Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. júl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123464748
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123464748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínpredsudkyňouJUDr.MartinouDubovcovouvsporežalobcuA.A.,nar.X.XX.XXXX,

trvale bytom v B., C. D. XXXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 51 338 602, so sídlom v Šamoríne, Gazdovský rad 28, proti žalovanému: A. E. F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom v G. H., I. J. XX/XX, právne zastúpený Martin Pavle, s.r.o., IČO: 36 860 450,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, v konaní o zaplatenie 22.265,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 7.12.2023, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy vo výške 22.265,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
22.265,50 € odo dňa 7.12.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo
svojej žalobe uviedol, že žalobcovi bolo zverené osobné motorové vozidlo značky Ferrari SF90, VIN:
K., dátum registrácie: 09. mája 2022, ŠPZ: J. J. od vlastníka p. L. M. C., bytom L. N. XXX, XXXXX
J., G. J. B., narodený XX.XX.XXXX, OP č.: XXXXXX, O., štátne občianstvo: Nemecká spolková
republika za účelom jeho poskytovania tretím osobám za odplatu na marketingové účely. Žalobca na
základe ústnej objednávky požičal dna 07.06.2023 vozidlo žalovanému, na účely svojej prezentácie

na workshopovom podujatí/seminári v rámci ktorého žalovaný vystupuje pod pseudonymom „E. N.".
Týmto má žalobca zato, že medzi nimi bola platne uzatvorená nájomná zmluva podľa § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným boli v tom čase nadštandardné vzťahy,
vozidlo mu bolo poskytnuté bez úhrady depozitu vo výške 30.000,- € (slovom, tridsaťtisíc eur), pričom
boli žalobcovi poskytnuté slovné záruky a ubezpečenia, že v prípade poškodenia vozidla všetky škody
dá na svoje náklady odstrániť resp. ich refunduje žalobcovi, čo vie žalobca preukázať svedeckými
výpoveďami.Žalovanýsvojvoľnebezakejkoľvekvedomostižalobcuposkytolnaworkshopovompodujatí

členom klubu E. N. konaného v Monaku a oblasti Nice (Cap-ď Ail) vozidlo okrem iného aj p. P. A.
Q., narodený: XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XXXX/XXX, XXX XX R. C., Slovenská republika, občan
SR, ktorý predmetné vozidlo šoféroval, pričom dňa 7.6.2023 v čase od 22.00 hod do 22:55 hod.
spôsobil pri dopravnej nehode v oblasti Nice (Cap-ď Ail) v štáte: Francúzska republika, na úseku cesty/
diaľnice D6007, totálnu škodu na vozidle, a to narazením do zvodidiel cestnej komunikácie/betónového
zvodidla. Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené v poisťovni Allianz Automotive
Versicherungsservice, ktorá poskytla vlastníkovi poistné plnenie na vozidle vo výške 404.000,- €.

Poisťovňa vyhodnotila rozsah vzniknutej škody ako totálnu škodu. Kúpna cena vozidla, za ktorú vlastník
nadobudol vozidlo bola vo výške 448.531,- € bez DPH. Žalobca uzatvoril s vlastníkom vozidla zmluvu o
postúpení nárokov z titulu nároku na náhradu škody, na základe čoho žalobca sa stal nositeľom všetkých
práv z titulu uplatnenia nároku na náhradu škody (z titulu straty poistného bonusu, z titulu úhradyspoluúčasti poistného krytia, z ušlého zisku, z titulu úhrady odťahovej služby, z titulu úhrady pokuty
za porušenie predpisov na úseku cestnej premávky, z titulu krátenia poistného plnenia atď.). Žalobcovi
na základe vyššie uvedeného skutkového stavu vznikla škoda vo výške 44.531,- € z titulu rozdielu

nadobúdacej hodnoty vozidla a výšky poistného plnenia, pričom žalobca si touto žalobou uplatňuje voči
žalovanému škodu vo výške jednej polovice, t.j. v sume 22.265,50 €.
Vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia, uvádzané v odpore, sú
podľa názoru žalobcu účelové a nepreukázané akýmikoľvek dôkazmi, s cieľom pôsobiť nehospodárne
na priebeh súdneho konania. Žalovaný sa v rámci svojho vyjadrenia priznal, že vie o vzniku škody

na vozidle Ferrari SF90, ale podľa jeho názoru za škodu má byť zodpovedný vodič vozidla P. A. Q..
Žalobca uvádza, že nikdy neodovzdal vozidlo P. A. Q., ale vozidlo vodičovi bolo odovzdané a zverené
ako účastníkovi na workshopovom podujatí usporiadanom žalovaným a nie žalobcom. Žalovaný ďalej v
odpore tvrdí, že on žiadne workshopové podujatie neusporiadaval, ale bolo usporiadavané občianskym
združením Education experts, o.z. a žalovaný sa zúčastňoval na predmetnom podujatí len ako lektor.
Žalobca dáva do pozornosti, že táto skutočnosť je pre neho nová informácia, nakoľko vždy sa žalovaný

prezentoval ako fyzická osoba vystupujúca pod pseudonymom E. N.. Žalobca ďalej uvádza, že s
poukazom na výpis z registra mimovládnych neziskových organizácií vyplýva, že štatutárnym orgánom
predmetného občianskeho združenia je A. E. F., pričom uvedené tvrdenia ohľadom toho, kto usporiadal
predmetné podujatie je špekulatívne v snahe vyhnúť sa zodpovednosti ako fyzická osoba. Žalovaný v
rámci podaného odporu svoje tvrdenia nijak nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, hoci ich podľa CSP mal označiť resp. predložiť súdu. Na tomto základe máme zato, že
súd nemal vyhovieť podanému odporu a tento mal zamietnuť ako nedôvodný.

2. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril v podanom odpore zo dňa 22.1.2024, v ktorom uviedol, že
meritom predmetnej veci je škodová udalosť, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 07.06.2023

v oblasti Nice (Francúzska republika), a to na osobnom motorovom vozidle značky Ferrari SF90, EČV:
J. J.. K samotnej škodovej udalosti uviedol, že má vedomosť o jej vzniku, a potvrdzuje, že k nej došlo.
Vo vzťahu k zodpovednosti za samotnú škodovú udalosť, resp. za škodu, ktorá v dôsledku škodovej
udalosti vznikla, však uviedol, že žalobca predložil konajúcemu súdu informácie, nezodpovedajúce
reálnym skutkovým okolnostiam, čo má zásadný dopad na opodstatnenosť dotknutého platobného

rozkazu. Osobou, ktorá spôsobila v rámci dopravnej nehody škodu na vozidle, je nespochybniteľne P.
A. Q., trvale bytom: C. XXXX/XXX, XXX XX R. C., J. B., ktorý opakovane preukázateľne priznal, že
v rozhodujúcom čase viedol vozidlo, pričom spôsobil riešenú dopravnú nehodu, a teda aj škodu. Táto
skutočnosť je vo vzťahu k celej veci absolútne rozhodujúca. Ja, ako žalovaný, som v čase dopravnej
nehody nielenže vozidlo neviedol, ale dokonca som sa v ňom ani nenachádzal. Ide o preukázateľné

skutočnosti. Tvrdenie žalobcu o tom, že mi (žalovanému) požičal dňa 07.06.2023 vozidlo, nie je v
žiadnom prípade pravdivé. Žalobcom popísaná okolnosť, že vozidlo malo byť použité „na účely svojej
prezentácie na workshopovom podujatí/seminári" rovnako nie je v žiadnom prípade pravdivá. V tejto
súvislosti uviedol, že sa na uvedenom „workshopovom podujatí/ seminári" zúčastňoval v pozícii lektora,
pričom uvedené „workshopové podujatie/seminár" nebolo organizované ním ako fyzickou osobou, ale

občianskym združením Education experts, o. z. Občianskym združením Education experts, o. z. bol
poverený na výkon funkcie sprievodcu účastníkov uvedeného „workshopového podujatia/seminára",
avšak v žiadnom prípade mu nebolo zverené zabezpečovanie vozidla. Počas tohto seminára došlo
ku škodovej udalosti, ktorá sa stala predmetom sporu medzi žalobcom a viacerými osobami, vrátane
jeho ako žalovaného. Zároveň je zásadné uviesť, že vozidlo od žalobcu nikdy fyzicky nepreberal, čo

