Rozsudok · Ostatné · Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123359284
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:6123359284.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu Náhradné

vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 513,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 513,92 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 513,92
€ od 18. 6. 2022 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12. 7. 2023, sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 513,92 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18. 6.
2022 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 14. 4. 2022 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na

čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 205/2022 zo
dňa 21.04.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemoholpoškodený
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému

faktúru č. 2592022 splatnú dňa 24. 5. 2022 na sumu 1.017,92 € s DPH za 19 dní, t. j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej

faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9. 5. 2022 vznikla voči žalovanej
pohľadávka vo výške 1.017,92 € s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval
žalovanú na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka
mu bola postúpená poškodeným. Žalovaná dňa 6. 6. 2022 poskytla žalobcovi poistné plnenie vovýške 504 €. Žalovaná postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie
krátila nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla
žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo

forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti
užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom
žalovanej, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného
vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného.

Žalovanásadostaladoomeškaniasposkytnutímpoistnéhoplneniažalobcoviakopostupníkovivcelosti,
ktoré bola povinná poskytnúť žalobcovi najneskôr do 17. 6. 2022 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 2. 6. 2022 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle
ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla

voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaná,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.

zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). Žalobca ďalej uviedol,
že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho
poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovanej, a teda tento stav nebol
výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil

náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať

pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká

nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli

vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným
motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v

Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). K nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania
poukázal na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného
súduSRzodňa14.10.2021,sp.zn.III.ÚS309/2020-33,ktorýmbolzrušenýRozsudokNajvyššiehosúdu
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného

predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení

§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 20. 7. 2023 platobný rozkaz sp. zn. 23Up/1183/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Žalovaná v odpore doručenom súdu dňa 4. 8. 2023 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu v celom
rozsahu. Dňa 14. 4. 2022 vznikla škodová udalosť – poškodenie motorového vozidla VW GOLF
Variant s EČV: LM464DO, ktorého vlastníkom a držiteľom bol v čase škodovej udalosti pán A. B.,
ktorý bol právnym predchodcom žalobcu. A. B. nechal poškodené vozidlo opraviť v spoločnosti IMPA
Liptovský Mikuláš, IČO: 35 761 768. Dňa 21. 4. 2022 A. B. uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme

č. 205/2022, na základe ktorej užíval náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla bol dohodnutý
na dobu určitú od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022. Nájom náhradného vozidla bol ukončený dňa 9. 5.
2022. Denná sadzba za nájom náhradného vozidla bola dohodnutá vo výške 52 € s DPH. Dňa
16. 5. 2022 A. B., prostredníctvom žalobcu, uplatnil u žalovanej nárok na poistné plnenie vo výške
1.017,92 € (848,27 € bez DPH) zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 19
dní (19 dní x 43,33 € bez DPH) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Žalovaná dňa 3. 6.

2022 ukončila prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné
plnenie a poskytla právnemu predchodcovi žalobcu na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 504 €,
zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 12 dní a znížení dennej sadzby na
42 € s DPH. Žalobca predložil žalovanej faktúru č. 2592022 zo dňa 9. 5. 2022, vystavenú žalobcom,
v ktorej vyúčtoval právnemu predchodcovi žalobcu nájom náhradného vozidla v dňoch od 21. 4. 2022

do 9. 5. 2022 sumu 1.017,92 € s DPH. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné
a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 6. 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015. Výška
náhrady škody a tomu zodpovedajúce poistné plnenie nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou,
ale výškou čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich

v konkrétnom prípade priznanie náhrady čiastky vyššej než je obvykle potrebná leží na žalujúcej strane
a nie na žalovanej strane. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 30. 3. 2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007. Dĺžka nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do
poskytnutiaposkytnutéhoplnenia.Vzhľadomnakonkrétneskutkovéokolnosti(napr.stavvozidla,rozsah
opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla

nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd. K uvedenému
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. 2. 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012.
Žalovaná predložila súdu faktúru opravcu č. W962860 zo dňa 6. 5. 2022 a kalkuláciu nákladov na
opravu vozidla zo dňa 28. 4. 2022, z ktorých vyplýva, že oprava poškodeného vozidla trvala len 4 dni.
Žalovaná uviedla, že v danom prípade možno považovať za nutnú a účelnú dĺžku opravy poškodeného

vozidla v rozsahu najviac 12 dní. Poškodený subjekt rozhoduje o tom, u koho je vozidlo opravené
a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je oprávnená namietať nutnosť a účelnosť nákladov
vynaložených na opravu vozidla, resp. nájom náhradného vozidla. Je oprávnená namietať absenciu
príčinnej súvislosti medzi škodou (nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou.
Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 6 dní nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady

na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 6 dňom nemožno považovať za nutné a účelné. Vozidlo
právneho predchodcu žalobcu bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Daná skutočnosť
nemôžebyťnaťarchuškodcu(poistenéhoužalovanej).Hociopravapoškodenéhovozidlajeobjektívnou
relevantnouskutočnosťou,ktorázakladánutnosťprenájmunáhradnéhovozidlapoškodeným,významné
sú z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na použitie náhradného vozidla aj konkrétne

okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného
vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných
na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade, ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod,
aby nebolo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť
na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé

vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného dielu do servisu. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 4. 2020, sp. zn. 8Co/131/2019. Medzi škodou
a škodovou udalosťou musí existovať príčinná súvislosť. V danom prípade táto absentovala, nakoľko
škoda (náklady na prenájom náhradného vozidla) žalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali
náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam v súvislosti s odstraňovaním

poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu), ktorý nesie zodpovednosť
za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný na použitie náhradného
vozidla, preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola vykonávaná
oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný náhradný diel. Žalovaná neposkytlažalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 6 dňom nájmu
náhradného vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pričom absentuje príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Žalobca v návrhu uviedol, že nájom trval od 21. 4.

2022 do 9. 5. 2022 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy
a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. K uvedenej skutočnosti žalovaná uviedla, že ani
čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jej ťarchu, pretože je na vôli poškodeného, či
škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom ale neodôvodňuje

účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Žalovaná po doručení faktúry musela vykonať šetrenie za
účelom zistenia nároku podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP a aj plniť v lehote podľa § 11zákona o PZP.
K uvedenej skutočnosti poukázala na právny názor Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí zo dňa 22. 3.
2023 pod sp. zn. 7Co/187/2022. K primeranosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla
žalovaná poukázala, že samotný rozsah náhrady škody je v Občianskom zákonníku v platnom znení
upravený tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad na zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu.

