Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/189/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119202946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119202946.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej,
v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Bratislava,
Primaciálne námestie č. 1, proti žalovanému: On Ret, družstvo - v likvidácii,
IČO: 00 500 674, Bratislava, Panenská č. 24, likvidátor: smith§smith legal s.r.o.,

IČO:36360341,Bratislava,Bottovač.5,onahradenieprejavuvôle,naodvolaniežalobcuprotirozsudku
Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa
3. októbra 2022, č. k. 20 C 9/2019-203, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, ods. 2,
§ 18 ods. 2 písm. c), § 126 ods. 1, ods. 2, § 140, § 568, § 605 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste
Slovenskej republiky Bratislave, § 6 ods. 3, ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, dôvodiac tým,
že skutkový stav medzi stranami sporu sporný nebol, pričom žalobca bol podielovým spoluvlastníkom
stavby na ulici pri E. v Bratislave, a to v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 806/1000. Žalobca
bol zároveň výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je predmetná stavba postavená. Žalovaný bol
podielovým spoluvlastníkom stavby v spoluvlastníckom podiele 194/1000. Dňa 23.11.2018 žalovaný

predložil žalobcovi ponuku na uplatnenie zákonného predkupného práva, a to k spoluvlastníckemu
podielu vo veľkosti 194/1000 prislúchajúcemu k predmetnej stavbe, za kúpnu cenu v sume 100.000,-
€. Z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. S. vyplynulo, že podielovým
spoluvlastníkom stavby bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už spoločnosť K&K Pharmacy I.
s. r. o., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2021. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skúmal vecnú
legitimáciu strán sporu. Dôvodil, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa rozumie

oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Uviedol, že vecnú legitimáciu
má ten z účastníkov, ktorému svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak
žalobcažalujeosobu,ktorájenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti.Aksauvedenévkonanínepreukáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu

na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za
žalovaného neoznačil. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu v tomtospore neniesol, nakoľko v čase rozhodovania už nebol vlastníkom dotknutého majetku. Preto aj keby
súd prvej inštancie nahradil vôľu žalovaného rozhodnutím, žalovaný by mal previesť majetok, ktorého
vlastníkom už nie je. Ďalšou spornou skutočnosťou bolo, či žalobca uplatnil zákonné predkupné právo

k predmetnému spoluvlastníckemu podielu riadne a včas. Konštatoval, že v ponuke žalovaného na
uplatnenie si zákonného predkupného práva doručeného žalobcovi dňa 23.11.2018 bolo stanovené, že
akžalobcamienisvojepredkupnéprávovyužiť,tútoskutočnosťmusíoznámiťžalovanémubezodkladne,
najneskôr v lehote 2 mesiacov od obdržania ponuky a zároveň, aby žalobca uzavrel so žalovaným
písomnú kúpnu zmluvu a zaplatil kúpnu cenu. Dňa 19.12.2018 zastupiteľstvo vydalo uznesenie č.

17/2018, ktorým ponuku žalovaného schválilo. Uvedené oznámil žalobca žalovanému listom zo dňa
19.12.2018, doručeným dňa 2.1.2019. K uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy však do uplynutia lehoty (do
23.1.2019) nedošlo, v dôsledku nesúhlasného pripomienkovania návrhu kúpnej zmluvy žalovaným a
následným trvaním na svojich podmienkach ku kúpnej zmluve určených si oboma stranami. Súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podrobnosti o spôsobe
výkonu predkupného práva, najmä o forme, obsahu ponuky na kúpu veci, dobe na zaplatenie kúpnej

ceny za predmet kúpy, pričom ak je predmetom kúpy nehnuteľná vec, lehota je dvojmesačná. Počas
tejto lehoty musí oprávnená osoba ponuku nielen prijať oznámením povinnému, ale za predmet kúpy
aj zaplatiť požadovanú kúpnu cenu, resp. splniť všetky podmienky stanovené v ponuke. Podmienkou
v ponuke je aj písomné uzatvorenie kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nakoľko
nedošlo k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy v zákonom stanovenej lehote, predkupné právo žalobcu

nebolo uplatnené riade a včas. V závere odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v zmysle
ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) je pre
rozsudokrozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia.Keďžekudňujehovyhláseniažalovanýnebolpasívne
vecne lgitimovaný v spore o nahradenie prejavu vôle (keďže už nebol vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu), súd žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu a v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého

žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci, keďže žalovaný ponúkol žalobcovi
uplatnenie si predkupného práva k podielu, a následne predmetné predkupné právo aj porušil. Mal za
to, že k prevodu podielu medzi ním na strane predávajúceho a spoločnosťou K&K Pharmacy I. s. r. o.
na strane kupujúceho vôbec nemalo dôjsť, keďže dňa 21.12.2018 vyplatením kúpnej ceny zo strany
žalobcu prostredníctvom notárskej úschovy bola splnená rozväzovacia podmienka zakotvená v článku

