Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118221867
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6118221867.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpeného advokátkou
JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátska kancelária v Bratislave, Záhradnícka 37, proti žalovanému A.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., Z. U. XXXX/X, zastúpenému advokátskou kanceláriou URBÁNI
& Partners s. r. o. so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie
4.327,87 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/13/2018-83 zo dňa 14. 09. 2018, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

k. 7Cdo/148/2021-232 zo dňa 31. 05. 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a o výške
trov rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 13C/13/2018-83 zo dňa 14. 09. 2018 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.327,87 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
16. 08. 2017 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tov. zn. Ford Kuga, G. C ktorým dňa 11. 09. 2014 v
čase približne o 21,45 hod. spôsobil žalovaný dopravnú nehodu, ku ktorej došlo tak, že žalovaný po
predchádzajúcom užití marihuany viedol uvedené motorové vozidlo v Banskej Bystrici a pri prejazde
križovatkou ciest I/66, II/591 a ulice E., v úseku s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/hod., viedol
vozidlo rýchlosťou 84 km/hod., pričom pri prejazde križovatkou nerešpektoval svetelnú signalizáciu a

prechádzal ňou pri rozsvietenom červenom svetle pre jeho smer jazdy, v dôsledku čoho nedal prednosť
v jazde odbočujúcemu osobnému motorovému vozidlu tov. zn. C G. H ktoré viedol B. Z., v dôsledku
čoho došlo k stretu vozidiel, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniam osôb B. Z., a spolujazdcov
F. E. a K. C..
2.2. Žalobca dňa 22. 12. 2015 plnil na sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej F. E., ktoré bolo
v lekárskom posudku vyčíslené na XXX bodov, s hodnotou jedného bodu XX,XX EUR a poškodenej
poukázal sumu 2.660 EUR. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., si uplatnila náklady na zdravotnú

starostlivosť poškodenej F. E. v sume X.XXX,XX EUR, ktorú žalobca uhradil 10. 04. 2017.
2.3. Žalobca vyzval na zaplatenie náhrady za poskytnuté poistné plnenia, ktoré vyplatil v dôsledku škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vo výške 2.660 EUR a 1667,87 EUR žalovaného z dôvodu
vedenia motorového vozidla pod vplyvnom návykovej látky.3.Žalovanýpopreluplatnenýnároknanáhradupoistnéhoplnenia.Vjehotelebolazistenálenprítomnosť
stôp po užití návykovej látky, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný viedol motorové vozidlo pod

jej vplyvom. Nepostačuje tvrdenie, že v jeho tele sa nachádzali stopy po návykovej látke, ale musí ísť
o vplyv tejto látky na vedenie vozidla.

4.1. Okresný súd mal z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/39/2016-523 zo dňa 29.
09. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. 09. 2016 preukázané, že žalovaný nedal prednosť v jazde

a v dôsledku toho iným osobám spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že
po dopravnej nehode bolo vykonané žalovanému toxikologické vyšetrenie s odberom dňa 12. 09. 2014
o 0,50 hod., pričom bol v jeho moči zistený pozitívny nález tetrahydrokanabinolu (THC) v koncentrácii
vyššej ako 50ng/ml a po špeciálnom spracovaní biologického materiálu SPE-extrakciou všeobecnou,
metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou spektrometriou bol dokázaný a potvrdený
pozitívny nález metabolitu tetrahydrokanabinolu, čo je dôkazom užitia marihuany.

4.2. Ďalej bolo preukázané, že žalobca uhradil poškodenej F. E. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni
žalovanú sumu 4.327,87 EUR a žalovaného listom z 24. 07. 2017 vyzval na zaplatenie uvedenej sumy
ako náhrady za poistné plnenia, v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný výzvu na úhradu prevzal 31.
07. 2017.

5.1. Okresný súd mal preukázanú skutočnosť, že v tele žalovaného v čase dopravnej nehody sa
nachádzala návyková látka, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový
systémzčohojemožnékonštatovať,žežalovanýbolpodvplyvomtejtozistenej návykovejlátky.Legálnu
definíciu omamnej a psychotropnej látky uvádza § 2 ods. 1, 2 zák. č. 139/1998 Z. z.. Tieto látky podľa
účinku na zdravie sú zaradené do troch skupín v prílohe č. 1 uvedeného zákona. V zmysle prílohy

medzi psychotropné látky patrí aj THC chemicky tetrahydrokanabinol, ako látka schopná ovplyvniť stav
ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém aj keď s menej závažnými zdravotnými a
psychosociálnymi následkami.
5.2. Pre uplatnenie nároku podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. je podstatná skutočnosť,
že žalovaný motorové vozidlo viedol s návykovou látkou v tele, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky

a žalovaný bol pod jej vplyvom. Nie je rozhodujúce, či zistená návyková látka mala vplyv na vedenie
vozidla, resp. či pod jej vplyvom žalovaný spôsobil dopravnú nehodu. Pri aplikácii podľa § 12 ods. 2
písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. nie je podstatné, či schopnosť viesť motorové vozidlo bola vplyvom
návykovej látky znížená alebo nie, ani to, či medzi takým stavom a vzniknutou škodou je príčinná
súvislosť. Postačuje, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo s návykovou

látkou v tele. Žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom odo dňa, kedy sa
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 12 ods. 2 písm. a), zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 2 ods. 1,

ods. 2 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Žalobca bol v konaní úspešní a z toho dôvodu okresný súd podľa § 255 CSP
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