Samotný rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych skutočnostiach a preto rozsah náhrady
škody nemôže byť ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Výber náhradného motorového vozidla ako
i cenu, za ktorú si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže ide o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si
vozidlo zapožičia, žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť. Preto je o to viac potrebné skúmať, či
náhradné motorové vozidlo bolo zapožičané účelne, čo do dôvodu zapožičania, tak do výšky nájomného

a doby nájmu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28. 6. 2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/99/2018. Vzhľadom
na konštantnú judikatúru žalovaná mala za to, že výšku náhrady škody spočívajúcej v prenájme
náhradného vozidla je potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových
vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou,

resp. dohodnutou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Dôkazné bremeno
o okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle
potrebná k prenájmu porovnateľného motorového vozidla zaťažuje žalobcu. Žalobcom uplatnenú dennú
sadzbu vo výške 52 € s DPH považovala žalovaná, vzhľadom na priemerné sadzby autopožičovní, za
neprimeranú a neúčelne vynaloženú z jej strany. V tejto súvislosti uviedla, že žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal opodstatnenosť a účelnosť ním vynaloženej dennej sadzby vo výške 52 € s DPH. Zároveň
neúčelnosť a neprimeranosť ním vynaloženej sumy za prenájom náhradného motorového vozidla
žalovaná odôvodnila aj tým, že právny predchodca žalobcu si dal opraviť svoje poškodené motorové
vozidlo v autorizovanom servise IMPA, ktorý zákazníkom opravovaných motorových vozidiel poskytuje
služby prenájmu motorových vozidiel za zlomkové ceny oproti profesionálnym autopožičovniam.

Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná mala za to, že poukázala žalobcovi všetky účelne a dôvodne
vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v zmysle zákona o PZP v spojitosti
s konštantnou judikatúrou. Žalovaná tiež poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky,
v ktorom je uvedené, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie
(materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu

uspokojené ich nároky prostredníctvom poskytovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak
systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“ s cieľom, aby sa na ňom
určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. Citovaný
záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno
hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa

obohatiť na úkor žalovanej, ak už nie priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného
poistenia. K uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18. 6. 2022 do zaplatenia
žalovaná uviedla, že dňa 16. 5. 2022 si žalobca (právny predchodca žalobcu) uplatnil u žalovanej
poistné plnenie – nájom za náhradné vozidlo vo výške 1.017,92 €. Listom zo dňa 3. 6. 2022 žalovaná
oznámila žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu), že dňa 2. 6. 2022 ukončila šetrenie poistnej

udalosti a poskytla na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 504 €. Žalovaná bez zbytočného dokladu
začala prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti oznámila
žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaná
v zákonnej lehote splnila povinnosti vyplývajúce z prvej aliney § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.

a preto sa nemohla dostať do omeškania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017, 7Cdo/109/2018. Žalovaná tiež poukázala
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení, č. k. I. ÚS 567/2020-21, ktorý rozhodoval
o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli žalobu proti poisťovateľovi v častiúrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako neodôvodnenú
v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení ku podanému odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v
ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Výber miestne príslušného
súdu je daný len žalobcovi. Pre prípad § 19 písm. b) CSP je dôležité miesto udalosti, ktorá zakladá

právo na náhradu škody. Civilný sporový poriadok hovorí iba o nároku na náhradu škody, pričom je
irelevantné, z akého titulu táto škoda má vzniknúť, pričom navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Pokračovanie v konaní
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš navrhol aj s poukazom na. § 39 ods. 2 CSP, podľa ktorého na
návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
Vzhľadom na miesto vzniku poistnej udalosti, je pre zisťovanie pomerov v danom mieste nepochybne

vhodnejšie i hospodárnejšie, aby konanie prebiehalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Žalovaná
má v uvedenom mieste pobočku, čo prispieva k zachovaniu jej procesných práv v konaní. K navrhovanej
miestnej príslušnosti poukázal na Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 12. 2018, sp.
zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. K odporu uviedol, že je nedôvodný a
neopodstatnený. Obrana žalovanej uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave

a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaná opakovane
uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom
alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať
za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného
nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých

alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaná v podanom
odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla
s poukazom na nevyhnutnú dobu opravy poškodeného motorového vozidla, na základe toho považuje
za účelný nájom náhradného vozidla len za obdobie 12 dní. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je podľa žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom

žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel
zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z
titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie

vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovanej. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej
bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné

krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené
a svojvoľné konanie žalovanej, pričom takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo dňa 25. 7. 2019,
sp. zn. 14Cob/55/2019. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté
náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora

žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukázal na rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 4. 2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho
zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia
opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo

vydané autoservisom. Žalovaná spolu s odporom predložila faktúru vystavenú autoservisom, z ktorej
vyplýva doba skončenia prác na vozidle, a to dňa 6. 5. 2022, avšak vzhľadom na odplatný charakter
tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej
zmluvnej strany alebo v predmetnom prípade doručením krycieho listu poisťovňou, k čomu došlo dňa
9. 5. 2022, bezprostredne po čom servis vydal poškodenému jeho opravené vozidlo a následne teda

bolo možné vrátiť aj náhradné vozidlo. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola
v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a čakaním na vydanie krycieho listu, ako to
vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného a potvrdenia autoservisu (predložené spolu so žalobou).
Žalovaná si svojvoľne určila dobu trvania nájmu, pričom takýto postup nemožno akceptovať. Poškodenýžiadnymspôsobomneprispelknavýšeniunákladovzapožičanianáhradnéhomotorovéhovozidlaanieje
možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval
dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami vo výške 1.196,17 €) na vyplatenie nákladov opravy

autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady
na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do
momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Jedná sa o štandardný
postup a bežnú obchodnú prax pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za

opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022, t.j. 19 dní,
nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého
potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného
nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov
spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie

poskytnutézostranyžalovaného,ktorývydalkrycílistaždňa9.5.2022,vzmysleobsahuktoréhoukončil
šetrenie poistnej udalosti až dňa 9. 5. 2022. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom
včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to
ako vo vzťahu k žalovanej, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne
konanie svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise IMPA Liptovský

