Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Myrtill Vojteková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/20/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200496
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324200496.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: C. D., E. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G., v konaní zastúpená: advokátska kancelária JUDr. Ing. Arpád
Barczi, so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, v
konaní zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, o
návrhu matky na nahradenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého dieťaťa, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 02.02.2024 domáhala nahradenia
súhlasu otca maloletého dieťaťa so zmenou priezviska maloletého dieťaťa z terajšieho priezviska ,,B.
na priezvisko ,,D.. Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení maloletého dieťaťa sa dohodli, že bude
mať priezvisko po otcovi. Rodičia maloletého dieťaťa sa rozišli a matka sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti aj s maloletým dieťaťom. Otec posiela na výživu maloletého dieťaťa v nepravidelných
intervaloch 150,- Eur. Otec maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodina nemajú vytvorený blízky emočný
alebo príbuzenský vzťah k maloletému dieťaťu, okrem ich spoločného priezviska, a práve otec svojim
postupným nekonaním spôsobil degradáciu ich vzťahu s maloletým dieťaťom. Maloleté dieťa vzhľadom
na jeho vek a kvôli neexistencii styku s otcom, si s odstupom času svojho otca ani nepamätá. Maloleté
dieťa je vychovávané v rodine, ktorú tvorí jeho matka, stará matka a sestra matky. Rozdielnosť priezvisk
maloletého dieťaťa, jeho matky a ostatnej rodiny matky maloletého dieťaťa bude mať negatívny vplyv
na maloleté dieťa. V prípade absencie riadneho vzťahu maloletého dieťaťa s otcom, ktorý prakticky od
rozchodu s navrhovateľkou nevyvinul akúkoľvek preukázateľnú aktivitu v záujme vytvorenia, obnovenia
či kultivácie jeho vzťahu s maloletým dieťaťom, nemožno zotrvávať na ponechaní jedného z vonkajších
pomerov spolupatričnosti takýchto osôb, spočívajúcom v zhode priezvisk maloletého dieťaťa a otca.
2. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska písomne vyjadril
prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným na tunajší súd dňa 10.09.2024, v ktorom
uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, na priezvisku sa dohodli ešte pred narodením maloletého
dieťaťa. Priezvisko maloletého dieťaťa nie je hanlivé, ani urážlivé a nie sú dané zákonné dôvody
na zmenu jeho priezviska. Tvrdenia matky, že rozchod bol zapríčinený otcovým nezáujmom, ako aj
užívaním marihuany, nie sú pravdivé, nakoľko matka ukončila ich vzťah a odsťahovala sa zo spoločnej
domácnosti. Otec sa o maloleté dieťa zaujímal od jeho narodenia, v priebehu roku 2022 sa s nímstretával niekoľkokrát do mesiaca a neustále sa o neho zaujímal. Začiatkom roku 2023 si našiel otec
priateľku, čo zrejme ovplyvnilo správanie matky a od februára 2023 bolo jeho stretávanie s maloletým
dieťaťom matkou výrazne obmedzované, napriek tomu sa otec o maloleté dieťa naďalej aktívne zaujíma.
Z priložených fotografií vyplýva, že otec sa neustále o maloleté dieťa zaujíma, od narodenia sa s ním
stretávajú aj jeho rodičia (starí rodičia maloletého dieťaťa) a aj jeho maloletá dcéra G., ktorú má
z predchádzajúceho vzťahu. Po narodení maloletého dieťaťa poslal matke 1.500,- Eur na kočík a ostatné
vybavenie a pravidelne prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- Eur a kupuje mu aj darčeky.
Matka mu prostredníctvom právneho zástupcu doručila výzvu, v ktorej žiadala, aby platil výživné vo
výške 300,- Eur a navrhla režim stretávania sa s maloletým dieťaťom, na ktorú otec nereagoval a zaslal
jej výzvu s protinávrhom rodičovskej dohody. Uviedol, že sa mu s matkou nepodarilo dohodnúť sa
mimosúdne, preto podal na súd dňa 10.09.2024 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu. Tvrdenie matky, že otec platí výživné, len aby sa vyhol trestnému stíhaniu poprel, nakoľko
výživné platí dobrovoľne, taktiež riadne platí aj na svoju dcéru len na základe dohody s jej matkou.
