Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-15Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116217245
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1116217245.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, D. XX, D., právne zastúpený: . JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom
Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25,
Bratislava, o neplatnosť úverovej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.544,00 EUR,
takto

r o z h o d o l :

I. Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX z 12.06.2013 je neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1544 € s a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku..

III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 92,50
€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa15.08.2016bolasúduelektronickybezautorizáciedoručenážalobazodňa12.08.2016,ktorábola
dodatočne doručená v listinnej podobe dňa 22.08.2016. Žalobou sa žalobca domáha od žalovaného
určenianeplatnostiZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXuzavretejdňa12.06.2013,zaplateniabezdôvodného

obohatenia v sume 1.544,00 EUR a náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že Zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a ním a zmluva vykazuje neprijateľné
zmluvné podmienky a nesplnené náležitosti zmluvy, ktoré ustanovuje zákon č. 129/2010 Z. z.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že zmluvu o úvere uzavrel so žalovanou ako fyzická osoba( aj
napriek tomu, že na zmluve figuruje ako fyzická osoba podnikateľ), pričom zmluva vykazuje množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne

neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, uplatňovanie vysokých, neprijateľných úrokov
z omeškania ročne 0,25%, pričom takúto úrokovú sadzbu žalobca považuje za absolútne neplatnú ,
pre rozpor s dobrými mravmi, rovnako sa toto týka aj poplatku z úveru, ktorý bol dojednaný vo výške
1544 eur, dojednanú zmluvnú pokutu za omeškanie so splátkou vo výške 15 eur považuje žalobca
taktiež za neprijateľnú. Žalobca poukázal na to, že o nekalých praktikách žalovanej sa dozvedel z článku
z internetového portálu gazduj. sk uverejneného dňa 12.07.2016.Žalobca poukazoval na to, že zmluvu
uzatvoril v tiesni, pričom žalovaná mala zneužiť žalobcu a jeho nepriaznivú finančnú i rodinnú situáciu.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 30.11.2016 (čl. 35) a podaním zo
dňa 04.01.2018 (čl. 58) tak, že nárok žalobcu považuje s odkazom na § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníkapremlčaný,keďžežalobcazaplatilžalovanejnazákladezmluvyč.XXXXXXXXXuzavretejdňa12.06.2013 dňa 10.06.2014 a od nasledujúceho dňa – 11.06.2014 začala plynúť dvojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula 11.06.2016. Keďže žaloba bola podaná až dňa 15.08.2016, bol nárok uplatnený
po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie subjektívnej lehoty je možné odôvodniť presne tak ako to vo

svojomrozhodnutívedenompodsp.zn.17Co/372/2015uviedolKrajskýsúdvTrenčíne,dňa27.04.2016.
Svoje rozhodnutie oprel o vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách
na úroky a poplatky úveru, vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej
istiny . Žalovaná má za to. že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť najneskôr nasledujúcim
dňom odo dňa 10.06.2014. vzhľadom k skutočnosti že od tohto dňa mal žalobca vedomosť o úhrade,

nakoľko žalovanému sumu uhradil dobrovoľne. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že uzatváranie
spotrebiteľských úverov a tiež aj okolnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách boli
medializované v tlači a to po obdobie niekoľkých rokov a z toho dôvodu žalobca mal možnosť tieto
poznatky nadobudnúť už v čase uzatvorenia zmlúv o úvere (vid' Rozsudok Okresného súdu Levice, sp.
zn. 13C/19/2014-100, zo dňa 11.04.2017). Zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke
zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému, koho sa týka. Na

základe uvedeného vyplýva, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (pričom žalovaná popiera,
že by predmetná zmluva o úvere bola bezúročná a bez poplatkov) v zmysle právnej domnienky vedel,
že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky nemusel žalovanému uhradiť,
napriek tomu žalovaná i naďalej poukazoval splátky nad rámec istiny. Tento názor vyjadril aj Okresný
súd v Liptovskom Mikuláši v rozhodnutí sp. zn. 5C/49/2016-67 zo dňa 14.06.2016.Žalovaná je toho

názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú. rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. zrušeniu zmluvy apod.) a majetkový prospech získala žalovaná z
poctivých zdrojov. Žalobca zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom Ing. Milan

Singhofer - SINGI, ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného identifikačným číslom 32054661,
pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky
boli poskytnuté na výkon podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako
obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými
subjektmi. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobcom následne poskytnutý úver aj využitý žalovaná

neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Žalobca ako dlžník navyše nemá zo
žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných
prostriedkov. Žalovaná preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či
žalobca (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o
úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia

úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto
pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve.
Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte
nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Rovnaký právny názor zaujal napríklad Okresný súd v Trebišove v uznesení zo dňa

25.11.2010, sp. zn. 6Er/699/2009-113.Pokiaľ ide o určovací výrok a tom, že úverová zmluva je neplatná,
na tomto určení žalovaná nevidela naliehavý právny záujem. Na základe týchto skutočností žiadal, aby
súd žalobu zamietol.

4. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu: Zmluva o úvere zo

dňa č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 12.06.2013 (čl.13), Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (čl.
14), rozhodcovská doložka (čl. 15). splátkový kalendár č. 16, výsluch žalobcu ako aj oboznámením s
ostatným obsahom spisu a rozhodnutiami označenými účastníkmi konania.

5. Rozsudkom z 25. apríla 2018, č. k. 15Csp/12/2016-89 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zaplatenia
sumy 1.544,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov si vyhradil rozhodnúť samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie.

7. Súd druhej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie rozsudkom 6Co/56/2019 – 164 z 16.
decembra 2020 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 1.544 eur p o t v r dil .Vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a vo výroku o trovách
konania sa napadnutý rozsudok z r u š il a vec sa v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.Odvolacísúdjevbode12rozhodnutiavyslovilprávnynázor,že predmetnúúverovúzmluvusohľadom
na vzniknuté pochybnosti je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú (§ 54 ods. 2 Obč. zák.) a
podriadiť ju pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o ust. § 52 a nasl. Obč. zák.

9. V dôsledku dovolania žalobcu proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd
SR uznesením zo dňa 30. marca 2023, č.k. 2Cdo/120/2021-659 rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 16. decembra 2020, sp. zn. 6Co/56/2019 v napadnutej časti (vo výroku I.) zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Konštatoval, že pokiaľ ide o otázku začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty,
Ústavný súd SR nálezom sp. zn. III. ÚS 43/2020 z 12. mája 2020 zrušil rozhodnutie NS SR, sp. zn.
3Cdo/169/2017 a nálezom sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 09. 06. 2020 zrušil aj uznesenie NS SR sp. zn.

8Cdo/163/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, teda obe rozhodnutia, na ktoré poukazoval vo svojom
rozhodnutí odvolací súd. Najvyšší súd vyslovil záver, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020 je potrebné skúmať 1/ ktorá skutková okolnosť (skutkové okolnosti) je
(sú) podstatné pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,

kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, 2/
ktorým momentom spotrebiteľ nadobúda skutočnú vedomosť o uvedenej podstatnej skutkovej okolnosti
(skutkových okolnostiach) a 3/ o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade ide.
Skonštatoval, že touto vedomosťou ust. § 107 ods. 1 Obč. Zák. nemienil znalosť právnej kvalifikácie, ale
skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Uviedol, že

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť
vedomý toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovanej vyššiu čiastku.
Významné nie je, či oprávnený subjekt má právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto
skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa ktorej plnil, je neplatná. Zdôraznil, že nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri vynaložení potrebnej

starostlivosti prípadne aj skôr. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti
mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Najvyšší
súd ďalej uviedol, že otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno oddeliť od ustálenia momentu,
kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal.

10. Odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie z 25. apríla 2018, č. k. 15Csp/12/2016-89 vo výroku I.,
ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 1.544 eur z r u š il a vec mu aj v tomto rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením 6Co/56/2019 – 164 z 28. septembra 2023.

11. V bode 17 rozhodnutia, odvolací súd uviedol, že . po vrátení spisového materiálu by mal žalobca
ozrejmiť, či tvrdí neplatnosť celej úverovej zmluvy alebo len jej časti, resp. či tvrdí bezpoplatkovosť a
bezúročnosť zmluvy (v takom prípade zmluva nemôže byť ako celok neplatná, poznámka odvolacieho
súdu). Súd prvej inštancie posúdi komplexne ex offo namietanú Zmluvu o úvere z pohľadu príslušných
zákonných ustanovení (§ 52 a nasl. Obč. Zák., Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení účinnom ku dňu uzavretia namietanej zmluvy, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
05.03.2020 sp. zn. C-679/18 /bonita spotrebiteľa/, v ktorom SD uviedol, že „články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102 EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernici, podľa

ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku“).

12. Žalobca na dopyt súdu uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že zmluva je neplatná ako celok.