7.1. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalovaný odvolanie zo dňa 31. 10. 2018, v ktorom

navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol. Okresnému súd vytýkal, že nevykonal navrhnuté dôkazy a
v dôsledku toho nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Predmetom konania je
regresný nárok poisťovne a žalobca nepreukázal, že by žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvnom
návykovej látky. Žalobný nárok je závisí od preukázania, že vodič viedol vozidlo pod vplyvom návykovej
látky. Žalovaný ako vodič neviedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky, také zistenie produkované

nebolo. Žalovaný vozidlo viedol v plne spôsobilom stave.
7.2. Obsah trestného spisu potvrdil, že škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode žalovaný nespôsobil
úmyselne. Vplyv návykovej látky nebol v trestnom konaní zistený. Žalovaný nebol odsúdený v trestnom
konaní aj za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. Žalobca odkazuje
len na odôvodnenie trestného rozsudku, v zmysle ktorého boli v moči žalovaného nájdené stopy po užití

marihuany. V danej veci sa však nejednalo o hodiny, ale dni po užití, pričom v moči žalovaného sa našli
výlučne psychologicky neaktívne produkty konope, známe ako metabolity. Ich zistenie nepreukazuje
ovplyvnenie psychických a telesných funkcii, takéto ovplyvnenie nebolo zistené v rámci trestného
konania. Odkaz na trestný rozsudok, ktorý v skutkovej vete konštatuje, že sa zistilo užitie marihuany, bezodkazu na presný čas, množstvo a vplyv na vedenie vozidla, je nedostatočný. Keďže možné ovplyvnenie
je potrebné skúmať čo najskôr po nehode znalcom, samotný nález nemá žiadnu relevantnú výpovednú
hodnotu.

7.3. V skutkovej podstate podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z sa uvádza „pod vplyvom“,
čo je pre toto konanie esenciálnym zistením. Ak podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, látka THC „je schopná ovplyvniť“, potom je dôležité zistiť, či
ovplyvnila alebo nie. Žalobca nijako nešpecifikuje, na základe čoho dospel k tvrdeniu ohľadne vedenia
vozidlažalovanýmpodvplyvomnávykovejlátkyaakálátkatomalabyť.Vmoči,nievkrvianieznaleckým

skúmaním boli nájdené len neaktívne metabolity. Z toho vyplýva, že nebol zistený stav vedenia vozidla
„pod vplyvom“ návykovej látky. Žalovaný tak vo vzťahu k neurčitému tvrdeniu o vedení vozidla pod
vplyvnom návykovej látky nemôže aplikovať prostriedky procesnej obrany inak, ako popretím takéhoto
tvrdenia a nad rámec toho navrhol vykonať dôkaz- znalecké dokazovanie.
7.4. Podľa odbornej literatúry stopy v moči možno nájsť ešte 7 až 30 dní po užití, pričom pokiaľ ide o
vplyv konope na šoférovanie, je účinok marihuany na psychomotorické schopnosti slabý a krátkodobý.

Podľa autorky MUDr. A. D.: Tráva, kompletní průvodce světem marihuany v medicíne, věde, kultuře a
politice, Praha, Pragma 2014, užívatelia marihuany môžu tomuto riziku predísť pokiaľ sa niekoľko hodín
po užití konope zdržia šoférovania.

8. Žalobca sa k odvolaniu a k dovolaniu nevyjadril.

9.1. Odvolací súd uznesením č. k. 16Co/362/2018-117 zo dňa 19. 12. 2018 odvolanie žalovaného
odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Uvedený záver vyvodil z toho, že rozsudok bol
žalovanému doručený 15. 10. 2018 (pondelok) a pätnásťdňová lehota na podanie odvolania uplynula
30. 10. 2018 (utorok), pričom odvolanie bolo podané 31. 10. 2018.

9.2. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
5Cdo/77/2019-152 zo dňa 25. 06. 2019 rozhodnutie o odmietnutí odvolania zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, pretože dňa 30. 10. 2018 bol štátny sviatok v zmysle § 4a zák. č. 241/1993 Z.
z. o štátnych sviatkoch a podanie odvolania urobil žalovaný e-mailom bez autorizácie 31. 10. 2018,
teda v posledný deň odvolacej lehoty, pričom uvedené podanie dodatočne doručil okresnému súdu v

elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, v zákonom stanovenej desaťdňovej
lehote podľa § 125 ods. 2 CSP.

