Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoPs/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825200679
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3825200679.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica C. D. XXX/XX, XXX XX E., štátnej občianky A. F., o návrhu na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ulica C. D. XXX/XX,
XXX XX E., štátneho občana A. F., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza

č.k. 10Ps/1/2025–33 zo dňa 13. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. konanie zastavil.

2. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho manžela G. B. z dôvodu, že už 10 rokov trpí bipolárnou
poruchou osobnosti, na ktorú sa dlhodobo lieči v psychiatrickej ambulancii. Bipolárna porucha osobnosti
sa u neho prejavuje mániou prechádzajúcou do silnej depresie.

3. Okresný súd aplikoval ust. § 1, § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v účinnom znení (ďalej aj ,,ZMPS“), Čl. 18 a 20 Zmluvy medzi Československou

socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie o úprave právnych vzťahov
v občianskych, rodinných a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 19. novembra 1964
publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 207/1964 Zb., ďalej aj ,,Zmluva“), § 2 ods. 1, § 9, § 161 ods. 1
a 2 CSP a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.

4. Okresný súd uviedol, že predpokladom toho, aby konanie vo veci mohlo prebehnúť a súd mohol

rozhodnúť o návrhu, je splnenie procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné
procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo, a to v každom štádiu konania, je skutočnosť,
či v danej veci je daná jeho právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci
súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže
vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci podľa
§ 9 CSP, zastaví.

5. Okresný súd mal v danej veci preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa má konať, je
občanom Severného Macedónska, preto pre posúdenie právomoci aplikoval s poukazom na § 2 ZMPS
Zmluvu uzatvorenú medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou
republikou Juhoslávie o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, ktorej
nástupníckymštátomjeSlovenskárepublikaanadruhejstraneajSevernéMacedónsko.Konštatoval,že

z Čl. 20 Zmluvy vyplýva, že pre pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je príslušný súd
zmluvnej strany, ktorej občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť. Na základe uvedenéhookresný súd uzavrel, že konanie o obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony nepatrí
do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale súdov Severného Macedónska, preto konanie vo veci
podľa ust. § 9 CSP zastavil.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP (č.l. 35 spisu). Uviedla, že dôvody, pre ktoré bol podaný návrh na
obmedzenie spôsobilosti jej manžela pretrvávajú. S manželom majú na území Slovenskej republiky
dlhoročne udelené povolenie na pobyt. Majú spoločného syna, ktorý navštevuje v Prievidzi základnú

školu a dlhodobo podnikajú na základe živnostenského oprávnenia a plnia si daňové a odvodové
povinnosti. Ošetrujúci lekári (všeobecný lekár aj psychiater) manžela navrhovateľky sú na území
Slovenskej republiky, u ktorých má dlhodobo riadne vedenú zdravotnú dokumentáciu. Na základe
týchto skutočností je, podľa navrhovateľky, dostatočne preukázaná úzka väzba manžela na Slovenskú
republiku, preto je podľa názoru navrhovateľky, právomoc súdu Slovenskej republiky založená na
zákonných ustanoveniach ZMPS, ale aj ustanoveniach Zmluvy medzi Československou socialistickou

republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie, v ktorej súvislosti poukázala na
ustanovenia § 3 ods. 1 a § 32 ods. 1 ZMPS a ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 ZMPS upravujúcich právomoc
vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj ustanovenia § 47 a §
47a ZMPS, poskytujúcich slovenskému súdu možnosť založiť si právomoc v prípadoch, ak sa konanie
nemôže účinne začať alebo uskutočniť v cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku, ďalej

na ustanovenia § 48, § 49, § 53 až § 57 ZMPS. Okrem toho poukázala na Čl. 1 ods. 1 a 2, Čl. 18
ods. 1, Čl. 20, 21 ods. 1, 2 Zmluvy. Uviedla, že prípadné konanie v danej veci by nebolo možné viesť
na území Severného Macedónska z dôvodu, že ošetrujúci lekári sú v mieste bydliska manžela v E., a
títo sú ako jediní schopní kvalifikovane sa vyjadriť k jeho zdravotnému stavu. Podľa navrhovateľky je
preto dostatočne preukázaná výnimočnosť predmetnej veci, teda sú splnené podmienky pre založenie

právomoci slovenského súdu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 47a ZMPS. Pre prípad, že by súd
nepostupoval podľa § 47a ZMPS, mal by podľa navrhovateľky kogentne uplatniť postup podľa Čl. 21
ods. 1, ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou
republikouJuhoslávie.Navrhlaokresnémusúduuplatniťpostuppodľa§376CSP(autoremedúra)aďalej
vo veci konať a v prípade neuplatnenia tohto postupu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP),
prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to
navrhovateľkou, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrari

a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu

navrhovateľky, ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol správne, keď konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony G. B., nar.
XX.XX.XXXX zastavil pre nesplnenie procesnej podmienky - existencie právomoci súdu vo veci konať.

9. Podstatou odvolacích dôvodov navrhovateľky bolo, že podmienka existencie právomoci slovenského

súdu uskutočniť predmetné konanie je splnená podľa príslušných ustanovení ZMPS, najmä ustanovenia
§ 47a ZMPS a slovenský súd mal o jej návrhu meritórne konať a prejednať ho, resp. že okresný súd
postupoval nesprávne, keď neuplatnil postup podľa článku 21 ods. 1, 2 Zmluvy medzi Československou
socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek prihliada na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej

len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.12. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

13. Podľa Čl. 7 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o
ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný
zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbaktoréboliratifikovanéavyhlásenéspôsobomustanovenýmzákonom,majúprednosť
pred zákonmi.

