Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124012392
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124012392.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD.
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 07. októbra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin šírenia toxikománie podľa
§ 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného a zákonnej zástupkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.04.2025 sp. zn.

4T/43/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. a jeho zákonnej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 4T/43/2024 zo dňa 15. apríla 2025 obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XX, B., uznal vinným zo zločinu právne kvalifikovaného
ako šírenie toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm.

a) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v Košiciach na ul. Slobody č. 1 dňa 09.01.2023 v presne nezistenom čase na základnej škole svojim
spolužiakom rozdal tabletky Neurolu 0,5 mg, kedy mal. D., nar. XX.X.XXXX dal 4 tabletky, mal. E. F., nar.
XX.X.XXXX dal 2 tabletky a mal. B., nar. XX.XX.XXXX dal 2 tabletky, ktorí tento liek užili, pričom výdaj
lieku Neurol 0,5 mg je viazaný na lekársky predpis a ktorého účinnou látkou je Alprazolam zo skupiny

psycholeptiká, anxiolytiká, čo sú látky, ktoré sa neodporúča ordinovať u pacientov vo veku menej ako
18 rokov a v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov sú zaradené v III. skupine omamných látok.

Súd mu za to uložil podľa § 174 ods. 2 s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil
súd obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne a odvolanie podala
aj zákonná zástupkyňa obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedla nasledovné.

Po vynesení Rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 15.24.2025, zahlásil obžalovaný do zápisnice
odvolanie voči výroku o vine ako aj treste, ktoré týmto prostredníctvom obhajcu odôvodňuje nasledovne.Obžalovaný má za to, že prokurátor v obžalobe neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutku,
ktorý mu je kladený za vinu, pričom tieto medzery v dôkaznej situácii neodstránil ani konajúci súd.

Prvostupňový súd sa nekriticky bez dôkladného posúdenia skutkového stavu priklonil k tvrdeniam
prokurátora, vyhodnotil dôkazy jednostranne, výlučne v neprospech obžalovaného nezaoberajúc sa
riadne dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech.

Obžalovaný má za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplýva

jednoznačný záver o spáchaní skutku kladeného za vinu obžalovaného, a to spôsobom aký je
uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. V skutkovom stave, ktorý ustálil súd prvého stupňa existujú
závažné nedostatky, pričom na základe vykonaných dôkazov prichádzajú do úvahy ďalšie, rovnako
pravdepodobné eventuality skutkového deja. Konajúci súd podľa obžalovaného porušujúc ustanovenia
Trestného poriadku o objasňovaní veci rozhodol o vine obžalovaného napriek existencii dôvodných
pochybností o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.

Obžalovaný svojím konaním nemohol naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 174 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v rámci dokazovania nebolo preukázané, že
by obžalovaný disponoval tabletkami „Neurol 0,5 mg“, že by ich rozdal poškodeným, a ani to, že by
poškodení tieto konkrétne tabletky skutočne užili. Predmetné tabletky, ktoré mal obžalovaný údajne v

daný deň pri sebe a ktoré mal údajne rozdať svojim spolužiakom – poškodeným, neboli zaistené, ani
neboli podrobené toxikologickému rozboru. Zároveň neboli poškodeným odobraté vzorky krvi ani iné
biologické materiály, ktoré by mohli potvrdiť prítomnosť účinnej látky zodpovedajúcej liečivu Neurol v
organizme. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek priamych dôkazov o povahe a účinku látky, ktorú mali
poškodeníúdajnepožiť,nemožnohovoriťokonaní,ktorébynapĺňaloznakyskutkovejpodstatytrestného

činu.

K tomu, aby išlo o omamnú alebo psychotropnú látku, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky.
Po prvé, tieto látky musia spĺňať definičné kritériá podľa § 2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ak ide o omamné látky, resp. podľa § 2 ods. 2 zákona č.

139/1998 Z.z., ak ide o psychotropné látky. Na druhej strane omamnou či psychotropnou látkou nie je
látka, ktorá síce je zaradená do prílohy číslo 1, ale je v takom malom množstve a koncentrácii, že nie je
schopná vyvolať účinky vyžadované definíciami omamnej, resp. psychotropnej látky, teda nie je schopná
ovplyvniť psychiku človeka . V predmetnej veci neexistuje 1 žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, akú
látku svedkovia-poškodení užili, rovnako tak nie je preukázané množstvo ani koncentrácia užitej látky,

v dôsledku čoho nemožno s istotou určiť, že sa jednalo o psychotropnú látku.

Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že vychádzal predovšetkým z výpovedí svedkov mal.
D.G.,mal.E.F.,malB.H.,I.J.K.,nepriamoajovlastnúvýpoveďobžalovanéhoavýpoveďjehozákonnej
zástupkyne L. M. a tiež o listinné dôkazy (znalecký posudok, lekárske správy).

Obžalovaný uvádza, v čase keď ku skutku došlo, niekto z prítomných spomenul, že by mohlo ísť o
tabletky Neurol. Táto informácia sa následne rýchlo rozšírila medzi ostatných učiteľov, deti a rodičov.
Postupne sa tento predpoklad ujal ako "všeobecne známa pravda", hoci nebol nijako overený. Keď
potom svedkovia neskôr vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom konaní, mali už túto predstavu

v mysli natoľko sugestívne zakorenenú, že všetci spontánne uvádzali, že išlo o Neurol – aj keď v
skutočnosti nikto presne nevie, o aké tabletky skutočne išlo. V skutočnosti ani jeden zo svedkov
neuviedol, že sa malo jednať o Neurol 0,5 mg. Svedok-poškodený mal. B. H. vo výpovedi na otázku
odkiaľ má vedomosť, že sa jednalo o Neurol uviedol, že ak si pamätá dobre, Peter (obžalovaný) mu
to vravel. Po prebudení mu to mal povedať aj triedny učiteľ. Rovnako mal. D. G. uviedol, že o tom, že

sa malo jednať o neurol sa dozvedel od učiteľa. Svedok-poškodený mal. E. F. vo výpovedi uviedol, že
si nepamätá, aký liek mal užiť. Svedkyne I. H. uviedla, že triedny učiteľ jej povedal len toľko, že (syn)
zobral tabletky, N. O. uviedla, že vie, že sa jedná o nejaké tabletky a P. K. uviedla, že triedny učiteľ jej
povedal, že sa stalo niečo také, že D. si dal neurol…“

Súdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuimplicitnepredpokladá,žepoškodenípožililiekNeurol,pričom
tento záver opiera najmä o výpovede poškodených, ktorí uvádzali príznaky ako ospalosť, malátnosť či
skutočnosť, že jeden z nich počas vyučovania zaspal. Tieto príznaky sú však nešpecifické a nemožno ich
jednoznačne spájať výlučne s účinkami lieku Neurol, nakoľko rovnaké alebo obdobné vedľajšie účinky(ospalosť, útlm, znížená pozornosť) sú popísané aj pri užití iných liekov, vrátane bežne dostupných liečiv
ako Kinedryl alebo Dithiaden.

Navyše, obžalovaný mal v tom čase predpísané viaceré lieky s obdobnými účinkami (napr.
Atarax, Chlorprothixen, Parentin, Sertralin), ktoré mu ordinoval jeho ošetrujúci psychiater. Z hľadiska
objektívneho hodnotenia dôkaznej situácie tak nemožno vylúčiť, že poškodení mohli prísť do kontaktu
s ktorýmkoľvek z týchto liekov, prípadne aj s niektorým voľnopredajným liekom s tlmivým účinkom. Bez
zaistenia konkrétnych tabliet, ich toxikologickej analýzy a bez akéhokoľvek laboratórneho vyšetrenia

poškodených na prítomnosť špecifických účinných látok v organizme preto nie je možné spoľahlivo určiť,
o aký liek skutočne išlo, a tým ani potvrdiť naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa
§ 174 Trestného zákona.

Výpovede týchto svedkov vyhodnotil súd podľa obžalovaného jednostranne, výlučne v neprospech
obžalovaného. Obžalovaný má za to, že súd prvého stupňa pochybil pri hodnotení dôkazov, kedy

v súlade so zásadou prezumpcie neviny v prípade pochybností mal vyhodnotiť dôkazy v prospech
obžalovaného a pripustiť aj inú modalitu skutkového deja svedčiacu v prospech neviny obžalovaného.

Podľa názoru obžalovaného neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že „pochybnosť o tom, že by sa
malojednaťoinéliečivoakoQ.jetaktiežvylúčenáspoukazomnasprávuztoxikológiezodňa17.3.2023,

ktorou bola potvrdená hladina benzodiazepínov v krvi obžalovaného,“ Uvedené však svedčí len o tom,
že obžalovaný požil liečivo obsahujúce látku patriacu do skupiny benzodiazepínov. Mohlo sa jednať o
akúkoľvek látku v neznámej koncentrácii, nie explicitne Neurol, 0,5 mg. Obžalovaný však v zmysle jeho
výpovede požil neznáme látky ešte pred vstupom do školy. Obžalovaný zároveň dáva do pozornosti, že
nie je trestným činom konanie spočívajúce v konzumácii látky patriacej do skupiny benzodiazepínov ním

samým, ale to, že mal tieto látky údajne rozdať poškodeným. Z lekárskej správy zo dňa 17. 3. 2023 však
nijakým spôsobom nevyplýva dôkaz o tom, že by obžalovaný predmetné látky poškodeným skutočne
poskytol alebo že by ich poškodení užili práve na základe jeho konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že: „Ak by sme teoreticky prijali verziu obhajoby,

