Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119207951
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7119207951.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. E. XXXX/XX, F. G., zastúpeného JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: H. I. J., advokátka, so sídlom v J., J. XX, IČO: 31 308 708,
zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o obnovu
konania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. februára 2023 sp.
zn. 12C/22/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 13. februára 2023 č.k. 12C/22/2019-184.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 13. februára 2023
č.k. 12C/22/2019-184 žalobu na obnovu konania zamietol (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o návrhu na obnovu konania, ktorý podala H. I. J. a ktorou sa domáhala, aby
súd povolil obnovu právoplatne skončeného konania, vedeného na Okresnom súde Košice I sp.zn.

35C/246/2015. Žalobu o obnovu konania odôvodnila tým, že rozhodnutím VI. disciplinárneho senátu
Slovenskej advokátskej komory sp.zn. DS VI.-36/14:3299/2013 z 15.10.2014 v spojení s rozhodnutím
III. odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 15.06.2015 sp.zn. III.
ODS-32/14:3299/2013 bola uznaná vinnou z disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č.
586/2001 Z.z., že po ukončení zastupovania klienta A. B. B. v trestnej veci sprenevery a legalizácie
príjmu, vedenej na Okresnom súde Košice II sp.zn. 4T/15/2010 s menovaným vec po skončení
zastúpenia bezodkladne písomne finančne nevysporiadala, klientovi ani na jeho opakovanú výzvu

nevrátila zostatok ním uhradeného preddavku na odmenu advokáta. Dňa 14.05.2013 písomne vyzvala
sťažovateľa (klienta), aby uhradil odmenu a preddavok na ďalšiu prácu advokáta na účet, ktorý patril
jej synovi, ktorý nie je advokátom. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 28.03.2017 č.k.
35C/246/2015-152 bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 20.000 € s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 01.07.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
07.06.2018bolpotvrdenýcitovanýrozsudokažalobcovibolapriznanánáhradatrovodvolaciehokonania

v plnom rozsahu. Uviedla, že oba rozsudky vychádzali z rozhodnutia disciplinárnych senátov, ktoré bolo
zrušené. Poukázala na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2019 sp.zn. 8Sžk/20/2017
bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.02.2017 č.k. 6S/125/2015-100 tak, že
citované rozhodnutie III. odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa15.06.2015 sp.zn. III. ODS-32/14:3299/2013, ako aj citované rozhodnutie VI. disciplinárneho senátu
Slovenskej advokátskej komory sp.zn. DS VI.-36/14:3299/2013 z 15.10.2014 bolo zrušené a vec vrátená
prvoinštančnému orgánu na ďalšie konanie. Tým došlo k zrušeniu dôkazu, o ktorý sa opierali oba

konajúce súdy.

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 397 písm. a/, b/, § 400, § 403, § 406, § 409, § 410, § 411 ods. 1,
2, § 413 ods. 1, § 414 CSP.

4. Konštatoval, že súd v prípade obnovy konania rozhoduje vo dvoch fázach, najprv rozhoduje o návrhu
na obnovu konania, t.j. či obnovu konania povolí alebo nie, následne koná v obnovenom konaní.
Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. ide o rozhodnutie
o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. V prejednávanej veci žalovaná
namieta, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,
ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre žalovanú priaznivejšie

rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a/ CSP). Povolenia obnovy konania sa v predmetnej veci domáha
neúspešná strana v zákonom stanovenej objektívnej lehote. Rozsudok Okresného súdu Košice I zo
dňa 28.03.2017 č.k. 35C/246/2015-152 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
07.06.2018 sp.zn. 2Co/263/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2018. Žalovaná podala žalobu
na obnovu konania dňa 17.07.2019. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2019 sp.zn.

8Sžk/20/2017 bol žalovanej doručený dňa 20.05.2019.

5. Súd preskúmal pôvodné konanie a dospel k záveru, že predmetný listinný dôkaz, o ktorý žalovaná
oprela svoj nárok na povolenie obnovy konania, a to rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžk/20/2017 zo dňa
26.02.2019 nie je takým dôkazom, ktorý by bol spôsobilý privodiť žalovanej priaznivejšie rozhodnutie.

