Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123464748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123464748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. – C. A., D. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
51 338 602, so sídlom Šamorín, Gazdovský rad 28, proti žalovanému: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. H., I. C. XX/XX, právne zastúpený Martin Pavle, s.r.o., IČO: 36 860 450, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 4, o zaplatenie 22.265,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 08.07.2024, č. k. 13C/9/2024-164, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 22.265,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 22.265,50 € odo dňa 07.12.2023 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že mu
bolo zverené osobné motorové vozidlo značky Ferrari SF90, VIN: J., dátum registrácie: 9. mája 2022,
ŠPZ: S SF11 od vlastníka p. K. L. B., bytom K. M. XXX, XXXXX C., G. C. N., nar. XX.XX.XXXX,
občana Nemeckej spolkovej republiky, za účelom jeho poskytovania tretím osobám za odplatu na

marketingové účely. Žalobca na základe ústnej objednávky požičal dna 07.06.2023 vozidlo žalovanému,
na účely svojej prezentácie na workshopovom podujatí/seminári v rámci ktorého žalovaný vystupuje
pod pseudonymom „Andy Winson". Žalobca mal zato, že týmto bola medzi nimi platne uzatvorená
nájomná zmluva podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným
boli v tom čase nadštandardné vzťahy, vozidlo mu bolo poskytnuté bez úhrady depozitu vo výške
30.000,- €, pričom boli žalobcovi poskytnuté slovné záruky a ubezpečenia, že v prípade poškodenia
vozidla všetky škody dá na svoje náklady odstrániť, resp. ich refunduje žalobcovi, čo vie žalobca

preukázať svedeckými výpoveďami. Žalovaný svojvoľne bez akejkoľvek vedomosti žalobcu poskytol na
workshopovom podujatí členom klubu E. M. konaného v Monaku v oblasti Nice (Cap-ď Ail) vozidlo okrem
iného aj p. O. A. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXX, XXX XX Q. B., C. N., občanovi SR,
ktorý predmetné vozidlo šoféroval, pričom dňa 7.6.2023 v čase od 22.00 hod. do 22:55 hod. spôsobil
pri dopravnej nehode v oblasti Nice (Cap-ď Ail) v štáte: K. N., na úseku cesty/diaľnice D6007, totálnu
škodu na vozidle, a to narazením do zvodidiel cestnej komunikácie/betónového zvodidla. Vozidlo bolo
v čase dopravnej nehody havarijne poistené v poisťovni Allianz Automotive Versicherungsservice, ktorá

poskytla vlastníkovi poistné plnenie na vozidle vo výške 404.000,- €. Poisťovňa vyhodnotila rozsah
vzniknutej škody ako totálnu škodu. Kúpna cena vozidla, za ktorú vlastník nadobudol vozidlo bola vo
výške 448.531,- € bez DPH. Žalobca uzatvoril s vlastníkom vozidla zmluvu o postúpení nárokov z titulu
nároku na náhradu škody, na základe čoho sa žalobca stal nositeľom všetkých práv z titulu uplatnenianároku na náhradu škody (z titulu straty poistného bonusu, z titulu úhrady spoluúčasti poistného krytia,
z ušlého zisku, z titulu úhrady odťahovej služby, z titulu úhrady pokuty za porušenie predpisov na úseku
cestnej premávky, z titulu krátenia poistného plnenia atď.). Žalobcovi na základe vyššie uvedeného

skutkového stavu vznikla škoda vo výške 44.531,- € z titulu rozdielu nadobúdacej hodnoty vozidla a
výšky poistného plnenia, pričom žalobca si touto žalobou uplatnil voči žalovanému škodu vo výške jednej
polovice, t. j. v sume 22.265,50 €.

2. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril v podanom odpore zo dňa 22.01.2024, v ktorom uviedol, že

meritom predmetnej veci je škodová udalosť, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 07.06.2023
v oblasti G. (K. N.), a to na osobnom motorovom vozidle značky Ferrari SF90, EČV: S SF11. K
samotnej škodovej udalosti uviedol, že má vedomosť o jej vzniku, a potvrdzuje, že k nej došlo. Vo
vzťahu k zodpovednosti za samotnú škodovú udalosť, resp. za škodu, ktorá v dôsledku škodovej
udalosti vznikla, však uviedol, že žalobca predložil konajúcemu súdu informácie, nezodpovedajúce
reálnym skutkovým okolnostiam, čo má zásadný dopad na opodstatnenosť dotknutého platobného

rozkazu. Osobou, ktorá spôsobila v rámci dopravnej nehody škodu na vozidle, je nespochybniteľne
O. A. P., trvale bytom: B. XXXX/XXX, XXX XX Q. B., C. N., ktorý opakovane preukázateľne priznal,
že v rozhodujúcom čase viedol vozidlo, pričom spôsobil riešenú dopravnú nehodu, a teda aj škodu.
Táto skutočnosť je vo vzťahu k celej veci absolútne rozhodujúca. On, ako žalovaný, v čase dopravnej
nehody nielenže vozidlo neviedol, ale dokonca sa v ňom ani nenachádzal. Ide o preukázateľné

skutočnosti. Tvrdenie žalobcu o tom, že jemu (žalovanému) požičal dňa 07.06.2023 vozidlo, nie je v
žiadnom prípade pravdivé. Žalobcom popísaná okolnosť, že vozidlo malo byť použité „na účely svojej
prezentácie na workshopovom podujatí/seminári" rovnako nie je v žiadnom prípade pravdivá. V tejto
súvislosti uviedol, že sa na uvedenom „workshopovom podujatí/ seminári" zúčastňoval v pozícii lektora,
pričom uvedené „workshopové podujatie/seminár" nebolo organizované ním ako fyzickou osobou, ale

občianskym združením Education experts, o. z. Občianskym združením Education experts, o. z. bol
poverený na výkon funkcie sprievodcu účastníkov uvedeného „workshopového podujatia/seminára",
avšak v žiadnom prípade mu nebolo zverené zabezpečovanie vozidla. Počas tohto seminára došlo
ku škodovej udalosti, ktorá sa stala predmetom sporu medzi žalobcom a viacerými osobami, vrátane
jeho ako žalovaného. Zároveň je zásadné uviesť, že vozidlo od žalobcu nikdy fyzicky nepreberal, čo

je v prípade potreby bezpochyby preukázateľné predovšetkým svedeckými výpoveďami. Uviedol, že
na žiadnej spomedzi žalobcom predložených (v rámci dokazovania) listín sa nenachádza jeho podpis,
keďže v žiadnom prípade nebol účastníkom, resp. zmluvnou stranou žiadneho zmluvného vzťahu,
ktoréhopredmetombybolozapožičaniealebonájomvozidla.Účastníkmitakéhotovzťahuboliinéfyzické
osoby, ktoré je potrebné v tejto súvislosti primeraným spôsobom konfrontovať. Vo vzťahu k vystavenej

faktúre, ktorú žalobca predložil konajúcemu súdu ako dôkaz, uviedol, že samotné vystavenie faktúry
je jednostranný právny úkon, ktorý v žiadnom prípade nepreukazuje jeho zodpovednosť za vzniknutú
škodu. Nejde teda o dôkaz, ale o listinu, ktorá je k predmetnému konaniu vyslovene irelevantná. Z vyššie
uvedených dôvodov je zrejmé, že neexistuje riadny právny titul z hľadiska merita veci samotnej (žalobca
žiadnym objektívnym a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, čím sa ním uvádzané

nepravdivé informácie, resp. domnelé skutočnosti stávajú vyvrátiteľnými a spochybniteľnými, a čo je
následne v zásadnom rozpore s § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné
zamietnuť.

4. Vykonaným dokazovaním mal za nesporné, že vlastníkom motorového vozidla zn. Ferrari SF90,
VIN:J., EČV: S SF11 je občan Nemeckej spolkovej republiky – K. L. B.. Táto osoba dňa 19.05.2023
písomne splnomocnila žalobcu na používanie predmetného motorového vozidla v období od 19.05.2023
do 30.09.2023 za účelom jeho poskytovania tretím stranám za odplatu na marketingové účely. Rovnako

nebolo sporné, že dňa 07.06.2023 došlo na predmetnom motorovom vozidle ku škodovej udalosti,
nakoľko toto bolo účastné dopravnej nehody v oblasti Nice vo Francúzsku. Vodičom motorového vozidla
v čase dopravnej nehody bol O. A. P.. Vozidlo bolo v čase dopravnej nehody poistené v poisťovni Allianz
Automotive Versicherungsservice. K. L. B. ako vlastník vozidla v liste zo dňa 30.11.2023 potvrdil, že
z poisťovne mu bolo doručené odškodnenie vo výške 404.000,- €. Táto osoba rovnako nároky týkajúce

sa uplatnenia náhrady škody v súvislosti s totálnou škodou na predmetnom motorovom vozidle postúpila
písomne na žalobcu, a to za odplatu vo výške 95% zo sumy priznanej súdnym rozhodnutím.5. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal splnením procesnej podmienky právomoci slovenského súdu
a skonštatoval že má právomoc prejednať predmetný spor. Súd prvej inštancie ďalej citoval ust. § 420
ods. 1, § 427 ods. 1,2, § 442 ods. 1,3, § 443, § 663, § 665 ods.1, § 670, § 682, § 683 ods. 1,2 a § 659

Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím uviedol, že v prejednávanej veci žalobca tvrdil, že na základe
ústnej objednávky požičal žalovanému dňa 07.06.2023 motorové vozidlo, z čoho vyvodil právny záver,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Tieto skutkové tvrdenia však záver
o uzavretí nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedávajú. Aby došlo k uzavretiu nájomnej
zmluvy musí medzi zmluvnými stranami dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach takejto zmluvy,

medzi ktoré patrí o. i. aj odplatnosť. Táto podstatná náležitosť odlišuje nájomnú zmluvu od zmluvy
o výpožičke. Žalobca hoci tvrdí, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol prenájom
vyššie označeného motorového vozidla zn. Ferrari, tvrdenia k odplatnosti predmetného zmluvného
vzťahu neuvádza. Už len pre tento fakt súd nemôže prisvedčiť žalobcovmu právnemu záveru, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, keďže súdu nie sú poskytnuté tvrdenia, ktoré by tento
záver potvrdzovali. Žalobca taktiež neuvádza, kedy k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, resp. aj kde

k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, resp. ako k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, ktoré skutočnosti sú
relevantné aj vo vzťahu k možnosti aplikácie Občianskeho zákonníka, keďže v konaní je spomínaný aj
medzinárodnýprvok,ktorýmôže aplikáciuspomínanéhoprávnehopredpisuovplyvniť.Žalobcavosvojej
žalobe tvrdí, že na základe ústnej objednávky (bez bližšej časovej identifikácie) požičal dňa 7.6.2023
dotknuté vozidlo žalovanému. Nakoľko motorové vozidlo je potrebné považovať za individuálne určenú

vec, aj napriek použitiu pojmu „požičal“ sa v žiadnom prípade nemôže jednať o zmluvu o pôžičke,
nakoľko jej predmetom môže byť iba druhovo určená vec, a nie vec určená individuálne. Žalobca ani
netvrdí, že by objednávateľom mal byť žalovaný (v zmysle ním predloženej žaloby, ktorú prejednáva
Okresný súd Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3C/25/2024, objednávateľom mal byť A. G.). Ak teda nebol
dojednaný odplatný prvok v rámci zmluvy (keďže toto tvrdenie v konaní produkované nebolo), mohlo by

skôr ísť o zmluvu o výpožičke, čo je zase v rozpore s účelom, na ktorý bolo motorové vozidlo poskytnuté
(marketingové účely), čo vylučuje, že by vec mal užívať iba požičiavateľ.

6. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom svojho
záveru, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy na vozidlo zn. Ferrari. Za

situácie, keď žalobca netvrdil, kedy k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo, akým spôsobom (telefonicky,
ústne, prostredníctvom komunikačných aplikácií alebo inak), ale najmä aké boli základné náležitosti
uzavretej nájomnej zmluvy – aj čo sa týka predmetu nájmu, aj čo sa týka dohody o nájomnom, preto
žalobu žalobcu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia zamietol.

7. Uviedol, že hoci žalobca tvrdil, že aj vozidlo zn. Ferrari bolo dohodnuté ako predmet nájmu, dôkazy
produkované v konaní nie sú v tomto smere presvedčivé. Z predložených dôkazov mal súd preukázané,
že A. G. komunikoval s bližšie nestotožnenou osobou, ktorá komunikovala z e-mailovej adresy: O.
ohľadom vozidla zn. Ferrari (v tom smere či je možné zohnať vozidlo aj uvedenej značky), ale uzavretie
dohody ohľadom prenájmu predmetného vozidla preukázané nebolo. Pokiaľ táto komunikácia mala

preukazovať dohodu o odplate, možno prisvedčiť tomuto tvrdeniu iba v tom smere, že táto odplata bola
dohadovaná ohľadom iných vozidiel, a nie ohľadom vozidla zn. Ferrari. Svedok A. A. tvrdil, že predmetné
vozidlo dopredu dohodnuté nebolo a nakoľko tento svedok nepotvrdil prítomnosť žalobcu v garáži pri
odovzdávaní vozidiel (keď tvrdil len prítomnosť svojej osoby a brata žalobcu, ktorí mali odovzdávať
vozidlá skupine ľudí na čele so žalovaným a A. G.), súd prvej inštancie uviedol, že mu vôbec nie je jasné,

prečo na strane prenajímateľa vozidla vystupuje podľa svojich tvrdení žalobca, ak vozidlo zn. Ferarri
nebolo dopredu dohodnuté, A. A. nie je zamestnancom žalobcu ani pre neho nevykonáva žiadnu činnosť
(podľa svedka A. tento iba pomáha svojmu kamarátovi s peknými autami) t. j. nemôže ani vystupovať
ako prípadný zástupca žalobcu, pričom uzavretie nájomnej zmluvy žalobcom v zastúpení ani nebolo
z jeho strany tvrdené, a preto súd prvej inštancie túto skutočnosť nedokazoval. Dôkazy produkované

zo strany žalobcu preto spochybňujú resp. nepreukazujú jeho aktívnu legitimáciu v spore, čo je ďalším
dôvodom na zamietnutie žaloby.

8. Napriek skutočnosti, že podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, súd prvej inštancie podrobil prieskumu

tvrdenia žalobcu v spojení s ním predloženými dôkazmi. Žalobca tvrdil, že mal so žalovaným uzavrieť
nájomnú zmluvu ohľadom dotknutého motorového vozidla. Aj samotný upomínací súd však považoval
skutkové tvrdenia a kvalitu predložených dôkazných prostriedkov za nedostatočnú, a preto vyzval
žalobculistomzodňa20.12.2023napreukázanievecnejpasívnejlegitimáciežalovaného.Napredmetnúvýzvu súdu žalobca reagoval svojím podaním, v ktorom uviedol, že na platný nájomný vzťah nie je
potrebná písomná nájomná zmluva. Zopakoval svoje tvrdenia o poskytnutí slovných záruk žalovaného,
že v prípade ak dôjde k poškodeniu vozidla dá všetky škody na svoje náklady odstrániť resp. ich

refunduje, čo podľa jeho tvrdení vie preukázať svedeckými výpoveďami (akých osôb bližšie neuviedol).
K podaniu pripojil čestné prehlásenie A. A. A. a faktúru zo dňa 06.06.2023 na sumu 10.000,- €, ku ktorej
uviedol, že ju k návrhu na vydanie platobného rozkazu nepripojil, keďže nebola zo strany žalovaného
uhradená, keď žalobca nepožadoval úhradu faktúry za zábezpeku. Podľa názoru súdu prvej inštancie
predmetné listinné dôkazy nie sú postačujúce na preukázanie či už nájomného vzťahu medzi sporovými

stranami alebo na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že mu nebolo jasné,
prečo osoba, ktorá nemá oprávnenie podnikať na území SR (v zmysle živnostenského registra
podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na
dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 29.08.2014) by vôbec pristúpila k vystaveniu faktúry, a
to najmä za situácie, keď podľa tvrdení svedka A. A. sa zábezpeka za tvrdené poskytnutie dotknutého
motorového vozidla, nevyžadovala. Preto súd prvej inštancie prijal záver o dodatočnom vystavení

predmetnej faktúry, keďže bolo vyfakturované plnenie, ktoré nebolo od osoby, ktorej faktúra bola
vystavená, vyžadované, čo považoval za absurdné. Rovnako nebolo súdu prvej inštancie jasné, prečo
bola ako dôkaz predložená faktúra, ktorá osobe, ktorej bola vystavená, sa ani nedoručovala. Tvrdenia
o tom, či došlo k doručeniu faktúry žalovanému žalobca neuviedol, pričom žalovaný výslovne túto
skutočnosť poprel, takže súd prvej inštancie uzavrel danú dôkaznú situáciu tak, že faktúra žalovanému

zo strany žalobcu doručená nebola. Rovnako prisvedčil žalovanému, že tvrdenia žalobcu sú v priamom
rozpore s predloženou faktúrou, keď v žalobe tvrdil, že zábezpeka sa poskytovala v sume 30.000,- €
(počas konania svedok A. uviedol, že žiadali zábezpeku po poškodení vozidla vo výške 25.000,- €),
pričom faktúra má pokrývať polovicu zábezpeky, ale suma uvedená na faktúre predstavuje skôr jej
tretinu. Čo sa týka čestného prehlásenia A. A. A., uviedol, že táto osoba bola následne vypočutá aj ako

svedok, pričom jeho vyjadrenia ako svedka boli v rozpore s obsahom jeho čestného prehlásenia. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že predložené čestné prehlásenie je dosť všeobecné
a v konečnom dôsledku aj nejasné, nakoľko súdu vôbec nebolo jasné pri akých rokovaniach (resp.
rokovaniach ohľadom čoho – či uzavretia nájomnej zmluvy alebo odovzdania vozidla) bol p. A. prítomný.
Žalovaný od počiatku popieral skutočnosť, že by sám vo svojom mene vo vzťahu k žalobcovi konal,

čomu aj rozporné vyjadrenia žalobcu a jeho svedka nasvedčujú. Pravdivosti tvrdení žalovaného o týchto
skutočnostiach nasvedčuje aj žalobcom predložená emailová komunikácia z č. l. 162. Súd prvej
inštancie mal preto za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že dohadovania
oprenájmevozidlazn.Ferrarisaakokoľvekzúčastňovalžalovanýakofyzickáosoba(osobne,telefonicky
či iným spôsobom). Tvrdenia ohľadom odovzdania motorového vozidla žalovanému v žalobe absentujú.

