Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124226898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Digital park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 383 408,
právne zastúpeného spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/X, D., právne zastúpeného JUDr. Viktorom Križiakom, advokátom,
so sídlom Moyzesova 46, Košice, IČO: 42 093 210, o zaplatenie sumy 6.272,73 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

17C/61/2024-136 zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.272,73 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 6.272,73 eur od 30.09.2022 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku) a súčasne

priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II. napadnutého
rozsudku).
1.2
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal náhrady
poistného plnenia s poukazom na § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), pričom konkrétne sa

jednalo o poistné plnenie, ktoré žalobca ako poisťovateľ za žalovaného vyplatil Sociálnej poisťovni, a.s.,
UNION zdravotnej poisťovni, a.s., resp. poškodeným, a ktorí si následne u žalobcu uplatnili preplatenie
nemocenských dávok, nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (poškodeným A. E. mladšiemu,
F. E. a G. E.) a bolestné. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 02.10.2014 došlo
k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo zn. Fiat Ducato,
EČV: H.. Poukázal na to, že žalovaný v spore rozporoval vinu za spôsobenú dopravnú nehodu, v
ktorej dôsledku došlo ku škode na vozidle zn. Škoda Felicia, EČV: I. a zároveň ku škode na zdraví

poškodených, ktorú škodu
vo forme poistného plnenia žalobca, ako poisťovateľ vozidla, ktoré žalovaný ako vodič viedol, uhradil
v celkovej výške 31.363,67 eur. Zo spisového materiálu má súd prvej inštancie za preukázané, že boli
splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, pričom žalovaný bol odsúdený rozsudkomOkresného súdu Poprad sp. zn. 4T/121/2015 zo dňa 02.11.2016, ktorým bol uznaný vinným za ublíženie
na zdraví poškodeným práve v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. V nadväznosti na uvedené
zdôraznil, že žalovaný nebol úspešný ani v odvolacom, ani dovolacom konaní a rozsudok, ktorým bol

žalovaný uznaný vinným, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že žalovaný v príčinnej súvislosti so svojím protiprávnym konaním, ktoré spočíva v nezvládnutí
riadenia jeho motorového vozidla, spôsobil škodu, ktorú za neho ako poisťovateľ uhradil žalobca
titulom uzatvorenej poistnej zmluvy o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

1.3
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný následne porušil svoju povinnosť ohlásiť vznik škodovej
udalosti do 15 dní od jej vzniku, ktorá mu vyplývala z ustanovenia
§ 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, a to aj napriek tomu, že žalobca bezprostredne potom, ako sa
o tejto udalosti dozvedel, požiadal žalovaného ako poistníka listom zo dňa 17.10.2014 a opätovne aj
listom zo dňa 06.05.2015 o poskytnutie súčinnosti, t. j. vyplnenie tlačiva „Oznámenie o poistnej udalosti“

a obratom ho žalobcovi zaslať. Zdôraznil, že žalovaný súčinnosť neposkytol a vyplnené tlačivo ani iné
doklady žalobcovi nedoručil. Obranu žalovaného uvedenú v odpore k platobnému rozkazu, ktorý v tomto
uviedol, že svoju povinnosť si splnil, a to že žalobcovi ihneď po nehode oznámil vznik poistnej udalosti,
vyhodnotil ako nijako nepreukázanú, keď poukázal na to, že žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu
nepredložil akékoľvek dôkazy. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno, a preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho plnil, a to
až do výšky poskytnutého plnenia, pričom toto si žalobca uplatnil len vo výške 20 % poistného plnenia,
t. j. vo výške 6.272,73 eur.
1.4
Poukázal na to, že žalobca uhradil vzniknutú škodu v celkovej výške 31.363,67 eur, pričom mal

preukázané, že žalobca uhradil dňa 05.02.2020 sumu 692,76 eur poškodenej G. E., dňa 04.02.2021
sumu vo výške 3.708,- eur poškodenému A. E., dňa 05.05.2021 sumy vo výške 972,70 eur, 1.885,44
eur, 3.779,02 eur a 18.286,35 eur UNION zdravotnej poisťovni, a.s. a dňa 23.08.2022 sumu vo výške
2.039,50 eur v Sociálnej poisťovni, a.s. Z dôvodu, že žalovaný nárok žalobcu čo do výšky nerozporoval,
vychádzal súd prvej inštancie zo žalobcom predložených listinných dôkazov a priznal mu nárok v plnej

ním uplatnenej výške, t. j. 6.272,73 eur.
1.5
Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 6,23 % ročne z istiny od
30.09.2022 do zaplatenia, pričom vychádzal z toho, že žalovaný bol listom zo dňa 30.08.2022 vyzvaný
na zaplatenie náhrady poistného plnenia v lehote 15 dní od doručenia výzvy a opätovne aj listom zo

dňa 30.09.2022, a keďže dlžnú sumu nezaplatil a dostal sa tak do omeškania, vznikol žalobcovi voči
žalovanému nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to už od 30.09.2022.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanýriadneavčasodvolaniezdôvodovprezumovaných
ust. § 365 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), t. j. že neboli splnené procesné

podmienky konania, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu prezumovaného ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, t. j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu
prezumovaného ust.