že obžalovaný „rozdal“ lieky, ktoré mu boli lekárom predpísané, táto verzia by bola v rozpore so
samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že ak niekedy mal
predpísané lieky v škole, bola to len jedná dávka (obedná dávka), ktorá aj v zmysle listinných dôkazov –
lekárskych správ, v ktorých sú uvedené predpísané dávky liekov užívaných obžalovaným, ani zďaleka
nepredstavuje uvedený počet tabliet.“ Podľa názoru obžalovaného súd hodnotil aj v tomto smere jeho

výpoveď výlučne v jeho neprospech. Obžalovaný sa nevyjadroval k tomu či v konkrétny deň mal pri sebe
lieky, zároveň ani nebolo objektivizované koľko liekov má predstavovať „obedná dávka“

V zmysle výroku Rozsudku o vine obžalovaný mal „v presne nezistenom čase na základnej škole svojim
spolužiakom rozdať tablety Neurolu 0,5 mg“, čím podporoval iného na zneužívanie inej návykovej látky.

Konanie spočívajúce v „rozdaní“ tabletiek má podľa gramatického významu použitých slov predstavovať
aktívne konanie zo strany obžalovaného, avšak z výpovedí svedkov - poškodených mal. B. H., mal.
E. F., mal. D. G. vyplynulo, že tabletky v domnienke, že sa má jednať o Neurol si zobrali dobrovoľne,
obžalovaný ich nenútil, ani nenabádal, aby tabletky užili. Skutkový stav, podľa ktorého obžalovaný mal
„rozdať“ svojim spolužiakom tabletky Neurolu, tak ako to ustálil súd prvého stupňa neobstojí a objektívna

stránka trestného činu šírenia toxikománie vyžadujúca aktívne konanie zo strany obžalovaného týmto
nie je naplnená. Závery súdu prvej inštancie zároveň nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní.
Obžalovaný si skutok nepamätá a z výpovedí svedkov zhodne vyplynulo, že obžalovaný nevyvíjal žiadnu
aktivitu smerujúci k tomu, aby užili tabletky. Tabletky, ako to vyplynulo z ich výpovedí užili zo svojej
mladíckej nerozvážnosti, zvedavosti v snahe „vyskúšať niečo nové“.

Na základe uvedeného máme za to, že neexistuje žiaden priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval
obžalovaného zo spáchania predmetného skutku a z výsledkov hodnotenia vykonaných nepriamych
dôkazov nie je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu o tom, že daný skutok bol
obžalovaným spáchaný, a to s poukazom najmä na skutočnosť, že v konaní nie je preukázané, že

obžalovaný skutočne „rozdával“ tabletky a ani to o aké tabletky, s akou účinnou látkou a v akej
koncentrácii sa jednalo.Výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní neumožňujú podľa názoru obžalovaného
dospieť jednoznačnému a „jedinému možnému“ záveru, a to že došlo ku spáchaniu skutku opísaného
v obžalobe, teda že sa vôbec takýto skutok stal. Obžalovaný poukázal na ďalšie možné eventuality

spáchania skutku, ktoré sú rovnako pravdepodobné ako priebeh skutkového deja opísaný v obžalobe.
Bez jednoznačnej identifikácie užitej látky a jej koncentrácie nemožno určitú látku bez existencie
dôvodných pochybností označiť za psychotropnú látku ovplyvňujúcu stav ľudskej psychiky, na základe
čoho sa skutok nemusel stať tak, ako je uvedený v obžalobe.

V súlade so zásadou in dubio pro reo, ak je možné v konkrétnej veci dospieť k niekoľkým možným
modalitám skutkového deja, je potrebné sa prikloniť k tej možnosti, ktorá je pre obžalovaného
najpriaznivejšia.

Na základe uvedeného obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle §
321 ods. 1 písm. a, písm. b Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného

oslobodil spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a) Trestného poriadku.