je v prípade potreby bezpochyby preukázateľné predovšetkým svedeckými výpoveďami. Uviedol, že
na žiadnej spomedzi žalobcom predložených (v rámci dokazovania) listín nenachádza jeho podpis,
keďže v žiadnom prípade nebol účastníkom, resp. zmluvnou stranou žiadneho zmluvného vzťahu,
ktoréhopredmetombybolozapožičaniealebonájomvozidla.Účastníkmitakéhotovzťahuboliinéfyzické
osoby, ktoré je potrebné v tejto súvislosti primeraným spôsobom konfrontovať. Vo vzťahu k vystavenej

faktúre, ktorú žalobca predložil konajúcemu súdu ako dôkaz, uviedol, že samotné vystavenie faktúry
je jednostranný právny úkon, ktorý v žiadnom prípade nepreukazuje jeho zodpovednosť za vzniknutú
škodu. Nejde teda o dôkaz, ale o listinu, ktorá je k predmetnému konaniu vyslovene irelevantná. Z vyššie
uvedených dôvodov je zrejmé, že neexistuje riadny právny titul z hľadiska merita veci samotnej (žalobca
žiadnym objektívnym a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, čím sa ním uvádzané

nepravdivé informácie, resp. domnelé skutočnosti stávajú vyvrátiteľnými a spochybniteľnými, a čo je
následne v zásadnom rozpore s § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2024 uviedol, že žaloba je založená na nepravdivom
tvrdení žalobcu, že uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidloznačky Ferrari SF90, VIN: K., dátum registrácie: 09.05.2022. Žalovaný neuzatvoril nájomnú zmluvu
so žalobcom na nájom Ferrari. Tvrdenia žalobcu, ktorými sa snaží preukázať opak sú nepravdivé
a účelové. Podľa tvrdenia žalobcu predmetom domnelej nájomnej zmluvy malo byť Ferrari značnej

hodnoty (s nadobúdacou hodnotou 448.531,- €), ktoré nevlastnil žalobca, ale tretia osoba (občan
Nemeckej spolkovej republiky). Žalovaný vo svojom podaní uviedol, že sporové strany ako ani
vlastník Ferrari a žalovaný sa do vzniku udalostí tvoriacich predmet tohto sporu nepoznali a neboli
medzi nimi nadštandardné vzťahy (ako tvrdí žalobca). Za danej situácie prenechať fakticky cudzej
osobe do nájmu Ferrari značnej hodnoty, ktoré žalobca ani nevlastnil, bez akéhokoľvek písomného

dokumentu je vysoko nepravdepodobné. Za daných okolností by musel existovať písomný doklad
obsahujúcizákladnénáležitostinájomnejzmluvy,vopačnomprípadebysajednaloohrubúnedbanlivosť
žalobcu. V každom prípade trváme na tvrdení, že k uzatvoreniu žalobcom tvrdenej nájomnej zmluvy
nedošlo. Žalobca do tunajšieho konania doložil Faktúru č. 2023002 zo dňa 06.06.2023, ktorú údajne
vystavil žalovanému a má preukazovať existenciu nájomného vzťahu. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný
poprel. Uviedol, že predmetná Faktúra je účelový jednostranný dokument žalobcu, ktorý nepreukazuje

existenciu dvojstranného záväzkového vzťahu v podobe nájomnej zmluvy medzi žalobcom a vlastníkom
Ferrari. Poukázal na celý rad nedostatkov predmetnej Faktúry: Faktúra nebola vystavená majiteľom
Ferrari, ale žalobcom, pričom tento nepreukázal v tunajšom konaní právny titul, na základe ktorého
by bol oprávnený vystaviť žalovanému Faktúru. Navyše v žalobe žalobca uvádza , že „vozidlo mu
(žalovanému) bolo poskytnuté bez úhrady depozitu vo výške 30.000,- €" (str. 2 žaloby), avšak Faktúra

bola údajne vystavená práve na úhradu 1/2 zábezpeky (t.j. depozitu) na sumu 10.000,- € a teda ani
suma vo Faktúre nezodpovedá tvrdeniam žalobcu v žalobe. Ďalej zdôrazňujeme, že Faktúra nebola
žalobcom žalovanému doručená, aby ju uhradil. Predmetnú Faktúru žalobca predložil len súdu, a to ako
prílohu jeho podania až dňa 22.12.2023, t.j. pol roka po údajnom vystavení tejto Faktúry. Žalovaný sa
dozvedel o údajnej existencii Faktúry len cez podania, doručené súdom v tunajšom konaní. Osoba s

rovnakým menom, priezviskom a miestom podnikania bola zapísaná v Živnostenskom registri, avšak
tento podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu
29.08.2014; t.j. v čase uzatvorenia údajnej nájomnej zmluvu už deväť rokov nepodnikal. Predmetná
Faktúra nemá zákonné náležitosti v zmysle daňových a účtovných predpisov, najmä neobsahuje IČO
dodávateľa, DIČ, prípadne IČ DPH dodávateľa. Súčasne podľa dostupných údajov žalovaný nie je

evidovaný ako podnikateľ v Živnostenskom registri, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe
akého právneho titulu by vôbec mal vystavovať Faktúru, keďže nepodniká. Súčasne zvláštnym je aj
číslo účtu žalobcu v predmetnej Faktúre, ktoré podľa tvaru IBAN neprislúcha k bankovému účtu v
Slovenskej republike, ale v Litve. Taktiež poukazujeme na poradové číslo Faktúry (XXXXXXX) - ak
žalobca poskytoval nájom Ferrari ako svoju pravidelnú obvyklú činnosť, ku ktorej vystavoval faktúry,

prečo potom uprostred kalendárneho roka (v júni 06.06.2023), mal vystavenú v poradí len druhú faktúru.
Žalobca sa ďalej snaží preukázať existenciu nájomnej zmluvy čestným prehlásením p. A. A. zo
dňa 22.12.2023. Rozporujeme, že predmetné Čestné prehlásenie preukazuje uzatvorenie nájomnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Súčasne zdôrazňujeme, že daný dokument je do značnej miery
nepravdivý, najmä v časti tvrdiacej, že žalovaný bol prítomný pri bližšie neurčených rokovaniach žalobcu

a žalovaného. Z Čestného prehlásenia nevyplýva, že by bol p. A. osobne prítomný aj pri odovzdaní
Ferrari žalovanému (uvádza iba prítomnosť pri rokovaní). Ďalej z Čestného prehlásenia nevyplýva, že
predmetom rokovaní bolo odovzdanie vozidla Ferrari žalovanému za účelom marketingových aktivít,
resp. použitia na účel organizovaného Workshopu seba rozvojových aktivít koučom pánom E. N., ktorý
organizoval dňa 07.06.2023 v Monaku a vo Francúzsku v oblasti Nice (tieto tvrdenia p. A. len konštatuje

beztoho,abybližšieuviedolzakéhozdrojatýmitoinformáciamidisponuje).Čestnéprehláseniejezjavne
účelovo vyfabrikované a nepripravovala ho daná osoba (A. A.) - ak by aj táto osoba bola prítomná
pri takejto situácii, objektívne by si nemohla pamätať s odstupom pol roka podrobné detaily, ako napr.
presné znenie VIN čísla karosérie Ferrari. Na základe uvedeného máme dôvodné podozrenie, že daný
dokument pripravil žalobca, prípadne jeho právny zástupca tak, aby zodpovedal žalobcovým tvrdeniam

v konaní. Z procesného hľadiska relevantným dôkazným prostriedkom je výsluch svedka vykonaný
na pojednávaní v súlade so zákonom (§ 196 až 203 CSP). Samostatný inštitút čestného prehlásenia
CSP ani nepozná. Nahradenie výsluchu svedka písomnou formou je možné iba výnimočne (§ 196 ods.
3 CSP). Zásady bezprostrednosti a kontradiktórnosti aplikované na pojednávaní zhmotnené najmä v
možnosti súdu a procesných strán klásť svedkovi otázky k jeho výpovedi a bezprostredne reagovať na

jeho výpoveď, totiž nie je možné nahradiť písomnou formou v rovnakej kvalite, ako je tomu pri výsluchu
svedka na pojednávaní.
Čo sa týka opisu okolností predchádzajúcich vzniku škodovej udalosti k týmto uviedol, že v júni 2023
sa uskutočnilo podujatie vo Francúzku (oblasť Nice) organizované občianskym združením EducationExperts, ktoré pripravuje rôzne druhy aktivít zamerané na osobný rozvoj a manažérske zručnosti.
Žalovaný sa tohto podujatia zúčastnil ako lektor (nie organizátor, ktorým bolo spomenuté občianske
združenie), pričom podujatia sa zúčastnilo 21 osôb. V rámci aktivít realizovaných na danom podujatí

