Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/98/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325203461
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325203461.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu
JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: MODO Consulting s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 106 465, právne zastúpený: BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom
Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: CONCORDE spol. s r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 31 350 623, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 62Cb/44/2025 - 135
zo dňa 17.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 62Cb/44/2025 - 135 zo dňa
17.06.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
62Cb/44/2025 - 135 zo dňa 17.06.2025 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal
(výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2, § 332
ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 344 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa
19.05.2025 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu

- záložné právo na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na bankovom
účte IBAN: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v Q. a. s., Q. do výšky 457 446,97 eura,
ktoré sú pohľadávkou žalovaného voči Slovenská sporiteľňa, a.s., na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
voči žalovanému vo výške istiny 457 446,97 eura, ktorá predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému na
odmenu podľa čl. III zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.03.2016, s
výnimkou pohľadávok nepodliehajúcich exekúcii;

- záložné právo ku všetkým pohľadávkam žalovaného, ktoré má žalovaný voči Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151
700 z predmetu jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, ako aj ku
všetkým pohľadávkam, ktoré žalovanému v budúcnosti vzniknú voči Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700 z predmetu
jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, do výšky 114 361,74 eura, na

zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 457 446,97 eura, ktorá predstavujenárok žalobcu voči žalovanému na odmenu podľa čl. III zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 08.03.2016;
- záložné právo ku všetkým pohľadávkam žalovaného, ktoré má žalovaný voči KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, z predmetu jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, ako aj ku
všetkým pohľadávkam, ktoré žalovanému v budúcnosti vzniknú voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, z predmetu
jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, do výšky 114 361,74 eura, na

zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 457 446,97 eura, ktorá predstavuje
nárok žalobcu voči žalovanému na odmenu podľa čl. III zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 08.03.2016;
- záložné právo ku všetkým pohľadávkam žalovaného, ktoré má žalovaný voči Union poisťovňa, a. s.,
so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 z predmetu jeho činnosti samostatného
finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, ako aj ku všetkým pohľadávkam, ktoré žalovanému v

budúcnosti vzniknú voči Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31
322 051, z predmetu jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, do výšky
114 361,74 eura, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 457 446,97
eura, ktorá predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému na odmenu podľa čl. III zmluvy o spolupráci
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.03.2016;

- záložné právo ku všetkým pohľadávkam žalovaného, ktoré má žalovaný voči Generali Česká
pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha 110 00 Česká republika, IČO: 452 72 953, podnikajúca
na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:
54 228 573 z predmetu jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, ako

aj ku všetkým pohľadávkam, ktoré žalovanému v budúcnosti vzniknú voči Generali Česká pojišťovna
a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha 110 00 Česká republika, IČO: 452 72 953, podnikajúca
na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:
54 228 573, z predmetu jeho činnosti samostatného finančného agenta, vrátane ich príslušenstva, do

výšky 114 361,74 eur, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 457 446,97
eur, ktorá predstavuje nárok žalobcu voči žalovanému na odmenu podľa čl. III zmluvy o spolupráci
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.03.2016.

Žalobcanávrhodôvodniltým,žemávočižalovanémupohľadávkunaodmenuzamesiacdecember2024

vo výške 102 250,07 eura, za mesiac január 2025 vo výške 187 083,61 eura a za mesiac február 2025
vo výške 168 113,29 eura, ktorú mu ani čiastočne neuhradil. Dôvodom neuhradenia pohľadávok mali byť
finančné problémy žalovaného. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný je daňovým dlžníkom s celkovou
výškou daňového dlhu v sume vo výške 159 967,10 eura a zároveň z registra poverení na vykonanie
exekúcie vyplynulo, že voči žalovanému bolo dňa 31.10.2024 vydané poverenie na vykonanie exekúcie

v prospech oprávneného - spoločnosti FIPOREAL, s.r.o. na vymoženie pohľadávky, ktorej istina je 850
000 eur. Uviedol, že má dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie voči žalovanému. Žalobca argumentoval,
že žalovaný mal disponovať peňažnými prostriedkami na úhradu jeho pohľadávok, keďže tieto ako
provízie obdržal od jednotlivých finančných inštitúcií a stačilo mu tieto finančné prostriedky žalobcovi
preposlať. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval a finančné prostriedky si ponechal alebo ich