Na podklade odvolania obžalovaného a zákonného zástupcu krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku
správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný
súdlogickýmpostupomvyhodnotilvšetkydôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachadospel
k záverom s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť
ani prokurátorom použitá odvolacia argumentácia.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav a na
spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ktorý považuje za

vecne správny a výstižný do tej miery, že k nemu nemá čo viac uviesť.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky, v prvom rade je nutné uviesť, že krajský súd sa nestotožnil
s názorom obhajoby, že na základe vykonaného dokazovania prichádzali do úvahy aj ďalšie rovnako
pravdepodobné eventuality skutkového deja. Mestský súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 2

ods. 12 Tr. por. a na základe vlastných úvah náležite ustálil skutkový stav, pričom dospel k takej verzii
deja, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti. Je pravda, že v posudzovanej veci nejde o ideálny dôkazný
stav, v rámci ktorého by došlo k zaisteniu inkriminovaných tabliet, ktorých následnou analýzou by sme
absolútne nespochybniteľným spôsobom mohli preukázať, o aké lieky išlo a nebola zabezpečená ani
toxikologická analýza krvi poškodených bezprostredne po spáchaní skutku, na základe ktorej by sme

absolútne jednoznačne mohli konštatovať, že daný liek sa nachádza v tele poškodených, v dôsledku
čoho by bol nespochybniteľný záver o tom, že tieto tabletky poškodení aj reálne požili. Avšak napriek
uvedenému dôkazný stav umožňoval sformulovať, na základe logických úvah a postupov, skutok tak,
ako to napokon aj ustálil mestský súd v napadanom rozsudku, o ktorom nemá ani odvolací súd
dôvodné pochybnosti. Tu na tomto mieste je nutné uviesť, že krajský súd, pri posudzovaní otázky

dostatočnosti preukázania skutkového stavu vychádzal z toho, že aktuálne účinný Trestný poriadok
(zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) upúšťa od uplatňovania zásady objektívnej
pravdy, ktorú upravoval predchádzajúci Trestný poriadok, ktorej podstatou bolo zistenie skutočného
stavu veci, čo vychádzalo z materialistického poňatia zistiteľnosti objektívnej pravdy. Teda predmetomdokazovania už nie je objektívna pravda, a preto pokiaľ z jednotlivých dôkazov vyplýva, že išlo tabletky
Neurolu, možno túto skutočnosť považovať za dostatočne preukázanú na vyslovenie viny. Na základe
uvedeného, pokiaľ poškodení vypovedali, že od obžalovaného dostali Neurol, že sám obžalovaný im

povedal, že sa jedná o Neurol, a dokonca im vysvetlil jeho účinky, pokiaľ obžalovaný pri poskytnutí
anamnestických údajov pri jeho hospitalizácii uviedol že išlo o Neurol, pred znalkyňou uviedol, že
si kúpil Neurol a rozdal ho spolužiakom a napokon zákonná zástupkyňa obžalovaného vypovedala,
že v jeho ruksaku našla krabičku s týmto názvom, je dôvodné ustáliť, že skutočne v danom skutku
išlo o Neurol. Podporne v tomto smere potom vyznievajú aj výsledky laboratórneho vyšetrenia krvi

obžalovaného, kde bola konštatovaná prítomnosť benzodiazepínov, ako aj správanie poškodených
po požití tabliet, ktoré zodpovedá účinkom menovaného lieku. Správne poznamenáva obhajoba, že
prítomnosť benzodiazepínov v krvi obžalovaného samo osebe jednoznačne nepreukazuje, že by išlo
o požitie Neurolu, čo znamená, že mohol užiť aj iné liečivo z danej skupiny liečiv, avšak ako podporný
dôkaz je táto správa postačujúca, samozrejme v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi a úvahami súdu,
pre záver o tom, že išlo v posudzovanom prípade o Neurol. Obhajoba namieta, že prvostupňový súd

pri ustálení lieku, sa oprel aj o účinky, ktoré sa prejavili na poškodených. Pochopiteľne ani samotné
prejavy správania poškodených, ktoré sú preukázané viacerými dôkazmi, nie sú dostatočne špecifické
pre určenie lieku Neurol, nakoľko rovnaké príznaky môžu vyvolávať aj iné lieky, avšak ako podporný
argument popri ďalších, mestským súdom uvádzaných skutočnostiach, je aj toto argument v prospech
ustálenia Neurolu ako lieku, ktorý bol poskytnutý poškodeným.

Nazákladeuvedenéhosakrajskýsúdstotožnilsargumentáciouprvostupňovéhosúdu,nazákladektorej
dospel k záveru, že išlo o Neurol a rovnako tak aj s jeho názorom, že nebol ponechaný žiadny priestor
na pochybnosti ohľadom toho, aký liek mal obžalovaný poskytnúť poškodeným. Z tohto dôvodu sa
nemožno stotožniť s obhajobou, že ani jeden svedok neuviedol, že išlo o Neurol, a že táto informácia

sa nedôvodne rozšírila, pričom svedkovia vypovedali pod vplyvom takto rozšírenej fámy a v dôsledku
sugestívne zakorenenej informácie.

