Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 26P/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200259
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200259.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
I. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, matky: R. J., narodená
XX.XX.XXXX, bytom D.-R. K., toho času bytom Š. X, D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou

AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO: 36 854 930,
a otca: Q. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, D., v konaní o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa: I. J., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“), sa návrhom zo

dňa 24.01.2025, doručeným súdu dňa 24.01.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. V
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej I. sumou 150 eur mesačne, a to vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej sa
matka domáhala, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej
sa rozišli pred približne dvomi rokmi a doposiaľ nebol súdom upravený výkon rodičovských práv a
povinností k maloletej I.. Od rozchodu rodičov si otec k maloletej neplní vyživovaciu povinnosť. Od
narodenia maloletej zabezpečovala starostlivosť viac menej výlučne matka, otec veľa pracoval a snažil
sa zabezpečovať rodinu po finančnej stránke. Pred viac ako dvoma rokmi sa ich vzťah rozpadol a otca
nepodmienečne odsúdili pre trestný čin J.. Od rozpadu vzťahu otec na výživu maloletej prispel jediný

krát sumou 200 eur, pričom sa nejedná o pravidelné a opakujúce sa plnenie. Otec na výživu maloletej
neprispieva ani v zákonom určenom minimálnom rozsahu. Otec má jedine záujem o stretávanie sa
s maloletou, avšak vôbec sa nezaujíma o jej potreby, školský prospech, zdravotnú starostlivosť. Ani
matky, ani maloletej sa neopýta, či náhodou niečo nepotrebuje kúpiť, či nepotrebuje na niečo prispieť a
pod. Všetky náklady na maloletú znáša v plnej miere matka, pričom poberá prídavky na dieťa vo výške
60 eur mesačne. Otec maloletej dokonca nič nekúpi ani na meniny, či narodeniny. Až po rozchode sa

však matka od otcovho brata dozvedela, že otec sa dostal do veľkých finančných problémov a už od
roku 2018 má viaceré exekúcie. V súčasnosti je na jeho meno vedených až 15 exekúcií, pričom má
nedoplatky aj na zdravotnom aj sociálnom poistení. Otec maloletej celý život pracoval ako W. na I., podľa
matkiných informácii má ukončené iba základné vzdelanie. Akú výšku príjmu dosahoval matke nie je
známe. Podľa informácií, ktoré sú matke známe, otec je dobrovoľne nezamestnaný z dôvodu exekúcii,
ktoré sa na neho vedú a údajne si má príležitostne privyrobiť prostredníctvom brigád. Okrem uvedeného

je otec podľa Živnostenského registra živnostníkom a podľa Živnostenského registra má mať otec
viacero živností. Otec sa do tejto zložitej situácie dostal sám svojím pričinením, jeho nezodpovednosťa neohľaduplnosť nemôže mať za následok to, že dobrovoľne nebude dosahovať príjem, aby sa vyhol
exekučným konaniam a touto cestou aj plneniu vyživovacej povinnosti k maloletej čo je jeho zákonná
povinnosť. Matka pracuje ako J. a jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu približne okolo 1500 eur.

Okrem uvedeného poberá prídavky na dieťa. Maloletá býva spolu s matkou a jej partnerom v prenajatom
byte v D., pričom nájomné predstavuje výšku 2200 eur mesačne. S partnerom sú dohodnutí, že nájomné
v plnej výške uhrádza on, matka hradí náklady na maloletú, domácnosť a stravu. Jej partner tak pomáha
s úhradou najvyššieho nákladu na maloletú, s bývaním. Maloletá navštevuje základnú školu v D., ide o
Š. základnú školu, preto v súvislosti so vzdelávaním maloletej nie sú zvýšené náklady. Od septembra

však nastúpi na I. Š., s čím budú spojené ďalšie náklady. Maloletá nemá zhoršený zdravotný stav, preto
nemá zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. V súčasnosti už viac nie je v matkiných
schopnostiach a možnostiach viac znášať všetky náklady na maloletú samostatne, bez finančnej pomoci
otca maloletej. Otec zabúda na skutočnosť, že s výkonom jeho rodičovstva nesúvisia iba jeho práva, to
konkrétne právo na styk s maloletou, ale to aj povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, a to až
do času kým nie je schopné sa samostatne živiť. Nie je v záujme maloletej, aby otec do momentu, kým

súd nerozhodne vo veci samej na maloletú neprispieval žiadnym výživným. Maloletá o chvíľu nastúpi na
I. školu, s čím sa opätovne aj zvýšia náklady na maloletú. Vyživovacia povinnosť je základná povinnosť
každého rodiča a to bez ohľadu na existenciu súdneho rozhodnutia. Okrem toho, matkine príjmy na
úhradunákladovnamaloletúnepostačujúaexistujetedareálnahrozba,žejevýživamaloletejneplnením
si vyživovacej povinnosti otca ohrozená, čím je splnený základný predpoklad vydania neodkladného

opatrenia.

