Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204739
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1521204739.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. D. - E.
XX, F., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Belica, so sídlom M. R. Štefánika 36, Martin, a otca: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, G., Česká republika, štátny občan Českej republiky, zastúpený:
Advokátska kancelária Mgr. Marek Hanic, advokát s.r.o., so sídlom Majoránová 71, Bratislava- mestská

časť Vrakuňa 821, IČO: 56 964 986, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 24. septembra 2024 č.k. B5–68P/292/2021-711, v spojení s opravným uznesením Mestského súdu
Bratislava II č.k.B5-68P/292/2021-719 zo dňa 18. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otcovi na mal.
A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3000 Kč na sumu 220 eur mesačne s účinnosťou od 09.12.2021, ktoré
je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, výrokom II. určil nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2024 v sume 2 413,08 eur, ktorý je otec
povinný uhradiť k rukám matky, výrokom III. súd návrh otca zamietol, výrokom IV. rozhodol, že týmto
rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu v Příbrami č. j. 10P 32/2015-893 zo dňa 08.04.2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č. j. 32Co 155/2019-1632 zo dňa 26.10.2020 v časti

výšky výživného, výrokom V. rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Opravným uznesením vydaním pod č.k. B5-68P/292/2021-719 zo dňa 18.10.2024 rozhodol
výrokom I., že opravuje odôvodnenie rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-68P/292/2021- 711
z 24.9.2024 v časti bodu 15 posledná veta, kde je nesprávne uvedené že otec je toho času vo výkone
trestu a odňatia slobody. Správne má byť uvedené, že otec žije toho času v Českej republike. Výrokom
II. rozhodol, že v ostatnej časti zostáva rozsudok nezmenený.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1
a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. a až 3 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
Vecne dôvodil, že súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy,
resp. metódy voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučnes ohľadom na zákonné kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné
pre všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete zákona o rodine, a sú
nimi odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné

- aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto osobitným kritériom je
právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 zákona o rodine), osobná starostlivosť
rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú (§ 62 ods. 4 zákona o rodine)
a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej určenie, ktorými sú najmä
odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane
oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú
odôvodnené.Pododôvodnenýmipotrebamijenutnéchápaťnielenbežnédennépotreby,ktoréreflektujú
konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne
ichúhradudovoľujúmožnostiaschopnostirodičov.Možnosťuspokojovaniapotriebdieťaťajevšeobecne
závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od

konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň
povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.
Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať od
veku dieťaťa.

3. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určení
výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom
povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje
aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať. Za závažné ospravedlniteľné
dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom,

reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov, organizačnými zmenami v
zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového
prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z príjmu povinného, aký by
dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.

4. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd teda neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu
a tým aj strate možnosti platiť výživné.

5. Súd pri určovaní výšky výživného najmä vzhliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva výlučne sama

osobnú starostlivosť o maloletého (porov. § 62 ods. 4 zákona o rodine) a taktiež prihliadol na vývoj
životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

6. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady a výdavky na maloletého sú v sume 799,12 eur
mesačne (pozostávajú z bežných výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, školu, voľnočasové aktivity,

zubára, pričom súd odkazuje na presný rozpis súm, ktorý je založený v spise). Súd považuje predložené
výdavkyzaprimerané,nenadhodnotenéavneposlednomradeichotecnijakýmspôsobomnespochybnil
a nerozporoval. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého výlučne sama.

7. Súd tak považuje súdom určené výživné v sume 220 eur mesačne, za výživné, ktoré zodpovedá

schopnostiam a možnostiam otca a za výživné, ktoré je určené jednoznačne v záujme maloletého
dieťaťa.Otecjevproduktívnomveku,jehozdravotnýstavjedobrý.Súdurčiluvedenúsumuajsohľadom
na vek maloletého a návštevu školského zariadenia, takmer II stupeň základnej školy, z čoho objektívne
vyplývajú zvýšené výdavky. Rovnako s odstupom času (od posledného rozhodnutia o výživnom - 2020)
je zrejmé, že sa objektívne zvýšili náklady s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine).

8. Súd pri určovaní výživného vychádzal predovšetkým aj z potencionality príjmu otca, ako uviedol
vyššie, otec je v produktívnom veku, bez akýchkoľvek obmedzení, nemá zhoršený zdravotný stav.
Súd má za to, že za uvedených podmienok môže dosahovať objektívne vyšší príjem ako uvádza.Súd pri určení výživného vzhliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, k maloletému H. a na
manželku. Výživné má však prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Zhoršenie zdravotného stavu otec
nijakým spôsobom nepreukázal ani neosvedčil.

9. Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t. j. 09.12.2021 do
31.10.2024 v sume 2.413,08 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko civilný mimosporový poriadok s konaním o
zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov nežiadal priznať nárok na

náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a uviedol, že súdu prvej
inštancie vytýka neúplnosť konania, nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a v tejto súvislosti aj
nesprávne posúdenie celej veci, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Súd prvej inštancie

sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení a doložil listinami, ktoré si
súd sám od neho vyžiadal. Nevzal riadne do úvahy, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti.
V súčasnej dobe má tri vyživovacie povinnosti a v najbližšej dobe, keď očakáva narodenie syna v I.
XXXX, mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť, naproti tomu matka maloletého má iba jednu. Ďalej
súd aj keď bol upovedomený, že manželka má rizikové tehotenstvo uviedol, že tiež by sa mala podieľať

