Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211057
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424211057.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkýň: 1/ D.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, B., 2/ D.. J.
O., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, obe zast.: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, Javorinská 13,
Bratislava, proti žalovanému: F.. T.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, B., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému proti žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.11.2024 podali žalobkyne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali,
aby súd zakázal žalovanému scudziť, darovať, predať, zameniť, zaťažiť záložným právom, zriadiť
vecne´ bremeno, zriadiť zabezpečovací prevod práva, rozdeliť, zapísať podiely na spoločných

častiach, zariadeniach alebo inak previesť, znížiť hodnotu alebo akýmkoľvek spôsobom nakladať s
nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v podanom návrhu až do právoplatného končenia dedičského
konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 21D/486/2024.

2. V návrhu žalobkyne uviedli, že sú zákonné dedičky po poručiteľovi D.. T. F.A., C.., nar.: XX.XX.XXXX,
zomr. dňa XX.XX.XXXX, t.j. jeho dcéry a žalovaný je poručiteľov syn a teda brat žalobkýň. Dedičské

konanie po nebohom je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: 21D/486/2024, súdnym komisárom
na prejednanie dedičstva je poverená notárka P.. X.T. P., č. konania L. XXX/XXXX. Uviedli, že
výlučným vlastníkom nehnuteľností, bližšie špecifikovaných v podanom návrhu, je žalovaný, ktorý ich
nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 02.10.2024. Poukázali na priložený výpis z listu vlastníctva č.
XXXX predmetnej nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že ich otec bol vlastníkom týchto nehnuteľností od
22.08.2016 do 02.10.2024 v podiele 1/1. Skonštatovali, že k zápisu na katastri nehnuteľností došlo teda

po smrti poručiteľa, na základe Darovacej zmluvy v katastrálnom konaní V. XXXX/XXXX dňa 02.10.2024.
Ku dňu smrti poručiteľa, t.j. dňa XX.XX.XXXX boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa.
Tvrdili, že nakoľko nedisponovali znením darovacej zmluvy a požiadali notára v dedičskom konaní, aby
vyžiadal z katastra nehnuteľností jednak darovaciu zmluvu, návrh na vklad a jednak aj rozhodnutie
o vklade vlastníckeho práva žalovaného. Podľa zistenia na katastri z registra podaných návrhov bol
návrh na vklad podaný po smrti poručiteľa a to dňa 26.09.2024. V danom prípade je zrejmé, že v

čase smrti poručiteľa bol poručiteľ zapísaný na liste vlastníctva a k zmene vlastníctva došlo až po jeho
smrti a to vkladom, dokonca návrh na samotný vklad bol podaný tiež po smrti poručiteľa. Uviedli, že
podľa katastrálnej praxe, ak sa kataster o smrti prevodcu nedozvedel a povolil vklad vlastníctva po
smrti prevodcu, dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky,
t.j. nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu vkladu žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami. V
prípade, ak sa kataster dozvie o úmrtí prevodcu pred povolením vkladu konanie preruší podľa § 31a

písm. a/ katastrálneho zákona do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, následne, keď sú dedičia
známi, pokračuje s nimi ako účastníkmi v konaní. Dané sa v tomto prípade nestalo. Navyše nebolo sdedičmi vôbec konané a ani im nebolo doručované rozhodnutie o povolení vkladu. Tvrdili, že ak zomrie
prevodca pred povolením vkladu práva do katastra nehnuteľnosti, patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva
po poručiteľovi. Ak všetci dedičia (pred právoplatným prejednaním dedičstva) akceptujú zmluvu uzavretú

poručiteľom a k privoleniu súdu nedošlo správny orgán katastra pokračuje v konaní so všetkými dedičmi
alebo po preukázaní právoplatného dedičského rozhodnutia správny orgán katastra pokračuje v konaní
len s dedičmi - nadobúdateľmi. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 196/2005
zo dňa 29.11.2005, v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo
právoplatnosť za života prevodcu (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad

alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), nehnuteľnosti boli v čase smrti prevodcu v jeho vlastníctve
a patria do dedičstva; podobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 184/2005 zo dňa
28.02.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase smrti bol poručiteľ výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
ale po jeho smrti nastala zmena vlastníctva na žalovaného ako aj nejednotnej judikatúry v oblasti, ako
sa má naložiť s prípadným dobromyseľným nadobúdateľom v rámci konania (viď napr. I. ÚS 151/2016)
o určenie či vec patrí do dedičstva žalobkyne týmto žiadajú tunajší súd o vydanie neodkladného

opatrenia vo forme zákazu scudzenia, zaťaženia alebo akéhokoľvek iného presne špecifikovaného
nakladania s nehnuteľnosťou žalovanému, a to až do právoplatného skončenia dedičského konania
po poručiteľovi. Žalobkyne uviedli, že si uplatnili v dedičskom konaní nárok na zahrnutie predmetnej
nehnuteľnosti do aktív dedičstva po poručiteľovi. V prípade ak dané nebude akceptované notárom
a žalobkyne budú odkázané notárom na súdne konanie, podajú žalobu o určenie že nehnuteľnosť

patrí do dedičstva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že
poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti ako aj na riziko vzniku neodvrátiteľnej ujmy v prípade
prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu (napr. aj darovaním) žiadajú súd, aby ich návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