5.3 Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.12.2018 medzi žalovaným a K&K Pharmacy I. s. r. o. Účinky
predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2018 uzatvorenej medzi žalovaným a K&K Pharmacy I. s.
r. o. podľa žalovaného nemali nikdy nastať a vlastníkom podielu by mal po správnosti byť žalovaný
a následne na základe uplatneného predkupného práva žalobca. K záveru súdu prvej inštancie vo
vzťahu k neuplatneniu predkupného práva žalobcu riadne a včas uviedol, že písomné oznámenie

prijatia ponuky zo strany žalobcu doručené žalovanému dňa 2.1.2019 bolo v rámci dokazovania na
prvostupňovom súde založené do spisu a jeho okolnosti neboli medzi stranami sporu sporné, že za
uhradenie kúpnej ceny považoval jednoznačne okamih vyplatenia kúpnej ceny v sume 100.000,- €
do notárskej úschovy, pričom poukázal na ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka, ktorý používa
výraz „vyplatenie“ kúpnej ceny a nie pojem „zaplatiť“, „uhradiť“ alebo „pripísať na účet predávajúceho“

a ďalej, že v konaní pred prvostupňovým (správne prvoinštančným - poznámka odvolacieho súdu)
súdom bolo písomnými listinami zdokladované, že žalovaný v tejto súvislosti zapríčinil omeškanie ním
samotným stanovenej lehoty vlastným konaním. Žalovaný sa podľa žalobcu zámerne snažil zmariť
splneniedoplnkovejpodmienkyzostranyžalobcustanovenejnímsamotnýmnauplatneniepredkupného
práva žalobcu. Ďalej dôvodil, že keď došlo aj k formálnemu zápisu vlastníckeho práva spoločnosti

K&K Pharmacy I. s. r. o. do katastra nehnuteľností, bolo žalobcovi jasné, že žalovaný reálne nikdy
nemal zámer previesť podiel do jeho vlastníctva a akt ponúknutia podielu na predaj žalobcovi bol
len prázdnym prejavom bez skutočne jestvujúcej vôle žalovaného konať v súlade s platným právom.
Namietal, že prvoinštančný súd rozhodol bez preverenia reálnej sumy kúpnej ceny v zmysle kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou K&K Pharmacy I. s. r. o., čo vyvoláva pochybnosti

o zachovaní spravodlivosti súdneho procesu. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Likvidátorovi žalovaného bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 7.12.2022. K odvolaniu sa nevyjadril.5. Dňa 4.7.2025 odvolací súd vykonal lustráciu žalovaného v Obchodnom registri Slovenskej republiky.
Na základe Výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III zo dňa 4.7.2025, odvolací súd

zistil,žežalovanáobchodnáspoločnosťbolazrušenádňa15.6.2018,pričomprávnymdôvodomzrušenia
bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Následne dňa 1.1.2019 žalovaný
vstúpil do likvidácie, pričom ako dátum ukončenia konania sa uvádza deň 31.10.2022. Žalovaný bol z
Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III vymazaný dňa 12.5.2023.

6. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

7. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,

ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou
alebo bez likvidácie. Spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho
nástupcu,alebopojejzrušenísúdomnebolzloženýpreddavoknaúhraduodmenyavýdavkovlikvidátora

(ďalej len „preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

9. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

13. Podľa § 378 C.s.p., na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred
súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd preskúmal vec (§ 378, § 385 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v dôsledku zániku strany (žalovaného) skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, pričom žalovaný zanikol bez právneho nástupcu (§ 68 ods. 2 Obchodného
zákonníka, v spojení s § 64 C.s.p.), nie je možné podrobiť odvolaciemu prieskumu a odvolacie konanie
je potrebné zastaviť (§ 64, § 161 ods. 2, § 378 C.s.p.).

15. Zánik spoločnosti (podobne ako jej vznik) je viacstupňový. Spoločnosť musí byť najskôr zrušená

a po zrušení spoločnosti nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje.
Obchodný zákonník nevyžaduje likvidáciu, keď imanie zrušenej spoločnosti prechádza na právneho
nástupcu. Je teda potrebné rozlišovať, či po zrušení spoločnosti dochádza k univerzálnej sukcesii alebo
spoločnosť vstupuje do likvidácie a dochádza k jej zániku bez právneho nástupníctva (Patakyová, M. a
kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 347 - 356).

16. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že procesná subjektivita v procesnom zmysle predstavuje
tzv. procesnú podmienku, pričom procesnou podmienkou sa rozumie určitá procesná danosť, ktorá
musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú
podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania.

Jej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania a súd ju skúma obligatórne z úradnej
povinnosti počas celého konania. Ak je stranou sporu právnická osoba, jej zánik, spravidla výmazom z
príslušnéhoregistra,spôsobujevadukonania.Tátovadamôžebyťpodľaokolnostíprípaduodstrániteľná
alebo neodstrániteľná. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného právazaniká právnická osoba s právnym nástupcom. O neodstrániteľnú vadu konania ide vtedy, ak právneho
nástupcu podľa hmotného práva niet. V takomto prípade súd uznesením obligatórne konanie zastaví
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 254 - 260).

17. Nakoľko ku dňu výmazu z obchodného registra (dňa 12.5.2023) žalovaný zanikol bez právneho
nástupcu, odvolací súd s ním nemohol ďalej konať ako so stranou sporu, keďže výmazom z obchodného
registra už neexistuje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konanie v zmysle § 64 C.s.p. zastavil.

18. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20.Akdôjdekzastaveniusporovéhokonania,súdskúmaprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonania.
Súd má za to, že v danom prípade nemožno procesnú zodpovednosť za zastavenie konania určiť ani pri
jednej zo sporových strán. Odvolací súd preto konštatuje, že v zmysle logického výkladu § 256 ods. 1
C.s.p. (argumentom opačného významu) náhradu trov konania nemožno priznať žiadnej zo strán sporu,

nakoľko žiadna z nich zastavenie konania nezavinila. Súd vo vzťahu k uvedenému tiež dodáva, že i
v prípade pričítania zavinenia zastavenia konania žalovanému (ktoré by spôsobila svojim zánikom),
by podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému, a to vzhľadom k jeho chýbajúcej procesnej subjektivite. Odvolací súd vzhľadom na
uvedené nárok náhradu trov konania žalobcovi (čiže jedinej procesne spôsobilej strane sporu) nepriznal.

Vzhľadom na to už nie je potrené samostatne rozhodovať o výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p.

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 CSP).