došlo k zapožičaniu celkovo štyroch športových motorových vozidiel, medzi nimi aj sporné Ferrari. K
zapožičaniu došlo v Monackom kniežatstve v požičovni obdobného druhu vozidiel, pričom pracovníkmi
požičovne boli žalobca a A. A. (osoba, ktorá podpísala Čestné prehlásenie). Žalovaný neobjednával
toto zapožičanie a ani tieto vozidlá nepreberal. Žalovaný má len vedomosť, že niektorému z účastníkov
podujatia títo pracovníci nechali podpísať dokumenty, ktoré mu poskytli len k nahliadnutiu, aby si odfotil

dotelefónu,avšakmuodmietlivydaťichvyhotoveniaanechalisiichlenprevlastnépotreby.Žalovanému
nie je zrejmé, prečo doposiaľ žalobca nepredložil príslušnú písomnú dokumentáciu ohľadom poskytnutia
Ferrari, ktorú musí mať evidentne k dispozícii. Okrem toho, že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným, dovoľujeme si poukázať aj na niektoré ďalšie skutočnosti vylučujúce
dôvodnosť domnelého žalobcovho nároku, ako aj rozsah, ako si ho uplatnil.
Nesporným tvrdením medzi stranami konania je, že osobou, ktorá spôsobila dopravnú nehodu a škodu

na Ferrari bol výlučne pán P. A. Q. a k tejto dopravnej nehode došlo 07.06.2023 na diaľnici vo Francúzku.
Zo skutkového stavu nesporného medzi spornými stranami tak vyplýva, že:
(i) škodu spôsobila tretia osoba (P. A. Q.), nie žalovaný;
(ii) ku škode došlo pri činnosti veci, na ktorú je určená (jazda motorovým vozidlom na ceste/diaľnici).
Žalobca svoj nárok voči žalovanému v tunajšom konaní stavia na ustanovení § 683 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci
v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k
prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. V kontexte vyššie uvedeného vyjadril názor, že
žalovaný v zmysle citovaného ustanovenia nemôže zodpovedať za škodu na Ferrari, aj keby došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy (čo žalovaný popiera), tak túto škodu znáša výlučne osoba, ktorá škodu

spôsobila. Z nesporného skutkového stavu vyplýva, že sa jednalo o náhodnú udalosť (dopravná nehoda
nespôsobená žalovaným je z pohľadu žalovaného rozhodne náhodnou udalosťou, pričom sa evidentne
nemohlo jednať o zneužitie veci). Z ustanovenia § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä zo
slova „aj", totiž zreteľne vyplýva, že primárne je daná zodpovednosť škodcu (osoby, ktorá poškodenie
spôsobila) a iba subsidiárne, v prípade zneužitia prenajatej veci, zodpovedá spolu so škodcom „aj"

domnelý nájomca. Žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zneužitiu údajne žalovaným prenajatej
veci (Ferrari).
Žalovaný rovnako rozporoval aj výšku uplatňovanej škody, keď uviedol, že žalobca odvodil výšku
svojho nároku z rozdielu medzi nadobúdacou cenou Ferrari a výškou poistného plnenia, ktoré bolo
majiteľovi Ferrari vyplatené. Podľa žalobcom predložených dokumentov však k nadobudnutiu Ferrari

došlo v máji 2022 (dátum prvej evidencie 04.05.2022) a k dopravnej nehode došlo až 07.06.2023,
teda viac ako rok po jeho nadobudnutí. Nie je zrejmé, ako bolo dovtedy toto vozidlo užívané a
opotrebené, resp. v akom stave bolo v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou. Nakoľko podľa
§ 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia,
a nie z ceny v čase nadobudnutia veci (poškodeným)" (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2014,

sp. zn.: III. ÚS 266/2014). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcov výpočet výšky škody je celkom zjavne
nesprávny, keďže odporuje § 443 Občianskeho zákonníka v spojení s uvádzanou judikatúrou. Žalobca
pri určení výšky škody sa odvoláva na dokument označený v žalobe ako dôkaz - „Doklad preukazujúci
výšku poskytnutého poistného plnenia zo strany poisťovne Allianz + preklad do slovenského jazyka".
Žalovanému nebol doručený takýto dokument spolu so žalobou a platobným rozkazom v rámci

upomínanéhokonaniaOkresnýmsúdomBanskáBystrica(ktoréhopôvodcombybolapoisťovňaAllianz).
Preto máme za to, že dané skutkové tvrdenie žalobcu (ohľadom výšky poistného plnenia) nie je v konaní
preukázané.
Žalobca si tiež uplatnil v rozpore so zákonom aj úrok z omeškania, a to odo dňa podania žaloby. Uvedené
odporujeustanoveniu§563Občianskehozákonníkavkontexteustálenejjudikatúryvprípadochnárokov

na náhradu škody (R 27/1977).

3. Súd vykonal pojednávanie dňa 13.5.2024 a 8.7.2024 za prítomnosti právnych zástupcov sporových
strán, pričom vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedka A. A. a listinnými
dôkazmi, a to technickým preukazom od vozidla z č.l. 13-17, plnomocenstvom z č.l. 19, listinou o

rezervačnejkauciizč.l.20-23,vyhlásenímL.M.C.zč.l.24-27,postúpenímnárokovzč.l.28,faktúrazč.l.
XXXXXXX, čestným prehlásením z č.l. 38, fotografiami z č.l. 88-90 a 162 p.v., emailovou komunikáciou
z č.l. 162 a zistil nasledovný skutkový stav:4. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že vlastníkom motorového vozidla zn. Ferrari SF90, VIN:K.,
EČV: S J. je občan Nemeckej spolkovej republiky – L. M. C.. Táto osoba dňa 19.5.2023 písomne
splnomocnila žalobcu na používanie predmetného motorového vozidla v období od 19.5.2023 do

30.9.2023 za účelom jeho poskytovania tretím stranám za odplatu na marketingové účely. Rovnako
nebolo sporné, že dňa 7.6.2023 došlo na predmetnom motorovom vozidle ku škodovej udalosti, nakoľko
toto bolo účastné dopravnej nehody v oblasti Nice vo Francúzsku. Vodičom motorového vozidla v čase
dopravnej nehody bol P. A. Q.. Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené v poisťovni Allianz
Automotive Versicherungsservice. L. M. C. ako vlastník vozidla v liste zo dňa 30.11.2023 potvrdil, že

z poisťovne mu bolo doručené odškodnenie vo výške 404.000,- €. Táto osoba rovnako nároky týkajúce
sa uplatnenia náhrady škody v súvislosti s totálnou škodou na predmetnom motorovom vozidle postúpila
písomne na žalobcu, a to za odplatu vo výške 95% zo sumy priznanej súdnym rozhodnutím.

5. Súd sa najskôr zaoberal splnením procesnej podmienky právomoci slovenského súdu vzhľadom na
skutočnosť, že v spore je medzinárodný prvok, keďže k poškodeniu motorového vozidla došlo na území

Francúzska (dopravná nehoda dňa 7.6.2023). bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Brusel I
bis (nariadenie Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach – prepracované znenie). Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku
medzinárodnej súdnej príslušnosti, ako podmienku prítomnosti medzinárodného prvku v danom konaní.
(porov. rozhodnutí ESD vo veci C-281/02 Owusu ).

6. Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I bis súd ďalej konštatuje, že je splnená i podmienka teritoriálnej
pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel Ibis aplikované v členských štátoch EU. Splnená
je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v
oboch uvedených členských štátoch do platnosti.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I bis
právomoc na prejednanie uvedeného sporu.

8. Podľa čl. 4 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

9. Podľa čl. 7 bodu 1 nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom
členskom štáte:
a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť;

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

10. Podľa čl. 7 bodu 2 nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom
členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo
alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

11. Ako vyplýva zo znenia čl. 7 ide o prípade osobitnej právomoci, ktorý sa uplatní popri všeobecnej
právomoci, založenej podľa čl. 2 predmetného nariadenie, čo je vyjadrené slovami „osobu s bydliskom
na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte“, čo znamená, že právomoc by mohol
mať aj iný súd ako súd štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko (v prejednávanom prípade Slovenská

republika), avšak ide o alternatívu, pričom voľba súdu je v tomto prípade ponechaná na žalobcovi.
Nakoľko tento podal žalobu na súde v SR, pričom žalovaný má v SR svoje bydlisko (túto skutočnosť
žalovaný nenamietal), súd konštatuje, že má právomoc prejednať predmetný spor.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy zaškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

14. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

17. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

19. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
20. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

21. Podľa § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.
Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

22. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne

nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

23. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu
prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

24. Podľa § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov
od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

25. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po

dohodnutú dobu bezplatne užívať.

26. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za odplatu určitú individuálne určenú vec,
aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájomná zmluva je konsenzuálnou
zmluvou, t. j. vzniká v okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu. Pojmovými znakmi

nájomnej zmluvy teda sú: a) prenechanie veci na užívanie, alebo aj na branie úžitkov, b) individuálne
určená vec, c) dočasnosť, d) odplatnosť. Na vznik zmluvy však nie je potrebné, aby došlo k reálnemu
odovzdaniu predmetu nájmu do užívania nájomcovi, odovzdanie je totiž plnením nájomnej zmluvy, nie
aktom, ktorým zmluva vzniká. Pojmový znak odplatnosti odlišuje nájomnú zmluvu od iných vzťahov,
ktoré majú s nájmom niektoré spoločné znaky, najmä od výpožičky (§ 659 a nasl. OZ), prípadne

od užívacieho práva vecno-právnej povahy (najmä vecného bremena). (DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ,
Denisa. § 663 [Vymedzenie pojmu]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK,
Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha:
C. H. Beck, 2019, s. 2464.)

27. Zmluvou o výpožičke prenecháva vypožičiavateľ individuálne určenú vec požičiavateľovi na
dohodnutú dobu na bezplatné dočasné užívanie. Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke sú:
a) prenechanie veci požičiavateľom vypožičiavateľovi na užívanie, b) povinnosť vypožičiavateľa vrátiť
individuálne určenú vec, c) bezodplatnosť, d) dočasnosť zmluvy. Zmluva o výpožičke je reálna zmluva.Podobne ako pri zmluve o pôžičke je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu
úkonu – odovzdaniu individuálne určenej veci požičiavateľom vypožičiavateľovi. Právny úkon, v ktorom
došlo len k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy, ale k odovzdaniu predmetu zmluvy ešte

nedošlo, netreba nevyhnutne považovať za neplatnú zmluvu, ale skôr za zmluvu o budúcej zmluve,
ktorá vznikne odovzdaním veci. (PAGÁČ, Ľubomír. § 659 [Podstatné náležitosti]. In: ŠTEVČEK, Marek,
DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2448–2449, marg. č. 1.)

28. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že na základe ústnej objednávky požičal žalovanému dňa
7.6.2023 motorové vozidlo, z čoho vyvodil právny záver, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy. Tieto skutkové tvrdenia však záver o uzavretí nájomnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným nedávajú. Ako vyplýva z odseku 26, aby došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy
musí medzi zmluvnými stranami dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach takejto zmluvy, medzi
ktoré patrí o.i. aj odplatnosť. Táto podstatná náležitosť odlišuje nájomnú zmluvu od zmluvy o výpožičke.

Žalobca hoci tvrdí, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom vyššie
označeného motorového vozidla zn. Ferrari, tvrdenia k odplatnosti predmetného zmluvného vzťahu
neuvádza. Už len pre tento fakt súd nemôže prisvedčiť žalobcovmu právnemu záveru, že medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, keďže súdu nie sú poskytnuté tvrdenia, ktoré by tento záver
potvrdzovali. Žalobca taktiež neuvádza, kedy k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, resp. aj kde k uzavretiu

nájomnej zmluvy došlo, resp. ako k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, ktoré skutočnosti sú relevantné
aj vo vzťahu k možnosti aplikácie zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, keďže v konaní
je spomínaný aj medzinárodný prvok, ktorý môže (ale samozrejme nemusí) aplikáciu spomínaného
právnehopredpisuovplyvniť.Žalobcavosvojejžalobetvrdí,ženazákladeústnejobjednávky(bezbližšej
časovej identifikácie) požičal dňa 7.6.2023 dotknuté vozidlo žalovanému. Nakoľko motorové vozidlo

je potrebné považovať za individuálne určenú vec, aj napriek použitiu pojmu „požičal“ sa v žiadnom
prípade nemôže jednať o zmluvu o pôžičke, nakoľko jej predmetom môže byť iba druhovo určená
vec, a nie vec určená individuálne. Žalobca ani netvrdí, že by objednávateľom mal byť žalovaný
(v zmysle ním predloženej žaloby, ktorú prejednáva Okresný súd Vranov nad Topľou pod sp.zn.
3C/25/2024 – č.l. 77-79 objednávateľom mal byť A. G.). Ak teda nebol dojednaný odplatný prvok v rámci

zmluvy (keďže toto tvrdenie v konaní produkované nebolo), mohlo by skôr ísť o zmluvu o výpožičke,
ktorej predmetom je individuálne určená vec, pričom ide o bezodplatný právny úkon. Ako vyplýva
z vyššie popísaného nedostatok relevantných tvrdení žalobcu spôsobuje problém pri právnej kvalifikácii
uzavretého zmluvného vzťahu. V každom prípade (aj odhliadnuc od tvrdení protistrany) na základe
produkovaných tvrdení nemožno prisvedčiť záveru, že by medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu

nájomnej zmluvy, ale tieto skôr naznačujú, že by medzi stranami mohla byť uzavretá zmluva o výpožičke,
čo je zase v rozpore s účelom, na ktorý bolo motorové vozidlo poskytnuté (marketingové účely), čo
vylučuje, že by vec mal užívať iba požičiavateľ.

29. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým

splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a

ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena
tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomerúčastníkov.Tátonormazásadneurčujejednakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. (rozsudok NS SR zo
dňa 24.2.2010, sp.zn. 4Cdo/285/2008)
30.Judikatúravymedzujerozhodujúceskutočnostiakoúdaje,ktorésúnutnénato,abybolojasné,očom
a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše
skutok(skutkovýdej),nazákladektoréhouplatňujesvojnárok,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejeho

jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ako ďalej uvádza
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.4.2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007 ak neuvedie žalobca v žalobe
všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti,
ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. V prípade, že by žalobcom požadovanéplnenie mohlo obstáť aj na inom skutkovom základe, než na tom, ktorý bol opísaný v návrhu na začatie
konania, je s ohľadom na dispozičnú zásadu občianskeho procesu nevyhnutné pre jeho posúdenie aj na
základe tohto ďalšieho skutkového základu, aby žaloba bola žalobcom, ktorý jedine môže určiť predmet

konania, zodpovedajúcim spôsobom účinne zmenená. Jedná sa o prípad zmeny žaloby, kedy žalobca
síce i naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu ako v žalobe.

31. V tomto smere súd teda poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom
svojho záveru, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy na vozidlo zn.

Ferrari. Rovnako aj ním produkované listinné dôkazy (napr. emailová komunikácia z č.l. 162) tento
záver nepotvrdzujú. V tomto smere nielenže nebolo zo strany žalobcu preukázané, že došlo k uzavretiu
nájomnej zmluvy na vozidlo zn. Ferrari, dokonca ním predložené dôkazy ani nepotvrdzujú, že k uzavretiu
nájomnej zmluvy na vozidlo zn. Ferrari došlo medzi ním a žalovaným, keďže predložená emailová
komunikácia sa udiala pravdepodobne medzi A. G. (písala osoba z e-mailovej adresy A.) a bližšie
nestotožnenou osobou, ktorá komunikovala z e-mailovej adresy: P.. Ako vyplýva z výpovede svedka

A. A., tento bol oslovený pánom A. G., a to telefonicky, nakoľko jeho otec mu prenajíma bližšie
neidentifikovaný apartmán. Podľa jeho tvrdení on následne tento kontakt na pána G. posunul žalobcovi.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že telefonický kontakt na žalovaného získal až v júni 2023, keď
sa konalo stretnutie resp. event, v rámci ktorého došlo ku škode na motorovom vozidle zn. Ferrari,
hoci rovnako z tvrdení žalobcu ako aj žalovaného vyplýva, že zapožičanie motorových vozidiel na

plánovaný event v Monaku resp. Francúzsku bolo dohadované niekedy predtým, čo dokazuje aj
žalobcom predložená emailová komunikácia z č.l. 162. Za takejto situácie, keď žalobca netvrdil, kedy
kuzavretiunájomnejzmluvydošlo,akýmspôsobom(telefonicky,ústne,prostredníctvomkomunikačných
aplikácií alebo inak), ale najmä aké boli základné náležitosti uzavretej nájomnej zmluvy – aj čo sa týka
predmetu nájmu aj čo sa týka dohody o nájomnom, súd jeho žalobu z dôvodu neunesenia bremena

