Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517203602
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7517203602.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu A. B., bytom v C. D. XX, zastúpeného JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 proti žalovanej E. F., bytom v D., G. D.
XXX/X, zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, o
zaplatenie 3.669,64 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo
dňa 10.3.2022 č.k. 15C/22/2017-175 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti zamietajúceho výroku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.834,82 eura s 5,05 % úrokom z omeškania od 30.5.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

P o t v r d z u j erozsudok v časti zamietajúceho výroku.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 3.669,64 eura s prísl.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca uplatnený peňažný nárok

požaduje na základe rozhodnutia o dedičstve po neb. E. B., vedené pod sp.zn. 13D 95/2011, zomr.
XX.X.XXXX a rozhodnutia o dedičstve po neb. H. B., vedené pod sp.zn. 12D 324/2012, zomr.
XX.X.XXXX. Súd prvej inštancie teda vychádzal z názoru, že žalobca si uplatňuje peňažný nárok na
základe uvedených rozhodnutí o dedičstve, ktoré vo vzťahu k neb. E. B. nadobudlo právoplatnosť dňa
19.9.2013 a k neb. H. B. nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2016.

4. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že nárok žalobcu nie je dôvodný.5. Pri rozhodovaní vychádzal súd z názoru, že ak žalobca uplatnil peňažný nárok na základe dedičských
rozhodnutí, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 19.9.2013 a žaloba bola podaná dňa 21.2.2017, je nárok
žalobcu v tejto časti premlčaný.

6. Nárok vyplývajúci z uznesenia v dedičskom konaní po H. B., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
3.2.2016 súd nepovažoval za premlčaný. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie veci v súlade s ust. § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie bol toho názoru, že základným predpokladom
úspešnosti takejto žaloby je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka.

Vykonaným dokazovaním však súd mal za to, že finančné prostriedky, ktoré zdedil žalobca ako dedič sa
u žalovanej nenachádzajú, keďže vkladné knižky sa u žalovanej nenachádzali a boli vedené na meno
ich matky H. B. a na mene otca vkladné knižky ani účet nebol, i keď notár vyporiadal BSM poručiteľov
tak, že do tohto zahrnul i tieto vkladné knižky.

7. Mal za preukázané, že po smrti otca dňa 14.5.2008 a teda ešte počas života matky strán sporu

s finančnými prostriedkami nakladala ich matka, pričom vkladná knižka končiaca trojčíslom XXX bola
zrušená v roku 2008 a vkladná knižka končiaca trojčíslom XXX bola zrušená v roku 2010, pričom účet bol
zrušený žalovanou ako spoludisponentkou v roku 2008, pričom tieto skutočnosti sú zrejmé z potvrdenia
Slovenskej sporiteľne. Z výpisov mal za preukázané, že predmetné vkladné knižky boli zrušené ešte
za života matky H. B.. Súd bol toho názoru, že žalobca v čase finančných prostriedkov zdedených po

svojej matke neuniesol dôkazné bremeno, že predmetné finančné prostriedky sú v držbe, resp. že sa
nachádzajú u žalovanej. Súd bol toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky
vyberalaaodovzdalažalovanásvojejmatke,matkasnimidisponovalastým,ženakladaniesfinančnými
prostriedkami za života poručiteľa je jeho súkromnou vecou, ktorú žalovaná v žiadnom prípade nemohla
ovplyvniť a keďže žalobca nepreukázal skutočnosť, že finančné prostriedky tak, ako boli zdedené po

neb. H. B. by mala v držbe žalovaná, súd žalobu i z tohto dôvodu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

10. Podľa jeho názoru súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že je

nesporné, že z osvedčení o dedičstve je zrejmé, že nadobudol po poručiteľovi E. B. peniaze vo výške
1.834,82 eura a po svojej matke H. B. rovnako peniaze vo výške 1.834,82 eura. V rámci citácie
zákonných ust. § 119 a § 657 Občianskeho zákonníka má za nesporné, že pod pojem vec sú zahrnuté
aj peniaze. Nepovažuje za správny záver súdu, že žalobou sa domáha peňažného plnenia. Nevzniklo
mu právo vlastniť peniaze ani zo zmluvy, ani zo spôsobenej škody, ani z bezdôvodného obohatenia, ale

vlastníctvonadobudolvsúladesust.§132ods.1Občianskehozákonníkadedením.Pretoajúvahysúdu
vychádzajúce z uvedeného nesprávneho právneho posúdenia alebo nepochopenia predmetu konania
sú nesprávnym právnym posúdením veci. V predmetnom konaní sa nedomáhal vydania dedičstva ako
oprávnený dedič od neoprávneného dediča, ale v súlade s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa domáhal vydania predmetu svojho vlastníctva - peňazí, ktoré získal dedením od žalovanej, ktorá mu

ich neoprávnenej zadržiavala, nemohla preto žalovaná uplatniť na svoju obranu námietku premlčania
vo vzťahu ani k jednému dedičskému konaniu a súd na ňu nemal prihliadať, pretože vlastnícke právo
je nepremlčateľné.

