Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201869
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1318201869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: NOVBYT, s.r.o.,
Kominárska 141/2, 4, 831 04 Bratislava, IČO: 31 369 332, zastúpený advokátskou kanceláriou:
VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 647 903, proti žalovanému: STAVOMAL SLOVAKIA, spol. s r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06
Bratislava, IČO: 36 231 371, zastúpený advokátskou kanceláriou: Nagy & Partners, s.r.o., Športová
470/11,92401Galanta,IČO:36869341,ozaplatenie24.915,-Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/117/2018 - 538 zo dňa 2.3.2022

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/117/2018 - 538 zo dňa
2.3.2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 26Cb/117/2018 - 538 zo dňa 2.3.2022 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.652,- Eur spolu s úrokom z
omeškania 8% p. a. zo sumy 13.068,- Eur od 24.03.2017 do 24.05.2018, 8% p. a. zo sumy 14.652,- Eur

od 25.05.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd
žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
17,60%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 24.915,- Eur spolu s príslušenstvom, v spojení
so zmenou žaloby zo dňa 20.03.2019. Žalobca v žalobe tvrdil, že medzi vlastníkmi bytov zastúpení

správcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola uzatvorená zmluva o dielo dňa
27.12.2012, kde boli presne vymedzené vzájomné práva a povinnosti. Dielo žalovaný odovzdal dňa
15.10.2015, od tohto dátumu plynula v súlade s bodom 7.3. Zmluvy o dielo dohodnutá záručná 96
mesačná lehota. Dielo vykazovalo po jeho odovzdaní viaceré vady, ktoré vlastníci prostredníctvom
správcu listom zo dňa 10.02.2016 reklamovali a žiadali ich odstrániť. Žalovaný na reklamáciu nereagoval
dostatočne rýchlo, vlastníci prostredníctvom správcu listom z 02.03.2016 vyzvali na splnenie povinnosti,
vady diela odstrániť najneskôr v termíne do 30.06.2016. Podľa bodu 7.5. Zmluvy o dielo bol zhotoviteľ

povinný začať vady odstraňovať v lehote siedmych dní od ich oznámenia a odstrániť ich najneskôr v
lehote tridsiatich dní od ich oznámenia. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, vady nezačal odstraňovať
ani v dodatočnej lehote, preto žalobca zaslal dňa 25.07.2016 ďalšiu výzvu. Podľa bodu 10.2. Zmluvy
bolo dohodnuté, že ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním oprávnených reklamácií v čase podľabodu 7.5., zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur za každý deň omeškania. Žalobca v súlade s
ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odkazom na zmluvné dojednania vyčíslil zmluvnú
pokutu za obdobie od 18.02.2016 do 13.03.2018 t.j. za 755 dní omeškania. Žalovaný nárok na zaplatenie

zmluvnejpokutypovažovalzanedôvodný,argumentovalpredovšetkýmtým,žedielovykonalavprípade
reklamácií pristúpil k odstráneniu vád.

3. Súd prvej inštancie zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Belehradská
1-13, Legionárska 15 v zastúpení správcom Novbyt ako objednávateľom uzatvorili so žalovaným ako

zhotoviteľom Zmluvu o dielo podľa §§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 27.12.2012. Zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 2 OZ. Za osobitne významné pri posudzovaní nárokov
uplatňovaných v tomto konaní považoval súd príslušné ustanovenia zmluvy o dielo, výsluch svedkov
a ďalšie listiny preukazujúce včasné a riadne uplatnenie vád z diela u zhotoviteľa. Za významnú
považoval vadu chýbajúcich striešok nad balkónom na najvyššom poschodí, čo viedlo k zatekaniu
do balkónov, ako výsledok vykonania diela v rozpore s projektovou dokumentáciou. Uvedenému mali

zabrániť naprojektované striešky, ktoré žalovaný nerealizoval. Poukázal na výpoveď svedkyne X. B.,
ktorá ako zástupca žalovaného potvrdila vo výpovedi, že vlastníci sa na tom nedohodli, cena striešky
nebola zahrnutá do rozpočtu. V článku III. bod 3.3. je uvedený záväzok zhotoviteľa, že sa oboznámil
s projektovou dokumentáciou, spracovaným výkazom výmer, rozsahom a povahou diela. Zhotoviteľ
potvrdil, že akceptuje dodatočné požiadavky objednávateľa vznesené na prerokovaní dňa 13.12.2012

a tieto zohľadnil v cenovej ponuke. Sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k
realizácii diela a disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú riadne a kvalitné pre
zhotovenie diela potrebné.