tvrdenia zamietol. Hoci žalobca tvrdil, že aj vozidlo zn. Ferrari bolo dohodnuté ako predmet nájmu,
dôkazy produkované v konaní nie sú v tomto smere presvedčivé. Z predložených dôkazov mal súd
preukázané, že A. G. komunikoval s bližšie nestotožnenou osobou, ktorá komunikovala z e-mailovej
adresy: P. ohľadom vozidla zn. Ferrari (v tom smere či je možné zohnať vozidlo aj uvedenej značky), ale
uzavretie dohody ohľadom prenájmu predmetného vozidla preukázané nebolo. Pokiaľ táto komunikácia

mala preukazovať dohodu o odplate, možno prisvedčiť tomuto tvrdeniu iba v tom smere, že táto odplata
bola dohadovaná ohľadom iných vozidiel, a nie ohľadom vozidla zn. Ferrari. Svedok A. A. tvrdil, že
predmetné vozidlo dopredu dohodnuté nebolo a nakoľko tento svedok nepotvrdil prítomnosť žalobcu
v garáži pri odovzdávaní vozidiel (keď tvrdil len prítomnosť svojej osoby a brata žalobcu, ktorí mali
odovzdávať vozidlá skupine ľudí na čele so žalovaným a A. G.) súdu potom vôbec nie je jasné, prečo

na strane prenajímateľa vozidla vystupuje podľa svojich tvrdení žalobca, ak vozidlo zn. Ferarri nebolo
dopredu dohodnuté, A. A. nie je zamestnancom žalobcu ani pre neho nevykonáva žiadnu činnosť (podľa
svedka A. tento iba pomáha svojmu kamarátovi s peknými autami) t.j. nemôže ani vystupovať ako
prípadný zástupca žalobcu, pričom uzavretie nájomnej zmluvy žalobcom v zastúpení ani nebolo z jeho
strany tvrdené, a preto súd túto skutočnosť nedokazoval. V tomto smere si súd dovolí uviesť, že dôkazy

produkované zo strany žalobcu spochybňujú resp. nepreukazujú ani jeho aktívnu legitimáciu v spore,
čo je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.

32. Napriek skutočnosti, že podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, súd podrobil prieskumu tvrdenia žalobcu

v spojení s ním predloženými dôkazmi. Ako už súd uviedol, žalobca mal so žalovaným uzavrieť nájomnú
zmluvu ohľadom dotknutého motorového vozidla. Aj samotný upomínací súd považoval skutkové
tvrdenia a kvalitu predložených dôkazných prostriedkov za nedostatočnú, a preto vyzval žalobcu
listom zo dňa 20.12.2023 na preukázanie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného s nasledovným
odôvodnením: „z priložených dôkazov nie je možné len na základe tvrdenia žalobcu identifikovať

žalovaného, nakoľko súčasťou návrhu nie je správa o nehode ani žiadna písomná nájomná zmluva,
z ktorej by tento vzťah vyplýval. Na stotožnenie tejto osoby nie sú v prílohách uvedené žiadne údaje
žalovaného, ktorými by bolo možné priznať pasívnu legitimáciu žalovanému.“ Na predmetnú výzvu súdu
žalobca reagoval svojím podaním, v ktorom uviedol, že na platný nájomný vzťah nie je potrebná písomná
nájomná zmluva. Zopakoval svoje tvrdenia o poskytnutí slovných záruk žalovaného, že v prípade ak

dôjde k poškodeniu vozidla dá všetky škody na svoje náklady odstrániť resp. ich refunduje, čo podľa
jeho tvrdení vie preukázať svedeckými výpoveďami (akých osôb bližšie neuviedol). K podaniu pripojil
čestné prehlásenie A. A. A. a faktúru zo dňa 6.6.2023 na sumu 10.000,- €, ku ktorej uviedol, že ju k
návrhu na vydanie platobného rozkazu nepripojil, keďže nebola zo strany žalovaného uhradená, keďžalobca nepožadoval úhradu faktúry za zábezpeku. Podľa názoru súdu predmetné listinné dôkazy nie sú
postačujúce na preukázanie či už nájomného vzťahu medzi sporovými stranami alebo na preukázanie
pasívnejvecnejlegitimáciežalovaného.Súduniejejasné,prečoosoba,ktoránemáoprávneniepodnikať

na území SR (v zmysle živnostenského registra podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť
vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu
29.08.2014) by vôbec pristúpila k vystaveniu faktúry, a to najmä za situácie, keď podľa tvrdení svedka A.
A. sa zábezpeka za tvrdené poskytnutie dotknutého motorového vozidla, nevyžadovala. Preto súd prijal
záver o dodatočnom vystavení predmetnej faktúry, keďže bolo vyfakturované plnenie, ktoré nebolo od

osoby, ktorej faktúra bola vystavená, vyžadované, čo je v skutku absurdné. Rovnako súdu nie je jasné,
prečo bola ako dôkaz predložená faktúra, ktorá osobe, ktorej bola vystavená, sa ani nedoručovala.
Tvrdenia o tom, či došlo k doručeniu faktúry žalovanému žalobca neuviedol, pričom žalovaný výslovne
túto skutočnosť poprel, takže súd musí uzavrieť danú dôkaznú situáciu tak, že faktúra žalovanému
zo strany žalobcu doručená nebola. Rovnako musí súd prisvedčiť žalovanému, že tvrdenia žalobcu
sú v priamom rozpore s predloženou faktúrou, keď v žalobe tvrdil, že zábezpeka sa poskytovala v

sume 30.000,- € (počas konania svedok A. uviedol, že žiadali zábezpeku po poškodení vozidla vo
výške 25.000,- €), pričom faktúra má pokrývať polovicu zábezpeky, ale suma uvedená na faktúre
predstavuje skôr jej tretinu. Čo sa týka čestného prehlásenia A. A. A., toto bolo súdu predložené s
nasledovným obsahom: „ dolupodpísaný A. A., nar..., r.č.... trvale bytom ..., týmto čestne prehlasujem,
že som bol prítomný v rámci rokovaní medzi A. A. a organizátorom A. E. F. (M. E. N.), ktorému bolo

osobne odovzdané motorové vozidlo Ferrari SF90, VIN:..., ŠPZ:... za účelom marketingových aktivít
resp. použitia na účel organizovaného Workshopu sebarozvojových aktivít koučom pánom E. N., ktorý
organizoval dňa 7.6.2023 v Monaku a vo Francúzsku v oblasti Nice.“ Táto osoba bola následne vypočutá
aj ako svedok. V rámci svojej svedeckej výpovede však uviedol, že sa nevie vyjadriť k výške dohodnutej
odplaty za prenájom vozidiel, nakoľko toto dohadoval žalobca. Jeho vyjadrenie je tak v rozpore s

obsahom jeho čestného prehlásenia, keď najprv tvrdil, že bol prítomný v rámci rokovaní medzi žalobcom
a žalovaným (ak bol prítomný pri rokovaniach o nájomnej zmluve, potom musel mal vedomosť o výške
odplaty ako základnej náležitosti nájomnej zmluvy). Rovnako aj ostatná časť jeho výpovede (ohľadom
skutočností, že vozidlo zn. Ferrari nebolo vopred dohodnuté a že o jeho poskytnutí sa rozhodol on s S.
A. v garáži v Monaku) je v rozpore s obsahom jeho čestného prehlásenia, ktoré po prečítaní vyvoláva

dojem, že A. A. bol prítomný pri rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným t.j. tieto sa museli vykonávať
osobne, ale súdu nie je jasné kedy, keďže svedok A. prítomnosť žalobcu v čase, keď tam prišiel žalovaný
netvrdil, pričom ešte uviedol, že vozidlo zn. Ferrari nebolo vopred dohodnuté. Takže možno uzavrieť,
že predložené čestné prehlásenie je dosť všeobecné a v konečnom dôsledku aj nejasné, nakoľko súdu
vôbec nie je jasné pri akých rokovaniach (resp. rokovaniach ohľadom čoho – či uzavretia nájomnej

zmluvy alebo odovzdania vozidla) bol p. A. prítomný. Žalovaný od počiatku popieral skutočnosť, že
by sám vo svojom mene vo vzťahu k žalobcovi konal, čomu aj rozporné vyjadrenia žalobcu a jeho
svedka nasvedčujú. Pravdivosti tvrdení žalovaného o týchto skutočnostiach nasvedčuje aj žalobcom
predložená emailová komunikácia z č.l. 162. Napriek podpísanému čestnému prehláseniu A. A. vo svojej
výpovedi pred súdom na otázku právneho zástupcu žalovaného (nech súvisle opíše, akým spôsobom

došlo k dohode o nájme 4 motorových vozidiel z garáže z Monaka) uviedol, že na základe telefonického
kontaktuspánomG.bolinformovaný,žejehokamarát(ktoréhomenovosvojejvýpovedivšakneuviedol)
má záujem o prenájom vozidiel, lodí a vrtuľníkov, a preto posunul túto informáciu žalobcovi, pričom
on s nimi nič nedohadoval. Súd má preto za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
skutočnosti, že dohadovania o prenájme vozidla zn. Ferrari sa akokoľvek zúčastňoval žalovaný ako

fyzická osoba (osobne, telefonicky či iným spôsobom), a preto súd konštatuje, že nemal preukázanú ani
pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom spore.

