Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204432
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323204432.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia
Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803, Prievozská 2, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, C., t. č. C. XX/XX, D., o 425,22 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13.06.2024, č. k. 26Csp/164/2023-101, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania (výrok II).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 03.04.2018 zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, predmetom ktorej bol záväzok právneho predchodcu
postupcu poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca 450 € a súčasne
záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou

dohodnutých mesačných splátok. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky v celkovej sume 506,64 €. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, preto postupca
ku dňu 24.11.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sumu vo výške 475,22 €, pričom pozostávala z neuhradenej
istiny úveru vo výške 429,81 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 44,70 €, z neuhradeného
poistenia splátok vo výške 0,71 €, z neuhradených poplatkov vo výške 0 € a z neuhradených nákladov

spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 0 €. Celkovo žalovaný čerpal úver vo výške 506,64 € a
zaplatil spolu 564,08 €. V úverovej zmluve v bode 1.1. bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov
(ďalej len „RPMN“) vo výške 26,81 %, fixná úroková sadzba 24,00 % ročne, zmluva bola uzatvorená na
neurčito (revolving). Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkyntutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2018 NBS vyplynul záver, že pri spotrebiteľských úveroch - kreditné karty je
priemerná hodnota RPMN 22,18 %.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a 6, §
53c, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 a 19, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „ZoSÚ“), takto:5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvne dojednaná RPMN 26,81 % prevyšuje prípustnú výšku
RPMN, čo spôsobuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, že úver je bezúročný a bez poplatkov úveru
(nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa). Vzhľadom na reálne poskytnutú výšku

úveru v sume 506,64 € a platby žalovanej vo výške 564,08 €, platobná povinnosť žalovanej predstavuje
rozdielmedzitýmitosumami,t.j.-57,44(úverjepreplatený),nazákladečohosúdžalobuakonedôvodnú
zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) tak že plne procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože
nebolo preukázané, že jej vznikli trovy konania.

6. Včasným odvolaním žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že sa
žalobe vyhovie alebo ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, keďže súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil,
ibavšeobecneuviedol,žeRPMNjenesprávnaavneprospechspotrebiteľa,avšakneozrejmilnazáklade
akéhoustanoveniabymalabyťRPMNmaximálnevovýškepriemernejRPMNazakéhodôvodujepodľa

súdu uvedená RPMN nesprávna a v neprospech spotrebiteľa. Žalobca sa môže iba domnievať, že súd
odkazoval na maximálnu odplatu, avšak tá nepresahovala najvyššiu prípustnú mieru odplaty v zmysle
zákona. Podľa § 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odplata nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne zverejnenej Ministerstvom
financií SR v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného

kalendárneho štvrťroka. Na účely zistenia priemernej RPMN pri posudzovaní maximálnej výšky odplaty
jepotrebnévychádzaťzdát,ktorézverejňujúbanky.Včaseuzavretiazmluvy(03.04.2018)bolopotrebné
vychádzať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017, podľa ktorých priemerná hodnota RPMN pre
kreditné karty bola 22,64 %. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN uvedená v úverovej zmluve

vo výške 26,81 % nepresahovala dvojnásobok priemernej RPMN (45,28 %), rovnako by túto hranicu
nepresahovala ani pri údajoch, z ktorých nesprávne vychádzal súd (2 x 22,18 % = 44,36 %). Súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca odkázal
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 21.03.2019, sp. zn. 4Co/306/2018, podľa ktorého pre zistenie,

či je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ nepostačuje len samotné
nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech
spotrebiteľa. Nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve
uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn. ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN
obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). Podľa žalobcu zmluva obsahuje správny údaj

o RPMN, pričom táto neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke
ročne. Žalobca podporne odkázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého
sankcia „bezúročnosti“ je primeraná len pri takom porušení povinnosti veriteľa, ktoré môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Sankcia „bezúročnosti“ a „bezpoplatkovosti“
úveru je preto neprimeraná a najmä v rozpore so zákonom, kedy údaj uvedený v zmluve je správny

a nie je v žiadnom prípade v neprospech spotrebiteľa. Napadnuté rozhodnutie je preto zmätočné,
nepreskúmateľné a zasahuje do práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy a vec nesprávne právne posúdil.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska
vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože
neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Žalobca súdu prvej inštancie predovšetkým vyčítal, že porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces

z toho dôvodu, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozsudku je nepresvedčivé
a odôvodnenie nedostatočné.