§ 365 ods. 1 písm. g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a z dôvodu
prezumovaného ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný podal odvolanie voči obidvom výrokovým častiam rozsudku súdu
prvej inštancie.

2.1 Primárne namietal, že mu bola súdom prvej inštancie odopretá ochrana jeho práv a záujmov, nakoľko
v konaní nemohol uplatniť všetky možné a dostupné procesné a dôkazné prostriedky, v čom vzhliadal
rozpor postupu súdu prvej inštancie s čl. 2 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie vo veci uskutočnil iba jediné pojednávanie, a to
dňa 15.04.2025 o 10:15 hod.,

na ktorom sa jeho právny zástupca mienil zúčastniť, pričom však dôvodom jeho náhlej, ale
ospravedlnenej neprítomnosti na pojednávaní bolo nečakané úmrtie inej klientky jeho právneho
zástupcu, a to v zahraničí, pričom od jeho právneho zástupcu ako právneho zástupcu zomrelej sa na
želanie príbuzných očakávalo riešenie a vybavovanie záležitostí ohľadom pohrebu. Mal za to, že z tohtoobjektívneho a náhle vzniknutého dôvodu ospravedlnil jeho právny zástupca neúčasť na pojednávaní.
Žalovanýmalzato,žepotrebaosobnejprítomnostijehoprávnehozástupcunapojednávaníbolažiaduca
aj dôvodná, lebo žalovaný bol v tom čase uväznený, keďže vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS

Sabinov, pričom súd prvej inštancie podľa jeho názoru nezohľadnil, že výkon jeho procesných práv
bol z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody v konaní značne obmedzený a limitovaný. Uviedol, že on
nebol v konaní vypočutý a že súd prvej inštancie by z jeho výsluchu zistil, že ako živnostník uzavrel
dňa 10.12.2012 s viazaným finančným agentom žalobcu poistnú zmluvu č. 6001403409 (PZP) na
motorové vozidlo Fiat Ducato, EČV: H., ako živnostník A. B. – ROZLIČNÝ TOVAR, I. G.: XX XXX XXX,

pričom on poistné uhrádzal žalobcovi riadne a včas. Mal potom za to, že v konaní chýba jeho správne
označenie, keďže jeho žalobca nežaloval ako živnostníka s uvedením IČO. V takomto nesprávnom
označenísvojejosobyvzhliadolvadupasívnejlegitimácie.Vpostupesúduprvejinštancie,ktorýrozhodol
na jedinom pojednávaní rozsudkom, vzhliadal žalovaný porušenie uplatňovania jeho procesných práv
do takej miery, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že on ako živnostník
(t. j. fyzická osoba – podnikateľ s prideleným IČO) uzavrel s navrhovateľom poistnú zmluvu práve

preto, aby bol v rámci povinného zmluvného poistenia „krytý“ pred povinnosťou plnení neoprávnených
nárokov tretích strán ako aj poisťovne. Žalovaný súčasne nerozumel postupu žalobcu, ktorý predčasne
anekritickyvyplatilpoistnéplneniavovýške31.363,67eur,atobezprávnehodôvoduabezakéhokoľvek
rozporovania výšky uplatneného nároku, a preto žalovaný nesúhlasí s nárokom žalobcu na zaplatenie
akéhokoľvek postihu.

2.2 Súčasne žalovaný namietal, že by on porušil svoje povinnosti v súvislosti s oznámením vzniku
škodovej udalosti, nakoľko on nasledujúci deň o nehode/škodovej udalosti, potom ako bol prepustený
políciou zo zadržania, telefonicky oznámil poisťovni vznik poistnej udalosti a požiadal poisťovňu,
aby prípadné nároky uspokojovala až po právoplatnom ustálení viny. Za nepravdivý a nesprávny
považoval záver súdu, že si on nesplnil oznamovaciu povinnosť voči poisťovni, keď má za to, že je

preukázateľné a zo spisu aj vyplýva, že žalobca najneskôr dňom 05.12.2014 reálne disponoval aj
písomným oznámením poistnej udalosti z jeho strany a o vedomosti poisťovne o dopravnej nehode
svedčí aj skutočnosť, že už minimálne dňa 17.10.2014, teda po dvoch týždňoch od poistnej udalosti,
mala táto pridelené svoje číslo interné 1509.8985/010, t. j. číslo, ktoré je prideľované, resp. generované
po oznámení škodovej udalosti. Podľa žalovaného ďalším dôkazom, že poisťovňa reálne vedela

o dopravnej nehode/poistnej udalosti, je jej písomná výzva smerom k navrhovateľovi (poznámka
odvolacieho súdu: z obsahu podania vyplýva, že správne malo byť uvedené „žalovanému“)
zo dňa 17.10.2014. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o jeho zákonnej zodpovednosti ako
žalovaného za vznik poistnej udalosti, keď mal za to, že v danom prípade nebol naplnený nárok
poisťovateľa voči poistníkovi v zmysle § 12 zákona o PZP, na ktorý sa žalobca odvolával. Žalovaný

ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na podklade nesprávnych skutkových zistení
a nesprávne vytvoril skutkový základ rozhodnutia chybným vyhodnotením vykonaných dôkazov a tak
dospel k predčasnému záveru. Mal za to, že žalobca sa nedôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.272,73
eur s príslušenstvom od neho, keď súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil tvrdenia
žalobcu.

2.3 Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pochybil aj tým, že nevyzval žalovaného na doplnenie
rozhodujúcich skutkových tvrdení procesnej obrany v súlade s ust. § 150 ods. 2 CSP, čím mu znemožnil
realizáciu procesných práv a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Dôvodnosť uvedenej námietky
vzhliadal aj v tom, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul skutočnosti, ktoré vyplývali
z obsahu súdneho spisu.

2.4 Podľa žalovaného nárok žalobcu ako poisťovne na náhradu poistného plnenia z dôvodu údajného
neoznámenia škodovej udalosti v zákonom stanovenej nebol relevantne osvedčený. Žalovaný súčasne
poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, a taktiež z opatrnosti vzniesol aj
námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku/regresu zo strany žalobcu.
2.5 Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobný návrh a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom mal za to,
že v konaní bola dostatočne preukázaná opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky, jej výška a on svoje

tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi. Súčasne mal za to, že súd prvej inštancie správne vec právne
posúdil a dostatočne sa vyjadril ku všetkým podstatným tvrdeniam.
3.1 Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného, že tým, že sa jeho právny zástupca nemohol zúčastniť
na pojednávaní a svoju neúčasť ospravedlnil, bolo znemožnené žalovanému uskutočňovať jemupatriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca
mal za to, že žalovaný mal dostatok priestoru na uskutočnenie svojich procesných práv, a to že ich
riadne a včas nevyužil, nemožno vytýkať konajúcemu súdu a ani to nemôže byť na ťarchu žalobcu.

Zdôraznil, že žalovanému nič nebránilo v tom, aby už v podanom odpore uviedol všetky podstatné
tvrdenia a všetky námietky, ktoré mal k uplatnenému nároku, keď naproti tomu žalovaný podal veľmi
stručný odpor, v ktorom iba uviedol, že sa necíti byť zodpovedný za poistnú udalosť a tvrdenia o jeho
zodpovednosti za poistnú udalosť sú predčasné a nepodložené. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
v predmetnom odpore nenavrhol žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by mal súd vykonať a dokonca

ani svoj vlastný výsluch, na ktorý poukazuje v odvolaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že
žalovaný nijakým spôsobom nereagoval ani na vyjadrenie žalobcu k odporu, hoci bol konajúcim súdom
vyzvaný uznesením zo dňa 26.06.2024 č. k. 17C/61/2024-101, aby tak v lehote 10 dní urobil, pričom
žalovaný bol navyše poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd
prihliadnuť. Žalobca má potom za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď o uplatnenom
nároku rozhodol už na prvom pojednávaní, a to aj za neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného,

nakoľko žalovaný nevyužil možnosť uniesť všetky podstatné skutkové tvrdenia v odpore a prípadnej
duplike a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazných prostriedkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na to, že právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní dňa 15.04.2025
ospravedlnil, pričom však nežiadal konajúci súd o odročenie pojednávania a v takom prípade podľa
žalobcu musel byť právny zástupca žalovaného uzrozumený s tým, že už na prvom pojednávaní môže

súd rozhodnúť o predmetnom nároku. Podľa žalobcu nemôže žalovaný prenášať svoju zodpovednosť za
oneskorené uplatnenie námietok na súd prvej inštancie alebo na samotného žalobcu, keď žalovanému
nič nebránilo v tom, aby navrhol vykonanie dokazovania. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie
pochybil tým, že ho nevyzval na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení procesnej obrany v súlade
s § 150 ods. 2 CSP, považuje žalobca za nepravdivé a absurdné. Z uvedených dôvodov má žalovaný

za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a g) CSP v danom konaní nenastal.
3.2 V súvislosti s námietkou žalovaného o pasívnej vecnej legitimácii žalobca poukázal na ustanovenia
§ 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 2 písm. g), § 10 ods. 1 písm. a), § 2 písm. e), § 2 písm. f), ako aj
§ 4 ods. 1 zákona o PZP, pričom poukázal na to, že v zmysle zákona o PZP vystupuje žalovaný ako
poistený, ktorý bol povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej

vzniku, pričom poisteným je každý, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, a to sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve. Podľa žalobcu v danom prípade ide predovšetkým o vodiča motorového vozidla a žalovaný
v danom prípade vystupoval práve ako vodič poisteného motorového vozidla, ktorý zapríčinil vznik
poistnej udalosti, pričom za škodu zodpovedá na základe § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa

žalobcu potom z dôvodu, že žalovaný mu neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej
lehote, bol žalobca oprávnený uplatniť si voči nemu nárok na náhradu za poskytnuté poistné plnenie,
čím je daná pasívna legitimácia žalovaného.
3.3 Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k predčasnému
a nekritickému vyplateniu poistných plnení spolu vo výške 31.363,67 eur bez právneho dôvodu,

zopakoval žalobca svoju argumentáciu zo štádia konania pred súdom prvej inštancie, pričom poukázal
na to, že z dôvodu, že žalovaný bol uznaný za vinného zo zapríčinenia poistnej udalosti, nemohlo dôjsť
k poskytnutiu poistného plnenia poškodeným z povinného zmluvného poistenia bez právneho dôvodu
a rovnako tak nedošlo k predčasnému poskytnutiu poistného plnenia, ale práve naopak, poistné plnenie,
ako to vyplýva aj zo žaloby, bolo poskytnuté poškodeným po 6 až 7 rokoch od vzniku poistnej udalosti.

Ďalej uviedol, že on nie je povinný poskytnúť poistné plnenie až na základe judikovanej pohľadávky,
ako sa žalovaný mylne domnieva, avšak napriek tomu niektoré poistné plnenia boli poskytnuté na
základe rozhodnutí vydaných v súdnych konaniach, predmetom ktorých bola náhrada škody v súvislosti
s poistnou udalosťou zo dňa 02.10.2014.
3.4 Vo vzťahu k námietke žalovaného, že on ihneď po nehode oznámil žalobcovi telefonicky vznik

poistnej udalosti, žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie
ním tvrdených skutočností, pričom navyše uvádzané údajné telefonické oznámenie je na tento účel
nedostatočné a nie je splnením zákonnej povinnosti, nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu oznámenia
škodovej udalosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že písomné vyplnenie tlačiva oznámenia
o poistnej udalosti má svoj význam, keďže obsahuje aj také otázky, ktoré rozsiahlejšie popisujú okolnosti

poistnej udalosti ako zvyknú dotyčné osoby popísať pri telefonickom hlásení. Žalobca mal za to, že
zákonná požiadavka, aby poistený oznámil poisťovateľovi v stanovenej lehote vznik škodovej udalosti,
ktorá hoci iba potenciálne môže viesť k vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, nie je samoúčelná, a to
z dôvodu, že poisťovateľ má de facto od počiatku k dispozícii informácie od poisteného, ktoré môžepoužiť po prípadnom nahlásení vzniku škody zo strany poškodeného. Žalobca zopakoval, že poistený
je povinný oznámiť všetky údaje, ktoré sú mu v čase oznámenia poistnej udalosti známe, aj keď by boli
iba v minimálnom rozsahu ako dátum, miesto a spôsob, akým došlo k škodovej udalosti. Uviedol, že

oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne osobitný význam, nakoľko náhradu škody
poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie
a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie. V dôsledku toho, že poisťovňa v čase uplatnenia náhrady škody poistnej udalosti
nemá vedomosť, nemôže efektívne reagovať a v primeranom čase posúdiť dôvodnosť uplatneného

nároku, a potom bezprostredným negatívnym následkom uvedeného je nevyhnutnosť vykonania
ďalšieho osobitného šetrenia za účelom objasnenia poistnej udalosti a súvisiacich nárokov, oddialenie
poistného plnenia, čo poškodzuje predovšetkým samotnú obeť dopravnej nehody, zvýšené reputačné
riziko na strane poisťovne, ktorá sa núteným odkladom poistného plnenia vystavuje znevýhodneniu
v konkurenčnom boji, ako aj sťaženie tvorby rezerv na poistné plnenie. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že nie je jeho povinnosťou osobitne vyzývať účastníkov poistnej udalosti na oznámenie

vzniku poistnej udalosti, avšak v danom prípade napriek tomu bezprostredne potom, ako sa dozvedel
od poškodených o škodovej udalosti, ktorá sa stala 02.10.2014, požiadal listom zo dňa 17.10.2014
žalovaného ako poistníka o poskytnutie súčinnosti a spolu s listom zaslal žalovanému aj tlačivo
„Oznámenie o poistnej udalosti“, ktoré mal podľa pokynov žalobcu bezodkladne vyplniť vo všetkých
bodoch a podpísané obratom zaslať a k oznámeniu poistnej udalosti mal priložiť všetky doklady, ktoré