3. K návrhu pripojili: Úmrtný list D.. T. F., X.., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, výpis z E. Č.. XXXX
pre k.ú. A., výpis s E. Č.. XXXX k.ú. A. s chronológiou zmien od dátumu 22.08.2016, predvolanie notárky
P.. X. P. adresované žalobkyni 1/ na predbežné vyšetrenie majetku po poručiteľovi zo dňa 29.10.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že tento
je nedôvodný.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ (žalobca) preukáže, že ohrozenie
jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery
strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní

splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších
skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad pre poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom
konaní.

17. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne

potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená

skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

19. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje
uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho

musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

20. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný

poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

21. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že žalobkyne
nepreukázali samotnú opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, teda nepreukázali také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu.

22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyne sa domáhajú jeho

nariadenia najmä z dôvodu obavy vzniku neodvrátiteľnej ujmy, že by žalovaný mohol scudziť
nehnuteľnosti, ktoré ich otec ako darca previedol darovacou zmluvou na obdarovaného (syna) ako
žalovaného, v dôsledku čoho by vyššie spomenuté nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konaniapo poručiteľovi/darcovi, čím by došlo k ujme na strane žalobkýň v tomto konaní a ako dedičkám v
dedičskom konaní po poručiteľovi/darcovi.

23. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadali žalobkyne uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa nakladania s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami rôznymi spôsobmi. Pri nariadení
neodkladného opatrenia je nevyhnuté osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie
a to osvedčenie nároku v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj naliehavosť
potreby úpravy pomerov strán sporu a osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Inštitút

neodkladnéhoopatreniajeinštitútmimoriadnyavýnimočný,prichádzajúcidoúvahyažzastavureálneho
ohrozenia osvedčeného nároku žalobcu podloženého konkrétnymi skutočnosťami. Žalobca preto, ak
má byť úspešný, musí uviesť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia také skutočnosti, ktorými
jednak osvedčí svoj nárok a zároveň, ktoré potvrdia reálne ohrozenie jeho nároku. Podľa názoru
súdu v prejednávanej veci absentuje už osvedčenie samotného nároku zo strany žalobkýň, teda že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi D.. T. F., C... Naopak z predloženého

výpisu z LV Č.. XXXX pre k.ú. A. je zrejmé, že ich výlučným vlastníkom je žalovaný. Súd považuje za
potrebné poukázať aj na to, že žalobkyne sa žalobou vo veci samej do dnešného dňa nedomáhajú
určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Potom nariadenie neodkladného
opatrenia v znení požadovanom žalobkyňami nemá právne opodstatnenie (princíp efektívnosti). Súd v
tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že k samotnému prejednaniu dedičstva a riešeniu spornosti

resp. nespornosti nárokov dedičov v dedičskom konaní zrejme ešte ani nedošlo a to vychádzajúc z
vyjadrenia žalobkýň. Navyše súd v tejto súvislosti zároveň zastáva názor, že dokazovanie, či sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného
opatrenia.

24. Súd ďalej uvádza, že žalobkyne ničím neosvedčili ani reálnu hrozbu ujmy, na odstránenie ktorej
ako jediný prostriedok môže slúžiť navrhované neodkladné opatrenie. Ničím nepreukázali, že žalovaný
podniká kroky smerujúce k nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami a že dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu ich práv alebo hrozí zhoršenie ich postavenia v takej miere, že je potrebný zásah
súdu neodkladným opatrením. Neosvedčenie hrozby reálnej ujmy je elementárnou požiadavky, ktorú

je potrebné preukázať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa
(žalobcu) na jeho vydanie.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobkyne súdu neosvedčili existenciu samotného
nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť súdna ochrana a ničím

nepreukázali ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej reálnej ujm. Preto súd dospel k záveru, že
v danom prípade neboli splnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z toho
dôvodu súd návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pričom sa
ďalšími argumentami žalobkýň uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaoberal.

26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyne boli v konaní
neúspešné a preto by úspešný žalovaný mal proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na
skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.