Mikuláš, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovanej a súčasne autorizovaným servisom pre model
poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo
bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Žalovaná okrem iného namieta dobu opravy poškodeného
motorovéhovozidla.Tietonámietkysúirelevantné.Žalobcaktvrdeniamžalovanejuviedol,žetietoneboli
v konaní nijakým spôsobom preukázané a ostali tak iba tvrdeniami v teoretickej rovine. Je zároveň

nutné doplniť, že postup akým žalovaná (poisťovňa) priznáva náhradu nákladov za nájom náhradných
vozidiel po dobu kedy sa vozidlo poškodeného nachádza v servise za účelom jeho opravy nie je správny,
nakoľko nezohľadňuje celkovú potrebnú dĺžku doby opravy vozidla ale iba jednotlivé časové úseky. Je
nepochybné, že poškodený nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené
vozidlo v servise, nakoľko na túto dobu vplýva viacero faktorov od lehoty potrebnej na objednania a

dodanie náhradných dielov, personálne zabezpečenie servisu, či počet opravovaných vozidiel, resp.
objednávok na opravu. Je nepredstaviteľné aby poškodený jazdil hore - dole do servisu vždy keď je
poškodené vozidlo potrebné na obhliadku, doobhliadku, demontáž, montáž dielov. Žalobca v konaní
jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom
jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorému bol tento

stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové
vozidlo. V zmysle doloženej faktúry č. W962860 išlo o opravu vozidla, ktorej účelom boli aj lakovacie
práce, ktoré si vyžadujú presný postup práce, konkrétne ide o brúsenie, odmastenie, tmelenie, opäť
brúsenie, odmastenie, striekanie metalízy v niekoľkých vrstvách a striekanie laku vo viacerých vrstvách,
medzi jednotlivými fázami je potrebné čakať na zaschnutie jednotlivých vrstiev materiálu, a preto sa táto

nedástihnúťzadobu,ktorúpriznávažalovaná.Žalovanározporujeuplatnenýnárokžalobcuspoukazom
na výšku denného nájomného, nakoľko cena za prenájom náhradného vozidla v sume 52 €/deň je
podľa jeho názoru neprimerane vysoká. Za adekvátnu a primeranú žalovaná považuje cenu denného
nájmu vo výške 42 €/deň, pričom poukazuje na cenníky iných požičovní motorových vozidiel, od ktorých
odvodzuje primeranosť ním určenej ceny nájmu. Ak sa žalovaná odvoláva na obvyklé ceny prenájmu

obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, táto účelovo skúmala vzorku trhu s čo najnižšou
výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Prieskum trhu prostredníctvom internetu
nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom
náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej
cene a či je uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaná sama stanovila ako primeranú výšku denného

nájomného práve sumu 42 €/deň, takýto postup je svojvoľný a neopodstatnený. Výška denného nájmu
sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím
na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Žalovaná sa v odpore odvolala a poukázala na
cenu v nasledujúcich požičovniach: Astax autoshop, ktorá pôsobí v Ružomberku, Autopožičovňa Mibel,
ktorá taktiež nemá prevádzku v okrese Liptovský Mikuláš a SLOVCAR Autopožičovňa, ktorá pôsobí v

Žiline, preto jej tvrdenia, že sa odvoláva na náhodne vybrané cenníky autopožičovní v danej lokalite
sú irelevantné. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu prehľad cien denného nájmu
porovnateľných vozidiel v okrese Liptovský Mikuláš v danom čase – napr. motorové vozidlo značky
Hyundai i30, MT, ktoré je porovnateľným vozidlom s poškodeným Volkswagen Golf vo výške od 66 €/deň (Autá pre každého – pobočka Liptovský Mikuláš). Z cenníka spoločnosti SetCar sk, a.s. vyplýva
sadzba denného nájomného za porovnateľné motorové vozidlo, t. j. vyššie stredné vo výške od 60 €/
deň. Žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 52 €/deň je cenou primeranou, obvyklou a

teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v
danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaná pri určovaní ceny prenájmu
vychádza tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však
vzhľadomnaskutkovéokolnostitohtoprípadunemožnopovažovaťzasprávnypostup.Cenníkybežných
autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si

chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca
však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za každý
deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť
dĺžku trvania opravy. Žalovaná teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej
kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy
dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti

– vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku
denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave
dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných
zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo

na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy
– kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila
skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného,
prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z
judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej

nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu (k uvedenému poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. 6. 2017, sp. zn.

27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. 5. 2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).
Žalovaná v podanom odpore poukázala okrem iného na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 14. 2. 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa záverov ktorého považuje obchodný model žalobcu
a jeho podnikateľskú činnosť za parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto argumenty sú účelové a špekulatívne.

Žalobca odmieta že by akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom zmluvnom poistení. Žalobca
je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so
zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou
nehodou. S námietkami žalovanej ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania nesúhlasil. V tejto súvislosti žalobca odkázal na svoje tvrdenia v podanom návrhu na vydanie

platobného rozkazu a poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14. 10. 2021, ktorým bol zrušený Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22. 11. 2018. V odôvodnení predmetného nálezu sa
Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP, kde skonštatoval, že: „na priznanie úroku z

omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na
výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah
poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou

dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia
úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,
že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na
rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“

a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre
škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová
lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov zomeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. Výklad prijatý
dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky
z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.“

Ústavný súd SR zároveň poukázal na obsah Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/
ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole, ktorú
dovolací súd nezohľadnil a pri výklade ustanovení zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom
Európskej únie. V dôsledku uvedeného dospel k záveru, že právny názor Najvyššieho súdu SR je
postavený na zjavnej chybe v právnom posúdení. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR

nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Najvyšší súd SR následne zaujal
právny názor v intenciách výkladu Ústavného súdu SR, a to v Uznesení zo dňa 23. 2. 2022, sp. zn.
3Obdo/27/2021. Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do
omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ
dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v
§ 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná.

Na základe uvedených skutočností mal za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade,
ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po
uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa
dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej
výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom

uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko
pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne
o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu
na doplatenie priznaného poistného plnenia. Žalobca je teda toho názoru, že mu vznikol nárok na
uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP.