6. Súd poukázal na to, že v pôvodnom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I sp.zn.
35C/246/2015 mal súd za preukázané, že žalobca uhradil žalovanej sumu 20.000 € dňa 21.02.2011
a 22.02.2011, kedy skutočnosť, že suma 12.000 € bola zasielaná z iného účtu, nie z účtu žalobcu,
neznamená nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu v konaní. Jednalo sa o účet manželky

žalobcu, kedy je irelevantnou otázkou, z akého účtu bola zasielaná predmetná suma. Podstatné bolo
to, že suma bola platená žalobcom za právne služby poskytnuté žalovanou. Žalovaná nenamietala
skutočnosť o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ohľadne tejto sumy. Žalovaná ani na požiadanie
žalobcu uvedenú sumu 20.000 € ako nárok z bezdôvodného obohatenia, t.j. z dôvodu, ktorý odpadol,
žalobcovi nevrátila, vyúčtovanie uvedenej sumy nevykonala a súd mal za to, že je dôvodnou celá suma

20.000 € a k jej vráteniu žalovanú zaviazal. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 07.06.2018
č.k. 2Co/263/2017-204 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že žalovaná v konaní
nepreukázala ňou tvrdenú argumentáciu o existencii dohody o poskytnutí paušálnej odmeny viazanej
na kladný výsledok, t.j. oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nemusel byť ani právoplatný.
Obsah takejto dohody zostal len v rovine jej tvrdení. Povahu poskytnutých peňažných prostriedkov ako

dohodnutú paušálnu odmenu žalovaná nebola schopná preukázať, a preto súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalovanej prináleží len tarifná odmena, ktorá mala byť žalobcovi vyúčtovaná. Odvolací súd
poukázal na to, že k obdobným záverom dospel aj disciplinárny senát SAK, ktorý navyše uviedol, že
keďže nebola preukázaná dohoda o povahe poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovaná nebola
schopná preukázať svoje oprávnenie prenechať si tieto peňažné prostriedky na účel dohodnutej náhrady

a odmeny advokáta, bola povinná tieto peňažné prostriedky v lehote 30 dní po skončení zastupovania
klientovi vrátiť a vec s ním finančne vysporiadať. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie o zrušení
predchádzajúcich rozhodnutí a vrátení veci na ďalšie konanie odôvodnil tým, že žalovanej neboli účinne
doručenévšetkypísomnostivrámcivedenéhodisciplinárnehokonania.Ostatnýminámietkamižalovanej
sa nevenoval. V namietanom konaní teda súd vychádzal z predložených listinných dôkazov zo spisu

Okresného súdu Košice II sp.zn. 4T/15/2010 a vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 a nasl. OZ.
V pôvodnom konaní žalovaná mohla riadne preukázať povahu samotnej obmeny, avšak ako uviedol súd
prvej inštancie aj odvolací súd, žalovaná nepreukázala tvrdenie o dohodnutej paušálnej odmene, takže
jej procesnú obranu súd považoval za nepreukázanú. Taktiež mohla počas celého konania predložiť
akýkoľvekdôkaznapreukázaniejejtvrdení,čosanestalo.Akdošlokzrušeniurozhodnutídisciplinárnych

senátov,tátoskutočnosťvzhľadomnato,žežalovanávsúdnomkonanívedenompredOkresnýmsúdom
Košice I nepreukázala existenciu dohody o paušálnej odmene, nemá žiaden vplyv. Bez predloženia
dôkazu o existencii dohody o paušálnej odmene nie je možné predpokladať, že by súd rozhodol
inak ako doposiaľ. Na základe týchto skutočností súd návrh žalovanej na povolenie obnovy konaniazamietol pre nemožnosť predmetným listinným dôkazom – rozhodnutím NS SR zo dňa 26.02.2019
sp. zn. 8Sžk/20/2017 privodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn.
35C/246/2015.

7. K žalovanou namietanej nutnosti pristúpiť v danej veci k rozšíreniu dôvodov obnovy konania za
použitia analógie s Daňovým poriadkom súd uviedol, že analógia je v procesnom práve s ohľadom na
čl. 4 CSP síce prípustná, avšak musí byť splnená podmienka uvedená v ods. 1, a teda, že právna vec
sa nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, t.j. CSP. V danom

prípade CSP taxatívne vymedzuje dôvody umožňujúce využiť mimoriadny opravný prostriedok, akým
je obnova konania, a preto nie je priestor na to, aby na uvedenom mieste dochádzalo zo strany súdu
k aplikácii analógie. Ani z tohto hľadiska teda žalovanou uvádzané zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR ako dôkaz odôvodňujúci obnovu konania neobstojí.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal

v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie a rozhodnutie.

