Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010854
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123010854.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom
C., D. XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. septembra 2025, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/50/2023 zo dňa 14. mája 2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. s a sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/50/2023 zo dňa 14. mája 2025 bol podľa § 415 odsek
1 Tr. poriadku s použitím § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona a § 67 odsek 2 Tr. zákona zamietnutý návrh
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 23. júna 2023, a to vzhľadom k tomu, že

okresný súd nezistil dôsledné a kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (zo všetkých troch zákonných podmienok
bola splnená iba jedna formálna podmienka).

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu
v prítomnosti odsúdeného a prokurátorky okresnej prokuratúry) podal odsúdený sťažnosť, ktorú do

konania neverejného zasadnutia krajského súdu odôvodnil, pričom namietal hodnotenie Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a poukázal na intenzívny sociálny kontakt s rodinou. Uviedol, že po
prepustení by mohol bývať u svojej matky, sestry žijúce v zahraničí sú ochotné mu vypomáhať
finančne, priateľka je schopná mu zabezpečiť brigádu. V roku 2024 začal študovať nadstavbové
štúdium s maturitou s vynikajúcimi výsledkami. V doplnenej sťažnosti namietal znalecké posudky, keď
nevzali do úvahy odmeny, ktoré mu boli udelené, jeho prácu pre charitu, zvyšovanie si vzdelania,

dlhoročné chodenie do kostola a jeho priateľstvo so spisovateľom E. F.. Poukázal aj na českú odbornú
literatúru týkajúcu sa zaobchádzania s odsúdenými, ktorí majú psychické ochorenia. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že u osôb, ktoré sú odsúdené na určitú dobu sa po odpykaní trestu neskúma ich
potencionálna nebezpečnosť tak, ako je to u osôb, ktorým bol uložený doživotný trest. Záverom žiadal,
aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a rozhodol tak, že ho prepustí na slobodu.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, preskúmal dňa

30. septembra 2025 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného, hoci bola prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je
dôvodná.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale
aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdenýmvykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie
povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť

do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia
slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením
probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré

správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ obligatórne prepustený po odpykaní
stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď
vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený
predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké
riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku
pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre

podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom
očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a
založené na možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na očakávaný účel trestu (§
34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona). Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v
súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože

len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy,
že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu
trestnej činnosti, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný
čin.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonaním 25 rokov uloženého
trestu na doživotie dňa 28. septembra 2010, a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve
materiálne podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na
zákonné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej

skúšobnej doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.

Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok
konštatovaťnanajvýšibavčiastočnejforme.Akovyplývazobsahupredloženéhopísomnéhohodnotenia
riaditeľa ústavu na výkon trestu, odsúdený udržiava intenzívny a pravidelný kontakt s vonkajším

prostredím so svojou matkou formou telefonovania a korešpondencie, pravidelných návštev a občasne
aj so svojimi sestrami formou telefonovania a korešpondencie, nakoľko žijú v zahraničí, ako aj so
svojim synovcom a priateľkou G. H., čo v nemalej miere prispeje na promptnejšie a jednoduchšie
zaradenie sa odsúdeného do bežného života na slobode po jeho prepustení. Je pracovne zaradený
s kladným hodnotením, zvyšuje si vzdelanie a venuje sa charite. Na strane druhej však program

zaobchádzania odsúdený vo výkone trestu neplní v celom požadovanom rozsahu, v bode edukácia
sa vyskytli viaceré nedostatky, ktoré odsúdený dokázal eliminovať, nie však úplne a občas k menším
porušeniam dochádza aj v súčasnosti. Doposiaľ bol dvadsať jedenkrát disciplinárne odmenený a nebol
disciplinárne potrestaný. Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil ako menej priaznivú,
na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Súd musí v rámci rozhodovania o návrhu na

podmienečné prepustenie osoby odsúdenej na doživotie ako jednu z kritérií vyhodnocovať aj existenciu
rizika recidívy odsúdenej osoby po prepustení na slobodu, a to v rámci tretej materiálnej podmienky,
čo priamo vyplýva z ustanovenia § 66 odsek 1 a odsek 2 Tr. zákona ako aj z ustanovenia § 67 odsek
2 Tr. zákona. Ako vyplynulo zo spisového materiálu a ako správne a dôvodne na to poukázal aj súd
prvého stupňa, odsúdený je osobou u ktorej bola zistená prítomnosť zmiešanej poruchy osobnosti so

schizoidnými a disociálnymi rysmi, pričom uvedená zmiešaná porucha predstavuje nezanedbateľné
riziko trestnej recidívy. Podľa záverov znalcov je uvedená zmiešaná porucha u odsúdeného hlavnou
príčinou trestnej činnosti a u odsúdeného nebola odstránená ani aktuálne vykonávaným trestom odňatia
slobody, keď odsúdený je k svojej duševnej poruche nekritický, bez záujmu si ju uvedomiť a naučiť sa
s ňou žiť v spoločensky prijateľných hraniciach. Navyše odsúdený nie je celkom kritický ani k spáchanej

trestnej činnosti a pokiaľ si ani vo výkone trestu odňatia slobody nedokáže uvedomiť škodlivosť páchania
protiprávnej činnosti, je zrejmé, že náprava odsúdeného doposiaľ dovŕšená nie je a je nutné v nej
pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že odsúdený vo výkone trestu nepreukázal
polepšenie, pričom ani vzhľadom na jeho nekritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a svojmu
zdravotnému stavu nemožno očakávať vedenie riadneho života odsúdeným po prípadnom

podmienečnom prepustení.

S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska jeho predmetu tvoria jeden celok, krajský
súd na ďalšie vecne správne závery a presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa vyplývajúce

z odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1
písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.