Tvrdenie matky, že maloleté dieťa nie je na otca citovo naviazané, nepovažuje za dôvod na zmenu
priezviska, nakoľko je prirodzené, že keď dvojročné maloleté dieťa žije s matkou, je citovo naviazané
práve na matku. S argumentom matky, že rozdielnosť priezvisk maloletého dieťaťa a jej ostatnej rodiny
bude mať negatívny vplyv na maloleté dieťa, otec nesúhlasí, nakoľko maloleté dieťa si ešte svoju identitu
a priezvisko v plnom rozsahu neuvedomuje. V súčasnosti je bežný jav, že dieťa rodičov, ktorí sa rozviedli
alebo nie sú zosobášení, má iné priezvisko ako jeden z rodičov. Maloleté dieťa má právo na zachovanie
priezvisk a rodinných zväzkov. Priezvisko, ktoré má, bolo určené na základe dohody rodičov, kedy si
matka musela byť vedomá, že maloleté dieťa bude mať iné priezvisko ako jeho matka a jej rodina.
U maloletého dieťaťa nenastala od jeho narodenia žiadna taká zmena, ktorá by zakladala také závažné
dôvody, pre ktoré by malo byť jeho priezvisko zmenené.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.09.2024 vyplýva, že kolízny opatrovník dňa 02.09.2024
vykonal šetrenie v domácnosti matky maloletého dieťaťa v dvojizbovom byte, v ktorom sú v prenájme na
základe ústnej dohody. Maloleté dieťa bolo v čase šetrenia prvýkrát v škôlke. Matka uviedla, že je SZČO,
prevádzkuje kozmetický salón s čistým mesačným príjmom vo výške 600,- Eur. Poberá rodičovský
príspevokvovýške345,20Eurmesačnearodinnéprídavkyvovýške60,-Eurmesačne.Otecmaloletého
dieťaťa platí dobrovoľne výživné od februára 2024 vo výške 150,- Eur, predtým zasielal 100,- Eur a do
pól roka maloletého dieťaťa 50,- Eur. Maloleté dieťa navštevuje od 02.09.2024 A. I. J. G., o čom bol
otec dopredu informovaný. Matka uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti
už pred narodením maloletého dieťaťa. Posledný styk otca s maloletým dieťaťom bola dňa 29.01.2024.
Otcovarodinasaomaloletédieťanezaujíma.Uviedla,žeakbudúchcieťudržiavaťsmaloletýmdieťaťom
kontakt, nebude im v tom brániť. Na návrhu na zmenu priezviska trvá, nakoľko sa otec o maloleté dieťa
doposiaľ nezaujímal a nemá vyvinuté žiadne citové hodnoty k maloletému dieťaťu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.09.2024, ktoré odročil na deň 14.11.2024 z dôvodu
doplnenia dokazovania a oboznámenia sa účastníkov konania s písomnými podaniami.
5. Pojednávanie konané dňa 14.11.2024 bolo odročené na deň 16.01.2025 z dôvodu neprítomnosti
otca maloletého dieťaťa na pojednávaní. Súd oboznámil účastníkov konania s predbežným názorom,
že výsluch navrhovaných svedkov, a to rodičov matky, starej matky zo strany matky maloletého dieťaťa
a sestry matky maloletého dieťaťa považuje za nadbytočný.