použil na uspokojenie iných veriteľov, čím žalobcu ako veriteľa znevýhodnil. Obavu z ohrozenia exekúcie
žalobca odôvodňoval aj tým, že žalovaný nedisponuje majetkom spôsobilým na vykonanie exekúcie
s výnimkou majetku, ktorý je predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom
žalovaný môže svoje peňažné prostriedky na účte kedykoľvek previesť a tým sa zbaviť jediného svojho
majetku spôsobilého na exekúciu. Ak by žalovaný peňažné prostriedky z bankového účtu previedol,

došlo by fakticky k zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca uviedol, že zabezpečovacie opatrenie má
preventívnu povahu a jeho účelom je poskytnúť ochranu právam a právom chráneným záujmom veriteľa,
pričom má zabrániť dlžníkovi v konaní, ktoré môže mať za následok úplné zmarenie exekúcie. Pri
prípadnom neskoršom nariadení môže nastať situácia, že už nebude existovať majetok, na ktorý by
mohol súd zriadiť záložné právo a exekúcia bude nenávratne zmarená.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že žalobca v konaní podložil
svoju pohľadávku listinnými dôkazmi, o ktorých správnosti a úplnosti nemal v rámci rozhodovania o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pochybnosti, preto na účely rozhodnutia o tomtonávrhu konštatoval, že bola naplnená prvá z kumulatívnych podmienok vyžadovaných zákonom v
ustanovení § 343 ods. 1 CSP.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočne spoľahlivým spôsobom nepreukázal
obavu budúceho ohrozenia exekúcie ako druhého kumulatívneho predpokladu pre nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenia.Zdôraznil,žežalobcavnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
neuviedol, či si svoju pohľadávku voči odporcovi uplatňuje v súdnom konaní, a teda či aj vzhľadom
na výšku tvrdenej pohľadávky postupuje v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt. Súd prvej

inštancie bol toho názoru, že ak si samotný žalobca svoj nárok voči žalovanému neuplatnil v súdnom
konaní, hoci je tento nárok splatný (a vymáhateľný), nemožno hovoriť o prípadnej obave z budúceho
ohrozenia exekúcie. Ak totiž žalobca nepodniká kroky smerujúce k tomu, aby disponoval exekučným
titulom, nie je možné ani len uvažovať o obave z budúceho ohrozenia exekúcie, pretože túto totiž nie
je možné viesť bez exekučného titulu.

Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého
by bolo možné usudzovať o možnom ohrození budúcej exekúcie. Žalobca sa iba obmedzil na tvrdenie
o rozhodovacej praxi súdov, ktorú považoval za rozpornú s právnou úpravou, avšak nezameral sa na
kvalitatívnu stránku podaného návrhu. Súd prvej inštancie mal za to, že z návrhu vyplynulo, že žalovaný
je funkčnou spoločnosťou dosahujúcou vysoké obraty, keďže len z obchodov sprostredkovaných

žalobcom za tri mesiace mu mal uhradiť províziu v sume vo výške 457 446,97 eura. Žalobca netvrdil
existenciu žiadneho konkrétneho konania žalovaného, z ktorého by mohla vyplývať reálna obava
budúceho ohrozenia exekúcie, pričom nemusí ísť pritom iba o realizáciu úkonov, ktorými by sa zbavoval
svojho majetku. Okrem toho, že zo strany žalobcu nebolo tvrdené, že by sa žalovaný zbavoval svojho
majetku, netvrdil (a ani neosvedčil), že by žalovaný napr. uskutočňoval úkony smerujúce k ukončeniu

podnikateľskej činnosti, ktoré by mohli vyvolať objektívne obavu, že nebude dosahovať zisk, ktorý by
bolo možné použiť na uspokojenie jeho pohľadávky. Za takéto úkony, ktoré by mohli byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by bolo možné považovať zatvorenie prevádzky (kancelárie)
žalovaného, zmenu sídla spoločnosti na adresu, na ktorej sídli množstvo spoločností v úpadku, zmeny
v predmete podnikania, zmenu vo vlastníckej štruktúre spoločnosti (napr. prevod na bieleho koňa),