10.1.KrajskýsúdvBanskejBystricirozhodoloodvolanížalovanéhorozsudkomč.k.16Co/140/2019-163
z 28. 05. 2020, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu

podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.
7Cdo/148/2021-232 zo dňa 31. 05. 2022, ktorým rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 16Co/140/2019 z
28. 05. 2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
10.2.Najvyššísúd poukázalnato,žekrajskýsúdnedalodpoveďnaodvolaciuargumentáciužalovaného
o nesprávnych skutkových zisteniach okresného súdu a nereagoval na námietky ohľadne nevykonania

navrhovaného znaleckého dokazovania. Žalovaný tvrdil, že predchádzajúce užitie marihuany, zistené z
moču len z neaktívnych metabolitov THC nemalo vplyv na psychiku osoby tak, ako predpokladá zák.
č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach, čím spochybňuje žalobou uplatnený nárok,
že uvedené zistenie spôsobuje vedenie vozidla pod vplyvnom návykovej látky.
10.3. Nižšie súdy sa odmietli zaoberať navrhnutým dôkazom, či žalovaný viedol motorové vozidlo pod

vplyvom návykovej látky. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že podľa prílohy zák. č. 139/1998 Z.
z. medzi psychotropné látky patrí aj THC chemicky tetrahydrokanabinol ako látka schopná ovplyvniť
stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém. Odvolací súd nepodal vysvetlenie,
prečonámietkyžalovanéhonepovažovalzarelevantnéaprečoboloodmietnutédokazovanieznaleckým
posudkom. Z hľadiska výsledkov konania na súde prvej inštancie založil odvolací súd rozhodnutie

nečakane na nových dôvodoch § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z., že žalovaný spôsobil škodu
úmyselne, pričom žalovaný nemal možnosť namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných ust.
§ 379 a § 380 CSP na pojednávaní na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP)

a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne
správny.12.1. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie

zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
12.2. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.
12.3. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je

poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové
vozidlo pod vplyvom návykovej látky.
12.4. Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona (na ktorý odkazuje poznámka k § 12 ods. 2 písm. a)
zák. č. 381/2001 Z. z.), návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky,
psychotropnélátkyaostatnélátkyspôsobilénepriaznivoovplyvniťpsychikučlovekaalebojehoovládacie

alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.
12.5. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (v znení do 31. 12. 2015 aj v
aktuálnom znení), vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky,
keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní o odvolaní uviedol, že v trestnom konaní nebol
žalovaný súdený preto, že by bol pod vplyvom návykovej látky a ani v tomto konaní nemožno založiť
zodpovednosť v zmysle dôvodu, ktorý uplatnil žalobca. V skutkovej vete § 12 ods. 2 písm. a)
zák. č. 381/2001 Z. z. sa uvádza vplyv návykovej látky a dôkazné bremeno by malo byť na strane
žalobcu. Na pojednávaní predložil odborné vyjadrenie MUDr. Z. K. z 12. 10. 2018, z ktorého vyplýva, že

bezprostredne po dopravnej nehode nebolo vykonané znalecké dokazovanie a preto nemožno mať za
potvrdené, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom návykovej látky. Navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovanému bola preukázaná návyková látka v jeho tele

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti trestného rozsudku okresného súdu Banská Bystrica, kde sa
konštatuje bezprostredne po nehode koncentrácia 50ng/ml v krvi zakázanej návykovej látky. Žalobca
uniesol dôkazné bremeno a ďalšie dokazovanie, či táto návyková látka mala vplyv na správanie
žalovaného ako vodiča motorového vozidla je pre toto konanie bezvýznamné.

15. Odvolací súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a ktoré na
nachádzajú v trestnom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/39/2016.

16.1. V správe dopravnej polície o dopravnej nehode sa uvádza, že vodičovi Podobovi boli odobraté
vzorky na toxikologické vyšetrenie s pozitívnym nálezom metabolitu tetradydrokanabinolu, t. j. 11-nor-

delta-9-THC-9-karboxylovej kyseliny, čo je dôkazom užitia marihuany (č. l. 10).
16.2. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1T/39/2016-523 zo dňa 29.09. 2016, bol
žalovaný A. S. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona, lebo inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal
porušením dôležitej povinnosti podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke tým spôsobom, že dňa

11. 09. 2014 v čase okolo 21.45 h v Banskej Bystrici, na križovatke a v úseku s najvyššou povolenou
rýchlosťou 50km/h viedol osobné motorové vozidlo U. E. rýchlosťou 84 km/h, pričom nerešpektoval
svetelnú signalizáciu pri rozsvietenom červenom svetle, v dôsledku čoho nedal prednosť v jazde na
zelené svetlo doľava odbočujúcemu osobnému motorovému vozidlu C., v dôsledku čoho došlo k zrážke
vozidiel, čím spôsobil ťažkú ujmu na zdraví vodičovi C. B. Z., spolujazdkyni F. E. a ujmu na zdraví

spolujazdkyni vo vozidle U. E. K. C..
16.3. V skutkovej vete rozsudku sa ďalej uvádza, že po dopravnej nehode bolo u žalovaného vykonané
toxikologické vyšetrenie s odberom dňa 12. 09. 2014 o 0,50 h, pričom bol v moči metódou imunoassay
zistený pozitívny nález tetrahydrokanabinolu (THC) v koncentrácii vyššej ako 50ng/ml a po špeciálnom
spracovaní biologického materiálu SPE-extrakciou všeobecnou, metódou plynovej chromatografie v

spojení s hmotnostnou spektrometriou (GC/MS) bol dokázaný a potvrdený pozitívny nález metabolitu
tetrahydrokanabinolu, čo je dôkazom užitia marihuany.