5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 6. 10. 2023 uviedla, že vo veci je miestne príslušný Mestský
súd Bratislava III. Podľa § 36 ods. 1 Civilného sporového poriadku, konanie sa uskutočňuje na súde,
ktorý je na prejednanie príslušný. Podľa § 36 ods . 2 Civilného sporového poriadku, „Príslušnosť
sa určuje podľa okolnosti v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia

konania". Podľa § 13 Civilného sporového poriadku „ Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak". Podľa § 19 písm. b) Civilného sporového
poriadku „Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého
obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody". Podľa § 41 Civilného sporového
poriadku „ Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom

procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku
konania. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z."). Podľa § 4 ods. 2

zákonač.381/2001Z.z.„Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil
poškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškody(...)".Podľa§15ods.1zákonač.381/
2001 Z . z . náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému . Poškodený je oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 15 ods.
2 zákona č. 381 /2001 Z. z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká

úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila". V texte ustanovení § 15 ods. 1,
2 zákona č. 381/2001 Z. z. síce zákonodarca použil slovné spojenie "nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi", resp. slovné spojenie „nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi", žalovaná
však vyjadrila názor, že ide o nepresnú (zavádzajúcu) dikciu. Výraz "náhradu škody" je potrebné chápať
práve v súvislosti s uplatnenými a preukázanými nárokmi poškodeného na náhradu škody, ktoré je

poisťovateľ' povinný za poisteného škodcu nahradiť, a nie ako priamy nárok poškodeného na náhradu
škody proti poisťovateľovi. Poisťovateľ nie je škodcom a nezodpovedá za škodu spôsobenú škodcom,
preto ani (priamy) nárok poškodeného proti poisťovateľovi nie je nárokom na náhradu škody. Právnym
dôsledkom vzniku poistnej udalosti, ktorou je spôsobená škoda, nie je zodpovednosť poisťovateľa za
takú škodu, ale povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie za účelom náhrady

škody, ku ktorej došlo v dôsledku poistnej udalosti. Uvedenému tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj
znenie iných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa § 4 ods . 4 zákona č. 381 /2001 Z . z .
poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie (...). Podľa § 11
ods. 6 zákona č. 381 /2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovaniepotrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie (...). Podľa § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie (...). V tejto súvislosti žalovaná
poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 21.11.2013, sp.

zn. 7 Cdo 63/2013. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore aplikoval ustanovenia vyhlášky č.
423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vyjadril sa okrem iného aj k povahe nároku poškodeného
proti poisťovateľovi škodcu zodpovedného za škodu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
„Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný

vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa
nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za
(zodpovedného)poisteného,ktorýunejuplatnilprávovyplývajúcemuzpoistnéhovzťahu(abypoisťovňa
v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú "inak",
vznikne poškodenému právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom
právneho vzťahu z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi

poškodenýmapoisťovňoutuvznikáosobitnýprávnyvzťah,vrámciktoréhomápoškodenývočipoisťovni
špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať“. Žalovaná preto zastáva názor,
že na uvedenom (citovanom) právnom názore Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k povahe nároku
poškodeného proti poisťovateľovi škodcu zodpovedného za škodu možno zotrvať aj v čase platnosti
a účinnosti zákona č. 381/2001 Z .z.. Pre porovnanie žalovaná uviedla znenie ustanovenia § 9 ods. 1

(českého) zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za újmu způsobenou provozem vozidla a o
změně některých souvisejících zákonů ( zákon o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla ) „Poškozený
má právo uplatnit svůj nárok na plnění podle § 6 u príslušného pojistitele nebo u Kanceláře, jedná-li se o
nárok na plnění z garančního fondu podle § 24 uplatnění nároku je povinen předložit společný záznam
o dopravní nehodě, jedná-li se o dopravní nehodu nepodléhajicí oznámení Polícii České republiky

podle zákona upravujícího provoz na pozemních komunikacích.“ K priamemu nároku poškodeného
proti poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky ustálená na
závere, že je treba rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody proti škodcovi
a špecifickým právom poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu. Právo poškodeného
na plnenie voči poisťovateľovi zodpovednosti škodcu je originárnym právom založeným osobitnými

právnymi predpismi, ktoré - hoci je odvodené od právneho vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným
škodcom - nemá povahu nároku na náhradu škody. Poisťovateľ sa nestáva osobou zodpovednou
za škodu namiesto škodcu a plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu
jeho zodpovednosti za škodu ale poistným plnením, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú
poškodenémujepoistený(pozrinapr.rozsudokz12.decembra2007,sp.zn.25Cdo113/2006,rozsudok

z 28. novembra 2012, sp. zn. 32 Cdo 4765/2010, uznesenie z 29. septembra 2015, sp. zn. 25 Cdo
3629/2015, uznesenie z 13. júla 2016, sp. zn. 25 Cdo 1119/2016. Žalovaná preto uviedla, že v spore
o nároku poškodeného proti poisťovateľovi na plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie
je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd daný na výber podľa §
19 písm. b) Civilného sporového poriadku. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na

rozhodnutiepublikovanépodč.81/2011Sbírkysoudníchrozhodnutíastanovisek(uznesenieMestského
súdu v Prahe z 24. apríla 2009, sp. zn. 21 Co 139/2009, ktorého právna veta znie : „ K řízení o nároku
poškozeného proti pojistiteli na plnění podle § 68 § 9 zákona č. 168/1999 Sb. ve znění pozdějších
předpisů není vedle obecného soudu žalovaného příslušný také soud na výběr daný podle § 87
odst. 1 písm. b) o. s. r. Na základe uvedeného žalovaná namietla nedostatok miestnej príslušnosti

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nakoľko všeobecným súdom žalovanej je Okresný súd Bratislava
III a navrhla, aby Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako
miestne príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomil o tom žalobcu a žalovanú. Ďalej žalovaná
namietla aktívnu legitimáciu žalobcu v prejednávanej veci. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný,
keď z uvádzaného skutkového stavu a predložených dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi

záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto
nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy
o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko
uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka
nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom

predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, keď z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najprv smeroval k cesovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následnenemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mienil použiť na započítanie a preto žalovaný mal za takýto úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatný. Žalovaná tiež namietla, že nájom náhradného vozidla v rozsahu 6

dní nie je nutný a účelný. V prípade náhradného vozidla sa vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti
posudzuje akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup
obvyklý pri riešení následkov obdobných nehôd (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
z 28. februára 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Práve poškodený subjekt (nie žalovaná) rozhoduje
o tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Žalovaná je oprávnená

namietať absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou a je oprávnená namietať
nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla. Žalovaná nie je povinná plniť
neúčelné náklady na nájom náhradného vozidla. Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 6 dní
nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 6 dňom
nemožno považovať za nutné a účelné. Oprava poškodeného vozidla trvala len 4 dni. Žalovaná poskytla
poistné plnenie zodpovedajúce 12 dňom nájmu (t.j. s výraznou časovou rezervou). Právny predchodca

