Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201114
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625201114.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu A. B., nar 16.05.1971, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D. zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Berčo s.r.o., J. Hanulu 19, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného Advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o.,

IČO: 47 253 428, sídlo Tamaškovičová 17, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.3.2025 č.k. 11C/16/2025-65

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné
opatrenie pred začatím konania vo veci samej, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu

záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácií dražby podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.
Z 2078301-16 v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., zapísané pod V 1599/2016 dňa 1.7.2016 -
2815/2016, do práv ktorej vstúpil žalovaný, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
k.ú. D. E. F. a to k jednoizbovému bytu č. XX na 1. poschodí obytného domu súpisné číslo XXXX, F.
G. X E. H. I. F. D. E. F., a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a pozemku parcela registra C č. 4700 a č. 4701 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (I), žalobcovi

uložil povinnosť v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia podať žalobu na určenie, že vyššie zmienené
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného (II.), a vyslovil, že o náhrade
trov neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej (III).

2. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že dňa 6.7.2024 ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s predávajúcim
J. B., na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom vyššie zmienených nehnuteľností, ktorá zmluva bola

sprostredkovaná realitnou kanceláriou LAGUNA REALITY s.r.o. Spišská Nová Ves. Žalobca uviedol,
že mal vedomosť o existencii tiarch na byte s príslušenstvom a to záložného práva na základe zmluvy
o zriadení záložného práva č. 00000000000065516, v prospech A. K. D. L., záložného práva v prospech
Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo zmluvy č. 2078301-16 zapísané pod V 1599/2016 zo dňa 1.7.2016 –
3815/2016 a zákonného záložného práva k bytu v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Na účely úhrady kúpnej ceny bytu bolo so súhlasom vtedajšieho vlastníka – predávajúceho,

zriadené ďalšie záložné právo k bytu v prospech OTP banky Slovensko a.s. podľa zmluvy o HYPO úvere
uzavretej medzi žalobcom a OTP bankou a.s. č. 21/5008/237161UBH-Z, vkladom V- 2148/2021 zo dňa
3.8.2021-2602/2021. Žalobca mal záujem nadobudnúť byt s príslušenstvom tak, aby nebol zaťažený
záložným právom A. K. L. L. F. K. L., čo mala potvrdzovať dohoda v kúpnej zmluve o spôsobe úhrady
kúpnej ceny. Žalobca uviedol, že časť kúpnej ceny v rozsahu 8.584,60 eur mala mať vyplatená na
tam uvedený účet vedený vo VÚB a.s. s tým, že výška tejto časti splátky kúpnej ceny sa rovná výške

zostatku pre vyplatenie úveru za predávajúceho s príslušenstvom v prospech VÚB a.s. a splatením
záväzku zanikne pohľadávka veriteľa a záložné právo zapísané na LV č. XXXX zriadené podľa V 1599/2016 zo dňa 1.7.2016 3815/2016. Celkovo dohodnutá kúpna cena predstavovala 58.000,- eur, ktorú
kupujúci zaplatil riadne a včas. Podľa tvrdení žalobcu samotná OTP banka a.s, ktorá mu poskytla úver
na účely úhrady kúpnej ceny vychádzala z toho, že záložné právo VÚB a.s. zanikne úhradou časti

kúpnej ceny, inak by mu celkom zjavne úver vo výške istiny 44.000,- eur neposkytla. Dňa 20.1.2025 však
obdržal listinu „oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby“, z ktorej zistil,
že žalovaný je veriteľom pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička č. 2078301-16 zo dňa
1.6.2016, v ktorej dlžníkom je J.Kačenko, s dlhom vo výške 26.063,98 eur s tým, že výkon záložného
práva sa realizuje na základe záložnej zmluvy Z 2078301 zo dňa 1.6.2016, ktorej vklad bol povolený pod

