Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B5-3T/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520010074
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Willantová

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1520010074.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa

06.12.2024 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. U. nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V.

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

od presne neustáleného času do dňa 28.10.2018 v čase o 11.25 hodine v Bratislave kedy pod vodným

dielom Čunovo na starom toku Dunaja (GPS súradnice miesta XX.XXXXXX, XX.XXXXXX) v plavidle
bez označenia, ktoré viedol a na ktorom sa nachádzal sám pod plastovou celtovinou (plachtou) bez
potrebného povolenia prevážal zelené čerstvé rastliny rodu Cannabis (konopa) v počte 160 kusov,
ktoré pred vykonaním prehliadky iných priestorov dobrovoľne vydal a ktoré po vysušení obsahovali
sušené konope s hmotnosťou 2.779,7 gramov a priemernou koncentráciou 6,2 % hmotnostných
tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC") obsahujúce 172.341 miligramov THC, čo predstavuje minimálne
5745 obvyklých jednotlivých dávok drogy, pričom celková hodnota uvedeného materiálu v 4. štvrťroku

2018 na území Bratislavského samosprávneho kraja predstavovala sumu minimálne 9.728,95 eur,
pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol je zaradená do I. skupiny
psychotropných látok,

t e d a

- neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v značnom množstve

č í m s p á c h a l

- zločinne oprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173

ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 173 ods. 3 Tr, zák. s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 4 /štyri /roky.Podľa§ 51ods.1,odsek 2Tr.zák.súdvýkon uloženéhotrestupodmienečneodkladánaskúšobnúdobu
v trvaní 5 /päť/ rokov a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obvineného počas skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 51 ods.3 písm. b/ Tr. zák. súd ukladá obvinenému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
omamných a psychotropných látok.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného E. U., výsluchom svedkov
ppráp.E.M.,ppráp.U.K.,por.P.P.Ľ.U.R.K.U.,výsluchomznalcov U..Y.U.R.U..C..U.M.,prečítaním
listinných dôkazov a oboznámením na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný E. U. na hlavnom pojednávaní dňa 10.3.2022prehlásil, že sa cíti byť nevinným zo
žalovaného skutku a využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať v záverečnej reči na svoju
obhajobu uviedol, že „pokiaľ sa týka úradného záznamu policajtov, čo sa ma pýtali, čo som s tým chcel
robiť, či som si to chcel zobrať domov ja som im ukázal odkiaľ som to zobral, nech sa tam idú pozrieť.
Oni to zbadali lebo to bolo vidieť. Oni si vypýtali rybársky lístok, ktorý som nemal pri sebe a OP a v tom

to zbadali a myslím, že to bol pán P., ktorý mi povedal, že som zatknutý. Predstúpil som do ich člnu a
on predstúpil na tej môj. Ja som to chcel odovzdať, išiel som s tým do prístavu. Bolo tam kopec ľudí,
mal som vybitý telefón. Povedal mi, nech nerozprávam báchorky, že to chcem odovzdať a či by som
išiel preč alebo sedel pri tom to by bolo úplne jedno, keď by som to chcel zobrať pre vlastnú potrebu tak
si to zoberiem, viem, že je to zakázané, tak by som to nebral takto odkryté. Mohol som chytiť plachtu

aby to vypadlo, oni nevedeli, že to mám. Nemali ma ako prekvapiť, nakoľko vodná hladina je rovná. Ja
som nebol prekvapený z toho, že som ich nevidel ale z toho, že ma nepočúvajú. Mohol som to vyhodiť a
pokračovať ďalej s člnom. Viezol som to do prístavu, kde je kamerový systém. Až na námestí Hraničiarov
ma pochopili, že som to tam našiel a že je tam toho. Ešte večer, išiel som tam s autom im tam ukázať.
Mal som v prístave odstavené auto. Auto som mal pod kamerou, takže by som si tam nedával takéto

