Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205190
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:1423205190.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpeného JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola
Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti žalovanému: Slovenská republika zast. Generálna prokuratúra SR,
Štúrova 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.143,76 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/107/2023-163
zo dňa 18. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n

ý uhradiť žalobcovi 1.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.800,- Eur
od 18.3.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Vo výroku I. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania vo rozsahu 82,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
153,62 Eur spolu s úrokom z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 153,62 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol
a žiadnej zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície,
III. oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 21.11.2017 žalobcovi bolo vznesené
obvinenie za zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm.
f/, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.
Sťažnosť žalobcu zo dňa 18.12.2017 proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú podľa §

193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla Okresná prokuratúra Žilina uznesením sp. zn. 1Pv
614/16/5511-31 zo dňa 15.5.2018. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78
zo dňa 25.3.2020 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-35 zo dňa 7.9.2020 bola
zamietnutá sťažnosť poškodeného G. G. H. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania žalobcu
a uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 o zastavení
trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2020. V podrobnostiach poukázal na

právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a uviedol, že práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou
vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná bez ohľadu na skutočnosť,
či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Žalobca požiadal
o predbežné prerokovanie nároku, keďže v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní mu vzniklaškoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby nim zvoleným advokátom v sume 2.021,58 eur a
hotových výdavkov - trovy dôkazu vo výške 1.800 eur. Jeho žiadosti bolo vyhovené v sume 1.677,82
eur. Sporná v konaní zostala výška uplatnenej náhrady 2.143,76 eur, rozsah poskytnutých služieb

právnej pomoci, a to za 2 úkony právnej služby namietaný žalovaným pod bodom 1/, vykonanie úkonu
právnej služby „nazretie do vyšetrovacieho spisu a porada s klientom 19.12.2019“ a pod bodom 2/ úkon
právnej služby „spísanie vyjadrenia k sťažnosti poškodenému proti uzneseniu Okresnej prokuratúry
Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 a tiež zostali sporné hotové výdavky na obstaranie
znaleckého posudku č. 3/2019 v sume 1.800 eur. Tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta

v trestnom konaní podľa § 12 ods. 3 písm. c), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo
za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu. Poukázal na znenie ust.
§ 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že nazretie
do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom, za ktorý advokátovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 a

nebola preukázaná účelnosť takéhoto úkonu. Nahliadnutie do spisu môže byť považované za obdobu
preštudovania si trestného spisu po skončení vyšetrovania, ale zároveň, nie každé nahliadnutie do spisu
a jeho preštudovanie je možné posudzovať ako samostatný úkon právnej služby, za ktorý by advokátovi
patrila odmena; v trestnom konaní totiž advokátovi nepatrí odmena za každé nahliadnutie do spisu,
iba za preštudovanie si trestného spisu po skončení vyšetrovania. Taktiež vykonanie takejto porady s

klientom je potrebné preukázať písomným záznamom, z ktorého bude zrejmé, čo bolo obsahom porady
a koľko porada trvala a musí byť podpísaný advokátom a klientom. Za úkon právnej služby nazretia do
vyšetrovacieho spisu by bolo možné priznať žalobcovi náhradu odmeny len v prípade, ak by v rámci
trestného konania dlhšie obdobie neboli vykonané žiadne procesné úkony a advokát by to považoval za
potrebné. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov žalobcu na obstaranie znaleckého

posudku č. 3/2019 v sume 1.800 eur, súd tento nárok nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že tento si
dal vypracovať z vlastnej iniciatívy. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že po zrušení uznesenia
o zastavení trestného stíhania žalobcu ( sp. zn. 1Pv 614/16/5511-58 zo dňa 25.3.2019) uznesením
KP Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-21 zo dňa 3.5.2019 a následnom vrátení veci vyšetrovateľovi
policajného zboru na doplnenie vyšetrovania vyšetrovateľ OR PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície,