6. Matka maloletého dieťaťa doručila prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd dňa 30.12.2024
písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je pravdou, že sa s otcom dohodli na priezvisku maloletého
dieťaťa, avšak jej súhlas sa zakladal na očakávaní, že budú tvoriť jednu rodinu. Otec od narodenia
neprejavoval naozajstný záujem o maloleté dieťa, nechodil na dohodnutý styk, maloleté dieťa otca
nepoznalo, bol pre neho cudzí. Účelovosť podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu zo strany otca potvrdzuje skutočnosť, že od času jeho odpovede zo dňa 01.03.2023 k dátumu
podania jeho návrhu dňa 10.09.2024 uplynulo viac ako 1,5 roka. Otec nikdy nesignalizoval svoje údajné
problémy s realizovaním styku s maloletým dieťaťom podaním kolíznemu opatrovníkovi. Maloleté dieťa
je vychovávané v rodine, ktorú tvorí jeho matka, stará matka maloletého dieťaťa a sestra matky, pričom
všetci majú spoločné priezvisko. Matka uviedla, že maloleté dieťa sa s rodinou otca maloletého dieťaťa
(s priezviskom B.) nestretáva. Záverom uviedla, že trvá na výsluchu jej matky (starej matky maloletého
dieťaťa) a jej sestry, na pojednávaní súhlasila len s nevypočutím matky otca maloletého dieťaťa (starej
matky maloletého dieťaťa).7. Súd na pojednávaní dňa 16.01.2025 vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého
dieťaťa, ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, a to správou kolízneho opatrovníka zo dňa 09.09.2024, pripojeným spisom tunajšieho súdu
sp. zn.XXX/XXX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav veci:
8. Maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.10.2024 bola schválená rodičovská
dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletého dieťaťa sumou 240,- Eur mesačne, počnúc od 29.10.2024, kde výživné je splatné
vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a styk bol upravený
tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu v kalendárnom mesiaci od 15:30
hod. do 17:30 hod., a každú nedeľu v kalendárnom mesiaci od 15:30 hod. do 17:30 hod. s tým, že styk
otca s maloletým dieťaťom v určený čas bude prebiehať za prítomnosti matky v K. L. A. nachádzajúcom
sa na adrese M. XXXX/XX, G..
9. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 16.01.2025 uviedol, že styk s maloletým dieťaťom
prebieha tak, ako sa dohodli, výživné platí pravidelne, čas s maloletým dieťaťom trávi v detskom kútiku.
Jeho vzťah s maloletým dieťaťom je lepší ako na začiatku. Maloleté dieťa ho predtým neoslovovalo
nijako, teraz mu hovorí tato. Od uzavretia rodičovskej dohody je situácia lepšia. V blízkej budúcnosti má
záujem na rozšírení styku s maloletým dieťaťom. So zmenou maloletého dieťaťa nesúhlasí, nakoľko sa
s matkou na priezvisku pred narodením dohodli. Maloleté dieťa malo aj pred rodičovskou dohodu kontakt
s jeho maloletou dcérou G. bez jeho prítomnosti a stretávajú sa aj teraz za jeho prítomnosti. Na otázky
jeho právneho zástupcu uviedol, že maloleté dieťa sa na neho teší, nebráni sa styku, objímu sa a dá mu
pusu, nemá problém chytiť otca za ruku. Na otázky právneho zástupcu matky uviedol, že cez vianočné
sviatky bolo detské centrum zatvorené, tak sa boli prechádzať okolo činžiakov aj s matkou, maloletému
dieťaťu kúpil, na čom sa dohodli s matkou. Okrem stredy a nedele nie je s maloletým dieťaťom otec
v kontakte, nevolajú si. Styk na základe dohody s matkou prebiehal aj v N., chodievali aj na ihrisko, keď
bolo centrum zavreté. Uviedol, že na zdravotný stav maloletého dieťaťa sa matky vždy pri styku pýta.