množstvo marihuany. Poučenie, ktoré som dostal bolo iba vo vzťahu k zatknutiu.„

Svedok ppráp. E. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že kontrolu vykonali v rámci hliadkovej činnosti,
zameranej na kontrolu rybárov, nakoľko sú poriečna polícia. Ich plavidlo má reflexné prvky. Obžalovaný
išiel iným smerom, skrížili mu cestu, bol prekvapený. Pri kontrole obžalovaného si kolega všimol

marihuanu podľa pachu („, to už poznáme“). Obžalovaný prešiel na náš čln, kde obvolali ústredňu a
obžalovaný nerobil žiadne problémy. Pýtali sa ho čo mal na lodi, on povedal čo tam má. Povedal, že je
to marihuana alebo také niečo, už si to presne nepamätá. Povedali mu, že bude obmedzený na osobnej
slobode podľa § 85 ods. 2 Tr.por. Na jeho lodi bol jediný. On nevidel ani žiadnych ľudí na brehu,boli od
neho cca 30 metrov. Pred zákrokom, ktorý vykonávali na služobnom člne sa obžalovanému preukázali

a uviedli dôvod kontroly. Obžalovaný im dal doklad totožnosti, rybársky lístok, presne si to už nepamätá.
Určite mu uvádzali poučenie podľa § 85 ods. 2 Tr. por., („do záznamu sa píše, že bol poučený podľa
administratívnych pomôcok“.) Povedali mu, že na základe toho, že drží pri sebe to čo povedal, bude
obmedzený na osobnej slobode. Obžalovaný prešiel na ich loď z bezpečnostných dôvodov. Keď prišli
k brehu jeho loď priviazali k brehu, čakali na technika, ktorý prišiel. „Obvod si prebral miesto činu“,

urobili úradný záznam a ten odovzdali stálej službe a pokračovali v službe ďalej. Počas ich kontroly
na jeho lodi nikto nebol. Určite z jeho lode nikto nevyskočil. Prečo má konope na lodi, ktoré nebolo
maskované, o tom s nimi nekomunikoval, len mykol plecami Konope bolo vo vreci, alebo v nejakej
plachte. Bolo toho veľa, mohlo to mať rozmer 1,5m x 1,5 m. Obžalovaný sa nedotazoval, ako správne
postupovať pri nájdení veci. Dobrovoľne im vydal vec. Neukazoval im miesto, kde mala byť nájdená

tá zaistená vec.Okrem policie nemal nikto prístup k lodi z cudzích osob.

Svedok ppráp. U. K. v podstatných okolnostiach vypovedal zhodne ako svedok ppráp. E. M..

Svedok P. U. uviedol, že bol v Čunove na rybách. Stretol sa s obžalovaným, ten mu povedal, že si ide

na ostrov pre rybárske veci. Keď obžalovaný odišiel, prišla k nim riečna polícia, kontrolovali rybárskeoprávnenia a odišli. Potom sa vracali k autu, to bolo od kontroly 20 minút a kamarát ho upozornil, že“
poriečaci ťahali E. v člne“, a keď sa lepšie pozrel v člne nesedel E. ale policajt- osoba mala uniformu a
šiltovku a on sedel v ich člne. Potom videl, že tam prišla „JOJ-ka „a oni odišli. K miestu ( vyobrazenom

na mapke ) uviedol, že je to Čunovská prehriada. Chytali na mieste, ktoré je označené bod 1, videl
ako“ priečiaci „ púšťajú čln na bode č. 2, potom prišli skontrolovať ich čln a potom odišli. Kde je bod 3,
mali auto a policajti smerom k bodu 4. Videli ich ako vyšli spoza špicu zátoky v smere šípky v bode 3. K
fotografii na č.l. 507, svedok uviedol, že z miesta kde je označená šípka vyšli policajti. Od prirazených
lodí po miesto, kde svedok parkoval udáva, že to max. 70 metrov.