III. oddelenie vyšetrovania, uznesením ČVS: ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 26.8.2019 podľa § 149
ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania znalca, ktorý vypracoval ZP č. 68/2019. Zastal názor, že
náhradu hotových výdavkov za obstaranie súkromného znaleckého posudku by bolo možné priznať
len v tom prípade, ak by závery svedčili v prospech žalobcu a boli by odlišné od záverov znaleckého
posudku pribratého znalca na doplnenie vyšetrovania. V danom prípade boli závery oboch znaleckých

posudkov rovnaké a teda náhradu hotových výdavkov za obstaranie súkromného znaleckého posudku
podľa názoru súdu nemožno žalobcovi priznať, tieto musí znášať sám. Na základe vyššie uvedených
skutočností mal súd nepochybne preukázané, že na strane žalobcu vznikla majetková ujma spočívajúca
vo vynaložených nákladoch na obhajobu v trestnom konaní za špecifikovaný úkon zo dňa 25.3.2020
„spísanie vyjadrenia k sťažnosti poškodeného“ spolu v suma 153,62 eur a tento považoval za dôvodný.

Vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na žiadosť žalobcu
o predbežné prerokovanie žiadosti reagoval čiastočným plnením vo výške 1.677,82 eur a oznámil
listom zo dňa 3.3.2023 doručeným žalobcovi dňa 7.3.2023, že uspokojí iba jeho časť nároku a lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia o odmietnutí zvyšku nároku
podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003. t.j. dňom 8.3.2023 žalovaný dostal sa do omeškania s plnením

jeho pohľadávky. S poukazom na vyslovený právny záver súdu o dôvodnosti v časti uplatneného nároku
žalobcu na náhradu škody súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 153,62 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 18.3.2023 až do zaplatenia pri aplikácii ustanovení § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Základná sadzba úrokov z omeškania ku dňu omeškania (od 8.2.2023 do
21.3.2023) bola 8 %, pričom žalobca si nárok uplatnil v nižšej sadzbe ako bola zákonná sadzba a

vznik omeškania od 18.3.2023. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný (7%), a preto súd pri aplikácii
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V podanom
odvolaní uviedol, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej iba „OR PZ

Žilina“) mi uznesením ČVS : ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 21.11.2017 podľa § 206 ods. 1 Tr. por.
vzniesol obvinenie pre skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti citovaného uznesenia, ktorý
kvalifikoval ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1
písm. f), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona. Za predmetný zločin mi hrozil nepodmienečnýtrest odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov. Vzhľadom na skutkovú a právnu náročnosť veci počas
vyšetrovania splnomocnil obhajobou obhajcu. Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia
v zákonnej lehote podal riadny opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola dozorujúcim prokurátorom

zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-31 zo dňa 15.05.2018 ako
nedôvodná. V danej trestnej veci bolo ďalej vedené trestné stíhanie a vykonané rozsiahle vyšetrovanie v
rámci prípravného konania, pričom bol ďalej zastúpený splnomocneným obhajcom. Prokurátor Okresnej
prokuratúry Žilina trestné stíhanie uznesením sp. zn. 1Pv 614/16/5511-58 zo dňa 25.03.2019 v zmysle
§ 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil. Proti citovanému uzneseniu však podal poškodený riadny

opravný prostriedok - sťažnosť, na základe ktorej prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina uznesením sp.
zn. 3KPt 408/17/5500-21 zo dňa 03.05.2019 predmetné uznesenie zrušil. Trestné stíhanie tak ďalej
pokračovalo, čo vyvolalo zo strany obhajoby nutnosť ďalších úkonov právnej služby a predloženia
ďalších dôkazov. Pretože skutok nebol trestným činom, čo bolo preukázané i doplnenými dôkazmi, po
skončení vyšetrovania prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina trestné stíhanie uznesením sp. zn. 1Pv
614/16/5511 - 78 zo dňa 25.03.2020 v zmysle § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil (po druhý krát).