žalobcu bol v zmluvnom vzťahu s opravcom, ktorý vykonal opravu poškodeného vozidla. Pokiaľ opravca
zbytočne predĺžil dobu opravu (napr. opätovné dodanie a vrátenie toho istého náhradného dielu) a v
dôsledku uvedenej skutočnosti musel právny predchodca žalobcu vynaložiť vyššie náklady na náhradné
vozidlo, náhradu škody si môže právny predchodca žalobcu uplatňovať u opravcu. Daná skutočnosť
však nemôže byt' na ťarchu škodcu (poisteného u žalovanej). Tu totiž absentuje príčinná súvislosť

medzi škodovou udalosťou a deklarovanou škodou. V spojitosti s primeranosťou a účelnosťou nákladov
na prenájom náhradného vozidla žalovaná uviedla, že samotný rozsah náhrady škody je v zákone č.
40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení (§ 442 ) upravený tak, že neexistuje žiadny zákonný predpoklad na
zvýhodnenie poškodeného alebo škodcu. Samotný rozsah náhrady škody je závislý na objektívnych

skutočnostiach a preto rozsah náhrady škody nemôže byt' ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami. Výber
náhradného motorového vozila ako i cenu, za akú si prenajme takéto vozidlo poškodený, keďže ide
o subjektívnu vôľu osoby, ktorá si vozidlo zapožičia, žiadnym spôsobom nemôže škodca ovplyvniť.
Preto je o to viac potrebné skúmať, či náhradné motorové vozilo bolo zapožičané účelne, čo do
dôvodu zapožičania, tak do výšky nájomného a doby nájmu. K predloženým cenníkom žalobcom,

žalovaná uvádza, že žalobca rovnako neuviedol, k akej konfigurácii zapožičania vozidla priložené
cenníky zodpovedajú, nedefinoval bližšie presne to čo namietal v žalobkyňou predložených cenníkoch
(výbava, poistenie, model, značka). Žalovaná preto predložený dôkaz považuje za irelevantný pre
prejednávanú vec, nakoľko žalobca ním nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, vrátane žalovaného
nároku. Žalovaná odmieta tvrdenie žalobcu, o tom, že žalovaná prieskum trhu vykonala účelovo

či nečestne. Žalovaná pripomína, že systém PZP nemôže byt' zneužívaný na zárobkovú činnosť.
Žalobcom uplatnenú dennú sadzbu vo výške 52 € s DPH považuje žalovaná, vzhľadom na priemerné
sadzby autopožičovní, za neprimeranú a neúčelné vynaloženú z jej strany. Žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal opodstatnenosť a účelnosť ním vynaloženej dennej sadzby vo výške 52 € s DPH. Žalobca
si je vedomý svojej povinnosti preukázania primeranosti a účelnosti denného nájmu v zmysle § 4

ods. 2 písm. b) v spojitosti § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení. I na poškodeného
resp. žalobcu ako právneho nástupcu poškodené platí generálna preventívna povinnosť, teda že každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku na prírode a životnom
prostredí. Pričom žalovaná je toho názoru, že i poškodený by si mal počínať tak aby neprichádzalo

k navyšovaniu škody, rozumným výberom požičovne náhradného vozidla. Zo žaloby ako aj jej príloh
je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že nim požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené
náklady zo strany poškodeného, preto žalovaná má za to, že poukázala žalobcovi všetky účelne a
dôvodne vynaložené náklady za prenájom náhradného motorového vozidla v zmysle zákona o PZP v
spojitosti s konštantou judikatúrou. Rozsah poistného plnenia, ktoré je žalovaný ako poisťovateľ povinný

poskytnúť nemožno vnímať neobmedzene, ale je limitovaný účelnosťou a nutnosťou ich vynaloženia,
ako neodmysliteľnou podmienky pri poskytovaní náhrady škody v rámci systému PZP, keďže opačný
postup by nutne vyvolával potenciálne možnosti parazitovania na systéme PZP s cieľom získať'
majetkový prospech. Žaloba je nedôvodná a navrhla, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 27. 11. 2023 zasielal súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovanej v ktorom uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii uvedenej vo vyjadrení
k odporu a mal za to, že trvanie nájmu je v danom prípade plne dôvodné do momentu ukončenia opravya súčasne vystavenia krycieho listu žalovanou dňa 9. 5. 2022. V prejednávanom spore je určujúca
skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo
za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento stav

nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. V prejednávanej veci je privilegovaná
poisťovňa – žalovaná, vo vzťahu ku ktorej bol poškodený spotrebiteľom očakávajúcim, že mu bude
kompenzovaná škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej. Záväzkový
vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je momentom

vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie podmienky
pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením autorizovaných
autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený podstupoval
značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak stáva
„vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu s
poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis,

ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí
list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je
vydanie opraveného vozidla poškodenému. Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu
zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie
krycieho listu nemalo opodstatnenie. Vozidlo poškodeného by neskončilo v autorizovanom autoservise,

nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Povinnosť poisťovne zaplatiť náklady na
opravu motorového vozidla vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých
zákonov, nakoľko uzatvorením povinného zmluvného poistenia je zodpovednosť za finančné vyrovnanie
vzniknutej škody prenesená z poisteného na zvolenú poisťovňu. V tejto súvislosti poukázal na §

560 Občianskeho zákonníka, resp. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku, ktoré
vylučujú neoprávnené konanie autoservisu. Bolo by aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol poškodený
žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto majú byť kryté z
povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie krytia predmetných
nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku autoservisu odovzdať

opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie. Argumentácia žalovanej
k rozsahu trvania opravy poškodeného motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: LM464DO je
neprijateľná. Vzhľadom na bežný postup pri opravách motorových vozidiel je zrejmé a logické, že
poškodený nemá podrobné informácie o priebehu opravy a nemá tak nijakú možnosť ovplyvniť jej
trvanie alebo celkovú dĺžku. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania

náhradnéhomotorovéhovozidlaaniejemožnépričítaťfaktickúdĺžkutrvaniaopravyvozidlanajehoúkor.
K tvrdeniam žalovanej o neprimeranej dĺžke opravy a poukázal na to, že neexistuje žiadna norma alebo
predpis, ktorý by určoval ako dlho má byť oprava vykonávaná. Existuje iba výrobcami daná tarifikácia
pracovných úkonov v normohodinách, t. j. kvantifikátoroch, prostredníctvom ktorých sú definované
pracovnéúkony.Súčasnevšaknacelkovúdĺžkutrvaniaopravymajúvplyvďalšiefaktory,atovyťaženosť

servisu, dostupnosť pracovnej sily, dostupnosť a dodanie náhradných dielov, technologické vybavenie
servisu a pod. Autoservis nemá nijakú zákonnú povinnosť vykonať opravu v primeranom čase, resp.
z ničoho nevyplýva aká doba je primeraná na vykonanie opravy a ktorú je už nutné vyhodnotiť ako
neprimerane dlhú. Žalovaná si svojvoľne určila ako primeranú dobu opravy práve dĺžku v trvaní 12 dní,
pričom uvedený rozsah z ničoho objektívne a preukázateľne nevyplýva. K fakturovanej výške denného

nájomného,poukázalnarozsiahlujudikatúruslovenskýchsúdovvskutkovoaprávnerovnakýchveciach,
ktorou je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný zisťovať si ceny na
trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z hľadiska posúdenia
nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku
obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové

vozidlo, pričom žalobcom fakturované denné nájomné bolo v súlade s uvedenými kritériami. Nutnosť a
účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že
tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej

súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a
preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha
nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovanej.7. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas

doručené. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním, doručeným súdu dňa 30.
11. 2023. Súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súčasne uviedla, že sa pridržiava svojich
doterajšíchpísomnýchpodaní,nemánávrhynadoplneniedokazovaniaanavrhlažalobuakonedôvodnú
zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