9.2 Poukázala pritom na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok
46 ods. 1, 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článok 3 ods. 1, 2, článok 4 ods. 1, 2, článok
16 ods. 1, 2, § 397 písm. a/, b/ CSP, § 75 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok),
rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/68/2014, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.10.2014 sp. zn. I.ÚS
615/2014 a dôvodila, že meritórne rozhodnutie v označenej veci bolo vydané na základe dôkazov, ktoré

sa ukázali ako nepravdivé, navyše ako nezákonné.
9.3 Konštatovala, že dôvodom podania návrhu na obnovu konania je skutočnosť, že jedným z dôkazov,
na ktorom je vydaný pôvodný rozsudok je rozhodnutie VI. disciplinárneho senátu SAK sp.zn. DS
VI.-36/14:3299/2013 z 15.10.2014 v spojení s rozhodnutím III. odvolacieho disciplinárneho senátu SAK
zo dňa 15.06.2015 sp.zn. III.ODS-32/14:3299/2013, ktoré ako nezákonné bolo zrušené rozsudkom

Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2019 sp.zn. 8Sžk 20/2017. Týmto žalovaná opiera svoj návrh
oprávnydôvod,prektorýsavšakprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťpodľavýslovnéhoustanovenia
CSP, preto s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP súd posúdi vec podľa ustanovenia iného zákona, ktorý
ju upravuje najbližšie. Týmto je per analogiam § 75 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, kde daňové
konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej

moci, ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Súd prvej
inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že zrušujúci rozsudok najvyššieho súdu nie je takým
dôkazom, ktorý by bol spôsobilý privodiť žalovanej priaznivejšie rozhodnutie. Táto skutočnosť však
nebola predmetom návrhu na obnovu konania, čím súd dosiaľ nerozhodol o návrhu žalovanej na
obnovu konania, ale vybavil inú otázku, ktorú nenamietala. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

spočíva na dôvodoch uvedených v bode 24. a 31. rozsudku. Návrh na obnovu konania nespočíva na
procesnom útoku, že citovaný rozsudok je spôsobilý privodiť žalovanej priaznivejšie rozhodnutie (t.j.
vzhľadom na existujúcu závadu pôvodného rozsudku právne nepodstatnou otázkou) ale na tom, že
súd v konaní pred Okresným súdom Košice I sp.zn. 35C/246/2015 použitím citovaného rozhodnutia
disciplinárneho senátu SAK ako jedného z dôkazov zohľadnil skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané

v rozpore so zákonom a na tomto nezákonnom dôkaze rozhodol. Práve nezákonnosť tohto dôkazu
potvrdil citovaný rozsudok najvyššieho súdu, ktorý pre túto skutočnosť je právne podstatný v konaní
o obnove. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.05.2016 sp.zn. 5Sžf 68/2014 vyplýva, že „obnova
konania z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé,
nemôže byť z dôvodu subjektívneho tvrdenia alebo pocitu žalobcu, alebo nepravdivosť týchto dôkazov,

musí byť objektívne preukázaná, napr. právoplatným rozhodnutím súdu“, čo je daný prípad. Z právnej
veci nepochybne vyplýva, že pôvodný rozsudok, dokonca oboch inštitúcií, boli vydané zohľadnením
rozhodnutí v disciplinárnom konaní, ktoré boli ako nezákonné zrušené rozsudkom najvyššieho súdu.
Teda pôvodný rozsudok bol vydaný zohľadnením skutočností a dôkazov, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom. Keďže CSP neupravuje takýto dôvod prípustnosti obnovy konania, s poukazom na čl. 4 ods. 1

CSP je vec potrebné per analogiam posúdiť podľa § 75 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku. Odhliadnuc
od zistenia, že dôkazy použité proti žalovanej sa ukázali ako nepravdivé, má objektívne pre ňu vplyv
pre priaznivejšie rozhodnutie. Táto otázka má však v danom prípade právny význam pre posúdenie veci
podľa čl. 16 ods. 1 CSP v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a v spojení per analogiam podľa § 75 ods. 1písm. b/ Daňového poriadku. Následne žalovaná poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
28.10.2014 sp.zn. I. ÚS 615/2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf 68/2014, ktoré sa týkajú
prípadov, keď v daňovom konaní je prípustná obnova konania z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na

základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Dokonca aj v prípade, ak by súd nemohol postupovať
podľa žiadneho ustanovenia v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP, vec rozhodne podľa normy, ktorú by zvolil, ak
by sám bol zákonodarcom s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon. Žalovaná teda navrhuje, aby súd o obnove konania rozhodol podľa námietky jej
procesného útoku proti pôvodnému rozsudku. Návrh žalovanej na obnovu konania nespočíva v ust. §