13. Po opakovanom dokazovaní riadiac sa právnymi názormi vyšších inštancií mal súd za preukázaný
nasledovný skutkový stav:14. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 12.06.2013 mal súd za preukázané, že žalobca
ako dlžník( označený ako fyzická osoba – podnikateľ , živnostník) s žalovanou ako veriteľom uzatvoril
zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1600,-eur pričom žalobca mal túto sumu vrátiť

odporcovi v 12 mesačných splátkach á 262,- eur, počnúc dňom 15.08.2013.

15. Zo splátkového kalendára č.12 súd zistil, že prvá splátka bola splatná 15.08.2013 a posledná
10.06.2014

16. Z výsluch žalobcu súd zistil, že od roku 2007 podniká , pričom sa v roku 2012 dostal do situácie, že
nemám príjem, som rozvedený, musím platiť výživné, hypotéku. Peniaze si žiadal z dôvodu finančnej
núdze na pokrytie jeho životných potrieb, v roku 2013 som musel predať byt – aby som sa zbavil
hypotéky. Úvery si bral žalobca s tým, že peniaze použijem na živobytie, pričom pracovníčka mu
povedala, že nakoľko je živnostník, podmienkou poskytnutia úveru bude, že zmluva bude napísaná na
„IČO“. Nepodniká v oblasti, ktorá by vyžadovala investície. Zmluvy si nebral za účelom podnikania.

17. Súd vec právne posúdil nasledovne:

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej aj len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
27. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.29. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.
30. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh
spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo

službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, G)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného

alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a
čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých
sa tieto poplatky môžu zmeniť, i)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa
s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru y) priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
31. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.34. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

35. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
36. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
39. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

40. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy
o úvere .

41. Žalobca uviedol, že neprijateľné podmienky spočívajú v rade zmluvných pokút, ktoré sú neprimerané

vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, nákladov spojených s uplatňovaním nároku voči nemu,
ktoré má znášať v plnej miere sám ako i ustanovenie o tretine (navŕšenia) úveru, ktorý predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie zmluvy (takéto ustanovenie
de facto zakotvuje skrytý úrok vo výške 95% ročne – zjavný rozpor s dobrými mravmi). Ďalšími
neprijateľnými podmienkami sú dohoda o vyplnení zmenky bez individuálnej dohody vo formulárovej

zmluve, dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ktorá opätovne nebola individuálne dojednaná

42. V prejednávanej veci je nepochybné ( a to i vzhľadom na pre súd záväzný právny názor odvolacieho
súdu), že zmluva o úvere uzavretá medzi žalovanou ako právnickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobcom, pričom išlo o

spotrebiteľskú zmluva formulárového typu, do obsahu ktorej nemohol žalobca zasahovať, je zmluvou
spotrebiteľskou. Vzhľadom na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, a to
predovšetkým na údaje vyplnené v zmluve, bolo na žalovanej preukázať nespotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu, čo sa jej v konaní nepodarilo. V zmysle predmetnej zmluvy poskytla žalovaná
žalobcovi spotrebiteľský úver, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 a nasl.

Obč. zákonníka.

43.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcauzatvorilsožalovanoudňa12.6.2013Zmluvuoúvere,nazáklade
ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1.600 eur, pričom žalobca mal vrátiť celkom sumu
3.144 eur, v 12-tich mesačných splátkach po 262 eur počnúc dňom 15.8.2013, čo je suma poskytnutého

úveru zvýšená o poplatok vo výške 1.544 eur. Posledná splátka bola splatná dňa 10.6.2014. Zmluva je
na predtlačenom formulári, pričom žalobca nemal možnosť do jej obsahu zasiahnuť. Z rozpisu splátok
na č.l. 12 vyplýva, že žalobca úver splatil celkom v 9. splátkach, a to dňa 17.10.2013 sumu 262 eur
(1. splátka), dňa 27.11.2013 sumu 262 eur (2. splátka), dňa 27.11.2013 sumu 262 eur (3.splátka),
dňa 20.12.2013 sumu 262 eur (4. splátka), dňa 27.2.2014 sumu 262 eur (5. splátka), dňa 31.3.2014

sumu 262 (6.splátka), dňa 5.5.2014 sumu 262 eur (7. splátka), 3.6.2014 sumu 262 eur (8.splátka) a dňa
10.6.2014 sumu 1.048 eur (9. splátka).Výška RPMN nie je v zmluve uvedená. V doložených VOP v bode
4. je dojednaná zmluvná pokuta 15 eur za každý deň omeškania v prípade omeškania so splátkou 7
a viac dní.