Svedok Ľ. U., uviedol, že videl približne z 200 metrov, ako sa obžalovaný na vode stretol s policajtami,
nevidel nikomu do tváre. Od momentu, keď ich videl sa od neho už len vzďaľovali. Videl, ako“ sa odtiahli
preč“. Niekto si sadol k nemu do člna a potom videl, že odchádzali. Svedok na č.l. 508 označil miesto,
kde bol ,ktoré je očíslované číslom 5, naložili ho v mieste , ktoré je označené krížikom s popisom bod
číslo 2 a odtiahli ho smerom k miestu, ktoré je označené číslom 4. Pramicu si dávajú rybári do vodu na

mieste, ktoré je označené krížikom a popísané ako bod 4.

Svedkyňa K. U. uviedla, že videla rybára a ako sa k obžalovanému blíži policajný čln nevedela, či tam
bol prítomný obžalovaný. Videla ako sa popresádzali, teda rybár nastúpil do policajného člnu a myslí,
že dvaja prestúpili do jeho člnu a potom sa tie člny ťahali smerom na Dunaj. Nevidela som č bolo v člne.

V ten deň bolo svietilo slnko.

Znalkyňa U.. Y. U. - znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vypracovala
znalecký posudok č. 27/2019 a na hlavnom pojednávaní k otázke závislosti obžalovaného na
omamných, psychotropných a návykových látkách uviedla, že u obžalovaného zistila poruchu psychiky

a správania zapríčinené užívaním marihuany. Obžalovaný mal pozitívny moč počas znaleckého
vyšetrenia. Prezentoval, že návykové látky neužíva, resp. marihuanu sporadickyuzavrieť inak ako
škodlivé užívanie. K pojmu „škodlivé užívanie „ uviedla, že ide o užívanie akejkoľvek látky. Užívateľ
užíva návykovú látku v intervaloch, ktoré môže byť nie pravidelné, ale z medzinárodnej klasifikácie
chorôb vyplýva to, že nie sú prítomne prejavy závislosti na danej návykovej látke, ale práve účasť na

pojednávaní je napr. jedna z dôvodu užívania návykových látok.. Nie je to teda závislosť, ale škodlivé
užívaniepridanejnávykovejlátke.Keďsalátkyužijerazzačashovoríoexperimentesnávykovoulátkou,
čo u obžalovaného ako sám hovoril nie je, hovoril o tom, že marihuanu fajčil na strednej škole potom
ju dlhodobo nebral, neskôr priznával. Závislosť u obvineného zistená nebola. K pojmu „ akcentovaná
osobnosť“ uviedla, že to znamená, že osobnosť môže byť pregnantná t.j. jeto človek, ktorý celý

svoj život robí veci spoločensky únosné, jeho osobnosť je vyrovnaná, osobnostné črty sú praktické,
je spoľahlivý. Pri akcentovanej osobe prevládajú črty ako závislosť a to nie závislosť od návykovej
látky, môže to byť aj od nejakej osoby. Môže byť disociálna, môže byť tá osobnosť úzkostná, môže byť
narcistická a tieto rysy sú akcentované. Ak je osobnosť akcentovaná a je pod vplyvom návykovej látky
alebo dostane sa do nejakej psychickej záťaže, tak sa tieto rysy môžu prejaviť a môžu sa prejaviť ako

porucha osobnosti, tzn., že má to nejaký klinický prejav. Akcentovaná osobnosť znamená, že nejaké
črty sú vyhranené. Ďalej znalkyňa uviedla, že nezistila poruchu osobnosti.Popísala výbavé správanie,
nepriznanie problémov.

Znalec U.. C.. U. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo predložených 160ks rastlín a všetky sa

posudzovali. Uvedené rastliny boli predložené po vysušení, tak ako to je uvedené v znaleckom posudku.
Rastlina sa suší do štádia, kedy je možné odseparovať z rastlín spotrebiteľnú časť. Celková hmotnosť
po vysušení mala 3.428gramov, ako náhle sa to vysušilo, tá „fajčiteľná“ časť mala 2.779,7gramov. K
priemernej koncentrácii sa robili tri návažky a tieto boli analyzované kvantitatívne podľa štandardného
postupu, ktorý je uvedený na str. 3 znaleckého posudku.