V 1599/2016 k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca. Po obdržaní tejto listiny kontaktoval realitnú
kanceláriu LAGUNA REALITY s.r.o. ako aj J. B., kedy zistil, že predmetné záložné právo zabezpečovalo
záväzok z úveru na bývanie hypopôžička č. 20078301-16, z ktorej dlh bol vyčíslený pre vtedajšieho
dlžníka J. B. ku dňu 23.6.2021 v celkovej výške 22.482,87 eur ako aj záväzok z úverovej zmluvy
– spotrebiteľského úveru č. 7186310 len vo vzťahu ku ktorému spotrebiteľskému úveru predávajúci
B. predložil vyčíslenie zostatku dlhu vo výške 8.584,60 eur. Pritom na základe žiadosti o predčasné

splatenie dlhu, predávajúci disponoval vyčíslením zostatku dlhu na hypoúvere ku dňu 13.7.2021, ktorá
v tom čase činila na istine úrokoch a poplatkoch 22.482,87 eur, o ktorom dlhu a jeho výške žalobcu
ako kupujúceho neupovedomil. Žalobca dôvodiac tým, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti uzatváral
prostredníctvom realitnej kancelárie, že na účely nadobudnutia nehnuteľnosti mu poskytla úver so
zriadením záložného práva M. K. L., teda subjekt odborne spôsobilý, ktorý by tak neurobil, ak by mal

vedomosť, že záložné právo veriteľa VÚB a.s. nezanikne, tvrdil, že konal s náležitou opatrnosťou pri
nadobúdaní nehnuteľnosti a bol dobromyseľný v tom, že byt s príslušenstvom nadobúda nezaťažený
záložným právom VÚB a.s.. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur zaplatil 27.5.2021, druhú časť
12.500 eur prevodom na účet predávajúceho 7.7.2021 a súčasťou tretej časti kúpnej ceny v celkovej
výške 44.000,- eur bola aj čiastočná platba v rozsahu 8.584,60 eur. Vychádzajúc z § 151h ods. 3

Občianskeho zákonníka veta druhá, podľa ktorého záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani
vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda predmet nezaťažený záložným právom, zastával názor, že záložné právo pôvodného
veriteľa VÚB a.s - aktuálne žalovaného ako nového veriteľa, je voči nemu neúčinné. Súčasne tvrdil,
že záložné právo a jeho výkon sú premlčané, pretože pokiaľ žalovaný začal výkon záložného práva

oznámenímzodňa8.1.2025,muselapremlčaciadobazačaťplynúťnajneskôr8.1.2022,pričomžalovaný
uspokojoval pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá na neho bola postúpená od pôvodného veriteľa VÚB
a.s.. Vychádzajúc z výšky istiny k 5.2.2025 21.633,99 eur, úroku z omeškania k 5.2.2025 3.525,40
eur konštatoval, že žalovaný musel počítať úrok z omeškania 5% ročne počnúc dňom 4.11.2021, teda
najneskôr 3.11.2021 bola celá zabezpečená pohľadávka splatná, preto výkon záložného práva začatý

až dňa 8.1.2025 po uplynutí trojročnej doby od času splatnosti dlhu je oneskorený, teda premlčaný.

3. Súd prvej inštancie citoval § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ) a § 324, § 325 ods.
1,2 písm. c/ , d/, § 326 až § 331, § 336 Civilného sporového poriadku (CSP) vymedzujúc teoretické
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ak a/ je bezodkladne potrebná takáto úprava a b/ alebo

existuje obava, že je exekúcia ohrozená. Konštatoval, že ten, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia
domáha musí v návrhu opísať skutočnosti odôvodňujúce naliehavú potrebu úpravy právnych pomerov,
z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá,
keď rozsah osvedčenia nároku musí súd konajúci o návrhu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd uviedol, že žalobca podrobne

popísal stav, ktorý prechádzal kúpe bytu, situáciu, v ktorej sa v dôsledku nekorektného postupu
predávajúceho ocitol, keď bolo preukázané, že sa má uskutočniť dražba nehnuteľnosti žalobcu, čo
znamená nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, lebo nedôvodným výkonom záložného práv by došlo
k nenávratnej ujme na oprávnených záujmoch žalobcu, ktorý užíva nehnuteľnosti na bývanie. Zdôraznil,
že v prípade dobrovoľnej dražby sa vyžaduje zvýšená súdna ochrana. S prihliadnutím na uvedené

považoval za splnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia do času vyriešenia existencie
záložného práva k nehnuteľnosti žalobcu v konaní vo veci samej, na podanie ktorej žaloby uložil
povinnosť žalobcovi. Doplnil, že v konaní vo veci samej o existencii záložného práva VÚB a.s. bude
finálne vyriešená i žalobcom vznesená námietka premlčania záložného práva. Pretože uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia nemalo v danom prípade povahu konečného rozhodnutia, uviedol,

že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v zhode s § 262 CSP až v konaní vo samej.