44. Poplatok nebol v Zmluve o úvere nikde špecifikovaný a ani vysvetlený. V bode 10 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve
tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Keďže úver bol poskytnutý na sumu 1600 Eur a odplata bola určená ako 1544 Eur za rok,
potom odplata predstavuje 96,5% ročne (dohodnutá časť poplatku pripadajúca na úrok - 1/3 z 1600 Eur

= 533 Eur, a dohodnutá časť poplatku pripadajúca na náklady úveru - 2/3 z 2.340 Eur = 1066 Eur.

45. Súd dospel k záveru, že táto formulácia odplaty je pre spotrebiteľa nezrozumiteľná, nakoľko mu nie
je zrejmé, z čoho odplata - poplatok pozostáva. Nepostačuje uvedenie rozpisu poplatku vo Všeobecnýchpodmienkach poskytnutia úveru, pretože tak dôležitá náležitosť zmluvy akou je odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov musí byť spotrebiteľovi jasná už z textu Zmluvy o úvere a musí byť v jej texte
jednoznačne zakomponovaná. V uvedenom prípade sa tak nestalo. Žalovaná súdu nijak nepreukázala,

že by so spotrebiteľom dohadovanú odplatu prejednal a túto mu aj vysvetlil, a teda ju s ním individuálne
dojednal.

46. Ďalej súd uvádza, že dojednaná odplata v tomto prípade v celkovej výške 96,5 % ročne tvorená
úrokom a nákladmi poskytnutia úveru ďaleko presahuje odplatu bežne poskytovanú za dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na trhu. Podľa údajov z NBS priemerné úrokové sadzby v júni
2013 na spotrebiteľské úvery do jedného roka predstavovali 8,52%. Čiže odplata 96,5% je až 11-
krát vyššia ako bežne poskytovaná odplata za spotrebiteľské úvery, čo je v rozpore s § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ale aj s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda je jednoznačne v rozpore s
dobrými mrvami nemôže požívať právnu ochranu. Takto až úžernícky dojednaná odplata je dôvodom
absolútnej neplatnosti celej Zmluvy o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva obsahujúca

i viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, kde zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná a neindividuálne
dojednaná, zahŕňajúca neplatnú rozhodcovskú zmluvu, spĺňajúca teda i predpoklady aby bola
považovaná za zmluvu bez úrokov a poplatkov nakoľko neobsahovala určenie RPMN, nemôže byť
platnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

47. K určeniu neplatnosti zmluvy ako celku súd zohľadnil najmä to, že podstatnou náležitosťou zmluvy
o úvere ako takej je poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu - úrok. Zákon samotný považuje
dojednanie úroku za pojmový znak daného právneho vzťahu. Predmetná Zmluva o úvere zo dňa
12.06.2013 dojednanie o úrokovej sadzbe vôbec neobsahuje. Zmluva obsahuje len uvedenie poplatku
úveru, ako sumy 1600 Eur. Takéto dojednanie úrokovej sadzby je podľa názoru súdu neplatné. Zákon

jasne definuje nielen v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje podstatné náležitosti zmluvy o
úvere vo všeobecnosti, ale aj v Zákone o spotrebiteľských úveroch, že obligatórnou náležitosťou Zmluvy
o (spotrebiteľskom) úvere je ročná úroková sadzba úveru. Pri výbere z ponúk na trhu spotrebiteľských
úverov je jedným zo základných kritérií, ktorým sa spotrebiteľ riadi aj úroková sadzba poskytovaného
úveru. Táto informácia ovplyvňuje ekonomické správanie spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ovplyvní

aj to, či si spotrebiteľ úver od danej spoločnosti zoberie alebo nie. Neuvedenie úrokovej sadzby úveru v
zmluve o úvere je jednoznačne porušenie zákona a nesplnenie základného pojmového znaku daného
zmluvného typu. Navyše uvedenie len výšky ceny poskytnutého úveru pri vedomosti veriteľa, že úroková
sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy, je možné označiť aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi
s cieľom ovplyvniť správanie spotrebiteľa a neuvedením zákonných náležitostí využiť neskúsenosť a

