Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124430414
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124430414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokáti Müller & Dikoš, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 722,56 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 41C/8/2025-86 zo dňa 7. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 722,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
z priznanej istiny od 9.9.2024 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. S poukazom na aplikáciu § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1

a § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd
prvej inštancie východiskovo za nesporné vyhodnotil, že žalobca prenajal poškodenému vozidlo počas
trvania opravy jeho vozidla za cenu denného nájmu 143,- EUR/deň. Na základe zmluvy o nájme č.
927/2024 zo dňa 29.7.2024 poškodený užíval vozidlo od 29.7.2024 do 14.8.2024, na základe čoho
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento nárok bol vyúčtovaný faktúrou č. 10262024 s
dátumom splatnosti 29.8.2024 na sumu 2067,56 EUR, spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla. Následne dňa 14.8.2024 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky

postúpilpohľadávkuvočižalovanémuakopoisťovnititulomnáhradyškodypoškodenímvozidla,ktorámu
vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné vozidlo
za odplatu 2.067,56 EUR. Taktiež nesporným bolo, že žalovaný poukázal poistné plnenie za nájom vo
výške 1.345,- EUR dňa 26.8.2024.

3. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku a primeranosť ceny
nájmu (od 29.7.2024 do 14.8.2024 za 143,- EUR/deň). Za absurdnú označil skutočnosť, aby poškodený,

ktorý bol obmedzený vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú
dobu zotrvania jeho vozidla v servise (čo je zvlášť obmedzujúce), aby zdržiaval vo svojom voľnom čase
„hľadaním“ čo najlacnejšej požičovne a skúmal podmienky požičovne, poistné podmienky, dostupnosť
motorových vozidiel a ich značku a kategóriu. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane anedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. V zmysle
ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených
nákladov.

4. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na
požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší
majetkový stav poškodeného. Škodou v danej veci je tak požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla
porovnateľného s poškodeným vozidlom. Poškodené vozidlo bolo značky Mercedez Benz E, preto

prenájom náhradného vozidla značky BMW X4 nemožno posúdiť ako vypožičanie neporovnateľného
vozidla. Poškodený nie je povinný prenajať si čo najlacnejšie auto nezodpovedajúce kategórii
poškodeného motorového vozidla.
5. Pri zohľadnení preukázaného vyplatenia poistného plnenia nájmu žalobcovi žalovaným v sume
1.345,- EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 722,56 EUR uplatnená
opodstatnene (fakturovaná suma za nájom 2.067,56 – priznané poistné 1.345,- = 722,56 EUR) a toto

právoboložalobcovipriznanéakoprávonanáhraduškodypodľa§15ods.1vspojenís§4ods.1,2zák.
č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného
dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

6. K výške škody súd prvej inštancie argumentoval, že z prieskumu trhu doloženými cenníkmi bolo
zistené, že denný nájom motorového vozidla porovnateľných značiek a kategórií ako poškodené vozidlo
sa pohybuje cca od 80,- do 130,- EUR/deň, s menším počtom dní cena denného nájmu stúpa až
ku sume 250,- EUR. Za skutočnú škodu je potrebné považovať vyplatené nájomné za prenajaté
vozidlo, nie individuálne úvahy, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený

nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky
požičovní. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby
zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte viac. Vykonaným dokazovaním bola riadne preukázaná
cenu nájmu 143,- EUR/deň, pričom z listín, ako je zmluva o prenájme, protokol, faktúra, či čestné
prehlásenie poškodeného, vyplýva odôvodnená cena denného nájmu. Žalobca má tak právo na

preplatenie prenájmu motorového vozidla tak, ako si uplatnil, t. j. 143,- EUR/deň, ktorá zodpovedá
adekvátnej a primeranej cene nájmu motorového vozidla v danom mieste a čase a regióne, tak ako
vyplýva z predložených listinných dôkazov. Uplatnený nárok je dôvodný z titulu zmluvy o nájme, ktorá
bola uzatvorená platne, keď strany zmluvy si dohodli podstatné náležitosti, a to predmet nájmu a výšku
nájomného, a následne platného postúpenia, v súlade so zákonom.