3. Spolu s návrhom na nariedenie neodkladného opatrenia matka podala aj návrh na úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu,vktoromsadomáhala,abysúdzverilmaloletúI.do
osobnejstarostlivostimatky,súdbyďalejrozhodolooprávneníotcastretávaťsasmaloletouvždyvdruhú

sobotu v mesiaci od 14:00 hod. do 16:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko otca.
Súd by ďalej zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletú I. vo výške 250 eur mesačne, vždy
do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu. Matka je oprávnená
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Súd by nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania. Podaním zo dňa 05.02.2025, doručeným súdu dňa 05.02.2025

matka upravila návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v časti styku otca s maloletou
a to tak, že vždy v druhú sobotu v mesiaci marec od 14:00 hod. do 16:00 hod., vždy v druhú sobotu v
mesiaci jún od 14:00 hod. do 16:00 hod., vždy v druhú sobotu v mesiaci september od 14:00 hod. do
16:00 hod. a vždy v druhú sobotu v mesiaci december od 14:00 hod. do 16:00 hod. styk otca s maloletou
sa bude realizovať vždy na verejnosti.

4. Navrhovateľka vyčíslila jej priemerné mesačné príjmy na sumu 1500 eur a jej ďalším príjmom je
prídavok na dieťa v sume 60 eur.

5. Mesačné náklady na maloletú I. matka vyčíslila nasledovne: náklady na bývanie vrátane energií v

sume 733 eur, na stravu v sume 250 eur, na drogériu a hygienu v sume 35 eur, na oblečenie a obuv
v sume 50 eur, na voľnočasové aktivity v sume 50 eur, na školské poplatky v sume 20 eur, na školské
pomôcky v sume 20 eur, na lieky a zdravotnú starostlivosť v sume 16,66 eur, na domácnosť v sume 50
eur, na dovolenky a výlety v sume 100 eur, na hračky a iné v sume 30 eur, na mobil v sume 20 eur,
mimoriadne výdavky v sume 30 eur.

6. Súd vykonal i vlastné šetrenia. Súd vykonal lustrácie v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni a
vyzval kolízneho opatrovníka šetriť pomery maloletej v domácnosti matky. Z odpovede na lustráciu v
Registri obyvateľov a z rodného listu (na č. l. 19 spisu) mal súd preukázané, že maloletá I. (XX rokov)
pochádza z partnerského vzťahu rodičov, matky R. J. a otca Q. N., ktorí sú účastníkmi konania. Obaja

rodičia podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, iné deti
ako maloletú nemajú.

7. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že aktuálne matka má príjem zo samostatnej
zárobkovej činnosti a príležitostne pracuje na dohodu v I. D. T. I..W..V.. od októbra 2024, s priemerným

mesačným vymeriavacím základom za obdobie od októbra 2024 do novembra 2024 v sume 125 eur (t.
j. ide o príjem, ktorý je neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné
na povinné sociálne poistenie). Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec bol
zamestnaný od 28.05.2024 do 29.07.2024 ako zamestnanec v Ú. na C. T. V.Ň. I. - V. s priemernýmmesačným vymeriavacím základom za obdobie od mája 2024 do júla 2024 v sume 150,33 eur (t. j. ide
o príjem, ktorý je neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na
povinné sociálne poistenie).

8.Zúradnéhozáznamuzodň17.02.2025malsúdpreukázané,žekolíznemuopatrovníkovisanepodarilo
realizovať šetrenie pomerov maloletej v domácnosti matky. Kolízny opatrovník matku predvolal dňa
27.01.2025 na deň 12.02.2025, v ten deň neprišla a svoju neúčasť neospravedlnila. Dňa 13.2.2025
kolízny opatrovník realizoval neohlásené šetrenie na adrese: Š. X, D.. Bolo zistené, že bytový zvonček

ani poštové schránky nie sú menom matky označené. Susedia v bytovom dome, ktorých sme oslovili,
sa vyjadrili, že rodinu J. nepoznajú.

9. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a
starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa
berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri

všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú
detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na
pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v
rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

10. Podľa ustanovenia článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

11. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa ustanovenia článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným

zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

13. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä

určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15.Podľaustanovenia§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),nakonaniapodľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.

17. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

20. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.21. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

23. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v

nevyhnutnej miere.

24. Z citovaného ustanovenia (bod 17. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom

návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp
opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa
dokazovaniavkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Konanieoneodkladnomopatrení
má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným

opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in
Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234).

25. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem

iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak
je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem.
Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016). Inak povedané, nariadenie

neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého
dieťaťa(napríkladzdravie,život,výživa,výchova,starostlivosť)jevážneohrozenýadanýprípadjenutné
rýchlo a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí.