Proti citovanému uzneseniu opäť podal poškodený riadny opravný prostriedok – sťažnosť, ku ktorej som
sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril a ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina uznesením
sp. zn. 3KPt 408/17/5500-35 zo dňa 07.09.2020 doručeným mi poštou dňa 11.09.2020 právoplatne
zamietol, čím citované uznesenie OP Žilina o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť
a trestné stíhanie mojej osoby bolo po takmer 3 rokoch skončené. Súd neakceptoval vyčíslenú

odmenu za úkon právnej služby, vykonaný 19.12.2019 a označený ako "nazretie do vyšetrovacieho
spisu (nový ZP) a porada s klientom vo výške 139,83 EUR". Podľa úvahy okresného súdu úkon
nazretie do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom, za ktorý advokátovi patrí odmena podľa § 14 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a nebola preukázaná účelnosť takéhoto úkonu. Uviedol, že obhajca v rámci
obhajoby vo vyššie označenom trestnom konaní vykonával (a v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o

advokácii a Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. aj povinnosť vykonávať) potrebné úkony právnych
služieb, za ktoré mu vznikol nárok na zaplatenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov v
zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. S obhajcom počas 3 rokov stíhania musel komunikovať a
vykonávať priebežne konzultácie a porady. Takisto obhajca musel za účelom vykonávania obhajoby
nahliadať osobne do spisu, nakoľko vyšetrovací spis v podmienkach SR nie je prístupný v elektronickej

forme a OČTK vôbec obvinenému a jeho obhajcovi nezasielajú priebežne žiadne dôkazy ako ani
procesné podania poškodeného na vyjadrenie alebo aspoň na vedomie (hoci by tak mohli ako i mali
činiť). Aktivita oboznamovať sa s priebežným stavom a vývojom vyšetrovania a realizovať právo na
obhajobu tak v legislatívou nastavených podmienkach slovenského trestného procesu spočíva výlučne
na obvinenom a jeho obhajcovi. Okresný súd pritom súčasne uzavrel, že za úkon právnej služby

nazretia do vyšetrovacieho spisu by bolo možné priznať žalobcovi náhradu odmeny len v prípade,
ak by v rámci trestného konania dlhšie obdobie neboli vykonané žiadne procesné úkony a advokát
by to považoval za potrebné. Vyslovené úvahy neobstoja, súd si navyše sám protirečí. Predmetná
situácia,akojuopisujesúd,všakpráveževdanejtrestnejvecinastala.Úkon„Nazretiedovyšetrovacieho
spisu (nový ZP) a porada s klientom zo dňa 19.12.2019“ sa však týkal najmä potreby oboznámenia

sa druhým znaleckým posudkom a následného vykonania porady a prekonzultovanie obsahu tohto
posudku, nakoľko vyšetrovateľ predmetný nový znalecký posudok obhajobe vôbec nedoručil, čiže nemal
žiadnu vedomosť o tom, aké sú závery a obsah tohto posudku, či posudok má vady alebo nie, či je
potrebné navrhnúť vykonanie výsluch znalca alebo doplnenie posudku. Nakoľko išlo o zásadný dôkaz
v konaní, išlo tak aj o nutne vyvolaný úkon. Je preto logické a plne namieste, že obhajca za účelom

realizácie obhajoby logicky musel ísť osobne nazrieť do spisu (a to viackrát, pričom viaceré nazretia
do spisu a porady ani neboli účtované). V zmysle ust. § 145 ods. 2 tretej vety Trestného poriadku,
vyšetrovateľ obhajcovi posudok nedoručil poštou, obhajca si ho musel ísť zadovážiť osobne a nazrieť
do spisu. Poukázal na ust. § 34 ods. 1 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 tretej vety Trestného poriadku
a § 144 ods. 2 Trestného poriadku. Uviedol, že vypracovaný znalecký posudok JUDr. Ing. Gabriely

Štrbáňovej č. 3/2019 predložil vyšetrovateľovi podaním zo dňa 30.07.2019. Vyšetrovateľ pritom vôbec
nemusel priberať ďalšieho znalca do konania, pokiaľ mal v spise už predložený znalecký posudok.
Vyšetrovateľ sa s obsahom predmetného posudku znalca JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019
oboznámil a až na preverenie tohto posudku pribral následne ďalšieho znalca Ing. Ladislava Januru
uznesením zo dňa 26.08.2019 doručenom obhajcovi až dňa 19.09.2019. Vyšetrovateľ bol tak po zrušení