7. Žalovaný síce predložil cenníky, resp. internetové ponuky prenájmu vozidiel, avšak nepredložil k nim
obchodné podmienky, aká by bola konečná cena. Takto predložené cenníky nemožno považovať za
úplnýprieskumtrhu.Takétocenníkybezďalšiehonepreukazujúskutočnénáklady,ktorépoškodenýmusí
v konečnom dôsledku celkovo vynaložiť. Napriek tomu z týchto cenníkov vyplýva prehľad rozpätia cien
nájmu. Suma 143,- EUR/deň nie je, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov nadhodnotená tak,

že by bolo možné dospieť k záveru, že to nie je cena obvyklá/primeraná v danom mieste a čase. Okresný
súd preto nepovažoval za potrebné dokazovanie predkladaním ďalších cenníkov, preto dokazovanie
vtomtosmereaninevykonal.Žalobcatedasvojnárokpreukázaldoloženýmilistinnýmidôkazmikžalobe.

8. Nakoľko je žalovaný so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody

v omeškaní, priznal súd prvej inštancie žalobcovi pri aplikácii § 517 ods. 1,2 OZ, § 11 ods. 8 zákona č.
381/2001 Z. z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka popri istine aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z priznanej istiny od
9.9.2024 do zaplatenia.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny v podobe zamietnutia

žaloby, alternatívne zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Namietal, že nárok žalobcu nie je v konaní vôbec preukázaný, nakoľko:
a) Žalobca do dnešného dňa nedoložil do konania technický preukaz preukazujúci vlastnícke právo
k vozidlu BMW X4 ev. č. A., či nájomnú zmluvu na uvedené vozidlo, na základe ktorej oprávnenedisponoval s vozidlom, v čase kedy ho prenajal poškodenému (hoci žalovaná túto skutočnosť v konaní
namietala).
b) Žalobca žaluje pohľadávku, pri ktorej nevie preukázať nijakým spôsobom, ako dospel k jej výške,

nepredložil svoj cenník, podľa ktorého určil sumu denného nájmu na 143,- EUR a na svojej stránke B.
cenník nielenže neuvádza, ale ponúka svoje služby dokonca ako „Bezplatná služba na zabezpečenie
náhradnej mobility“ (na čo žalovaná tiež poukazovala v konaní).
c) Samotná zmluva o nájme sa taktiež neodvoláva na nijaký cenník a cenník netvorí ani prílohu uvedenej
nájomnej zmluvy.

d) Škoda, ktorá údajne poškodenému vznikla v skutočnosti neexistuje. Sám žalobca na svojej stránke
deklaruje že, „Náhradné vozidlo Vám zapožičiame a nájomné si budeme uplatňovať u poisťovne vinníka
nehody,“ t. j. ku skutočnej úhrade faktúry č. 10262024 zo strany poškodeného nikdy nedošlo a ani
žalobca úhradu faktúry poškodeným nikdy nepreukázal.
12. Ďalej odvolateľ napadnutému rozhodnutiu vytýka, že je arbitrárne, nie je totiž z neho zrejmé, ktoré
konkrétne cenníky má súd na mysli, keďže žalovaná aj žalobca predložili

v podstate totožné cenníky, ale žalovanou predložené cenníky považoval súd za neúplné, pričom pri
žalobcovinaopakskonštatoval,ževšetkysvojetvrdeniapreukázal.Súdtakbezakéhokoľvekvysvetlenia
hodnotil rovnaké dôkazy strán rozdielne, pričom žalobca predložil rovnako cenníky bez obchodných
podmienok.

13. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Zopakoval podstatné závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil a vo vzťahu k namietaným
cenníkom zdôraznil, že prieskum trhu prostredníctvom internetových cenníkov nemožno považovať za
jediné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, keďže pri dlhšom trvaní
nájmu poskytujú niektoré požičovne zľavu z nájomného.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Primárne neobstojí zásadná odvolacia námietka, že nárok žalobcu nie je preukázaný, nakoľko:
„Škoda, ktorá údajne poškodenému vznikla v skutočnosti neexistuje...ku skutočnej úhrade faktúry
č. 10262024 zo strany poškodeného nikdy nedošlo a ani žalobca úhradu faktúry poškodeným nikdy

nepreukázal“.
16. Postup, kedy zmluvné strany v rámci jednej zmluvy dojednajú odplatné postúpenie pohľadávky
a súčasne započítanie fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla (s odplatou za
postúpenie pohľadávky), zodpovedá bežnej realite kontraktačných procesov, pri ktorej tak fyzické, ako
aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa

pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu,
aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých
právne perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Len pri
striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený
uhradilžalobcovisumuzanájomnáhradnéhovozidlaatenmuihneďvrámcipostúpeniapohľadávkyvoči

žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami (a zjednodušene,
korešpondujúc však povahe veci), poškodený by „položil na stôl“ sumu (v danom momente) 2.067,56
EUR a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí „posunul späť“ k poškodenému.
17. Jedná sa teda o štandardný a zákonom predvídaný/upravený právny inštitút, pričom úvaha
žalovaného fakticky smeruje k snahe/cieľu zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným

a žalobcom z 14.8.2024 (č. l. 9 spisu) „rozfázovať“ a z rozčlenených častí navodiť dojem obchádzania
zákona. Predmetná zmluva, čo je zrejmé i z výslovných vyjadrení jej strán, však tvorí jeden celok
upravujúci ich navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti. Nespochybnenou vôľou poškodeného
a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci tejto jednej zmluvy, čo vôbec nie
je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie uzavrieť viacero relatívne samostatných zmlúv.

18. Bez osobitnej právnej relevancie vo vzťahu k uplatnenému nároku ostáva argument žalovaného
o nepreukázaní vlastníckeho práva žalobcu k požičanému vozidlu (BMW). Prenajímateľ je síce spravidla
vlastníkom veci, podmienkou vzniku nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom však nie jevlastnícke právo (prenajímateľa) k predmetu prenájmu. Fakt/okolnosť skutočného zapožičania vozidla
pritom žalovaný v konaní nespochybnil.
19. Možno teda čiastkovo uzavrieť, že vznik škody v podobe nákladov vynaložených titulom prenájmu

náhradného vozidla (t. j. poskytnutia reálnej služby), ktoré poškodenému prenajal žalobca, jednoznačne
v konaní preukázaný (listinnými dôkazmi) bol. Rovnako je nepochybné, že k tomuto skutkovému deju
došlo (práve a len) v príčinnej súvislosti
s poškodením vozidla. Nepochopiteľným je v tomto kontexte postoj žalovaného, ktorý síce nárok v plnom
rozsahu popiera, dobrovoľne však pristúpil k jeho čiastočnému plneniu/uspokojeniu.

20. Pokiaľ žalovaný následne namieta nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie ohľadne výšky (škody)
denného nájmu, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením o arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku v tejto časti.
21. Konštatovanie primeranosti výšky žalobcom fakturovaného denného nájomného totiž vychádza
z vyhodnotenia predložených listinných dôkazov (osobitne cenníkov predkladaných oboma sporovými

stranami), pričom určujúci záver, t. j., že suma 143,- EUR/deň nie je nadhodnotená vo vzťahu k obvyklej
ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo,
týmto listinným dôkazom korešponduje. Z predložených cenníkov totiž vyplýva rozmedzie cien prenájmu
náhradného vozidla, z ktorého (rozmedzia) suma 143,- EUR/deň významným spôsobom nevybočovala.
22. Odhliadnuc od ustáleného záveru aplikačnej praxe, v zmysle ktorého nie je možné od poškodeného

(už obmedzeného faktom poškodenia vozidla) vyžadovať, aby vykonával podrobný prieskum trhu
o cenovo najvýhodnejšej požičovni, je nenáležitou argumentácia žalovaného poukazujúca na cenu
nájmu vozidla BMW X4 (č. l. 21 spisu) v cene „Už od 60,- EUR na deň“. Je totiž notorietou, že cena
nájmu (za deň) sa znižuje v závislosti od doby nájmu. Inak povedané, čím dlhší (vopred dojednaný)
nájom, tým nižšia cena za deň nájmu. A práve túto skutočnosť vystihuje formulácia ceny „Už od“, ktorou

argumentuje žalovaný avšak bez nevyhnutného doplnenia, akej dĺžky nájmu sa táto (ním uvádzaná)
cena týka. V okolnostiach posudzovanej veci pritom nie je vopred známa dĺžka nájmu (keďže je viazaná
na ukončenie opravy), preto ani nie je možné (vopred) vychádzať zo sadzby (nájmu) týkajúcej sa
konkrétnej dĺžky nájmu.
23. Možno tiež doplniť, že žalobca na rozdiel od žalovaného predložil cenové ponuky z okresu Žilina, t.

j. práve z regiónu, kde došlo k prenájmu vozidla. A z nich (č. l. 35 spisu) v rozoberaných súvislostiach
napríklad vyplýva, že v prípade vozidla Mercedes-Benz triedy E (poškodené vozidlo) môže cena nájmu
(skutočne) poklesnúť na 92,- EUR, avšak základná sadzba nájmu predstavuje 139,- EUR na deň.

24. Zhrnúc konštatované, krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku ako vecne

správneho, vrátane závislého výroku o trovách, voči ktorému neboli vznesené žiadne konkrétne
odvolacie námietky.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.