Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118205947
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3118205947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov 1) A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
bytom C. B., D. C. B. XXX, 2) E. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. C. B. XXX, obaja
zastúpení Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou, so sídlom Ilava, Mierové námestie 93, IČO: 42 152
321 proti žalovaným 1) F. D., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. C. B. XXX a 2) G. E.,

narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. C. B. XXX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Žilinčíkom,
advokátom, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I. 57/132, IČO: 31 917 348, o nahradenie prejavu
vôle, na odvolanie žalobcov 1), 2) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. februára 2025,
č.k. 11C/31/2018-156, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1), 2) m a j ú proti žalobcom 1), 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1), 2) proti žalovaným
1), 2) domáhali (po pripustení zmeny žalobného petitu) nahradenia prejavu vôle žalovaného 2) uzavrieť
darovaciu zmluvu, ktorej predmetom by bolo darovanie podielov na nehnuteľnostiach
v k.ú. D. C. B. v časti týkajúcej sa podielov na pozemkoch, zapísaných na LV
č. XXXX (parcela KN E č. XXXX/XXX – ostatné plochy o výmere 35 m2 v podiele 1/23 pod B.38), LV

č. XXXX (parc. KN E č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 416 m2, v podiele 1/32 pod B 19),
LV č. XXXX (parc. KN E č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 471 m2, v podiele 1/32 pod B 19) a LV č.
XXXX (parc. KN E č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 2189 m2 v podiele 1/23
pod B 31 (výrok I.). Žalovaným 1), 2) priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi 1), 2) v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné a vyplýva to aj

z predložených výpisov z listu vlastníctva, že žalobcovia a žalovaný 2) sú aktuálne podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX (parc. KN E č. XXXX/XXX - ostatné plochy o
výmere 35 m2, LV č. XXXX (parc. KN E č. 670/502 - orná pôda o výmere 416 m2), LV č. XXXX (parc.
C. E č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 471 m2) a LV č. XXXX (parc. KN E č. XXXX/XXX -
ostatné plochy o výmere 2189 m2) pre k.ú. D. C. B., pričom žalovaný 2) sporné spoluvlastnícke podiely
nadobudol od predchádzajúcej podielovej spoluvlastníčky, žalovanej 1), ktorá mu svoje podiely darovala

darovacou zmluvou zavkladovanou v katastri nehnuteľností pod V XXXX/XXXX. Nebolo sporným, že
žalovaná 1) ako darkyňa pred darovaním svojho podielu žalovanému 2) tento neponúkla žalobcom akopodielovým spoluvlastníkom, pričom na následné písomné výzvy žalobcov ohľadne prevodu podielu
nereagovala.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že súčasná judikatúra, reprezentovaná najmä rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/102/2005 (publikované v Zbierke
stanovískarozhodnutísúdovpodč.58/2005)interpretuje§140OZtak,žepredkupnéprávopodielového
spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej
zmluvy. Najvyšší súd poukázal na to, že zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že ide o prevod

spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného predkupného práva vylúčil napr. darovaciu
zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a pod., a preto len takýto výklad
pojmu prevodu spoluvlastníckeho podielu je v súlade so zámerom zákonodarcu obmedziť zmluvnú
voľnosť spoluvlastníkov, ktorá vyplýva už zo samotného obsahu podielového spoluvlastníctva, tak ako je
vymedzené v ustanovení § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. Záver, že predkupné právo podielového
spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy, je

potom v právnej teórii i praxi argumentačne podporovaný i tým, že v opačnom prípade by sa vytvárala
široká možnosť simulácie bezodplatných právnych úkonov, resp., že účelom § 140 OZ je zabezpečenie
práva spoluvlastníkov na prednostné nadobudnutie podielu.

4. Na strane druhej existuje ohľadne výkladu § 140 OZ aj opačný názor, podľa ktorého sa predkupné

právo podielového spoluvlastníka pri prevode podielu na základe darovacej zmluvy neuplatní. Tento
názor zaujala pri totožnej relevantnej právnej úprave predkupného práva podielových spoluvlastníkov
česká súdna prax (najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/2408/2007, sp.
zn. 22Cdo/3188/2006), ktorá prešla aj testom ústavnosti Ústavného súdu Českej republiky (rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III. ÚS 3688/2010), a ktorá, poukazujúc najmä na ust. § 602 a

nasl. OZ, vychádza z toho, že z gramatického výkladu pojmu „predkupné právo“ vyplýva jeho aplikácia
len pre prípad predaja (nie darovania), ďalej ak by zákonodarca chcel, aby sa právo na prednostné
nadobudnutiepodielutýkaloajinýchprípadovnežkúpnej(čizámennej)zmluvy,pomenovalbytotoprávo
inak a jeho právnu úpravu by systematicky zaradil na iné miesto Občianskeho zákonníka a napokon, ak
by § 140 OZ dopadal aj na darovanie, nešlo by fakticky podiel darovať.