14. Podľa Čl. 20 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou
republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach,
publikovanou v Zbierke Zákonov ČSSR (teraz Zbierka zákonov SR) ako Vyhláška Ministerstva
zahraničných vecí ČSSR č. 207/1964 Zb. (ďalej aj ,,Zmluva“) pokiaľ táto Zmluva neustanovuje inak,
je pre pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony príslušný súd zmluvnej strany, ktorej

občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť.

15. Podľa Čl. 21 ods. 1 Zmluvy, ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že u občana druhej zmluvnej strany,
ktorého pobyt je na jej území, sú dôvody pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, podá o tom zprávu príslušnému súdu druhej zmluvnej strany. V neodkladných prípadoch môže

dočasne urobiť opatrenia potrebné na ochranu tejto osoby alebo jej majetku. O týchto opatreniach podá
zprávu súdu zmluvnej strany, ktorej občanom je táto osoba.

16. Podľa Čl. 21 ods. 2 Zmluvy, ak sa súd zmluvnej strany, ktorému bola podaná zpráva podľa
ustanovenia odseku 1, sám do troch mesiacov konania neujme alebo sa v tejto lehote nevyjadrí, konanie

o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony uskutoční súd zmluvnej strany, na území
ktorej má táto osoba pobyt. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa môže v
týchto prípadoch vysloviť len z dôvodov, ktoré sú ustanovené právnymi poriadkami obidvoch zmluvných
strán. Rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa zašle príslušnému
súdu druhej zmluvnej strany.

17. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
aj ,,ZMPS“) ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

18. Podľa § 47a veta prvá ZMPS, ak podľa tohto oddielu nemá slovenský súd právomoc, môže si vo
výnimočných prípadoch túto právomoc založiť, ak sa konanie nemôže účinne začať alebo uskutočniť v
cudzine a vec má úzku väzbu na Slovenskú republiku.

19. Odvolací súd preskúmal uznesenie okresného súdu so zreteľom na obsah súdneho spisu, ako aj na

argumentáciu navrhovateľky uplatnenú v odvolacom konaní a za aplikácie vyššie citovaných zákonných
a zmluvných ustanovení dospel k týmto záverom.

20. Primárne odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci samej, tzv. procesné podmienky

konania, a to vzhľadom na existenciu cudzieho prvku, ktorý správne identifikoval v tom, že osobou, o
ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je cudzí štátny príslušník, t.j. skúmal, či má právomoc vo
veci konať.

21.Pozistení,žemedziSlovenskourepublikouaštátom,ktoréhoobčanomjeosoba,oktorejspôsobilosti

na právne úkony sa koná, t.j. Severným Macedónskom, je uzavretá dvojstranná medzinárodná zmluva
upravujúca právomoc v konaniach týkajúcich sa obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne
úkony, okresný súd správne a v súlade s Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, posudzoval otázku právomoci prioritne
podľa tejto medzinárodnej zmluvy, keďže na jej vykonanie nie je potrebný zákon a bola ratifikovaná a
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (Vyhláška MZV č. 207/1964 Zb.), a preto má aplikačnú

prednosť pred zákonom, a nie podľa ustanovení ZMPS.

22. Ak však okresný súd pri posúdení právomoci vychádzal výlučne z Čl. 20 Zmluvy a neprihliadol na
obsah jej Čl. 21 ods. 1 a 21 ods. 2, a tým nepostupoval spôsobom z nich vyplývajúcim, potom jehozáver o nedostatku právomoci, ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania, považuje odvolací súd
za predčasný. Zo systematického výkladu Čl. 20 a 21 Zmluvy nepochybne vyplýva, že ich nemožno
aplikovať izolovane, ale len vo vzájomnej súvislosti. V predmetnej veci okresný súd síce správne dospel

k záveru, že podľa Čl. 20 Zmluvy má právomoc (v Zmluve pojem ,,príslušnosť“) konať súd A. F., keďže
pán G. B. je jeho štátnym občanom, avšak za stavu, že menovaný má povolený pobyt na území
Slovenskej republiky, bol okresný súd povinný postupovať v zmysle Čl. 21 ods. 1 a 2 Zmluvy, teda
podať správu o zistených dôvodoch pre obmedzenie či pozbavenie spôsobilosti príslušnému súdu v A.
F., pretože v prípade, že sa tento súd do troch mesiacov sám konania neujme, resp. sa v tejto lehote

nevyjadrí, vzniká právomoc slovenského súdu konať vo veci, za predpokladu, že menovaný bude mať
naďalej pobyt na území SR.

23. Zo spisu a vyjadrení navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že pán G. B. má v SR udelený dlhodobý
pobyt minimálne do 28. januára 2030 a z vyjadrení navrhovateľky je nepochybné, že tento realizuje
a dlhodobo sa na území SR zdržiava. Okresný súd mal preto postupovať vyššie uvedeným spôsobom,

ak tak neurobil, došlo z jeho strany k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako uznesenie okresného súdu zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP v spojení
s § 2 ods. 1 CMP mu vec vrátiť na ďalšie konanie.

24. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu postupovať podľa Čl. 21 ods. 1 Zmluvy a ak sa
súd Severného Macedónska v lehote troch mesiacov nevyjadrí alebo nezačne konať, bude postupovať
podľa jej Čl. 21 ods. 2.

25. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.