397 písm. a/,b/ CSP, ale v námietke rozporu rozhodnutia so zákonom, t.j. s čl. 16 ods. 2 CSP, kde súd
pri prejednávaní a rozhodovaní veci zohľadnil skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so
zákonom, t.j. rozhodol na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žiaden z odvolacích dôvodov v danom
prípade nie je naplnený, rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, zákonu zodpovedajúce sú

aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa žalobca stotožňuje. Obsahom odvolania žalovanej je
v rozhodujúcej miere len poukazovanie na skutočnosti, s ktorými sa prvoinštančný súd vo svojom
rozhodnutí riadne vysporiadal a náležite ich odôvodnil. Predmetné odvolanie preto považuje za zjavne
nedôvodné a nemajúce nejakú oporu v skutkovom a právnom stave veci. Ani odvolacie námietky
nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku. Žalovaná tvrdí,

že súd sa nezaberal jej procesným útokom, ale návrh zamietol z iných dôvodov ako tvorili podstatu
jej procesného útoku. S týmto sa nestotožňuje, pretože sama žalovaná prípustnosť žaloby o obnovu
konaniaodvodilaod§397písm.a/,b/CSP.Žalovanávžalobeprivymedzenídôvodov,prečojejejžaloba
o obnovu konania prípustná, analogické použitie Daňového poriadku vôbec neuvádzala. Súd prvej
inštancie sa preto vysporiadal s celým obsahom podanej žaloby o obnovu konania. Žalovaná nastolila

otázku analógie až v odvolaní voči prvému rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci. V rozsudku zo
dňa 13.02.2023 sa však súd aj s touto argumentáciou žalovanej dostatočne a presvedčivo vysporiadal,
a to v bode 31. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého v prípade posudzovania naplnenia dôvodov
obnovy konania nie je možné použiť ustanovenie článku 4 CSP. Žalobca sa stotožňuje so záverom
súdu o nedôvodnosti obnovy konania. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil

a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu
doručené dňa 09.05.2023. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej nie je dôvodné.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. júna 2023 o 9.20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 13.6.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1 CSP.

15. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/
CSP, t. j., že neboli splnené procesné podmienky (a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (b/), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (c/), konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,ktoré neboli uplatnené (g/), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (h/).

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, rozsudok náležite odôvodnil a

neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre
vyhovenie žalobe na obnovu konania v zmysle ust. § 397 písm. a/,b/ CSP (dôvody obnovy konania podľa
§ 397 písm. c/ až f/ CSP tvrdené ani neboli - poznámka odvolacieho súdu), keďže rozsudok NS SR zo
dňa 26.02.2019 sp. zn. 8Sžk/20/2017 nie je spôsobilý privodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie vo
veci sp. zn. 35C/246/2015 o zaplatenie 20.000 € s príslušenstvom z dôvodov, ako ich podrobne uviedol

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody odvolací súd v celom rozsahu
odkazuje a na tomto mieste ich neopakuje. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu, že
CSP taxatívne vymedzuje dôvody umožňujúce využiť mimoriadny opravný prostriedok, akým je obnova
konania, a preto nie je priestor na to, aby zo strany súdu došlo k aplikácii analógie.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza nasledovné :

22. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Podľa čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné

usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

24. Článok 4 základných princípov CSP upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako
výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz

odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda, že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť,
ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia,
umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť
podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli. V odseku 2 je
vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len

osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť
aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero
európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka (ZGB) (dôvodová správa
k CSP).

25. Z dôvodu, že CSP striktne upravuje podmienky obnovy konania, teda existuje výslovná právna
úprava, podľa ktorej je možné vec prejednať a rozhodnúť, aplikácia uvedeného článku, t. j. aplikácia
analógie, vďaka ktorej možno rozšíriť dôvody obnovy konania, nie je namieste.26. Z uvedeného dôvodu je vecne správny záver súdu prvej inštancie, že CSP taxatívne vymedzuje
dôvody umožňujúce využiť mimoriadny opravný prostriedok, akým je obnova konania, a preto nie je
priestor na to, aby na uvedenom mieste dochádzalo zo strany súdu k aplikácii analógie. Ani z tohto

hľadiskatedažalovanouuvádzanézrušujúcerozhodnutieNajvyššiehosúduSRakodôkazodôvodňujúci
obnovu konania neobstojí.

