Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208506
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124208506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
E.. gen. L. XXXX/XX, XXX XX T. proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov,
IČO: 00 327 646, za ktoré koná: Prešov Real, s.r.o., so sídlom Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722
814, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a o určenie trvania nájomného pomeru, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/57/2024-80 zo dňa 20. marca 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Pripúšťa upresnenie označenia žalovaného ako Mesto Prešov, Hlavná č. 73, 080 68 Prešov, za ktoré
koná Prešov Real s.r.o., Slovenská 40, 080 01 Prešov.

II. Konanie o zaplatenie sumy 200 € zastavuje.

III. Určuje, že nájomný vzťah založený medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom

„Zmluvou o nájme bytu č. XXX/XXXX“ zo dňa 27.11.2023 trvá.

IV. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 37 odsek 1, § 711 odsek 1 písm. c), odsek 2 a 6 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená Nájomná zmluva, v zmysle
ktorej žalovaný žalobcovi prenajímal byt na adrese E. J. L. XX. Doba nájmu bola stanovená na dobu
určitú a to od 01.12.2023 - 30.11.2026. Výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 13.06.2024 bola žalobcovi
doručená dňa 25.06.2024 a tento žalobu na súd podal dňa 16.10.2024, teda po uplynutí 3 - mesačnej
prekluzívnej lehoty. Uvedené znamená, že skúmanie, či dôvod výpovede bol alebo nebol naplnený už
do úvahy neprichádza. Súd prvej inštancie tak skúmal žalobu žalobcu nie z pohľadu ustanovenia § 711
odsek6Občianskehozákonníka,alezpohľaduvšeobecnýchustanoveníupravujúcichurčitosťprávneho

úkonu - výpovede z nájmu bytu obsiahnutých v § 37 odsek 1 a § 711 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
Keďže žalobca na pojednávaní upresnil, že cieľom jeho žaloby je dosiahnuť, že nájomný pomer trvá
ďalej, pristúpil súd prvej inštancie k jeho žalobe ako k žalobe podľa ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p.,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný potrebou odstránenia neistoty žalobcu- nájomcu, či jeho nájomný vzťah ne/trvá. Z listín predchádzajúcich výpovedi je zrejmé, že žalobca
je problémovým nájomníkom a ostatní nájomcovia a vlastníci bytov sa na neho sťažujú. Skutočnosti
uvedené v predchádzajúcej komunikácii žalovaného a žalobcu sa však predmetom výpovede nestali a

výpoveď na túto komunikáciu ani konkrétne neodkazuje. Súd prvej inštancie uznal, že výpoveď nemusí
byť rozsiahla, ale musí nezameniteľne konkretizovať skutok, pre ktorý je daná. Výpoveď danú žalobcovi
považoval súd prvej inštancie z hľadiska určitosti za vadnú. V prípade predloženia výpovede tretej
nezainteresovanej osobe, by táto nebola schopná určiť, čo je jej predmetom a čo zahŕňa formulácia
„úmyselne poškodili splachovací a napúšťací systém“ z hľadiska o systém akého zariadenie ide, v čom

spočívalo jeho úmyselné poškodenie (keď v rozpore s úmyslom je tvrdená neodborná manipulácia,
skôr svedčiaca o nevydarenej oprave ako o úmysle) a kedy sa tak malo stať. Zároveň súdu prvej
inštancie nebolo zrejmé, ako má žalobca narušovať pokojné bývanie iných „svojim vulgárnym spôsobom
a buchotom“, teda voči komu sa takto zachoval, kedy a pod.. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že
skončenie nájomného pomeru nemôže byť založené na neurčitých nič nehovoriacich vyššie citovaných
formuláciách, aj keď uznal určitú problematickosť žalobcu, ktorá sa prejavila aj na pojednávaní. Z vyššie

uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo znamená že nájomný pomer bude trvať
do 30.11.2026, pokiaľ však zo strany prenajímateľa nedôjde k jeho platnému skončeniu pred týmto
dátumom, keďže právo žalovaného zo zákonných dôvodov nájom vypovedať trvá.