5. Uvedená problematika bola posudzovaná tiež Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý
v rozhodnutí, sp. zn. II ÚS 186/2012 zaujal záver, že oba prezentované výklady sa javia ako legitímne
a ústavne konformné, no súčasne oba vzbudzujú aj určité pochybnosti. Ústavný súd nekonštatoval, že
jediným ústavne konformným výkladom je názor obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/102/2005 (R 58/2005).

6. Ak i podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky existujú v otázke interpretácie ust. § 140
OZ dva ústavne zlučiteľné výklady, pričom súd prvej inštancie ten „český“ považuje za spravodlivejší
a vyváženejší z hľadiska rovnováhy práv prevádzajúceho spoluvlastníka na jednej strane

a ostatných podielových spoluvlastníkov na strane druhej, tak dospel k
presvedčeniu, že sa môže (a aj musí) odkloniť od rozhodnutia najvyššieho súdu R 58/2005. Súd prvej
inštancie preto s následne uvedenou argumentáciou (viď bod 25 až 30 odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie) zaujal ten právny názor, že ust. § 140 OZ sa nevzťa huje na prípady, kedy
podielový spoluvlastník prevádza svoj podiel na inú (nie blízku) osobu na základe darovacej zmluvy,

teda predkupné právo podielového spoluvlastníka sa neuplatňuje pri prevode spoluvlastníckeho podielu
darovacou zmluvou.

7. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že predkupné právo podielového spoluvlastníka v § 140
OZ sa neuplatní pri prevode podielu na základe darovacej zmluvy, nadbytočným pre rozhodnutie vo veci

bolo dokazovanie navrhovanými písomnosťami za účelom preukázania, že žalobcovia
konajú v rozpore so zákonom s dobrými mravmi, porušujú predkupné právo ostatných spoluvlastníkov,
žalobca 1) sa dopustil trestného činu voči žalovanému 2) a pod., a že medzi žalovanými 1) a 2) bol
vzťah blízkych osôb, lebo ak by sa aj preukázalo, že medzi darkyňou a obdarovaným bol vzťah blízkych
osôb, tak k prevodu podielu došlo na základe darovacej zmluvy, kedy žalobca predkupné právo nemal,

a preto k jeho porušeniu nemohlo dôjsť. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 140, § 40a, § 853
ods. 1, § 603 ods. 1 až ods. 3, § 605 Občianskeho zákonníka, § 137 CSP, o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP.8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia a domáhali sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedli, že žalovaná 1) porušila ich predkupné

právo v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov na predmetných pozemkoch,
ktoré darovacou zmluvou previedla na žalovaného 2) napriek tomu, že sa nejednalo o blízke osoby
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Predtým, ako tieto svoje podiely bezodplatne previedla na
žalovaného 2), žalovaná 1) im tieto neponúkla ako podielovým spoluvlastníkom, nesplnila tzv. ponukovú
povinnosť, ktorú mala v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobu odôvodnili s odkazom na judikát

R 57/2006 – rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/102/2005, z ktorého vyplýva
že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu
na základe darovacej zmluvy. Uvedený názor nebol Najvyšším súdom Slovenskej republiky prelomený.
Napriek tomu sa súd prvej inštancie priklonil k „českej“ rozhodovacej súdnej praxi napriek tomu, že aj
súdom označené rozhodnutie II.ÚS 186/2012 nevylúčil a nezrušil ustálenú právnu prax prezentovanú
v R 57/2006. Poukázali na princíp právnej istoty a skutočnosť, že súd prvej inštancie sa odvolával na

súdnu prax českých súdov z rokov 2006 až 2010 (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 22Cdo/2408/2007, sp. zn. 22Cdo/3188/2006, rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 3688/2010),
pričom Česká republika nepriamo potvrdila správnosť výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
– R 57/2006, keď v § 1124 zákona č. 89/2012 Sb., t. j. v novom Občianskom

zákonníku ČR s účinnosťou od 01.01.2014 zachováva predkupné právo aj pre bezodplatné prevody
spoluvlastníckehopodieluaumožňujespoluvlastníkovitentopodielzískaťzaobvyklúcenu.Toznamená,
že aj český právny poriadok zakotvil priamo vo svojom Občianskom zákonníku,
že k porušeniu predkupného práva dôjde aj pri bezoplatnom prevode. Tým bol „zrušený“ právny názor
vyjadrený v uvedených rozhodnutiach českých súdov, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva v rámci

právneho posúdenia veci. Mali za to, že je neprípustné, aby súd prvej inštancie na predmetnú vec
aplikoval právny názor súdov iného štátu, a to za situácie, že tento právny názor bol neskôr prelomený
samotným zákonom.

