Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623215454
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623215454.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu Mgr. Petra Straku a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. G. XXXX/XX, H. A.,
zastúpenej: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák, advokát so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš,
zastúpenej opatrovníčkou: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/X, C., za účasti Krajskej
prokuratúry v Žiline, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina, o návrhu osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Ps/13/2023-67

zo dňa 4. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Ps/13/2023-67 zo dňa 4. júna 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. návrh osoby obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony zamietol; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Okresný súd, citujúc § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OZ“), § 231 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 239 CMP, § 240 ods. 3 CMP, § 241 ods. 1, 2 CMP, § 242
CMP, § 243 ods. 1, 2 CMP, § 247 ods. 1 CMP, mal preukázané, že navrhovateľka bola obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Ps/1/2015 zo
dňa 24.08.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/17/2018-252 zo dňa
21.06.2018 v rozsahu, že nie je spôsobilá nakladať so sumou peňažných prostriedkov prevyšujúcou
50,- Eur mesačne alebo vecami v hodnote prevyšujúcej 50,- Eur mesačne, nie je spôsobilá uzatvárať

dohody, zmluvy a preberať záväzky, u ktorých hodnota prevyšuje 50,- Eur mesačne, uzatvárať dohody,
zmluvy, preberať záväzky, ku ktorým je podľa dohody zmluvných strán alebo zo zákona potrebná
písomná forma; osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony bola ustanovená opatrovníčka.
V konaní bolo preukázané, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony sa podrobuje liečbe
depotným preparátom, avšak odmieta systematickú a dôslednú farmakoterapiu perorálne, pričom podľa
ustanovenej súdnej znalkyne by rešpektovanie tohto spôsobu liečby mohlo prispieť k čiastočnému
zlepšeniu jej stavu. Táto skutočnosť bola konštatovaná už aj v predchádzajúcom konaní o navrátenie

spôsobilosti na právne úkony osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, vedenom pod sp. zn.
1Ps/18/2018. Osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony prejavila ochotu podrobovať sa
pravidelnej liečbe až na naliehanie opatrovníčky v máji 2019, avšak v súčasnosti bolo preukázané,
že perorálnu farmakologickú liečbu naďalej odmieta. Na pojednávaní sa vyjadrila, že podľa jej názorunie je potrebná ani liečba depotným preparátom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
napriek tomu, že v predchádzajúcom konaní o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony
osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony sa zaväzovala, že bude dodržiavať odporúčanú

predpísanú liečbu, skutočnosť je taká, že ju dodržiava aktuálne opäť len čiastočne. Motívom podaného
návrhu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony je jej záujem disponovať vyššou finančnou
čiastkou, než bola určená rozsudkom o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a to disponovať
sumou nepresahujúcou 50,- Eur mesačne. Napriek zdôrazňovanej miere inflácie a potrebe adekvátne
zvýšiť disponibilnú sumu v prospech osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony bolo na druhej

strane jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že všetky potreby osoby obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony sú zabezpečované jej opatrovníčkou, a to nielen z finančných prostriedkov získaných
z priznaného invalidného dôchodku, ale i nad rámec, a to z prostriedkov samotnej opatrovníčky.
Súčasne bolo preukázané, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony disponuje úsporami
aktuálne vo výške 750,- Eur. V prípade, ak by okresný súd rozhodol o navýšení sumy disponibilných
finančných prostriedkov, zásadným spôsobom by to ohrozilo uspokojovanie potrieb osoby obmedzenej

v spôsobilosti na právne úkony a jej životného štandardu. Naviac boli v konaní preukázané nákupy
enormného množstva hygienických potrieb, toaletného papiera, vreckoviek v objeme niekoľkonásobne
prevyšujúcom štandardné bežné výdavky jedného človeka. O trovách konania okresný súd rozhodol
v súlade s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. O trovách
dôkazov rozhodol v zmysle § 251 ods. 1 CMP tak, že trovy dôkazu platí štát, pričom sa jedná najmä

o trovy súvisiace s ustanovením a výsluchom znalkyne v konaní.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba obmedzená v spôsobilosti na právne
úkony, pričom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že okresný súd napadnutý rozsudok

postavil na závere, že perorálnu farmakologickú liečbu naďalej odmieta a nie je ochotná pripustiť ani
liečbudepotnýmpreparátom.Tietozáveryokresnéhosúdupovažujezanesprávne.Vosvojomnávrhuna
čiastočné vrátenie spôsobilosti na právne úkony nikdy nepoukazovala na svoj zdravotný stav, ani nikdy
netvrdila, že by došlo k zmene jej zdravotného stavu. Svoj návrh na začatie konania odôvodnila čisto
z ekonomických dôvodov, a to najmä s poukazom na mieru inflácie ovplyvňujúcu reálnu kúpnu silu