na výžive. Svoje mesačné príjmy a výdavky súdu preukázal. Súd bohužiaľ tieto skutočnosti nevzal
do úvahy a vytvoril si vlastnú hypotézu, na ktorej postavil rozsudok. Súd prvej inštancie vôbec riadne
neprihliadol k tomu, že na strane matky došlo ku zmene pomerov. Zvýšil sa jej príjem, svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletému si už neplní iba svojou osobnou starostlivosťou, ale aj ona je povinná finančne
prispievať na výživu maloletého. Súd vôbec nevzal do úvahy, že je nemajetný, odkázaný iba na svoj

príjem. Nie je pravdou, čo uvádzal súd, že má zrejme ďalšie nepriznané príjmy. Preto žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec sa vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie,
eventuálne tak, že návrh matky na zvýšenie výživného sa zamieta a výživné sa znižuje na 2.500,- Kč
mesačne, pričom splatnosť zostáva nedotknutá.

12. Otec svoje odvolanie doplnil a uviedol, že hoci jeho syn mu bol zverený do osobnej starostlivosti,
nechal ho v starostlivosti matky, pretože syn aj matka si priali byť spolu. Matka mala vyšší príjem
a pomáhala jej aj sestra, ktorá pracovala na manažérskej pozícii a mal zato, že bude mať lepšie zázemie.
Až nakoniec, keď matka bola vyhodnotená ako manipulatívna osobnosť a všetky jej obvinenia voči
jeho osobe boli nakoniec vyvrátené, súd zveril syna do jeho výhradnej starostlivosti. Zvládol vybudovať

fungujúcu rodinu, rád by im doprial viac možností, bral ich na výlety, kupoval im darčeky, ale nie je to
možné, musí všetky svoje financie posielať na účet matky, dokonca je teraz nútený zobrať si pôžičku
a spolu so zvýšenou vyživovacou povinnosťou nebude schopný súčasne splácať pôžičku. Žiadne
vedľajšie príjmy nemá. Nepriznané príjmy, aj keď uznáva, že by sa mi zišli, sú bohužiaľ skutočne iba
domnienkou. Fungujú tu od výplaty k výplate. Hypotekárny účet v J. F. majú s manželkou spoločný a sú

radi, že im tam zostal zbytok z pôžičky, ktorý si nechávajú ako železnú rezervu pre prípad akejkoľvek
havárie alebo riešenia akejkoľvek akútnej krízy. Je síce pravdou, že matka i on majú približne rovnaké
príjmy a tiež približne rovnaké výdavky ako každý (bývanie, hypotéka, potraviny, energie), ale zásadný,
veľmi podstatný rozdiel je v tom, že on má tri vyživovacie povinnosti (od I. XXXX mu pribudne ďalšia
vyživovacia povinnosť) a matka má iba jednu. K predaju bytu, ktorý dostal do daru od svojej matky, bol

donútený okolnosťami. Predaj prebehol niekedy v druhej polovici roku 2019. Z týchto prostriedkov mu
už dávno nič nezostalo.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že sa stotožňuje s napádaným rozsudkom z 24.09.2024
aj s právnym a vecným zdôvodnením tohto rozsudku súdu. Odvolanie otca z 13.12.2024 považuje

matka za absolútne nedôvodné. Žiadne skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného z 13.12.2024 nie
sú spôsobilé spochybniť správnosť napádaného rozsudku vo výrokoch I., II., III., IV. a V., s ktorými
sa úplne stotožňuje, keďže sú vecne a právne správne a vychádzajú na základe riadne vykonaného
dokazovania.Matkažiada,abyodvolacísúdpotvrdilrozsudokMestskéhosúduBratislavaIIz24.09.2024sp.zn. B5-68P/292/2021-711 vo všetkých výrokoch I., II., III., IV. a V. Otcove námietky sú všeobecného
charakteru a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

14. Otec ďalej v odvolaní poukazuje na to, že súd uviedol, že aj otcova manželka sa má podieľať na
výžive. Táto skutočnosť má pochopiteľne podstatný význam, keďže otec aj jeho manželka sú dvaja
rodičia ich detí. Nad rámec námietky otca, matka uvádza skutočnosť, že sa v plnom rozsahu (na rozdiel
od manželky otca) podieľa na výžive mal. A. (okrem otcom zasielaného výživného v pôvodnej výške cca
110,-eur), čo je nesporné. Dokonca skutočnosť, že oproti pôvodnému rozhodnutiu súdu (26.10.2020)

sa matka výlučne fakticky stará o mal. A. oproti pôvodnému stavu, keď otec príležitostne styk s mal.
synom realizoval, práve svedčí v neprospech odvolania otca v prospech napádaného rozsudku súdu.
Matka poukazuje na zásadnú okolnosť majúcu vplyv na potrebu zvýšenia výživného, a to skutočnosť,
že v období pred 26.10.2020 (vrátane 26.10.2020), keď rozhodoval uvedený Krajský súd v Prahe –
výška vtedajšieho výživného k 26.10.2020 v sume 3.000,- Kč = 109,91 eur zohľadňovala iný pomer
starostlivosti otca a matky o mal. A.. V uvedenom čase do 26.10.2020 bol maloletý cca 1 týždeň z