4. Uviedol, že za vadu sa na účely ustanovenia § 653 Občianskeho zákonníka považuje nedostatok tých

vlastností, ktoré sa mali opravou alebo úpravou dosiahnuť podľa zmluvy, právneho predpisu technickej
normy alebo ktoré sa obvykle takýmito činnosťami dosahujú. Pod samotným pojmom vada je potrebné
rozumieť najmä nedostatok funkčných vlastností veci, ktoré sa majú dosiahnuť jej opravou alebo
úpravou. Nie je rozhodujúce, či tento nedostatok vznikol nesprávnym pracovným postupom zhotoviteľa,
či má povahu nedostatku alebo spočíva v nedostatkoch materiálu, ktorý zhotoviteľ použil na vykonanie

opravyaleboúpravyveci.Anivprípade,keďtentomateriáldodalsamotnýobjednávateľ,avšakzhotoviteľ
ho na vadnosť materiálu neupozornil, podľa § 637 ods. 2 a § 645 Občianskeho zákonníka sa zhotoviteľ
zodpovednostizavadynevzdá.Zhotoviteľzavadunezodpovedálen,akopravualeboúpravuvecinebolo
možné vykonať inak, je však povinný objednávateľa na to upozorniť. Ak zhotoviteľ svoju informačnú
povinnosť nesplnil, zodpovedá za vady tohto druhu. Zhotoviteľ zodpovedá nielen za riadne vykonanie

opravy alebo úpravy, ale podľa § 653 ods. 2 aj za to, že oprava alebo úprava veci bola vykonaná podľa
zmluvy. Z tohto hľadiska sa za vadu považuje aj nerešpektovanie zmluvných dojednaní alebo pokynov
objednávateľa, pokiaľ sa prejaví vo výsledku. Za vady, ktorých príčinou bola vadnosť opravovanej alebo
upravenej veci alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa zhotoviteľ zodpovedá rovnako ako za iné vady
(§ 637 a 638 OZ) v prípade, že pokyny objednávateľa sú nevhodné. Zhotoviteľ zodpovedá za vadu iba

vtedy, ak nesplnil svoju povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnosť pokynov.

5. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal, že na nevhodnosť pokynu ohľadne nerealizácie
striešky,ktorábolanaprojektovaná,upozornilnaprípadnénásledky.SvedkyňaX.B.vovýpovediuviedla,
že na uvedenej oprave sa nedohodli vlastníci bytov. Preto súd uznal uvedenú vadu diela, ktorú spôsobil

žalovaný(§653notifikačnápovinnosť),tútovaduneodstrániladostalsadoomeškaniasodstraňovaním.
Súd sa v odôvodnení nezaoberal ďalšími vadami, za rozhodujúce považoval, že vada spočívajúca v
nenamontovaní striešky, ktorá spôsobuje zatekanie, nebola odstraňovaná a nie je odstránená.

6.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcasiuplatnilnároknazmluvnúpokutupodľabodu10.2.a7.5.

Zmluvy o dielo vo výške 24.915,- Eur za obdobie od 18.02.2016 do 13.03.2018. Vady diela reklamoval
listom zo dňa 10.02.2016 (doručený žalovanému 10.02.2016), v ktorom žiadal odstrániť vady diela do
30 dní odo dňa doručenia. Žalovaný sa dostal do omeškania najskôr dňom 13.03.2016 (30. deň od
doručenia výzvy). Uviedol, že v liste zo dňa 20.02.2017 (č. l. súdneho spisu 69) výzva na odstránenie
vád a uplatnenie zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že: “popri nároku na zmluvnú pokutu klient naďalej

trvá aj na odstránení doposiaľ neodstránených vád v zmysle špecifikácie uvedenej v reklamácii a to
pri priestoroch balkónov nasledovných vlastníkov… Klient žiada odstrániť vyššie uvedené vady diela
najneskôr do 31.05.2017, pričom táto dodatočne poskytnutá lehota nemá vplyv na doterajšie omeškanie
zhotoviteľa. Poskytnutím tejto lehoty nie je dotknutý nárok klienta na zmluvnú pokutu. V prípade, ak všakzhotoviteľ najneskôr v lehote do 31.05.2017 neodstráni vyššie uvedené vady diela, klienti budú nútení
uplatniť právo podľa bodu 7.7 Zmluvy o dielo, t.z. klienti zabezpečia odstránenie vyššie uvedených vád
treťou sobou na náklady zhotoviteľa.“

7. Údaje o tom, čo bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, na čom sa dohodli pre prípad, že dielo
bude vykazovať vady, čerpal súd predovšetkým z písomnej zmluvy článku 7.7., v ktorej sa dohodli,
že v prípade, že zhotoviteľ bez dojednania iného termínu na odstránenie závad, tieto neodstráni,
objednávateľmáprávozabezpečiťodstráneniezávadinoufirmou,nanákladyzhotoviteľa.Zabezpečenie

odstránenia vád inou spoločnosťou, nezbavuje objednávateľa práva na záruky. Slovné vyjadrenie tohto
ustanovenia je celkom jednoznačné, ak bolo v konaní preukázané, že žalobca u žalovaného reklamoval
vady, tieto mali zostať viac ako rok neodstránené, logicky sa nedohodli na termíne odstránenia, obstojí
skutkový záver, že žalobca v liste zo dňa 20.03.2017 jasne uviedol, že si uplatní právo podľa bodu 7.7.
Zmluvy o dielo, to znamená, že klient si zabezpečí odstránenie vyššie uvedených vád treťou osobou na
náklady zhotoviteľa. Súd ustálil, že žalobca má nárok na zmluvnú pokutu do 31.05.2017.

