Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124427841
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124427841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika,
IČO: 043 55 211, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05
Bratislava proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. X, XXX XX C. D., o zaplatenie 300,-
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 11. 2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 300,-

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29. 12. 2021 do zaplatenia a náhrady trov
konania na základe smlouvy o zápůjčce č. 619780 zo dňa
30. 11. 2021.

2. Žalobu uviedol, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky E. registrovala a požiadala žalobcu
o poskytnutie úveru vo výške
300,- Eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí

so smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že
údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe smlouvy o zápůjčce č.
619780 zo dňa 30. 11. 2021 (ďalej „zmluva“) uzavretej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb.
Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov
žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku
vo výške

385,- Eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná nesplnila riadne a včas svoj
záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jej dlh splatným, a to dňom
28. 12. 2021. Dňa 02. 09. 2024 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná
písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu platbu. Zároveň si žalobca
v zmysle nariadenia ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanej zákonný
úrok z omeškania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, smlouvou o úvěru č. 619780 zo dňa 30. 11.
2021, všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru (ďalej VPPÚ), výzvou na okamžité uhradenie dlžoby
zo dňa 02.09.2024 a výpisom z obchodného rejstříku na žalobcu.4. Žalovaná bola v konaní nečinná, k žalobe sa nevyjadrila.

5. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko žalobca je právnickou

osobou so sídlom v Českej republike a na území SR nemá organizačnú zložku, najprv skúmal, či má
právomoc vo veci konať.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel II bis)

druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko.

7. Nakoľko žalovaná je spotrebiteľom, má bydlisko v obvode Okresného súdu Banská Bystrica, je daná
právomoc súdov Slovenskej republiky v danej veci.

8. Súd sa ďalej zaoberal tým, aké rozhodné právo je potrebné aplikovať na prejednanie a rozhodnutie
tejto veci. V zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), má súd za to, že je potrebné aplikovať slovenský
právnyporiadok,t.j.právnyporiadokobvykléhopobytuspotrebiteľa-žalovaného,nakoľkovoľbačeského
práva v bode 4 všeobecných obchodných podmienok nebola individuálne a teda ani platne dohodnutá

v zmysle čl. 6 ods. 3 nariadenia (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-191/15), pričom žalobca
smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie SR, kde má spotrebiteľ bydlisko.

9. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie postupom podľa § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 30. 11. 2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom
uzatvorená prostredníctvom internetovej stránky E. prevádzkovanej žalobcom smlouva o úvěru č.
619780(ďalej„zmluva“)včeskomjazyku.Vzmluvesauvádza,žejeuzatvorenápodľazákonač.89/2012

Sb.Občanskýzákonníkvzneníneskoršíchpredpisovazákonač.257/2016Sb.ospotřebitelskémúvěru.
Podľa zmluvy sa veriteľ na základe žiadosti spotrebiteľa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi peňažné
prostriedky ako bezúčelový úver vo výške 300,- Eur a to bezhotovostne na účet dlžníka, ktorý sa zaviazal
úver vrátiť (splatiť) a zaplatiť odmenu za poskytnutie úveru vo výške 85,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku
385,- Eur jednorazovo do 28. 12. 2021 na niektorý z účtov veriteľa. V zmluve je uvedená RPMN 2483,94

%,dobatrvaniaspotrebiteľskéhoúveru28dní.Podľa čl.Vzmluvyspotrebiteľsúhlasísobsahomzmluvy,
bol pred uzatvorením zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá
k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluvu strany podpísali elektronicky dňa 30. 11 .2021.

11. Výzvou zo dňa 02. 09. 2024 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovanú na úhradu

pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 773,25 Eur a trov právneho zastúpenia v lehote do 16. 09. 2024.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou
na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu

povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
13. Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008, voľba rozhodného práva nesmie zbaviť spotrebiteľa
ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva,
ktorý by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

14. Podľa čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 593/2008, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.15. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

21. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

22. Podľa § 2 písm. a), c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely
tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery
alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m)
až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa

osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

23. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na iných
veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované
inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1,

2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods.
2 až 8, § 23 a 25.

24. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky,
ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi

povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na
vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz

alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.25. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo
pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len
na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

26. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

27. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

30. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom -spotrebiteľom
bola dňa 30. 11. 2021 prostredníctvom diaľkovej komunikácie elektronicky uzatvorená smlouva o úvěru,

ktorá je vzhľadom na povahu zmluvných strán zmluvou spotrebiteľskou.

31. Pokiaľ ide o rozhodné právo, súdy vo veci totožného veriteľa a obdobných zmlúv dospeli k záveru
o aplikácii slovenského práva ako rozhodného práva a neplatnosti zmluvy uvedeného typu v zmysle
§ 11 ods. 3 zákona č. 129/ 2010 Z.z. ( napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

41CoCsp/13/2022 zo dňa 28. 09. 2022, rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoCsp/1/2023 zo
dňa 07. 06. 2024, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/5/2024 zo dňa 17. 07. 2024).