peňazí. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybné, že okresný súd sa zaoberal
výlučne jej zdravotným stavom, avšak mieru inflácie, hoci na ňu vo svojom návrhu na začatie konania
majoritne poukazovala, nebral do úvahy. V aktuálnom konaní bez pochybností preukázala, že kúpna sila
finančných prostriedkov v nominálnej hodnote 50,- Eur, ktorých disponovanie jej bolo priznané v súdnom
konaní vedenom v roku 2015, je v súčasnosti omnoho nižšia a preto žiadala, aby sa jej zvýšila suma

finančných prostriedkov, ktorými môže mesačne disponovať, aspoň o mieru inflácie. V súdnom konaní
nebolo preukázané, že by sa zhoršil jej psychický stav a ani nebolo preukázané, že by bola nebezpečná
presebaasvojeokolie.Okresnýsúdsavôbecnevysporiadalshlavnýmdôvodom,prektorýpodalanávrh
a to, že inflácia ju obmedzuje v jej dôstojnej existencii a v bežnom životnom štandarde. K otázke inflácie
okresný súd zaujal svoj postoj, ktorý vyjadril len jednou vetou a to, že bolo jednoznačne a spoľahlivo

preukázané, že všetky jej potreby sú zabezpečené opatrovníčkou. Nie je jej zrejmé, na základe čoho
okresný súd dospel k záveru, že v prípade navýšenia sumy, ktorou by mohla mesačne disponovať, by
došlo k ohrozeniu uspokojovania jej potrieb a životného štandardu. Dôsledkom inflácie je tá skutočnosť,
že je síce oprávnená nakladať s peňažnými prostriedkami vo výške 50,- Eur za časové obdobie jedného
mesiaca, no reálne v dôsledku inflácie sa kúpna sila 50,- Eur objektívne znížila, čo obmedzuje jej prístup

k jej majetku a disponovaním s ním.

4. Ďalej osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony uviedla, že súdna znalkyňa MUDr. Beáta
Husárová vychádzala pri svojich znaleckých záveroch z lekárskych správ spred 6 rokov. Nesúhlasí, že
by u nej absentovalo kritické myslenie, nikdy svoje okolie svojím spôsobom života v dôsledku svojej

choroby, ktorej existenciu nepopiera, neohrozovala. Ustanovená opatrovníčka nakladá s jej finančnými
prostriedkami tak, že si musí vypomáhať svojimi úsporami, pričom opatrovníčka nemá záujem pomôcť
jej zlepšiť finančnú situáciu. Častokrát je odkázaná len na pomoc svojej opatrovníčky, pričom často nemá
z čoho žiť. Opatrovníčka sa jej veľakrát vyhráža ústavným riešením, pričom bludmi ani paranojou netrpí,
nikdy nebola trestne alebo priestupkovo stíhaná za svoje správanie. Má za to, že určená suma, s ktorou

môže disponovať, vo výške 50,- Eur nie je postačujúca na pokrytie jej hygienických potrieb, pričom
preukázanie skutočnosti, že 50,- Eur nie je postačujúce, by podľa jej názoru nemalo byť ani predmetom
skúmania, keďže okresný súd musí mať vedomosť o tom, že 50,- Eur v dôsledku inflácie za posledné
tri roky nemá rovnakú kúpnu silu ako 50,- Eur pred 7 rokmi.5. K odvolaniu osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony opatrovníčka uviedla, že osoba
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony okrem depotnej injekcie žiadne iné psychiatrické lieky

neužíva. Jej obsedantno-kompulzívna choroba je výrazne zhoršená, trpí závislosťou na spotrebe
vody a papierových vreckovkách, jej stav sa neustále zhoršuje. Osoba obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony žiada navýšenie nakladania pre ňu disponibilnou sumou mesačne čisto z ekonomických
dôvodov, ktoré podliehajú jej chorobe, čo nie je možné pri jej duševnej chorobe z jej invalidného
dôchodku dlhodobo naďalej súdom ustanovenou opatrovníčkou zabezpečovať, nakoľko jej príjem na