8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 13.03.2016 do
31.05.2017 t.j. počet dní 444 x 33,- Eur vo výške 14.652,- Eur. Žalobca požadoval úroky z omeškania
8% p.a. zo sumy 13.068,- Eur od 24.03.2017 do 24.05.2018 a zo sumy 24.915,- Eur od 25.05.2018 do
zaplatenia. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania s ohľadom na priznanú istinu.

9. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd prvej inštancie za nesporné, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, ktorý súd posúdil podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ust. §§ 652 a nasl. Občianskeho zákonníka ako osobitný typ zmluvy o úprave a oprave vecí,
nárok žalobcu na zmluvnú pokutu podľa § 544 Občianskeho zákonníka, úrok z omeškania podľa § 517

Občianskeho zákonníka (záväzkový vzťah vznikol na základe písomnej zmluvy dňa 27.12.2012, preto
úroky z omeškania treba uplatňovať podľa predchádzajúcej právnej úpravy do 01.02.2013).

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca požadoval zaplatenie 24.915,- Eur
(100%). Súd žalobcovi priznal 14.652,- Eur (58,80%). V časti nároku 10.263,- Eur žalobu zamietol
(41,2%). Pomer úspechu (58,80- 41,20=17,60).

11. Proti tomuto rozsudku (vo výroku II. a III.) podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

12. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil dobu omeškania žalovaného, keďže súd v
rozsudku konštatoval, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, teda že žalovaný porušil

Zmluvu o dielo, avšak žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur/deň celkovo za
444 dní omeškania žalovaného, t. j. len za obdobie od 13.03.2016 do 31.05.2017. Uviedol, že začiatok
omeškania žalovaného so začatím odstraňovania vád však nastal v zmysle bodov 10.2 a 7.5 Zmluvy o
dielo (cit. aj v bodoch 14. a 15. rozsudku) už po uplynutí 7 dní od doručenia reklamácie z 10.02.2016,
t. z. začiatok omeškania mal byť súdom správne určený od 18.02.2016. Zmluva o dielo v cit. bode

7.5 jasne rozlišovala lehotu pre žalovaného na začatie s odstraňovaním vád diela, za čo aj vznikla
uplatnená zmluvná pokuta a lehotu na odstránenie vád diela (30 dní od doručenej reklamácie). Súd však
na začiatok vzniku omeškania žalovaného nesprávne aplikoval lehotu, ktorú mal žalovaný ako zhotoviteľ
dohodnutú na samotné odstránenie vád (30 dní), namiesto lehoty 7 dní na splnenie povinnosti začať
reklamované vady odstraňovať. Obidve povinnosti a lehoty boli pritom od seba navzájom nezávislé.

13. Má za to, že súd rovnako nesprávne ustálil aj koniec doby omeškania na 31.05.2017 s poukazom na
predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu z 20.03.2017 (č. l. 69), ktorou bol žalovaný vyzvaný na
zaplatenie zmluvnej pokuty. V súvislosti s citáciou v rozsudku poukazál ešte na ďalšiu časť predžalobnej
výzvy na str. 2, ktorú už súd v rozsudku necituje a v ktorej sa uvádza: „V tejto súvislosti upozorňujeme, že

ak nedôjde k uspokojeniu nárokov Klientov v zmysle tejto výzvy v stanovených lehotách, sme poverení
a pripravení uplatniť všetky nároky Klienta vyplývajúce alebo súvisiace so Zmluvou o dielo v zmysle
pripojeného splnomocnenia voči Zhotoviteľovi súdnou cestou.“ Podľa jeho názoru súd interpretoval
dojednanie v bode 7.7 Zmluvy o dielo v kontexte s obsahom výzvy z 20.03.2017 tak, že vlastníci nemajúzáujem,abyžalovanývadyodstraňoval,aležetourobítretiaosobananákladyžalovaného(viďposledná
veta v bode 31. Rozsudku). Takáto interpretácia obsahu výzvy z 20.03.2017 v kontexte s relevantnými
ustanoveniami Zmluvy o dielo a najmä príslušnými zákonnými ustanoveniami podľa názoru žalobcu nie

je ani správna a nie je ani v prospech spotrebiteľov. Naopak, je v rozpore s výkladovým pravidlom podľa
ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzhľadom na vykonané dôkazy dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a následne z toho vyvodil aj nesprávne právne závery. Navrhol, aby odvolací súd
vyhovel žalobe v celej zamietajúcej časti.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (podľa obsahu vo výroku I. a III.) podal odvolanie aj
žalovaný. Uviedol, že predmetný rozsudok je nejednoznačný, nezrozumiteľný a zmätočný, nakoľko
vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie bolo aj voči iným, žalobcom v žalobe uvedeným vadám,
ktoré ale Okresný súd Bratislava III nespomenul ani len náznakom, čím je ním vydaný rozsudok aj
nepreskúmateľný.