8. Advokát žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Nárok bol riadne
preukázaný už predloženými dôkazmi. Skutkové a právne vymedzenie žalovaného nároku bolo riadne
odôvodnené v podanej žalobe, vo vyjadrení k odporu, ako aj v replike, kde sa vysporiadali so
všetkými námietkami žalovanej. Námietky považoval za účelové. Nad rámec toho, čo bolo uvedené
v písomných podaniach poukázal na to, že poškodený svoje vozidlo dal opraviť do servisu, ktorý je
autorizovanýmservisomasúčasnezmluvnýmpartneromžalovanej,pretojeobrana,ktorouspochybňuje

svojho vlastného zmluvného partnera, keď tvrdí, že doba opravy bola neprimeraná, účelová. Doba
opravy je závislá na rôznych premenných, ktoré poškodený nevie nijako ovplyvniť, či je to vyťaženosť
servisov, dostupnosť náhradných dielov, postup pri lakovaní a podobné záležitosti, ktoré naozaj nie sú
na vôli poškodeného a vôbec už nie je možné mu pričítať nejakú takúto dobu. Ak aj žalovaná tvrdí,
že doba opravy mala byť kratšia, toto ničím nepreukázala, je to len hypotetický záver žalovanej o tom,

ako by to možno mohlo prebiehať, keby nebolo týchto ostatných premenných, ale realita je iná. Doba
nájmu motorového vozidla bola primeraná. Poškodený ničím neprispel, aby sa táto doba predlžovala.
Vyzdvihol si vozidlo hneď prvý pracovný deň po oprave, a to 9. 5. 2022, keďže to bol pondelok a oprava
bola dokončená 6. 5. 2022, čo bol piatok. Výška nájmu je primeraná, dokonca nižšia ako v iných
požičovniach. Pokiaľ ide o tie ostatné otázky, či sú to úroky z omeškania, cena atď., k tomu odkázal

na bohatú judikatúru, v niekoľko stovkách vecí, rovnakých účastníkov konania, na rovnakom skutkovom
a právnom základe. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania a právneho
zastúpenia.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový

stav:

10. Dňa 21. 4. 2022 uzatvoril prenajímateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. a nájomca A. B. zmluvu o nájme č.
205/2022 zo dňa 21. 4. 2022, predmetom ktorej bol nájom osobného automobilu značky Toyota Corolla,
biela, VIN SB1K93BE50E175103, EČV: ZA 834 JH, na dobu od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022, denné

nájomné dohodnuté 60 €, zmluvné nájomné 52 €, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30 €, cena
nájmu vrátane DPH.

11. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla zo dňa 21. 4. 2022 vyplýva, že vozidlo Toyota Corolla,
EČV: ZA 834 JH prevzal A. B. dňa 21. 4. 2022 a vrátil dňa 9. 5. 2022.

12. Z Čestného prehlásenia zo dňa 9. 5. 20022 vyplýva, že A. B. čestne prehlásil, že mal od spoločnosti
Náhradné vozidlo, s. r. o. IČO: 50 496 166 zapožičané náhradné vozidlo Toyota Corolla, EČV: ZA 834
JH od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022, t. j. v trvaní 19 dní z dôvodu, že jeho motorové vozidlo bolo po poistnej
udalosti č. 9570758105 zo dňa 14. 4. 2022 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou.

Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol
nevyhnutný.

13. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu vyplýva, že motorové vozidlo
Volkswagen Golf, EČV: LM464DO, držiteľom ktorého je A. B. bolo po poistnej udalosti č. 9570758105

zo dňa 14. 4. 2022 prevzaté do autoservisu IMPA Liptovský Mikuláš, s. r. o., za účelom opravy dňa 21.
4. 2022. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group dňa 9. 5. 2022 bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi,
a to dňa 9. 5. 2022.

14. Faktúrou č. 2592022 vyfakturoval dodávateľ Náhradné vozidlo, s.r.o. A. B. nájom za 19 dní v celkovej
sume 987,92 € a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, v celkovej čiastke 1.017,92 €.15. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9. 5. 2022 Náhradné vozidlo s.r.o. uzatvorený medzi
Náhradným vozidlom s.r.o. a A. B. bola postúpená pohľadávky postupcu A. B. voči poisťovni
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v sume 1.017,92 € s DPH, z titulu nároku voči

poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14. 4. 2022 na vozidle Volkswagen Golf,
EČV: LM464DO. Podľa článku 4 zmluvy, zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné,
pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.017,92 € s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
2592022 vystavenej Náhradným vozidlom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného

motorového vozidla Toyota Corolla EČV: ZA834JH. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom Náhradné vozidlo si bude pohľadávku vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet.

16. Listom zo dňa 9. 5. 2022 oznámil postupca A. B. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna

Insurance Group postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 9570758105 zo dňa 14. 4. 2022 vo výške
1.017,92 s DPH na spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o.

17. Listom z dňa 9. 5. 2022 si žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovanej.

18. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. listom zo
dňa 3. 6. 2022, že dňa 2. 6. 2022 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložila
výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie v sume 504 € bolo poukázané na účet spoločnosti Náhradné
vozidlo, s.r.o., č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súčasne vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam
likvidácie uviedla, že priznaná primeraná náhrada za požičanie náhradného vozidla, t. j. 12 dní, v ktorej

je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na
objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj
čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo
vzhľadom na typ poškodeného upravená na 42 € s DPH na deň. V prílohe k oznámeniu o poistnom
plnení je uvedený výpočet výšky plnenia zo dňa 3. 6. 2022 z poistnej udalosti č. 9532217201. Faktúra

za prenájom vozidla č. 2592022 v sume 1.017,92 €, neprimerané náklady na náhradné vozidlo – 513,92
€, spolu priznané 504 €.

19. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 6. 6. 2022 bola prijatá platba vo výške 504 € s VS
9532217201.

20. Podľa kalkulácie opravy motorového vozidla značky VW Golf Variant, EČV: LM464DO zo dňa 28. 4.
2022 celková suma za opravu by mala činiť 1.207,48 €.