to nepostačuje. Zo správy o majetku osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ktorá je
predkladanáokresnémusúdudvakrátročnevyplýva,žekaždýpolrokjeosobaobmedzenávspôsobilosti
na právne úkony s výdavkami na domácnosť a tiež jej prilepšeniami v negatívnych číslach. Nie je
pravdou, že by jej nebola poskytnutá aj miera inflácie, o ktorú v návrhu žiada. Nie je rovnako pravdou,
že by sa vyhrážala osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ústavným liečením, avšak
ustanovená súdna znalkyňa na pojednávaní sa vyjadrila, že takáto forma liečby by osobe obmedzenej

v spôsobilosti na právne úkony len pomohla. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, prípadne aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodovanie, ktorého predmetom bude úprava rozsahu obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony,
v ktorom bude konštatované, že osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony nie je spôsobilá na
nakladanie s finančnými prostriedkami, právne úkony majetkovoprávnej povahy, uzatváranie kúpnych

zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, zmlúv o pôžičke, darovacích zmlúv alebo akýchkoľvek iných zmlúv
majetkovoprávnej povahy, nakladanie s vlastným majetkom, rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, rozhodovanie o prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti, rozhodovanie o poskytovaní
sociálnych služieb alebo pomoci, doručovanie alebo preberanie písomností na právne úkony vo vzťahu
k orgánom verejnej správy a verejnej moci.

6. Dňa 20. januára 2025 oznámila prebratie vstupu do konania Krajská prokuratúra v Žiline.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, preskúmal napadnutý
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je
viazaný (§ 66 CMP) a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.
8. Odvolací súd dôsledne preskúmavajúc vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo, dospel jednoznačne k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie uplatneného návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnymi závermi, ku ktorým súd
prvej inštancie dospel, pričom na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v kontexte
zisteného skutkového stavu správne vyložil, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje a s poukazom na
§ 387 ods. 2 CSP naň v ďalšom odkazuje. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací
súd nielen za správne, ale aj za presvedčivé. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie
argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, v dôsledku
čoho nemôže dať za pravdu osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Na zdôraznenie

správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.
9. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 7. októbra 2010, sp. zn. IV. ÚS 371/2010, vzhľadom
na účel sledovaný týmto konaním (obmedzenie alebo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
osoby, ktorá na základe objektívnych zistení príslušného súdu nedokáže ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, pozn.) sa musí v rámci neho príslušný súd zamerať predovšetkým na

zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, t.j. či ide o osobu, ktorá je
skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 10 ods. 1 a 2). Ide tu o otázku skutkovú, pri riešení ktorej
musí súd spolupracovať so znalcami - lekármi, resp. s príslušnými zdravotníckymi zariadeniami. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie, či osoba postihnutá duševnou chorobou je,

alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza
zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov - lekárov v spojení s ostatnými výsledkami
dokazovania. Rozhodnutím súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa odo
dňanadobudnutiaprávoplatnostitohtorozhodnutiameníprávnepostaveniefyzickejosobyvtomzmysle,že nie je naďalej celkom alebo sčasti spôsobilá svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti.
Také rozhodnutie súd nemôže vydať so spätnou účinnosťou.

10. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a
doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre
rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii § 10 OZ
je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania alebo obmedzovania spôsobilosti na právne
úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka).

V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení alebo obmedzení sa ex constitutione
primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je
prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor
záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno
pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného,
priestupkového či administratívneho práva) alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali

neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do
úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať
žiadny dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak
to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že tu
nie sú dôvody pre obmedzenie jej spôsobilosti (resp. tu existuje riziko, že ide o situáciu, za ktorej by

mohol byť každý obmedzený v spôsobilosti na právne úkony). Inak povedané, dôvod pre obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad,
ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu
na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený
dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba

na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj
ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd
vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými
výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy
(a to najmä výsluch postihovaného človeka) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných

sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti,
osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových,
rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na
všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným
hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným
spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené
zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty,
aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať
takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému

(svojvoľnému)obmedzeniučidokoncakpopretiuuvedenýchprávčloveka.Tejtokvalitatívnejpožiadavke
sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.
11. Podľa § 10 ods. 1 OZ, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je
vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
12. Podľa § 233 ods. 2 CMP, návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosť sa má

konať.
13. Podľa § 249 ods. 1 CMP, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo
na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.
14.Osobaobmedzenávspôsobilostinaprávneúkonyvodvolanínamietala,žeokresnýsúdpriposúdení
jej návrhu sa jednostranne zameral výlučne na jej zdravotný stav a odmietanie farmakologickej liečby,