Za bežnú jednotlivú dávku sa považuje tak, ako to je uvedené na str. 3 znaleckého posudku 10-30mg
THC. Minimálne 10 mg ovplyvňuje psychiku človeka. Percentuálna koncentrácia THC v skúmanej
marihuane bola 6,2% hmotnostního. Koncentrácia pri outdoorovam pestovaní je nižšia, ako pri
indoorovom pestovaní Pri indoorovom pestovaní dosahuje 20-22% THC, pri outdoorovom býva oveľa
nižšia ale je to individuálne., Hodnota 6% zodpovedná outdoorovému pestovaniu konope.

Hodnota drogy Cannabis (konope) o upotrebiteľnej hmotnosti 2.779,9g bola stanovená odborným
vyjadrením MV SR PPZ, NKA, NPJ, Pribinova ul. č. 2, Bratislava zo dňa 28.11.2018 na sumu
9.728,95€ - 33.356,40€.Ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní ,boli zápisnica o prehliadke
iných priestorov - plavidlo nepodliehajúce registrácii pod vodným dielom Čunovo na starom toku Dunaja

v ktorom sa nachádzala neznáma zelená rastlina v počte 160 ks o dĺžke od 40 cm do 100 cm
a kôpka zelených listov o rozmere cca 30 x 30 cm, voľne položené v strednej časti člna spolu
s fotodokumenáciou a s tým súvisiaci úradný záznam zo dňa 29.10.2018 o prevzatí osobných vecí
obžalovaným, zápisnica o odobratí bukálneho výteru u osoby E. U., nar. XX.XX.XXXX, zoznam vozidiel
subjetku a fotografie č.l. 507, 508.

Podľa § 173 ods. 1 Tr.zák. kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo
neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou v nepatrnom množstve,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 173 ods. 3 písm. e) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom množství.

Za značné množstvo rastliny rodu Canabis (konopa), sušina, marihuana sa považuje množstvo od 501g
do 3 000g. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaný E. U.
svojim konaní naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa zákona, ktorý je

pre neho priaznivejší, teda neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa 173 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák. účinného od 06.08.2024, na skutkovom základe ako bol
ustálený vo výrokovej časti rozsudku opierajúc sa o vykonané dokazovanie.

Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný mal rastliny z rodu konopa vo svojom

člne, čo ani on sám nepopiera. Súd tvrdeniu obžalovaného, že látku išiel odovzdať polícii neuveril.
Nezodpovedátomujehosprávaniepo bezprostrednom stretespríslušníkmi polície, čobolovýsluchom
svedkov, príslušníkov polície jednoznačne preukázané a neobstojí ani jeho obhajoba, že auto mal na
viditeľnom mieste pod kamerovým systémom a mohol túto rastlinu vyhodiť z člna. Svedkovia zhodne
vypovedali, že prichádzajúcu hliadku polície neregistroval a bol prekvapený. Ani bezprostredne po

strete s políciou neprezentoval, že to čo má v člne, chcel odovzdať polícii. Tiež je nepravdepodobné,
že by si „ dal prácu s nazbieraním konope, keď mohol polícii iba oznámiť a ukázať predmetné
miesto. Vykonaným dokazovaním, mal súd za preukázané, že obžalovaný je dlhodobým konzumentom
marihuany, čo sám nepopiera. Po aplikácii drogy prišiel aj na vyšetrenie znalcom. Posúdenie podľa
173 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr.zák. účinného od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšie a preto

a súd takto jeho konanie kvalifikoval.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu pri zabezpečení
individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
osobu páchateľa - jeho doterajšie odsúdenia, okolnosti prípadu motívu obvineného, jeho pohnútku a

spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých
súvislostiach a má za to, že z hľadiska všetkých rozhodných skutočností, z hľadiska individuálnej ako
aj generálnej prevencie, na nápravu obžalovaného bude postačujúce pôsobiť podmienečným trestom
odňatia slobody v trvaní 4 roky s probačný dohľadom nad správaním obvineného počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia v trvaní 5 rokov a uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania

omamných a psychotropných látok.