Tieto boli žalobcom doplnené v rámci jeho výsluchu na pojednávaní dňa 13.05.2024 a preukazované
výpoveďou svedka A., ktoré sú však ohľadom skutočností, kto, komu, a ako odovzdával motorové
vozidlo zn. Ferrari rozdielne. Kým žalobca tvrdí, že to bol on, kto žalovanému odovzdával kľúče od
vozidla zn. Ferrari (tým, že kľúče sa nechali na stole), svedok A. tvrdil, že o odovzdaní motorového
vozidla sa rozhodli spoločne on a R. A., brat žalobcu a že kľúče od vozidla Ferrari boli odovzdané priamo

do ruky žalovaného. Rovnako svedok A. potvrdil, že o odovzdaní sa spisovali preberacie protokoly,
kde bol uvedený dátum a čas odovzdania motorových vozidiel, ako aj ich prípadné poškodenia, pričom
uviedol,ževozidlozn.Ferraribolonové(keďžemalonajazdenýchlen1640km).Tietomalibyťpodpísané
aj žalovaným aj A. G.. Predmetné preberacie protokoly súdu predložené neboli; svedok A. uviedol, že sa
stratili. Žalobca bližšiu vedomosť o podpisovaní preberacích protokolov ani nemal; uviedol, že určite ich

dal podpisovať A. A.. Žalovaný výslovne poprel, že by niečo v garáži podpisoval. Následne aj tvrdenia
žalovaného a svedka A. A. boli rozdielne. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že odovzdanie motorového
vozidla zn. Ferrari žalovanému nebolo zo strany žalobcu preukázané a preto nemal preukázanú ani
pasívnu legitimáciu žalovaného v predmetnom spore.

9. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že ak by aj dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, nie je mu jasné, na podklade čoho
žalobca vyvodzuje zodpovednosť nájomcu za vzniknutú škodu na motorovom vozidle. V zmysle ním
označeného § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o osobitnú zodpovednosť nájomcu za zneužitie
veci ako osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá sa riadi všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti

(§ 420 OZ) s modifikáciami uvedenými v tomto ustanovení. Pod zneužitím veci sa rozumie užívanie
veci závadným spôsobom, keď dochádza k porušovaniu povinností nájomcu, najmä povinnosti užívať
vec riadnym spôsobom podľa § 665 OZ (spôsob dohodnutý v zmluve alebo ak takýto spôsob nebol
dohodnutý, spôsobu primeranému povahe a určeniu veci, ale aj o prípady iných porušení povinnostívyplývajúcich z nájomnej zmluvy, napríklad § 667 a 668 OZ (zmeny na prenajatej veci a opravy
prenajatej veci). Je síce pravda, že zodpovednosť nájomcu je daná tak za jeho správanie (konanie
alebo opomenutie), ako aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, avšak

aby táto zodpovednosť mohla byť voči nájomcovi vyvodená, je nutné, aby vo veci bolo preukázané už
spomínané zneužitie veci, ktoré nie je zo strany žalobcu ani len tvrdené. Súd preto dôvod na zaviazanie
žalovaného na náhradu škody, ktorú spôsobila tretia osoba (táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná) nevidel.

10.Súdprvejinštancienapriektomu,ženemalpreukázanýzákladnároku(zodpovednosťžalovanéhoza
škodu), posudzoval aj preukázanie ďalšieho kritéria, rozhodného pre priznanie nároku zo zodpovednosti
za spôsobenú škodu, a to škodu a jej výšku. V zmysle tvrdení žalobcu mal súd za to, že žalobca
si uplatňuje od žalovaného skutočnú škodu na motorovom vozidle zn. Ferrari. Skutočnosť, že na
motorovom vozidle zn. Ferrari vznikla v dôsledku dopravnej nehody vecná škoda, nebola medzi
sporovými stranami sporná. Spornou zostala len jej výška. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa

22.03.2024 spochybňoval, že by hodnota predmetného motorového vozidla v čase jeho nadobudnutia
(máj2022)avčasejehopoškodenia(jún2023)bolarovnaká,pričomzdôraznil,ženiejezrejmé,akobolo
dovtedytotovozidloužívanéaopotrebenéresp.vakomstavebolovčasebezprostrednepreddopravnou
nehodou. Žalobca na preukázanie výšky škody na motorovom vozidle predložil listinné dôkazy, z ktorých
vyplýva, že nadobúdacia cena vozidla zn. Ferrari bola 448.531,- € a vyhlásenie vlastníka vozidla o výške

poisteného plnenia zo strany poisťovne Allianz vo výške 404.000,- €. Iné dôkazy na preukázanie výšky
uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu neboli predložené (okrem podania zo dňa 04.07.2024,
na ktoré súd neprihliadal z dôvodov podľa § 153 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie konštatoval, že
nakoľko vo všeobecnosti hodnota motorového vozidla plynutím času a jeho opotrebovávaním klesá,
tvrdenie žalovaného o tom, že hodnota vozidla v čase jeho nadobudnutia a v čase jeho poškodenia nie

je rovnaká, je logické. Napriek popretiu výšky škody, založenej na logike veci za situácie, keď žaloba
bližšie tvrdenia o stave motorového vozidla neobsahovala, žalobca na preukázanie výšky škody ďalšie
dôkazy včas nenavrhol. Z výpovede svedka A. A. vyplynulo, že motorové vozidlo zn. Ferrari malo
najazdených 1.640 km a bolo bez poškodení resp. bolo ako nové. Ako svedok tiež uviedol, miesto
a čas odovzdania tohto vozidla a popis jeho stavu pred jeho odovzdaním bolo súčasťou preberacích

protokolov, ktoré sa však stratili. Súdu nebol predložený ani žiadny protokol o nehode resp. potvrdenie
od spoločnosti Allianz, ktorá mala likvidovať vzniknutú poistnú udalosť; takéto dôkazy ani navrhnuté
neboli. Za uvedenej dôkaznej situácie preto súd prvej inštancie prijal záver, že žalobcovi sa nepodarilo
uniesť dôkazné bremeno o hodnote vozidla v čase jeho poškodenia. Konštatoval, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia ohľadom hodnoty poškodeného vozidla resp. vraku, ktoré je potrebné pri stanovovaní

rozsahu náhrady škody pri zničení motorového vozidla zohľadniť. Práve od týchto dvoch skutočností
(hodnota vozidla v čase pred poškodením a hodnota vraku vozidla) sa odvíja výška rozsahu náhrady
škody, na ktoré by mohol žalobcovi pri splnení aj ostatných podmienok zodpovednosti za škodu vzniknúť
nárok. Nakoľko ohľadom výšky hodnoty vozidla v čase pred poškodením sa žalobcovi nepodarilo uniesť
dôkaznébremenoaohľadomvýšky hodnotyvrakuvozidloanibremenotvrdenia,výškurozsahunáhrady

škody nebolo možné ustáliť.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

12. K návrhom na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie uviedol, že na prvom pojednávaní po

prezentácii predbežného právneho posúdenia súdu žalobca navrhol vykonať výsluch sporových strán
a výsluch svedkov A. A. G., O. A. P. a A. A.. Napriek skutočnosti, že toto pojednávanie dňa 13.05.2024
muselo byť najmä kvôli výsluchu navrhnutých svedkov odročené, súd jeho žiadosti vyhovel a za
účelom pokračovania v dokazovaní pojednávanie odročil na deň 08.07.2024. Dňa 04.07.2024 o 12:27
hod. bolo súdu doručené emailové podanie právneho zástupcu žalobcu (ako podanie vo veci samej

urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu), ktoré bolo týmto spôsobom
doručované aj právnemu zástupcovi žalovaného, ktoré bolo doplnením skutkových tvrdení žalobcu
a s ktorým boli súdu predložené ďalšie listinné dôkazy. Ďalšie podanie právneho zástupcu žalobcu,
opätovne vo forme emailového podania (ako podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu), bolo súdu doručené toho istého dňa, avšak o 14:28 hod., ktoré

bolo týmto spôsobom doručované aj právnemu zástupcovi žalovaného, ktoré bolo ďalším doplnením
skutkových tvrdení žalobcu a ktorým boli súdu predložené ďalšie listinné dôkazy. Obe tieto podania
boli v zmysle § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku dodatočne doručené v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu dňa 8.7.2024. Ako vyplýva z § 153 ods. 2 Civilného sporovéhoporiadku na prostriedky procesného útoku (čo nesporne vyjadrenie vo veci samej je), ktoré strana
nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu.

13. Súd prvej inštancie konštatoval, že strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej
povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia

predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Predloženie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1,
druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne
hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa,
ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak
neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov

až na pojednávaní nie je včasné.