mesiaca u otca a zvyšný čas 3 týždne z mesiaca u matky (t.j. pomer 25 % času u otca, 75 % času u
matky). V čase predmetného rozsudku (26.10.2020) mal mal. A. cca 6 rokov a 3 mesiace. Naopak v
súčasnosti (dnes má mal. A. 10 rokov a cca 6 mesiacov) (t.j. po 26.10.2020) však (po dohode rodičov)
je mal. A. takmer výlučne len v starostlivosti matky. Otec neprejavuje záujem o styk s mal. A., syn u
otca nebol skoro už tri roky (pre nezáujem otca), matka by pritom bola rada, aby sa styk syna s otcom

vykonával. K otcovi (po dohode rodičov) chodí mal. A. len počas školských prázdnin zväčša len na 1 deň
počas letných prázdnin. Zvýšený rozsah faktickej starostlivosti z času 75 % kalendárneho mesiaca na
takmer 100 % kalendárneho mesiaca má pochopiteľný vplyv aj na zvýšenie nákladov matky a znížení
nákladov otca pri starostlivosti o ich spoločného syna, a to všetko za situácie uhrádzaného výživného len
3.000,- Kč = 109,91 eur, bez žiadnych ďalších príspevkov na výživu syna zo strany otca k rukám matky.

Zo sumy 109,91 eur je absolútne nemožné riadne a dostatočne zabezpečiť výživu mal. 10,5 ročného
syna v bazálnych veciach (strava, odev, školské výdavky, cestovné výdavky do školy a na krúžky a
záujmové činnosti, hygiena a pod.), ani s finančným prispením matky.

15. Zo strany matky boli podrobne zdokladované príjmy matky a aj nevyhnutné odôvodnené výdavky

syna A.. A tie otec nijako v konaní ani odvolaní nespochybňoval, čiže aplikáciou § 151 ods. 1 CSP sú
matkine majetkové pomery nesporne v konaní preukázané (§ 151 ods. 1 CSP: „Skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“)

16. Majetkové pomery otca sú podľa matky učebnicovým príkladom potencionality príjmov podľa §

75 ods. 1 druhá veta zákona o rodine („Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie.“), keďže pri jeho plnom zdraví (žiadnu chorobu otec netvrdí), svojej kvalifikácii a
možnostiach vyspelého stredočeského kraja (kde býva s manželkou) dosahovať čistý príjem 26 000

Kč s tvrdenými výdavkami 14 500 Kč nemôže preukazovať dostatočné zázemie na pokrytie výdavkov
otca jeho manželky jeho iného 4 ročného syna, ďalšieho dieťaťa v očakávaní a maloletého Ivka. Je
ľahko dohľadateľné (z internetu), že človek vo veku otca, v zdraví otca, v odbornej kvalifikácií otca v
Stredočeskom kraji (teda pri Prahe) dosahuje oveľa vyšší príjem.

17. Z v konaní otcom predložených dôkazov ďalej vyplýva že v dvoch peňažných ústavoch mal akruálne
zostatky okolo 129 000 Kč, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, predal auto za 25 000 Kč. V tomto
konaní vo fáze pred prvým rozhodnutím súdu (OS BA V z 24.01.2023 sp.zn. 68P/292/2021-489) sa veľmi
podrobne skúmali aj otcove nehnuteľnosti a otcove nakladanie s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve,
kde aj vyplynulo nesporne, že otec vlastnil byt vo výlučnom vlastníctve na K., ktorý dostal darom od

matky, tento následne predal po dohode so svojou rodinou, časť utŕžených financií dal svoje matke a
časť dal svojmu bratovi a časť vo výške 700.000 Kč si ponechal na úhradu svojich dlhov a exekúcie.
Toto považuje matka za učebnicový príklad aplikácie potencionality príjmov, ktorý je potrebné zohľadniť
pri rozhodovaní súdu aj pri posudzovaní odvolania otca voči napádanému rozsudku.

18. Otec sa detailne vyjadroval k svojim nehnuteľnostiam na výsluchu dožiadaným súdom 08.08.2022
kde okrem bytu v K. sa vyjadroval aj k priebehu výstavby domu na pozemku parc. č. 407/28 v k.ú.
F. L., kde uviedol, že s K. M. už nežije, nemá tak žiadne informácie ohľadom domu, ktorý by mal
byť na predmetnom pozemku postavený, vie len, že dom dovtedy postavený ešte nebol. Odstupomčasu až dodnes je preukázané že dom je postavený, dokončený a býva v ňom už s manželkou K. (za
slobodna M.). Pozoruhodnou okolnosťou je, že jeho vtedy ešte jeho družka K. dostala v septembri 2021
úver napriek tomu, že bola čerstvo po pôrode na materskej dovolenke. Vystáva preto dôvodná otázka

zabezpečenia poskytnutého úveru a otázka splácania úveru. Matka má za to, že potreby rodiny otca
ohľadom financovania úveru na postavený dom aj chod domácnosti jednoznačne pokrýva v značnej
miere otec z príjmov mimo ním tvrdených príjmov 26.000,-eur (pri ním tvrdených výdavkoch 14.500,-
eur). Do jeho vyživovacích povinností voči synovi H. nemožno opomenúť že sa na výžive musí podieľať
aj jeho matka (teraz už manželka). Navyše jeho manželka musí dostávať štedrú českú sociálnu pomoc

aj v tehotenstve aj v doterajšej rodičovskej či materskej dovolenke. Matka si je vedomá ustanovenia
§ 63 ods,. 1 zákona o rodine: „Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa,
že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.)“

Uvedená zákonná fikcia o priemernom mesačnom príjmu vo výške 20 násobku sumy životného minima
( 178,2 x 20 t.j. 3578,40 eur) sa podľa matky však môže aplikovať aj na otca. Matka má za to, že aj keď
otecpredložilčiastočnédokladynazhodnoteniesvojichmajetkovýchpomerov,možnonajehomajetkové
pomery aplikovať aj uvedenú zákonnú fikciu a teda vychádzať z predpokladaného príjmu cca 3578,40
eur mesačne. Otcom tvrdené príjmy v porovnaní s ním tvrdenými výdavkami pôsobia nehodnoverne,

nakoľko z nich nie je možné reálne posudzovať jeho majetkové pomery pri zdraví a jeho odbornej
kvalifikácii, v Českej republike bývajúceho v Stredočeskom kraji blízko Prahy, kde býva s rodinou v dome
ktorý užíva, kde dom je vo vlastníctve manželky.