9. Základné náležitosti odôvodnenia rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok v § 220 ods. 2, ktorý
o. i. vyžaduje, aby súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil.10. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu
SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej

súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Je to predovšetkým neúspešná strana, ktorá
má záujem na dostatočnom odôvodnení, pretože len vtedy má skutočnú možnosť namietať konkrétne

skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Dôraz sa kladie
aj na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP in fine).

11. Podstatou odvolania žalobcu je nesúhlas s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver, že
spotrebiteľský úver, ktorá bol poskytnutý žalovanej, je bezúročný a bez poplatkov. Tento záver bol pritom
rozhodujúci, pretože na jeho základe súd prvej inštancie posúdil úver ako preplatený a žalobu zamietol.

12. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov,
v podstate na dvoch skutkových zisteniach: po prvé v bode 1.1. úverovej zmluvy bola uvedená RPMN
vo výške 26,81%; po druhé priemerná hodnota RPMN bola podľa súhrnných informácií o údajoch
o novoposkyntutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2018 NBS pri spotrebiteľských

úveroch - kreditné karty - 22,18 %. Tieto zistenia potom právne posúdil tak, že zmluvne dojednaná
RPMN 26,81% prevyšuje prípustnú výšku RPMN, čo spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa).

13. Ustanovenie, o ktoré sa súd prvej inštancie opieral, upravuje fikciu, podľa ktorej sa spotrebiteľský

úverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,akvzmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie pri uplatnení tohto ustanovenia vychádzal z toho, že správnosť RPMN
v zmluve o spotrebiteľskom úvere treba posudzovať podľa údajov o priemernej RPMN pre obdobné
spotrebiteľské úvery, ktoré podľa neho predstavuje „prípustnú výšku RPMN“. Takéto odôvodnenie

je však nedostatočné, pretože nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie vôbec nevysvetľuje, aký
je súvis medzi RPMN v spotrebiteľskej zmluve, ktorej výpočet závisí od parametrov konkrétneho
spotrebiteľského úveru, a priemernou RPMN, ktorá predstavuje štatistický údaj získaný po vyhodnotení
údajov o jednotlivých úverov, ktoré veritelia všeobecne poskytli v určitom období. Úvaha súdu prvej
inštancie, že ak zmluvne dojednaná RPMN prevyšuje priemernú hodnotu RPMN, je výška RPMN

uvedená nesprávne, nedáva ani zmysel. Jej nelogickosť možno ilustrovať aj na tom, že ak by malo platiť,
že RPMN pre konkrétny spotrebiteľský úver môže byť len nižšia, poťažmo rovná hodnote priemernej
RPMN z predchádzajúceho štvrťroka, veritelia by nemohli nikdy sprísniť podmienky poskytovania
spotrebiteľských úverov, pretože v každom štvrťroku by sa museli držať podmienok z predchádzajúceho
štvrťroka. Takéto obmedzenie nielenže zo žiadneho predpisu nevyplýva, ale by viedlo k deformácii k trhu

so spotrebiteľskými úvermi, lebo ten by nebol vôbec schopný reagovať na vývoj na širšom finančnom
trhu, predovšetkým na zvýšenie nákladov na získanie peňazí v dôsledku zvýšenia príslušnej úrokovej
sadzby ECB v rámci menovej politiky, ktorú je ECB oprávnená a povinná vykonávať (porov. v tomto
zmysle aj § 53 ods. 14 až 16 OZ v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy, ktoré dokonca
umožňujú jednostrannú zmenu už uzavretej zmluvy). Možno preto uzavrieť, že z ustanovenia § 11 ods. 1

písm. d) ZoSÚ nijako nevyplýva, že by nesprávnosť RPMN uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere
mala akokoľvek závisieť od priemernej hodnoty RPMN.