mal v tom čase k dispozícii, pričom súčasne bol žalovaný upozornený v zmysle § 10 ods. 1 zákona
o PZP, že je povinný písomne oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak
vznikla na území Slovenskej republiky a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti bol upozornený na to,
že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za žalovaného vyplatila
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V danej súvislosti poukázal na to, že on

požiadal žalovaného opätovne o poskytnutie súčinnosti listom zo dňa 06.05.2015, v ktorom mu zároveň
oznámil, že ak do 7 dní od doručenia listu písomne neoznámi udalosť, bude to znamenať, že splnomocnil
poisťovňu, aby za neho prerokovala a vyporiadala nároky na náhradu škody s poškodeným. Pokiaľ
žalovaný poukázal na jeho list zo dňa 05.12.2014, tak tento nemožno považovať za riadne písomné
oznámenie poistnej udalosti, keďže žalovaný v ňom neuviedol všetky potrebné informácie potrebné pre

likvidáciu poistnej udalosti a navyše, ak by aj bolo akceptované, že týmto listom došlo k oznámeniu
poistnej udalosti, nič to nemení na tom, že tento list bol doručený žalobcovi až dva mesiace po vzniku
poistnej udalosti, t. j. po zákonom stanovenej lehote 15 dní. Žalobca súčasne poukázal na závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/257/2009 zo dňa 14.03.2011, v ktorom
Najvyšší súd SR podľa žalobcu akceptoval sankčnú funkciu takéhoto postihu bez ohľadu na prípadné

subjektívne presvedčenie o menej závažnom porušení zákonných povinností zo strany poisteného.
3.5 Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania v odvolacom konaní žalobca poukázal na
ust. § 366 CSP, keď mal za to, že na vznesenie námietky premlčania v odvolacom konaní neboli splnené
podmienky prezumované ust. § 366 CSP. Žalobca mal potom za to, že odvolací súd nemôže prihliadnuť
na žalovaným uvádzanú námietku premlčania, ktorú po prvýkrát prezentoval až v podanom odvolaní,

napriek tomu, že ju mohol prvýkrát uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu.
3.6 Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté,
keďže súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP],
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP

a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj na tomto
závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods.
1 písm. a), b), f), g) a h) CSP.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce odvolacie námietky, ktoré boli vo veci žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, žesúd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonanéhodokazovania,konkretizovalprávnepredpisy,ktorénaprejednávanýprípadaplikovalaznich
vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých

úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. V prípade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia
príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval
za ústavne konformné. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí
ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS/3/97, II. ÚS 251/03).
9. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil také vady týkajúce
sa podmienok konania, na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
10. Na doplnenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza.

11. Žalovaný v odvolaní primárne namietal porušenie základných princípov Civilného sporového
poriadku uvedených v čl. 2 ods. 1, pričom namietal, že súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol
na jedinom pojednávaní, a to bez jeho prítomnosti napriek tomu, že jeho právny zástupca ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní, čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11.1
Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Poukazuje na to, že súd prvej
inštancie pôvodne nariadil termín pojednávania na deň 27.02.2025 o 10:00 hod. (viď č. l. 107 spisu).
Termín nariadeného pojednávania bol z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie
termínu pojednávania na iný termín pre kolíziu termínu nariadeného pojednávania s termínom verejného

zasadnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6To/110/2024 zmenený na deň
15.04.2025 o 10:15 hod., o čom bol právny zástupca žalovaného telefonicky, a to dňa 26.02.2025
a následne písomne dňa 27.02.2025 vyrozumený. Následne podaním zo dňa 14.04.2025 požiadal
právny zástupca žalovaného o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadeného na deň
15.04.2025 o 10:15 hod., pričom ako dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní uviedol nečakané

úmrtie svojej klientky v zahraničí s tým, že sa od neho ako jej právneho zástupcu na želanie
príbuzných očakávalo riešenie prevozu jej pozostatkov na Slovensko či vybavovanie záležitostí ohľadne
pohrebu. V predmetnom podaní súčasne uviedol, že sa z tohto dôvodu nebude môcť osobne zúčastniť
pojednávania.
11.2