Trest má predovšetkým základnú funkciu - represívnu (zabránenie v možnej trestnej činnosti), ďalej
výchovnú funkciu, pričom sa kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej
sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Trest musí byť taký, aby

odradil iných od páchania trestných činov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd zistil u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona spočívajúcu v tom, žena obžalovaného sa
hľadí, ako nebol odsúdený. Nakoľko u obžalovaného nie je daná žiadna priťažujúca okolnosť podľa §
37 Trestného zákona, prevažuje počet poľahčujúcich okolností v počte 1. Pri aplikácii kritérií a zásad

pre ukladanie trestov vyjadrených v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd
dospel k záveru, že na splnenie preventívneho, výchovného i morálneho účelu trestu postačí uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody a použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr..zák. Podľa
§ 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Ustanovenie § 39
Tr.zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona.
Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda
o pravidelný postup súd. Postup podľa § 39 Tr.zák. umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody

uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď
dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho
trestu. Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov Pri komplexnom

posúdení jednotlivých kritérií pre ukladanie trestov vymenovaných v citovanom § 34 ods. 4 Trestného
zákona súd nevyhodnotil ako nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby a preto použil ustavnovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. Základná trestná
sadzba je sedem rokov až pätnásť rokov. Takýto trest, čo i na spodnej hranici trestnej sadzby by bol
neprimerane prísnym. Preto trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý je

zo zákona nepodmienečný, by sa minul prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka
trestu. Tret ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov
páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale

samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu
neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či
jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľov neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože
takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný
za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť

zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných
účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k
takejtoakceptáciitrestuzostranypáchateľapochopiteľnenemôžedôjsť. Spravodlivosťtrestutakmožno
považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. A práve v rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Pokiaľ ide o okolnosti

prípadu potrebné je prihliadnuť najmä na spôsob a okolnosti spáchania skutku, následok, zavinenie
ako i pohnútku - t.j. skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti
spáchaného trestného činu. Obžalovaný nazbieral voľne rastúcu rastlinu rodu canabis na voľne
prístupnom mieste, teda nebolo preuázané, že by takúto rastlinu sám vyprodukoval , čo tiež súd
vzal do úvahy. Patria sem i okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému

činu a môže ísť napr. o rodinné pomery.Obžalovaný otcom troch maloletých detí a stará o svoju
rodinu . Pokiaľ ide o pomery obžalovaného, ide o okolnosti týkajúce sa jeho osoby vyššie
uvedené, ktoré priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu, ovplyvnili však úvahy o uloženom treste.
Súd vo veci pokiaľ išlo o pomery obžalovaného uvádza, že obžalovaný bol síce doposiaľ tri krát súdnetrestaný, prvý krát v roku 2002, trest vykonal v roku 2004. posledný krát v roku 2007, ale t.č.
platí fikcia neodsúdenia. Každý trest je len právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu. Je teda len následnou represiou. I represiu však je potrebné používať

rozumne - t. j. len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, musí sa vždy rešpektovať
osobnosť páchateľa a nepôsobiť mu zbytočné utrpenie. Preto je potrebné primárne nevyhnutné uviesť,
že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila
mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Podľa názoru súdu je takto uložený podmienečný trest
odňatiaslobodyzákonný,spravodlivýaadekvátnyasplnísvojúčeltak,akotománamysliTrestnýzákon,

a to tak v rámci jeho pôsobenia na osobu obžalovaného, ako aj z hľadiska jeho pozitívneho vplývania
na ostatných členov spoločnosti. Na margo súd už len poznamenáva, že aj trest odňatia slobody je
uložený v podstate pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, je nutné povedať, že ide o
pomerne dlhodobú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, ktoré podľa názoru súdu bude mať na
obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv a postačí na ochranu spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.