14. Odhliadnuc od nedostatkov napadnutého rozsudku súvisiacich s otázkou nesprávnosti RPMN
v zmluve o spotrebiteľskom úvere odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné

aj preto, lebo nevysvetľuje, prečo by vyššia hodnota RPMN v zmluve oproti priemernej hodnote
RPMN mala pôsobiť „v neprospech spotrebiteľa“, čo je podmienka uplatnenia § 11 ods. 1 písm. d)
ZoSÚ. Posúdenie tejto podmienky závisí od povahy a účelu RPMN v zmluve, ktorá v porovnaní
s priemernou RPMN [mimochodom takisto podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere – §
9 ods. 2 písm. z) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia spornej

zmluvy] umožňuje spotrebiteľovi porovnať parametre poskytovaného úveru s inými úvermi a prijať tak
informované rozhodnutie o tom, či zmluvu s daným veriteľom za daných podmienok uzavrie. Súd prvej
inštancie sa však povahe a účelu RPMN vôbec nevenoval, takže jeho záver o tom, že vyššia hodnotaRPMN v zmluve oproti priemernej hodnote RPMN je v neprospech spotrebiteľa, nemá dostatočný
argumentačný základ, a je teda z hľadiska preskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku neudržateľný.

15. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu ustanoveniami § 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1 vyhlášky
č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia spornej zmluvy odvolací súd pre poriadok dodáva
– hoci z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie tieto ustanovenia
napriek citácii uplatnil pri rozhodovaní – že práve tieto ustanovenia upravujú obmedzenia, pokiaľ ide
o peňažné nároky veriteľa, ktoré môže požadovať od dlžníka za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Pokiaľ teda súd prvej inštancie namiesto skúmania splnenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ
pred uzavretím spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora
EÚ z 05.03.2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167) mienil posudzovať primeranosť zmluvného
protiplnenia podľa zmluvy ako následnej okolnosti, mal sa po citovaní ustanovení § 53 ods. 6 OZ a
§ 1a ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. skutočne aj zamerať na posúdenie otázky, či odplata uvedená
v spornej zmluve prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu podľa citovaných ustanovení OZ a vyhlášky č.

87/1995 Zb., a vyhodnotiť dokazovanie v tomto smere. Z odvolania žalobcu sa síce javí, že odplata
nebola neprimeraná, to však prináleží preskúmať súdu prvej inštancie v ďalšom konaní.

16. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v otázke podstatnej pre rozhodnutie sporu je za
okolnostíprejednávanejvecitakýmzlyhanímsúduprvejinštancie,ktorénemožnonapraviťvkonanípred

odvolacím súdom, pretože by sa tým v neprípustnej miere prenášali kompetencie súdu prvej inštancie
na odvolací súd. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku
o trovách konania zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

17. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vo veci samej vychádzať z vyššie
vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu, opätovne zhodnotí všetky vykonané dôkazy, v ich
jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami
strán (§ 151 ods. 1 CSP) vrátane prípadných ďalších skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), o ktorých
nemá dôvodné pochybnosti (§ 185 ods. 2 a § 186 ods. 2 CSP), ustáli rozhodný skutkový stav. Zistený

skutkový stav následne podrobí novému právnemu posúdeniu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ a vo veci znovu rozhodne. Svoje závery potom v novom rozsudku odôvodní spôsobom súladným
s § 220 ods. 2 CSP, a bude tiež dbať na to, aby bolo jeho rozhodnutie ako celok presvedčivé. Zároveň
rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.