Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/76/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010592

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Willantová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1220010592.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 15.04.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. XXXX/XX, D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od júna roku 2019 do minimálne do dňa 08.10.2019 na E. F. G. XX H. D., kde má trvalé
bydlisko poškodená A. A. B., v jej okolí, v jej zamestnaní na Košickej ulici v Bratislave a na rôznych
miestach na dennej báze vyhľadáva osobnú blízkosť poškodenej, kontaktuje ju z čísla XXXXXXXXXX
na jej číslo obťažujúcimi a nepretržitými sms, taktiež aj jej známych, priateľa a jej rodičov, ktorých to

obťažuje a to v rôznych časových intervaloch, pričom z uvedeného dôvodu poškodená svojim synom
presné adresy kde sa budú nachádzať a to z obavy, že obvinený by prišiel za nimi, pričom vzhľadom
na konanie obvineného sa poškodená vyhýba určitým miestam, zmenila trasu cesty na pracovisko, aby
neprišlo k jej kontaktu s obvineným, poškodená je z konania obvineného psychicky vyčerpaná, čím
u poškodenej A. A. B. uvedeným konaním obvinený zasahuje výrazným spôsobom do jej súkromia,
obmedzuje na jej obvyklom spôsobe života a taktiež jeho konanie výrazne zhoršilo kvalitu jej života

teda

- iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho
života tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť, sleduje ju, kontaktuje ju prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jej vôli a inak ju obmedzuje v jej obvyklom spôsobe života

čím spáchal

- prečin nebezpečného prenasledovanie podľa § 360a ods. 1 písm. b) písm. c), písm. e) Trestného
zákona

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 360a ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k peňažnému trestu

v sume 1.000 (tisíc €).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, D.
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A. B. spáchanie skutku poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že nie si je istý, či sa vôbec
niečoho dopustil vo vzťahu k bývalej manželke. Bolo mu odporúčané navštíviť mediátora kvôli deťom,
čo sa aj stalo. Začali spolu komunikovať tak ako komunikovali. Celá podstata problému spočíva v tom,
že deti nemajú radi p. B.. Je pravdou, že s bývalou manželkou komunikoval, ale vždy kvôli deťom avšak
stalo sa, že komunikácia skĺzla do iných oblastí.

Poškodená A. A. B. vo svojej výpovedi uviedla, že nezhody medzi ňou a obžalovaným začali v roku
2013 kedy ju prvýkrát fyzicky napadol, kedy ju začal v kuchyni po jej návrate z cvičenia škrtiť. Zobrala
deti a odišla k sestre. Bola vtedy v zlej situácií lebo bola na materskej dovolenke a finančne bola závislá
od obžalovaného. Po jej nástupe do práce sa situácia nezlepšila, nakoľko obžalovaný ju podozrieval,

že má milenca v práci. Pokiaľ sa týka nebezpečného prenasledovania, bola podať trestné oznámenie
na polícií a vtedy sa jej začal obžalovaný vysmievať, že všetci sa jej smejú a všetkým je na smiech.
Obžalovaný pred deťmi poškodil auto jej priateľa. Snaží sa eliminovať akýkoľvek kontakt s obžalovaným,
vyhýba sa miestam kde by s ním mohla prísť do styku. Keď ju, ale obžalovaný vidí na parkovisku pred
firmou, tak na ňu pokrikuje avšak nie hanlivo. Obžalovaný si prenajal kanceláriu pri jej zamestnaní a kde

má na parkovisku prenajaté parkovacie miesto. Obžalovaný sa pohybuje v blízkosti jej bydliska, chodí
na miesta kde predpokladá, že by mohla byť, napr. na tréningy detí. Obžalovaný začal kontaktovať aj
jej rodičov, priateľov a začal prenasledovať aj jej priateľa, pohybuje sa v okolí jeho bydliska, navštevuje
kaviarne, kde jej priateľ chodí. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.04.2025 uviedla, že od roku 2016
sa odsťahovala. V roku 2017 boli rozvedení. Od roku 2019 ju bývalý manžel na denno–dennej báze

