podaním vzal návrh na obnovu konania späť, čo bol aj dôvod na zastavenie konania.
Konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod Sp. zn. 6C/243/2008, preto bolo zastavené,
a teda z pohľadu žalobcu neúspešné, z dôvodu procesného postupu samotného žalobcu a nie ním
namietaného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod Sp.

zn. 6C/243/2008. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.8.2010, č. k. 6C/243/2008-97,
bol navrhovateľom (teda aj žalobcovi) v predmetnom konaní ustanovený JUDr. Jaroslav Dubec, ako
zástupca z radov advokátov, pričom ako uviedol sám žalobca vo svojej žalobe, uznesenie o ustanovení
obhajcu mu bolo doručené dňa 13.8.2010. Žalovaný má za to, že žalobca sa najneskôr dňa 13.8.2010
dozvedel nielen o tom, že mal nárok na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ale aj to, že tento
zástupca mu bol pridelený, čím bol nepochybne odstránený aj žalobcom namietaný stav bez právnej

pomoci. Ak teda žalobcovi nejaká škoda vznikla, táto musela vzniknúť pred dňom 13.8.2010 a žalobca
sa o nej najneskôr dňa 13.8.2010 musel dozvedieť. Z toho dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcu
uplatnený žalobou zo dňa 12.3.2023, teda po viac ako 12 rokoch, za premlčaný. V súlade so zásadou
hospodárnosti konania žalovaný navrhol, aby bola otázka premlčania vyriešená prednostne, aby sa
predišlo prípadnému zbytočnému vykonávaniu dokazovania o vzniku nároku, ktorý je nepochybne

premlčaný (k tomu porovnaj stanovisko NS ČSSR sp. zn. Sc 2/83 (R 29/1983) zo dňa 26.4.1983 a
rozsudok NS SR zo dňa 24.10.2005, sp. zn. 3 Cdo 145/2004).

7/ Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa odseku 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov
odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľaodseku3zákonač.514/2003Z.z.,lehotaneplyniepočaspredbežnéhoprerokovanianárokupodľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

8/ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

8.1/ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.03.2023 domáhal náhrady škody, podľa

zákona č. 514/2003 Z.z., spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

8.2/ Odvolacím súdom už bolo v danej veci konštatované, že uplatnenie nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou fázou je mimosúdne predbežné prerokovanienároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy
musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne
prejednanie nároku a až neúspešné uplatnenie nároku na príslušnom orgáne je predpokladom pre

uplatnenie nároku na súde. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená
podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť vôbec prerokovaný v občianskom
súdnom konaní. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon upravuje formu podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, ale neupravuje procesný postup orgánu, ktorý má uplatnený nárok prerokovať.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má neformálny charakter a nie sú preň stanovené

žiadne procesné pravidlá, preto súd prvej inštancie nemohol akceptovať námietky žalobcu, ktorý tvrdil,
že žalovaný s ním nárok neprejednal, nakoľko neprebehli žiadne ústne rokovania. Orgán príslušný
na predbežné prejednanie nároku neprejednáva nárok v rámci správneho poriadku a nevydáva o
tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí, alebo neuspokojí. V danom prípade
žalovaný žalobcu, ako poškodeného, o svojom stanovisku nesporne písomne vyrozumel. V konaní
bolo nesporne zistené, že žalobca sa domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. voči

MinisterstvuspravodlivostiSRakožalovanémuuždňa18.04.2013,ktorépodanievšakpodľaoznámenia
žalovaného zo dňa 17.10.2013 neobsahovalo náležitosti a ani na výzvu tieto vady podania žalobcom
neboliodstránenévdôsledkučohosanapodaniežalobcuneprihliadaloajehožiadosťnebolapredbežne
prerokovaná. Žalobca sa následne predbežného prerokovania domáhal aj ďalšími podaniami zo dňa
19.02.2014, 25.04.2014, 08.08.2014 a 04.09.2014. Jednalo sa o celkovú škodu v sume 370 000,-

EUR, resp. 500 000,- EUR, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, prípadne
nezákonnými úradnými rozhodnutiami, okrem iného (konania Centra právnej pomoci Kancelárie Nitra
vo veci zo dňa 20.06.2012 vedenej pod Sp. zn. 3N/1850/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici vo
veci vedenej pod Sp. zn. 26Sp/18/2012 a notárky JUDr. Marty Botkovej) aj Okresného súdu Nové
Zámky vo veci vedenej pod Sp.zn. 6C/243/2008. O uvedených podaniach bol žalobca vyrozumený v

oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. zo dňa 05.01.2015 tak, že im nebolo vyhovené z dôvodov uvedených v odseku 6.2.1/
odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobcovi bolo oznámené, že predbežné prerokovanie nároku je týmto
ukončené a žiadosti zaevidované pod č. 19775/2014/34 považuje žalovaný za vybavené. V prípade, ak
sa s výsledkom predbežného prerokovania žalobca nestotožňuje, bol odkázaný na uplatnenie svojho

nároku cestou súdu. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2015, čo v konaní
nebolo sporné a uvedenú skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní dňa 04.11.2024.

8.3/ Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

8.4/ Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik
práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.

8.5/ Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom

stanovená premlčacia lehota a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu
svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka), pričom zásada hospodárnosti

konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania
vzhľadom, nakoľko v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia
vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky bezdôvodného
obohatenia, škody a podobne.

8.6/ Zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
13.03.2023, pričom v konaní bolo nesporne zistené, že žalobca sa domáhal náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. voči Ministerstvu spravodlivosti SR ako žalovanému už dňa 18.04.2013, ktoré
podanie však podľa oznámenia žalovaného zo dňa 17.10.2013 neobsahovalo náležitosti a ani na výzvutieto vady podania žalobcom neboli odstránené v dôsledku čoho sa na podanie žalobcu neprihliadalo a
jeho žiadosť nebola predbežne prerokovaná. Žalobca sa následne predbežného prerokovania domáhal
aj ďalšími podaniami zo dňa 19.02.2014, 25.04.2014, 08.08.2014 a 04.09.2014. O týchto podaniach bol

žalobca vyrozumený v oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo
dňa 05.01.2015 tak, že im nebolo vyhovené a žalobcovi bolo oznámené, že predbežné prerokovanie
nárokujetýmtoukončenéažiadostizaevidovanépodč.19775/2014/34považuježalovanýzavybavené.
Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2015, čo v konaní nebolo sporné a túto
skutočnosť potvrdil žalobca aj na pojednávaní dňa 04.11.2024. Z uvedeného potom nesporne vyplýva

záver, že žalobca sa uplatneného nároku domáhal na súde až po uplynutí premlčacej doby (viac ako
8 rokov).

8.7/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosť, že súd akceptoval žalovaným
vznesenú námietku premlčania, žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol.

9/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9.1/ Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom
počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať
ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.