33. Ak by aj súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom uzavretia nájomnej
zmluvy medzi stranami sporu, nie je mu jasné, na podklade čoho žalobca vyvodzuje zodpovednosť

nájomcu za vzniknutú škodu na motorovom vozidle. V zmysle ním označeného § 683 ods. 1
Občianskeho zákonníka ide o osobitnú zodpovednosť nájomcu za zneužitie veci ako osobitnú
zodpovednosť za škodu, ktorá sa riadi všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti (§ 420 OZ) s
modifikáciami uvedenými v tomto ustanovení. Pod zneužitím veci sa rozumie užívanie veci závadným
spôsobom, keď dochádza k porušovaniu povinností nájomcu, najmä povinnosti užívať vec riadnym

spôsobom podľa § 665 OZ (spôsob dohodnutý v zmluve alebo ak takýto spôsob nebol dohodnutý,
spôsobu primeranému povahe a určeniu veci, ale aj o prípady iných porušení povinností vyplývajúcich
z nájomnej zmluvy, napríklad § 667 a 668 OZ (zmeny na prenajatej veci a opravy prenajatej veci). Je
síce pravda, že zodpovednosť nájomcu je daná tak za jeho správanie (konanie alebo opomenutie), akoaj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, avšak aby táto zodpovednosť
mohla byť voči nájomcovi vyvodená, je nutné, aby vo veci bolo preukázané už spomínané zneužitie veci,
ktoré nie je zo strany žalobcu ani len tvrdené. Súd preto dôvod na zaviazanie žalovaného na náhradu

škody, ktorú spôsobila tretia osoba (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná) nevidí.

34. Ako už súd vyššie uviedol žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani následne dôkazné bremeno
ohľadom svojho záveru, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy na
vozidlo zn. Ferrari. Jeho tvrdenia skôr podľa názoru súdu naznačujú právnemu záveru, že mohlo dôjsť

k uzavretiu zmluvy o výpožičke, ktorá je však reálnou zmluvou, čo znamená, že v prípade jej uzavretia
by muselo dôjsť aj k odovzdaniu individuálne určenej veci požičiavateľom vypožičiavateľovi. Tvrdenia
ohľadom odovzdania motorového vozidla žalovanému v žalobe absentujú. Tieto boli žalobcom doplnené
v rámci jeho výsluchu na pojednávaní dňa 13.5.2024 a preukazované výpoveďou svedka A., ktoré sú
však ohľadom skutočností, kto, komu a ako odovzdával motorové vozidlo zn. Ferrari rozdielne. Kým
žalobca tvrdí, že to bol on, kto žalovanému odovzdával kľúče od vozidla zn. Ferrari (tým, že kľúče sa

nechali na stole), svedok A. tvrdil, že o odovzdaní motorového vozidla sa rozhodli spoločne on a S. A.,
brat žalobcu a že kľúče od vozidla Ferrari boli odovzdané priamo do ruky žalovaného. Rovnako svedok
A. potvrdil, že o odovzdaní sa spisovali preberacie protokoly, kde bol uvedený dátum a čas odovzdania
motorových vozidiel, ako aj ich prípadné poškodenia, pričom uviedol, že vozidlo zn. Ferrari bolo nové
(keďže malo najazdených len 1640km). Tieto mali byť podpísané aj žalovaným aj A. G.. Predmetné

preberacie protokoly súdu predložené neboli; svedok A. uviedol, že sa stratili. Žalobca bližšiu vedomosť
o podpisovaní preberacích protokolov ani nemal; uviedol, že určite ich dal podpisovať A. A.. Žalovaný
výslovne poprel, že by niečo v garáži podpisoval. Následne aj tvrdenia žalovaného a svedka A. A. boli
rozdielne. Súd tak uzatvára, že odovzdanie motorového vozidla zn. Ferrari žalovanému nebolo zo strany
žalobcu preukázané. Aj v prípade, že by táto skutočnosť preukázaná bola, vzhľadom na skutočnosť, že

nebolo preukázané uzavretie nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej by podľa názoru žalobcu platila osobitná
zodpovednosť nájomcu v zmysle § 683 Občianskeho zákonníka (k uvedenej otázke sa už súd vyššie
vyjadril), pre prípad náhrady škody na motorovom vozidle zn. Ferrari by tak mohla byť aplikovaná iba
všeobecná zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, kde vzhľadom na nespornú
skutočnosť, že vozidlo búral A. Q. (u ktorého by sa zisťovalo splnenie podmienok tejto zodpovednosti),

byneboladanápasívnalegitimáciažalovaného.Nakoľkoajkebydošlokodovzdaniumotorovéhovozidla
zn.Ferrarižalovanému(čosúdužkonštatoval,žepreukázanénebolo)nemoholbyžalovanýzodpovedať
ani ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa R70/1969
„prevádzateľom nie je ten, kto môže dopravný prostriedok používať len prechodne t.j. nestačí iba faktické
disponovaniedopravnýmprostriedkomaniprávomocjednorazovonímdisponovať.Prevádzateľomnapr.

nie je ten, kto motorové vozidlo použije na jazdu na základe zmluvy o výpožičke.“

35. Napriek skutočnosti, že súd nemal preukázaný základ nároku (zodpovednosť žalovaného za škodu),
posudzoval aj preukázanie ďalšieho kritéria, rozhodného pre priznanie nároku zo zodpovednosti za
spôsobenú škodu, a to škodu a jej výšku. V zmysle tvrdení žalobcu mal súd za to, že žalobca si uplatňuje

od žalovaného skutočnú škodu na motorovom vozidle zn. Ferrari.

36. Skutočnosť, že na motorovom vozidle zn. Ferrari vznikla v dôsledku dopravnej nehody vecná škoda,
nebola medzi sporovými stranami sporná. Spornou zostala len jej výška. Žalovaný vo svojom podaní zo
dňa22.3.2024spochybňoval,žebyhodnotapredmetnéhomotorovéhovozidlavčasejehonadobudnutia

(máj 2022) a v čase jeho poškodenia (jún 2023) bola rovnaká, pričom zdôraznil, že nie je zrejmé, ako
bolo dovtedy toto vozidlo užívané a opotrebené resp. v akom stave bolo v čase bezprostredne pred
dopravnou nehodou. Poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2014, sp. zn.: III. ÚS
266/2014, ktorý obsahuje o.i. i nasledovný záver: Všeobecné ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktoré sa okresný súd formálne odvoláva, upravuje rozsah náhrady škody, a to pre všetky

druhyspôsobenejškody.Osobitnýmustanovenímaplikovateľnýmvprípadochškodyspôsobenejnaveci
upravujúcim spôsob určenia výšky takejto škody je však ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka,
ktoré v záujme reparačnej funkcie zodpovednosti za škodu zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sa pri
určení výšky škody na veciach zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia, a nie z ceny v čase
nadobudnutia veci (poškodeným).

37. V praxi sa v prípade veci starších, použitých či opotrebených vecí (medzi ktoré môžeme zaradiť
aj motorové vozidlo staršie ako 1 rok) vychádza zo všeobecnej hodnoty, ktorú mala vec v čase
poškodenia. Súd si v súvislosti s určením rozsahu náhrady škody zničeného motorového vozidla dovolípoukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2008, sp.zn. 3Cdo/234/2007, ktorý o.i. uvádza:
„ pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442 OZ nie je daný žiadny zákonný
podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného, alebo škodcu. Rozsah náhrady škody vždy závisí od

objektívnych skutočností. Vzhľadom na to rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi
okolnosťami, akými sa napríklad bránila v dovolaní žalobkyňa, t.j. pochybnosťou, či sú zvyšky vozidla
skutočne na trhu s náhradnými dielmi predajné, predpokladanými ďalšími výdavky súvisiacimi s ich
predajom a pod. Aj keď v danej veci žalobkyňa v dôsledku poškodenia motorového vozidla úplne stratila
možnosť ho ďalej využívať na bežný účel - prepravu osôb a osobných vecí, jej skutočnú škodu v

zmysle § 442 ods. 1 OZ (ujmu v jej majetkovej sfére) nepredstavuje celá hodnota rovnakého alebo
porovnateľného opotrebovaného motorového vozidla. Žalobkyňa by mohla byť odškodnená sumou 130
250 Sk zodpovedajúcou reprodukčnej obstarávacej cene jej motorového vozidla pred poškodením len
vtedy, ak by došlo k úplnému zničeniu všetkých častí a súčiastok jej motorového vozidla. V danom
prípade však až k takému rozsahu poškodenia nedošlo. Hoci na vozidle bola konštatovaná tzv. totálna
škoda, so zreteľom na ktorú nebolo vhodné a účelné pristúpiť k jeho oprave, nemožno nevziať do