19. Zo všetkých týchto okolností je nesporné, že jeho majetkové pomery musia byť značne lepšie ako sú

otcom tvrdené. Faktické kroky otca svedčia o tom, že on svoj reálny príjem a reálne majetkové pomery
aj reálne bývanie skrýva.

20. Matka má vedomosť, že otec je držiteľom vodičského preukazu a je pravidelným užívateľom vozidla
napriektomužiadnevozidloužúdajnenevlastní.Vyvstávapotomdôvodnáotázka,akooteczabezpečuje

v 21. storočí chod domácnosti pri ňom tvrdených príjmoch 26.000,- eur a pri ním tvrdených výdavkoch
14.500,-eur.

21. Otec v odvolaní namieta, že svoje mesačné príjmy súdu preukázal, podľa názoru otca súd tieto
skutočnosti údajne nevzal do úvahy a vytvoril si vlastnú hypotézu, na ktorej založil rozsudok. K tomu

matka uvádza, že v zmysle zásad konania podľa CSP aj CMP je bdelou povinnosťou strany sporu
aj v konaniach o maloletých, aké dôkazy predloží na podporu svojich tvrdení, kde sa strana sporu
nemôže spoliehať na to (ani v konaniach o maloletých), či súdu budú doterajšie dôkazy postačovať
na preukázanie skutočností. Otec svojou pasivitou v konaní, keď sa nezúčastňoval pojednávaní v
Bratislave, kde by mohol interaktívne reagovať na prezentované skutočnosti, kde sa nechal len vypočuť

dožiadaným súdom, sa sám obral o možnosť dokazovať ním tvrdené skutočnosti. Otec v odvolaní
namietal, že súd neprihliadol na to, že na strane matky došlo k zmene pomerov – k zvýšeniu príjmu. K
tomu matka uvádza, že uvedené zvýšenie príjmu je len kozmetické na úrovni inflácie, naopak mesačné
výdavky na mal. sa za cca 4 roky od roku 2020 do roku 2024 nepochybne objektívne zvýšili viac ako
príjem matky. Otec v odvolaní namietal, že zvýšením príjmu matky by aj matka mala finančne prispievať

na výživu mal. A.. K tomu uvádza, že táto úvaha otca nijako neneguje povinnosť otca prispievať v
zvýšenej miere 220,-eur mesačne. Matka v rámci svojho zamestnania sa predsa snaží dosiahnuť čím
vyšší príjem, aby zabezpečila lepšiu a lepšiu výživu pre mal. A.. Suma 440,- eur (od matky 220 eur a od
otca 220 eur) aj tak nepokrýva mesačné náklady na mal. A., zvýšené školské poplatky, mal. A. naďalej
trpí histamínovou intoleranciou a má tak zvýšené výdavky na čerstvé potraviny, varenie doma bez E

konzvervantovaprísad.Navyšefaktickástarostlivosťmatky(varenie,pranie,nákupvecí,šiat,kozmetiky,
potravín, príprava do školy, atď.) sama o sebe limituje matku, aby mohla mať ešte vyšší príjem, preto
ho musí saturovať otec zvýšeným výživným 220,-eur mesačne. Otec v závere odvolania tvrdí, že súd
nevzal vôbec do úvahy, že otec je údajne nemajetný, odkázaný len na svoj príjem. Otec ďalej tvrdí, že
nie je pravdou, čo uvádza súd, že otec má zrejme ďalšie nepriznané príjmy. K tomu matka uvádza, že

súd sa otcom vytýkanými skutočnosťami detailne a správne zaoberal v bodoch 24. až 33. Odôvodnenia
napádaného rozsudku, na ktoré matka odkazuje. Doplňujúco k tomu matka uvádza, že súd v súlade s §
75ods.1druhávetazákonaorodinesprávneaplikovaltzv.potencionalitupríjmovotca.Otcoveodvolanie
opomína zákonné kritérium, podľa ktorého v prvom rade rodičia majú prispievať rovnakou mierou podľasvojich schopností a možností, čo sa u mal. A. vôbec nedeje, keďže okrem súdom určeného výživného
sa otec nijako inak na výchove a výžive mal. syna A. nepodieľa, ani mu netelefonuje, a to napriek tomu,
že výdavky matky na syna sú zvýšené z dôvodu jeho ochorenia ADHD, kde toto ochorenie objektívne

časovo limituje prípravu matky so synom na vyučovanie. Z dôvodu uvedeného ochorenia ADHD mal. A.
navštevuje centrum poradenstva a prevencie, kde s ním aktívne spolupracuje psychológ.