17.1. Z trestného spisu sp. zn. 1T/39/2016 vyplývajú nasledujúce skutočnosti.17.2. Zo správy Centra pre liečbu drogových závislostí (ďalej „CPLDZ“), Cesta k nemocnici Banská
Bystrica zo dňa 20. 04. 2015 vyplýva, že žalovaný bol evidovaný v ambulancii CPLDZ.
17.3.1. MUDr. Z. K., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu

a toxikománie) podal pre potreby trestného konania sp. zn. 1T/39/2016 znalecký posudok z 05. 01. 2016
(č. l. 146-163 trestného spisu).
17.3.2. Obžalovaný bol znalcom vyšetrený v CPLDZ 17. 12. 2015, kedy uvádzal, že aktuálne fajčí
marihuanu približne 4 krát do mesiaca. V deň nehody marihuanu nefajčil, ani inú drogu, nepamätal si
ako sa stala nehoda, posledné si spomínal asi 100 m pre križovatkou, rozhodne sa necítil v ten deň

ovplyvnený žiadnou látkou, ak fajčil marihuanu tak asi dva dni predtým.
17.3.3. Znalec ďalej uviedol, že u žalovaného je výlučná afinita ku kanabinoidom, aplikáciou fajčením,
prístup systematický, takmer pravidelný, nie denný, nie sú objektívne zistené abstinenčné príznaky,
ani somatické poškodenie spôsobené opakovaným užívaním kanabinoidov. Nedominujú ani známky
zvýšenej tolerancie. Kritičnosť k užívaniu je len parciálna.
17.3.4. T. K. na otázku, či u A. S. bola zistená závislosť na omamných, prípadne psychotropných látkach

odpovedal, že u posudzovaného sa jedná o systematický abúzus, čiže nadužívanie kanabinoidov,
konkrétne marihuany, trvá viac rokov. Klinické prejavy závislosti do kanabinoidov zistené neboli. Nebola
zistená ani závislosť od iných psychoaktívnych látok či alkoholu.
17.4.1. Podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní 1T/39/2016-519 zo dňa 29. 09. 2016 obžalovaný A. S.
vyhlásil, že sa cíti vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

17.4.2. Do zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 13.11. 2015 A. S. uviedol, že prechádzal popri
dome kultúry, zaradil sa do pravého jazdného pruhu, vedľa v ľavom jazdnom pruhu jazdilo vozidlo zn.
R. červenej farby... toto vozidlo bolo raz pred úrovňou nášho vozidla, inokedy zas za úrovňou nášho
vozidla... a následne sa dostal k vedomiu až v nemocnici, na okolnosti dopravnej nehody si nepamätal.
Na otázku vyšetrovateľa odpovedal, že pred jazdou nepožil žiadne alkohol ani drogy... asi 3 dni pred

inkriminovaným dňom fajčil marihuanu... už si presne nepamätal...
17.4.3. Do zápisnice o výsluchu zo dňa 26.11. 2015 poškodená K. C., spolujazdkyňa vo vozidle U. E.,
ktoré viedol žalovaný uviedla, že vo vedľajšom jazdnom pruhu jazdilo OMV Toyota L. červenej farby
tak, že raz bolo naše auto pre úrovňou červenej Toyoty, inokedy zas opačne červená Toyota bola pred
úrovňou nášho vozidla.

17.4.4. Do zápisnice o výsluchu zo dňa 22. 05. 2015 svedkyňa B. K., spolujazdkyňa vo vozidle U.
E. uviedla, že „auto červenej farby...súbežne išlo popri nás. A. (S.) sa vtom akoby začal s týmto
vodičom predbiehať...“ a v zápisnici zo dňa 07. 01. 2016 táto svedkyňa uviedla: „Ja som sa počas toho
predbiehania väčšinou pozerala na to červené auto s ktorým sme sa predbiehali.“

18. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalobca po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 22.
12. 2015 uhradil poškodenej F. Kracinovej bolestné v sume 2.660 EUR (č. l. 15) a dňa 10. 4. 2017
Všeobecnej zdravotnej poisťovni náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenej F. E. v sume
1.667,87 EUR (č. l. 20).

19. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej náhrady v sume 2.660 EUR a v sume 1.667,87
EUR v lehote 15 dní od doručenia, v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z., pretože
škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EVČ: C ktoré viedol pod vplyvom návykovej
látky. Žalovaný prevzal výzvu na úhradu 31. 07. 2017 (č. l. 22-25).

20. Právna úprava v § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. upravuje podmienky, za ktorých má
žalobca ako poisťovateľ nárok na náhradu poistného plnenia v prípade, že škoda, ktorú uhradil, bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla úmyselne alebo pod vplyvom návykovej látky.

21. Okresný súd žalobe vyhovel, pretože považoval za postačuje zistenie, že dopravnú nehodu zavinil

žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo s návykovou látkou v tele, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej
psychiky a žalovaný bol pod jej vplyvom. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, že nebolo
rozhodujúce, či zistená návyková látka mala vplyv na vedenie vozidla, resp. či pod jej vplyvom žalovaný
spôsobil dopravnú nehodu, lebo nezodpovedá posudzovanej právnej úprave § 12 ods. 2 písm. a) zák.
č. 381/2001 Z. z..