Odvolací súd vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke primárne poukazuje na ust. § 179 ods. 1 CSP,
podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu veci a účel tohto zákona. Dôvody odročenia pojednávania upravuje Civilný
sporový poriadok v § 183, pričom v odseku 3 predmetného ustanovenia uvádza: „Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo

mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.“ V prípade, ak
strana navrhne odročenie pojednávania, nasleduje procesný postup súdu prezumovaný ust. § 184
ods. 1 CSP, podľa ktorého: „Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.“
V kontexte vyššie citovanej právnej úpravy odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalovaný ani

právny zástupca žalovaného, ktorému v zmysle ust. § 178 ods. 1 CSP bolo doručované predvolanie
na pojednávanie zo dňa 15.04.2025, nepodal návrh na odročenie pojednávania, ale zaslal súdu iba
ospravedlneniesvojejneúčastinapojednávaní.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žeprávny
zástupca žalovaného požiadal o odročenie termínu pojednávania nariadeného na deň 27.02.2025,pričom s ospravedlnením účasti na tomto pojednávaní súčasne požiadal o odročenie pojednávania na
iný termín. Vo vzťahu k ospravedlneniu neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 05.04.2025, však žalovaný v ospravedlnení svojej neprítomnosti na predmetnom pojednávaní

nepožiadal (nepodal návrh) o odročenie tohto pojednávania, a preto procesný postup súdu, ktorý na
pojednávaní zo dňa 15.04.2025 vec prejednal a rozhodol, nemožno vnímať ako postup, ktorým by súd
prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď odvolací súd predmetný postup súdu prvej
inštancie považuje za správny. Ako podstatnú odvolací súd nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že podľa

tvrdení žalovaného, tento v čase uvedeného pojednávania vykonával trest odňatia slobody v ÚVTOS
Sabinov, keď tak, ako už odvolací súd uvádzal, žalovaný bol už v konaní pred súdom prvej inštancie pred
nariadením termínu pojednávania zastúpený svojím zástupcom na celé konanie (advokátom), a preto
mu nič nebránilo, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu učinil návrh na vykonanie dôkazu
strany sporu, t. j. žalovaného, pričom však takýto návrh nebol zo strany žalovaného v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie ani učinený.

12. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie ho mal vypočuť a z jeho výsluchu
by potom zistil, že žalovaný ako živnostník uzavrel dňa 10.12.2012 s viazaným finančným agentom
žalobcu poistnú zmluvu č. 6001403409 na motorové vozidlo Fiat Ducato, EČV: H. ako živnostník A. B.
- ROZLIČNÝ TOVAR, I. G.: XX XXX XXX, a preto namietal správne označenie na strane žalovaného,
keďže žalobca ho nežaloval ako živnostníka s uvedením IČO. V uvedenom vzhliadal vadu pasívnej

legitimácie. Vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo poukazuje na to,
že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a stranou na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný). Netreba tiež opomínať fakt, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz
strany sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd
žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt,
ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/2014/2011

zo dňa 18.01.2012). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.06.2010). V konkrétnostiach žalovaným vznesenej námietky „vady“ pasívnej legitimácie, ktorá
fakticky mala spočívať v tom, že žalovaný je v konaní označený ako fyzická osoba nepodnikateľ,
pričom podľa žalovaného mal byť označený ako živnostník s uvedením IČO, odvolací súd východiskovo

poukazuje na ust. § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého „fyzická osoba sa v žalobe
označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia alebo iným
identifikačným údajom.“. Právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku už nerozlišuje medzi
fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom (§ 14 CSP), pričom zákonodarca
zmenu právnej úpravy odôvodnil stratou opodstatnenia dovtedy platnej duality režimu fyzických osôb

podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov, následkom čoho došlo k unifikácii identifikačných znakov
pre fyzické osoby bez ohľadu na to, či vystupujú ako podnikatelia alebo nie. Z uvedeného dôvodu
potom nemožno vyhodnotiť odvolaciu námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
ako dôvodnú.
13. Žalovaný ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadne nesplnenia povinnosti

žalovaného prezumovanej v ust. § 12 ods. 2 písm. g) zákona o PZP, keď z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie možno jednoznačne vyvodiť dôvod, pre ktorý dospel k záveru o porušení tejto povinnosti
zo strany žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich
tvrdení, že on si predmetnú oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi splnil. Vo vzťahu k žalovaným
v odvolaní tvrdenému splneniu povinnosti prezumovanej § 10 ods. 1 písm. a) zákona o PZP, odvolací

súd poukazuje na ust. § 366 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno
v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo
nesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Žalovaný pritom v odvolaní ani len netvrdil, že by ním uvádzané novoty
v podanom odvolaní boli prípustné z niektorého z predmetných ustanovení prezumovaného dôvodu.