avšak dostatočne nezohľadnil hlavný motív podania jej návrhu, ktorým bola podľa nej objektívna zmena
ekonomických pomerov – konkrétne zníženie kúpnej sily peňazí v dôsledku inflácie. Odvolací súd
k uvedenej odvolacej námietke uvádza, že v zmysle § 10 ods. 2 OZ v spojení s § 231 a nasl. CMP
možno rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony zmeniť alebo zrušiť len vtedy, ak dôjde
ktakejzmenepomerov,ktoráodôvodňujenavráteniespôsobilostinaprávneúkonyalebozmenurozsahu

jej obmedzenia. V predmetnom konaní však nebolo preukázané, že by na strane osoby obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala rozšírenie jej
spôsobilosti nakladať s finančnými prostriedkami vo vyššej, než určenej sume.15. Pokiaľ ide o argumentáciu infláciou, odvolací súd zdôrazňuje, že inflácia je všeobecným
ekonomickým javom, ktorý sa dotýka všetkých osôb rovnako. Nemožno ju preto kvalifikovať ako
individuálnuzmenupomerovnastranekonkrétnejosobyvzmysle§10OZ.Rozhodujúcepreúvahusúdu

o potrebe zmeny rozsahu obmedzenia nie je to, akú sumu možno pri zohľadnení inflácie považovať za
„ekvivalentnú“ k pôvodne stanovenej, ale to, či nastala zmena zdravotného stavu, ktorá by odôvodňovala
rozšírenie rozsahu spôsobilosti. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nesleduje cieľ
ekonomicky dorovnávať hodnotu peňazí, ale výlučne chrániť konkrétnu osobu v jej individuálnej situácii.
16. Zo záverov znaleckého posudku č. 48/2024, vypracovaného v konaní ustanovenou súdnou

znalkyňou MUDr. Beátou Husárovou (ďalej aj len „Znalecký posudok“, č.l. 29-46 spisu okresného súdu),
vyplýva, že u osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony nedošlo k zlepšeniu zdravotného
stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu rozsahu obmedzenia spôsobilosti. Posudok bol vypracovaný
nielen na podklade zdravotnej dokumentácie osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ale
aj na podklade aktuálneho psychiatrického vyšetrenia realizovaného dňa 27.12.2023. Súdna znalkyňa
konštatovala, že u osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony nedošlo k zlepšeniu zdravotného

stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (Záver 1. Znaleckého
posudku, č.l. 41 spisu okresného súdu), pričom zároveň nie je možné očakávať zlepšenie alebo
zmenu jej zdravotného stavu v pozitívnom zmysle slova vo vzťahu k duševnej poruche – Paranoidná
schizofrénia s postprocesuálnym defektom osobnosti (Záver 2 a 3 Znaleckého posudku, č.l. 41 spisu
okresného súdu). Z výpovede súdnej znalkyne ako aj opatrovníčky osoby obmedzenej v spôsobilosti na

právneúkonymožnovyvodiť,žeuosobyobmedzenejvspôsobilostinaprávneúkonynaďalejpretrvávajú
symptómy obsedantno–kompulzívnej poruchy, ktoré vedú k neúčelným výdavkom (napr. nadmerné
nákupy hygienických potrieb).

17. Odvolací súd si je vedomý faktu, že inflácia znižuje reálnu kúpnu silu peňazí, avšak jej dôsledky

sú objektívne reflektované v rámci správy majetku osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony
prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky, ktorá hospodári nielen s invalidným dôchodkom, ale podľa
potreby aj s úsporami osoby obmedzenej v spôsobilosti. Z obsahu spisového materiálu okresného súdu
je zrejmé, že všetky životné potreby osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony sú zabezpečené,
pričom opatrovníčka v prípade rastu cien pružne reaguje a zabezpečuje potrebné krytie výdavkov.

Nemožno preto tvrdiť, že by inflácia spôsobila stav, kedy by neboli uspokojené základné životné potreby
osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.

18. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony, že Znalecký posudok vychádzal zo starších lekárskych správ. Ako už bolo uvedené, posudok

bol vypracovaný na podklade aktuálneho vyšetrenia a doplnený aj o zdravotnú dokumentáciu.
Závery posudku korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi, sú logické, presvedčivé a poskytujú
jednoznačné odpovede na súdom položené otázky. Dodáva sa, že osoba obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony nepredložila v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní žiadne dôkazy
preukazujúce nesprávnosť záverov Znaleckého posudku.

19. Ďalšie odvolacie argumenty osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, odvolací súd
považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu irelevantnú argumentáciu, zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, preto odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu
v § 387 ods. 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.
22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.