úvahy, že v dôsledku poškodenia vozidla nenastala úplná majetková strata žalobkyne, lebo jej zostali
zvyšky motorového vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na motorovom vozidle treba
vziať do úvahy, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla (súčasti a súčiastky poškodeného vozidla)
majú objektívne vždy majetkovú hodnotu, pri určovaní výšky ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt
(akým spôsobom je v individuálnom prípade ten-ktorý poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný

naložiť s touto hodnotou). Preto ak by žalobkyni aj napriek tomu bola vyplatená náhrada škody vo výške
130 250 Sk, bola by žalobkyňa neodôvodnene zvýhodnená (o sumu 59 410 Sk vyjadrujúcu hodnotu
predajných zvyškov jej poškodeného motorového vozidla; správnosť určenia jej výšky v znaleckom
posudku nie je spôsobilá vyvrátiť námietky žalobkyne uvedené v dovolaní).“ Z uvedeného vyplýva, že
rozsah náhrady škody sa určí ako rozdiel medzi hodnotou vozidla v čase jeho poškodenia a hodnotou

zvyškov motorového vozidla, poprípade zníženou plnením poisťovne (ako to bolo v prejednávanom
prípade).

38. Žalobca na preukázanie výšky škody na motorovom vozidle predložil listinné dôkazy, založené na
č.l. 20-23 a 24-27. Listinný dôkaz na č.l. 20 +jeho úradný preklad (č.l. 21-23) nepovažuje súd za kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej malo byť nadobudnutie motorového vozidla zn. Ferrari tak, ako ho označil
žalobca v žalobe na č.l. 7p.v.), keďže zmluva je dvojstranným úkonom zmluvných strán. Predložený
listinný dôkaz je jednostranným úkonom L. C. (vystupujúceho ako vlastníka motorového vozidla zn.
Ferrari – táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), adresovaným spoločnosti A AVTO D.O.O.
v Slovinsku o výške druhej rezervačnej kaucie na toto motorové vozidlo, z ktorého tiež vyplýva, že

nadobúdacia cena vozidla zn. Ferrari je stanovená na hodnotu 448.531,- €. Listinný dôkaz na č.l. 24
+jeho úradný preklad (č.l. 25-27) je vyhlásením vlastníka vozidla L. C. o výške poskytnutého plnenia zo
strany poisťovne Allianz vo výške 404.000,- €. Iné dôkazy na preukázanie výšky uplatňovanej náhrady
škody zo strany žalobcu neboli predložené (okrem podania zo dňa 4.7.2024, na ktoré súd neprihliadal
z dôvodov podľa § 153 ods. 2 CSP, čo je odôvodnené nižšie). Nakoľko vo všeobecnosti je možné

konštatovať, že hodnota motorového vozidla plynutím času a jeho opotrebovávaním klesá, tvrdenie
žalovanéhootom,žehodnotavozidlavčasejehonadobudnutiaavčasejehopoškodenianiejerovnaká,
je logické. Napriek popretiu výšky škody, založenej na logike veci za situácie, keď žaloba bližšie tvrdenia
o stave motorového vozidla neobsahovala, žalobca na preukázanie výšky škody ďalšie dôkazy včas
nenavrhol. Z výpovede svedka A. A. vyplynulo, že motorové vozidlo zn. Ferrari malo najazdených 1.640

km a bolo bez poškodení resp. bolo ako nové. Ako svedok tiež uviedol, miesto a čas odovzdania tohto
vozidla a popis jeho stavu pred jeho odovzdaním bolo súčasťou preberacích protokolov, ktoré sa však
stratili.Súdunebolpredloženýanižiadnyprotokolonehoderesp.potvrdenieodspoločnostiAllianz,ktorá
mala likvidovať vzniknutú poistnú udalosť; takéto dôkazy ani navrhnuté neboli. Za uvedenej dôkaznej
situácie preto súd prijal záver, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno o hodnote vozidla

v čase jeho poškodenia. V tomto smere je nutné aj konštatovať, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia
ohľadom hodnoty poškodeného vozidla resp. vraku, ktoré je potrebné pri stanovovaní rozsahu náhrady
škody pri zničení motorového vozidla zohľadniť. Práve od týchto 2 skutočností (hodnota vozidla v čase
pred poškodením a hodnota vraku vozidla) sa odvíja výška rozsahu náhrady škody, na ktoré by mohlo
žalobcovi pri splnení aj ostatných podmienok zodpovednosti za škodu vzniknúť nárok. Nakoľko ohľadom

výšky hodnoty vozidla v čase pred poškodením sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno
a ohľadom výšky hodnoty vraku vozidlo ani bremeno tvrdenia, výšku rozsahu náhrady škody nebolo
možné ustáliť.39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného

útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

41. Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

43. Žalobca v konaní do prvého pojednávania vo veci predložil nasledovné dôkazy: technický preukaz od
vozidla z č.l. 13-17, plnomocenstvo z č.l. 19, listina o rezervačnej kaucii z č.l. 20-23, vyhlásenie L. M. C. z
č.l. 24-27, postúpenie nárokov z č.l. 28, faktúra z č.l. XXXXXXX, čestné prehlásenie z č.l. 38 a na prvom
pojednávaní po prezentácii predbežného právneho posúdenia súdu navrhol vykonať výsluch sporových
strán a výsluch svedkov A. A. G., P. A. Q. a A. A.. Napriek skutočnosti, že toto pojednávanie dňa

13.5.2024 muselo byť najmä kvôli výsluchu navrhnutých svedkov odročené, súd jeho žiadosti vyhovel
a za účelom pokračovania v dokazovaní pojednávanie odročil na deň 8.7.2024 a tieto dôkazy pripustil.
Dňa 4.7.2024 o 12:27 hod bolo súdu doručené emailové podanie právneho zástupcu žalobcu (ako
podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu), ktoré
bolotýmtospôsobomdoručovanéajprávnemuzástupcovižalovaného,ktorébolodoplnenímskutkových

tvrdení žalobcu a ktorým boli súdu predložené ďalšie listinné dôkazy. Ďalšie podanie právneho zástupcu
žalobcu, opätovne vo forme emailového podania (ako podanie vo veci samej urobené v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu), bolo súdu doručené toho istého dňa, avšak o 14:28
hod, ktoré bolo týmto spôsobom doručované aj právnemu zástupcovi žalovaného, ktoré bolo ďalším
doplnením skutkových tvrdení žalobcu a ktorým boli súdu predložené ďalšie listinné dôkazy. Obe tieto

podania boli v zmysle § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku dodatočne doručené v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu dňa 8.7.2024. Ako vyplýva z § 153 ods. 2 Civilného
sporového poriadku na prostriedky procesného útoku (čo nesporne vyjadrenie vo veci samej je), ktoré
strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

44. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné

právne následky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie
je včasné, je definované v § 153 ods. 1, druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto
pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na
vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie

skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. (TOMAŠOVIČ, Marek.
§ 153 [Sudcovská koncentrácia konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 625, marg. č. 2.)

45. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca nie prvýkrát predložil prostriedky svojho procesného útoku
neskoro. Bolo tomu tak aj v prípade návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom sporových strán
a ním navrhnutých svedkov (A. A. G., P. A. Q. a A. A.). Súd však tieto dôkazy pripustil a pojednávanie
za tým účelom odročil. Nakoľko ďalšie prostriedky procesného útoku boli podané nielenže po prvom
pojednávaní, pričom ich potreba nevyplynula z dovtedy vykonaného dokazovania (keďže popretie výšky

škody namietal žalovaný už vo svojom podaní zo dňa 22.3.2024, ktoré bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené dňa 22.3.2024), ale v deň ďalšieho pojednávania vo veci, pričom žalovaný namietal
oneskorené predloženie týchto podaní s poukazom, že u neho nebola zachovaná 5 dňová lehota na
prípravu pojednávania, čím by bola porušená rovnosť sporových strán (čl. 6 ods. 1 CSP) a bola bydaná výhoda práve tej sporovej strane, ktorá nekoná v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi
z Civilného sporového poriadku. Aj s poukazom na skutočnosť, že k oneskorenému plneniu si svojich
povinností zo strany žalobcu došlo opätovne, súd na pojednávaní dňa 8.7.2024 pristúpil k uplatneniu

sankcie vyjadrenej v § 153 ods. 2 CSP a na tieto jeho podania a v nich vznesené návrhy na doplnenie
dokazovania neprihliadol.