27. K dôvodom samotnej obnovy konania, ktoré uplatnila žalovaná v žalobe na obnovu konania
a s ktorými sa súd prvej inštancie v rozhodnutí dôsledne vysporiadal, odvolací súd uvádza nasledovné:

28. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Je ňou prelomený princíp záväznosti a
nezmeniteľnostiprávoplatnéhorozhodnutiaakojednejzozárukprávnejistoty,apretojuzákonumožňuje
len v mimoriadnych prípadoch z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 397 CSP.

29. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť

rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).

30. Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu
na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a/ CSP).

31. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že musia existovať skutočnosti, rozhodnutia

alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie
žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich
uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia
rozsudku. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o

také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou
na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom
konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca
nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre
žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru.

32. Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo
veci (§ 397 písm. b/ CSP).

33. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o dôkazy, ktoré tu existovali už v
pôvodnom konaní, ale z objektívnych dôvodov sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu privodiť
prestranupriaznivejšierozhodnutievoveci.Idetedaosituáciu,keďstranariadnesplnilasvojupovinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych
dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možno vykonať (napr. nemožnosť vykonať výsluch

svedka pre jeho zdravotný stav, strata alebo zničenie listiny a pod.). Ak sa po právoplatnom skončení
konania ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať a zároveň je tento dôkaz
spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, pôjde o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b/ CSP.

34. Súd prvej inštancie dôsledne skúmal existenciu podmienok pre povolenie obnovy konania v zmysle
ust. § 397 písm. a/ CSP a dospel k správnemu záveru, že rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/20/2017 je
síce novým rozhodnutím, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, avšaktoto rozhodnutie nemôže pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v konaní o zaplatenie sumy 20.000
€ s príslušenstvom (sp. zn. 35C/246/2015).

35. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je tvrdenie, že v konaní sp. zn. 35C/246/2015 bol rozsudok
vydaný na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, dokonca ako nezákonné.

36. Odvolací súd po oboznámení sa s rozsudkom súdu prvej inštancie ako aj s rozsudkom odvolacieho
súdu v spore sp. zn. 35C/246/2015 zistil, že súd prvej inštancie síce v spore vykonal dokazovanie aj

rozhodnutiami disciplinárnych senátov, avšak svoj záver založil na zistení, že žalovaná nepreukázala
ňou tvrdenú argumentáciu, že došlo medzi ňou a žalobcom k dohode o poskytnutí paušálnej odmeny
viazanej na kladný výsledok, t. j. oslobodzujúci rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nemusel byť ani
právoplatný, ktorá by odôvodňovala ponechanie si zálohy vo výške 20.000 €. K rovnakému záveru
dospel aj odvolací súd a iba zdôraznil, že k obdobným záverom dospel aj disciplinárny senát SAK. Súd
prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku poukázal na odôvodnenie rozsudkov v pôvodnom

konaní, z ktorých aj následne citoval (bod 25 odôvodnenia).

37. Vecne správne teda rozhodol súd prvej inštancie, ak dospel k záveru, že v konaní sp. zn.
35C/246/2015 súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, a ustálil, že žalovaná mohla
v pôvodnom konaní riadne preukázať povahu samotnej odmeny, avšak svoje tvrdenia o dohodnutej

paušálnej odmene nepreukázala, takže jej procesnú obranu súd považoval za nepreukázanú.
Taktiež mohla počas celého konania predložiť akýkoľvek dôkaz na preukázanie jej tvrdení, čo sa
nestalo. Zrušenie rozhodnutí disciplinárnych senátov teda nemá žiaden vplyv na záver, že žalovaná
nepreukázala existenciu dohody o paušálnej odmene, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.

38. K dôvodu obnovy konania podľa ust. § 397 písm. b/ CSP odvolací súd iba dopĺňa, že žalovaná ani
neoznačila žiaden dôkaz, ktorý možno vykonať, a ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní, ktorý
môže privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu bol správny postup súdu
prvej inštancie, ak vo svojom rozhodnutí posudzoval iba splnenie podmienok pre obnovu konania podľa
ust. § 397 písm. a/ CSP.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný,
pretománároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonaniavočineúspešnejžalovanej.Odvolacísúdpreto
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).