Matka bola s maloletým dieťaťom u zubára, len mu oznámila, že idú na kliniku, poslala mu faktúru vo
výške 450,- Eur, odmietol zaplatiť polovicu , nakoľko mu to finančne nevychádza, keďže platí riadne
výživné a aj pobyt v kútiku (mesačne 120,- až 130,- Eur). Na otázku, či našiel nejakého spoločného
zubára, aby všetky náklady nemusela platiť matka uviedol, že sa snažil, ale matka trvala na tom, že chce
kvalitného zubára a tú kliniku. Na otázku, či by maloleté dieťa pustil na návštevu za otcom matky (starým
otcom maloletého dieťaťa), ktorý žije v zahraničí, uviedol, že by pustil, avšak jeho rodičia bývajú kúsok
a matka nedovoľuje, aby ich maloleté dieťa navštívilo, tak prečo by mal súhlasiť, aby išlo do zahraničia
navštíviť druhého starého otca. Na otázku, prečo neprídu jeho rodičia počas jeho styku za maloletým
dieťaťom uviedol, že matka preto, lebo mala konflikt s matkou maloletého dieťaťa a otec preto, lebo ho
urazilo, keď matka maloletého dieťaťa povedala, že sa hanbí za priezvisko B.. Ak by nebola na styku
prítomná matka maloletého dieťaťa, jeho rodičia by prišli na styk za vnukom. Na otázku, či počas týždňa
píše alebo volá matke maloletého dieťaťa a či sa jeho rodičia zaujímajú o maloleté dieťa uviedol, že jeho
rodičia sa na maloleté dieťa pýtajú a on sa na maloleté dieťa pýta a informuje, keď sa realizujú styky.
10. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 16.01.2025 uviedla, že stretávania otca s maloletým
dieťaťom sú účelové, keby mal otec skutočný záujem, tak by sa na maloleté dieťa pýtal. Ohľadom zubára
uviedla, že pre také malé dieťa musela byť táto špeciálna klinika. Faktúra, čo poslala otcovi, bola na
270,- Eur, nie na 450,- Eur. Nebol ochotný zaplatiť ďalšie ošetrenie, ani nenašiel iného zubára. Maloleté
dieťa je priateľské ku každému a k otcovi nemá extra dobrý vzťah, nepýta sa na neho. Stará matka
maloletého dieťaťa zo strany otca bola vždy rýpačka, od narodenia sa o vnuka nezaujímala. Nechodia
za maloletým dieťaťom lebo im je prednejšie ich ego ako maloleté dieťa. Počas stykov v detskom centre
je atmosféra medzi rodičmi napätá, nekomunikujú spolu. S maloletým Maximom sa hrá jeho sestra, otec
je na telefóne. Matka otcovi nedôveruje, nakoľko užíva marihuanu, o maloleté dieťa sa nezaujíma, jeho
konania sú účelové.
11. Právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 16.01.2025 uviedla, že tvrdenie
otca o jeho úprimnom záujme o maloleté dieťa nie je pravdivé, okrem nariadeného styku sa s nímnestretáva, nezaujíma sa o neho, ani sa nesnaží s matkou dohodnúť na širšom stretávaní, nemá záujem
ísťsnímkzubárovi,čiuhradiťpolovicumimoriadnychvýdavkov.Zvyjadreniaotcajejasné,žesastretáva
s maloletým dieťaťom len, aby ubližoval matke. Pre maloleté dieťa je dôležitá stabilita v rodine, a je
otázne, či sa otec bude aj neskôr zaujímať o maloleté dieťa. Otec bude mať možnosť vybudovať si vzťah
so svojim synom, a keď si aj maloleté dieťa bude isté, že tento záujem je skutočný, môže si samo časom
zvoliť priezvisko otca.
12. Právny zástupca otca maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 16.01.2025 uviedol, že otec sa
o maloleté dieťa zaujímal od narodenia a stále sa o neho zaujíma, vybudovanie bližšieho vzťahu bolo
znemožnené partnerským rozchodom rodičov. Otec odmieta tvrdenia matky, že by bol jeho záujem
o dieťa účelový, jeho záujem je úprimný, tak ako aj o jeho maloletú dcéru G.. Úprimne sa teší, že
postupomčasusazlepšilvzťahsmaloletýmdieťaťom.Otectrvánatom,žematkanepreukázalažiadnym
spôsobom, že by existovali závažné dôvody na nahradenie súhlasu so zmenou priezviska, ktoré mu
rodičia vybrali spoločne.
13. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 16.01.2025 uviedol, že od posledného pojednávania sa styk
otca s maloletým dieťaťom rozšíril, avšak kontakt otca s maloletým dieťaťom nie je na dennej báze a
maloleté dieťa sa podľa matky pohybuje len v jej rodine, preto maloleté dieťa vníma len toto prostredie
a aj priezvisko. Aj v prípade zmeny priezviska maloletého dieťaťa je možné prehlbovania a utužovanie
vzťahov medzi maloletým dieťaťom a otcom. Z uvedených dôvodov kolízny opatrovník navrhol zmenu
priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko matky.
14. Podľa čl. 5 písm. g) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“),
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho
možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.
15. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 35 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého
dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
17. Podľa § 40 ods.1 ZR, deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené
vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
18.Podľa§43ods.1ZR,maloletédieťamáprávovyjadriťsamostatneaslobodnesvojnázorvovšetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
19. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaným súkromným zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory právo slobodne sa
vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať
primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa
ho dotýka a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu, alebo jeho príslušného orgánu a spôsobom,
ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
21. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich
s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností rozhodne o takejto spornej podstatnej vecina návrh niektorého z rodičov súd. V zmysle ustálenej súdnej praxe podstatnou vecou, súvisiacou s
výkonom rodičovských práv a povinností je aj zmena priezviska maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu, ak
sa rodičia nedohodnú na zmene priezviska dieťaťa, prichádza do úvahy postup súdu podľa ustanovenia
§ 35 a na návrh niektorého z rodičov súd rozhodne, či udelí súhlas za rodiča, ktorý s návrhom nesúhlasí,
kpodaniužiadostiozmenupriezviskamaloletéhodieťaťa.Určeniemenaapriezviskamaloletéhodieťaťa
je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom. Zmena priezviska je vážnym zásahom
nielen do práv rodičov, ale i do práv detí. V prípade, že sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o
zmenu priezviska maloletých detí príslušnému správnemu orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej
nezhode pri výkone ich rodičovských práv a povinností. V zmysle zákonného ustanovenia súd dá súhlas
k podaniu takejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Takýmito dôvodmi
sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa nesie, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu,
neprejavuje oň záujem a stratil k dieťaťu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme
ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
22. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh matky maloletého dieťaťa nie je dôvodný a nemožno
mu vyhovieť, nakoľko v tomto prípade absentujú také závažné dôvody, pre ktoré by bolo možné vykonať
zmenu priezviska. Aj po prerušení partnerského spolužitia zostávajú zachované rodičovské práva oboch
rodičov. Úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je, aby pôsobil na maloleté
dieťa tak, aby boli rešpektované výchovné princípy a to aj s rešpektovaním práv otca. Z konania
vyplynulo, že rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli na priezvisku maloletého dieťaťa ešte pred jeho
narodením. Zo strany otca bola snaha vykonávať rodičovské práva a povinnosti, avšak tie nemohli
byť pre konflikty v rodine dohodnuté. Matka podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa
a následne sa otec domáhal úprav práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v ktorom konaní
súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 240,- Eur mesačne, počnúc od 29.10.2024,
kde výživné je splatné vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého
dieťaťa a styk bol upravený tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu v
kalendárnom mesiaci od 15:30 hod. do 17:30 hod., a každú nedeľu v kalendárnom mesiaci od 15:30