11. V konaní bolo preukázané, že žalovaná ešte za života matky a rovnako aj po jej smrti vybrala

finančné prostriedky z účtov a vkladných knižiek a následne ich z týchto účtov a vkladných knižiek
aj zrušila. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, okrem tvrdenia žalovanej, že peniaze z
predmetných účtov, ktoré vybrala, dala ešte za života matky, matke, keďže na tieto svoje tvrdenia
žalovaná nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, takže súd žiadne nevykonal a tieto jej tvrdenia žalobca v
rámci svojej argumentácie poprel. Je preto nesprávne, ak v takejto dôkaznej situácii súd prvej inštancie

uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky vyberala a odovzdala žalovaná svojej
matke a matka s nimi disponovala. V konaní teda bolo preukázané, že žalovaná vyberala peniaze z
účtov, ktoré patrili do dedičstva a nebolo preukázané, aby žalovaná za života matky s nimi naložila tak,
ako tvrdila, že ich odovzdala matke, ani mu ich nevydala, čo nepochybne vyplýva na rozdiel od záverusúdu prvej inštancie, že peniaze, ktoré získala postupne dedením od svojich rodičov sú v neoprávnenej
držbe žalovanej.

12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 17.8.2023 č.k. 3Co/156/2022-216 zmenil rozsudok v časti
zamietajúceho výroku a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.834,82 eura s príslušenstvom,

v prevyšujúcom zamietajúcom výroku rozsudok potvrdil a stranám náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania nepriznal.

14. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 15.5.2024 č.k. 8Cdo/9/2024 rozsudok Krajského súdu
v Košiciach v zmeňujúcich výrokoch a vo výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

15. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd neoboznámil strany so svojim odlišným právnym
názorom pri posudzovaní nároku žalobcu na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ak
žalobcom uplatnený nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie a stranám nedal príležitosť sa k tonuto
vyjadriť.

16. Odvolací súd vyzval strany sporu na vyjadrenie k možnému použitiu ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Strany sporu námietky nevzniesli.

17. Na základe podaného odvolania odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok a konanie

mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno
považovať za správne vo vzťahu k uplatnenej peňažnej sume 1.834,82 eura s prísl. nadobudnutom

žalobcom ako dedičom po neb. H. B. na základe uznesenia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa
29.12.2015, ak súd vychádzal z názoru, že „žalobca v časti finančných prostriedkov zdedených po svojej
matkeH.B.neuniesoldôkaznébremenonapreukázanieskutočnosti,žepredmetnéfinančnéprostriedky
sú v držbe resp., že sa nachádzajú u žalovanej ...“

19. Uvedený záver je nesprávny jednak z dôvodu, že žalobca sa v konaní domáhal „vydania“
peňažnej sumy 1.834,- eur s prísl. a teda predmet konania nebol individualizovaný natoľko, aby sa
mohlo jednať o poskytnutie ochrany žalobcovi prostredníctvom indikačnej žaloby v zmysle § 126
Občianskeho zákonníka. Jedná sa o nárok žalobcu podraditeľný žalobe z bezdôvodného obohatenia,
pričom v procesnej rovine sa taký nárok realizuje požiadavkou na zaplatenie peňažnej sumy, nie na jej

„vydanie“.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu žalobca a žalovaná ako súrodenci na základe
uznesenia Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 29. decembra 2015 č.k. 12D/324/2012 nadobudli
v rámci prejednania dedičstva po ich matke H. B. okrem iných aktív aj hnuteľnosti a to finančné

prostriedky na vkladných knižkách a vkladov na účte každý v sume 1.834,82 eura.24. Súd prvej inštancie správne v tejto časti zistil skutkový stav veci, že nárok žalobcu premlčaný nie
je, ak uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 3.2.2016 a žalobca uplatnil nárok na
súde dňom 21.2.2017.

25. Rovnako súd dospel aj k správnemu záveru, ak konštatoval, že je zrejmé, že žalovaná finančné
prostriedky vyberala, či už za života matky alebo po jej smrti, tieto finančné prostriedky nepochybne
parili do dedičstve po pozostalom neb. A. B. a následne aj po H. B. a teda patrili do dedičstva na
základe dedičských rozhodnutí, ktorý však následne nesprávne právne posúdil, ak žalobu v tejto časti

zamietol odôvodňujúc zamietajúci výrok tým, ako bolo hore konštatované, že „žalobca v časti finančných
prostriedkov zdedených po svojej matke H. B. neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania
skutočností, že predmetné finančné prostriedky sú v držbe resp., že sa nachádzajú u žalovanej...“.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné sa zaoberať zistením, či predmetné finančné
prostriedky sú v držbe u žalovanej, ale iba zistením, či uvedené peňažné prostriedky žalovaná z účtov,

ktoré boli predmetom dedenia vybrala.