22. Vo svojom doplňujúcom vyjadrení uviedla, že v stave, keď otec o syna nejavil záujem a syn u otca
nebol skoro tri roky, vzhľadom na sledovanie najlepšieho záujmu v psychickom a fyzickom vývoji syna –

absolútne neprichádza do úvahy zmena starostlivosti o syna z matky na otca, s čím matka kategoricky
nesúhlasí. Otcom tvrdená údajná okolnosť o vyššej miere pozornosti u otca ako u matky je absolútne
nedôvodná, keďže u otca je viac detí ako u matky, čiže pozornosť by bola viac delená, navyše v inom
jazykovom prostrední českého jazyka. Otec si sám odporuje, keďže na jednej strane tvrdí, že zvláda
vybudovať fungujúcu rodinu, na druhej strane je odkázaný na pôžičky. Otec pritom v prvej fáze tohto
konania tvrdil, že s partnerkou (terajšou manželkou) vôbec nežije. Otec po celý čas trvania konania často

mení svoje tvrdenia, čo zvyšuje nehodnovernosť jeho tvrdení. Otec zjavne opomína na skutočnosť, že
aj keď on na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia (matka v styku syna s otcom nebráni nikdy) o
styk so synom A. záujem nemá, ale jeho zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká. Otcovej pozornosti
zrejme ušlo, že zabezpečovať základné potreby pre jeho deti aj pre ich syna má vždy prednosť pred
„externalitami“ ako sú darčeky či výlety. Navyše darčeky či výlety pre syna otec nezabezpečoval tak

isto (posledný darček otca synovi bol cca pred 2 a pol rokmi). Neobstojí ani účelové tvrdenie otca o
údajnom braní si pôžičky, nakoľko z otcom predložených dôkazov do súdneho konania vyplýva, že v
dvoch peňažných ústavoch mal otec aktuálne zostatky 129.000,- Kč, nepoberal žiadne dávky v hmotnej
núdzi, predal auto za 25.000,-Kč, predal 3 izbový zrekonštruovaný byt vo výlučnom vlastníctve na K. a
takďalej.Vkonaníotecďalejtvrdil,žesplácaúdajnedlhymanželky.Tototvrdeniepritomnekorešponduje

a odporuje otcom tvrdenému malému čistému príjmu 26.000,-Kč.

23. Otec polemizuje o tom, že podľa neho má mal. A. nadštandardné finančné zázemie. K tomu matka
uvádza, že v konaní podrobne matkou dokazované odôvodnené potreby syna a majetkové schopnosti
matky odôvodňujú potrebu zvýšenia výživného minimálne na 220,-eur mesačne, zvlášť pri veku 10,5

roka – žiakovi 5. ročníka, keď posledná súdna úprava výživného bola pred viac ako 4 rokmi. Otec tvrdí,
že údajne žije „ďaleko skromnejšie“. K tomu matka uvádza, že otec žije v novopostavenom dome vo
vlastníctve jeho manželky v blízkosti Prahy, pritom jeho manželka po pôrode je na materskej dovolenke.

24. Otec poukazuje na to, že z predaja bytu druhej polovici roku 2019 bol donútený okolnosťami a

že utŕžená cena je už dávno minutá. K tomu matka uvádza, že v tomto konaní vo fáze pred prvým
rozhodnutím súdu (OS BA V z 24.1.2023 sp.zn. 68P/292/2021-489) sa veľmi podrobne skúmali aj otcove
nehnuteľnosti a otcove nakladanie s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, kde aj vyplynulo nesporne,
že otec vlastnil byt vo výlučnom vlastníctve na K., ktorý dostal darom od matky, tento následne predal
po dohode so svojou rodinou, časť utŕžených financií dal svoje matke a časť dal svojmu bratovi a

časť vo výške 700.000 Kč si ponechal na úhradu svojich dlhov a exekúcie. Toto považuje matka
za učebnicový príklad aplikácie potencionality príjmov, ktorý je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní
súdu aj pri posudzovaní odvolania otca voči napádanému rozsudku. Matka zároveň zopakovala svoje
predchádzajúce vyjadrenia.

25.Otecmaloletéhovďalšomvyjadreníuviedol,žemupribudlaďalšiavyživovaciapovinnosť.Vsúčasnej
dobe má 4 vyživovacie povinnosti a to ku svojim trom synom a ku svojej manželke.

26. Matka maloletého doplnila svoje vyjadrenie v tom, že syn je aktuálne v 6. ročníku a v čase 24.09.2024
bol v 5. ročníku ZŠ, má vyššie nároky, celkové zvýšenie nákladov v dôsledku zvýšenia DPH a cien

a inflácie je objektívna okolnosť známa verejne. Zároveň špecifikovala svoje aj maloletého výdavky
nasledovne:

Ročné výdavky na domácnosť matky a syna spoločné:
Poistka za byt 140 eur

Daň za byt 70 eur
Daň za psa 50 eur
Spolu 260 eur, čo tvorí alikvotne mesačne 21,66 eur.
Náklady ročné na víkendy (matka a syn spolu) 250 eur, čo tvorí 20,83 eur mesačne.Náklady ročné na dovolenku (matka a syn spolu) 2000 eur, čo tvorí 166,67 eur mesačne.