9. Žalovaní 1), 2), ktorým bolo odvolanie žalobcov 1), 2) doručené dňa 08.04.2025, sa k odvolaniu

písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), na prejednanie odvolania žalobcov 1), 2) v zmysle § 385 nariadil pojednávanie,
na ktoré predvolal strany sporu, zopakoval doterajší priebeh konania a právne posúdenie veci súdom

prvej inštancie, predniesol predbežné právne posúdenie danej veci odvolacím súdom, umožnil stranám
sporu sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom vyjadriť (obe strany sporu zotrvali
na svojich doterajších stanoviskách) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z iných dôvodov.

11. V danej veci nebolo sporné, že žalobcovia 1), 2) a žalovaný 2) sú podielovými spoluvlastníkmi
pozemkov v k.ú. D. C. B., zapísaných na LV č. XXXX (parcela KN E č. 7185/502 - ostatné plochy o
výmere 35 m2 v podiele 1/23 pod B.38), LV č. XXXX (parc. KN E č. XXX/XXX - orná
pôda o výmere 416 m2, v podiele 1/32 pod B 19), LV č. XXXX (parc. KN E č. XXX/XXX - orná pôda o
výmere 471 m2, v podiele 1/32 pod B 19) a LV č. XXXX (parc. KN E č. XXXX/XXX - ostatné plochy o

výmere 2189 m2 v podiele 1/23 pod B 31. Sporným tiež nebolo, že žalovaná 1) darovacou zmluvou zo
dňa 30.06.2015 darovala (okrem iného) žalovanému 2) svoje podiely na pozemkoch pre k.ú. D. C. B.
na uvedených listoch vlastníctva.

12. Spornou otázkou zostalo, či uzavretím darovacej zmluvy medzi žalovanou 1) a žalovaným 2),

predmetom ktorej boli spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. D. C. B., pričom
medzi darcom a obdarovaným nešlo o blízke osoby, došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1),
2) ako podielových spoluvlastníkov na uvedených nehnuteľnostiach v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že ust. § 140 Občianskeho
zákonníka sa nevzťahuje na prípady, kedy podielový spoluvlastník prevádza svoj podiel na inú (nie
blízku) osobu na základe darovacej zmluvy, teda predkupné právo podielového spoluvlastníka sa
neuplatňuje pri prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou, keď v danej veci aplikovalrozhodnutia českých súdov s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý
ústavnú konformnosť tohto záveru nevylúčil (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
II.ÚS 186/2012).

14. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nemôže stotožniť.

15. Žalobcovia 1), 2) uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP – rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedený odvolací dôvod spočíva

v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok
žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na
správnosť rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, iba že ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

17. Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka má
vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale

je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na
každého nadobúdateľa. Podstata vecnoprávneho charakteru predkupného práva sa prejavuje v tom, že
ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho,
aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného
práva, nebude to mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej

nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať
sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol
na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novému nadobúdateľovi vzniká na
základevýzvyoprávnenéhopodielovéhospoluvlastníkapovinnosťponúknuťvecnakúpuzapodmienok,
za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní

túto povinnosť, môže sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol
nahradený súdnym rozhodnutím.

18. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov spočívajú najmä v tom, že
predkupné právo a) vyplýva priamo zo zákona, b) má vecnú povahu, t. j. vzťahuje sa k veci, s ktorou

prechádza na nadobúdateľa, c) je časovo neobmedzené, d) vzniká až vtedy, keď povinná
osoba reálne chce vec predať alebo darovať, e) netýka sa prevodov na blízke osoby, f) nemá žiadny
vplyv na užívanie veci, t. j. vlastník môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré mu ako
vlastníkovi prináležia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/208/2019).

19. Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden
individuálne určený subjekt, t. j. konkrétne oprávnená osoba (spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec
od druhého individuálne určeného subjektu (spoluvlastníka), t. j. od konkrétne
povinnej osoby ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce previesť svoj spoluvlastnícky
podiel. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť povinnej osoby

ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva,
že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník
vo svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných
spoluvlastníkov (spoluvlastníka).