vstup spoločnosti do likvidácie, prípadne pripravovanú fúziu spoločnosti (zverejnenie návrhu projektu
premeny v Zbierke listín, resp. v Obchodnom vestníku) a podobne. V okolnostiach posudzovanej veci
neušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca aj žalovaný majú sídlo na tej istej adrese (Vajnorská
100/A, Bratislava), a teda žalobca mohol disponovať informáciami o výkone podnikateľskej činnosti
žalovaného aj z tejto skutočnosti, a to vrátane konkrétnych informácií, ktoré by mohli vyvolať reálnu

obavu z budúceho ohrozenia exekúcie, a ktoré však žalobca v podanom návrhu netvrdil.

Ako nedôvodný posúdil súd prvej inštancie odkaz žalobcu na výšku jeho pohľadávky, resp. na
výšku dlhov žalovaného. Poukazoval na to, že v zmysle judikátu R 20/1998 platí, že samotný dlh
nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia a medzi skutočnosti, ktoré

osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Uviedol, že žalobca
v zásade argumentoval len výškou jeho pohľadávky (resp. výškou záväzkov žalovaného), avšak táto
automaticky nevyvoláva obavu z budúceho ohrozenia exekúcie, ak nebolo žalobcom súčasne tvrdené

(a osvedčené) znižovanie hodnoty majetku žalovaného, prípadne iné konanie, ktoré by nepriaznivo
ovplyvnilo majetkové pomery žalovaného.

Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, ktorá sa týkala vedenia exekučného
konania voči žalovanému na vymoženie pohľadávky veriteľa - spoločnosti FIPOREAL, s.r.o. Mal za

to, že v kontexte z už vyslovených právnych záverov je zrejmé, že ani vedenie exekúcie na majetok
žalovaného nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by osvedčovala obavu z ohrozenia budúcej
exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Navyše s poukazom na tvrdené vedenie exekučného
konania voči žalovanému súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmätočné tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu
mal obdržanú províziu len preposlať. Uviedol, že pozornosti žalobcu zjavne ušlo znenie ustanovenia §

61d Exekučného poriadku, v zmysle ktorého žalovaný (po obdržaní provízie od jednotlivých finančných
inštitúcií) nemohol voľne nakladať s týmito peňažnými prostriedkami, keďže bol limitovaný Exekučným
poriadkom a povinnosťami z neho vyplývajúcimi a preto objektívne nemal možnosť „len preposlať“
finančné prostriedky žalobcovi.Taktiež úvahy o zvýhodnení iných veriteľov na úkor žalobcu prezentované v podanom návrhu
považoval súd prvej inštancie za ničím nepodložené a nespôsobilé pre nariadenie navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia. Ako nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie aj úvahy žalobcu o tom,
že nemá (nebude mať) k dispozícii dostupné prostriedky právnej ochrany, ak by následne žalovaný
zmaril budúcu exekúciu prevedením finančných prostriedkov na účte, keďže aj vyplatenie finančných
prostriedkov ako jednostranný právny úkon dlžníka možno napadnúť žalobou o určenie neúčinnosti
právneho úkonu a v tejto súvislosti poukazoval na judikát R 20/2023.

V kontexte vyššie uvedeného, súd prvej inštancie pre komplexnosť svojho rozhodnutia poukazoval aj
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/159/2024 zo dňa 06.11.2024, s ktorého závermi
sa v celom rozsahu stotožnil a odkazoval na ne.

Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe uvedených

dôvodov ako nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca dňa 15.07.2025 včas odvolanie v celom rozsahu

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP a navrhoval, aby ho odvolací súd zmenil tak,
že nariadi navrhované zabezpečovacie opatrenie.