14. V predmetnej veci žalobca nie prvýkrát predložil prostriedky svojho procesného útoku neskoro. Bolo
tomu tak aj v prípade návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom sporových strán a ním navrhnutých
svedkov (A. A. G., O. A. P. a A. A.). Súd však tieto dôkazy pripustil a pojednávanie za tým účelom odročil.

Nakoľko ďalšie prostriedky procesného útoku boli podané nielenže po prvom pojednávaní, pričom ich
potrebanevyplynulazdovtedyvykonanéhodokazovania(keďžepopretievýškyškodynamietalžalovaný
už vo svojom podaní zo dňa 22.03.2024, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
22.03.2024),alevdeňďalšiehopojednávaniavoveci,pričomžalovanýnamietaloneskorenépredloženie
týchto podaní s poukazom, že u neho nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania, čím

by bola porušená rovnosť sporových strán (čl. 6 ods. 1 CSP) a bola by daná výhoda práve tej sporovej
strane, ktorá nekoná v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z Civilného sporového poriadku.
Aj s poukazom na skutočnosť, že k oneskorenému plneniu si svojich povinností zo strany žalobcu došlo
opätovne, súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.07.2024 pristúpil k uplatneniu sankcie vyjadrenej
v § 153 ods. 2 CSP a na tieto jeho podania a v nich vznesené návrhy na doplnenie dokazovania

neprihliadol.

15. Súd prvej inštancie v rámci konania nevykonal výsluch svedkov navrhnutých zo strany žalobcu: O.
A. P., A. A. G. a R. A.. O. A. P. mal byť vypočúvaný ohľadom skutočnosti, kto mu vozidlo zn. Ferrari
odovzdával. Predmetný svedok bol zo strany súdu predvolaný (predvolanie na pojednávanie prevzal

dňa 17.05.2024), pričom tento dňa 29.05.2024 súdu oznámil, že podľa § 201 Civilného sporového
poriadku odopiera výpoveď z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe, nakoľko potvrdil v konaní nespornú skutočnosť, že dňa 07.06.2023 v čase od 22.00 hod. do
22:55 hod. šoféroval motorové vozidlo značky Ferrari, ŠPZ: S SF11 € v oblasti Nice, Francúzska
republika na úseku diaľnice D6007. Mal za to, že ak by v konaní vypovedal v akejkoľvek súvislosti

s vyššie uvedeným konaním alebo vyššie uvedeným vozidlom, mohol by sebe spôsobiť nebezpečenstvo
trestného stíhania buď podľa príslušných ustanovení slovenského alebo francúzskeho právneho
poriadku. Súd o dôvodnosti odopretia výpovede rozhodol svojím uznesením zo dňa 04.06.2024, č.
k. 13C/9/2024-97, s odôvodnením, že nakoľko skutočnosť, že dňa 07.06.2023 šoféroval motorové
vozidlo značky Ferrari SF90, VIN: J., nebola medzi sporovými stranami sporná, a teda ju súd nemusí

dokazovať (a tým ani svedok), je daný dôvod, že nielen s uvedeným konaním ale aj v súvislosti
s uvedeným vozidlom by jeho výpoveď mohla spôsobiť jeho trestné stíhanie. Skutočnosť, že doteraz
nie je vedené trestné alebo priestupkové konanie voči svedkovi, nie je rozhodujúcou skutočnosťou
pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti odopretia výpovede svedka, pretože práve spomínaná výpoveď
v konaní by mohla byť tým dôvodom, na základe ktorého by mohlo byť podané oznámenie o možnom

spáchaní trestného činu svedka, keďže mlčanlivosť sudcu sa v zmysle § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevzťahuje na oznámenie
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Následne sa žalobca domáhal, aby súd uvedenému
svedkovi písomne položil doplňujúce otázky, pričom žalobca vo svojom prednese na pojednávaní dňa
13.05.2024 na dotaz súdu neuviedol, že by svedok mal byť vypočúvaný aj ohľadom týchto okolností, a

preto súd vychádzajúc zo žalobcovho vymedzenia rozhodujúcich skutočností, ohľadom ktorých mal byť
svedok vypočúvaný rozhodol o dôvodnosti odopretia výpovede, keďže skutočnosti ohľadom odovzdania
motorového vozidla svedkovi by mohli byť predmetom jeho trestného stíhania (napr. v prípade že by
nedisponoval súhlasom oprávnenej osoby na použitie vozidla zn. Ferrari). Žalobca dodatočne vo svojompodaní zo dňa 04.07.2024 žiadal, aby súd vypočul svedka ohľadom iných ako pôvodne vymedzených
skutočnostívkonaní.Nakoľkopredmetnýnávrhsúdprvejinštanciepovažovalzadoplneniedokazovania
v smere, ktorý pôvodne žalobcom žiadaný nebol, považoval tento návrh za vznesený oneskorene,

keďže o dôvodnosti odopretia výpovede svedka P. sa právny zástupca žalobcu dozvedel už dňa
05.06.2024, pričom jeho doplňujúci návrh na jeho výsluch bol súdu doručený v neautorizovanej forme
v popoludňajších hodinách dňa predchádzajúcemu dňom pracovného voľna, po ktorých dňa 08.07.2024
nasledovalo pojednávanie, o ktorom bol žalobca so svojím právnym zástupcom upovedomený dňa
13.05.2024. Súd prvej inštancie preto na pojednávaní dňa 8.7.2024 pristúpil k uplatneniu sankcie

vyjadrenej v § 153 ods. 2 CSP a na tento jeho návrh na doplnenie dokazovania neprihliadol.

16.A.A.G.malbyťvovecivypočúvanýakodruhýnájomcamotorovéhovozidlazn.Ferrari.Súdpredvolal
označeného svedka na pojednávanie dňa 8.7.2024, pričom dňa 06.06.2024 bola zásielka s predvolaním
súduvrátenázadresy,označenejžalobcom,ktorájezároveňajadresouevidovanouvregistriobyvateľov
Slovenskej republiky, ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd preto iniciatívne dňa 10.06.2024 požiadal

o súčinnosť OO PZ vo Vranove nad Topľou o doručenie predvolania svedkovi. Dňa 04.07.2024 bola
súdu doručená odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že svedok si zásielku neprevzal, nakoľko opakovanou
previerkou sa na vyššie uvedenej adrese nenachádzal; až na tretí krát sa podarilo skontaktovať s jeho
manželkou, ktorá uviedla, že sa doma nenachádza a nevie, kde je a kedy príde. Od susedov bolo
zistené, že občasne ho tam stretávajú. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v zmysle § 198 ods. 3

Civilného sporového poriadku návrh na jeho výsluch zamietol, nakoľko adresa uvedená žalobcom bola
totožnásadresousvedkaevidovanouvregistriobyvateľovSlovenskejrepublikyažalobcainúadresu,na
ktorej by sa svedok mohol nachádzať, uviesť nevedel. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na
záver Najvyššieho súdu SR, uvedený v jeho uznesení zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 1Cdo/242/2021, podľa
ktorého v civilnom sporovom konaní nie je bezpodmienečnou povinnosťou súdov zabezpečiť prítomnosť

svedkov na pojednávaní.

17. Na pojednávaní dňa 08.07.2024 žalobca vzniesol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
svedka R. A., ktorého prítomnosť aj zabezpečil. Právny zástupca žalovaného namietal vykonanie
výsluchusvedkanapojednávaní,nakoľkožalobcasivzmysle§197ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku

nesplnil svoju povinnosť vopred o výsluchu svedka oboznámiť súd a protistranu, v dôsledku čoho nemal
dostatok času na prípravu na vypočutie svedka (§ 178 ods. 2 CSP). Podľa § 197 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní;
o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Nakoľko žalobca si nesplnil svoju zákonnú
povinnosť upovedomiť o výsluchu svedka súd a protistranu, súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobca

zabezpečil jeho prítomnosť na pojednávaní, jeho výsluch vzhľadom aj na námietky protistrany na
pojednávaní nevykonal. Súd prvej inštancie aj v prípade návrhu na vypočutie tohto svedka považoval
návrh žalobcu za vznesený oneskorene (žalobca súdu nijakým spôsobom neozrejmil, prečo tento návrh
vznáša až na druhom pojednávaní vo veci samej), a preto pojednávanie za účelom výsluchu tohto
svedka neodročil a pristúpil k uplatneniu sankcie vyjadrenej v § 153 ods. 2 CSP a na tento jeho návrh

na doplnenie dokazovania neprihliadol.