4. Proti uzneseniu žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ , f,/ g/ a h/ CSP, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
(g), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval,
aby odvolací súd uznesenie zmenil, návrh zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

5. Žalovaný popieral splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z opisu
skutočností uvedených žalobcom v návrhu žiadne také nevyplývajú, týkajú sa výhradne zmluvného
vzťahu medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a žalobcom ako kupujúcim, zmluvou nebol
nijako dotknutý veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá jednoznačným spôsobom umožňujúcim
identifikáciu pohľadávky tiež vydala listinu o existencii konkrétneho dlhu z úveru ku konkrétnej úverovej
zmluve vo výške 8.584,60 eur. Splatením tejto pohľadávky nedošlo k zániku záložného práva, nakoľko

nedošlo k vyplateniu zostatku dlhu zo zmluvy o úvere zabezpečenom záložným právom. V príslušnom
liste vlastníctva bolo uvedené číslo záložnej zmluvy, na základe ktorej bolo predmetné záložné právo
v prospech VÚB a.s. zapísané. Žalobca tak mohol zistiť, že označenie zmluvy v potvrdení od VÚB
a.s. o zostatku dlhu 8.584,60 eur sa nezhoduje s označením záložnej zmluvy na liste vlastníctva.
Poukázal na to, že žalobca odo dňa povolenia vkladu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do

času doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva, nikdy záložné právo nenamietal, pričom
vzhľadom na verejnosť katastra nehnuteľností musel mať o jeho existencii vedomosť. To potvrdzuje,
že došlo k podceneniu či zanedbaniu jeho práv, a v zmysle zásady „práva patria bdelým“ sa nemôže
dovolávať ochrany v konaní o neodkladnom opatrení. Žalovaný namietal tiež nesprávnosť aplikácie §
151h ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo žalobcom, tak aj súdom aplikované účelovo, keďže

nevychádza z komplexnej citácie uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorých platí, že ak je záložné právo
registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný,
ak nepreukáže opak. Súčasne z § 151h ods. 4 OZ vyplýva, že § 151h ods. 3 OZ sa nevzťahuje
na záložné právo vznikajúce registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona registrácia v osobitnom registri. Tým je spochybnená tvrdená

dobromyseľnosť žalobcu, ktorý sa nemôže odvolávať len na to, že nadobudol byt prostredníctvom
realitnej kancelárie, a že zmluva bola autorizovaná advokátom, keď z verejne dostupného registra
muselo byť žalobcovi v čase zápisu vlastníckeho práva zrejmé, že k zániku záložného práva VÚB
a.s. nedošlo a nadobúda nehnuteľnosť takýmto záložným právom zaťaženú. Namietal tiež dôvodnosť
premlčania práva odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 41/2021 z 27.2.2023, že

začatie dražobného konania spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu neplynie,
teda podaním návrhu na vykonanie dražby dražobníkovi podľa § 112 OZ sa plynutie premlčacej doby
prerušuje. V danom prípade žalovaný už dňa 18.10.2024 navrhol vykonanie dražby, z tvrdení žalobcu
vyplýva, že splatnosť pohľadávky mala nastať 4.11.2021, preto premlčacia doba nemohla uplynúť skôr
ako 4.11.2024, pred ktorým dňom žalovaný uplatnil záložné právo u dražobníka. Odvolateľ vytýkal

súdu prvej inštancie absenciu riadneho odôvodnenia uznesenia, z ktorého nevyplývajú konkrétne
a preskúmateľné dôvody, v ktorých vzhliadol existenciu podmienok opodstatňujúcich vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sám záložné právo nespochybnil, ani neuviedol v čom by
výkon záložného práva odporoval zákonu v situácii, keď sa týka uspokojenia splatnej a neuhradenej
pohľadávky.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zdôraznil, že
prvoinštančný súd vychádzal z osvedčenia jeho nároku, keď nie je oprávnený s konečnou platnosťou
rozhodnúť o tom, či nehnuteľnosť žalovaného je alebo nie je zaťažená záložným právom. Považoval za
zjavné, že bez neodkladnej úpravy by nastala situácia, kedy by v čase právoplatného rozhodnutia vo