hod. do 17:30 hod. s tým, že styk otca s maloletým dieťaťom v určený čas bude prebiehať za prítomnosti
matky v detskom kútiku. Aj z vyjadrení v tomto konaní vyplynulo, že vzťahy v rodine nie sú dobré,
starí rodičia zo strany otca a navrhovateľka nemajú dobré vzťahy, pričom otec od vydania súdneho
rozhodnutiaparticipujenastretávanísasmaloletýmdieťaťom,avšakzaprítomnostimatky,pričompočas
konania matka uvádzala, že by bola rada, keby otec vyvíjal aktivity v širšom rozsahu, ako len v detskom
kútiku, avšak súd poukazuje na skutočnosť, že toto aktuálne zrejme nie je možné od otca spravodlivo
žiadať, najmä pre konflikty medzi rodičmi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby si uvedomili, že sú rodičmi
maloletého dieťaťa, ktoré potrebuje oboch rodič, a preto v každej otázke by mali komunikovať na takej
úrovni, aby táto komunikácia bola v prospech maloletého dieťaťa. Otec v rámci súdom daných možností
participuje na styku s maloletým dieťaťom, riadne si plní súdom uloženú vyživovaciu povinnosť s tým,
že ak matka poukazovala, na to, že otec sa nad rámec nepodieľa na mimoriadnych jednorazových
výdavkoch, súd poukazuje na skutočnosť, že určené výživné má pamätať aj na jednorazové náhodné
výdavky maloletého dieťaťa. Čo sa týka rozvíjania kontaktu maloletého dieťaťa so širšou rodinou zo
strany otca, podľa názoru súdu toto aktuálne nie je možné z dôvodu konfliktu medzi rodičmi otca
maloletého dieťaťa a matkou maloletého dieťaťa. Súd sa pri rozhodovaní stotožnil s argumentáciou
právnehozástupcuotcamaloletéhodieťaťa,žemaloletédieťamáprávonazachovaniesvojhopriezviska
aj rodinných zväzkov, a priezvisko, ktoré má, bolo určené na základe vzájomnej dohody rodičov, pričom
matka si pri uzatváraní tejto dohody musela byť vedomá, že maloleté dieťa bude mať odlišné priezvisko
ako ona a jej príbuzní. Súčasné priezvisko je súčasťou identity príslušnosti maloletého dieťaťa k osobe
otca ako biologickému otcovi a jeho rodine, a u maloletého dieťaťa nenastala od narodenia taká zmena,
ktorá by zakladala také závažné dôvody, pre ktoré by malo byť jeho priezvisko zmenené. Priezvisko
maloletého dieťaťa nie je hanlivé, urážlivé ani vulgárne a súd teda mal za to, že v záujme maloletého
dieťaťa nie je zmena tohto priezviska. K argumentu matky, že maloleté dieťa sa stotožňuje s priezviskom,
ktoré majú členovia rodiny maloletého dieťaťa zo strany matky, podľa názoru súdu je maloleté dieťa
ešte v takom veku, že rozdielnosť jeho priezviska s priezviskom jeho matky nemôže byť na jeho ujmu
a nie je v rozpore s jeho záujmami, pretože toto priezvisko si ešte maloleté dieťa vzhľadom na svoj vek
(v čase rozhodovania vo veku X E. O. XX mesiacov) neuvedomuje, a ani mu nespôsobuje prekážku
v jeho zdravom psychickom a fyzickom vývoji. Súd v konaní taktiež nezistil, že by maloleté dieťa malo
problém so svojím priezviskom, s vlastnou identifikáciou, alebo zaradením sa, resp. že zmena priezviskana priezvisko matky by bola v jeho záujme. Rozhodnutie o mene a priezvisku dieťaťa, ktoré robia rodičia
v čase narodenia dieťaťa, je zásadným rozhodnutím, ktoré bude dieťa sprevádzať celý život a na to,
aby bolo zmenené, by museli byť preukázané veľmi závažné dôvody. Samotná skutočnosť, že rodičia
dieťaťa sa rozišli, resp. že otec nežije spolu s maloletým dieťaťom a jeho matkou, nie jej dôvodom na to,
aby bolo zmenené priezvisko maloleté dieťaťa na priezvisko matky. Keďže súd nezistil žiadne závažné
dôvody pre udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa, a rozhodnutie navrhované
v súlade s návrhom matky na základe vykonaného dokazovania, ani nepovažoval za rozhodnutie v
záujme maloletého dieťaťa, návrh matky zamietol.
23. Pre poriadok je potrebné uviesť, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, navrhnutých
účastníkmi konania, nakoľko mal za to, že by bolo nadbytočné vykonať takýto dôkaz, keďže tieto
výsluchy by vo veci neobjasnili žiadne nové okolnosti či skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie súdu,
pretožesajednáorodinnýchpríslušníkov,ktoríbyzrejmenevypovedalivneprospechúčastníkakonania,
ktorý je ich príbuzný, preto takéto návrhy ako nadbytočné zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (§ 59 CMP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358
CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.