prvého uznesenia OP Žilina o zastavení trestného stíhania 4 mesiace plne pasívny a znalca pribral až
ako reakciu na predložený znalecký posudok JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 s cieľom overiť
resp. vyvrátiť závery posudku. Dal do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už
v rímskom práve, podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Uvedenú zásadu akcentujú a veľmi
dôsledne zdôrazňujú i štátne orgány. V odvolacom návrhu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť

a žalovanému uložiť zaplatiť žalobcovi sumu 1.990,14 Eur a úroky z omeškania vo výške 7,50 % ročne
zo sumy 1.990,14 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia; všetko do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia, nahradiť trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Výrok č. I. rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C 107/2023 zo dňa 18.11.2024 zostáva týmto
rozsudkom plne nedotknutý.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zastal názor, že rozhodnutie je zákonné, riadne odôvodnené a má
oporu v súdom vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody k nepriznaniu
náhrady trov konania za vypracovaný znalecký posudok Ing. Gabriely Štrbáňovej, tieto skutočnosti
žalobca prezentoval už pred súdom prvej inštancie, pričom k týmto sa žalovaný vyjadril opakovane.

Opätovne však zdôraznil, že nie je možné pristúpiť k náhrade tých trov konania, ktoré sa priečili zásade
hospodárnosti konania. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok nad rozsah nevyhnutnosti a napriek
skutočnosti, že v zmysle § 142 Tr. poriadku primárne zabezpečuje vypracovanie znaleckého posudku
orgán činný v trestnom konaní, pričom táto povinnosť orgánom činným v trestnom konaní vyplynula v
dotknutom trestnom konaní aj priamo zo zrušujúceho rozhodnutia Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn.

3KPt 408/17/5500-21 zo dňa 03.05.2019, čo bolo žalobcovi známe. Hoci nie je vylúčené, aby znalecký
posudok obstarala v trestnom konaní aj niektorá z procesných strán, takýto postup má vykonávanie
dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom konaní dopĺňať, nie ich duplikovať, ako tomu bolo v
tomto prípade. Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach pokiaľ ide o ne/priznanie náhrady na
úkon právnej služby označený ako „nazretie do vyšetrovacieho spisu a porada s klientom“. Nazretie do

vyšetrovacieho spisu nie je úkonom právnej služby za ktorý by obhajcovi patrila odmena, navyše tento
úkon ani nebol účelný, pričom vykonanie porady s klientom nebolo nijako preukázané. S poukazom na
uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že v trestnom
konaní nemožno hovoriť o zásade hospodárnosti, nakoľko takáto zásada v trestnom konaní neexistuje.

Dal do pozornosti, že vyšetrovateľ dlhší čas nekonal, následne sa oboznámil s obsahom ním
zadováženého posudku znalca JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 a až na preverenie tohto
posudku pribral následne ďalšieho znalca Ing. Ladislava Januru uznesením zo dňa 26.08.2019
doručenom jeho obhajcovi až dňa 19.09.2019. Vyšetrovateľ bol tak po zrušení prvého uznesenia OP
Žilina o zastavení trestného stíhania 4 mesiace plne pasívny (čo bolo neakceptovateľné aj s poukazom

na výšku trestnej sadzby a kasáciu uznesenia o zastavení trestného stíhania na základe sťažnosti
poškodeného). V kontexte náhrady škody voči štátu je vždy relevantné otázka náhrady nákladov na
vypracovanie znaleckého posudku. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada
škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V praxi to znamená, že ak poškodený nechal na

vlastné náklady vypracovať znalecký posudok v súvislosti s konaním, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie, vždy môže požadovať náhradu týchto nákladov ako súčasť náhrady škody, najmä ak tento
posudok bol pre rozhodnutie zásadný. V súdnej praxi sú pritom bežne priznávané v rámci náhrady škody
vynaložené trovy obhajoby za vyhotovenie znaleckého posudku ako súčasť uplatnenej náhrady škody.

5. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie postupom
podľa § 388 CSP vo výroku II. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, vo zvyšku
žalobu zamietol a vo výroku I. ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie pokiaľ priznal žalobcovi 153,62 Eur s príslušným úrokom a zamietol ním podanú žalobu
v rozsahu 190,14 Eur s príslušným úrokom z omeškania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil a zároveň svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
7. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, ak nevyhovel žalobe

žalobcu pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov za obstaranie znaleckého posudku č. 3/2019 v sume
1.800,- Eur s príslušenstvom na podklade čoho v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmenil
a v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel.8. Ani odvolací súd nepovažoval za sporný skutkový základ nároku na náhradu škody odvíjajúci sa
od toho, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície, III.
oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 21.11.2017 žalobcovi bolo vznesené

obvinenie za zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm.
f/, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona.
Sťažnosť žalobcu zo dňa 18.12.2017 proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú podľa §
193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla Okresná prokuratúra Žilina uznesením sp. zn. 1Pv
614/16/5511-31 zo dňa 15.5.2018. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78

zo dňa 25.3.2020 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-35 zo dňa 7.9.2020 bola
zamietnutá sťažnosť poškodeného G. G. H. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania žalobcu
a uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 o zastavení
trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2020.
9. Ako uviedol prvoinštančný súd tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní

podľa § 12 ods. 3 písm. c), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť
výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.
10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení ku dňu 19.12.2019, odmena vo výške

základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia
alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci
samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania
alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o
zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov

vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny,
patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e)
vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
11. Nazretie do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom, za ktorý advokátovi patrí odmena podľa § 14 ods.
1, to znamená, že v trestnom konaní v tom čase advokátovi nepatrila odmena za každé nahliadnutie

do spisu, iba za preštudovanie trestného spisu po skončení vyšetrovania. Zároveň nebolo preukázané
v konaní vykonanie ďalšej porady s klientom a dĺžka jej trvania. Žalobca uvedené nedoložil písomným
záznamom, z ktorého by bolo zrejmé, čo bolo obsahom tejto porady a koľko trvala. Odvolací súd preto
najmä s poukazom na ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. s účinnosťou v čase údajného
vykonania tohto úkonu ako i nepreukázania jeho vykonania písomným záznamom, sa s rozsudkom

prvoinštančného súdu v tomto rozsahu stotožnil.
12. Na rozdiel od prvoinštančného súdu však odvolací súd zastal názor, že pokiaľ žalobca vynaložil
hotové výdavky na obstaranie znaleckého posudku č. 3/2019 v sume 1.800,- Eur, jednalo sa o účelne
vynaložený výdavok.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 34 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého
obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam , ktoré
sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich , má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti,
navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a
opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom

činným v trestnom konaní alebo súdom. O uvedených právach obvineného som bol pritom osobitne
poučený v rámci svojho výsluchu. Podľa § 2 ods. 10 tretej vety Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z.
právo obstarávať dôkazy majú aj strany.
14. Podľa § 144 ods. 2 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. ak znalecký posudok obstará niektorá zo
strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.

15. Zároveň odvolací súd prihliadol i na tú skutočnosť, že žalobca vypracovaný znalecký posudok
JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 predložil vyšetrovateľovi podaním zo dňa 30.07.2019, pričom
vyšetrovateľ pribral ďalšieho znalca Ing. Ladislava Januru až uznesením zo dňa 26.08.2019, ktoré bolo
doručené obhajcovi žalobcu 19.09.2019. Teda nie žalobca ale vyšetrovateľ pribral ďalšieho znalca ako
reakciu na znalecký posudok predložený žalobcom. To, že sa obaja znalci nezávisle od seba zhodli

na rovnakých záveroch v prospech žalobcu nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd nemohol takto
žalobcom vynaložený výdavok považovať za účelný. Naviac vyšetrovateľ pribral znalca až po štyroch
mesiacoch od zrušenia uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina, ktorým bolo uložené vykonať vo veci
znalecké dokazovanie, preto je akceptovateľné, že žalobca vyvinul dôkaznú iniciatívu na preukázanievlastnej neviny. Napokon tak urobil nielen v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného poriadku, ale
i Ústavy SR.
16. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti:

rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku II. zmenil, žalovanému uložil uhradiť žalobcovi 1.800 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 1.800 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku I. ponechal
rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý a vo výroku III. rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak,
že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,2 %.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)