veci samej o existencii či neexistencii záložného práva, žalobca nemusel byť vlastníkom nehnuteľnosti.
Navyše výkonom záložného práva v prospech žalovaného by druhý záložný veriteľ ČSOB a.s uplatňoval
celú svoju pohľadávku priamo voči žalobcovi, lebo by ju nemal už viac zabezpečenú záložným právom,
čo by znamenalo nepriaznivú finančnú situáciu pre žalobcu. Zastával tiež názor, že žalovaný neosvedčil,
aby premlčacia doba prestala plynúť odo dňa 18.10.2024, lebo neuviedol, kedy a akým spôsobom

návrh na vykonanie dražby dražobníkovi doručil. Vyslovil domnienku, že žalovaný dodatočne vyrobil
návrh na vykonanie dražby, nepredložil však relevantné dôkazy, že sa jedná o listinu riadne doručenú
dražobníkovi, a nakoľko žalobca nie je dlžníkom vo vzťahu k žalovanému, nevie preukazovať okolnosti
zosplatnenia úveru. Nesúhlasil so spochybňovaním jeho dobromyseľnosti, ktorú je nutné hodnotiť kudňuuzatvoreniakúpnejzmluvy,nieztoho,čokonalalebonekonalpotom,čosavlastníkomnehnuteľnosti
stal. Dôvodil tiež, že ustanovenia citované žalovaným § 151h ods. 3 OZ a § 151h ods. 4 OZ sa
týkajú osobitných registrov ako register záložných práv – Notársky centrálny register, Obchodný register,

Centrálny depozitár cenných papierov a pod..

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti
podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods. 1

CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je
dôvodné. Odvolateľom tvrdené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP boli naplnené,
preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Obsahom odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie sú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné usúdiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ak návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vymedzil základné predpoklady
vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia, týmito sa v kontexte skutkových tvrdení žalobcu

absolútne nezaoberal a vyhovenie návrhu odôvodnil len všeobecnou deklaráciou o osvedčení
podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré sa týka nehnuteľnosti obývanej žalobcom, ktorej
môže byť výkonom záložného práva zbavený skôr, než vo veci samej bude vyriešená otázka existencie
záložného práva a jeho premlčania. V odôvodnení rozhodnutia sa však absolútne nevyjadril k dôvodom,
pre ktoré považoval nárok žalobcu za osvedčený, teda nevymedzil žiadne skutočnosti z ktorých by

vyplývala čo i len pravdepodobnosť vyhovenia prípadnej žalobe žalobcu vo veci samej.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečo sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Z vyššie uvedeného plynie, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné
skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu

argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je
dôvodný a trvá. V prejednávanej veci taká argumentácia žalobcu a tomu zodpovedajúce zdôvodnenie
súdneho rozhodnutia absentuje.16. Osvedčenie naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy je splnené iba vtedy, ak sa
preukáže existencia takých konkrétnych neoprávnených úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu. Prípadný nárok, tvrdený a preukazovaný žalobcom v konaní vo veci samej, môže odôvodňovať
potrebnosť (právny záujem) súdnej ochrany; tú si však nemožno zamieňať s potrebnosťou neodkladnej

úpravy pomerov.

17. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a predložených listín je potrebné, aby súd venoval pozornosť faktu, že
obsahom spisu nie je kúpna zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva, pričom táto podľa jeho tvrdení, ako
aj odôvodnenia súdneho rozhodnutia mala byť uzavretá dňa 6.7.2024, podľa zápisu na liste vlastníctva
9.8.2021, rovnako tak samotné vyčíslenie zostatku pohľadávky 8.584,60 eur bolo vyhotovené ku dňu

16.7.2021,azmluvaozriadenízáložnéhoprávakpredmetukúpyvprospechOTPbankySlovensko,a.s.,
zabezpečujúca plnenie z úveru z ktorého mal žalobca platiť kúpnu cenu mala byť realizovaná zmluvou
už z roku 2021. Na vyčíslení zostatku úveru 8.584,60 eur bankou VÚB a.s. sa nachádza údaj, že sa
jedná o úver č. 7186310, obsahom listiny nie sú žiadne údaje, že splatením dôjde k zániku záložného
práva, a nemožno ustáliť z čoho žalobca a súd vyvodili možnosť uvedenia do omylu, ak záložné právo

VÚB a.s. sa podľa zápisu na liste vlastníctva týka zmluvy č. 2078301-16.