32. Súd konštatuje, že v zmysle nariadenia Rím I ani v spotrebiteľských sporoch nie je voľba práva
vylúčenáakjeurobenávýslovnealebojasnepreukázanáustanoveniamizmluvy(čl.6ods.3nariadenia),

a súčasne za predpokladu, že táto voľba nezbaví ochrany spotrebiteľa podľa noriem právneho poriadku,
ktorý by bol určený podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I.

33. V danom prípade bola voľba českého práva zakomponovaná do čl. 4 VPPÚ. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by voľba českého práva bola predmetom predzmluvného jednania medzi stranami

sporu, táto je zakomponovaná do zmluvy, resp. všeobecných podmienok pripravených veriteľom, teda
nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť túto voľbu.
Nakoľko voľba práva tak ako bola určená sporovými stranami zbavuje žalovaného ako spotrebiteľa
ochrany podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, je neplatná, preto je potrebné určiť rozhodné
právo v súlade s čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. ( rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn.

2CoCsp/5/2024 zo dňa 17.07.2024), v zmysle ktorého, zmluva uzatvorená medzi spotrebiteľom
a podnikateľom sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu
spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín
vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

34. V konaní nebolo sporné, že vzťah medzi stranami je spotrebiteľský, pričom obvyklý pobyt žalovanej
– spotrebiteľa je na území SR. Taktiež je nepochybné, že žalobca so sídlom v Českej republike
vyvíja svoju obchodnú činnosť na územie Slovenskej republike, keďže poskytuje pôžičky v mene
Euro prostredníctvom internetových stránok s doménou sk, vedených v slovenskom jazyku, pričom

žalobca má aj založené účty v slovenských bankách pre bezhotovostné splácanie splátok pôžičiek,
teda evidentne jeho cieľom je poskytovať pôžičky spotrebiteľom s obvyklým pobytom na území SR. Je
preto bezpredmetné, že zmluvná dokumentácia je v českom jazyku, nakoľko je zrejmé, že žalobca saorientuje aj na slovenský trh, čím je splnená aj druhá podmienka potrebná pre určenie rozhodného práva
Slovenskej republiky v zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I.

35. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd v danej veci určil ako rozhodné právo, právo Slovenskej
republiky. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľský, ktorého predmetom bol záväzok
žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanej úver vo výške 300,- Eur s lehotou splatnosti 28 dní. Nejedná
sa teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., vzhľadom na dohodnutú lehotu splatnosti
nepresahujúcu 3 mesiace. Žalobca má postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) zákona č.

129/2010 Z. z. a v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa na predmetnú zmluvu vzťahujú
taxatívne vymenované ustanovenia tohto zákona. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ
môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované
inými veriteľmi spotrebiteľom, ak má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm.
a/. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky,
ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná.

36. V konaní bolo nesporné, že žalobca ako iný veriteľ nedisponuje povolením NBS na poskytovanie
úverov na území SR v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nevystupuje ani v zozname veriteľov
a NBS vydala upozornenie, že poskytuje pôžičky a úvery bez povolenia NBS. Ustanovenie § 24b ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. obsahuje zákaz pre kohokoľvek poskytovať iné úvery a pôžičky bez povolenia

NBS alebo nad rozsah povolenia. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z.z. považuje smlouvu o úvěru č. 619780 za absolútne neplatný právny úkon.

37. Vzhľadom na vyhodnotenie zmluvy ako neplatného právneho úkonu by sa žalobca mohol voči
žalovanému domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, t.j. vrátenia toho, čo

žalovaný podľa zmluvy dostal.

38. Keďže predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd tiež ex offo skúmal, či žalobcom
uplatnené právo nie je premlčané. Podľa § 54a OZ totiž nemožno vymáhať premlčané právo zo
spotrebiteľskej zmluvy.

39. Bezdôvodné obohatenie sa môže premlčať v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ako aj
v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Platí, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej
premlčacej doby a uplynie najneskôr s ňou. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného
právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda

plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď
sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Súd má vzhľadom na
uvedené za to, že objektívna aj subjektívna premlčacia lehota začala v tomto prípade plynúť v deň
uzatvorenia zmluvy, t. j. 30. 11. 2021. Žalobca (aj s poukazom na vydané upozornenie NSB zo dňa 09.
08. 2018) už v čase uzatvorenia zmluvy musel vedieť, že nespĺňa podmienku udeleného povolenia NBS

na území SR, preto k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo, a už v tom čase vedel údaje žalovaného,
ktorému prostriedky poskytol. Nakoľko žaloba bola doručená na súd dňa
21. 11. 2024, stalo sa tak po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby (uplynula dňa
30. 11. 2023). Nárok žalobcu je premlčaný, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP podľa pomeru úspechu. V predmetnej veci mala úspech žalovaná, a teda jej vznikol voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu
spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú

ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva / uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/14/2018 /.Vzhľadom na uvedené súd už nebude samostatným
rozhodnutím rozhodovať o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).