14. Vyššie vyslovené rovnako platí aj pre žalovaným vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k nároku
uplatneného žalobcom v prejednávanom spore. Je potrebné si uvedomiť, že námietka premlčania je
hmotnoprávnou námietkou (porovnaj § 152 CSP) a patrí medzi prostriedky procesného útoku, prípadne
prostriedky procesnej obrany (tak, ako to bolo aj v posudzovanom prípade), nakoľko prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany v intenciách § 149 CSP sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom tzv. novoty v odvolacom konaní sa vzťahujú
na prostriedky procesného útoku prípadne prostriedky procesnej obrany.
14.1 Žalovaný v prejednávanom spore súčasne poukazoval na charakter predmetného sporu ako
spotrebiteľského sporu, pričom odvolací súd poukazuje na to, že ani uvedená argumentácia žalovaného
by nemala žiadny relevantný vplyv na „obmedzenia“, ktoré Civilný sporový poriadok reguluje § 366.

Výnimku z aplikácie ust. § 366 CSP obsahuje ust. § 296 CSP, podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť
alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii
konania sa nepoužijú, avšak v prejednávanom prípade, keďže žalovaný bol zastúpený advokátom
už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie, toto ustanovenie aj v prípade, ak by sa jednalo

o spotrebiteľský spor, tak ust. § 296 CSP by nebolo možné aplikovať (porovnaj § 291 ods. 3 CSP).
14.2 Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa navyše
nejedná o spotrebiteľský spor, keď súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozhodnutí správne
poukázal na charakter žalobou uplatneného nároku (porovnaj bod 32. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie). V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie právneho vzťahu ako

spotrebiteľského je rozhodné, či účastníkom tohto právneho vzťahu bol spotrebiteľ. V prejednávanom
prípade tak, ako to uvádza samotný žalovaný, vstupoval do poistno-právneho vzťahu so žalobcom
ako poisťovateľom v právnom postavení živnostníka, keď uvedené žalovaný akcentuje v rámci jeho
odvolacej námietky o nedostatku pasívnej legitimácie, v ktorej zdôrazňuje, že on predmetnú zmluvu
uzatvoril ako živnostník A. B. – ROZLIČNÝ TOVAR, G.: XX XXX XXX. Súčasne je zrejmé, že žalovaný

spôsobil predmetnú škodu nákladným motorovým vozidlom značky Fiat Ducato, z čoho možno vyvodiť,
že predmetnú poistnú zmluvu uzatvoril žalovaný ako podnikateľ, čiže fyzická osoba živnostník na účely
podnikania. V daných súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a vo
veci C-464/01, Johann Gruber v. Bay Wa AG, z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá uzavrela zmluvu
týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou

jejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,nemáprávodovolávaťsavýhodvyplývajúcichzpravidiel
osobitnej právomoci platných pre spotrebiteľské záväzky, s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je
do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam,
pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt nie je v tomto ohľade významná.
14.3 Pokiaľ ide o povahu uplatneného nároku odvolací súd (bez ohľadu na vyššie uvedené

závery vedúce k tomu, že predmetný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemá povahu
spotrebiteľského vzťahu) k odvolacej argumentácii žalovaného poukazuje tiež na to, že uplatnený nárok
ani nie je priamym nárokom vyplývajúcim z poistnej zmluvy. K charakteru tohto nároku sa opätovne
vyjadrovali vyššie súdne autority, ktoré charakterizovali predmetný nárok ako „nárok upravený v tomto
ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom

od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa
vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/326/2009 z 22. septembra 2010). Povahou tohto osobitného nároku
sa zaoberal Najvyššísúd SRaj vo vzťahu k posúdeniu kauzálnej príslušnosti súdov v obchodnoprávnych
sporoch, pričom dospel k záveru, že napriek obchodnoprávnemu charakteru právneho vzťahu

založeného zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla medzi dvoma podnikateľmi sa uplatnený regresný nárok netýka podnikateľskej
činnosti strán sporu, lebo vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z., a preto posudzovaný spor nemá povahu
obchodnoprávneho vzťahu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Ndc/22/2023 zo dňa
24.01.2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Ndob/1/2025 zo dňa 19.02.2025, ako aj uznesenie

NajvyššiehosúduSRsp.zn.1Ndob/34/2024zodňa09.10.2024).Znichmožnopotomvyvodiť,žeprávny
vzťah založený § 12 ods. 2 zákona o PZP napriek tomu, že „nadväzuje“ na existujúcu zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení, je nárokom priamo s predmetnou poistnou zmluvou nesúvisiacim a založeným
priamo zákonom o PZP upravujúcim následnú zodpovednosť poisteného voči poisťovateľovi, ktorejobsah a podmienky sú regulované priamo zákonom. Nemožno teda dospieť k záveru, že by žalobcom
uplatnený nárok bol nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, ale osobitným nárokom pri ktorom nie je
rozhodná povaha účastníkov tohto vzťahu.