tieseň spotrebiteľa vo svoj prospech. Úroková sadzba úveru je síce len časťou samotnej zmluvy ale
ide o podstatnú časť zmluvy. Hoci nesplnenie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nemusí samo o sebe znamenať neplatnosť zmluvy ako takej (zákon takýto úver namiesto neplatnosti
zmluvy sankcionuje určením úveru za bezúročný a bez poplatkov), avšak v situácii keď ide o esenciálnu
časť zmluvy, pričom zmluva, ktorá má formulárovú podobu a bola skoncipovaná výlučne žalovanou -

veriteľom nezodpovedá požiadavkám stanoveným v zákone, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu,
obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho
spotrebiteľa ako aj vzhľadom na evidentnú nadvládu nad dlžníkom - žalobcom, je súd toho názoru,
že Zmluva je neplatná ako celok v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Takisto súd zobral do
úvahy aj skutočnosť, či bez dojednania odplaty - úroku by bola daná vôľa strán Zmluvu o úvere

uzavrieť ako celok. Podľa názoru súdu možno v danej veci konštatovať, že úmyslom žalovaného
ako podnikateľského subjektu poskytujúceho spotrebiteľské úvery za odplatu asi nebolo poskytnúť
úver bezúročne. V priebehu konania tak ani žalovaná sama netvrdila, že by do zmluvného vzťahu
vstúpil, aj keby odplata za poskytnuté peňažné prostriedky dojednaná nebola. Napokon súd zohľadnil
aj skutočnosť, že konanie žalovaného, ktorým si dá sľúbiť plnenie, ktoré je v hrubom nepomere s

poskytnutým plnením a pritom zneužije finančnú tieseň slabšej strany je neplatným právny úkonom
úžerníckeho charakteru (v súčasnosti § 39a Občianskeho zákonníka), ktorý je podľa zákona neplatný.
Pritom v danej veci, keďže týmto úverom žalobca vyplácal svoje a manželkine predchádzajúce úvery,
jednoznačne žalobca vo finančnej tiesni bol. Preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a určil, že
Zmluva o úvere č.XXXXXXXXX z 12.06.2013 je neplatná ako celok.

39. Ďalej žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1544 EUR, ktoré predstavovalo
sumu o ktorú žalobca zaplatil žalovanému nad ráme poskytnutého úveru.
40. Pokiaľ ide o otázku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
subjektívna premlčacia doba sa má počítať od okamihu, kedy sa skutočne dozvedel, že plnil bezprávneho dôvodu. Žalobca nebol osobou znalou práva, nemal subjektívne informácie o praktikách
žalovaného, o ktorých sa dozvedel až z médií, tak ako to uviedol v žalobe. . Žalobca mal vedomosť
o tom, že zmluva neobsahuje niektorý z údajov taxatívne vymenovaných v § 9 zákona č. 129/2010

Z.z., že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a že ju uzavrel v tiesni, možno konštatovať,
že má znalosť skutkových okolností, z ktorých môže vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie;
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia nadobúda v okamihu, kedy zaplatí veriteľovi plnenie
nad rámec poskytnutej istiny. K tomuto sa prikláňa aj aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu
SR (uznesenie sp. zn. 8Cdo 163/2018, sp. zn. 3Cdo 169/2017). Súd mal za preukázané, žalobca sa

o nekalých praktikách žalovanej sa dozvedel z článku z internetového portálu gazduj.sk uverejneného
dňa 12.7.2016. ( č.l. 6-11). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia preto nebol v čase podania
žaloby premlčaný.
41. Keďže súd vyhlásil predmetnú Zmluvu o úvere za neplatnú a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka
sú strany povinné vydať si všetko, čo z neplatného právneho úkonu plnili, súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1544 EUR, nakoľko v konaní nebolo sporné, že túto sumu žalobca žalovanému zaplatil ,

pričom žalobný petit súd neprekračoval. (č.l. 12 spisu).
42. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992Zb.“),
ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku

oslobodený.
43.Vzhľadomnaspotrebiteľskúpovahusporubolpredchodcažalobcuakopôvodnýžalobcaodsúdneho
poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. v) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
44. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní je dôvodné podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č.
71/1992 Zb. zaviazať k úhrade súdneho poplatku žalovaného, keďže žalovaný sám od súdneho poplatku

oslobodený nie je. Ide o súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
6% zo základu žalovaného nároku zaokrúhleného nadol (1544 €), čo zodpovedá sume 92,64 €, čo po
zaokrúhlení podľa § 7a písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. zodpovedá sume poplatku 92,50 €.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako účastník plne úspešný v konaní a to v rozsahu 100 %,

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV (§ 355 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľnésúdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č.
233/1995 Z. z.).