26. Z citovaného ustanovenia (bod 23. tohto uznesenia) vyplýva, že obsahom neodkladného opatrenia

v zmysle ustanovenia § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie
§ 366 CMP súvisí so všetkými druhmi vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine a
preto sa tunajší súd najprv zaoberal otázkou, aké sú základné atribúty právneho inštitútu výživného
v nevyhnutnej miere. Platiť výživné v nevyhnutnej miere znamená, že výživné má postačovať aspoň
na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov - potrieb. V prípade podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí v návrhu popri všeobecných náležitostiach i
preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súvislosti potreby uloženia povinnosti platiť výživné
v nevyhnutnej miere (Kotrecová in Smyčková a kol., 2017, s. 997). Ďalej z judikatúry vyplýva, že
výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej
osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho

rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a
možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných
- životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky
výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej miere je aj
to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení (bod 6.

uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2018, sp. zn. 11CoP/273/2018). U maloletých
detí sú základným kritériom určenia výživného neodkladným opatrením predovšetkým vek, začlenenie
v rámci predškolskej prípravy, povinnej školskej dochádzky a ďalšieho štúdia, zdravotný stav, príp.
platené záujmové aktivity. U rodiča majúceho maloleté dieťa v priamej opatere je potrebné zohľadniť
jeho sociálny status a zdroj financovania vlastných potrieb a potrieb dieťaťa. Celkové pomery, ktoré

determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča,
predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť
na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie
základných existenčných potrieb dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa25.06.2017, sp. zn. 11CoP/263/2017). Pre rozhodnutie o výživnom formou neodkladného opatrenia je
teda určujúcim kritériom nevyhnutná miera. Výživné platené v nevyhnutnej miere nepredstavuje výšku
výživnéhourčenúpodľapodmienokstanovenýchust.§62zákonaorodine.Nakritériaurčeniavýživného

stanovené ust. § 62 zákona o rodine bude možné plne prihliadať len pri rozhodovaní vo veci samej
(rozsudkom), teda po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností a vykonaní pojednávania (bod 10.
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.04.2019, sp. zn. 17CoP/15/2019).

27. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na

citované zákonné ustanovenia uzavrel, že návrh je dôvodné zamietnuť ako nedôvodný.

28. Súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o nariadení výživného v
nevyhnutnej miere, pretože v danom prípade prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov maloletej formou neodkladného opatrenia a zároveň zo strany súdu
nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na

úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Súd konštatuje, že matka síce uviedla konkrétne mesačné
výdavky na maloletú, ktorých jednotlivé čiastky súd rozoberie nižšie, avšak matka ďalej neuvádzala, že
by mala ťažkosti uhrádzať základné náklady na maloletú I. či hradenie základných potrieb maloletej by
bolo ohrozené v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia.

29. Ako vyplýva z charakteru neodkladného opatrenia, jeho obsahom je v tomto prípade uloženie
povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je určené na uspokojovanie základných životných
potrieb maloletej. Za základné životné potreby môžeme jednoznačne považovať výdavky na bývanie,
stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, základnú drogériu a pod. Za výdavky určené na
uhradenie základných životných potrieb rozhodne nemôžeme považovať výdavky spojené s trávením

voľného času, dovoleniek, poskytovania nadštandardných služieb, výletov, sviatkov, narodenín či iných
výnimočných udalostí. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súdu nevyplýva z
akých konkrétnych položiek pozostávajú náklady na domácnosť a mimoriadne výdavky, teda matka
neosvedčila opodstatnenosť týchto výdavkov pre účely započítania do výživného v nevyhnutnej miere.

30. Súdu sa javili ako neprimerane vysoké náklady na bývanie včítane energií v sume 733 eur mesačne,
ktorých odôvodnenosť matka nijako neosvedčila. Podľa tvrdení matky, náklad na bývanie maloletej je
položkou, ktorú hradí jej aktuálny partner. Okrem bývania, ostatné náklady na maloletú, ako sú strava,
drogéria a hygiena, oblečenie a obuv, školské poplatky a pomôcky, lieky a zdravotná starostlivosť, ktoré
znáša matka, možno považovať ako odôvodnené pre výživné v nevyhnutnej miere a predstavujú sumu

391,66 eur mesačne.

31. Súd nezistil také vážne ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu.
Maloletá I. je tohto času vo faktickej starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, výchovu, jej
život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka nepreukázala, že bez okamžitého rozhodnutia

a zaviazania otca na platenie výživného by boli záujmy maloletej akokoľvek ohrozené. Zároveň súd v
tomto štádiu konania netvrdí, ani nevyvracia tvrdenie, že otec nie je povinný platiť výživné na maloletú
či súd by sa vyjadroval k majetkových a zárobkových otázkam oboch rodičov. Súd má za to, že ide o
otázku, ktorej zodpovedanie je otázkou patriacou do konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že matka
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, súd rozhodne o

výživnom na maloletú po vykonaní dokazovania vo veci samej. V rámci konania o veci samej sa matke
taktiež ponúka možnosť využiť právny inštitút zročného výživného na maloletú odo dňa podania návrhu
vo veci samej.

32.Preto,žepriúpraveprávapovinnostíkmaloletejI.jepotrebnévykonaťdokazovanie,ktorépresahuje

rámec osvedčovania skutočností, ktoré je možné vykonať v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu vedeného pod sp. zn. 26P/10/2025, kde po vykonaní dokazovania zameraného na zistenie
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne vo
veci samej.

33. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej)
v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 CMP.Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).