Ročné výdavky na mal. A.:

Školné a triedny fond 50 eur (min rok)
Pomôcky do školy (zošity, perá, peračník ,výtvarná výchova, obaly, pracovné zošity na vyučovanie a
pod) cca 80 eur
Batoh 79 eur
Obuv cca 4x ročne 80 eur(do školy potrebné prezúvky, tenisky na telesnú výchovu plus normálna obuv)

Oblečenie 70-100 eur( podľa toho, či je nevyhnutné kúpiť drahšie položky ako zimná bunda, otepľováky
a podobne)
Školské výlety (podľa minulého roku) 120 eur
Ročenka na MHD 110eur Lekár, zubár cca 50 eur ročne
Sviatky (narodeniny, Vianoce, meniny, koniec roka, deň detí, polročné vysvedčenie) 150eur.
Spolu 739 eur, čo tvorí alikvotne mesačne 65,75 eur

Ročné výdavky matky:
MHD ročenka 220 eur, čo tvorí alikvotne mesačne 18,33 eur

Mesačné výdavky matky na domácnosť syna a matky

Plyn 20 eur
Voda 160 eur
Elektrina 40 eur
Internet s TV 22 eur
Telefon 7eur a 12 eur

Hypotéka 417 eur
Kozmetika cca 110 eur
Jedlo cca 450 eur
Spolu 1238 eur mesačne.

Mesačné výdavky na syna: 789,33 eur mesačne,
Mesačné výdavky na matku: 658,33 eur mesačne,
Mesačné spoločné výdavky na syna (789,33 eur) aj matku (658,33 eur): 1447,66 eur mesačne

27. Otec ku dňu 30.08.2025 nemá dlh na výživnom.

28. Svoje vyjadrenie doplnila v tom, že namiesto výdavkov na matku v sume 658,33 eur má byť správne
741,90 eur a na syna 789,33 eur, čo je spolu 1.531,23 eur.

29. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia

vo veci výživného nastali na jeho strane podstatné zmeny pomerov, ktoré odôvodňujú opätovné
prehodnotenie výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Dňa X. XXXXXXX XXXX sa mu
narodil ďalší syn, ktorý žije v spoločnej domácnosti spolu s jeho manželkou a druhým dieťaťom, čím
momentálne plní celkovo štyri vyživovacie povinnosti. Má pravidelný mesačný príjem približne 1.420,58
eur (čo predstavuje 34.557 Kč). Po odpočítaní nákladov potrebných na zabezpečenie základných

životných potrieb domácnosti a po zohľadnení všetkých štyroch vyživovacích povinností nemožno
spravodlivo požadovať, aby na maloletého hradil výživné vo výške 220,- eur mesačne. Takáto suma
je vzhľadom na jeho reálne finančné možnosti nadmerná a ovplyvňuje jeho schopnosť zabezpečiť
primeranú životnú úroveň všetkých jeho detí. Odporúčacia tabuľka Ministerstva spravodlivosti SR pritom
jasne naznačuje, že pri viacerých vyživovacích povinnostiach a pri danom príjme je výživné na úrovni

220,-eur na jedno dieťa neprimerané. Rešpektuje, že náklady na maloletého prirodzene rastú s jeho
vekom a že súd ich pri určovaní výživného musí zohľadniť. Nemožno však akceptovať výdavky, ktoré
presahujú primerané potreby maloletého alebo sú uvádzané účelovo, s cieľom umelo zvýšiť požiadavku
na výživné. Navrhovateľka uvádza mesačné náklady na kozmetiku vo výške 110,- eur. Táto suma
zjavne presahuje primerané a obvyklé potreby maloletého, pričom neboli predložené žiadne konkrétne

doklady ani odôvodnenie, ktoré by preukazovali účelnosť a reálnu potrebu týchto výdavkov. Tvrdenia
navrhovateľky, podľa ktorých o maloletého nejaví záujem, sú účelové a nezodpovedajú skutočnému
stavu veci. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý žije s navrhovateľkou v F., teda približne 450 km
od jeho bydliska. Ide však o vzdialenosť, ktorú je potrebné absolvovať nielen tam, ale aj späť, čopredstavuje celkovo až 900 km na jedno stretnutie. Takáto cesta si vyžaduje dlhé cestovanie, vysoké
finančné náklady a náročnú logistickú prípravu, a to pri každom osobnom kontakte. Navyše má súčasne
povinnosti voči svojej rodine v Českej republike, čo objektívne obmedzuje jeho možnosť stretávať

sa s maloletým tak často, ako by si želal, pričom jeho záujem o pravidelný kontakt a aktívnu účasť
na výchove je nepochybný. Zo spisu vyplýva, že jeho snahy o pravidelný kontakt s maloletým boli
opakovane narúšané alebo sťažované zo strany navrhovateľky a viaceré udalosti v minulosti preukázali,
že sa snažila obmedziť kontakt rôznymi tvrdeniami a krokmi, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé.
Telefonická komunikácia bola opakovane obmedzovaná a maloletý je vystavený vplyvu navrhovateľky.