22. Žalovaný namietal, že v súvislosti s dopravnou nehodou nebol odsúdený pre ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky a spochybňoval základ nároku tým, že iba s poukazom na zistenú prítomnosť
marihuany v moči bezprostredne po nehode, žalobca nepreukázal, že motorové vozidlo viedol podvplyvomnávykovejlátky, azodbornéhovyjadreniaMUDr.Z.K.z12.10.2018vyplýva,žebezprostredne
po dopravnej nehode nebolo vykonané znalecké dokazovanie a preto nemožno mať za potvrdené, že
žalovaný bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom návykovej látky.

23.1. Žalovaný predložil odborné vyjadrenie č. 53/2018 zo dňa 12. 10. 2018, ktoré podal Z.. Z. Somora
znalecvodborezdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria(liečbaalkoholizmuatoxikománie)voveci
posúdenia vplyvu tetrahydrokanabinolu na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti vo vzťahu k trestnej
veci 1T/39/2016, teda aká koncentrácia účinných látok tetrahydrokanabinolu (THC) v tele dospelého

človeka by musela byť prítomná, aby táto koncentrácia mala nesporne vplyv na jeho ovládacie a
rozpoznávacie schopnosti, resp. vedenie motorového vozidla, vzhľadom na pozitívny nález, nameraný
A. S. toxikologickým vyšetrením 12. 09. 2014 o 00.50 h metódou imunoassay.
23.2. Znalec Z.. K., ktorý predtým robil znalecký posudok aj pre účely trestného konania uviedol, že
z psychiatrického hľadiska nie je možné exaktne určiť koncentráciu účinnej látky tetrahydrokanabinolu
(v plazme, v moči), ktorá ovplyvní ovládacie a rozpoznávacie schopnosti riadne viesť motorové

vozidlo. Zásadným faktorom je aj individuálna tolerancia posudzovanej osoby voči tetrahydrokanabinolu.
Psychoaktívny vplyv sa u dlhodobého a pravidelnejšieho užívateľa uplatní v menšej miere ako u
sporadického užívateľa. V tom zmysle sa z psychiatrického hľadiska javí užitočnejšie hodnotenie
prejavov zmien správania a zníženia schopnosti vodiča riadiť motorové vozidlo než samotné určenie
koncentrácie psychoaktívnej látke. Znalec ďalej uviedol, že na rozdiel od alkoholu, kde jeho koncentrácia

vtelesnýchtekutináchsúvisísostupňomovplyvneniapsychickýchatelesnýchfunkcii,priužitímarihuany
sa stav ovplyvnenia dokáže analýzou krvi a dôkazom prítomnosti aktívneho THC, nie dôkazom
inaktívnych metabolitov, pričom možné ovplyvnenie vodiča týmito látkami je potrebné individuálne
zisťovať čo najskôr po nehode znalcom z odboru psychiatrie alebo psychológie. Samotný nález
metabolitov delta-9-tetrahydrokanabinou v telesných tekutinách nemá z psychiatrického hľadiska žiadnu

výpovednú hodnotu o stupni ovplyvnenia v čase posudzovanej skutočnosti.
23.3. Znalec dodal, že po vyfajčení cigarety obsahujúcej 16-34 mg THC je detekovateľný v plazme po
dobu 2-7 dní, polčas rozpadu zvyškovej hladiny THC je u častejších užívateľov 5-13 dní.

24.1. Odvolací súd na ozrejmenie otázky vplyvu zistenej psychoaktívnej látky v tele žalovaného

oboznámil odborné vyjadrenie Z.. R. X. pod názvom „Kanabis a vedenie motorového vozidla“, ktoré
bolo publikované 11.07.2019 na stránke
24.2. Autor Z.. Ľ. X., na ktorého odkazuje aj vyjadrenie Z.. K., ktoré predložil žalovaný, v článku uvádza,
že koncentrácia THC v krvi, ktorej prekročenie môže znamenať narušenie vodičových schopností, je

stanovená administratívne . Na rozdiel od hladiny alkoholu v krvi nie je koncentrácia THC v krvi v tak
úzkej korelácii s narušením šoférových schopností. Podľa niektorých zistení sa prvé prejavy objavujú pri
koncentrácii THC v krvi v rozmedzí 2 - 5 ng/ml. Koncentrácia THC 3,7ng/ml v krvi je ekvivalentná 0,5
promile alkoholu v krvi. Pravidelní užívatelia kanabisu tolerujú vyššie koncentrácie bez behaviorálnych
prejavov poruchy. Počas fajčenia a krátko potom je prudký nárast THC v krvi. Ďalej nasleduje rapídny

pokles koncentrácie THC a práve vtedy sú najvýraznejšie poruchy psychomotoriky a kognitívnych
funkcii, ktoré sa objavujú 90 minút po fajčení a môžu pretrvávať 2-3 hodiny.

25.1. Odvolací súd posudzoval vec z hľadiska skutkových tvrdení žaloby, ktorá bola odôvodnená tým,
že škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáhal, bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré

viedol žalovaný pod vplyvom návykovej látky.
25.2. Žalovaný tvrdil, že v trestnom konaní nebol súdený pre ohrozenie pod vplyvom návykovej látky.
Žalovaný ďalej tvrdil, že predchádzajúce užitie marihuany, zistené z moču len z neaktívnych metabolitov
THC nemalo vplyv na jeho psychiku tak, ako predpokladá zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných a
psychotropných látkach a predložil odborné vyjadrenie.