Žalobca v odvolaní uviedol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal z dôvodu
obavy z ohrozenia exekúcie jeho peňažného nároku v sume vo výške 457 446,97 eura. Obavu z

ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že dôvodom neuhradenia jeho nároku boli v značnej miere
finančné problémy žalovaného, ktorý je podľa verejných registrov daňovým dlžníkom s celkovou výškou
daňového dlhu 159 967,10 eura a bolo voči nemu dňa 31.10.2024 vydané poverenie na vykonanie
exekúcievprospechoprávneného-spoločnostiFIPOREAL,s.r.o.navymoženiepohľadávky,ktorejistina
je 850 000 eur. Poukazoval na to, že sám žalovaný potvrdil existenciu jeho nároku a taktiež disponoval

finančnými prostriedkami na úhradu nároku žalobcu, keďže tieto obdržal ako provízie od jednotlivých
finančných inštitúcií. Jeho obava z ohrozenia exekúcie ďalej spočívala v tom, že žalovaný nedisponoval
iným majetkom spôsobilým na vykonanie exekúcie s výnimkou majetku, ktorý bol predmetom návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

So závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia sa žalobca
nestotožnil. K vymedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie žalobca zdôraznil, že v rámci konania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa tvrdené skutočnosti iba osvedčujú, preto nemusel obavu
z ohrozenia exekúcie preukázať. Poukazoval na ustanovenie § 343 ods. 1 CSP a uviedol, že obava
z ohrozenia exekúcie nie je viazaná na žiadne konkrétne úkony dlžníka, a to či už úkony smerujúce k

zbavovaniu sa majetku alebo smerujúce k utlmovaniu podnikateľskej činnosti. Mal za to, že súd prvej
inštancie sa s touto argumentáciou nijako nevysporiadal ale v priamom rozpore s ňou konštatoval,
že žalobca netvrdil existenciu žiadneho konania žalovaného, z ktorého by mohla vyplývať reálna
hrozba budúceho ohrozenia exekúcie. Takýto výklad pojmu „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“
súdom prvej inštancie žalobca považoval za výklad contra legem, nakoľko súd nemohol vyžadovať,

aby obava z ohrozenia exekúcie mohla vzniknúť iba na základe právnych alebo faktických úkonov
dlžníka, ak to zákon nevyžaduje. Zdôraznil, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie
ochrany veriteľovi, a to v čase, kedy je poskytnutie tejto ochrany ešte možné, teda v čase, kedy dlžník
ešte má nejaký majetok, navyše v situácii, kedy je zrejmé, že veriteľ pristúpil k podaniu návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia iba a výlučne z dôvodu, že dlžník si nesplnil svoju právnu

povinnosť. Poukazoval na to, že zabezpečovacie opatrenie je najmenším zásahom do práv dlžníka,
keďže ním dochádza k zriadeniu záložného práva, teda bežného inštitútu v podnikateľskej praxi.
Namietal, že v dôsledku nesprávneho vymedzenia jedného z dvoch základných predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie prijal nesprávny záver, že žalobca obavu
z ohrozenia exekúcie neosvedčil.

K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie žalobca uviedol, že je pravdou, že v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neuviedol, či si svoju pohľadávku voči žalovanému uplatňuje v súdnom
konaní, nakoľko návrh na vydanie platobného rozkazu podal až následne po podaní návrhu nanariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže mal za to, že bolo potrebné jeho nárok urýchlene
zabezpečiť a až následne podal žalobu vo veci samej. Záver súdu prvej inštancie o tom, že táto
skutočnosť by mala vylučovať obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, žalobca považoval za svojvoľný.

Taktiež poukazoval na to, že mal aj záujem spor medzi stranami vyriešiť mimosúdne a pred podaním
žaloby poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na zaplatenie a keďže žalovaný nedodržal ani jednu z
dodatočných lehôt na splnenie svojho záväzku, podal žalobca aj návrh na vydanie platobného rozkazu,
proti ktorému žalovaný podal účelový odpor so zjavným cieľom oddialenia exekúcie. Za skutočnosť
nemajúcu význam vo vzťahu k osvedčeniu predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

považoval žalobca aj okolnosť rovnakej adresy sídla žalobcu a žalovaného, na čo odkazoval súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení. Taktiež poukazoval na to, že aj výška jeho pohľadávky voči
žalovanému zakladá obavu z ohrozenia exekúcie, nakoľko táto pozostáva z vysokej sumy takmer 500
000 eur. Preto považoval konštatovanie súdu prvej inštancie o nedôvodnosti poukazovania na výšku
pohľadávky vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie za zjavne formalistické a nerešpektujúce realitu
podnikateľského prostredia a vymožiteľnosť práva. Žalobca sa taktiež nestotožnil so záverom súdu