15. Poukázal na to, že jedinú vadu, ktorú súd prvej inštancie akceptoval a ktorou ani vada nie je, mali
byť chýbajúce striešky. Má za to, že žalovaný predsa nemohol urobiť niečo, čo nebolo u neho objednané
a ani sa k tomu nemohol vyjadriť po technickej a stavebnej stránke, čo mu vytýka a pripisuje v jeho
neprospech konajúci súd (nevhodnosť pokynu objednávateľa), keďže to u neho nebolo objednané. A
ani s touto skutočnosťou a argumentom žalovaného, t.j. že striešky neboli predmetom diela sa konajúci

súd nijak nevysporiadal.

16. Uviedol, že konajúci súd stavia problematiku chýbajúcich striešok do polohy, že sa malo jednať o
pokyn zo strany žalobcu (objednávateľa), pričom tento pokyn mal byť nevhodný a na to mal žalobcu
upozorniť žalovaný. Opakuje, že striešky neboli predmetom objednávky zo strany žalobcu, preto neboli

ani nacenené (krycí list rozpočtu) a teda ak striešky neboli predmetom objednávky na dielo, resp. opravu
a úpravu, tak potom sa k nim nemohol vzťahovať ani žiaden pokyn zo strany žalobcu a takýto „pokyn”
nemohol byť ani nevhodný a teda žalovaný ani na neho nemohol reagovať spôsobom tak, ako to od
žalovaného požadoval Okresný súd Bratislava III vo svojom rozsudku (bod 27. a 28. rozsudku).

17. Podľa žalovaného z konštatácie súdu prvej inštancie ani nie je zrejmé, či súd vidí vadu diela v
tom, že strieška nebola namontovaná vôbec alebo ju vidí v tom, že na balkón zateká. Má za to, že
ak už sa teda má posudzovať „nevhodnosť pokynu objednávateľa“, teda to, že ho na to žalovaný
neupozornil (opakovane zdôrazňuje, že ani nemal prečo, keďže striešky neboli predmetom diela a podľa
Občianskeho zákonníka opravy a úpravy), tak tento pokyn nemohol byť ani nevhodný, nakoľko na

najvyššom poschodí ani predtým žiadna strieška nebola a teda, či je balkónové zábradlie zarovno múru
alebo je predsunuté cca o 5 cm, predsa nemôže robiť rozdiel keď padá dážď.

18. Uviedol, že Okresný súd Bratislava III taktiež stanovil, že predmetný právny vzťah podlieha režimu
spotrebiteľskej zmluvy, a teda zmluva, ktorá je v rozpore s danou skutočnosťou je neplatná (viď bod

22. rozsudku). Predmetná zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená na základe
a v súlade s Obchodným zákonníkom, čo teda znamená, že by mala byť v tomto prípade neplatná. A
ak je teda zmluva o dielo neplatná, tak potom sú neplatné aj jej ustanovenia o zmluvnej pokute a teda
žalobcovi na ne nevznikol nárok. A ak sa teda nemá postupovať podľa uzatvorenej zmluvy o dielo, tak
sa má postupovať podľa ustanovení príslušných právnych predpisov, pričom v nich sa nehovorí nič o

zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur denne, ktoré Okresný súd Bratislava III žalobcovi priznal.

19. Žalovaný má za to, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje právo šikanóznym spôsobom, pričom
podľa jeho názoru sa chce žalobca iba neoprávnene a bezdôvodne obohatiť na úkor žalovaného, keď
si uplatňoval úhradu zmluvnej pokuty, a to v podstate po neobmedzený čas, hoci ak by bola skutková

situácia taká ako žalobca tvrdí, tak by mal právne možnosti na nápravu iné, resp. na uplatnenie nárokov
hneď k dispozícii, napr. dať si údajné nedorobky alebo vady odstrániť iným subjektom (podotýka, že
doteraz to neurobil) alebo si uplatniť nárok na zníženie ceny. Žalobca však neurobil nič z toho. Dané
konanie je teda jednoznačne v rozpore aj s dobrými mravmi ak už žalobca, chce do tohto konania vniesť
aj občiansko-právny charakter.

20. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie, resp.
žalobu v celom rozsahu zamietol.21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 9.8.2022. Uviedol, že vzhľadom na
znenie bodov 7.5 a 10.2 Zmluvy o dielo stačilo súdu na priznanie nároku na zmluvnú pokutu preukázanie
omeškania žalovaného s odstraňovaním čo i len jednej opodstatnene reklamovanej vady, a preto

rozsudoknemožnopovažovaťzanepreskúmateľnýajsohľadomnazáveryjudikatúry.Akbytotižsúdmal
za preukázané aj omeškanie so začatím odstraňovania všetkých ostatných vád namietaných žalobcom
v žalobe, nemala by táto skutočnosť žiaden vplyv na výrok napadnutého rozsudku, keďže takmer všetky
reklamované vady si vlastníci uplatnili prostredníctvom žalobcu voči žalovanému reklamáciou zo dňa
10.02.2016 v dohodnutej záručnej dobe v rámci práv zo zodpovednosti z vád diela. Reklamáciu si

žalovaný v tento deň osobne prevzal a bola mu zaslaná aj e -mailom.

22. Pokiaľ ide o vadu chýbajúcich striešok, k tejto otázke podľa neho súd správne poukázal na čl.
3.3 a 3.4 a najmä bod 8.6 Zmluvy o dielo, v ktorých žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s PD, ktorú
spracovali Ing. Brašeň a Ing. Víťazka a zaviazal sa ju pri plnení predmetu diela dodržať. Rovnako
je správny záver súdu v bode 26. rozsudku, podľa ktorého žalovaný v konaní nepreukázal, že na

nevhodnosť pokynu objednávateľa ohľadom nerealizácie striešok, ktoré boli naprojektované upozornil
žalobcu, resp. vlastníkov vrátane prípadných následkov tohto pokynu. Žalovaný predsa ako odborne
spôsobilá osoba musel z obhliadky bytového domu pred realizáciou diela vedieť, že pôvodné striešky
na streche boli umiestnené a rovnako musel vedieť, že v dôsledku predsunutia nových zábradlí na
balkónoch bude bez montáže striešok zvýšené riziko zatekania vody na balkóny pri zrážkach. V tomto

smere bol žalovaný povinný vlastníkov poučiť, resp. si mal písomne potvrdiť, že vlastníkov poučil o
nevhodnosti tohto pokynu a pokiaľ títo na nerealizovaní striešok trvali (ako tvrdí žalovaný) mal dohodu v
tomto smere zapracovať priamo do Zmluvy o dielo, prípadne trvať na dodatku k nej, nakoľko PD montáž
nových striešok jednoznačne predpisuje. Pokiaľ si tieto striešky žalovaný do zmluvného rozpočtu svojou
chybou ako samostatnú položku osobitne nenacenil, potom sa toto jeho pochybenie musí interpretovať

v neprospech žalovaného. Uvedený záver platí najmä pri aplikácii výkladového pravidla v zmysle ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach pri výklade spotrebiteľských zmlúv
má súd preferovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

23. Má za to, že argumentácia žalobcu, podľa ktorej ak už súd dospel k záveru o aplikácii Občianskeho

zákonníka, tak potom aj sankčný mechanizmus sa má riadiť týmito ustanoveniami a nie ustanoveniami
Zmluvy o dielo, je úplne absurdná. V prvom rade súd sám v súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute
v bodoch 29. a 30. rozsudku poukázal na ust. § 544 Občianskeho zákonníka a body 10.2 a 7.5
Zmluvy o dielo. To je úplne správne, vzhľadom na fakt, že zmluvná pokuta je ako inštitút záväzkového
práva upravená prioritne v Občianskom zákonníku, pričom v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka

je zakotvená len úprava doplnková a subsidiárna pre obchodné záväzkové vzťahy. Konkrétna výška
zmluvnej pokuty ako aj špecifikáciou ňou zabezpečovanej povinnosti však musí byť vždy dohodnutá v
samotnej zmluve. To je úplne logické, keďže ide o dvojstranný právny úkon a výška zmluvnej pokuty je
modifikovaná len kritériami uvedenými v ust. § 545a Občianskeho zákonníka, pričom toto právo patrí
len súdu.

24. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si uplatňuje právo na zmluvnú pokutu šikanóznym spôsobom a v
podstate za neobmedzený čas, keďže vlastníci mali aj iné právne možnosti ako uspokojiť svoje nároky,
uviedol, že objednávateľ diela sa môže sám rozhodnúť, aký postup uplatní v prípade, ak zhotoviteľ
reklamované vady dobrovoľne neodstráni, resp. ani nezačne s ich odstraňovaním. V tomto prípade

mali vlastníci právo, nie povinnosť odstrániť si žalovaným neodstránené vady diela prostredníctvom
tretej osoby v zmysle bodu 7.7 Zmluvy o dielo. V takom prípade by však museli vlastníci opätovne
žalovať žalovaného v samostatnom konaní o náhradu vynaložených nákladov na odstránenie vád, čo
by spôsobilo ďalšiu stratu na majetku vlastníkov (náklady na odstránenie a náklady súdneho konania).
Priamo v bode 7.7 Zmluvy o dielo bolo pritom dohodnuté, že zabezpečenie odstránenia vád treťou

osobou nezbavuje objednávateľa práv vyplývajúcich zo záruky vrátane uplatnenej zmluvnej pokuty.

25. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol
v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 10.9.2025. Po oboznámení sas obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu i žalovaného dospel odvolací súd k záveru,
že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

29. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom napadnutého rozsudku a konaním, ktoré

predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu i žalovaného, odvolací súd
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu
oboch sporových strán odvolací súd uvádza k jednotlivým odvolacím námietkam nasledovné:

30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 24.915,- Eur spolu s príslušenstvom, t. j. úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 13.068,- Eur od 24.03.2017 do 24.05.2018 a s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 24.915,- Eur od 25.05.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zmluvná pokuta vyplýva z bodu 10.2 Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom konajúcim v mene
vlastníkov bytov bytového domu Belehradská 1 až 13 a Legionárska 15 v Bratislave (ďalej aj vlastníci)
a žalovaným, pričom predmetom Zmluvy o dielo bola obnova tohto Bytového domu. Vzhľadom na
skutočnosť, že dielo vykazovalo aj po jeho odovzdaní objednávateľovi viaceré vady, uplatnili si vlastníci
prostredníctvom žalobcu voči žalovanému listom zo dňa 10.02.2016 v dohodnutej záručnej dobe

práva zo zodpovednosti z vád diela. V reklamácii vlastníci vytkli žalovanému viacero vád diela bližšie
špecifikovaných v reklamácii, ktoré žiadali odstrániť v zmluvne dohodnutom termíne. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní správne posúdil charakter Zmluvy o dielo ako spotrebiteľskej zmluvy (ods.
21. a 22. rozsudku) a rovnako správne posúdil aj existenciu vady diela - zatekanie z dôvodu chýbajúcich
striešok (ods. 25 až 28 rozsudku) a z toho vyplývajúci vznik nároku vlastníkov na zmluvnú pokutu podľa

citovaných ustanovení Zmluvy o dielo.

31. Podľa bodu 7.5. Zmluvy o dielo zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním oprávnených vád
predmetu plnenia v zmysle bodu 7.4 do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie (doporučene alebo
e-mailom) a zaväzuje sa vady odstrániť v termíne do 30 dní, do lehoty na vybavenie reklamácie sa

nezapočítavajú dni, počas ktorých nebolo možné riadne pokračovať v odstraňovaní vád, a to v prípade
trvania nepriaznivých klimatických podmienok, ktoré neumožňujú dodržať príslušné technologické
postupy. Termín odstránenia vád sa dohodne písomnou formou. Vady typu havária odstráni zhotoviteľ
bezodkladne po nahlásení (písomnou alebo ústnou formou) do 24 hod. Podľa bodu 10.2 Zmluvy o dielo,
ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním oprávnených reklamácií v čase podľa bodu 7.5, zaplatí zmluvnú

pokutu vo výške 33,- Eur za každý deň omeškania.

32. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, t.j. či súd prvej inštancie správne posúdil existenciu oprávnenej vady, ktorú žalovaný neodstránil
ačisprávneurčilzačiatokakoniecdobyomeškania(súdpriznalnároknazmluvnúpokutulenzaobdobie

od 13.3.2016 do 31.5.2017).

33. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že napadnutý rozsudok je
nezrozumiteľný, zmätočný a nepreskúmateľný. Toto pochybenie vidí žalovaný v tom, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal so všetkými vytknutými vadami a jedinou vadou, ktorá podľa neho ani vadou

nie je, mali byť chýbajúce striešky na balkónoch na najvyšších poschodiach.

34. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil, ak sa nezaoberal pri
vyhodnotení dokazovania všetkými vytknutými vadami, keďže táto skutočnosť nemala vplyv narozhodnutie súdu. Zo Zmluvy o dielo totiž vyplýva, že nárok na zmluvnú pokutu vznikne, ak sa dostane
zhotoviteľ do omeškania s odstraňovaním čo i len jednej z oprávnene reklamovaných vád. Teda aj
v prípade, že by teoreticky boli odstránené všetky opodstatnene reklamované vady okrem jedinej (v

tomto prípade „chýbajúce striešky nad balkónmi, čo viedlo k zatekaniu“), žalobcovi by vznikol nárok na
zmluvnú pokutu. Možno teda konštatovať, že by bolo nadbytočné zaoberať sa každou z reklamovaných
vád, ak súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o oprávnene reklamovanej vade, ktorá
nebola odstránená a zakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (viď ods. 25 napadnutého rozsudku).
Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť, že rozsudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Ústavný

súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

35. Pokiaľ ide o vadu chýbajúcich striešok, odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že nebolo
preukázané, že ide o opodstatnenú vadu, za ktorú zodpovedá žalovaný. Odvolací súd poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku v odsekoch 25 až 28, kde súd prvej inštancie výstižne vysvetlil,
z akého dôvodu ide o vadu a teda oprávnenú reklamáciu a prečo zakladá jej neodstránenie nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie označil túto vadu ako významnú práve z dôvodu, že
ju mal na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na znenie Zmluvy o dielo a príslušné právne
predpisy za preukázanú a jej neodstránenie zakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vada bola