25.3. Dôvodom odvolania žalovaného bolo to, že okresný súd nepovažoval za podstatnú otázku
preukázania zníženej schopnosti žalovaného viesť motorové vozidlo vplyvom návykovej látky ani to, či
medzi takým stavom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť.

26.1. Otázka preukázania vplyvu návykovej látky je pre posúdenie veci z hľadiska Právnej úpravy v § 12

ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. podstatná pre priznanie alebo zamietnutie nároku, lebo to vyplýva
priamo z textu uvedenej právnej normy. Z odborných vyjadrení vyplýva, že na rozdiel od negatívneho
vplyvu alkoholu na rozpoznávacie schopnosti vodiča motorového vozidla, vplyv marihuany sa určuje
individuálne, v závislosti od osoby a užívania marihuany. Prezentované stanoviská Z.. X. a MUDr. K.ako odborníkov na problematiku návykovej látky poukazujú na potrebu individuálneho posúdenia otázky
účinkov psychoaktívnej látky, ktorú žalovaný nepochybne užil, vzhľadom na zistené stopy v jeho tele.
26.2. Individuálne posúdenie odvolací súd zabezpečil zopakovaním dokazovania na odvolacom

pojednávaní, z ktorého vyplýva skutkový záver, že žalovaný bol pod vplyvom návykovej látky a žaloba
je dôvodná.

27.1. Žalovaný obranu v podstatne založil na tom, že v trestnom konaní nebol súdený pre ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky a teda vplyv návykovej látky u neho nebol zistený. Žalovaný tvrdil, že

vozidlo viedol v plne spôsobilom stave. Svedecké výpovede aj výpoveď žalovaného v trestnom spise
žalovaného usvedčujú, že viedol vozidlo nepovolenou rýchlosťou na dvojprúdovom úseku, že rýchlosť
vozidla prispôsoboval rýchlosti jazdy iného osobného motorového vozidla, jazdiaceho v paralelnom
jazdnom pruhu bez toho, aby sledoval dopravnú situáciu v križovatke, kde zavinil dopravnú nehodu.
27.2. Z výpovede žalovaného v trestnom konaní, vrátane jeho výpovede pred znalcom MUDr. K. vyplýva,
že si viac pamätal to, že išiel rýchlejšie ako dovolená rýchlosť 50km/h a že v súbežnom jazdnom pruhu

sledoval červené auto, ktoré sa pohybovalo vzhľadom na vozidlo žalovaného tak isto vyššou ako
povolenou rýchlosťou. Žalovaný o situácii v križovatke, kde došlo k nehode uviedol, že si okolnosti
dopravnej nehody nepamätal.

28.1. Z predloženého odborného vyjadrenia znalca Z.. K. aj odborného článku Z.. Okruhlicu potom

možno vzhľadom na vykonané dôkazy a vyjadrenia účastníkov dopravnej nehody uzavrieť, že vplyv
zistenej stopy psychotropnej látky v tele žalovaného a správanie žalovaného bezprostredne predtým,
ako k nehode došlo, objektívne nasvedčujú vplyvu návykovej látky na schopnosti žalovaného vodiča.
Vzhľadom na zistenú koncentráciu stôp psychotropnej látky a tvrdenie o výpadku pamäti žalovaného po
dopravnej nehode, nemožno považovať za hodnoverné jeho tvrdenie, že psychoaktívnu látku užil 2-3

dní pred poistnou udalosťou a teda, že predchádzajúca konzumácia marihuany nemalo na vykonávanú
činnosti vodiča žiadne účinky.
28.2. Vzhľadom na zistenú koncentráciu tetrahydrokanabinolu (THC) viac ako 50ng/ml, keď podľa X.
už koncentrácia 3,7ng/ml v krvi je ekvivalentná 0,5 promile alkoholu nemožno vylúčiť, že návykovú
psychoaktívnu látku, žalovaný mohol užiť pred jazdou motorovým vozidlom a ako u nesporne

pravidelného užívateľa marihuany sa u žalovaného prejavili účinky, ktoré podľa X. sprevádzajú rapídny
pokles koncentrácie THC, kedy sú najvýraznejšie poruchy psychomotoriky a kognitívnych funkcii, ktoré
sa objavujú 90 minút po fajčení a môžu pretrvávať 2-3 hodiny. Dôvodnosti záveru, že žalovaný bol
skutočne pod vplyvom zakázanej návykovej látky, zistenej v jeho tele nasvedčuje to, že zavinil ťažkú
dopravnú nehodu vo večerných hodinách v centre Banskej Bystrice, v nekomplikovanej dopravnej

situácii, ktorú nemožno pripisovať neočakávanej, neprehľadnej alebo zhustenej cestnej premávke.
Žalovaný v dôsledku znížených rozpoznávacích schopností nevenoval potrebnú pozornosť vedeniu
motorového vozidla a dopravnej situácii a nereagoval na situáciu v mieste dopravnej nehody.