prvej inštancie o tom, že obava z ohrozenia exekúcie nebola osvedčená ani tým, že voči žalovanému
už je vedená exekúcia, predmetom ktorej je iba v časti istiny suma vo výške 850 000 eur, pričom
súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou tvrdenou v návrhu, že žalovaný má aj
daňový dlh vo výške viac ako 150 000 eur. Žalobca sa rovnako nestotožnil s odôvodnením súdu prvej
inštancie ohľadom odkazu na ustanovenie § 61d Exekučného poriadku, nakoľko mal za to, že mu nijako

nemôže byť na ťarchu, že voči žalovanému už je vedená exekúcia. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie
povinnému nezakazuje nakladanie s akýmkoľvek majetkom, ale iba s majetkom podliehajúcim exekúcii,
a to naviac bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora. Uviedol, že nemá vedomosť o tom,
aký majetok žalovaného podlieha exekúcii, a teda či aj bankový účet, na ktorý sú mu poukazované
provízie finančných inštitúcií, avšak zdôraznil, že žalovaný provízie od finančných inštitúcií obdržal a

tieto mu mal poukázať, čo však neurobil. Taktiež poukazoval na to, že pokiaľ je exekúcia na majetok
žalovaného stále vedená, znamená to, že žalovaný nemá dostatok majetku na uspokojenie nároku,
čím je daná aj obava z ohrozenia exekúcie jeho nároku. Zdôraznil, že žalovaný nemá iný majetok
ako ten, ktorý žalobca žiadal zabezpečiť a ktorý je majetkom vysoko likvidným, ktorého sa žalovaný
môže pomerne rýchlo (ihneď) zbaviť. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že závery súdu prvej

inštancie vo vzťahu k neosvedčeniu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie sú nesprávne.

Ďalej žalobca v odvolaní poukazoval na nové skutočnosti, ktoré vyplývali z novej účtovnej závierky
žalovaného a dôvodil, že tieto nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Uviedol, že podľa predmetnej účtovnej závierky žalovaný vykazoval za rok 2024 účtovný zisk 2,32 mil.

eur, avšak na bankových účtoch mal spolu sumu vo výške iba 69 824 eur. Poukazoval na položku 61.
účtovnej závierky, v ktorej sa uvádzajú pohľadávky voči spoločníkom, a to vo výške 2,3 mil. eur, pričom
v predchádzajúcom účtovnom období to bola suma iba 1,4 mil. eur. Jediným spoločníkom a konateľom
žalovaného je PhDr. X. O.. Mal za to, že jediný spoločník a konateľ žalovaného si je vedomý dlhu voči
nemu, taktiež dlhu voči ďalšiemu veriteľovi a aj dlhu voči finančnej správe a napriek tomu si vybral takmer

milión eur zo spoločnosti a „poskytol“ si ich ako pôžičku. Takéto poskytnutie pôžičky spoločníkovi podľa
žalobcu celkom jasne predstavuje úkon dlžníka, ktorým sa zbavuje svojho majetku a tento uskutočnil
už v dvoch za sebou nasledujúcich rokoch, preto mal za to, že je daný ďalší predpoklad tohto konania
žalovaného aj do budúcna.

5.Kodvolaniužalobcusažalovanývyjadrilvpodanízodňa13.08.2025auviedol,ženávrhnanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia považuje za nedôvodný a napadnuté uznesenie za vecne správne.
Uviedol, že žalobca v návrhu neosvedčil podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a
to hodnoverné osvedčenie pohľadávky, ktorá má byť súdnym rozhodnutím zabezpečená a obavu z
budúceho ohrozenia exekúcie. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej pohľadávke žalovaný odkazoval na

odpor, ktorý podal v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
15Up/707/2025 a dôvodil, že samotné vystavenie faktúry nie je dôkazom preukazujúcim vznik nároku
žalobcu na odmenu s tým, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok dojednaných v čl. III zmluvy
o spolupráci zo dňa 08.03.2016. Poukazoval na to, že žalobcom predložené provízne listy nie sú ním
podpísanéaichsprávnosťniejeničímosvedčená,apretopovažovalžalobcomuplatnenépohľadávkyza