21. Z cenníka spoločnosti ASTAX autoshop vyplýva cena nájmu vozidla v rozsahu 6 až 14 dní, 27 €

na deň, z cenníka spoločnosti CAR RENTAL vyplýva cena motorového vozidla VW Gold Variant od 25
€ nad 30 dní, v rozsahu 12 až 14 dní, 33 € na deň a motorového vozidla Škoda Octavia III TDI AC
v rozsahu 7 až 12 dní, 34 € na deň.

22. Spoločnosti ALTERIA MOTOR s.r.o., autorizovaný servis vozidiel značky Mazda, Mitsubishi,

Hyundai, MD-Bavaria Žilina, s.r.o., autorizovaný servis vozidiel značky BMW, FINAL CD, autorizovaný
servis značky Peugeot, potvrdili, že v bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného
vozidla v prípadoch, kedy náklady na opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného
zmluvného poistenia vinníka autonehody, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného
motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu. Túto faktúru servis

v deň jej vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia
vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom ich servisu,
ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list. Krycí list vystavuje príslušná poisťovňa a tento
doručuje ich autoservisu. Autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení
krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.

23. Žalovaná listom zo dňa 9. 5. 2022 oznámila poškodenému A. B. ukončenie šetrenia poistnej udalosti
dňa 9. 5. 2022 a súčasne predložila list s výpočtom výšky poistného plnenia a oznámenie o poukázaní
poistného plnenia vo výške 1.196,17 € na účet IMPA Liptovský Mikuláš, s.r.o.24. Z internetového odkazu spoločnosti FARLAZ Autolaky v spreji vyplýva nasledovný postup pri
oprave odrenín a škrabancov: povrch prebrúsiť do hladka brúsnym papierom, odmastiť silikónovým

odmasťovačom, pri jemných škrabancoch do hrúbky 100 mikronov použiť striekací tmel (pre väčšie
hrúbky povrch vytmeliť jednozložkovým NC tmelom alebo dvojzložkovým PE jemným dokončovacím
tmelom), povrch vybrúsiť brúsnym papierom, odmastiť silikónovým odmasťovačom, nastriekať metalízu
v 4 tenkých vrstvách, nastriekať lak v 2 vrstvách, pri tvorení prechodov medzi starým a novým lakom
použiť SPOTBLENDER, ktorý zjednotí vrstvu nového a starého laku.

25. Z internetového odkazu na cenník vozidiel – Autá pre každého vyplýva cena nájmu motorového
vozidla Toyota Corolla Hybrid v rozsahu 1 až 10 dní v sume 79 € S DPH, v rozsahu 11 až 20 dní v sume
69 € s DPH.

26. Z internetového odkazu na cenník vozidiel – Setcar, náhradné vozidlá vyplýva cena nájmu

motorového vozidla strednej triedy v rozsahu 1 až 10 dní v sume 50 €, nad 10 dní v sume 45 €.

27. Z faktúry č. 2200400978, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla Volkswagen Golf EČV:
LM464DO bolo preukázané, že boli vykonané práce demontáž + montáž kolesa, demontáž + montáž
koncového svetla, demontáž + montáž krytu zadného nárazníka, demontáž + montáž podbehu zadného

kolesa, bolo vykonávané RJA lakovanie, ktoré bolo vyfakturované v cene 330 €. Celková suma opravy
predstavovala sumu 1.196,17 €.

28. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

29. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

32. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

33. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba G. H. I. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.36. Žalovaná namietala miestnu príslušnosť Okresného súdu Liptovský Mikuláš z dôvodu, že spor
nespadá pod § 19 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože vzťah poškodeného a poisťovne nie

je vzťahom zodpovednosti za škodu.

37. Príslušnosťou v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s. r. o. proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/22/2023 zo dňa 10. 10. 2023, pričom
sa primárne riešil kauzálnu príslušnosť prejednania sporu, avšak zaujal stanovisko aj k samotnému

základu sporu. V bode 20 rozhodnutia je uvedené: „Najvyšší súd tiež podotýka, že z obsahu spisu
a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné, že ide o náhradu škody založenú obchodnoprávnym
záväzkom z poistnej zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi, pričom postúpenie pohľadávky na
charakter prejednávaného nároku nemá vplyv“.

38. V prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu a v ňom vymedzeného základu sporu je zjavné,

že ide o náhradu škody založenú občianskoprávnym záväzkom z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
fyzickouosobouapoisťovňou,pretosúdajsprihliadnutímnavyššieuvedenýprávnynázorvyššejsúdnej
autority, považoval námietku miestnej príslušnosti žalovanej za nedôvodnú, neprihliadol na ňu a vec
v zmysle § 42 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol, nakoľko ide o spor, ktorého základ je
náhrada škody, a preto je v danom prípade miestna príslušnosť v zmysle § 19 písm. b) daná na výber.

Žalobca v podaní, v ktorom navrhol pokračovať v konaní na upomínacom súde navrhol tiež, aby vec
bola postúpená miestne príslušnému súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš.

39. Súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku
domáhal titulom náhrady škody, ktorá vznikla poškodenému A. B. v dôsledku dopravnej nehody. Medzi

stranami nebolo sporné, že dňa 14. 4. 2022 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Golf, EČV: LM464DO, ktorého držiteľom
v čase dopravnej nehody bol A. B. a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovanej. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že poškodený na základe
zmluvy o nájme, uzavretej so žalobcom, užíval v čase od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022, kedy sa poškodené

motorové vozidlo nachádzalo v oprave, náhradné motorové vozidlo Toyota Corolla EČV: ZA834JH.

40.Žalovanározporovalaaktívnulegitimáciužalobcuvkonaní.Žalovanúpohľadávkužalobcanadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s poškodeným A. B.. Súd mal preukázané, že
zmluvaonájmenáhradnéhovozidlauzatvorenámedzipoškodenýmA.B.ažalobcomobsahovalavšetky

zákonom stanovené náležitosti. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral
aj úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom,
čo zmluva v prejenávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného
vzťahu bola platne postúpená na žalobcu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Poškodený za

účelom opravy vozidla odovzdal motorové vozidlo autorizovanému servisu IMPA. Medzi stranami nebolo
sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo Toyota
Corolla, na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvoril poškodený so žalobcom
ako prenajímateľom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2592022 na sumu
1.017,92 € za obdobie od 21. 4. 2022 do 9. 5. 2022. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