27. Medzi stranami nebolo sporné (napokon to vyplýva aj z vyjadrenia samotnej žalovanej viď č.l. 31),
že žalovaná z účtov, ktoré boli predmetom dedenia dňa 15.5.2008 vybrala sumu 20.000,- Sk t.j. 663,87
eura, dňa 5.8.2009 sumu 10.447,49 eura a dňa 12.3.2010 sumu 3.923,66 eura.

28. Je teda nesporné, že v konaní žalobca preukázal, že žalovaná vybrala finančné prostriedky
z peňažných účtov, ktoré boli predmetom dedenia po právnych predchodcoch, čo žalovaná ani
nepoprela, preto dôkazné bremeno ohľadom tvrdení žalovanej, že peňažné prostriedky odovzdala ich
matke ju zaťažovalo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie síce konštatoval, že v konaní bolo preukázané,

že finančné prostriedky vyberala žalovaná, tieto však mala odovzdať svojej matke, ktorá s nimi
disponovala za svojho života. Uvedené skutkové zistenie však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky, ktoré vybrala z vkladných knižiek, resp. účtu
a odovzdala matke H. B., žalobca poprel a ohľadom týchto tvrdení žalovaná nenavrhla vykonať žiadne
dokazovanie. Až následne v rámci odvolacieho konania predložila čestné vyhlásenie svojho manžela

o tom, že finančné prostriedky, ktoré vybrala z účtu v sume 663,87 eura mali byť použité na financovanie
pohrebu ich otca E. B.. Uvedená suma vo vzťahu k vybratej sume dňa 5.8.2009 vo výške 10.447,49 eura,
aksumevybratejdňa12.3.2010vovýške3.923,66eurajezanedbateľnou.Itujevšakpotrebnépovedať,
že čestné vyhlásenie manžela žalovanej bolo vyhotovené iba účelovo dňa 26.6.2025 t.j. až potom,
čo odvolací súd vyzval strany sporu k možnému použitiu ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že vzhľadom na titul žalobcom uplatneného nároku nemala
dôvod uvedenú skutočnosť v predchádzajúcom konaní preukazovať, nakoľko už v predchádzajúcom
konaní v rámci svojej obrany na pojednávaní tvrdila, že vybrané sumy odovzdala matke, avšak uvedené
tvrdenienepreukazovala.Preukázanieuvedenejskutočnostibolokľúčové,pretožepreúspechžalobcom
uplatneného nároku, (či už podľa ust. § 126 alebo ust. § 451) bolo rozhodujúce zistenie, či vybrané

peňažné prostriedky odovzdala matke. V konaní tak zostalo nepreukázané, že žalovaná potom, čo
vyberala finančné prostriedky z vkladných knižiek a účtu, tieto odovzdala neb. H. B..

29. Je teda nesporné, že žalovaná sa obohatila na úkor žalobcu, ak mu nevydala predmet dedičstva,
nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané nielen to, že žalovaná vybrala z účtov peniaze, ale aj to

v akom rozsahu ich vybrala, a teda možno posúdiť v akom rozsahu si prisvojila peňažné prostriedky,
minimálne vo výške dedičstva po neb. H. B. na základe uznesenia súdu zo dňa 29.12.2015 sp. zn.
12D/324/2012.

30. Za takejto procesnej situácie treba mať za to, že žalovaná sa ohľadom sumy 1.834,82 eura

s príslušenstvom ako dedičstvom po neb. H. B. na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto odvolací
súd postupom podľa § 378 C.s.p. zmenil rozsudok v časti zamietajúceho výroku a uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.32. Vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník splnil. Iná
splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím.
Citované ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ

požiadal. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto
prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi.

33.Vprejednávanejvecižalobcanetvrdil,žepredzačatímsúdnehokonaniapožiadaloplneniežalovanú.
V prejednávanom prípade sa preto dlh stal splatným deň po doručení návrhu žalovanej, ktorý jej bol

doručený 29.5.2017 a teda dlh sa stal splatným 30.5.2019.

34. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok
z omeškania vo výške 5,05 % od 30.5.2017 do zaplatenia.

35. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd potvrdil rozsudok v časti zamietajúceho výroku ohľadom

požadovaného úroku z omeškania.

36. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 2 a § 453 ods.
3 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana sporu úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

37. Vzhľadom na to, že každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, odvolací súd žiadnej zo
strán náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.

38. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).