20. V aplikačnej praxi sa vynorila otázka, či prekupné právo podielových spoluvlastníkov (s prihliadnutím
na použitie slova „predkupné“ pri označení tohto práva) vzniká aj v prípade darovania (bezodplatného
prevodu) spoluvlastníckeho podielu, pričom k jednoznačnému riešeniu neprispela rozhodovacia prax
slovenských a českých súdov, ktorá, a to ani pri identickej právnej úprave (až do
prijatia nového českého Občianskeho zákonníka) nebola jednotná a jej prístup je kvalitatívne odlišný

k tejto otázke, na ktorú skutočnosť upozornil i súd prvej inštancie.

21. V Českej republike vychádzala rozhodovacia prax súdov najmä z jazykového výkladu tohto
ustanovenia, čoho dôsledkom bolo uplatňovanie predkupného práva len pri odplatnom prevode.Slovenské súdy vykladajú § 140 Občianskeho zákonníka naopak tak, že predkupné právo podielového
spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe
darovacej zmluvy.

22. Napriek tomu, že dodnes platné znenie § 140 Občianskeho zákonníka bolo aj spoločným
československým právnym predpisom, aktuálna česká právna úprava v podstate zrušila tento inštitút,
pričom sa dlhodobo odlišovala judikatúra českých súdov od judikatúry slovenských súdov (viď
rozhodnutie ústavného súdu, sp. zn. II.ÚS 186/2012). Z tohto dôvodu už neprichádza do úvahy ani

nazeranie na aplikačné problémy inštitútu predkupného práva výlučne prizmou českej súdnej judikatúry
( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/208/2019). Zákon č. 89/2012
Občiansky zákonník účinný v Českej republike od 01.01.2014 v ust. § 1124 ods. 2 uvádza, že predkupné
právo majú spoluvlastníci i v prípade, že niektorí zo spoluvlastníkov prevádza podiel bezodplatne,
vtedy majú spoluvlastníci právo podiel vykúpiť za obvyklú cenu. To platí i v iných prípadoch zákonného
predkupného práva.

23. V Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo uverejnené
rozhodnutie R 58/2005 a 57/2006 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1Cdo/102/2005), ktorého právna veta znie „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje
aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy“. I v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/2008/2019 zo dňa 28.09.2021 najvyšší súd považoval za
jeden zo základných princípov pre vznik predkupného práva skutočnosť, že povinná osoba reálne chce
vec predať alebo darovať, čo znamená, že aplikoval citované rozhodnutie najvyššieho
súdu, sp. zn. 1Cdo/102/2005.

24. Podľa Čl. 2 ods. 1, ods. 2 základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. Vzhľadom na citované rozhodnutia najvyššieho súdu, ako i Čl. 2 základných princípov CSP, odvolací
súd dospel k záveru, že odklon súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít v danej veci nebol dôvodný. Za jeden z účelov zákonného predkupného práva v rámci
podielového spoluvlastníctva možno považovať aj záujem podielových spoluvlastníkov na zachovanie

určitej (známej) spoluvlastníckej štruktúry, čo môže byť významné pre
nerušené užívanie spoločnej veci, patriacej viacerým spoluvlastníkom, či bezproblémovú existenciu
spoluvlastníckeho vzťahu ako takého. Zákonodarca v § 140 Občianskeho zákonníka zakotvil, že ide
o prevod spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného predkupného práva vylúčil napr.
darovaciu zmluvu, vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti a podobne. Preto len výklad pojmu

prevodu spoluvlastníckeho podielu tak, že zákon obmedzil povinného spoluvlastníka v jeho práve
nakladať so spoluvlastníckym podielom (ius disponendi) univerzálne vo všetkých formách scudzenia
(predaj, darovanie, zámena) zodpovedá zneniu tohto zákonného ustanovenia, nakoľko pojem „ prevod
spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňa tak odplatný, ako aj bezodplatný prevod. Len takýto výklad pojmu
prevodu spoluvlastníckeho podielu je v súlade so zámerom zákonodarcu obmedziť zmluvnú voľnosť

spoluvlastníkov, ktorá vyplýva už zo samotného obsahu podielového spoluvlastníctva tak, ako je
vymedzené v ust. § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka a zodpovedá systematickému, gramatickému
i logickému výkladu tohto ustanovenia. Taký výklad zákona, ktorý by umožňoval uzatvorením darovacej
zmluvyzbaviťoprávnenéhospoluvlastníkamožnostizabrániťvznikuneželanejspoluvlastníckejštruktúry
nemožno akceptovať a neakceptuje ho ani Občiansky zákonník v Českej republike účinný od

01.01.2014.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, uplatnený
žalobcami 1), 2) v podanom odvolaní, za dôvodný a dospel k záveru, že
uzavretím darovacej zmluvy medzi žalovanou 1) a žalovaným 2), ktorí nie sú blízkymi osobami ( § 116

Občianskeho zákonníka), došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1), 2).

27. Nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov sa môže oprávnený spoluvlastník
domáhať a) vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou)a nadobúdateľom (treťou osobu) z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a
Občianskeho zákonníka), b) domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho
podielu), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok,

zaktorýchkúpilspoluvlastníckypodielodpovinnejosoby(§603ods.3Občianskehozákonníka),aaktak
tretia osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník
právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav
vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP), c) naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť
odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho

prostriedku oprávneného vlastníka, smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného
práva, je plne v jeho autonómii.

28. V danej veci sa žalobcovia 1), 2) po pripustení zmeny žalobného petitu domáhali proti žalovaným
1), 2) nahradenia prejavu vôle žalovaného 2) uzavrieť darovaciu zmluvu na predmetné
spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v k.ú. D. C. B., zapísaných na LV č. XXXX (parc. KN E č. XXXX/

XXX - ostatné plochy o výmere 35 m2 v podiele 1/23 pod B.38), LV č. XXXX (parc. KN E č. XXX/XXX -
orná pôda o výmere 416 m2, v podiele 1/32 pod B 19), LV č. XXXX (parc. KN E č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere 471 m2, v podiele 1/32 pod B 19) a LV č. XXXX (parc. KN E č. XXXX/XXX - ostatné plochy o
výmere 2189 m2 v podiele 1/23 pod B 31 (č.l. 126 spisu).

29. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

30. V danej veci žalovaný 2) ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach

dobrovoľne neuzavrel kúpnu zmluvu so žalobcami 1), 2) na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu,
ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy (porušením predkupného práva), preto sa žalobcovia 1),
2) domáhali nahradenia jeho prejavu vôle uzavrieť darovaciu zmluvu (§ 229 CSP).

31. Právna konštrukcia žalobcov je postavená na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vychádza

z predpokladu, že darovacia zmluva, nerešpektujúca ich predkupné právo, je neplatná.
Zákon počíta s možnosťou reparácie stavu, kedy došlo k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka
tým spôsobom, že oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo
sa môže domáhať toho, že predkupné právo mu zostane zachované. Žalobcovia sa však domáhajú
toho, aby žalovaný 2) ako nadobúdateľ spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach im

tieto previedol bezodplatne, keďže túto získal darovaním od žalovanej 1), hoci neboli blízkymi osobami
v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

32. Odvolací súd zastáva názor, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri
prevode spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou, z ktorého záveru však nemožno automaticky

vyvodiť, že oprávnení spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené uzavretím darovacej
zmluvy, sa môžu domáhať prevodu spoluvlastníckych podielov od nadobúdateľa rovnako formou
darovacej zmluvy. Takýto výklad by bol v príkrom rozpore s formuláciou ust. § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ako aj s celkovou konštrukciou a charakterom predkupného práva. Pokiaľ sa má v danej
veci hovoriť o možnosti reparácie nerešpektovania predkupného práva, môže sa vychádzať len zo

zákonnej dikcie, ktorá buď umožňuje zachovanie predkupného právo, alebo ponúknutie veci za predaj
nadobúdateľom oprávneným za obvyklú cenu.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu
(§ 216 ods. 1 CSP), čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac alebo niečo iné, než čoho sa

strany domáhajú. Nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada „ne ultra petitum“).

34. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ sa žalobcovia 1), 2) domáhali podanou žalobou (po pripustení zmeny
žalobnéhopetitu)nahradeniaprejavuvôležalovaného2)uzavrieťsnimidarovaciuzmluvu,tedapreviesť
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. D. C. B., získaných na základe darovacej zmluvy

uzavretej so žalovanou 1), ktorou došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1), 2), bezodplatne,
odvolací súd ich žalobe vyhovieť nemohol, nakoľko nimi uplatnený nárok na bezodplatný prevod
nehnuteľnosti nemá oporu v zákone, je v rozpore so znením ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.35. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (z iných dôvodov), vrátane
výroku o trovách konania, ktorý nebol žalobcami 1), 2) vecne spochybnený.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaní 1), 2), ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalobcom
1), 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

37. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.