18. Súd prvej inštancie rovnako zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie listinných
dôkazov o vedení viacerých exekučných konaní voči osobe žalobcu pre nesúvis s prejednávanou vecou.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako

odvolací dôvod uplatnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP. V odvolaní namietal, že vo veci
konajúci prvostupňový súd bez právneho odôvodnenia zamietol na prvom pojednávaní dňa 13.05.2024
návrh žalobcu podľa § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku na spojenie tejto veci s vecou, vedenou
Okresným súdom Vranov nad Topľou, ktorá sa týka rovnakého žalobcu a osoby A. A. G. a v ktorej sa
vymáha druhá polovica vzniknutej škody pod sp. zn. 3C/25/2024, ktoré skutkovo a právne súviseli a

z hľadiska hospodárnosti konania mali význam na spoločné konanie. V tejto súvislosti so zamietnutím
návrhu na spojenie vecí, podal právny zástupca žalobcu návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka na
strane žalovaného, a to A. A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. O. S. XXX, Q. G. R. a žiadal, aby ho
súd zaviazal spoločne a nerozdielne na sumu 44.531,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročneod07.12.2023.Vovecikonajúcisúdneistoprerušilnazákladetohtoprocesnéhonávrhupojednávanieza
účelom poradenia sa v súvislosti s týmto návrhom a následne tento procesný návrh taktiež súd rovnako
bez odôvodnenia zamietol na prvom pojednávaní dňa 13.05.2024.

21. Ďalej namietal, že žalobca žiadal vypočuť jediného kľúčového svedka A. G., ktorého účasť nevedel
zabezpečiť a ktorého označil už v samotnej žalobe ako objednávateľa vozidiel, ktorý komunikoval so
žalovaným a ktorý tieto luxusné autá objednával pre žalovaného. Vo veci konajúci prvostupňový súd
opätovne expresne rýchlo uviedol, že nevykoná výsluch svedka, keďže tohto žiadal predviesť, avšak

neúspešne. Súd touto právnou analógiou založil precedens, že každý kto bol navrhnutý ako svedok
aby vo veci pred civilným súdom vypovedal, stačí ak sa nebude zdržiavať na adrese bydliska a tým
pádommôžemariťtakýmtospôsobomkonanie.Jeprávneneakceptovateľné,akžalobcanavrholvýsluch
jedného svedka, ktorého účasť nevedel zabezpečiť, aby súd z titulu svojej úradníckej moci nevedel
zabezpečiť takéhoto svedka. Vo veci konajúci prvostupňový súd bez právneho odôvodnenia zamietol
aj návrh žalobcu na vykonanie výsluchu R. A., ktorého účasť žalobca na súdnom pojednávaní dňa

08.07.2024 zabezpečil a ktorý mal potvrdiť, že žalovaný prevzal kľúče od motorových luxusných vozidiel
s ktorými následne odišli s A. G.. Vo veci konajúci prvostupňový súd bez právneho odôvodnenia zamietol
aj návrh žalobcu na výsluch O. A. P. a následne vyhovel jeho návrhu o odopretí vypovedať vo veci samej
atoajnapriektomu,ženebolisplnenéhmotnoprávneaprocesnoprávnepodmienkynaaplikáciuinštitútu
odopretia výpovede svedkom. Je zrejmé a zjavné, že svedok O. P. nepreukázal v zmysle § 201 ods. ods.

2 Civilného sporového poriadku dôvody odopretia výpovede, čím nebola splnená zákonná podmienka
aplikácie procesného inštitútu odopretia výpovede svedkom a ani súdom.

22. K veci samej namietal, že prvostupňový súd vo svojom odôvodnení rozsudku uvádza právny rozdiel
medzi zmluvou o výpožičke a zmluvou o nájme, vynímajúc slovo „odplatnosť" ako základný právny

pojem, ktorý je rozdielovým prvkom medzi týmto uvedenými zmluvnými vzťahmi. Je nepochybné a
zrejmé z dokazovania, že išlo o odplatný prenájom motorových vozidiel, čo potvrdil aj žalovaný vo
svojej svedeckej výpovedi, ktorý zároveň potvrdil, že predmetný nájom platil A. G., a žalovaný následne
plnil voči A. G. vo forme zápočtu v súvislosti s vykonaním školení pre A. G. na jeho organizovaných
worshopových podujatiach. Odplatnosť právneho úkonu taktiež potvrdil svedok A. A., žalobca, ako aj

písomná komunikácia žalobcu s A. G.. Z hľadiska vykonaného dokazovania je právne nelogické, aby
štyri luxusne motorové vozidla v hodnote 1,5 mil € odovzdal žalobca žalovanému bezodplatne. Žalobca
mal zato, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
ohľadom neuzatvorenia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Je nesporne dané, že žalovaný
poskytol protiplnenie voči p. G. za zabezpečenie motorových vozidiel. Žalobca v rámci súdneho konania

predložil do súdneho spisu listinný dôkaz z č. l. 162 - komunikáciu medzi žalobcom a p. G. v rámci ktorej
bola predložená ponuka vozidiel na prenájom. Súd v rámci odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že
predloženámailovákomunikácianemôžeobstáťakodôkaznakoľkobolapísanázostranynestotožnenej
osoby,ktorákomunikovalzadresyO..Žalovanýnikdyvrámcisúdnehokonanianespochybnilanipravosť
aniobsahovúnepravdupredmetnéholistinnéhodôkazu.Žalobcavrámcipredmetnéhosúdnehokonania

predložil predmetný dôkaz ako dôkaz preukazujúci jeho komunikáciu ohľadom ponuky na prenájom
vozidiel a následného uzavretia nájomnej zmluvy na predmetné ponúknuté vozidlá, kde sa uvádza, že
p. G. mal okrem uvedených vozidiel aj záujem o prenájom vozidla zn. K.. Žalovanému nie je jasné z
akého právneho titulu súd spochybnil predložený dôkaz ohľadom toho, že mail písala nestotožnená
osoba v prípade, ak túto skutočnosť v rámci súdneho konania vôbec nespochybnil žalovaný a súčasne

žalobca jasne uviedol, že mailovo komunikoval s p. G.. Na tomto základe mal zato, že súd si svojvoľne
vyhodnotil dôkazy tak, aby mu skutkovo zapadali do jemu produkovaného skutkového záveru ohľadom
neuzatvorenia nájomnej zmluvy.

23. Prvostupňový súd taktiež podľa právneho názoru žalobcu si svojvoľne vykladal svedeckú výpoveď

svedka A. A. v bode 31. odôvodnenia rozhodnutia, kedy súd uviedol, že svedok A. A. nepotvrdil
prítomnosť žalobcu v garáži pri odovzdávaní vozidiel, kedy mal potvrdiť len prítomnosť svojej osoby a
brata žalobcu, ďalej žalovaného a p. G. so skupinou ľudí. Žalobca má zato, že súd príliš formalistický
vyhodnotil výsluch svedka a uvedeného svedka formalistický chytá za každé jedno slovíčko bez toho
aby výsluch svedka hodnotil z celkového obsahu ním tvrdených skutočností. Svedecká výpoveď A. A.

sa výslovne týkala účasti žalovaného na prevzatí luxusných motorových vozidiel, aby potvrdila účasť
žalovaného ako organizátora.24. V rámci odôvodnenia bodu 32. súd konštatuje, že aj kedy preukázal žalobca uzavretie nájomnej
zmluvy, nie je mu jasné na základe čoho vyvodzuje zodpovednosť nájomcu za vzniknutú škodu na
motorovom vozidle, nakoľko žalobca nepreukázal zneužitie veci, ale je len ním tvrdené. V zmysle

ust. § 683 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej
veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil
k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady možno len do šiestich
mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. Uviedol, že ak by mal súd za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzatvorená nájomná zmluva, v zmysle zákona žalovaný nie je

oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu ďalšej osobe bez súhlasu prenajímateľa. Nakoľko žalovaný
svojvoľne odovzdal p. P. motorové vozidlo, nájomca/žalovaný zodpovedá za škody spôsobenú osobami,
ktorým umožnil k prenajatej veci prístup. Súd nemôže v rámci dôkaznej situácie požadovať od žalobcu,
aby preukázal, že žalovaný nezneužil vec, ale táto povinnosť preukázania, že žalovaný nezodpovedá
za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup je na strane žalovaného a nie
na strane žalobcu.

25. Súd v rámci bodu 34. odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by medzi
stranami došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a tieto tvrdenia v rámci žaloby absentujú. Žalovaný v
rámci svojho výsluchu uviedol, že sa osobne dostavil do garáže v Monaku za prítomnosti ním pozvaných
ľudí na jeho workshopové podujatie, kde si prevzali motorové vozidlá. Svedok A. A. taktiež potvrdil,

že žalovaný sa osobne dostavil do garáže v Monaku kde mu spolu s p. G. boli odovzdané predmetné
motorové vozidlá, pričom kľúče od vozidiel si prevzali a s nimi odišli. Na tomto skutkovom základe
nemôže obstáť záver súdu, že nie je preukázané odovzdanie vozidiel a tento skutkový stav absentuje
v žalobe a tým pádom nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy.

26. Súd v rámci odôvodnenie bodu 37. ohľadom preukázania výšky škody konštatuje, že škodou
je rozdiel medzi hodnotou vozidla v čase jeho poškodenia a hodnotou zvyšku motorového vozidla,
poprípade zníženou plnením poisťovňou. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 04.07.2024 sa
vyjadril k hodnote motorového vozidla ako aj k výške škody na predmetnom vozidle, a to preukázaním,

že hodnota vozidla bola v čase škodovej udalosti vyššia ako je hodnota nového vozidla z dôvodu jeho
vzácnosti a malého počtu kusov určených na predaj. Súd v rámci odôvodnenia výšky škody nepripustil
písomné vyjadrenie zo dňa 04.07.2024 podľa § 153 ods. 2 CSP, hoci podľa názoru žalobcu na takýto
postup súdu nie je právny a zákonný dôvod, nakoľko išlo len o písomné vyjadrenie žalobcu ako reakcia
k vyjadreniu žalovaného pod sp. zn. H4/01-pb- 24-54.