18. Súd nijako nevysvetlil aplikáciu § 151h ods. 3 OZ vety druhej bez kontextu s ostatnými ustanoveniami
upravujúcimi zriadenie záložného práva, keď nie je sporné, že v zmysle ust. §151e ods.2 OZ, záložné
právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností.

Žalobca ako kupujúci mal tak nesporne možnosť riadneho overenia skutočností, z akých dôvodov,
v akom rozsahu je ním kupovaná nehnuteľnosť zaťažená, a ako vlastník nehnuteľnosti si mohol
kedykoľvek overiť, či došlo k zániku resp. výmazu záložného práva VÚB a.s z listu vlastníctva.

19. Podľa § 151h OZ pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi

zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu
previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak (1). Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu
alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ
zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú

sa na neho práva a povinnosti záložcu (2). Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak
záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné
právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu
pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom.
Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu

nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak (3). Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné
právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri (4). Záložca a nadobúdateľ zálohu
sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného
registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona

registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne
a nerozdielne (5). Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy,
ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou
súhlasí (6) .

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmá dôvodnosť námietok žalovaného, že súd vychádzal
z neúplného znenia právnej úpravy nehodnotiac ju v kontexte zmyslu a účelu právnej regulácie, ktorá
vyvracia domnienku dobromyseľnosti u každého, ak sa jedná o záložné právo, ktoré vzniká zápisom
do osobitného registra. To rovnako platí u záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorého existencia je
podmienená zápisom do katastra nehnuteľnosti a je zrejmá zo zápisu na liste vlastníctva. Je už na

uvážení nadobúdateľa nehnuteľností, či a do akej miery si overí rozsah a charakter záväzku, ktorého
splnenie je záložným právom zabezpečené. Nadobúdateľ však nemôže byť v dobrej viere o tom, že
záložné právo neexistuje, ak jeho vznik a trvanie vyplýva z verejných listín a registrov. K obrane žalobcu
o premlčaní záložného práva je potrebné uviesť, že pokiaľ má súd považovať za osvedčené premlčaniepráva veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky realizovaním záložného práva, musí uviesť konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyplýva pravdepodobná možnosť premlčania nároku veriteľa. Z odôvodnenia
rozhodnutia však nemožno zistiť, z akých konkrétnych skutočností súd vychádzal, pokiaľ dospel

k záveru, že je možné uvažovať o premlčaní nároku veriteľa na uspokojenie jeho práva, keď ani žalobca
nedisponoval žiadnymi relevantnými údajmi, a svoju argumentáciu založil na domnienkach.

21. Návrhu žalobcu nebude možné vyhovieť len preto, že výkonom dražby môže byť dotknutá
nehnuteľnosť, v ktorej uspokojuje svoje právo bývania, pokiaľ on sám zanedbaním náležitej opatrnosti

(javí sa, že v trvaní niekoľkých rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti), lebo prispel k vzniku situácie,
vdôsledkuktorejsamôžeocitnúťvofinančnýchproblémoch.Podľaobsahutvrdenížalobcubysprávanie
predávajúceho mohlo zakladať jeho zodpovednosť za konanie odporujúce zákonu a dobrým mravom,
čo však samo o sebe nemusí mať žiaden vplyv na existenciu záložného práva, ktoré platne vzniklo na
účely zabezpečenia splnenia záväzku pôvodného vlastníka – dlžníka z úveru.

22. V opätovnom rozhodnutí sa súd dôsledne vysporiada s podmienkami nariadenia neodkladného
opatrenia, nielen skrz citáciu vyjadrenia sporových strán a právnych predpisov, ale podriaďujúc skutkové
zistenia vyplývajúce z tvrdení strán pod právnou úpravou a teóriou definované podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia. Svoje úvahy odôvodnení spôsobom umožňujúcim vyvodiť, ako nahliadal na
existujúcu úpravu záložného práv k nehnuteľnostiam, na podmienky včasného uplatnenia záložného

práva, reagujúc na podstatné argumenty sporových strán. V prípade, ak bude mať jeho rozhodnutie
povahu rozhodnutia konečného, rozhodne tiež o náhrade trov celého konania o neodkladnom opatrení.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).