prenasledoval teda od jari 2019 kedykoľvek vyšla z domu, stál tam, sedel v zaparkovanom aute, sedel
v reštaurácii na terase, v cukrárni pred jej domom na E.. Chodil za ňou do práce, vykrikoval na ňu,
nadával jej. Uškŕňal sa keď ju stretol, videl jej bezmocnosť. Prenasledoval ju aj v čase keď mal čas tráviť
s deťmi. Zhoršilo sa to v období, keď si našla priateľa, keď mala ísť k nemu, prišiel domov aj v okolí
bydliska priateľa, vykrikoval pred deťmi, vulgárne jej nadával, že kam ide, že je matka, má sa spamätať.

Jeho priatelia mu dávali echo kde je. Vtedy ich tiež vyhľadal, bolo to na denno-dennej báze. Tie nadávky
si už presne nepamätá, ale sú obsahom sms správ, ktoré sú zadokumentované v spise. Vyhrážal sa jej,
žejudostanenapsychiatriu.Nevyhrážalsa jej ublíženímnazdravíaleboinak, alefyzickynaňuzaútočil,
keď si išla po deti. Raz musel zasiahnuť sused pred vchodom na Kuliškovej ulici, keď ju sledoval. Kopal
a boli tam aj malé deti, musel zasiahnuť sused. Malo to dopad na jej život, nevychádzala z domu,

musela odhadnúť čas, kedy sa tam nebude zdržiavať. V práci musela klientom vysvetľovať (pracuje ako
psychologička) aby si ho nevšímali, aby jeho správanie odignorovali. Musela vysvetľovať aj kolegyniam,
aby s ním neprichádzali do kontaktu, a nereagovali na nejaký pokus o komunikáciu. Deti mu nemohli
hovoriť aký majú program, ale napriek tomu sa stalo, že prišiel napríklad na E., kde boli, alebo na
Vinobranie do Pezinku, odkiaľ spolu s deťmi odtiaľ utekali. Vyhrážky, že ju dostane na psychiatriu brala

vážne na základe jeho rozprávania. Mala ho stále za chrbtom, očierňoval ju. Ľudia sa prestávali s
ňou kontaktovať, rodina v kostole si odsadla. Hovoril, že urobí všetko preto, aby ju zlikvidoval po každej
stránke finančne, rodinne, spoločensky. Napriek tomu, že má vzdelanie v tejto oblasti z psychológie,
školu že vedela čo má robiť, napriek tomu to veľmi ťažko „predychávala“. Najviac zraňujúce situácie pre
ňu boli, keď boli toho svedkami deti. Svedkyňa I. J. G. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný poškodenú atakoval rôznymi telefonátmi,
správami s tým, že sa vyjadril, že do roka ju dostane do Pezinka. Obžalovaný telefonoval aj jej.

Svedkyňa K. A. L. vo svojej výpovedi uviedla, že na podrobnosti si už nepamätá, ale v roku 2019 začali
u nej riešiť nejaké veci ohľadne auta, chodenia po ulici, prenasledovania, pričom jej prioritou bolo hľadať
riešenie pri výchove detí. Pri sedeniach obžalovanému niekoľkokrát opakovala, že osobný život je jej
súkromie a treba to akceptovať.

Svedok I. I. M. vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným sa stretol v roku 2019 pričom volal p. B.
z dôvodu, že obžalovaný pôsobil veľmi nešťastne, volal jej lebo obžalovaný sa mu nezdal psychicky
v poriadku.

Svedkyňa A. K. N. vo svojej výpovedi uviedla, že kanceláriu s obžalovaným otvárali niekedy v období
augustseptember2019.Spoškodenoumalakonfliktohľadneparkovania,avšakpotomsijuzablokovala.