29. Z odborného vyjadrenia znalca MUDr. K. ďalej vyplýva, že nariadenie znaleckého dokazovania

na posúdenie vplyvu zistenej THC látky v tele žalovaného bolo aktuálne bezprostredne po dopravnej
nehode. To, že ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného neboli vzhľadom na následky dopravnej
nehody a trestné stíhanie žalovaného zabezpečené a znalecké dokazovanie už nie je s odstupom času
objektívne možné, je na ťarchu žalovaného.

30.1. Posudzovaná právna úprava, ktorá nadväzuje na § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke vyžaduje od vodiča, aby nemal v tele žiadne stopy návykovej látky, z ktorých možno
usudzovať na to, že vykonáva činnosť pod vplyvom návykovej látky, ktorá znižuje jeho rozpoznávacie
schopnosti a reakcie na dopravnú situáciu ostatných účastníkov cestnej premávky.
30.2. Návykovou látkou sa v zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona, na ktorý odkazuje poznámka k § 12

ods.2písm.a)zák.č.381/2001Z.z., rozumiealkohol,omamnélátky,psychotropnélátkyaostatnélátky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti
30.3. Uvedené právne normy majú preventívny účel, predchádzať možným dôsledkom užitia zakázanej
návykovej látky, čo vyplýva z textu a účelu právnej normy. Dôkazné bremeno je v prípade sporu
potrebné rozložiť vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu.

31.1. Vzhľadom na individuálne účinky psychoaktívnej látky na užívateľa marihuany, ktorým bol
nesporne aj žalovaný, by len na základe tvrdení žalovaného bolo prakticky nemožné preukazovať jazdu
vodiča pod vplyvom návykovej látky. Tvrdenie, že žalovaný počas jazdy nebol pod vplyvom návykovejlátky bolo podložené iba odborným vyjadrením o tom, že v jeho prípade sa vplyv návykovej látky už
nedá preukázať, pretože v rozhodnom čase bezprostredne po poistnej udalosti-dopravnej nehode sa
nevykonalo znalecké dokazovanie.

31.2. Takéto negatívne zistenie nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý vykonal šetrenie a likvidáciu
poistnej udalosti a ktorý vychádzal zo zistení a rozhodnutí orgánov trestného konania. Tvrdenie
žalovaného, že zistenie užitia návykovej látky nemožno stotožniť s vplyvom návykovej látky zásadne
nespochybnilo dôvodnosť žaloby.

32. Skutočnosť, že odborná literatúra poukazuje na individuálne účinky marihuany treba vždy vykladať
v spojení s osobou škodcu ako účastníka cestnej premávky, ktorý je povinný dodržiavať predpísané
pravidlá. Účel právnej úpravy pravidiel, ktorými sa riadia účastníci cestnej premávky sa napĺňa tým,
že tieto pravidlá sú účastníkmi cestnej premávky rešpektované. Presadzuje sa princípe obmedzenej
dôvery, že všetci účastníci predpísané pravidlá dodržiavajú. Zákon o cestnej premávke v § 4 ods. 2
písm. c) kladie dôkazné bremeno na vodiča, pretože táto právna úprava vylučuje spôsobilosť viesť

motorové vozidlo bez ohľadu na individuálne účinky návykovej látky.

33. Náhrada (regres) poistného plnenia je sankcia postihujúca účastníka poistnej udalosti (poistník,
poistený), ktorý poistnú udalosť zapríčinil a je nositeľom nejakej kvalifikovanej povinnosti v zmysle §
12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. V tejto súvislosti zákon v § 1 ods. 2 odkazuje na osobitné predpisy,

za ktoré nemožno považovať len Občiansky zákonník, ktorého právna úprava odkazuje na zmluvne
dohodnuté poistné podmienky. Z povahy prevádzky motorového vozidla vyplýva, že relevantnú právnu
úpravu predstavuje aj Zákon o cestnej premávke, ktorý upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s
cestnou premávkou a teda v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel. Tieto pravidlá plnia slúžia na
to, aby plnili preventívnu funkciu predchádzania poistným udalostiam.

34. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný nesie zodpovednosť za dopravnú nehodu spojenú s poistnou
udalosťou. Žalovaný bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, a predmetom konania je
nárok žalobcu na náhradu za plnenie, ktoré poskytol na sťaženie spoločenského uplatnenia a zdravotnú
starostlivosť, teda v spojení s ublížením na zdraví. V skutkovej vete trestného činu, ktorého sa žalovaný

dopustil sa uvádza, že v jeho tele boli zistené stopy marihuany v označenom množstve. Žalobca preto
uplatnil regres z dôvodu vplyvu návykovej látky.

35. Zo zistenia a záverov v trestnom konaní nemožno bez ďalšieho vyvodzovať rovnaké závery v
civilnom sporovom konaní tak ako tvrdil žalovaný. Dokazovanie znaleckým posudkom nie je z odstupom

času možné, lebo by nedalo odpoveď na otázku, či žalovaný bol pod vplyvom návykovej látky.
Nemožnosť vypracovania znaleckého posudku nemôže byť bez ďalšieho na ťarchu žalobcovi, ktorý
žalobu odôvodnil výrokom trestného rozsudku ktorý uvádza u žalovaného zistenie zakázanej návykovej
látky.