46. Súd v rámci konania nevykonal výsluch svedkov navrhnutých zo strany žalobcu: P. A. Q., A. A. G.
a S. A..

47. P. A. Q. mal byť vypočúvaný ohľadom skutočnosti, kto mu vozidlo zn. Ferrari odovzdával (č.l. 85).
Predmetný svedok bol zo strany súdu predvolaný (predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.5.2024),
pričom tento dňa 29.5.2024 súdu oznámil, že podľa § 201 Civilného sporového poriadku odopiera
výpoveď z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, nakoľko potvrdil
v konaní nespornú skutočnosť, že dňa 7.6.2023 v čase od 22.00 hod. do 22:55 hod. šoféroval motorové

vozidlo značky Ferrari SF90, VIN: K., dátum registrácie: 09. mája 2022, ŠPZ: J. J. € v oblasti Nice,
Francúzska republika na úseku diaľnice D6007. Mal za to, že ak by v konaní vypovedal v akejkoľvek
súvislosti s vyššie uvedeným konaním alebo vyššie uvedeným vozidlom, mohol by sebe spôsobiť
nebezpečenstvo trestného stíhania buď podľa príslušných ustanovení slovenského alebo francúzskeho
právneho poriadku. Súd o dôvodnosti odopretia výpovede rozhodol svojím uznesením zo dňa 4.6.2024,

č.k. 13C/9/2024-97, s odôvodnením, že nakoľko skutočnosť, že dňa 7.6.2023 šoféroval motorové vozidlo
značky Ferrari SF90, VIN: K., nebola medzi sporovými stranami sporná, a teda ju súd nemusí dokazovať
(a tým ani svedok), je daný dôvod, že nielen s uvedeným konaním ale aj v súvislosti s uvedeným
vozidlom by jeho výpoveď mohla spôsobiť jeho trestné stíhanie. Skutočnosť, že doteraz nie je vedené
trestné alebo priestupkové konanie voči svedkovi, nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie

súdu o dôvodnosti odopretia výpovede svedka, pretože práve spomínaná výpoveď v konaní by mohla
byť tým dôvodom, na základe ktorého by mohlo byť podané oznámenie o možnom spáchaní trestného
činu svedka, keďže mlčanlivosť sudcu sa v zmysle § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo
inej protispoločenskej činnosti. Následne sa žalobca domáhal, aby súd uvedenému svedkovi písomne

položil doplňujúce otázky:
1)OrganizovalA.E.F.,B.F.,nar.XX.XX.XXXXworkshopovépodujatiekonanévoFrancúzskejrepublike,
v zmysle ktorého Svedok P. A. Q., šoféroval motorové vozidlo značky Ferrari SF90, VÍN: K., dátum
registrácie: 09. mája 2022, ŠPZ: J. J. v oblasti Nice, Francúzska republika na úseku diaľnice D6007?
2) Zabezpečil A. E. F., B. F., nar. XX.XX.XXXX, motorové vozidlo značky Ferrari SF90, VIN: K., dátum

registrácie: 09. mája 2022, ŠPZ: J. J. na workshopové podujatie v oblasti Nice, Francúzska republika ?
Súd si v prvom rade dovolí uviesť, že žalobca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 13.5.2024
na dotaz súdu neuviedol, že by svedok mal byť vypočúvaný aj ohľadom týchto okolností, a preto
súd vychádzajúc zo žalobcovho vymedzenia rozhodujúcich skutočností, ohľadom ktorých mal byť
svedok vypočúvaný rozhodol o dôvodnosti odopretia výpovede, keďže skutočnosti ohľadom odovzdania

motorového vozidla svedkovi by mohli byť predmetom jeho trestného stíhania (napr. v prípade že by
nedisponoval súhlasom oprávnenej osoby na použitie vozidla zn. Ferrari). Žalobca dodatočne vo svojom
podaní zo dňa 4.7.2024 žiadal, aby súd vypočul svedka ohľadom iných ako pôvodne vymedzených
skutočností v konaní. Nakoľko predmetný návrh súd považuje za doplnenie dokazovania v smere, ktorý
pôvodne žalobcom žiadaný nebol, považuje tento návrh za vznesený oneskorene, keďže o dôvodnosti

odopretia výpovede svedka Q. sa právny zástupca žalobcu dozvedel už dňa 5.6.2024, pričom jeho
doplňujúci návrh na jeho výsluch bol súdu doručený v neautorizovanej forme v popoludňajších hodinách
dňa predchádzajúcemu dňom pracovného voľna, po ktorých dňa 8.7.2024 nasledovalo pojednávanie,
o ktorom bol žalobca so svojím právnym zástupcom upovedomený dňa 13.5.2024. Súd preto (ako už
vyššie uviedol) na pojednávaní dňa 8.7.2024 pristúpil k uplatneniu sankcie vyjadrenej v § 153 ods. 2

CSP a na tento jeho návrh na doplnenie dokazovania neprihliadol.

48.A.A.G.malbyťvovecivypočúvanýakodruhýnájomcamotorovéhovozidlazn.Ferrari.Súdpredvolal
označeného svedka na pojednávanie dňa 8.7.2024, pričom dňa 6.6.2024 bola zásielka s predvolaním
súduvrátenázadresy,označenejžalobcom,ktorájezároveňajadresouevidovanouvregistriobyvateľov

Slovenskej republiky, ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd preto iniciatívne dňa 10.6.2024 požiadal
o súčinnosť OO PZ vo Vranove nad Topľou o doručenie predvolania svedkovi. Dňa 4.7.2024 bola
súdu doručená odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že svedok si zásielku neprevzal, nakoľko opakovanou
previerkou sa na vyššie uvedenej adrese nenachádzal; až na tretí krát sa podarilo skontaktovať s jehomanželkou, ktorá uviedla, že sa doma nenachádza a nevie, kde je a kedy príde. Od susedov bolo
zistené, že občasne ho tam stretávajú. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 198 ods. 3 Civilného
sporového poriadku (Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka

zamietne) návrh na jeho výsluch zamietol, nakoľko adresa uvedená žalobcom bola totožná s adresou
svedka evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej republiky a žalobca inú adresu, na ktorej by sa
svedokmoholnachádzať,uviesťnevedel.VtomtosmersúdpoukazujeajnazáverNajvyššiehosúduSR,
uvedený v jeho uznesení zo dňa 24.1.2023, sp.zn. 1Cdo/242/2021, podľa ktorého v civilnom sporovom
konaní nie je bezpodmienečnou povinnosťou súdov zabezpečiť prítomnosť svedkov na pojednávaní.

49. Na pojednávaní dňa 8.7.2024 žalobca vzniesol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka
S. A., ktorého prítomnosť aj zabezpečil. Právny zástupca žalovaného namietal vykonanie výsluchu
svedka na pojednávaní, nakoľko žalobca si v zmysle § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku
nesplnil svoju povinnosť vopred o výsluchu svedka oboznámiť súd a protistranu, v dôsledku čoho nemal
dostatok času na prípravu na vypočutie svedka (§ 178 ods. 2 CSP). Podľa § 197 ods. 1 Civilného

sporového poriadku ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní;
o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Nakoľko žalobca si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť upovedomiť o výsluchu svedka súd a protistranu, súd napriek tomu, že žalobca zabezpečil
jeho prítomnosť na pojednávaní, jeho výsluch vzhľadom aj na námietky protistrany na pojednávaní
nevykonal. Súd aj v prípade návrhu na vypočutie tohto svedka považuje návrh žalobcu za vznesený

oneskorene (žalobca súdu nijakým spôsobom neozrejmil, prečo tento návrh vznáša až na druhom
pojednávaní vo veci samej), a preto pojednávanie za účelom výsluchu tohto svedka neodročil a pristúpil
k uplatneniu sankcie vyjadrenej v § 153 ods. 2 CSP a na tento jeho návrh na doplnenie dokazovania
neprihliadol.

50. Súd rovnako zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie listinných dôkazov
o vedení viacerých exekučných konaní voči osobe žalobcu pre nesúvis s prejednávanou vecou.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

52. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že vzhľadom na zamietnutie žaloby, plne úspešnou
sporovou stranou sa stal žalovaný, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného
sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365
ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).