27. Žalobca na tomto základe mal zato, že boli porušené jeho procesné práva na spravodlivý súdny
proces a účinne sa domáhať jeho zákonného práva na spravodlivom a nestrannom súde.

28. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť, s tým, že odôvodnenie rozsudku dáva ucelenú a dostatočne vyčerpávajúcu
odpoveď na podstatné otázky v tunajšom konaní, je presvedčivé a logicky konzistentné, keď vychádza
z riadne zisteného skutkového stavu a opiera sa o príslušnú právnu úpravu. Námietky žalobcu, týkajúce
sa toho, že súd prvej nepripustil spojenie veci s iným súdnym konaním (v ktorom žalobca žaluje
p. A. A. G. na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.: 3C/25/2024) a tiež, že nevyhovel

následnému návrhu na rozšírenie účastníkov (strán) na strane žalovaného o p. A. A. G., nepovažoval
za dôvodné. Ani námietky žalobcu, že neboli vykonané niektoré výsluchy ním navrhovaných svedkov,
nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie vrátane výsluchov svedkov
a strán sporu, ktorí boli navrhnutí a podarilo sa zabezpečiť ich prítomnosť tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav veci. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom a svoj postup náležite

odôvodnil. K veci samej uviedol, že žaloba je založená na nepravdivom tvrdení žalobcu, že uzatvoril
so žalovaným nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo značky Ferrari SF90, VIN:
J., dátum registrácie: 09.05.2022. Táto nájomná zmluva mala mať ústnu/nepísomnú formu, nakoľko
podľa tvrdenia žalobcu v žalobe mali údajne žalobca so žalovaným veľmi dobré nadštandardné vzťahy.
Tento konštrukt žalobcu odporuje stavu veci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania. Podľa tvrdenia

žalobcu predmetnom domnelej nájomnej zmluvy malo byť Ferrari značnej hodnoty (s nadobúdacou
hodnotou 448.531,- €), ktoré nevlastnil žalobca, ale tretia osoba (občan Nemeckej spolkovej republiky).
Súčasne zdôrazňuje, že sporové strany (žalobca a žalovaný) sa do udalostí tvoriacich predmet tohto
sporu nepoznali a neboli medzi nimi nadštandardné vzťahy. Uvedené vyplynulo nielen z výsluchužalovaného na pojednávaní dňa 08.07.2024, ale aj z výsluchu žalobcu na pojednávaní 13.05.2024,
kedy žalobca potvrdil, že do stretnutia v Monaku v júni 2023, sa so žalobcom nestretol, nemal jeho
telefónne číslo, nekomunikoval s ním a nepoznal ho. Za danej situácie prenechať fakticky cudzej

osobe do nájmu Ferrari značnej hodnoty, ktoré žalobca ani nevlastnil, bez akéhokoľvek písomného
dokumentu, je vysoko nepravdepodobné. Za daných okolností by musel existovať písomný doklad
obsahujúcizákladnénáležitostinájomnejzmluvy,vopačnomprípadebysajednaloohrubúnedbanlivosť
žalobcu. Z výsluchu strán sporu, ako aj z výsluchu svedka A. A. pritom vyplnilo, že existoval písomný
dokladoodovzdanímotorovýchvozidiel,ktorývšakžalobcadotunajšiehokonanianepredložil.Ohľadom

okolnostípredchádzajúcichškodovejudalostiuviedol,ževrámciaktivítrealizovanýchnapodujatídošlok
zapožičaniucelkovoštyrochšportovýchmotorovýchvozidiel,medzinimiajspornéFerrari.Kzapožičaniu
došlo v Monaku v požičovni obdobného druhu vozidiel, pričom pracovníkmi požičovne boli žalobca a A.
A.. Žalovaný neobjednával toto zapožičanie a ani tieto vozidlá nepreberal. Žalovaný mal len vedomosť,
že niektorému z účastníkov podujatia títo pracovníci nechali podpísať dokumenty, ktoré mu poskytli
len k nahliadnutiu, aby si ich odfotil do telefónu, avšak mu odmietli vydať ich vyhotovenia a nechali

si ich len pre vlastné potreby. Žalovaný pritom žiadne dokumenty nepodpisoval. Žalovanému nie je
zrejmé, prečo žalobca nepredložil príslušnú písomnú dokumentáciu ohľadom poskytnutia Ferrari, ktorú
by evidentne mal mať k dispozícii. Ohľadom posúdenia existencie nájomného vzťahu súd prvej inštancie
sa dôsledne vysporiadal s argumentáciou strán v kontexte vykonaného dokazovania. Aplikácia § 683
Občianskeho zákonníka vylučuje dôvodnosť žaloby. Nesporným tvrdením medzi stranami konania bolo,

že (i) škodu spôsobila tretia osoba (O. A. P.), nie žalovaný; (ii) ku škode došlo pri činnosti veci, na
ktorú je určená (jazda motorovým vozidlom na ceste/diaľnici). Žalobca svoj nárok voči žalovanému v
tunajšom konaní stavia na ustanovení § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 683 ods. 1
Občianskeho zákonníka by žalovaný ani nemohol zodpovedať za škodu na Ferrari. Aj keby došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy (čo žalovaný popiera), tak túto škodu znáša výlučne osoba, ktorá škodu

spôsobila. Z nesporného skutkového stavu vyplýva, že sa jednalo o náhodnú udalosť (dopravná nehoda
nespôsobená žalovaným je z pohľadu žalovaného rozhodne náhodnou udalosťou, pričom sa evidentne
nemohlo jednať o zneužitie veci). Z ustanovenia § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä zo
slova „aj“, totiž zreteľne vyplýva, že primárne je daná zodpovednosť škodcu (osoby, ktorá poškodenie
spôsobila) a iba subsidiárne, v prípade zneužitia prenajatej veci, zodpovedá spolu so škodcom „aj“

domnelý nájomca. Žalobca v konaní ani len netvrdil (nieto žeby preukázal), že by došlo k zneužitiu
údajnežalovanýmprenajatejveci(Ferrari).Ďalšourelevantnounámietkoužalovanéhovočiuplatnenému
nároku na náhradu škody bolo svojvoľné určenie výšky škody žalobcom. Žalobca totiž odvodil výšku
svojho nároku z rozdielu medzi nadobúdacou cenou Ferrari a výškou poistného plnenia, ktoré bolo
majiteľovi Ferrari vyplatené. Podľa žalobcom predložených dokumentov však k nadobudnutiu Ferrari

došlo v máji 2022 (dátum prvej evidencie 04.05.2022) a k dopravnej nehode došlo až 07.06.2023, teda
viac ako rok po jeho nadobudnutí. Nie je zrejmé, ako bolo dovtedy toto vozidlo užívané a opotrebené,
resp. v akom stave bolo v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobcov výpočet výšky škody je celkom zjavne nesprávny, keďže odporuje § 443 Občianskeho
zákonníka v spojení s príslušnou judikatúrou.

29. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomného odvolania, v ktorom podrobne dôvodil nezákonnosť vydaného prvostupňového rozhodnutia.
Žalovaný sa vyjadrením zo dňa 10.09.2024 vyjadril k predmetnému odvolaniu tým spôsobom, že
podaný rozsudok považuje za právne správny a súčasne sa vyjadril k podanému odvolaniu zo strany

žalobcu.Nakoľkožalovanývpredmetnomvyjadreníneuviedolžiadnenovéskutkovéaniprávnetvrdenia,
okrem bodu 22. vyjadrenia, kedy uvádza, že je podľa jeho názoru veľmi nepravdepodobné, aby boli
vozidlá odovzdané bez písomného dokumentu, v opačnom prípade má ísť o hrubú nedbanlivosť
žalobcu ako prenajímateľa. Voči predmetnému tvrdeniu uvádza, že preberacie protokoly o odovzdaní
príslušných motorových vozidiel existovali, čo potvrdili aj výsluchy svedkov na pojednávaní. Žalobca

dohľadal príslušné preberacie protokoly, pričom týmto konajúcemu súdu zasiela tri preberacie protokoly
k vozidlám Lamborghini Huracan, Lamborghini Urus a Rolls Royce Dawn, čo potvrdzuje, že žalovaný si
predmetné vozidlá spolu s p. A. G. riadne prevzali.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca tvrdí, že žalovaný

v bode 22. svojho vyjadrenia zo dňa 10.09.2024 uvádza novú skutočnosť a síce že je veľmi
nepravdepodobné prenechanie vozidiel tak značnej hodnoty bez akéhokoľvek písomného dokladu,
inak by sa jednalo o hrubú nedbanlivosť. Žalovaný skutočnosti, ktoré žalobca označil ako nové, však
uvádzal už viackrát v priebehu konania na súde prvej inštancie (body 6. a 16. vyjadrenia žalovaného zodňa 22.03.2024, či vyjadrenie PZ žalovaného na pojednávaní dňa 13.05.2024, na ktorom sa dokonca
na existenciu preberacích protokolov dopytoval priamo žalobcu v rámci jeho na výsluchu (str. 4.
zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.05.2024)). Dôkazy priložené k vyjadreniu nemenia skutkový ani