sporné a nie za hodnoverne osvedčené. Vo vzťahu k budúcemu ohrozeniu exekúcie pohľadávok žalobcu
žalovaný uviedol, že dňa 12.08.2025 bolo v Obchodnom vestníku č. 154/2025 zverejnené uznesenie
Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/5/2025 zo dňa 05.08.2025, ktorým bolo rozhodnuté, že súd začína
reštrukturalizačné konanie žalovaného. Zastával názor, že po začatí reštrukturalizačného konania nieje možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, pričom poukazoval na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/30/2022 zo dňa 31.05.2022. Zdôraznil,
že reštrukturalizačné konanie predstavuje legálny a legitímny spôsob riešenia nepriaznivej finančnej

situácie dlžníkov, ktorého primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred veriteľmi ale naopak chrániť
záujmy veriteľov. Reštrukturalizačné konanie preto nemožno hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť
alebo ohroziť exekúciu pohľadávky. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že jeho jediný
spoločník si vybral takmer milión eur zo spoločnosti a „poskytol“ si ich ako pôžičku, čo malo predstavovať
úkon dlžníka, ktorým sa zbavuje svojho majetku. Poukazoval na riadok 98. účtovnej závierky zostavenej

k 31.12.2024, z ktorého vyplynulo, že na účte „Nerozdelený zisk minulých rokov (428)“ je v bežnom
účtovnom období (2024) čiastka 2 436 099 eur a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období
(2023) tam bola čiastka 230 021 eur, a teda považoval za zrejmé, že zo strany spoločníka žalovaného
nedochádza k vyberaniu finančných prostriedkov zo spoločnosti, ale tie prostriedky, ktoré si mohol
vyplatiť titulom rozdelenia zisku, spoločník ponechal v žalovanej spoločnosti na účte nerozdelených
ziskov minulých rokov.

6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 01.09.2025, pričom
poukazoval na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP s tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa
17.06.2025 a reštrukturalizačné konanie bolo začaté až dňa 05.08.2025. Taktiež mal za to, že začatie
reštrukturalizačného konania, t. j. ešte nie povolenie reštrukturalizácie, nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia nevylučuje. Zdôraznil, že po začatí reštrukturalizačného konania, avšak pred jeho povolením,
ešte nie je ustanovený správca. Mal za to, že neskoršie začatie reštrukturalizačného konania na základe
návrhu podaného samotným žalovaným iba potvrdilo dôvodnú obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie.

7. Žalovaný následne doručil dňa 11.09.2025 odvolaciemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, a to

až po rozhodnutí odvolacieho súdu o odvolaní zo dňa 04.09.2025. Z tohto dôvodu odvolací súd na
toto podanie žalovaného už neprihliadol. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci
postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP a umožnil žalovanému sa k odvolaniu žalobcu voči napadnutému
uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyjadriť (k tomu viď napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2020, sp. zn. 4Obdo/22/2020).

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

je vecne správne.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho

zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež
existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

21. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie

nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia
voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musísúdzohľadniťuvedenúzásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchprávdlžníka,atoajvovzťahu

k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia
tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

23. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne:

a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú
veci, práva a iné majetkové hodnoty,
b) zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
c) existencia obavy z budúceho ohrozenia exekúcie.

24. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva
v jeho prospech na vyplatenie peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovaného vedenom v
Q. S. do výšky 457 446,97 eura na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na odmenu
podľa zmluvy o spolupráci z 08.03.2016, s výnimkou pohľadávok nepodliehajúcich exekúcii, ako

aj na pohľadávkach žalovaného (vrátane budúcich) voči spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. do výšky 114 361,74 eura, na pohľadávkach žalovaného (vrátane budúcich) voči spoločnosti
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group do výšky 114 361,74 eura, na pohľadávkach
žalovaného (vrátane budúcich) voči spoločnosti Union poisťovňa, a.s. do výšky 114 361,74 eura a napohľadávkach žalovaného (vrátane budúcich) voči spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a.s. do výšky
114 361,74 eura.

25. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie, na základe zmluvy o spolupráci zo
dňa 08.03.2016 a ostatných listinných dôkazov predložených žalobcom k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a existenciu
pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa týmto návrhom domáhal, pričom odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že nijakým spôsobom neprejudikuje prípadné rozhodnutie vo veci samej aj s poukazom

na charakter inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, pri posudzovaní ktorého nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie.

26. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu,
že dospel k záveru, že žalobca dostatočne spoľahlivým spôsobom nepreukázal obavu z budúceho
ohrozenia exekúcie ako druhého kumulatívneho predpokladu pre jeho nariadenie.

27. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

28. K odvolacej námietke žalobcu, že v konaní dostatočne osvedčil obavu z budúceho ohrozenia jeho
exekúcie s tým, že závery prijaté súdom prvej inštancie vo vzťahu k neosvedčeniu dôvodnej obavy

z ohrozenia exekúcie sú naopak nesprávne, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie formulovaným v bode 7.1. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že žalobca v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by bolo možné
usudzovať možné ohrozenie budúcej exekúcie, pričom sa nemusí jednať iba o realizáciu úkonov, ktorými
by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, ale neosvedčil také konkrétne konanie žalovaného, z ktorého

by vyplývala reálna obava budúceho ohrozenia exekúcie.

Žalobca videl ohrozenie budúcej možnej exekúcie v tom, že žalovaný mu neuhradil jeho pohľadávku
značnej výšky po splatnosti, hoci disponoval finančnými prostriedkami na jej úhradu z provízií získaných
od jednotlivých finančných inštitúcií, že žalovaný je daňovým dlžníkom s dlhom v sume vo výške 159

967,10 eura a je voči nemu vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky, ktorej istina predstavuje sumu
vo výške 850 000 eur a že jediný majetok žalobcu je vysoko likvidný. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1
CSP je jedným z kumulatívnych predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že táto obava však
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Zároveň platí, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený
patrí predovšetkým (hoci nie výlučne) také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie
hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou

mierou kvalitatívne alebo kvantitatívne nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (k tomu viď. napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998).

Odvolací súd síce súhlasí s odvolateľom, že pre posúdenie osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie je

irelevantná súdom prvej inštancie poukazovaná skutočnosť rovnakej adresy sídla žalobcu a žalovaného
a taktiež mu nemôže byť na ťarchu, že je voči žalovanému vedená exekúcia v prospech tretej osoby,
avšak zdôrazňuje, že ani výška pohľadávky žalobcu alebo existencia iných veriteľov žalovaného
bez ďalšieho neosvedčuje bezprostredné ohrozenie budúcej možnej exekúcie, pri absencii tvrdenia
takého konkrétneho konania žalovaného, ktoré by nepriaznivo vplývalo na jeho majetkové pomery.

Žalobca totiž nie je v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný osvedčovať úmysel
žalovaného ukrátiť žalobcu svojím konaním ako svojho veriteľa, avšak je potrebné, aby bolo osvedčené
skutočné ohrozenie vymoženia jeho nároku, kedy dlžník v tejto súvislosti kvantitatívne alebo kvalitatívne
zasahuje do hodnoty svojho majetku a tým dochádza k zníženiu jeho vymožiteľnosti. Existencia takýchto
skutočností, ktoré by odôvodňovali záver o ohrození budúcej možnej exekúcie, však nebola v konaní

osvedčená. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že ani samotná skutočnosť, že žalovaný
sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii (existencia iných veriteľov, resp. prebiehajúca exekúcia)
sama o sebe neosvedčuje objektívnu existenciu ohrozenia exekúcie, rovnako ako prípadné riešenie
tejto situácie dlžníkom niektorým zo spôsobov predpokladaných zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze areštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„ZoKR“).