Svedok O. B. vo svojej výpovedi uviedol, že je s poškodenou v partnerskom vzťahu. Uviedol, že
obžalovaný poškodenej zasiela psycho - správy, vyhrážal sa jej. Opakovane spochybňoval jej duševné
zdravie. Vie, že ju sleduje v jej zamestnaní, kde na ňu pokrikuje.

Svedok I. A. P. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2019 začali u neho riešiť problémy ohľadne
komunikácie.. Rozumel tomu, že p. B. sa cítila byť ohrozená.. Deti cítili a prežívali konflikt medzi rodičmi.
Potvrdil, že obžalovaný ju i pred ním ponižoval i keď sa jej priamo nevyhrážal. Nadával jej priamo pri
vstupe do miestnosti i pred cudzími ľuďmi.

Svedok I. Q. G. bližšie podrobnosti uviesť nevedel avšak uviedol, že poškodená sa mu zdala psychicky
frustrovaná. Viac sa zdôverovala svojej matke.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie i oboznámením listinných dôkazov uvedených v
spise, a to najmä výpisov z mobilnej telekomunikácie.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd bez rozumných pochybností za preukázané, že obžalovaný
svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. b/, c/, e/ trestného zákona po subjektívnej i objektívnej stránke.

Súd pri konštatovaní viny obžalovaného vychádzal najmä z výpovede poškodenej, ktorá vo svojej
výpovedi jednoznačne popísala správanie obžalovaného a najmä spôsob akým obžalovaný poškodenú
atakoval sledovaním na parkovisku, atakovaním v rámci mimoškolských aktivít, ale i kontaktovaním
priateľa poškodenej.

Usvedčujúcim dôkazom sú i výpovede svedkyne G., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný
poškodenú atakoval telefonátmi pričom vyhlásil, že ju dostane na psychiatriu. Svedkyňa L. - E. potvrdila
správanie obžalovaného, ktorého musela opakovane upozorňovať na potrebu riešenia vzťahu s deťmi
a nie vzťahových problémov medzi obžalovaným a poškodenou. Svedok B. potvrdil, že obžalovaný
posielal poškodenej rôzne správy s úmyslom poškodiť duševný stav poškodenej. Rovnako svedok

P. potvrdil, že obžalovaný v rámci sedení poškodenú ponižoval a to dokonca i pred cudzími ľuďmi.
Jednoznačne usvedčujúcimi dôkazmi sú i listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Prečinu nebezpečného prenasledovania sa dopustí ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho zdravie. Z konania obžalovaného je zrejmé, že

je možné jednoznačne konštatovať, že jeho konanie popísane poškodenou i svedkami jednoznačne
vzbudzuje obavu o zdravie poškodenej, ktorá z konania obžalovaného má obavu a ktoré výrazným
spôsobom ovplyvňuje jej psychický stav.

Pokiaľ sa týka výpovede obžalovaného túto považuje súd za účelovú v snahe zbaviť sa trestnej

zodpovednosti.Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má niekoľko záznamov o priestupkoch
a všetky na úseku dopravy.

Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovaného mal súd vinu
obžalovaného za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného, súd toto jeho konanie právne kvalifikoval zhodne s obžalobným návrhom.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter
trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaného, na jeho doterajší
spôsobživota,naspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy.

U obžalovaného vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti, za ktorých k
spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny
nepodmienečný trest odňatia slobody, preto súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere
1.000.-€, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Súd konštatuje, že u každého obžalovaného sa

trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa
pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a
potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším protiprávnym konaním páchateľa.

Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel k záveru, že na splnenie ochrannej

a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanému uložiť peňažný trest v sume 1000 €, pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému uložil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému uložil
povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia. Takýto uložený trest považuje súd za plne v súlade so zákonom.

Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody a uviedla, že škoda sa skladá z morálnej ujmy
v sume 5000.-€ a tiež z náhrady trov konania, a nakoľko by išlo o vykonanie dokazovania nad rámec
dokazovania na hlavnom pojednávaní, odkázal ju súd s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Mestského
súdu Bratislava I.