15. Rovnako ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej súd
prvej inštancie mal procesne pochybiť tým, že ho nevyzval na doplnenie rozhodujúcich skutkových
tvrdení procesnej obrany v súlade s ust. § 150 ods. 2 CSP, čím mal znemožniť realizáciu procesných
práv a porušil právo na spravodlivý proces. Odvolací súd primárne a opätovne poukazuje na to, že
žalovaný bol už v počiatočnom štádiu konania pred súdom prvej inštancie právne zastúpený, keď

proti platobnému rozkazu v prejednávanom spore podal odpor prostredníctvom advokáta. V ďalšom
priebehu konania pred súdom prvej inštancie - napriek tomu, že žalobca sa vyjadril k odporu proti
platobnému rozkazu - zostal nečinný, pojednávania na súde prvej inštancie sa nezúčastnil a svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Pokiaľ potom žalovaný namieta, že súd prvej inštancie ho mal
vyzvať v zmysle § 150 ods. 2 CSP na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení, odvolací súd sa
s dôvodnosťou tejto námietky nemohol stotožniť. Bolo povinnosťou žalovaného, aby sám produkoval

náležité skutkové tvrdenia popierajúce dôvodnosť nároku a tieto náležite preukázal. Súčasne odvolací
súd poukazuje na značnú všeobecnosť tejto námietky, keď žalovaný ani len neuvádza, na doplnenie
akých skutkových tvrdení ho mal súd prvej inštancie vyzývať, keď základnou povinnosťou žalovaného
ako strany sporu bolo produkovať tieto skutkové tvrdenia a iba v prípade, ak by uvedené tvrdenia boli
vo vzťahu k posúdeniu veci

zo strany súdu prvej inštancie nedostatočné, mohol ho súd vyzvať na doplnenie týchto skutkových
tvrdení.
16. Žalovaný súčasne namietal (vyjadril sa, že „nerozumie“), prečo žalobca dobrovoľne a predčasne
plnil nároky uplatnené A. E. mladším, F. E., G. E., A. E. starším bez existencie judikovania pohľadávky.
Uvedená námietka už v základe popiera význam a zmysel inštitútu povinného zmluvného poistenia,

ktorým je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo voči poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu
a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo

neznáme motorové vozidlo. Zákonné vyjadrenie tejto povinnosti je prezumované § 11 ods. 6 zákona
o PZP, ktoré stanovuje poisťovateľovi povinnosť bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť
plnenie a oznámiť poškodenému výšku plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, prípadne poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia. Na predmetnú povinnosť nadväzuje povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi. Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalobca poskytuje poistné
plnenie buď na základe výsledkov svojho individuálneho šetrenia a v prípade, ak má pochybnosti
o dôvodnosti prípadne výšky uplatneného nároku na náhradu škody poškodeného, spravidla poskytne

plnenie až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi.
Poskytnutie poistného plnenia teda závisí spravidla na výške šetrenia, ktoré vykoná poisťovateľ vo
vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody a v prípade, ak dospeje k záveru, že tento nárok
je dôvodný, tak plnenie poskytne. Pokiaľ žalovaný namietal, že tzv. miera opatrnosti pri bezbrehom
a nekritickom poskytovaní peňažných plnení zo zákonného zmluvného poistenia nemôže byť súdom

prehliadaná, odvolací súd primárne poukazuje na to, že je vo výlučnom záujme poisťovateľa, aby
poskytol poškodenému poistné plnenie iba v prípade preukázania dôvodnosti uplatneného nároku a jeho
výšky, keď predmetné poistenie je plnením z prostriedkov patriacich poisťovateľovi a nie z prostriedkov,
ktoré patria poistenému. Námietka žalovaného o nekritickom poskytnutí peňažných plnení potom
nemôže obstáť a vyznieva účelovo jednak z toho dôvodu, že je v záujme poisťovateľa, aby poskytnuté

poistnéplnenieneprevyšovaloškodu,ktorúpoistenýmmotorovýmvozidlomspôsobilpoistenýavdanom
prípade aj z toho dôvodu, že žalobca si voči žalovanému neuplatnil osobitný nárok prezumovaný § 12
zákona o PZP v plnom rozsahu, ale iba v rozsahu 20 %, a teda žalovaným naznačovaná motivácia
žalobcu plniť dobrovoľne a predčasne nároky poškodených vyznieva vyslovene účelovo.17. Na základe uvedeného, pri absencii ďalších odvolacích námietok, odvolací súd viazaný dôvodmi
odvolania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného

napadnutý rozsudok potvrdil aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ktorý vo vzťahu
k výroku vo veci samej vykazuje vecnú správnosť (žalovaný vo vzťahu k predmetnému výroku nijako
nekonkretizoval odvolaciu námietku).
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nemal v odvolacom konaní ani
len čiastočný úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
20. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 10 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline dňa 30. septembra 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátuJUDr. Roman Tichý

člen senátu