Obhajoba uviedla, že na to, aby išlo o návykovú látku, musia byť kumulatívne splnené obe podmienky § 2
ods. 1 a ods. 2 zák. č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o omamných látkach, psychotropných

látkach a prípravkoch. V tomto smere súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že išlo o omamnú látku,
nakoľko účinnou zložkou Neurolu je látka Alprazolam, ktorý je uvedený v III. skupine psychotropných
látok,tvoriacichprílohucitovanéhozákonaaevidentnevposudzovanomprípadebolitabletkyposkytnuté
v množstve, ktoré dokázalo nepochybne ovplyvniť stav psychiky poškodených, teda látka mala aj účinky
predpokladané zákonom na to, aby mohla byť považovaná za návykovú látku.

Pokiaľ obhajoba namieta, že obžalovaný mal v tom čase predpísané viaceré iné lieky s obdobným
účinkom, v dôsledku čoho mohli poškodení prísť do kontaktu aj s takýmto predpísaným liekom,
resp. aj iným voľno-predajným liekom, odvolací súd udáva, že na základe vyššie uvedených úvah má
nepochybne ustálené, že išlo o Neurol, ktorý v čase skutku nebol obžalovanému predpísaný lekárom,

obstarával si ho sám, nezákonne a inými liekmi nemohli byť poškodení ovplyvnení, nakoľko, ako to
ustálil aj mestský súd podľa výpovede obžalovaného, pokiaľ mal predpísané lieky v škole, bola to len
jedna dávka (obedná), ktorá aj v zmysle listinných dôkazov – lekárskych správ, v ktorých sú uvedené
predpísané dávky liekov užívaných obžalovaných, ani zďaleka nepredstavujú uvedený počet tabliet.

V odvolaní sa namieta a spochybňuje aj konanie obžalovaného v zmysle údajného rozdania tabliet,
ktoré podľa obhajoby znamená aktívne konanie, avšak z výpovede poškodených vyplýva, že si zobrali
tabletkydobrovoľneaobžalovanýichnenútil,aninenabádal,abytabletkyužili.Podľanázoruodvolacieho
súdu ide o irelevantnú výhradu, nakoľko znak skutkovej podstaty trestného činu šírenia toxikománie
spočívajúci v podpore zneužívania inej návykovej látky ako alkoholu, možno naplniť nielen aktívnym

rozdaním ale aj rozdaním, ktorého podstata spočíva vo vôľou usmernenom zdržaní sa konania, ktorým
sa dalo zabrániť tomu, aby sa tabletky dostali do dispozície poškodených, teda aj pasívnym konaním.

Na základe posúdenia všetkých odvolacích námietok dospel krajský súd k záveru, že tieto
nespochybňujú závery mestského súdu a vykonané dokazovanie umožňuje dospieť k takému ustáleniu

skutkového stavu, ktorý bez dôvodných pochybností umožňuje konštatovať naplnenie všetkých znakov
skutkovej podstaty trestného činu šírenia toxikománie.Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol
uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušil, preskúmal odvolací súd v zmysle § 317 ods.
2 Tr. por. v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú

vo výroku o vine svoj podklad. Splnením tejto prieskumnej právomoci krajský súd dospel k záveru, že
mestský súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o treste a ochranných opatreniach, tieto dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym
záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vo vzťahu k uloženiu trestu vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Správne bolo
aj ustálenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a následná úprava, na daný prípad sa vzťahujúcej
trestnej sadzby, v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. Na základe tohto postupu bol obžalovanému uložený

podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 24 mesiacov. Krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu aj pokiaľ ide o uloženie daného
druhu a výmery trestu ako aj jeho podmienečného odkladu.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkudovýroku

o treste, uložený trest je zákonný, primeraný, spravodlivý a vzhľadom na svoju výmeru a spôsob výkonu
aj nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., a keďže sa so závermi okresného súdu
druhostupňový súd stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Proti preskúmavanému rozsudku podala odvolanie aj zákonná zástupkyňa mladistvého obžalovaného,

ktoré však do konania vereného zasadnutia nijako neodôvodnila. Z tohto dôvodu odvolací súd nemal
vo vzťahu k danému odvolaniu čo posudzovať, a preto ho v zmysle § 319 Tr. por. tiež zamietol ako
nedôvodné.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.