špecifikovaná ako zatekanie do balkónov na najvyššom poschodí v dôsledku chýbajúcich striešok,
pričom je irelevantné, že osadenie striešok nebolo predmetom Zmluvy o dielo ani rozpočtu. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 3.3. Zmluvy o dielo, v ktorom žalovaný ako zhotoviteľ potvrdil,
že sa v plnom rozsahu oboznámil s projektovou dokumentáciou, ktorú spracovali projektanti Ing. Brašeň
a Ing. Víťazka a sú mu známe technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k realizácii diela a

disponuje takými kapacitami a odbornými znalosťami, ktoré sú riadne a kvalitne pre zhotovenie diela
potrebné.Vbode3.4Zmluvyodieložalovanývyhlásil,žeprípadnévadyprojektovejdokumentácie,ktoré
mohol žalovaný pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti odhaliť po oboznámení sa s projektovou
dokumentáciou a prípadné vady iných podkladov mu predložených objednávateľom, nie sú dôvodom
na zmenu termínu ukončenia a ceny realizovaného diela.

36. Ak teda bolo osadenie striešok zahrnuté do projektovej dokumentácie a žalovaný neupozornil na
následky spojené s tým, ak nebudú osadené, nesplnil si v zmysle § 653 OZ notifikačnú povinnosť a
zodpovedá za vadu diela. Z ustanovenia § 653 OZ totiž vyplýva, že v prípade, ak pokyny objednávateľa
sú nevhodné a v dôsledku toho došlo k vade opravy, zhotoviteľ zodpovedá vtedy, ak nesplnil svoju

povinnosť upozorniť objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov. Súd správne vyhodnotil absenciu
upozornenia zhotoviteľa na nevhodnosť pokynov okolnosť, že zhotoviteľ neupozornil objednávateľa na
následky spojené s neosadením striešok, ktoré boli zahrnuté do projektovej dokumentácie. Ako už bolo
uvedené, zo Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že projektovú dokumentáciu pozná
a musel si byť vedomý, že z výkresov ako aj zo sprievodnej a technickej správy tvoriacej projektovú

dokumentáciuvyplýva,žeoceľovéstrieškyhrúbky4mmnanajvyššíchposchodiachbalkónov(označené
ako ST1-ST5) boli zahrnuté v projektovej dokumentácii k dielu. Na str. 8 sprievodnej a technickej správy
k PD sú uvedené ich počty ako aj ich jednotlivé výmery s tým, že celková plocha krytiny na strieškach
bola 40,4 m2. To znamená, že projektant tieto striešky zahrnul do projektovej dokumentácie práve kvôli
predsunutiu zábradlí na balkónoch, aby sa okrem iného zabránilo nadmernému zbieraniu dažďovej vody

na balkónových doskách najvyšších poschodí; priamemu dažďu na balkónové zábradlia a následnému
stekaniu dažďovej vody na balkónové zábradlia nižších poschodí. Uvedené vyplýva aj zo stanoviska
architekta Ing. Brašeňa zo dňa 25.9.202 s tým, že tieto striešky projektant následne zakreslil aj do
výkresov.

37.Odvolacísúdnesúhlasíanisodvolacounámietkoužalovaného,žesúdprvejinštancievecnesprávne
právne posúdil. Súd prvej inštancie správne posúdil uzatvorenú zmluvu ako spotrebiteľskú podľa § 52
ods. 2 OZ a na jeho odôvodnenie v tejto časti (odseky 21 až 24 napadnutého rozsudku) odvolací
súd odkazuje. Argumentácia žalovaného o neplatnosti celej Zmluvy o dielo vrátane klauzuly o zmluvnejpokute nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Neplatné je len dojednanie o voľbe Obchodného
zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhodné a neprijateľné, neplatný však nie je celý obsah zmluvy.
Súd prvej inštancie v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty správne poukázal na § 544 OZ a body

10.2 a 7.5 Zmluvy o dielo.

38. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacími námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní namieta začiatok a
koniec doby omeškania žalovaného tak, ako ho stanovil súd prvej inštancie. Je pravdou, že žalobou
si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur denne za obdobie od 18.02.2016

do 13.03.2018, t. j. v žalovanej sume 24.915,- Eur, čo zodpovedá celkovej dobe 755 dní omeškania
žalovaného so splnením povinnosti začať odstraňovať všetky reklamované vady v dohodnutej lehote 7
dní od doručenia reklamácie podľa bodu 7.5 Zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval,
že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný, teda že žalovaný porušil Zmluvu o dielo, avšak
žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur/deň celkovo za 444 dní omeškania
žalovaného, t. j. len za obdobie od 13.03.2016 do 31.05.2017. Podľa žalobcu, začiatok omeškania

žalovaného so začatím odstraňovania vád však nastal v zmysle bodov 10.2 a 7.5 Zmluvy o dielo už po
uplynutí 7 dní od doručenia reklamácie z 10.02.2016, t. z. začiatok omeškania mal byť súdom správne
určený od 18.02.2016. Zmluva o dielo, podľa jeho názoru, v citovanom bode 7.5 jasne rozlišovala
lehotu pre žalovaného na začatie s odstraňovaním vád diela, za čo aj vznikla uplatnená zmluvná pokuta
a lehotu na odstránenie vád diela (30 dní od doručenej reklamácie). Súd však na začiatok vzniku

omeškania žalovaného nesprávne aplikoval lehotu, ktorú mal žalovaný ako zhotoviteľ dohodnutú na
samotné odstránenie vád (30 dní), namiesto lehoty 7 dní na splnenie povinnosti začať reklamované vady
odstraňovať. Obidve povinnosti a lehoty boli pritom podľa neho od seba navzájom nezávislé.

39. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že na začiatok omeškania je potrebné aplikovať

lehotu 7 dní na začatie s odstraňovaním diela a to s poukazom na znenie citovaných bodov Zmluvy
o dielo a § 544 OZ. Z bodu 10.2 Zmluvy o dielo vyplýva: „Ak zhotoviteľ nezačne s odstraňovaním
oprávnených reklamácií v čase podľa bodu 7.5 zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,- € za každý deň
omeškania.” Podľa prvej vety bodu 7.5 Zmluvy o dielo: „Zhotoviteľ sa zaväzuje začať s odstraňovaním
oprávnených vád predmetu plnenia v zmysle bodu 7.4 do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie

(doporučene alebo emailom) a zaväzuje sa vady odstrániť v termíne do 30 dní .“

40. Ako vyplýva z citovaného bodu 7.5, tento nezahŕňa len lehotu na začatie s odstraňovaním vád, ale
aj lehotu na odstránenie vád. Podľa odvolacieho súdu je potrebné vziať do úvahy, že bod 7.5 obsahuje
2 údaje, ktoré bol zhotoviteľ povinný dodržať a to začať s odstraňovaním vád do 7 dní od písomne

nahlásenej reklamácie a tieto odstrániť do 30 dní. Podľa odvolacieho súdu, samotné omeškanie so
začatím odstraňovania vád nezakladá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, porušenie povinnosti treba
vidieť v tom, že zhotoviteľ v stanovenej lehote vadu neodstránil, čím porušil svoju povinnosť, zakladajúcu
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd, na rozdiel od žalobcu, je toho názoru, že lehoty
uvedené v bode 7.5 nie je možné posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti. Účelom reklamácie

totiž nie je len to, aby zhotoviteľ začal s odstraňovaním vád, ale aby tieto odstránil, t.j. porušenie
povinnosti v súvislosti s reklamáciou nastáva, až keď zhotoviteľ vady neodstráni v stanovenej lehote.
Podľa odvolacieho súdu, v prípade, že by zhotoviteľ vady odstránil do 30 dní, nebol by dôvod skúmať, či
začal s ich odstraňovaním do 7 dní od písomne nahlásenej reklamácie. Preto nemožno tieto dve lehoty
posudzovať izolovane.

41. Pokiaľ ide o koniec doby omeškania, ktorú súd prvej inštancie určil dňom 31.5.2017 a žalobca s
tým nesúhlasí, odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že z bodu 7.5 Zmluvy o dielo
nevyplýva, dokedy je povinný zhotoviteľ platiť zmluvnú pokutu, teda či do odstránenia vady, resp. koniec
doby omeškania určuje iná skutočnosť. Súd preto správne interpretoval dojednanie tak, že ak zhotoviteľ

neodstráni vady do 31.5.2017 (lehota poskytnutá vo výzve zo dňa 20.3.2017), objednávateľ si zabezpečí
odstránenie prostredníctvom tretej osoby na náklady zhotoviteľa. V konaní nebolo preukázané, že by
objednávateľposkytolďalšiulehotuatrvalnaodstránenívádzhotoviteľom,pretopodľaodvolaciehosúdu
možno mať lehotu do 31.7.2017 za určujúcu koniec doby omeškania. Po tomto dátume už objednávateľ
na odstránení vady netrval.

42. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalobca ani žalovaný v odvolaní neuviedli žiadne
vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivé rozhodnutie vo
veci. Podľa odvolacieho súdu žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom súd prvejinštancie správne stanovil začiatok aj koniec doby omeškania a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne
odôvodnil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, odvolací

súd rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán.

47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).