36. Tvrdenie, že nebol pod vplyvom návykovej látky, žalovaný nepreukázal. Hodnovernosť jeho tvrdenia
spochybňuje, že mal v moči stopy práve tej návykovej látky, ktorej bol pravidelným užívateľom a ďalej
obsah trestného spisu, najmä znalecký posudok o dopravnej nehode a výpovedne žalovaného a
svedkov, ktorí bezprostredne sledovali správanie žalovaného ako spolujazdci v motorovom vozidle,
ktoré viedol žalovaný a ktorým spôsobil poistnú udalosť.

37.1. Nebolo sporné, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu motorovým vozidlom, ktoré bolo poistené
u žalobcu a že na škodu, ktorú prevádzkou motorového vozidla spôsobil žalovaný, sa vzťahuje uvedené
poistenie.
37.2. Regresný právny nárok poisťovne má aj preventívny účel, má odradzovať vodiča poisteného

motorového vozidla od požívanie motorového vozidla v prípadoch, ktoré zvyšujú riziko náhodnej
udalosti, ktorá je predmetom poistenia. Súčasne platí, že ochrana vyplývajúca z poistenia, má primárne
chrániť poškodeného a nie toho, kto škodu spôsobil.
37.3. Civilnoprávnu zodpovednosť, ktorá je uplatnená v rámci kontradiktórneho procesu, je potrebné
chápať širšie ako trestnoprávnu zodpovednosť, ktorú môže uplatňovať svojimi orgánmi len štát v

trestnom konaní. Hrozba regresného nároku má odrádzať škodcu, aby sa nespoliehal, že náhodná
udalosť nenastane alebo ak nastane, bude bez ďalšieho krytá poistením.38. Predmetom žaloby je regresný nárok, ktorý je samostatným nárokom uplatneným podľa § 12 ods.
2 písm. a), zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a vzťahujú sa k nemu samostatné procesné povinnosti u každej strany

sporu preukázať svoje tvrdenia dôkazmi.

39.1. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. V prípade regresného nároku podľa § 12 ods. 2 písm.
a), zák. č. 381/2001 Z. z. sú v jednom ustanovení upravené prípady škody, ktorá bola spôsobená
úmyselne aj škoda spôsobená pod vplyvom návykovej látky. Skutočnosť, že žalovaný škodu nespôsobil

úmyselne a v trestnom konaní mu nebolo preukázané ohrozenie pod vplyvom návykovej látky,
nezbavujú žalovaného povinnosti plniť žalobcovi vzhľadom na vyhodnotenie ostatných skutkových
okolností prípadu, ktoré vzal odvolací súd do úvahy.
39.2. Zo zistených skutočností vyplýva, že žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze vzhľadom na
skutkový stav, ktorý zistil odvolací súd z vykonaných dôkazov. Na dôvodnosť žalobného nároku možno
usudzovať zo správania žalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktorý v križovatke nerešpektoval

svetelnú signalizáciu, ktorá mu jednoznačne prikazovala nielen dať prednosť inému účastníkovi cestnej
premávky, ale táto signalizácia mu prikazovala motorové vozidlo zastaviť a zostať stáť a ďalej motorové
vozidlo viedol neprimerane vysokou rýchlosťou, keď namiesto maximálne povolenej rýchlosti 50 km/hod
sa pohyboval rýchlosťou 84 km/hod., ktorá mu neumožňovala včas reagovať na vzniknutú dopravnú
situáciu. V trestnom konaní žalovaný vypovedal, že bezprostredne pred nehodou sledoval a reagoval

na správanie vodiča iného vozidla červenej farby, ktoré sa pohybovalo vedľa vozidla žalovaného.
Dôsledkom toho je, že zavinil dopravnú nehodu, za ktorú bol odsúdený v trestnom konaní. V týchto
skutkových súvislostiach aj vzhľadom na poznatky vyplývajúce z odbornej literatúry, ktorú odvolací súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že užívatelia marihuany môžu
riziku predísť, pokiaľ sa niekoľko hodín po užití konope zdržia šoférovania a že zistenie neaktívnych

produktovkonopenepreukazujeto,že ovplyvnilopsychickéatelesnéfunkciežalovanéhobezprostredne
pred vznikom dopravnej nehody, ktorá bola skutkovo dokumentovaná v trestnom konaní, z ktorého
okresný súd správne vychádzal.

40. Odvolací súd dodáva, že zistený spôsob jazdy žalovaného v centre mesta treba bez ohľadu na výkon

a výbavu motorového vozidla, ktoré šoféroval alebo čas dopravnej nehody, považovať za bezohľadný a
agresívny, zdôvodniteľný v súvislosti so zistením zvyškov návykovej látky v tele žalovaného. Žalovaný
nevysvetlil ani neospravedlnil zistený spôsob jazdy bezprostredne pred dopravnou nehodou a v
trestnom konaní svoju trestnoprávnu zodpovednosť prijal. Žalovaný nevyvrátil zistenie okresného súdu,
že viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ktorá sa v jeho tele nachádzala bezprostredne

po dopravnej nehode.

41. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 3 CSP.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému vznikli trovy odvolacieho
podľa § 255 ods. 1 CSP, ktoré je povinný nahradiť žalovaný. Z hľadiska výsledku konania úspešnému
žalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.

43. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).