9. 5. 2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplývalo,
že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 1.017,92 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni,
žalovanej podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na
nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14. 4. 2022 na
vozidle Volkswagen Golf, EČV: LM464DO. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je

odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.017,92 €, ktorá zodpovedá faktúre
č. 2592022 vystavenej Náhradným vozidlom, s.r.o., žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako
nájomcovi náhradného motorového vozidla Toyota Corolla, EČV: ZA834JH. Zároveň sa zmluvné strany
dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného
za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. si bude

uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 9. 5. 2022 poškodený
podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Poškodený teda úhradu
nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia
voči žalovanej v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 381/2001 Z. z. a ktoré si mohol voči žalovanejako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo právny vzťah medzi
poškodeným a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt
povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok

(pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani
samotná žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa,
ktorá časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobcovi zaplatila po ukončení poistného šetrenia
dňa 2. 6. 2022, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobca je aktívne vecne
legitimovaný na jej uplatnenie. Tento právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí v rozsudku

sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27. 3. 2020. Otázkou aktívnej legitimácie sa zaoberali už súdy vyššieho
stupňa, pričom aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou
praxou ustálená. Obranu žalovanej v tejto časti súd preto považoval za účelovú.

41. Žalovaná rozporovala primeranosť dojednaného denného nájomného a jeho výšku, nerozporovala
dôvodnosť a výšku dojednania poplatku za pristavenie a odobratie vozidla.

42. Žalovaná tvrdila, že dĺžka trvania nájmu náhradného motorového vozidla bola neprimeraná. Tvrdila,
že poškodenie motorového vozidla poškodeného nevyžadovalo trvanie opravy v dĺžke 19 dní, ale
len v dĺžke 12 dní. Vychádzala pritom z dĺžky trvania opravy, vypočítanej kalkulačným programom,
prihliadajúc k rozsahu poškodenia vozidla poškodeného. Taktiež upravila sadzbu nájmu za náhradné

vozidlo na sumu 42 € s DPH. Uviedla, že oprava poškodeného vozidla v rozsahu 6 dní nie je nutná
a účelná a ani vynaložené náklady za nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 6 dňom nemožno
považovať za nutné a účelné. Vozidlo bolo plne spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Nebol
dôvod, aby nebolo vozidlo používané v čase, keď sa oprava reálne nevykonávala.

43. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že servis, v ktorom dal poškodený opraviť motorové
vozidlo, je zmluvným servisom žalovanej, čo nebolo medzi stranami sporné. Z faktúry č. 2200400978,
ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla Volkswagen Golf EČV: LM464DO, bolo preukázané,
že boli vykonané práce demontáž + montáž kolesa, demontáž + montáž koncového svetla, demontáž
+ montáž krytu zadného nárazníka, demontáž + montáž podbehu zadného kolesa, bolo vykonávané

RJA lakovanie, ktoré bolo vyfakturované v cene 330 €. Žalobca argumentoval tým, že na dĺžku trvania
konkrétnej opravy motorového vozidla majú vplyv viaceré premenné, akými sú napríklad vyťaženosť
servisu, počet zamestnancov. Súd sa stotožnil s uvedenou argumentáciou žalobcu a v tejto súvislosti
poukazuje na to, že kalkulačný program na výpočet dĺžky trvania opravy vozidla uvedené premenné
(ani ďalšie, akými môže byť napr. doba dodania náhradných dielov v konkrétnom prípade) nezohľadňuje

a vychádza len zo štandardných (obvyklých) podmienok. Aj z bežnej praxe je všeobecne známa
skutočnosť, že pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné vykonať najskôr demontáž niektorých častí,
aby bolo možné presne zistiť celkový rozsah poškodenia a následne objednať náhradné diely. Až po
doručení náhradných dielov je možné vykonať opravu poškodených častí, resp. ich výmenu. Taktiež
z bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že lakovanie motorového vozidla si vyžaduje presné

technologické postupy, ktoré sú časovo náročnejšie. Z listinných dôkazov teda bolo preukázané, že
oprava si vyžadovala tak výmenu náhradných dielov, ako aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv
na dĺžku opravy.

44. Z potvrdenia spoločnosti IMPA Liptovský Mikuláš o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla

z autoservisu bolo vozidlo po ukončení opravy a doručení krycieho listu bezodkladne odovzdané
držiteľovi. Súd mal teda preukázané, že poškodený bezdôvodne nepredlžoval prevzatie vozidla po
jeho oprave. Z uvedených skutočnosti mal súd preukázané, že nájom náhradného motorového
vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady vynaložené poškodenou na nájomné boli nevyhnutnými
a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou poškodenej na motorovom vozidle

poisteným.

45. Z listinných dôkazov, najmä predložených cenníkov mal súd preukázané, že dojednané nájomné vo
výške 52 € denne bolo dojednané primerane k typu prenajatého motorového vozidla, nebol teda dôvod
na krátenie výšky nájomného tak, ako to učinila žalovaná na sumu 42 €. Keďže nájom trval 19 dní,

predstavovala celková výška nájomného sumu 988 €. Poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol
v zmluve o nájme dojednaný vo výške 30 €. Poškodený bola preto povinný uhradiť žalobcovi sumu 1.018
€, ktorá predstavuje škodu, ktorá mu vznikla (avšak žalobca vyfakturoval faktúrou len čiastku 1.017,92€). Keďže žalovaná vykonala v prospech žalobcu plnenie v rozsahu 504 €, čo nebolo medzi stranami
sporné, súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie rozdielu, t. j. sumy 513,92 €.

46. V prejednávanej veci neboli sporné predpoklady nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná rozporovala absenciu príčinnej súvislosti medzi
škodou a škodovou udalosťou. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná príčinná súvislosť medzi
škodou a protiprávnym konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, tento by nemal dôvod uzavrieť zmluvu

o nájme náhradného vozidla a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového
vozidla, protokolu o prenájme náhradného vozidla bolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu
náhradného motorového vozidla došlo po dopravnej nehode dňa 14. 4. 2022, ktorú zavinil vodič, ktorý
mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej.

47. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobcovi

právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaná rozporovala nárok žalobcu na úroky z omeškania.
Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS
309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť
úroky z omeškania v tom prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v
komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by

sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)
a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa
nebola v omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná
poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi

dostala do omeškania. ... Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok
z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu,
ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále

sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by
skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky
nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by
sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej

devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného
– veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že
je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

48. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výšku si žalobca uplatnil
v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, z priznanej sumy 513,92
€, od 18. 6. 2022 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11 ods.
7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.

Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 2. 6. 2022, čo výslovne uviedla žalovaná
v oznámení zo dňa 3. 6. 2022. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie do 17. 6. 2022
adňomnasledujúcim,t.j.od18.6.2022,sadostalasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkudoomeškania.

49. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2023