Ďalej uviedol, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 24.09.2024 mu bolo určené výživné
vo výške 220,- eur mesačne a zároveň uložená povinnosť uhradiť nedoplatok na výživnom vo výške
2.413,08 eur za obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2024. Uvedená povinnosť mala pre neho a jeho rodinu
mimoriadne závažné finančné následky, keďže viedla k úplnému vyčerpaniu ich úspor a súčasne sa
stala podkladom pre exekučné konanie vedené súdnym exekútorom Mgr. Janom Krejstom. V dôsledku
vedenia exekučného konania nie je schopný čerpať bankový úver ani inak zabezpečiť potrebné

finančné zdroje na úhradu bežných životných nákladov. Dostal sa tým do mimoriadne nepriaznivej
finančnej situácie, ktorá výrazne presahuje bežné finančné ťažkosti, s akými sa v živote stretáva väčšina
domácností. Tieto okolnosti majú priamy a zásadný vplyv na jeho schopnosť riadne, včas a dlhodobo
plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada súd, aby:
I. zmenil Rozsudok Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. B5-68P/292/2021 tak, že návrh navrhovateľky

na zvýšenie výživného sa zamieta;
II. znížil vyživovaciu povinnosť odporcu voči maloletému z doterajšej sumy 220,-eur mesačne na sumu
102,53,-eur mesačne, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po

zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“a§7ods.1Civilnéhomimosporového
poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného

sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), vzhľadom
k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci
pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci konania. Odvolací súd po doplnení
dokazovania výsluchom rodičov a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že rozsudok a

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

31. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca
na maloletého zo sumy 3.000 Kč na 220 eur mesačne a návrh otca na zníženie výživného na 2500 Kč.

32. Súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom č.k. 68P/292/2021-489 zo dňa 24. januára 2023
rozhodol tak, že zvýšil výživné otcovi na mal. A. zo sumy 3000 Kč mesačne na sumu 200 eur mesačne
počnúc dňom 09.12.2021, určil nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.12.2021 do 31.01.2023
v sume 911 eur, ktoré povolil otcovi splácať po 26 eur mesačne s bežným výživným, vo zvyšku
návrh matky zamietol, návrh otca zamietol, zmenil rozsudok Okresného súdu v Příbrami č.j. 10P

32/2015-893zodňa08.04.2019vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPraheč.j.32Co155/2019-1632
zo dňa 26.10.2020 v časti výživného a rozhodol o trovách konania. Odvolací súd uznesením č. k.
12CoP/46/2023 - 547 z 29.11.2023 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

33. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je posúdiť, či

súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom vecne správne, to je či boli splnené podmienky
na zvýšenie výživného otca na maloletého zo sumy 3000 Kč mesačne na sumu 220 eur mesačne
počnúc dňom 09.12.2021 a na určenie zročného výživného vyčísleného za obdobie od 09.12.2021
do 31.10.2024, teda či sa zmenili pomery oproti ostatnému rozhodnutiu rozsudkom Okresného súdu
v Příbrami č.j. 10P 32/2015-893 zo dňa 08.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.j.

32Co 155/2019-1632 zo dňa 26.10.2020 v časti výživného.

34. Odvolací súd nezistil v danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a spôsobe rozhodnutia.35. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností

alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

36. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zameniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

37. Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

38. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby

bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia
okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je
výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby
súd mohol viesť dokazovanie o novom rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov

a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že
doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie
bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by
o zmene výšky výživného, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného

súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho
výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na
strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takouto zmenou povinným nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej

vyživovacej povinnosti, povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na
strane oprávneného sú takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti
živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky
(predškolák - 1. stupeň - 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov, zmena
zdravotného stavu a s tým súvisiace náklady a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa

pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

39. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. Dôvodom podania návrhu zo strany matky na zvýšenie výživného bolo jej zníženie príjmu a zvýšenie

výdavkov a dôvodom návrhu otca na zníženie výživného bolo pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti.

42. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo jednoznačne zistené, že maloletý A. B.,
narodený X.X.XXXX je dieťaťom matky - C. B. a otca A. B., pričom o výžinom bolo naposledy rozhodnutérozsudkom rozsudok Okresného súdu v Příbrami č. j. 10P 32/2015-893 zo dňa 08.04.2019 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prahe č. j. 32Co 155/2019- 1632 zo dňa 26.10.2020 na sumu 3 000 Kč.

43. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania aj na základe výsluchu rodičov pred odvolacím
súdom, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že na strane maloletého došlo od ostatného
rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
za podstatnú zmenu pomerov u maloletého považuje zvýšenie vývoja životných nákladov zvýšením
veku, v čase začatia konania bol maloletý žiakom 2.B triedy ZŠ (skutočnosť, že maloletý nastúpil na ZŠ

bola zohľadňovaná odvolacím súdom v konaní pred Krajským súdom v Prahe č.j. 32Co 155/2019-1632
zo dňa 26.10.2020), a ďalšia zmena pomerov na jeho strane prišla aj počas konania a to tým, že
v septembri 2024 nastúpil na druhý stupeň ZŠ, v súčasnosti navštevuje 6. ročník ŽŠ, ale maloletému
bolo aj diagnostikované ochorenie, ktoré ho obmedzuje v stravovaní. Má histamínovú intoleranciu, čo
znamená, že má zvýšené náklady na stravu. Rovnako tak je dôvodnou aj tá argumentácia, že v čase
rodičovskej dohody v r. 2020 bola dohoda s otcom, že okrem iného si bude dieťa brávať na polovicu

z prázdnin. Na strane matky sa čiastočne znížil príjem, ktorý však sa vyrovnal príjmu ako mala v čase
uzatvorenia rodičovskej dohody a pokiaľ ide o otca maloletého, zvýšil sa mu postupne príjem zo
sumy 732,73 eur na 24.121 Kč (obdobie 01.10.2021 až 31.12.2022), čo je cca 960 eur, pribudli mu
ďalšie vyživovacie povinnosti, ale na strane druhej odvolací súd zohľadňoval aj prostriedky, ktoré získal
z predaja bytu a ktorých sa dobrovoľne vzdal v prospech svojej matky a brata.