právny stav veci a nemajú dopad na vecnú správnosť rozsudku. Žalobca nepredložil preberací protokol
týkajúci sa motorového vozidla značky Ferrari, na ktorom škoda je predmetom tunajšieho konania.
Preberacie protokoly predložené žalobcom majú potvrdzovať prevzatie motorových vozidiel, ktoré nie sú
predmetom tunajšieho konania. Tieto dodatočne predložené dôkazy preto nepreukazujú skutkové a ani
právne skutočnosti, ktoré by zakladali právny nárok žalobcu na náhradu škody uplatnenej v tunajšom

konaní. Žiadny z predložených preberacích protokolov neobsahuje meno a ani podpis žalovaného.
Uvedená skutočnosť potvrdzuje žalovaným konštantne uvádzané tvrdenie, že žalovaný vo svojom mene
neobjednával zapožičanie vozidiel a ani vozidlá nepreberal. Žalobca predložil preberacie protokoly až
v rámci odvolacieho konania, aj to až pri svojom následnom úkone vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného
k odvolaniu. Žalovaný už počas konania na súde prvej inštancie poukazoval na existenciu preberacích
protokolov k Ferrari (napr. bod 16. vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.03.2024). Podľa jeho vedomosti,

mali pracovníci požičovne dať niektorému z účastníkov podujatia (pri preberaní Ferrari) podpísať bližšie
nešpecifikované dokumenty, ktoré tomuto účastníkovi odmietli poskytnúť a nechali si ich len pre vlastné
potreby. Žalovaný tieto a ani žiadne obdobné dokumenty nepodpisoval. Žalobca mal na predloženie
dôkazov dostatok času, a to prinajmenšom od pojednávania 13.05.2024 až do 08.07.2024, kedy bolo
na pojednávaní vyhlásené uznesenie o ukončení dokazovania. Žalovaný neodôvodnil, z akého dôvodu

nepredložilpreberacieprotokolydovyhláseniauzneseniaoukončenídokazovania.Mázato,žetomutak
bolo pravdepodobne preto, že by len potvrdil tvrdenia žalovaného. Bez ohľadu na vecnú nespôsobilosť
dôkazov k vyjadreniu na spochybnenie správnosti rozsudku predstavuje žalobcom predložený dôkaz
neprípustnú novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Žalobcovi nič nebránilo predložiť predmetné
doklady v rámci konania na súde prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.

31. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem.

32. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

34. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. V preskúmavanej veci žalobca v odvolaní podanom prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil ako
odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

37. Žalobca v podanom odvolaní namietal v prvom rade procesné pochybenia súdu prvej inštancie,
keď namietal, že súd prvej inštancie nemal splnené procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky na
zamietnutie jeho procesných návrhov v podobe návrhu na spojenie veci alebo pripustenia pristúpenia
účastníka na strane žalovaného a zároveň súd argumentačne a právne neodôvodnil zamietnutie týchto
návrhov, čím konal svojvoľne.

38. Tieto odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanými návrhmi domáhal spojenia veci, prebiehajúcej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/25/2024 s danou vecou a následne pripustenia vstupu
A. A. G. do konania ako ďalšej strany na strane žalovaného.

40. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli takéto
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.

41. Ustanovenie § 166 CSP normuje objektívnu kumuláciu, ktorou rozumieme rozhodovanie o viacerých
nárokoch v jednom konaní, teda kumulovanie nárokov. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že súd rozhodne o spojení vecí za splnenia jednej z týchto podmienok: i/ konania sa začali na súde
príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a skutkovo spolu súvisia, ii/ konania sa začali na súde
príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a týkajú sa tých istých strán.

42. Predmetom spojenia vecí tak môžu byť len veci, ktoré sa začali pred tým istým súdom. Spojenie
konaní prebiehajúcich pred odlišnými súdmi tej istej inštancie prichádza do úvahy jedine za podmienky,
ak bude vec z iného súdu najskôr prikázaná na súd konajúci o súvisiacej veci z dôvodu nutnosti (§ 39
ods. 1 CSP), resp. na návrh strany z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP).

43. V preskúmavanej veci konanie proti žalovanému o zaplatenie 22.265,50 € s prísl. titulom náhrady
škody prebiehalo na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde Trenčín, pričom žalobca žiadal spojiť
na spoločné konanie vec, ktorá je vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou proti žalovanému A. A.
G. (o zaplatenie druhej časti náhrady škody vo výške 22.265,50 €). Keďže ide o veci, ktoré neprebiehajú

na tom istom súde a Okresnému súdu Trenčín nebola daná vec prikázaná, nemohol v zmysle vyššie
uvedeného Okresný súd Trenčín spojiť predmetné veci na spoločné konanie. O návrhu na spojenie
veci súd prvej inštancie rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 13.05.2024, pričom rozhodnutie na
predmetnom pojednávaní aj odôvodnil.

44. Po zamietnutí tohto návrhu žalobca žiadal o pripustenie vstupu A. A. G. do konania na stranu
žalovaného ako ďalšej strany sporu.

45. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

46. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

47. Medzi tzv. negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku začatého konania (litispendencie).

Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže
byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky
litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu
konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí
prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania.

48. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiadal pripustiť vstup A. A. G. ako ďalšieho žalovaného do
konania na podklade rovnakých skutočností, ako sú predmetom konania, ktoré začalo na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.: 3C/25/2024. V prípade vyhovenia jeho návrhu by nastala prekážka
litispedencie v zmysle § 159 CSP vo vzťahu k tomuto novému žalovanému, keďže na základe rovnakých

skutočností by boli voči nemu vedené dve súdne konania. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie
by v prípade vyhovenia takémuto návrhu musel konanie voči tomuto žalovanému ako neskoršie začaté
zastaviť s poukazom na ustanovenie druhej vety § 159 CSP. Takýto postup súd prvej inštancie by bol
nelogický a zároveň by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti. Preto súd prvej inštancie postupoval
správne, keď návrh žalobcu na pripustenie vstupu do konania A. A. G. ako ďalšieho žalovaného

nepripustil. O nepripustení súd prvej inštancie rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 13.05.2024,
pričom rozhodnutie na predmetnom pojednávaní taktiež odôvodnil.49. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že neboli vykonané výsluchy niektorých ním navrhovaných
svedkov. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v súlade
so zákonom a svoj postup náležite odôvodnil. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil,

že O. A. P. mal byť vypočúvaný ohľadom skutočnosti, kto mu vozidlo zn. Ferrari odovzdával. Predmetný
svedok bol zo strany súdu predvolaný (predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.05.2024), pričom
tento dňa 29.05.2024 súdu oznámil, že podľa § 201 Civilného sporového poriadku odopiera výpoveď
z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, nakoľko potvrdil v konaní
nespornú skutočnosť, že dňa 07.06.2023 v čase od 22.00 hod. do 22:55 hod. šoféroval motorové vozidlo

značky Ferrari, ŠPZ: S SF11 € v oblasti Nice, Francúzska republika na úseku diaľnice D6007. Mal
za to, že ak by v konaní vypovedal v akejkoľvek súvislosti s vyššie uvedeným konaním alebo vyššie
uvedeným vozidlom, mohol by sebe spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania buď podľa príslušných
ustanovení slovenského alebo francúzskeho právneho poriadku. Súd prvej inštancie o dôvodnosti
odopretia výpovede rozhodol uznesením zo dňa 04.06.2024, č. k. 13C/9/2024-97, s odôvodnením, že
nakoľko skutočnosť, že dňa 07.06.2023 šoféroval motorové vozidlo značky Ferrari SF90, VIN: J., nebola

medzi sporovými stranami sporná, a teda ju súd nemusí dokazovať (a tým ani svedok), je daný dôvod,
že nielen s uvedeným konaním ale aj v súvislosti s uvedeným vozidlom by jeho výpoveď mohla spôsobiť
jeho trestné stíhanie. Až následne sa žalobca domáhal, aby súd uvedenému svedkovi písomne položil
doplňujúce otázky, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vo svojom prednese na pojednávaní dňa
13.05.2024 na dotaz súdu neuviedol, že by svedok mal byť vypočúvaný aj ohľadom týchto okolností. Ak

žalobca až dodatočne vo svojom podaní zo dňa 04.07.2024 žiadal, aby súd vypočul svedka ohľadom
iných ako pôvodne vymedzených skutočností v konaní, ktorý pôvodne žalobcom žiadaný nebol, súd
prvej inštancie postupoval procesne správne, keď považoval tento návrh za vznesený oneskorene,
keďže o dôvodnosti odopretia výpovede svedka P. sa právny zástupca žalobcu dozvedel už dňa
05.06.2024, pričom jeho doplňujúci návrh na jeho výsluch bol súdu doručený v neautorizovanej forme

v popoludňajších hodinách dňa predchádzajúcemu dňom pracovného voľna, po ktorých dňa 08.07.2024
nasledovalo pojednávanie, o ktorom bol žalobca so svojím právnym zástupcom upovedomený dňa
13.05.2024 a preto súd prvej inštancie nepochybil, keď uplatnil sankciu vyjadrenú v § 153 ods. 2 CSP
a na tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania neprihliadol.