4. Proti III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že určí, že nájomný vzťah založený medzi žalovaným ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom „Zmluvou o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 27.11.2023
netrvá. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu v bode 13. kde tvrdí, že žalovaným podaná Výpoveď
žalobcovi je vadná z hľadiska určitosti, a teda zakladá absolútnu neplatnosť Výpovede ako právneho
úkonu. Žalovaný je toho názoru že konajúci súd na základe nesprávneho právneho posúdenia vyvodil

nesprávne právne závery uvedeného skutkového stavu. Žalovaný má za to, že hore uvedené znenie
Výpovede, a teda samotná Výpoveď riadne zaslaná žalobcovi, je v súlade s ustanovením §711
odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dôvod vo Výpovedi skutkovo vymedzený tak, že
ho nie je možné zameniť s iným dôvodom. Výpoveď obsahuje výpovedný dôvod, ktorý je označený
zákonným znením podľa ustanovenia §711 odsek 1 písm. c) Občianskeho zákonníka a zároveň

konkretizuje naplnenie uvedeného výpovedného dôvodu, a to uvádzaním skutočnosti, že nájomca
hrubo poškodzuje prenajatý byt a jeho príslušenstvo tak, že svojou neodbornou manipuláciou úmyselne
poškodil splachovací a napúšťací systém. Rovnako tak žalovaný konkretizoval vo Výpovedi narúšanie
pokojného bývania ostatných nájomcov bytov vulgárnym spôsobom a buchotom žalobcu. Žalovaný
má za to, že použité slovné spojenie „splachovací a napúšťací systém“ je dostatočne určitý pre

pochopenie, keďže takýto systém je charakteristický pre zariadenie WC. Žalovaný ďalej konkretizoval
poškodenie tohto zariadenia ako následok „neodbornej manipulácie“, ktorou došlo k „úmyselnému“
poškodeniu. Žalovaný týmto opísal konanie žalobcu, ktoré sa nezakladalo na žiadnych odborných
poznatkoch, a práve uvedomelým neodborným konaním k porušeniu zariadenia aj došlo. Žalovaný
ďalej vo Výpovedi uvádza, že pokojné bývanie iných nájomcov bolo zo strany žalobcu narušované

vulgárnym spôsobom a buchotom; toto konanie bolo predmetom niekoľkých sťažností voči osobe
žalobcu. Žalovaný niekoľkokrát pred pristúpením k Výpovedi žalobcu napomínal a vyzýval ho k zdržaniu
sa nežiadúceho konania, ktorým porušoval nájomnú zmluvu a narúšal pokojné bývanie iných. Žalobca
bol taktiež oboznámený s faktom, že sa naňho susedia sťažujú. Žalovaný má za to, že pokojné bývanie
nájomcov bolo narušené žalobcovým neslušným (nevhodným) správaním a buchotom, ktorý spôsoboval

nadmerný hluk obťažujúci iných. Žalovaný má za to, že dôvod vo Výpovedi je uvedený tak, že je
zrejmé, aké sú skutočné dôvody vedúce žalovaného k rozviazaniu nájomného pomeru a že tvrdeniami
uvádzanými vo Výpovedi nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel žalovaný prejaviť, t.j. ktorý výpovedný
dôvod stanovený v ustanovení §711 odsek 1 Občianskeho zákonníka uplatňuje. Žalovaný ďalej uvádza,
že došlo k naplneniu hmotnoprávnej podmienky pre platnosť výpovede z nájomného pomeru, a teda,

že výpovedný dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých žalovaný
videl naplnenie zákonného dôvodu tak, že nedošlo k pochybnosti, z ktorého dôvodu má byť tento
nájomný pomer ukončený. Žalovaný preto považuje Výpoveď za právny úkon učinený slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľné tak, ako to ustanovuje znenie §37 odsek 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti
s určitosťou právneho úkonu žalovaný uvádza, že obsah Výpovede je zrozumiteľne vyjadrený a nemá

také vecné nedostatky, ktoré by nebolo možné preklenúť ani výkladom.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch III. a IV., ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (k tomu pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.11.2023 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom

ako nájomcom uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX, na základe ktorej prenajímateľ prenechal
za nájomné nájomcovi do užívania byt I. kategórie č. XXB, na X. poschodí na ulici E.. J.. L. XXXX/XX
v T. pozostávajúci z jednej izby a spoločného príslušenstva. Nájom bytu sa uzatvoril na dobu určitú a
to od 01.12.2023 do 30.11.2026.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný výpoveďou zo dňa 13.06.2024 (žalobcovi doručená dňa
25.06.2024) vypovedal Zmluvu o nájme bytu č. XXX/XXXX v súlade s ustanovením § 711 odsek 1
písm. c) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ako nájomca hrubo poškodzuje prenajatý byt a jeho
príslušenstvo. Dňa 07.10.2024 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba o určenie trvania nájomného
vzťahu založeného Zmluvou o nájme bytu č. XXX/XXXX.

10. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa ustanovenia § 711 odsek 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať

nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho
príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné
bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome.

Podľa odseku 2, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa odseku 6, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa
doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,

ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

12. Ustanovenie § 711 odsek 6 Občianskeho zákonníka ustanovuje možnosť domáhať sa určenia
neplatnosti výpovede z nájmu bytu na súde, ako aj hranice tohto práva, a to lehotou, v ktorej tak nájomca
môže urobiť. Podľa prvej vety tohto ustanovenia neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde

do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Ide tu o hmotnoprávnu lehotu, ktorá je zachovaná iba
v prípade, že v jej posledný deň je žaloba súdu aj doručená. Na podanie tejto osobitnej určovacej žaloby
sa naliehavý právny záujem nevyžaduje (ide o osobitnú určovaciu žalobu z hmotného práva).

13. V zmysle judikatúry, na ktorú správne poukázal aj súd prvej inštancie (pozri uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky II. ÚS 12/2020 z 16.01.2020) po uplynutí trojmesačnej lehoty od doručenia
výpovede prichádza do úvahy možnosť žalovať neplatnosť výpovede z nájmu bytu z dôvodov jej
absolútnej neplatnosti. Lehota podľa § 711 odsek 6 Občianskeho zákonníka na podanie žaloby o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu totiž nezačne bežať v prípade, keď nájomcovi doručená výpoveď
je postihnutá vadou spôsobujúcou jej absolútnu neplatnosť. Súd taktiež skúma absolútnu neplatnosť z

úradnej povinnosti, aj keď namietaná žalujúcim nájomcom nebola (k tomu pozri Števček M., Dulak A.,
Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck. 2019. s. 2711-2740).14. Vzhľadom na vyššie uvedené postupoval podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
správne, pokiaľ (napriek uplynutí hmotnoprávnej lehoty uvedenej v ustanovení § 711 odsek 6
Občianskeho zákonníka) skúmal žalobu žalobcu z pohľadu všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka upravujúcich určitosť právneho úkonu, t.j. § 37 odsek 1 a § 711 odsek 2.

15. Právny úkon je určitý, ak nie je vnútorne rozporný, jeho obsah a jeho predmet nie je jednoznačne
určený - takže ho nie je možné individualizovať. Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie
jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Ak

ide o právny úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť
obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí, ak je to známe zmluvným stranám.
Podľa súdnej praxe teda nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu,
pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám (k tomu pozri Števček M., Dulak A., Bajánková
J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck. 2019. s. 257-270).

16. Požiadavku na určitosť právneho úkonu obsahuje aj samotné ustanovenie § 711 odsek 2
Občianskeho zákonníka. Okrem všeobecných náležitostí výpovede prenajímateľa z nájmu bytu výpoveď
prenajímateľa z nájmu bytu musí obsahovať aj dôvod výpovede, ktorý sa musí vo výpovedi skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a ktorý nemožno dodatočne meniť. Pokiaľ

výpoveď neobsahuje tieto náležitosti, je v zmysle § 711 odsek 2 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná.

17. Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu musí byť priamo vo výpovedi také, že znemožňuje
zámenu s iným výpovedným dôvodom, musí byť určité a zrozumiteľné. Skutkové vymedzenie

výpovedného dôvodu nemožno stotožniť s odkazom na zákonné ustanovenie, a to ani vtedy, ak výpoveď
obsahuje aj jeho zákonnú citáciu, ale musí ísť o konkretizovanie naplnenia uvedeného výpovedného
dôvodu skutočnosťami, v ktorých prenajímateľ vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede nájmu bytu.

18. Vo výpovedi teda nestačí iba označiť výpovedný dôvod jeho názvom, či uvedením príslušného

zákonného ustanovenia, výpovedný dôvod musí byť popísaný skutkovo. Judikatúra vymedzila v
prípadoch niektorých výpovedných dôvodov presné požiadavky na toto skutkové vymedzenie. Z
výpovede musí byť napríklad zrejmé, v akom konaní spočíva sústavné narušovanie pokojného bývania
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov v dome, či porušovanie dobrých mravov v dome, za aké
obdobie neuhradil nájomca nájomné či úhrady za služby a aká je výška nedoplatku, pre ktorú z

osôb uvedených v § 711 odsek 1 písm. a) Občianskeho zákonníka prenajímateľ byt potrebuje a pod.
Nedostatok skutkového vymedzenia výpovedného dôvodu nemožno odstrániť dodatočným doplnením
údajov, pretože dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Bez skutkového vymedzenia výpovedného
dôvodu je výpoveď neplatná; iba pre neuvedenie zákonného označenia ustanovenia upravujúceho
výpovedný dôvod však výpoveď neplatná nie je (k tomu pozri Števček M., Dulak A., Bajánková J., Fečík

M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol.: Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck.
2019. s. 2711-2740).

19. Žalovaný ako dôvod výpovede označil zákonné ustanovenie § 711 odsek 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka, teda žalobca ako nájomca mal hrubo poškodzovať prenajatý byt, jeho príslušenstvo,

spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušovať pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozovať bezpečnosť alebo porušovať dobré mravy v
dome. Uvedené konanie skutkovo vymedzil tak, že cit.: „Svojou neodbornou manipuláciou ste úmyselne
poškodili splachovací a napúšťací systém. Ďalej opakovane narušujete pokojné bývanie ostatných
nájomcov bytov a to svojim vulgárnym spôsobom a buchotom.“

20. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že dôvod výpovede musí byť určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých prenajímateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa nájomný pomer má skončiť. Skutočnosti, ktoré sú
dôvodomprevýpoveďznájomnéhopomerujepotrebnéuviesťtak,abyboliurčitéazrozumiteľnéaabyaj

tretia nezainteresovaná osoba bola schopná určiť, čo je predmetom výpovede. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca sa javí ako problémový nájomca, ktorý bol v minulosti na svoje správanie upozorňovaný. Ako
však odvolací súd uviedol vyššie, v prípade výpovede nestačí, že je zmluvným stranám (v tomto prípade
prenajímateľ a nájomca) zrejmé, čo je predmetom výpovede, resp. dôvody, ktoré viedli prenajímateľa kpodaniu výpovede, ale musí to byť objektívne zrejmé aj iným tretím osobám. Skutky popísané v podanej
výpovedi by mohli byť individualizované len v spojitosti s písomnými vyjadreniami predloženými v rámci
súdneho konania a výpoveďou žalovaného na pojednávaní konanom dňa 20.03.2025 a obsahom listín

nachádzajúcich sa v súdnom spise (napr. Upozornenie bytovej dôverníčky adresované prenajímateľovi
zo dňa 14.01.2024, Výzva na dodržiavanie podmienok Zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.01.2024,
Upozornenie bytovej dôverníčky adresované prenajímateľovi zo dňa 23.05.2024, či Záznam z kontroly
zo dňa 21.06.2024). Z týchto dôvodov má odvolací súd zato, že výpoveď zo zmluvy o nájme bytu zo
dňa 13.06.2024 daná žalobcovi je neurčitá, nezrozumiteľná, v rozpore s ustanovením § 37 odsek 1 a §

711 odsek 2 Občianskeho zákonníka a preto neplatná.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo
veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu
trov konania.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s §
255 odsek 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).