44. Súd prvej inštancie u otca vychádzal aj z princípu potencionality príjmu, keďže otec je v produktívnom
veku bez akýchkoľvek obmedzení a nemá zhoršený stav. V r. 2020 mal otec ustálený príjem odvolacím
súdom Krajským súdom v Prahe vo výške 732,73 eur, ktorý dosahoval u zamestnávateľa a následne
v rokoch 2021 až 2022 cca 960 eur. Odvolací súd prihliadol aj na príjem otca z predaja bytu, kedy sa

dobrovoľne vzdal časti kúpnej ceny v prospech svojej matky a brata a ponechal si podľa jeho vyjadrenia
28000 Kč, a v ďalšom aj na jeho spoludlžníctvo k úveru, ktorý má už so svojou terajšou manželkou.
Podľa jeho vyjadrenia pred odvolacím súdom úver, ktorý splácal bol na dostavbu domu, ktorý patrí jeho
manželke a ktorý bol postavený v r. 2021. Ďalšou okolnosťou, na ktorú prihliadol odvolací súd bola aj
absencia styku otca a syna, čo napokon potvrdil aj sám otec na pojednávaní, keď uviedol, že osobný

styk s maloletým bol naposledy ešte v roku 2021 a aktuálne styk s maloletým neprebieha. Hoci mu
pribudla vyživovacia povinnosť k maloletého H., prípadne i k jeho matke, pokiaľ sa nepodieľa na osobnej
starostlivosti o maloletého ani inou formou, s ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že bolo
v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške ako ustálil súd prvej inštancie už s účinnosťou
od 09.12.2021. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že od 01.09.2024 nastúpil mal. A. na druhý

stupeň ZŠ, kedy sa opätovne zvyšujú výdavky na maloletého a to nielen iba v súvislosti so školou, ale
aj inými záujmovými aktivitami, pričom zároveň otcovi sa nástupom u nového zamestnávateľa zvýšil
príjem, ktorý za mesiace august 2024 až júl 2025 dosahoval v priemere vo výške 34557 Kč, to je cca
1.382 eur. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že otec je v produktívnom
veku, bez zdravotných problémov. Jeho potencionálny príjem predstavuje sumu minimálne 1.400,- eur,

z ktorej sumy 14%, ktorá minimálna suma má byť i v zmysle „Metodiky pre výpočet výživného rodičov
k deťom, tzv. tabuľkové výživné“ stanovená, predstavuje 224,- eur mesačne. Pokiaľ otec poukazuje na
to, že je nemajetný, odkázaný iba na svoj príjem, rovnako tak aj matka maloletého je odkázaná na iba
svoj príjem, pričom venuje sa osobnej starostlivosti o maloletého v rozsahu 100%. To je aj dôvod, pre
ktorý odvolací súd síce prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorá mu pribudla XX.XX.XXXX

k maloletému B., avšak zohľadnil, že maloletému A. pribudli výdavky a otec sa ani inak nepodieľa na
jeho výžive (či už stykom, resp. vecnými darmi a pod.). Nesmie zabúdať, že hoci má aj ďalšie dve deti
s terajšou manželkou, jeho vyživovacia povinnosť trvá aj voči najstaršiemu synovi, ktorému nepomáha
ani mentálne a ani finančne. Hoci jeho manželka poberá iba rodičovský príspevok, aspoň sčasti kryje
náklady či už na deti, resp. domácnosť, pričom prioritné sú výdavky na výživu detí. Hoci na jednej strane

otec tvrdí, že keďže rozsudkom Mestského súdu Bratislava II zo dňa 24.09.2024 mu bolo určené výživné
vo výške 220,- eur mesačne a zároveň uložená povinnosť uhradiť nedoplatok na výživnom vo výške
2.413,08 eur za obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2024 a uvedená povinnosť mala pre neho a jeho rodinu
mimoriadne závažné finančné následky, keďže viedla k úplnému vyčerpaniu ich úspor a súčasne sa
stala podkladom pre exekučné konanie vedené súdnym exekútorom Mgr. Janom Krejstom, na strane

druhej si koncom roku 2024 obstaral motorové vozidlo Toyota, rok výroby 2016, za cenu 60-70.000,-
Kč, čo opäť nesvedčí o tom, že nedokáže zvládať plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 220 eur aj
naďalej.Uvedenásumapredstavujecca7eurnadeň,čovzhľadomajnazdravotnéproblémymaloletého
(histamínová intolerancia) nemôže pokryť ani jeho náklady na stravu zodpovedajúcu jeho zdravotnémustavu. Namietané výdavky na kozmetiku potom už nie sú vo vzťahu k ďalším výdavkom, ktoré musí
pokrývať matka a ktorá sama znáša všetky ostatné výdavky aj s prihliadnutím na to, že zabezpečuje
100% starostlivosť o maloletého (nakoľko styk otca a maloletého neprebieha a to ani cez prázdniny)

relevantné.

45. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené
súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného

súdom prvej inštancie. Odvolací súd opätovne poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť
nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na
hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na
výživnom je vyšší oproti podielu otca, pretože o maloletého sa stará osobne.

46. Aj dlh na výživnom za obdobie od 09.12.2021 do 31.10 2024 vo výške 2.413,08 eur pre maloletého

určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a nakoľko ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu zo strany otca nebol dlh na výživnom, pričom otec prioritne namietal nemožnosť splátok zročného
výživného, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti.

47. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť určenú výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti
podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového

poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).