50. A. A. G. mal byť vo veci vypočúvaný ako druhý nájomca motorového vozidla zn. K.. Z obsahu
spisu vyplýva, že súd prvej inštancie predvolal označeného svedka na pojednávanie dňa 08.07.2024,
pričom dňa 06.06.2024 bola zásielka s predvolaním súdu vrátená z adresy, označenej žalobcom, ktorá
je zároveň aj adresou evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ako neprevzatá v odbernej
lehote. Súd preto dňa 10.06.2024 požiadal o súčinnosť OO PZ vo Vranove nad Topľou o doručenie

predvolania svedkovi. Dňa 04.07.2024 bola súdu doručená odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že svedok si
zásielku neprevzal, nakoľko opakovanou previerkou sa na vyššie uvedenej adrese nenachádzal; až na
tretí krát sa podarilo skontaktovať s jeho manželkou, ktorá uviedla, že sa doma nenachádza a nevie, kde
je a kedy príde. Od susedov bolo zistené, že občasne ho tam stretávajú. Vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie v zmysle § 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku návrh na jeho výsluch zamietol, nakoľko

adresa uvedená žalobcom bola totožná s adresou svedka evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej
republiky a žalobca inú adresu, na ktorej by sa svedok mohol nachádzať, uviesť nevedel. Preskúmaním
spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne doručoval tomuto svedkovi predvolanie na
pojednávanie na adresu, ktorú uviedol sám žalobca na pojednávaní dňa 13.05.2024. Nie je možné
pričítať súdu prvej inštancie, že napriek jeho opakovanej snahe doručiť predvolanie tomuto svedkovi aj

cestou polície sa toto nepodarilo doručiť, pričom súd prvej inštancie sa na nasledujúcom pojednávaní
(dňa 08.07.2024) ešte bezvýsledne dopytoval žalobcu, či mu nie je známa ďalšia adresa tohto svedka a
až tak súd prvej inštancie nepristúpil k výsluchu tohto svedka. Súd prvej inštancie ohľadom nevykonania
výsluchu tohto svedka súčasne svoj postup riadne odôvodnil aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, zo dňa 24.01.2023, sp. zn. 1Cdo/242/2021 (bod 48. odôvodenia Rozsudku).

51. Pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz výsluchom svedka R. A., ktorý žalobca vzniesol až na pojednávaní
dňa 8.7.2024, pričom prítomnosť svedka zároveň zabezpečil, ani v tomto prípade odvolací súd procesné
pochybenie súd prvej inštancie nezistil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzniesol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom uvedeného svedka až na pojednávaní dňa 8.7.2024, pričom právny zástupca

žalovaného vykonanie výsluchu svedka na pojednávaní namietal, nakoľko žalobca si v zmysle § 197
ods. 1 Civilného sporového poriadku nesplnil svoju povinnosť vopred o výsluchu svedka oboznámiť súd
a protistranu, v dôsledku čoho nemal dostatok času na prípravu na vypočutie svedka (§ 178 ods. 2 CSP).52. Podľa § 197 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho
prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

53. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

54. Nakoľko žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť upovedomiť o výsluchu svedka súd

a protistranu, súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobca zabezpečil prítomnosť svedka na
pojednávaní, jeho výsluch vzhľadom aj na námietky protistrany na pojednávaní vykonať nemusel,
nakoľko by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd prvej inštancie preto postupoval
v súlade s ust. § 153 ods. 2 CSP, keď v prípade návrhu na vypočutie tohto svedka považoval návrh
žalobcu za vznesený oneskorene (keď žalobca súdu nijakým spôsobom neozrejmil, prečo tento návrh
vznáša až na druhom pojednávaní vo veci samej) a na tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania

neprihliadol. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie takto postupoval, pritom súd prvej inštancie uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ust. § 153 ods. 3 CSP.

55. Súd prvej inštancie rovnako odôvodnil, z akých dôvodov zamietol návrh právneho zástupcu
žalovaného na vykonanie listinných dôkazov o vedení viacerých exekučných konaní voči osobe žalobcu

pre nesúvis s prejednávanou vecou.

56. Uvedené odvolacie námietky žalobcu preto taktiež neboli dôvodné.

57. Pokiaľ ide o vec samu, predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie je

značne rozsiahly, pričom súd prvej inštancie v ňom vyčerpávajúcim spôsobom reaguje na rozsiahlu
argumentáciu sporových strán, prednesenú v priebehu konania. Súd prvej inštancie sa v ňom podrobne
vysporiadava aj s argumentáciou žalobcu, na ktorej založil podanú žalobu, pričom z odvolania žalobcu
je zrejmé, že tento vo svojom odvolaní znova iba opakuje tú istú argumentáciu, ktorú použil už v konaní
pred súdom prvej inštancie a na ktorú súd prvej inštancie rozsiahlo, podrobne a vecne správne reaguje

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

58. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,
dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne

právne posúdil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsiahlom a vyčerpávajúcom rozsudku dôsledne
vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými zisteniami, v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal,
ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite a podrobne vysvetlil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu.

59. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako aj
s jeho právnym posúdením veci a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

60. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu
prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len
zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského

súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa
08.10.2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako

aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania. Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.61. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

62. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevplynula vecná pasívna legitimácia
žalovaného v tomto spore. Tak, ako na to správne poukázal už súd prvej inštancie, žalobcovi sa v konaní
nepodarilo uniesť dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia že medzi ním a práve žalovaným
došlo k uzavretiu ústnej nájomnej zmluvy na vozidlo zn. Ferrari. Žalovaný uzavretie nájomnej zmluvy na
toto vozidlo so žalobcom poprel. Tvrdil dokonca, že vozidlo zn. Ferrari od žalobcu, resp. ním poverených

osôb vôbec neprevzal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že emailová komunikácia týkajúca sa
zapožičania niekoľkých vozidiel prebehala pravdepodobne medzi p. G. a bližšie nestotožnenou osobou,
pričom vykonaným dokazovaním sa nepodarilo žalobcovi bez pochybností preukázať, ktoré vozidlá mali
byť predmetom nájmu, výška odplaty za ich nájom, a dokonca ani skutočnosť, kto konkrétne prenajaté
vozidlá prevzal. Je pritom zrejmé že sa jednalo o vozidlá značnej hodnoty (u Ferrari s nadobúdacou
hodnotou 448.531,- €), pričom podľa tvrdenia žalovaného, ktoré nebolo v konaní vyvrátené, sa sporové

strany dovtedy nepoznali, teda boli si navzájom cudzími osobami. Prenajatie vozidiel takejto vysokej
hodnoty,bezakéhokoľvekpísomnéhodokumentu,jepretovysokonepravdepodobné.Žalovanývkonaní
pred súdom prvej inštancie vypovedal, že mal len vedomosť, že niektorému z účastníkov podujatia
žalobcom splnomocnené osoby nechali podpísať dokumenty, ale on žiadne dokumenty nepodpisoval
a takýto dokument nebol žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie ani predložený. Žalobca až v

replike k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu predložil odvolaciemu súdu príslušné preberacie protokoly
(tripreberacieprotokolykvozidlámLamborghiniHuracan,LamborghiniUrusaRollsRoyceDawn),stým,
že ich dohľadal a tieto potvrdzujú, že žalovaný si predmetné vozidlá spolu s p. A. G. riadne prevzali; na
tieto dôkazy však odvolací súd nemohol prihliadať, pretože sa jedná o prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP), pričom žalobca nezdôvodnil,

prečo predmetné dôkazy nemohol uplatniť skôr. Naviac, preberacie protokoly sa netýkajú sporného
vozidlazn.K..Vkonanítaknebolopreukázanéuzavretiežalobcomtvrdenejnájomnej(aleboinej)zmluvy
k spornému vozidlu medzi žalobcom a žalovaným, ani prevzatie predmetného vozidla žalovaným.

63.Vnadväznostinauvedenéjepotrebnépoukázaťnato,ževkonaníbolopreukázanéanebolosporné,

že škodu na vozidle nespôsobil žalovaný, ale tretia osoba - O. A. P.. Keďže v konaní nebolo preukázané
uzavretie nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný by nemohol v zmysle ust. § 683 ods.
1 Občianskeho zákonníka zodpovedať za škodu na predmetnom vozidle. Pritom aj v prípade, ak by bol
vznik nájmu preukázaný, z ustanovenia § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že primárne by
bola daná zodpovednosť škodcu, teda osoby, ktorá poškodenie spôsobila a iba subsidiárne, v prípade

zneužitia prenajatej veci, by zodpovedal nájomca; v konaní však nebolo žalobcom ani len tvrdené, že
by došlo k zneužitiu údajne žalovaným prenajatého vozidla zn. Ferrari.

64. Odvolacie námietky žalobcu tak neboli dôvodné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, a to aj vo výroku, týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v odvolacom konaní úplne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady bude rozhodovať súd prvej inštancie.

66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).