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

29. K námietke žalobcu, ktorý sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že pokiaľ v návrhu
neuviedol,žesisvojupohľadávkuvočižalovanémuuplatňujevsúdnomkonaní,hocijesplatná,nemožno
hovoriť o obave z budúceho ohrozenia exekúcie, odvolací súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie

možno nariadiť pred začatím konania vo veci samej, v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení (§ 344
v spojení s § 324 ods. 1 CSP). Ak sa návrh podáva pred začatím konania, musí naň nadväzovať
konanie vo veci samej, predmetom ktorého bude judikovanie žalobcom tvrdenej pohľadávky, nakoľko
bez existencie meritórneho rozhodnutia, ktorým bude judikovaná zabezpečovaná pohľadávka, nemá
zabezpečovacie opatrenie s poukazom na ustanovenie § 343 ods. 3 CSP zmysel. Súd prvej inštancie
preto správne uzavrel, že bez toho, aby žalobca realizoval kroky smerujúce k judikovanou predmetnej

pohľadávky, nemožno hovoriť o obave z ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko samotný výkon záložného
právamôženastaťažpotom,akobolapohľadávkaprávoplatnepriznanásúdnymrozhodnutím.Znávrhu
ani jeho príloh taktiež nevyplývala skutočnosť, či si žalobca svoju pohľadávku v súdnom konaní uplatnil.
V odvolaní však žalobca preukázal, že pohľadávku, ktorej zabezpečenia sa domáhal na základe návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, si uplatnil po podaní tohto návrhu v rámci upomínacieho

konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15Up/707/2025.

30. V odvolaní žalobca ďalej poukazoval na nové skutočnosti vyplývajúce z účtovnej závierky
žalovaného zostavenej k 31.12.2024 s tým, že tvrdil, že tieto žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto posudzoval, či sa v danom prípade jedná o

dovolenú novotu v konaní v zmysle § 366 CSP. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca
podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na súd dňa 19.05.2025, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 17.06.2025. Z verejného registra účtovných závierok vyplynulo,
že účtovná závierka žalovaného zostavená k 31.12.2024 bola registru doručená dňa 13.05.2025,
a teda s poukazom na ustanovenie § 23b ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení

neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o účtovníctve“), bola zverejnená najneskôr dňa 21.05.2025.
Žalobca v odvolaní okrem svojho tvrdenia nijako nepreukázal, prečo uvedený listinný dôkaz a z neho
vyplývajúci procesný útok nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Bolo
pritom úlohou žalobcu ako odvolateľa v odvolaní preukázať, že nové prostriedky procesného útoku,
nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. S poukazom na uvedené odvolací súd

dospel k záveru, že odvolateľ nepreukázal, že v prípade ním až v odvolaní poukazovaných skutočností
vyplývajúcich z účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2024 sa jedná o dovolené novoty v
konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP, a preto na tieto nové tvrdené skutočnosti v odvolacom konaní
neprihliadol.

31. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. 32R/5/2025
zo dňa 05.08.2025, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 154/2025 dňa 12.08.2025, začal
reštrukturalizačné konanie dlžníka - žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/30/2022 zo dňa 31.05.2022, v ktorom najvyšší
súd skonštatoval, že „...inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by malo byť vydané po začatí

reštrukturalizačného konania stráca svoje opodstatnenie, keďže sa na majetok dlžníka vzťahuje a plne
aplikuje režim ZoKR. Dovolací súd okrem toho dodáva, že postup nie je len neúčelný, ale z podstaty
povahy a cieľov reštrukturalizácie aj vylúčený“. Odvolací súd však konštatuje, že pre zabezpečovacie
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 344 v spojení
s § 329 ods. 2 CSP), preto sa uvedenou skutočnosťou už bližšie nezaoberal, ale stotožnil sa so

záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní hodnoverne neosvedčil objektívnu a reálnu hrozbu
ohrozenia budúcej exekúcie, pričom odvolací súd poukazuje na to, že ani samotné podanie návrhu na
povolenie reštrukturalizácie dlžníkom nemožno považovať za konanie, ktorého cieľom a dôsledkom je
zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľa, nakoľko počas reštrukturalizácie dochádza ku kolektívnemu
uspokojeniu pohľadávok veriteľov, hoci pomerne, podľa výšky, druhu a charakteru pohľadávok.

32. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto zaujal stanovisko len k
tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o

tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací
súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko ten mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne
trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).